Keď štát ide regulovať obezitu…

Aj keď si vôbec nemyslím, že tento článok by niečo zmenil a v budúcnosti už „daňová úderka“ z ministerstva financií (IFP) nič podobné nebude navrhovať v rámci predvádzania svojej obrovskej produktívnosti, aj tak musím napísať týchto pár riadkov.

Len nedávno v minulom roku IFP prišlo so skvelým nápadom zdaňovať nezdravé potraviny, resp. sa zaoberalo tou možnosťou po vzore iných sociálnych štátov. A neprešlo ani tak veľa času a už tu máme prvé praktické výsledky, konkrétne z Dánska. Táto krajina zaviedla v roku 2011 tzv. tučnú daň, ktorá je našťastie od začiatku tohto roka zrušená.

Vzťahovala sa na mlieko, maslo a všetky výrobky obsahujúce nasýtené mastné kyseliny. Zdanené boli tiež sladkosti, čokoláda a dokonca aj zmrzlina. Daň bola vo výške 16 dánskych korún (zhruba 2,15 eura) za kilogram nasýtených mastných kyselín.

Hlavnými dôvodmi zrušenia boli: administratívne náklady spojené s výberom tejto dane sa neúmerne zvýšili, daň ohrozila pracovné miesta vo výrobe potravín, zdraženie dopadlo hlavne na občanov s nízkymi príjmami, ktorí potraviny s vyšším podielom týchto kyselín konzumujú najviac. Odborníci konštatovali, že zvýšenie cien potravín obsahujúcich nasýtené mastné kyseliny sa na skvalitnení životného štýlu Dánov nijako neprejavil.

Na záver zostávajú dve otázky.

  • Ovplyvní toto nejakým spôsobom myslenie našich etatistov, ako čo najviac zobrať daňovým poplatníkom?
  • Akým spôsobom sa bude vyvíjať daň z finančných transakcií, ktorú vo Švédsku v 90-tych rokoch zrušili po krátkom čase?

Zdroj: NBS – Biatec č.1/2013

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Fiškálna politika

Päťdesiat miliárd eur v bankách a vládny hlad po cudzích úsporách

Slovensko patrí vďaka ročnému časovému testu medzi hŕstku európskych krajín, kde štát nezdaňuje dlhodobé výnosy z burzových investícií. Kým západné štáty oberajú sporiteľov o desiatky percent zo zisku, slovenskí sporitelia si môžu budovať majetok bez daňového zaťaženia. Prázdna štátna pokladnica a obrovský deficit verejných financií však z tejto slobody robia ďalší terč pre politikov hľadajúcich nové príjmy.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Generačná exekúcia štátneho dlhu

Mýtus, že štátny dlh nepredstavuje bremeno, pretože ho údajne dlhujeme len sami sebe, patrí k najnebezpečnejším ekonomickým sebaklamom. V skutočnosti ide o jednostranný medzigeneračný transfer, pri ktorom dnešná politická moc prejedá zdroje a účet bez opýtania posiela mladým pracujúcim. Väčšina slovenského dlhu navyše patrí zahraničným veriteľom a miliardové ročné úroky natrvalo odčerpávajú domáce bohatstvo.

Martin Bulák

Fiškálna politika

Kto zaplatí účet za lacnú energiu?

Vláda sa chváli, že energopomoc v budúcom roku bude adresnejšia, keďže ju namiesto deväťdesiatich percent dostane už len osemdesiatšesť percent domácností. Tento kozmetický škrt nezastaví masívne plytvanie verejnými zdrojmi ani deformáciu trhových cien. Účet za politické kupovanie voličov napokon zaplatia všetci občania v podobe vyšších daní a rastúceho verejného dlhu.

Martin Bulák

Diskusia (5)