Libertarián
Libertarián je stúpenec politickej filozofie, ktorá stavia individuálnu slobodu, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a dobrovoľnú spoluprácu nad autoritu a donútenie štátu.
Libertarián je človek, ktorý považuje individuálnu slobodu a osobnú zodpovednosť za základné stavebné kamene spoločnosti. Vychádza z predpokladu, že každý človek vlastní sám seba, a preto má prirodzené právo slobodne nakladať so svojím životom, časom a majetkom, pokiaľ nezasahuje do rovnakých práv iných. Zásahy štátu do ekonomiky aj súkromia preto vníma ako neoprávnené donútenie a presadzuje ich minimalizáciu alebo úplné nahradenie dobrovoľnými zmluvnými vzťahmi.
Ako to vyzerá v praxi
V bežnej politike stoja libertariáni mimo tradičného pravo-ľavého delenia. Kým konzervatívna pravica zvyčajne obhajuje trhovú ekonomiku, no štátom reguluje morálku či osobný život, a ľavica hlása osobnú toleranciu, no požaduje vysoké dane a prerozdeľovanie majetku, libertarián odmieta štátny nátlak v oboch oblastiach. Podporuje voľný obchod, dereguláciu a nízke či žiadne dane rovnako dôsledne, ako obhajuje slobodu slova, právo na súkromie alebo dekriminalizáciu nenásilných činov bez obete.
Slovenskou optikou to znamená, že libertarián odmieta štátne monopoly na železniciach či v zdravotníctve, dotácie pre vybrané firmy, cenové regulácie nájmov aj povinné odvody. Namiesto spoliehania sa na úradníkov uprednostňuje konkurenciu, súkromné vlastníctvo a decentralizáciu. Nejde pritom o chaos alebo svojvôľu: libertarianizmus počíta s prísnym rešpektovaním pravidiel, zmlúv a zodpovednosti za spôsobené škody, no odmieta, aby tieto pravidlá diktoval a vynucoval monopolný aparát moci.
Hnutie má rôzne prúdy. Časť libertariánov (minarchisti) pripúšťa existenciu minimálneho štátu obmedzeného výhradne na súdnictvo, políciu a obranu hraníc. Radikálnejšie krídlo (anarchokapitalisti) tvrdí, že aj bezpečnosť a vymáhanie práva dokáže lepšie, spravodlivejšie a bez nátlaku poskytnúť voľný trh a súkromné inštitúcie. Obe vetvy však spája princíp neagresie: presvedčenie, že iniciovanie fyzického násilia alebo hrozby voči cudzej osobe a majetku je vždy neospravedlniteľné.
Prečo o tom píšeme
Magazín Menej štátu stojí práve na libertariánskych základoch. Považujeme štát za inštitúciu, ktorá z podstaty funguje na donútení, a jej neustály rast odčerpáva prostriedky tvorené pracujúcimi ľuďmi a obmedzuje ich osobnú autonómiu. Je to náš hodnotový postoj: veríme, že dobrovoľná dohoda dvoch jednotlivcov je morálne nadradená a ekonomicky efektívnejšia než akékoľvek rozhodnutie parlamentu, úradníckej komisie či regulačného úradu.
Súvisiace články: