Minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister práce Erik Tomáš predstavili rozpočet pre svoje rezorty na rok 2027. Vláda tvrdí, že bráni sociálny štát a garantuje bezplatnú starostlivosť, v skutočnosti však len udržiava rozpadávajúce sa molochy. Výsledkom sú rastúce odvody, nová sekera v nemocniciach za 1,58 miliardy eur a penzijný systém žijúci na masívny dlh.
Giniho koeficient slúži politikom a bruselským úradníkom ako univerzálna modla sociálnej spravodlivosti, hoci v skutočnosti meria iba statické rozdelenie peňazí v jedinom okamihu. Slovensko patrí na papieri k najrovnostárskejším krajinám v celej Európskej únii, no v skutočnej kúpnej sile sa krčí na chvoste. Meradlo, ktoré ignoruje reálnu životnú úroveň aj šancu vymaniť sa z chudoby, vedie k opatreniam, ktoré škodia práve tým najzraniteľnejším.
Vláda v októbri zlacnila lístky vo vlakoch a regionálnych autobusoch na polovicu s tvrdením, že pomáha rodinám pred drahým tankovaním. Namiesto sľubovanej úľavy prišiel nápor na zanedbanú infraštruktúru, preplnené súpravy, uviaznutí cestujúci v Čadci a mesačný účet vyše osemnásť miliónov eur. Administratívny cenový diktát opäť dokázal, že keď štát umelo zníži cenu bez navýšenia kapacít, vytvorí len chaos a nedostatok.
Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť do Zákonníka práce povinnú platenú dohodu o študentskej stáži a zakázať bezplatnú prax. Výsledkom tohto zásahu do zmluvnej slobody však nebude bohatší študent, ale masívne rušenie stáží v odvetviach, ktoré si začínajúcich brigádnikov nemôžu dovoliť platiť. Namiesto sľubovanej pomoci tak mladí ľudia prídu o prvý schodík na trh práce.
Progresívne Slovensko navrhuje zrušiť sieťové poplatky za elektrinu, ktorú si podniky vyrobia a rovno spotrebujú vo vlastnom areáli. Spoplatňovanie energie za elektromerom je absurdným trestom za sebestačnosť, ktorý slúži len na plnenie štátneho dotačného mešca. Riešením výpadku týchto peňazí nie je zdraženie pre domácnosti, ale konečné skresanie politických dotácií.
Vládna koalícia sa dohodla, že zrušenie likvidačnej dane z finančných transakcií odloží až na koniec roka 2027. Namiesto sľubovaného šetrenia na vlastnom aparáte radšej nechá firmy platiť stovky miliónov eur, len aby udržala stranícke priority a politický pokoj. Skutočné bremeno konsolidácie tak štát opäť hodil na plecia produktívnej ekonomiky a budúcej vlády.
Od januára 2027 stúpne minimálna mzda na 972 eur, pretože zasiahol vládny automat naviazaný na šesťdesiat percent priemernej mzdy. Kým politici hovoria o pomoci najslabším, z dodatočných nákladov práce si štát na odvodoch a daniach vezme takmer polovicu. Pre nízkopríjmových zamestnancov a chudobnejšie okresy to neznamená prosperitu, ale zákaz legálne pracovať.
Ministerstvo financií predložilo tripartite návrh rozpočtu na rok 2027 s deficitom takmer päť percent HDP. Po troch kolách drastického uťahovania daňových skrutiek štát nešetrí na sebe ani cent a naďalej rozdáva predvolebné darčeky. Účet za nezodpovedný sociálny štát opäť zaplatia budúce generácie.
Progresívne Slovensko si do volebného programu napísalo, že finančné poradenstvo majú platiť priamo klienti namiesto provízií od inštitúcií. Úradnícky zásah do zmluvnej slobody by v mene imaginárnej transparentnosti pripravil menej majetné rodiny o možnosť porovnať si hypotéky či poistky a vytvoril priepasť, ktorú už desaťročie márne plátajú v Británii.
Ministerstvo životného prostredia schválilo stovky miliónov eur z Modernizačného fondu najväčším ziskovým podnikom na čele so Slovnaftom. Kým vláda bežným občanom ordinuje konsolidáciu a vyššie dane, priemyselným gigantom prepláca investície z peňazí vybratých na emisných povolenkách. Ide o učebnicový korporativizmus v mene zelenej ideológie.
Parlament schválil nový Občiansky zákonník, ktorý po vyše šiestich dekádach nahrádza socialistický kódex z roku 1964. Zavádza spoločné imanie manželov, dedičské zmluvy a okresáva povinné podiely dospelých detí. Hoci ide o posun k zmluvnej autonómii, štát sa svojho paternalistického dozoru nad rodinným majetkom ani zďaleka nevzdal.
Progresívne Slovensko sľubuje zjednodušiť štart podnikania automatickým pridelením účtu s trojpercentnou zrážkovou daňou. Zdanlivé odbúranie byrokracie a odvodov však v skutočnosti zavádza priamy finančný dohľad štátu nad každým občanom v reálnom čase. Skutočná deregulácia pritom nepotrebuje novú štátnu aplikáciu, ale stiahnutie úradníckej ruky z peňaženiek drobných tvorcov hodnôt.
