Štátny boj proti fake news a hoaxom ako nebezpečný nástroj zneužitia

Médiá jasajú, že sa vláda konečne pustila do boja s dezinformáciami a hybridnými hrozbami:

So šíriteľmi “hoaxov” a “fake news” treba konečne “zatočiť”. Je neakceptovateľné, aby šírili anti-vax, anti-global-warming, anti-covid či iné konšpiračné teórie.
Špeciálne v dobe šírenia COVID-19, je úplne neakceptovateľné šíriť “fake news” o nenosení rúšok, “social distancingu” a iného koronavírus skepticizmu!

Množstvo ľudí nadšene víta novú štátnu legislatívu, ktorá s “hoaxami” a “fake news” bude konečne bojovať. Neuvedomujúc si jej zneužitie.

Asi budete trochu prekvapení, keď vám poviem, že jedna z prvých krajín, ktorá schválila koronavírusovú anti “fake news” legislatívu bolo Rusko. Za šírenie “hoaxov” o koronavíre môžete dostať trest až 5 rokov s pokutou až 2 millióny rublov (cca $25,000). A trvalo len necelý týždeň, kým nová schválená legislatíva bola zneužitá na kriminalizáciu ruskej aktivistky Anny Shushpanovovej a jej zhabanie počítačov a mobilu ruskou políciou po tom, ako si dovolila zapochybovať o karanténe na miestnej klinike. A bolo to tiež Rusko, ktoré sa dohodlo spolu so Severnou Kóreou bojovať spoločne proti „fake news“.

Podobná situácia je v Indii, kde bolo už viac ako 100 ľudí zatknutých za šírenie koronavírus “fake news”, či v Singapure, kde za šírenie “fake news” o koronavíre hrozí trest až 10 rokov väzenia a milión dolárov pokuty, čo vyvolá vážne obavy obzvlášť v singapurskej akademickej obci ohľadom publikovania akéhokoľvek výskumu. Veľa krajín ako napríklad Nigéria sa Singapurom inšpiruje v zavádzaní obdobnej drakonickej legislatívy.

Kriminalizácia ľudí za šírenie “fake news” ohľadom koronavíru prebieha momentálne v Malajzii, Thajsku, Kambodži, Iráne, Bosne, Spojených Arabských Emirátoch či Vietname. Všimnite si, že na tomto zozname nefiguruje veľa slobodných krajín. Naopak sú to krajiny, kde dlhodobo dochádza k potlačovaniu ľudských práv. A práve do tejto “ligy majstrov” s nie najlepšou reputáciou s novou anti “fake news” legislatívou ašpirujeme.

V krajinách s veľkou slobodou slova ako napríklad USA je uvedená anti “fake news” legislatíva protiústavná (porušujúca rovno prvý článok americkej ústavy). Preto napríklad žaloba Washintonskej ligy pre väčšiu transparentnosť a etiku (WASHLITE) voči Fox News za šírenie hoaxov a konšpiračných teórií o koronavíre, bola zhodená zo stola. Toto rozhodnutie sa nemusí všetkým páčiť. Je ale kľúčové na to, aby bola v súčasnosti aj v budúcnosti zachovaná sloboda vyjadrovania a nedochádzalo k podobnému zneužitiu ako momentálne nastáva v Rusku, Iráne či iných krajinách.

Môžete argumentovať: Ale toto sa nedá porovnať! My máme demokratickú vládu, ktorá tento zákon na rozdiel od ruskej určite nezneužije.

Tak toto môžete tvrdiť maximálne teraz, pokým k zneužitiu ešte nedošlo. Ale keďže nikto z vás nevie predpovedať budúcnosť, nemáme šancu vedieť či uvedená legislatíva nebude zneužitá v budúcnosti. Totiž už teraz máme dôkazy toho, že k jej zneužitiu v rôznych štátoch došlo prakticky hneď po jej zavedení. Preto je skutočne nebezpečné disponovať legislatívou, ktorá kriminalizuje ľudí za dosť neuchopiteľný a niekedy ťažko dokázateľný alebo vyvrátiteľný názor. Obzvlášť, keď jeho interpretácia sa môže časom s každou vládou meniť.

Akýkoľvek boj (aj boj proti “hoaxom”) vždy znamená, že musia existovať porazení. A akékoľvek nové zákony vždy znamenajú, že vďaka nim budú kriminalizovaní a penalizovaní ľudia, ktorí predtým boli nevinní. Totiž čím viac zákonov máme, tým viac hrozí ich zneužitie a tým viac slobodu strácame a sme viac kompromitovateľní. Cesta vydláždená veľa zákonmi a príkazmi totiž obvykle vedie do pekla. Vhodný príklad je Irán, kde je zakázané vlastnenie satelitov či psov na verejných priestoroch. Keďže takmer každý v Iráne vlastní buď satelit alebo psa, tak v prípade “potreby” je štátnou mocou vždy kompromitovateľný (čo v Iráne častokrát znamená väzenie).

Boj štátu proti “fake news” nie je zďaleka záruka zachovania pro-demokratických hodnôt. Naopak, môže to byť silný nástroj zneužitia.

Dobrovoľná osveta ako jediný etický spôsob boja proti “fake news”

Napriek mojej skepse voči anti “fake news” zákonom, myslím si, že voči “fake news” a “hoaxom” treba bojovať. A to neustálou a vytrvalou osvetou, na ktorú budú prispievať a na ktorej budú participovať všetci tí, ktorých problém “fake news” reálne trápi. Rôzne neziskové, ale aj komerčné organizácie, ktoré cítia spoločenskú zodpovednosť, by mali do boja proti “fake news” minimálne investovať, ak nie priamo bojovať. Napríklad Facebook začal mazať udalosti týkajúce sa protestov proti karanténe a “social distancingu”. Nezávisle od toho, či tento zásah do slobody Facebook používateľov pokladáme za správny alebo nie, je to rozhodnutie súkromnej firmy a musíme ho rešpektovať. Facebook našťastie nikoho nekriminalizuje a nepenalizuje. A keď sa nám jeho rozhodnutie nepáči, tak môžeme zmigrovať na necenzurované decentralizované siete (Mastodon, Manyverse alebo Minds).

Priama participácia štátu na boji proti “fake news” napríklad jeho financovaním môže predstavovať reálny konflikt záujmov. Ak štát šíri nejaké “fake news” (ja za “fake news” pokladám napríklad štátnu propagandu, že sa vďaka platbám do sociálneho poistenia dožijem solídneho dôchodku), tak štátom dotovaní bojovníci proti “fake news” budú podliehať samocenzúre a svojho sponzora nemusia kritizovať za akékoľvek šírenie “fake news”.

Podobne zvrhlá je štátna podpora investigatívnych médií, s ktorou vyšla Matovičova vláda (žiadal o ňu len Rostas zo Zem & Vek a Rafaj). Toto predstavuje nielen konflikt záujmov a problém nezávislosti, ale môže stavať médiá do pozície “garantovaných” ochrancov demokracie, na čo média nemajú ani potrebné zdroje, ani technické možnosti.

Libertariánske námietky

Vyššie uvedené argumenty by mali akceptovať všetci pro-demokraticky zmýšľajúci ľudia. Nižšie uvádzam ešte pár libertariánskych námietok:

Verím, že sa všetci zhodneme na tom, že falošné správy generované proputinovskou, protrumpovou, komunistickou či inou cielenou propagandou s cieľom získať názorovú kontrolu nad obyvateľstvom predstavujú pre demokratickú spoločnosť vážnu hrozbu. Podstatne menej sa zhodneme na tom, že skutočný problém nie je v samotnom generovaní falošných správ a ovplyvňovaní obyvateľstva (toto sa totiž deje odnepamäti), ale v tom, že ľudia výrazne ovplyvňovaní týmito falošnými správami, majú reálne hlasovacie právo rozhodovať o našej budúcnosti. Osobne nemám teda žiadny problém so zúrivou mediálnou manipuláciou, ktorá na Slovensku neustále prebieha a brainwashuje masy, ale s tým, že tieto ovplyvňované masy majú právo svojím hlasom rozhodovať o mojej budúcnosti. Všetci vytrvalí bojovníci proti falošným správam by si tento dôležitý fakt mali uvedomiť.

  • Od šíriteľa akýchkoľvek “fake news” nemôžete čisto morálne požadovať, aby nedobrovoľne prispieval na boj proti nim (to inak principiálne nemôžete ani od tých, ktorí sa s bojom proti “fake news” stotožňujú). Podobne ako nemôžete kriminalizovať ľudí, ktorí sa rozhodli liečiť pitím sava alebo sú presvedčení, že očkovanie spôsobuje autizmus a preto sa rozhodli nezaočkovať. Podobne ich nemôžete nútiť prispievať na akúkoľvek “oficiálnu” liečbu, ktorej neveria. Títo ľudia si zaslúžia právo na svoj názor. A samozrejme, tiež v plnej miere znášať dôsledky svojich zlých rozhodnutí (vrátane vlastnej smrti). Chápem, že to môže mať širší presah a dotyčný svojimi “fake news” môže ovplyvňovať množstvo iných ľudí. Títo ľudia sú ale sami zodpovední za svoje názory a skutky. Nemôžete ich používať ako dôvod na kriminalizáciu ľudí, ktorí im nahovoria akékoľvek nezmysly.

Záver

Za aké verejne publikované názory môžeme teda ľudí postihovať? A za aké už nie? Kde začína a kde končí sloboda vyjadrovania?

Inšpiráciu môžeme hľadať v Ústave USA, ktorá úspešne s týmto problémom zápasí už stovky rokov.

Sloboda slova sa nevzťahuje:

  1. Na akékoľvek úmyselné klamstvá, ktoré sa dotýkajú (reputácie) konkrétnych ľudí alebo firiem. Niekedy ide aj o chyby z nedbanlivosti.
  2. Na akékoľvek úmyselné klamstvá, ktorých cieľom je vytiahnuť od obetí peniaze (v našich končinách tzv.”šmejdi”).
  3. Na akékoľvek úmyselné klamstvá ohľadom predaja produktov a služieb (aj keď to môžete myslieť dobre).

Prvý článok Ústavy vás ale ochráni pri akýchkoľvek úmyselných klamstvách týkajúcich sa vlády, filozofie, náboženstva, histórie (vrátane vášho názoru na holokaust), sociálnych vied či umenia. A čo je dôležite tak, aj “fake news”, pokým nedochádza k poškodeniu reputácie konkrétnych ľudí alebo firiem.

Bohužiaľ novými štátnymi príkazmi a zákazmi sa zbavujeme individuálnej občianskej zodpovednosti. Dobrovoľný anti “fake news” aktivizmus substitujeme zneužiteľnými zákonmi. A namiesto šírenia osvety a pravdy, vytvárame nové obete.

1,676 celkovo návštev, 2 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

1 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 23, 2020

    vynikajuce, dakujem.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*