Vládna koalícia sa dohodla, že zrušenie likvidačnej dane z finančných transakcií odloží až na koniec roka 2027. Namiesto sľubovaného šetrenia na vlastnom aparáte radšej nechá firmy platiť stovky miliónov eur, len aby udržala stranícke priority a politický pokoj. Skutočné bremeno konsolidácie tak štát opäť hodil na plecia produktívnej ekonomiky a budúcej vlády.
Od januára 2027 stúpne minimálna mzda na 972 eur, pretože zasiahol vládny automat naviazaný na šesťdesiat percent priemernej mzdy. Kým politici hovoria o pomoci najslabším, z dodatočných nákladov práce si štát na odvodoch a daniach vezme takmer polovicu. Pre nízkopríjmových zamestnancov a chudobnejšie okresy to neznamená prosperitu, ale zákaz legálne pracovať.
Ministerstvo financií predložilo tripartite návrh rozpočtu na rok 2027 s deficitom takmer päť percent HDP. Po troch kolách drastického uťahovania daňových skrutiek štát nešetrí na sebe ani cent a naďalej rozdáva predvolebné darčeky. Účet za nezodpovedný sociálny štát opäť zaplatia budúce generácie.
Progresívne Slovensko si do volebného programu napísalo, že finančné poradenstvo majú platiť priamo klienti namiesto provízií od inštitúcií. Úradnícky zásah do zmluvnej slobody by v mene imaginárnej transparentnosti pripravil menej majetné rodiny o možnosť porovnať si hypotéky či poistky a vytvoril priepasť, ktorú už desaťročie márne plátajú v Británii.
Ministerstvo životného prostredia schválilo stovky miliónov eur z Modernizačného fondu najväčším ziskovým podnikom na čele so Slovnaftom. Kým vláda bežným občanom ordinuje konsolidáciu a vyššie dane, priemyselným gigantom prepláca investície z peňazí vybratých na emisných povolenkách. Ide o učebnicový korporativizmus v mene zelenej ideológie.
Parlament schválil nový Občiansky zákonník, ktorý po vyše šiestich dekádach nahrádza socialistický kódex z roku 1964. Zavádza spoločné imanie manželov, dedičské zmluvy a okresáva povinné podiely dospelých detí. Hoci ide o posun k zmluvnej autonómii, štát sa svojho paternalistického dozoru nad rodinným majetkom ani zďaleka nevzdal.
Progresívne Slovensko sľubuje zjednodušiť štart podnikania automatickým pridelením účtu s trojpercentnou zrážkovou daňou. Zdanlivé odbúranie byrokracie a odvodov však v skutočnosti zavádza priamy finančný dohľad štátu nad každým občanom v reálnom čase. Skutočná deregulácia pritom nepotrebuje novú štátnu aplikáciu, ale stiahnutie úradníckej ruky z peňaženiek drobných tvorcov hodnôt.
V priebehu necelých osemnástich mesiacov prehrali ľavicové vlády v Južnej Amerike voľby v Čile, Kolumbii, Bolívii aj v Peru. Virálna mapa na sociálnych sieťach oslavuje okamžité víťazstvo pravice, no v kľúčových faktoch zavádza. Skutočným dôvodom pádu latinskoamerickej ľavice nebolo náhle osvietenie voličov, ale vyprázdnené štátne kasy a krach centrálneho plánovania.
Premiér Robert Fico ohlásil, že ceny plynu, elektriny a tepla na budúci rok opäť neporastú, a plošné dotácie obhájil neschopnosťou štátu doručiť adresnú pomoc. Vláda tým však skutočné náklady na energie neznížila ani o cent, iba ich preklopila do verejného dlhu a nových daní. Ilúzia lacného tepla tak v praxi znamená len ďalšie miliardy vytiahnuté z vreciek tých istých daňovníkov.
Slovenské štátne dlhopisy zažili prudký nárast výnosov a investori si pýtajú za vládny dlh rizikovú prirážku porovnateľnú s južanskými dlžníkmi. Tento vývoj sa nekončí v tabuľkách ministerstva financií, ale priamo zdražuje hypotéky pre rodiny a znehodnocuje úspory v dôchodkových fondoch. Vláda tak prenáša náklady vlastnej rozpočtovej nezodpovednosti priamo na plecia občanov.
Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť novú kategóriu pracovného práva - status takzvaného závislého dodávateľa s vyššou mierou štátnej ochrany. Namiesto sľubovaného zjednodušenia prinesie tento hybridný medzistupeň iba ďalšiu byrokraciu, právnu neistotu a zdraženie služieb samostatných kontraktorov. Zahraničné skúsenosti pritom ukazujú, že snaha nanútiť flexibilným pracovníkom sociálno-inžinierske garancie končí likvidáciou pracovných príležitostí.
Európska komisia od 27. septembra 2026 nariaďuje všetkým kamenným aj internetovým obchodom povinné zobrazenie harmonizovaného oznámenia o zákonnej záruke a zavádza unifikovanú značku GARAN. Nová byrokratická povinnosť neprináša spotrebiteľovi žiadne nové práva, no podnikateľov vyjde na milióny eur. Ide o ďalšiu ukážku regulačnej mentality, ktorá rieši neexistujúci problém vytvorením reálnych nákladov.
