Rubrika
35 článkov
Pri obhajobe rastúceho verejného dlhu radi počúvame, že na sekeru dnes žije celý vyspelý svet. Skúsenosti Dánska, Švédska či susedného Česka však dokazujú, že štátny dlh nie je prírodný zákon, ale výsledok politického rozhadzovania. Kým v zahraničí v dobrých časoch šetrili, slovenská vláda obratom prejedla aj miliardy z vlastnej konsolidácie.
Vládna koalícia narýchlo schválila novelu rozpočtových pravidiel, ktorou zrušila mesačné stropy pri rozpočtovom provizóriu a otvorila cestu k míňaniu stámiliónov eur zo štátnych finančných aktív. Opatrenie zároveň rozširuje možnosti utajovať obrie investície pod zámienkou obrany a bezpečnosti. Namiesto skutočného šetrenia sa tak vládny aparát zbavuje aj posledných bŕzd, ktoré mu bránili v nekontrolovanom rozhadzovaní.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister práce Erik Tomáš predstavili rozpočet pre svoje rezorty na rok 2027. Vláda tvrdí, že bráni sociálny štát a garantuje bezplatnú starostlivosť, v skutočnosti však len udržiava rozpadávajúce sa molochy. Výsledkom sú rastúce odvody, nová sekera v nemocniciach za 1,58 miliardy eur a penzijný systém žijúci na masívny dlh.
Vládna koalícia sa dohodla, že zrušenie likvidačnej dane z finančných transakcií odloží až na koniec roka 2027. Namiesto sľubovaného šetrenia na vlastnom aparáte radšej nechá firmy platiť stovky miliónov eur, len aby udržala stranícke priority a politický pokoj. Skutočné bremeno konsolidácie tak štát opäť hodil na plecia produktívnej ekonomiky a budúcej vlády.
Ministerstvo financií predložilo tripartite návrh rozpočtu na rok 2027 s deficitom takmer päť percent HDP. Po troch kolách drastického uťahovania daňových skrutiek štát nešetrí na sebe ani cent a naďalej rozdáva predvolebné darčeky. Účet za nezodpovedný sociálny štát opäť zaplatia budúce generácie.
Premiér Robert Fico ohlásil, že ceny plynu, elektriny a tepla na budúci rok opäť neporastú, a plošné dotácie obhájil neschopnosťou štátu doručiť adresnú pomoc. Vláda tým však skutočné náklady na energie neznížila ani o cent, iba ich preklopila do verejného dlhu a nových daní. Ilúzia lacného tepla tak v praxi znamená len ďalšie miliardy vytiahnuté z vreciek tých istých daňovníkov.
Slovenské štátne dlhopisy zažili prudký nárast výnosov a investori si pýtajú za vládny dlh rizikovú prirážku porovnateľnú s južanskými dlžníkmi. Tento vývoj sa nekončí v tabuľkách ministerstva financií, ale priamo zdražuje hypotéky pre rodiny a znehodnocuje úspory v dôchodkových fondoch. Vláda tak prenáša náklady vlastnej rozpočtovej nezodpovednosti priamo na plecia občanov.
Boj o post primátora Bratislavy ponúka dve zdanlivo odlišné vízie, no obe stoja na rovnakej fiškálnej ilúzii. Kým Matúš Vallo plánuje vyčerpať 110 % štvorročnej investičnej kapacity mesta na dizajnové projekty a električky, Jozef Ráž kontruje megamostom a predvolebnými darčekmi na úrovni 146 % možností rozpočtu. Pozreli sme sa na ekonomickú realitu sľubov oboch kandidátov.
Premiér Robert Fico obhajuje zachovanie transakčnej dane tvrdením, že bez nej štát nepostaví nemocnice. V skutočnosti ide o devastačnú daň z obratu, ktorá trestá deľbu práce, vyháňa kapitál za hranice a zakrýva neschopnosť vlády krotiť vlastné plytvanie.
Nemecko, ako aj rôzne ďalšie krajiny, majú zavedený tzv. systém kurzarbeit. V doslovnom preklade ide o “krátku prácu”. V praxi to znamená, že keď podnikateľ nemá dostatok práce pre svojich
Kapitola Programového vyhlásenia vlády (ďalej “PVV”) venujúca sa verejným financiám má názov “Stabilizácia verejných financií zasiahnutých prebiehajúcou krízou a zvýšenie efektivity vynakladania verejných prostriedkov”. Tento názov však popiera realitu uvádzanú
Sľuby politikov môžu pri svojom naplnení niekedy ľuďom poškodiť, inokedy im pomôcť. O pomoc pritom môže ísť v prípade, keď politici sľubujú okresanie právomocí štátu a zvýšenie slobody ľudí. No
