Chcel by Ježiš, aby ste platili dane?

Kázal Ježiš svojim nasledovníkom, aby platili dane? Ak ste kresťanom ktorý podporuje malý štát, asi vám častokrát pripomínajú „daj cisárovi čo je cisárove“. Tento Ježišov príkaz je častokrát citovaný náboženskými progresivistami, ktorí chcú usvedčiť konzervatívnych kresťanov z pokrytectva – ako aj pomýlenými kresťanmi, ktorí sa snažia obhajovať rozsah štátu pred svojimi blížnymi. V oboch prípadoch sa Ježišove slová zneužívajú.

Zatiaľčo citát „daj cisárovi“ je všeobecne známy, o jeho kontexte sa hovorí len veľmi málo. Ježiš v tomto prípade odpovedal na otázku nepriateľského farizeja: „Mali by sme odvádzať dane cisárovi, alebo nie?“

Lukáš hovorí celkom jasne, o čo sa snažil farizej pri tom, ako kládol Ježišovi túto otázku. Lukáš 20:20 (Evanjelium podľa Lukáša) - „Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára.“

Pri tom, ako sa farizej snažil s touto otázkou Ježiša zatlačiť do kúta, nešlo mu len o to, aby sa pri tom znemožnil: on si vyslovene želal docieliť u neho takú odpoveď, ktorá by viedla k jeho zatknutiu. V snahe to docieliť sa ho opýtali na jeho názor na platenie daní. Môžeme teda predpokladať, že od neho očakávali výslovne odsúdenie platenia daní cisárovi. V skutočnosti, keď bol Kristus nakoniec zatknutý, obvinenia voči nemu obsahovali aj „odmietanie platenia daní cisárovi„.

Ak Kristus chcel, aby jeho nasledovníci platili dane, mohol odpovedať celkom jednoducho, napr. „Áno, plaťte svoje dane.“ Napriek tomu, jeho odpoveď bola – podľa slov Matúša 10:16 – opatrná ako had.

Lukáš pokračuje: „On však prehliadol ich lesť a povedal im: Čo ma pokúšate? Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov. A on im povedal: Tak dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu. A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.“

Pri tomto si všimnite, ako nám Lukáš hovorí „on však prehliadol ich lesť“ ako by to bolo relevantné k odpovedi ktorú Ježiš mal dať. V prípade, že by bol Ježiš zástancom platenia daní, potom by farizejova otázka vôbec nebola vnímaná ako lstivá – a nebol by vôbec dôvod na vyhýbavú odpoveď.

Kristus jasne znázornil, že na denári je cisárov obraz, a potom oznámil, že nech sa dá cisárovi čo je cisárove. No napriek tomu, nikde nehovorí o tom, že dokonca len ten denár patrí cisárovi. A na to je aj dôvod. Najväčším dôvodom myslieť si, že Ježiš bol odporcom platenia daní, je jeho dodatok „a Bohu, čo je Božie“.

Vzaté čisto lingvisticky, v Ježišovej odpovedi je jasný predpoklad toho, že jedna kategória vecí patrí cisárovi a ďalšia samostatná kategória vecí patrí zas Bohu. Napriek tomu kresťania vedia, že takáto dichotómia neexistuje: všetko patrí Bohu. List Rimanom 11:36 – „Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky.  Amen.“

Musíme odovzdať cisárovi to, čo je cisárove a Bohu všetko, čo je Božie. No neexistuje nič, čo je cisárove a zároveň nie je Božie.

Študent teológie Reza Aslan nám dáva aj iný dôvod veriť tomu, že Ježiš bol kritikom vlády. „Výraz apodidomi, častokrát prekladaný ako „odovzdať“ hovorí Aslan, „je v skutočnosti spojením slov: apo čo je predložka, a v tomto prípade znamená „znovu naspäť“, didomi je sloveso, ktoré znamená „dať“.

„Inými slovami, podľa Ježiša, cisár má právo, aby mu boli vrátené denáre, nie preto že by si zasluhoval odplatu, ale len preto, že sú to jeho mince: jeho meno a vyrazený obraz na nich… s dodatkom, že Boh má právo, aby sa mu vrátilo územie, ktoré ovládli Rimania, pretože to územie patrí Bohu.

Ježišova múdra odpoveď je veľmi relevantná najmä dnes, keď štát v našej spoločnosti prevzal úlohu Boha a funkciu rodiny a cirkvi na seba. Ak by sme mali vrátiť Bohu to čo je jeho, potom by sa mali aj kresťania snažiť uchopiť to čo im patrí.

Zdroj: Thelibertarianrepublic.com