Progresívne Slovensko si do volebného programu napísalo, že finančné poradenstvo majú platiť priamo klienti namiesto provízií od inštitúcií. Úradnícky zásah do zmluvnej slobody by v mene imaginárnej transparentnosti pripravil menej majetné rodiny o možnosť porovnať si hypotéky či poistky a vytvoril priepasť, ktorú už desaťročie márne plátajú v Británii.
Ministerstvo životného prostredia schválilo stovky miliónov eur z Modernizačného fondu najväčším ziskovým podnikom na čele so Slovnaftom. Kým vláda bežným občanom ordinuje konsolidáciu a vyššie dane, priemyselným gigantom prepláca investície z peňazí vybratých na emisných povolenkách. Ide o učebnicový korporativizmus v mene zelenej ideológie.
Parlament schválil nový Občiansky zákonník, ktorý po vyše šiestich dekádach nahrádza socialistický kódex z roku 1964. Zavádza spoločné imanie manželov, dedičské zmluvy a okresáva povinné podiely dospelých detí. Hoci ide o posun k zmluvnej autonómii, štát sa svojho paternalistického dozoru nad rodinným majetkom ani zďaleka nevzdal.
Progresívne Slovensko sľubuje zjednodušiť štart podnikania automatickým pridelením účtu s trojpercentnou zrážkovou daňou. Zdanlivé odbúranie byrokracie a odvodov však v skutočnosti zavádza priamy finančný dohľad štátu nad každým občanom v reálnom čase. Skutočná deregulácia pritom nepotrebuje novú štátnu aplikáciu, ale stiahnutie úradníckej ruky z peňaženiek drobných tvorcov hodnôt.
V priebehu necelých osemnástich mesiacov prehrali ľavicové vlády v Južnej Amerike voľby v Čile, Kolumbii, Bolívii aj v Peru. Virálna mapa na sociálnych sieťach oslavuje okamžité víťazstvo pravice, no v kľúčových faktoch zavádza. Skutočným dôvodom pádu latinskoamerickej ľavice nebolo náhle osvietenie voličov, ale vyprázdnené štátne kasy a krach centrálneho plánovania.
Premiér Robert Fico ohlásil, že ceny plynu, elektriny a tepla na budúci rok opäť neporastú, a plošné dotácie obhájil neschopnosťou štátu doručiť adresnú pomoc. Vláda tým však skutočné náklady na energie neznížila ani o cent, iba ich preklopila do verejného dlhu a nových daní. Ilúzia lacného tepla tak v praxi znamená len ďalšie miliardy vytiahnuté z vreciek tých istých daňovníkov.
Slovenské štátne dlhopisy zažili prudký nárast výnosov a investori si pýtajú za vládny dlh rizikovú prirážku porovnateľnú s južanskými dlžníkmi. Tento vývoj sa nekončí v tabuľkách ministerstva financií, ale priamo zdražuje hypotéky pre rodiny a znehodnocuje úspory v dôchodkových fondoch. Vláda tak prenáša náklady vlastnej rozpočtovej nezodpovednosti priamo na plecia občanov.
Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť novú kategóriu pracovného práva - status takzvaného závislého dodávateľa s vyššou mierou štátnej ochrany. Namiesto sľubovaného zjednodušenia prinesie tento hybridný medzistupeň iba ďalšiu byrokraciu, právnu neistotu a zdraženie služieb samostatných kontraktorov. Zahraničné skúsenosti pritom ukazujú, že snaha nanútiť flexibilným pracovníkom sociálno-inžinierske garancie končí likvidáciou pracovných príležitostí.
Európska komisia od 27. septembra 2026 nariaďuje všetkým kamenným aj internetovým obchodom povinné zobrazenie harmonizovaného oznámenia o zákonnej záruke a zavádza unifikovanú značku GARAN. Nová byrokratická povinnosť neprináša spotrebiteľovi žiadne nové práva, no podnikateľov vyjde na milióny eur. Ide o ďalšiu ukážku regulačnej mentality, ktorá rieši neexistujúci problém vytvorením reálnych nákladov.
Na Slovensku sa pravicový komentariát často chytá za hlavu pri regulačných nápadoch domácich progresívcov. Skutočný socializmus bez príkras a bez servítky pred ústami však netreba hľadať v učebniciach dejepisu, ale v aktuálnom programe nemeckej opozičnej strany Die Linke.
Progresívne Slovensko navrhuje úplný zákaz spájania životného poistenia s investovaním, pretože produkt považuje za neprehľadný a málo výnosný. Namiesto ponechania zodpovednosti na klientoch a konkurencii na trhu chcú politici zakázať celú zmluvnú kategóriu. Paternalistický prístup štátu popiera zmluvnú voľnosť a robí zo svojprávnych občanov nesvojprávne deti.
Boj o post primátora Bratislavy ponúka dve zdanlivo odlišné vízie, no obe stoja na rovnakej fiškálnej ilúzii. Kým Matúš Vallo plánuje vyčerpať 110 % štvorročnej investičnej kapacity mesta na dizajnové projekty a električky, Jozef Ráž kontruje megamostom a predvolebnými darčekmi na úrovni 146 % možností rozpočtu. Pozreli sme sa na ekonomickú realitu sľubov oboch kandidátov.
