Programové vyhlásenie vlády: Školstvo a investície – prístup ako z čias sovietskeho socializmu

V ďalšom zo série článkov o Programovom vyhlásení vlády (“PVV”) sa venujem nasledovným štyrom kapitolám:

  • Efektívne a transparentné využívanie fondov EÚ s dôrazom na znižovanie regionálnych rozdielov a rozvoj krajiny
  • Zmysluplnou informatizáciou premeniť Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu
  • Vzdelávanie ako základný pilier budúcej prosperity Slovenska
  • Tvorba strategickej vízie

Žiaľ, prístup v týchto kapitolách je založený na rôznych ekonomických omyloch. V dôsledku toho sa v PVV nachádzajú časti, ktoré by sa mohli bez problémov nachádzať napríklad aj v plánoch vlády Sovietskeho zväzu. Nejde navyše len o formuláciu, ale aj o samotnú podstatu toho, ako vláda vníma úlohu štátu v ekonomike.

Eurofondy

Na zhruba dva a pol stranách o eurofondoch sa PVV venuje tomu, ako pri eurofondoch znížiť korupciu a zvýšiť efektivitu:

Eurofondy sú pre ľudí na Slovensku synonymom rozkrádania, korupcie, podvodov pri verejnom obstarávaní či pri výbere a hodnotení projektov. Pre rozvoj krajiny je však kľúčové, aby sme tieto peniaze využili rozumne, efektívne a hlavne na zmysluplné projekty a iniciatívy, ktoré pomôžu ľuďom a nie rôznym špekulantom.

Je pravdou, že plytvanie a korupcia sú pri eurofondoch dostatočne známe. No nejde o kľúčové dôvody toho, prečo budú eurofondy vždy problémom. Tým je primitívny fakt, že stimulovanie ekonomiky zo strany štátu (alebo štátov, prostredníctvom EÚ) je vždy kontraproduktívne. Presúva totiž zdroje od produktívnych zamestnancov a podnikateľov k neproduktívnym. Všetky firmy, podnikateľské projekty a pracovné miesta, ktoré vznikli vďaka štátnej stimulácii ekonomiky, tak existujú len za cenu firiem, podnikateľských projektov a pracovných miest, ktoré kvôli vyšším daniam, potrebným na financovanie týchto štátnych stimulov, nikdy nevznikli. Ide tak len o typický, mnou často spomínaný Klam rozbitého okna. Pre viac informácií k téme eurofondov odporúčam napríklad svoj starší článok: “70 percent investícií v SR ide z eurofondov? To je teda škoda

Vyrovnávanie regionálnych rozdielov

V ďalšej časti hodnotenej kapitoly sa PVV venuje vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, bez ohľadu na samotné eurofondy. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je prezentované idealisticky a ambiciózne:

Poslaním štátu je byť dobrým a zodpovedným správcom kultúrneho, duchovného a materiálneho dedičstva regiónov. Vláda SR zrealizuje opatrenia pre podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne a zabránenie vysídľovaniu regiónov. Vytvorí špecifické lokálne podporné programy pre zvýšenie zamestnateľnosti azamestnanosti, vytvorí systém zvýhodnenia začínajúcich podnikateľov v zaostalých a vysídľujúcich sa regiónoch. Vytvorí zvýhodnené podmienky pre výstavbu nájomných bytov a nových rodinných domov v záujme skvalitnenia podmienok bývania a podpory zotrvania mladých rodín na vidieku a v zaostalých regiónoch. Jednou z priorít Vlády SR je podstatne skvalitniť dopravnú dostupnosť v regiónoch.

No za múdro znejúcimi slovami je len primitívny populizmus. Konkrétne – vyrovnávanie regionálnych rozdielov v konečnom dôsledku znamená len dotovanie života tam, kde sa žije zle. Prečo štát dotuje žitie tam, kde sa žije zle? A kde je vôbec limit toho, pokiaľ sa vlastne majú vyrovnávať regionálne rozdiely? Ak je prospešné dotovať život trebárs na lazoch, čo keby sa niekto rozhodol bývať trebárs na Gerlachovskom štíte? Alebo dotiahnuté na maximálnej absurdnosti, čo keby sa niekto rozhodol bývať napríklad na elektrickom stožiari? Veľkolepé plány štátu by možno vyzerali zhruba nasledovne. Znie to síce bizarne, no pre mňa osobne nie sú oveľa menej bizarné ani vážne myslené plány na vyrovnávanie regionálnych rozdielov:

Poslaním štátu je byť dobrým a zodpovedným správcom kultúrneho, duchovného a materiálneho dedičstva elektrických stožiarov. Vláda SR zrealizuje opatrenia pre podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať na elektrických stožiaroch a zabránenie vysídľovaniu elektrických stožiarov. Vytvorí špecifické lokálne podporné programy pre zvýšenie zamestnateľnosti a zamestnanosti, vytvorí systém zvýhodnenia začínajúcich podnikateľov na elektrických stožiaroch. Vytvorí zvýhodnené podmienky pre výstavbu nájomných bytov a nových rodinných domov v záujme skvalitnenia podmienok bývania a podpory zotrvania mladých rodín na elektrických stožiaroch. Jednou z priorít Vlády SR je podstatne skvalitniť dopravnú dostupnosť na elektrických stožiaroch.

Pre viac informácií o škodlivosti vyrovnávania regionálnych rozdielov odporúčam prečítať napríklad môj článok “Program PS/SPOLU: Rozvoj regiónov a verejná správa – dotáciami k väčšej prosperite

Informatizácia

Táto kapitola popri množstve prázdnych slov obsahuje napríklad aj tento dobrý zámer:

Vláda SR podporí rozvoj digitálnych služieb v štáte, a preto preskúma regulačné zaťaženie a odstráni zastarané regulácie, ktoré bránia rozvoju digitálnej ekonomiky.

Dobré sú určite aj rôzne zámery, ako zlepšiť život ľudí prostredníctvom väčšej informatizácie. Problémom však je to, že tieto zámery nemusí byť také ľahké uskutočniť ako sa môže zdať. Závažné zlyhávanie štátu v oblasti informatizácie nie sú ničím špecifické pre Smer alebo pre Slovensko. Zlyhania štátu pri informatizácii sú skôr pravidlom ako výnimkou a platí to naprieč celým svetom. Obrovským zlyhaniam sa napríklad nevyhla ani informatizácia v americkom zdravotníctve pod vedením Obamu.

Estónsko je zvyčajne uvádzané ako príklad úspešnej informatizácie. No ani jednej z krajín s najlepšou informatizáciou na svete sa nevyhýbajú kritické problémy. Pred niekoľkými rokmi napríklad bezpečnostní experti vyzývali Estónsko na zrušenie volieb cez internet, keďže nie sú bezpečné. Navyše, z povahy problémov to vyzerá tak, že voľby cez internet v Estónsku nie sú bezpečné dodnes a je dosť možné, že voľby cez internet nebudú môcť byť bezpečné nikdy nikde – pokiaľ majú zostať anonymné. Práve anonymita je rozdielom medzi tým, prečo internetové bankovníctvo alebo používanie Bitcoinu môže byť bezpečné už dnes (ani Bitcoin nie je anonymný, ale len pseudonymný), no volenie cez internet možno nikdy bezpečné nebude.

Boj proti dezinformáciám

Z nejakého záhadného dôvodu kapitola o informatizácii zahŕňa aj ciele boja proti dezinformáciám a hoaxom:

Šírenie dezinformácií a hoaxov ohrozuje rozvoj vedomostnej spoločnosti. Vláda SR pripraví akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií a vybuduje adekvátne centrálne kapacity pre jeho realizáciu. Tento boj však nikdy nesmie oslabiť podstatu slobody slova ako východiskového princípu demokracie.

Ako som však spomínal už v článku “Programové vyhlásenie vlády: populizmus v zdravotníctve, za ktorý by sa nehanbil ani Fico”, medzi hlavnými šíriteľmi dezinformácií a hoaxov sú aj štátne inštitúcie a najvyšší predstavitelia štátu, obzvlášť vrátane premiéra Igora Matoviča. Okrem spomínaného článku odporúčam k tejto téme aj článok Pavla Luptáka: “Štátny boj proti fake news a hoaxom ako nebezpečný nástroj zneužitia”.

Vzdelávanie ako základný pilier budúcej prosperity Slovenska

Časť PVV týkajúca sa školstva a vzdelávania je z pohľadu slobody, ako aj z pohľadu reálneho dopadu na životy ľudí, v podstate bez väčších kľúčových zmien – rovnako ako pri všetkých slovenských vládach doteraz. Ide tak len o ďalšie z nekonečného radu reformovania systému, ktorý je od základov chybný. Tieto reformy tak sú odsúdené na neúspech podobne, ako (by) boli na neúspech odsúdené reformy socializmu. Nech by totiž socializmus reformovali akokoľvek by len chceli, na konci by stále bol len socializmus.

A podobne, nech už bude vláda reformovať školstvo akokoľvek intenzívne, na jeho konci stále zostanú kľúčové problémy – od centrálneho plánovania, až po to, že ľudia sa pri nútenom vzdelávaní hrajú na to, že deti sa skutočne učia. Tento prístup je však u ľudí tak silne zabudovaný, že dnes už málokomu príde zvláštne, keď si niekto po 13 až 18 rokov štúdia na školách nedokáže nájsť prácu a trebárs pármesačný intenzívny kurz programovania môže človeku zlepšiť jeho pracovné výhliadky viac ako štúdium na väčšine vysokých škôl.

Jedinou skutočnou alternatívou voči štátnemu vzdelávaniu je tzv. unschooling. Dobre o tejto téme informuje napríklad česká stránka www.svobodauceni.cz . Všetky ostatné snahy o reformy školstva sa dajú dobre zrhnúť citátom jednej zástankyne unschoolingu, Katrina Gutleben:

K učeniu môže dôjsť len vtedy, keď má dieťa záujem. Ak záujem nemá, je to ako hádzať mu do hlavy cukríky a nazývať to jedením.

Dobrým príkladom toho, že prístup vlády ku školstvu je zamrznutý hlboko v minulosti je aj to, že príkladom zrejme najväčšieho zvýšenia slobody má byť podľa PVV otvorenie trhu s učebnicami.

Polstoročie bez zmeny – texty ako vystrihnuté z čias Sovietskeho zväzu

Možno ešte lepším príkladom však je to, že množstvo textu PVV týkajúceho sa školstva, by mohla dať do svojho programu nie len ľubovoľná z predchádzajúcich vlád v novodobej histórii Slovenska, ale prakticky zaručene by s ním súhlasili aj vlády za hlbokého socializmu v Československu alebo v Sovietskom zväze:

Dnešná spoločnosť a jej vzdelávanie je súčasťou zásadných ekonomických, sociálnych, technologických a environmentálnych zmien. Školstvo musí meniace sa podmienky dnešného sveta reflektovať v obsahu vzdelávania, v metódach a prístupoch, aby pripravilo mladých ľudí na ich úspešnú budúcnosť. Nositeľmi týchto zmien musia byť vzdelaní, motivovaní a adekvátne odmeňovaní pedagogickí a odborní zamestnanci, využívajúci svoje odborné znalosti a zručnosti, ako aj ďalší zamestnanci v školstve a odborníci z oblasti vzdelávania.

Riadenie škôl a školských zariadení je potrebné modernizovať na úroveň dobre spravovaných organizácií, schopných plniť požiadavky doby.

Dnes sú školy konfrontované s potrebami a požiadavkami rodičov, univerzít, zamestnávateľov, čo vytvára tlak na rozširovanie obsahu vzdelávania. Výsledkom je, že žiakom chýba dostatok času na zvládnutie kľúčových kompetencií a na rozvoj iných oblastí a súvislostí života.

Vláda SR považuje šport za fenomén so silným spoločenským a ekonomickým významom. Vníma jeho prínos a významnú úlohu vo fyzickom, zdravotnom, sociálnom aj osobnostnom rozvoji jednotlivca. Okrem profesionálneho športu a jeho roly pri medzinárodnej reprezentácii Slovenska vníma vláda dôležitosť športu najmä pri práci s mládežou.

Ďalšie nalievanie peňazí

A samozrejme, podstatnou časťou zlepšenia školstva má byť väčšie nalievanie peňazí do školstva na rôznych miestach. Napríklad:

V nadväznosti na skvalitnenie prípravy a ďalšie vzdelávanie pedagógov Vláda SR zabezpečí aj ich adekvátne ohodnotenie, vytvorí podmienky na kontinuálny rast platov pedagogických a odborných zamestnancov s cieľom zvýšiť platy pedagogických zamestnancov v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu

Vláda SR definuje pojem národnostné školstvo v rámci legislatívy SR a zvýši podporu a rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku.

Vláda SR si uvedomuje, že Slováci žijúci v zahraničí v rámci rovnosti príležitostí majú mať možnosť vzdelávať sa v slovenskom jazyku. Preto podporí túto oblasť adekvátnymi opatreniami v spolupráci s relevantnými inštitúciami.

Vláda chce okrem toho napríklad systematicky finančne podporovať neformálne vzdelávanie, rekonštrukciu študenského bývania, zváži možnosť príspevkov na materské školy a podobne. To všetko je pekné a možno to v konečnom dôsledku pomôže k zlepšeniu daných vecí. Lenže opäť raz chýba vysvetlenie toho, odkiaľ chce na to peniaze zobrať. Ako som pritom uvádzal v článku “Programové vyhlásenie vlády: Štátny rozpočet ignoruje realitu a vedie štát do krachu”, štátny rozpočet je vzhľadom na koronakrízu neudržateľný už v dnešnej podobe, bez ďalšieho rozdávania.

Podporou vedy k menšiemu rozvoju

No beztak nedostatočný rozpočet chce vláda napínať ešte viac a chce zvýšiť štátnu podporu pre jednu z najpopulárnejších oblastí – oblasť vedy, výskumu a inovácií. Samozrejme, nechýba inteligentne vyzerajúce odôvodnenie tohto rozdávania peňazí:

Podpora vedy, výskumu a inovácií zohráva nezastupiteľnú rolu v technologickom, vedomostnom či zdravotníckom rozvoji spoločnosti, avšak musí byť dostatočná, cielená, transparentná a s merateľnými výstupmi. Na základe týchto princípov vláda SR podporí postupné zvýšenie reálneho financovania vedy a výskumu s dôrazom na kvalitu, medzinárodnú spoluprácu a konkurencieschopnosť, v aplikovanom výskume s cieľom zameraným na vedecko-výskumné aktivity a výsledky realizovateľné v praxi. (…) Vláda podporí zviditeľnenie sa vedy a výskumu na Slovensku a zvýši kvalitu a transparentnosť predkladaných, hodnotených a realizovaných projektov investíciami do ľudských zdrojov, technickej infraštruktúry a zefektívňovania procesov. Zavedie motivačné mechanizmy pre súkromný sektor na investície do vedy a výskumu (na princípe vyváženého zdieľania rizika aj výnosu), ako aj podporu partnerstiev súkromných firiem a verejných inštitúcií. Vláda SR má ambíciu podporiť realizáciu excelentnej vedy a výskumu v európskom a svetovom priestore.

Ide však opäť len o ďalší klam, kedy vláda svojimi menej kvalitnými “investíciami” vytláča kvalitnejšie a udržateľnejšie investície v súkromnom sektore. Viac o tom, prečo je vládna podpora vedy za peniaze daňovníkov nezmyslom som už dávnejšie písal v článku “Progresívne Slovensko chce štátnu podporu inovácií, dosiahne akurát tak opak”. V skratke, a čo paradoxne potvrdila aj OECD – investície do vedy zvyšujú životnú úroveň. No len súkromné investície, po ktorých je na trhu reálny dopyt a nie vládne “investície”, po ktorých z definície dopyt neexistuje.

Tvorba strategickej vízie

Slušné množstvo nezmyslov je možné nájsť aj v kapitole Tvorba strategickej vízie. Tá najskôr pokračuje v ďalších plánoch, kde vláda má rozdávať peniaze daňovníkov, aby zvýšila životnú úroveň:

Vláda SR má ambíciu dostať Slovenskú republiku na úroveň vyspelých západoeurópskych krajín. To sa dá dosiahnuť len takým spôsobom, že budeme postupne vyrábať produkty a poskytovať služby s omnoho vyššou pridanou hodnotou. Na to, aby sme mohli uskutočniť takú zásadnú zmenu, potrebujeme v reálnom čase mobilizovať veľký objem zdrojov, ktoré potrebujeme na likvidáciu gigantického modernizačného dlhu (investičného deficitu), ktorý Slovenská republika má. Preto vláda Slovenskej republiky pristúpi inovatívne k strategickému plánovaniu astrategickému projektovému riadeniu, vrátane vypracovania národného strategického rámca a základných pravidiel projektového riadenia strategických projektov

Vláda s likvidáciou “gigantického modernizačného dlhu” alebo investičného deficitu pomôže len veľmi ťažko. O čo viac totiž bude za peniaze daňovníkov likvidovať modernizačný dlh, o to menej peňazí logicky zostane daňovníkom na likvidáciu ich vlastného modernizačného dlhu. Aj keby teda vláda bola pri likvidovaní modernizačného dlhu rovnako efektívna ako súkromný sektor, v dôsledku jej prístupu by sa modernizačného dlhu zlikvidovalo menej už len z dôvodu, že časť peňazí, ktoré by mohol využiť súkromný sektor, padne na výber súvisiacich daní a ich prerozdeľovanie.

Lenže štát v žiadnom prípade nie je rovnako efektívny ako súkromný sektor. Firmy v súkromnom sektore musia pri rozhodnutí o tom, kam investovať, neúprosne hľadieť na potenciálne prínosy týchto investícií. A tie z nich, ktoré pri tomto rozhodovaní nie sú úspešné, skrachujú a uvoľnia miesto na trhu ďalším. Štát naproti tomu môže napríklad pod zámienkou arbitrárne určeného investičného deficitu “investovať” aj tam, kde je pridaná hodnota záporná, čiže tam, kde investované peniaze prinesú menšiu hodnotu ako je výška týchto peňazí.

Samotná strategická vízia pritom opäť vyzerá ako z vyhlásení centrálnych plánovačov v Sovietskom zväze:

V rámci Národného strategického plánu bude Vláda SR cez prizmu vplyvu na životné prostredie ako centrálneho piliera stratégie rozvoja krajiny podporovať rozvíjanie vyspelého priemyslu založeného na automatizácii, vysokej produktivite práce, finálnej montáži, ako aj rozvoj trhových služieb, digitálnej ekonomiky, inovácií, technologických noviniek, výskumu a vývoja.

Vláda SR v rámci Národného strategického plánu navrhne stratégiu smerovania krajiny do budúcnosti vrátane vývoja podielu poľnohospodárstva, výroby, služieb a následne digitalizácie a výskumu a vývoja či inovácií na hospodárstve Slovenskej republiky.

Myslím, že ekonomické diletantstvo v takejto miere vo svojich plánoch neprejavoval ani Fico.

817 celkovo návštev, 3 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

Zatiaľ bez komentárov.

Tento článok zatiaľ nik nekomentoval.

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*