Mladý vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV a pravidelný prispievateľ do denníku Pravda Ivan Lesay neprepásol jedinečnú príležitosť (ako aj mnoho ďalších) vyjadriť sa k téme Gorila. Keďže sa jedná o pracovníka Ekonomického ústavu nie je snáď prehnané očakávať aspoň priemerné ekonomické vzdelanie. O to smutnejšie vyznievajú myšlienky, ktoré prezentoval vo svojom článku: Neviditeľná laba trhu. Tie hovoria skôr o opaku a článok len potvrdzuje veľmi nízku úroveň ekonomického vzdelania na vysokých školách a zároveň nízke nároky na uchádzačov o prácu v SAV-ke.
Dnes už asi každý vie, o čom kauza Gorila je a bolo by zbytočné sa tým zaoberať. Pozrime sa teda rovno na závery, ktoré z tejto kauzy vyvodil pán Lesay a ako na ne aplikoval ekonomickú teóriu.
Lesay:
Podľa klasickej teórie by férovým a legitímnym sledovaním vlastných záujmov, maximalizáciou svojich výnosov, mali prispievať k maximalizácii výnosov spoločnosti ako celku… Lenže dediči odkazu Adama Smitha akosi neberú do úvahy, že vlastné záujmy sa dajú presadzovať aj mimo zákon, že súťaž môže byť neférová a že prosperovať môžu firmy vďaka nekalým kontaktom na politiku a štát, a na úkor zvyšku spoločnosti.
To je však veľký omyl, Adam Smith to bral do úvahy a aj jeho nasledovníci to berú do úvahy, celý liberalizmus to berie do úvahy a predstavuje to jeden z hlavných argumentov proti silnému štátu a veľkej moci v rukách politikov. Je až neuveriteľné, že práve takýto argument môže niekto, kto pracuje v ekonomickom ústave vytiahnuť proti myšlienkam liberalizmu.
Podplácanie, klientelizmus, úplatky, ale aj lobing bude existovať všade tam, kde má niekto legálnu (čo však neznamená automaticky legitímnu) moc používať donútenie, tvoriť v spoločnosti arbitrárne „zákony“ a rovnako všade tam, kde existujú verejné zdroje. Liberalizmus si v žiadnom prípade nerobí ilúzie o podnikateľoch a ich morálnosti, či férovosti, nie je naivný a nevybudoval svoju teóriu na anjelských podnikateľoch so svätožiarou. Naopak liberalizmus práve preto odmieta silný štát a veľkú moc v rukách politikov, lebo vie, že obidve skupiny sú tvorené ľuďmi, ktorí sledujú predovšetkým svoje vlastné záujmy a pracovať pre nich predstavuje útrapu, každý si predsa hľadá prácu s najlepším pomerom pláca/práca.
V momente keď existuje prostredie, v ktorom je pre podnikateľov šanca získať zisk inak ako uspokojovaním potrieb spotrebiteľov, sa nemôžeme čudovať, ak si aj túto možnosť zvolia. Rovnako, ak existuje šanca pre politikov privyrobiť si schválením zákona, ktorého náklady sa rozložia medzi anonymné zástupy jednotlivcov a výnosy budú koncentrované v rukách par osôb, prečo otáľať?
Jediným dôvodom prečo tak nekonať môžu byť práve len nejaké morálne zábrany a férovosť, na čo sa však (ako vidíme dnes) nedá spoliehať. Ekonómovia argumentujú za menej štátu kvôli robustnosti liberalizmu, liberalizmus nepotrebuje na fungovanie férových a morálnych ľudí, dokonca tvrdia, že bude fungovať aj v prípade, ak u ľudí platí opak. Na druhú stranu teória intervencionizmu a silného štátu implicitne predpokladá u politikov len tie najlepšie úmysly.
Lesay pokračuje klasickým relativizovaním…
…v praxi nájdeme čestných súkromných podnikateľov i poctivých a efektívnych štátnych zamestnancov. Rovnako nie je problém nájsť zlyhania štátu, ale aj súkromného sektora či privatizácie.
Ako didaktickú pomôcku zjednodušíme situáciu a ukážeme si elementárne tendencie medzi štátnym a súkromným sektorom.
Prvá možnosť: Silný štát (politici) – slabý súkromný sektor (podnikatelia). Toto zjednodušenie by sme mohli nazývať socializmus. A skutočne, nenájdeme tu žiadne Gorily, žiadne rentu vyhľadávajúce firmy. Malá „súkromná“ korupcia na nízkej úrovni existovať môže, ale jedná sa skôr o zanedbateľnú časť oproti štátnej mašinérii.
Druhá možnosť: Silný štát (politici) – Silný súkromný sektor (podnikatelia). Niečo také máme dnes. Súkromný sektor je rozvinutý a existuje tu množstvo podnikateľov. Štát však neokresal svoju silu. Politici majú stále moc pomocou „zákona“, zákaziek, dotácií, alebo nominácií zmeniť osudy ľudí. Ma možnosť spraviť z podnikateľa doživotného boháča, alebo mu zruinovať podnikanie. Potom nie je žiadnym prekvapením, že tí najšikovnejší (v demagógii) politici spolupracujú s tými najšikovnejšími (v podplácaní; v získavaní známosti) podnikateľmi. Neexistuje žiadny predpoklad očakávať niečo iné. Je bláznovstvo veriť v príchod morálnych a dobrých politikov a férových podnikateľov, keď systém automaticky generuje jednotlivcov so spomínanými vlastnosťami ako tých najúspešnejších.
Tretia možnosť: Slabý štát (politici) – Silný súkromný sektor (podnikatelia). Toto je to, čo šíria nasledovníci Adama Smitha, ale aj iných liberálnych ekonómov ako F. A. Hayeka, L. von Misesa, atď. Je to spoločnosť, kde politik nemôže pomocou zákona priamo ovplyvňovať osudy ľudí, kde dokonca politik ani nemôže tvoriť zákony, ako sa mu zachce a ako to najlepšie vyhovuje jeho kariérnym snahám. Je to spoločnosť, kde jedinou šancou podnikateľov získať bohatstvo je uspokojovať potreby zákazníkov.
Čo môžeme teda povedať ku kauze Gorila a odkázať protestujúcim? Máme požadovať odstúpenie politikov a ich nahradenie lepšími? Máme protestovať proti finančným skupinám a apelovať na ne, aby brali do úvahy „verejné blaho“? A čo tak radšej protestovať proti odcudzeniu polovici vášho produktu odvodmi a pričom zo zostatku pomaly ukrajuje inflácia. Proti nekonečným zákonom, ktoré len vytvárajú monopolné výsady a udržujú pri koryte „najšikovnejších“ a samozrejme proti rozrastaniu štátnej byrokracie a celému verejnému sektoru, ktorého podiel sa na ekonomike za posledných 100 rokov niekoľko násobne zvýšil. Nebojujte za lepší štát, ale menej štátu!
9,559 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Perfektný článok. V preklade, liberálna ekonómia počíta aj s tým najhorším, že všetci sme gorily… Inak na celej gorilej reakcii ma udivuje niekoľko vecí:
– To množstvo ľudí, ktorí sú odrazu rozhorčení, že čo tam to tí politici hore robia. To si doteraz títo ľudia mysleli, že sa politici nechali voliť kvôli verejnému blahu? Ak som išiel voliť, vždy som volil menšie zlo. Vedel som, že kradne aj ten, koho som volil, sústredil som sa len na to, aby kvôli svojim krádežiam zároveň nerozdrtil ekonomiku.
– Tie vyjadrenia, že politici a korporátci sú hajzli/svine/špiny a ktoviečo ešte. Tvrdím, že 90% tých, čo nadávajú, by sa na ich pozícii správali úplne rovnako, alebo kvôli nižšej inteligencii možno aj horšie (narobili by paseku ešte aj kvôli svojej nevedomosti). Krádež z verejného sa dá príliš jednoducho ospravedlniť prínosom pre vlastnú rodinu a známych.
– To množstvo inteligentných ľudí, ktorí vidia východisko vo zvolení lepších ľudí. Odkiaľ by sa ale títo nadľudia mali vziať? V našej histórii tu bol asi jeden – Havel a toť vše. Všetci ostatní kradli, lebo je to v ich pozícii logické!
Ekonómia veľmi dobre vie, že bez silného štátu by nám bolo lepšie, ale ako to vysvetliť obyčajným ľuďom (nie Matovičovým :)), keď aj SAV (a nie len SAV!) je pomätená?
Iste, príležitosť robí zlodeja.
(Mimochodom, ani ten sociáldemokrat, humanitný bombardérista havel nebol žiadna výhra)
A ako riešiť posledný problém? Sprivatizovat SAV 🙂
Projekt Menej štátu_INESS,INEKO_PENTA. Niet čo dodať… Bohužiaľ. Po 40 rokov v komunizme tu prišla vláda tvz. neoliberálneho-mafiánskeho- kapitalizmu. Výsledky sa dostavili – v Gorile.
dôsledky silného štátu
Menejštátu.sk nie je žiadny inštitút, ani nezisková organizácia. Jej rozpočet je 70 eur/ročne – 20 eur na doménu, 50 na hosting.
Nuz, to vyzaduje riadne pokrutenie reality, aby od Novembra fungujuce Menej_statu a Jurove Karpisove Iness boli zodpovedne za Gorilu.
dôsledok starých páprdov na školách a v SAV, kde ich učia keynesa. potom dôsledky konania politikov, tuposti národa.
Úsmevné. V podstate ste v tej tretej kombinácii (slabý štát – silný súkromníci) dosiahli presne ten svoj teoreticky vysnívaný režim. Predpokladajme teda tú vami preferovanú kombináciu (slabý štát – silný súkromníci) a skúste odpovedať na nasledujúce otázky
1. Ak je štát slabý, ako zabráni aby sa najsilnejší súkromník (alebo ich skupina) nestal novým štátom? Dám aj príklad z praxe – feudalizmus. Ak kráľ individuálne vlastní najviac pôdy v krajine (povedzme 20%) a koalícia 4 najsilnejších grófov kontroluje 60% pôdy, kto im zabráni robiť si čo chcú a urobiť si štát v štáte? Ak kráľ je s týmito grófmi v koalícii a spolupracuje s nimi na vytváraní renty na úkor ostatných ľudí na nejakom území, sú grófovia ešte súkromné osoby, alebo sú štátom?
2. Akým spôsobom má slabý štát presadzovať zákony? Našou výhodou je, že nemusíme porovnať teoretické príklady. Na svete existujú spoločnosti, ktoré sú závislé od „prirodzeného“ zákona s minimálnou rolou štátu – sú to zväčša rozvojové krajiny. Tu však pôsobí paradox – tento prirodzený systém práva zamedzuje tvorbe kapitalizmu. Chápanie práva (aj toho vlastníckeho) sa môže líšiť od dediny k dedine. Takáto rozmanitosť jeho výkladu a lokálna závislosť zvyšuje transakčné náklady pre niekoho mimo komunity. Nevstúpite ako cudzinec do ekonomických vzťahov, ak je právny rámec pre vás neznámy (je postavený na zvykoch). Tak ako ľudia všade po svete hovoria inými rečami, hovoria aj iným právnym jazykom – napriek tomu že všade sa vyvinula istá forma ochrany súkromného vlastníctva.
Je to práve rola štátu, aby určil jednotné pravidlá hry, ktoré umožňujúú aby človek zo Slovenska mohol investovať kapitál napríklad v Číne bez bariér lokálnych zvyklostí. Štát a jeho vynucovanie práva napomáha akumulácii kapitálu, je pre kapitalizmus prospešný.
Celá vaša argumentácia je postavená na hlavu. Povedzme si príklad – majme zákon, ktorý určuje náhradu škody ak sa vám niekto zasiahne do vašich majetkových práv. Existujú nejaké zvyklosti, náhrada škody môže mať rozličnú výšku alebo rozličné podmienky podľa toho ako je právo v spoločnosti definované zákonom. Aj v minimálnom štáte môže byť aktér, ktorý ovplyvňuje tieto detaily vo výklade práva tak, aby išli v jeho prospech. Aj v minimálnom štáte musíte mať efektívne súdnictvo, políciu a armádu aby ste dokázali chrániť súkromné vlastníctvo. Súkromnému oligarchovi stačí nabúrať aj tento proces aby pre seba vytvoril nekalú trhovú výhodu, ktorou môže vytláčať konkurenciu a ešte viac koncentrovať svoju moc. Napríklad zmení zákon o výške škody priznanej pri „ochrane dobrého mena“ a bum, máme zlikvidované médiá. Upraví sa zákon (alebo jeho výklad) pri ochrane značky / obchodného mena a bum, konkurencia musí opustiť časť trhu. Zmení sa sadzba alebo predmet dane (lebo aj minimálny štát treba z niečoho financovať) – a zrazu tu máme zmenu. Predadíme vyhlásenie vojny krajine v ktorej je môj najväčší konkurent a opäť máme obrovský zásah.
Slabý štát v zmysle disponovania peniazmi daňovníkov môže byť silný v zmysle ochrany vlastníctva.
1. Tvoj príklad krála je skôr úsmevný, lebo znovu predpokladá kráľa, ktorý si vynucuje ochranu zákonmi. V histórii existuje jeden jediný monopol, ktorý vznikol bez pomoci štátu/zákonov – ťažba diamantov. Konkurencia sa vždy stará o to, aby niekto neprerástol cez hlavu. Dokonca spotrebitelia môžu tolerovať monopol, ak svoje postavenie nezneužíva.
2. Znovu sa vo svojej logike (na príklade jazykov) strácaš. Ako to potom, že nezavedieme jeden jazyk, aby sme znížili transakčné náklady. Wait! O to sme sa už snažili esperantom a všetci vieme, ako to dopadlo.
3. Oligarchovia to, čo popisuješ, práve v silnom štáte robia. Využívajúc tvoju argumentáciu na ochranu spotrebiteľov-ľudí.
Pravidlá hry si prirodzene určujeme sami, štát sa ich len snaží spísať, no a potom upraviť a pridať zákony tak, aby to vyhovovalo pár vyvoleným.
PS: Zaujímavé, ako často zástancovia silného štátu vo vysvetľovaní používajú príklady a slovo „bum“. 🙂
„Slabý štát v zmysle disponovania peniazmi daňovníkov môže byť silný v zmysle ochrany vlastníctva.“ Ok, skúsim to odpovedať inak. Skúsim najskôr tým, čo nás zrejme spája. Aj ja aj vy zrejme definujete ako „silný štát“ štát, v ktorom panuje vláda zákona a nie vláda osôb. Vy však robíte krok navyše tým, že hovoríte že vláda zákona nejako samovoľne vnikne nejakým trhovým mechanizmom. To je podľa mňa blbosť.
1. Kráľ = vláda? Viete mi povedať prečo? Alebo začnime od začiatku – čo je podľa vás vlastne štát a ako sa vlastne formuje? Ja vám skúsim dať jeden príbeh, Začnime s väčším územím na ktorom žijú roztrúsene mnohí ľudia. Prirodzeným procesom (trhovým súbojom) sa niektorí z týchto ľudí stanú dominantnými v nejakej činnosti, v stave prvotnej anarchie je najdôležitejšie násilie. Ľudia na nejakom území vedú násilné vojny o zdroje (lebo taká je naša prirodzenosť), pričom títo špecialisti na násilie si v nich dosiahnu dobré postavenie. Skôr či neskôr vojny skončia mierom, čo inak povedané znamená že tí najúspešnejší v násilí si v rámci prímeria zrejme podelia územie na „štátiky“ štýlom – „od rieky po les je moje, za riekou je tvoje. Ak súhlasíš, prestaneme viesť vojnu a môžeme sa radšej venovať iným veciam, ako napríklad užívaniu si toho čo sme vojnou získali“. Takéhoto človeka, ktorý má priamo alebo nepriamo pod kontrolou použitie násilia na nejakom území pre účely vykonávania svojej vôle nazvime „kráľom“. Je takýto kráľ ešte súkromnou osobou ktorá súperí s inými kráľmi na voľnom trhu s násilím, alebo je na území na ktorom jeho nároku na násilie nikto neoponuje už reprezentantom štátu?
Vezmime si, že tento kráľ je skutočne dobrý v násilí, dokáže inšpirovať svojich kamarátov generálov a je dobrý vojvodca. Ale nie je tak dobrý v organizácii ekonomiky . A on potrebuje silnú ekonomiku, lebo nepriateľský kráľ za riekou zhromažďuje vojsko a hrozí inváziou. A tak jedného dňa zistí že na území žije niekoľko veľmi šikovných „súkromných“ obchodníkov, ktorý by mu mohli pomôcť v organizovaní jeho územia. Takýchto ľudí – expertov na organizáciu ekonomiky, spraví svojimi poradcami, ktorí mu radia v tom aké zákony treba prijať aby na svojom území dosiahol čo najväčší produkt a odstrašil nepriateľov od invázie. Zrejme mu odporučia nejakú sadu zákonov na ochranu súkromného vlastníctva, aby popužil svoju armádu na potieranie banditov a zlodejov ktorý robia ľudí na ním spravovanom území menej efektívnymi. Možno pôjdu tak ďalej, že mu odporúčia inváziu do inej krajiny z ktorej vie získať nové zdroje. A teraz otázka za milión – sú títo obchodníci – konzultanti (politici) ešte súkromníkmi, alebo sú už súčasťou štátu (keďže majú dosah na zákonodarnú moc)? Kde je hranica medzi štátom a firmou? Kde je hranica medzi politikom a občanom?
Chápete už čo chcem povedať? Vy si stanovujete, že ideálny štát je štát kde vládne zákon. Potom si vezmete barličku, keď si poviete že jediný zákon čo potrebujeme je ochrana súkromného vlastníctva, ktorý si nazvete ako „prirodzeným zákonom“ a ešte akosi implicitne predpokladáte že je veľmi jednoduchý, a homogénný a nedá sa vykladať rôzne. Potom si zadefinujete že prirodzený zákon nepotrebuje k svojej aplikácii štát. A voila, máme tu krásnu myšlienkovú piruetu – a môžete tvrdiť „Na vládu zákona nepotrebujeme štát. Stačí nám súkromné vlastníctvo, čo je prirodzeným zákonom. Tento systém vznikne samostatne a samočinne a našou jedinou povinnosťou je ho chrániť pred mocou „štátu“ ktorá zákonmi iba ovplyvňuje prirodzený zákon o súkromnom vlastníctve. Vidíte svoj omyl?
Neviem, kde si zobral túto svoju konštrukciu. Dúfam, že ešte diskutuješ so mnou. 🙂 Tieto príbehy sú pre mňa namáhavé, prosím, stačilo príkladov a príbehov, zjavne sa vieš vyjadrovať, tak prosím argumentuj. Rozumiem písanému slovu.
1. Áno, kráľ bola forma vlády. Súkromník nevydáva zákon na nákup svojich produktov a nepoužíva násilie, musí spotrebiteľov presvedčiť cenou a kvalitou. To, že si štáty medzi sebou konkurujú v istých veciach, neznamená, že sú súkromníkmi!
2. Nie som ani úplne presvedčený o potrebe zákonov, len som ťa chcel upozorniť na to, že nie je slabý štát ako slabý štát.
3. Žiadny prirodzený zákon som neurčil. Hovoril som, že pravidlá hry si určujú ľudia sami.
Ak by si si ten príbeh aspoň prebehol, nekládol by si také otázky aké kladieš
1. Ja môžem zase povedať, že kráľ je ujo s korunou na hlave. Podstata je inde – aké vlastnosti odlišujú kráľa od „súkromníka“, firmu od štátu a občana od politika? Tvoja primitívna definícia súkromníka napríklad nemusí platiť, ak je tento súkromník jediným na trhu, alebo výhodu ceny či kvalitu získava nad konkurentami nekalou súťažou,
2. „Nie som úplne presvedčený o potrebe zákonov“ – toto má byť čo? Mám to brať tak, že nemusí nikto exisovať, kto robí zákony? Viď 3
3. Skutočne? Toto by som si nepomyslel. A vieš mi aj povedať akým spôsobom si tie zákony ľudia určujú? Politickým procesom? Losom? Každý si určuje zákon sám pre seba? Znášaju im ich proroci z posvätných hôr? Pre pána, však to je podstata debaty – kto má zákonodárnu moc (a potom moc tie zákony vymáhať) ten je štátom. A nie, nemusí to byť práve ujo čo je v nedeľu v diskusnej reláci, kľudne to môže byť aj Haščák.
Ten príbeh som si prečítal, otázky som kládol napriek tomu.
1. Nemyslím si, že celá debata je (má byť) o definícii súkromníka. Úplne si odviedol debatu od podstaty. Žiadny súkromník neprijíma zákony na nákup svojich produktov. Ak je však štát proregulatórny, môže si silná firma vynútiť zákon na nákup svojich produktov, akože kvôli ochrane spotrebiteľov. A tu je silný štát problémom.
2. a 3. Tvoj pohľad na svet je veľmi obmedzený, cez prizmu toho, že tu niekto musí byť, kto tu všetko bude riadiť. Skús si uvedomiť, že žiadny štát nemusel prikázať jazyk, hypokratovu prísahu, desatoro, že nie štát je dôvodom, že ťa na ulici nekopnem, a ďalšie prirodzené „pravidlá spolunažívania“. Prosím, prečítaj si Hayekove vysvetlenie nemožnosti fungovania centrálneho plánovania – o teórii spontánneho řádu (nepoznám slovenský výraz). Potom sa vráť a pokračujme v diskusii.
Jasne že to je o definícii súkromníka. Ako môžeš diskutovať na stránke „menej štátu“ keď ani poriadne nemáš rozmyslené čo to vlastne ten štát je? Odporúčam ti prečítať si niečo od autorov z oblasti inštitucionálnej ekonómie, mohol by si začať Douglasom Northom, napríklad prečítaním jeho „Violence and Social Orders“ a potom sa vráť a môžeme pokračovať v diskusii.
Tibor , netrep hlúposti !!! Na to, aby si ľudia určovali pravidlá hry sami, musia ich uviesť do života. Na uvedenie svojich pravidiel potrebujú výkonnú moc. Na koordináciu výberu, formulovania a sfunkčnenia pravidiel hry musia byť zase sformulované pravidlá. Inak je to anarchia !!! Podľa tvojich vyjadrení je liberalizmus vo svojej podstate ANARCHIOU !!!! Na to aby sa ľudia dohodli na nejakých pravidlách, potrebujú koordinátora, usmerňovateľa – vládu !!! Vládu odrážajúcu pravidlá hry najširšej skupiny ľudí v krajine – väčšinovú vládu. Vládu zvolenú zo zástupcov ľudu, zvolených v demokratických voľbách. Liberalizmus je jedno veľké KLAMSTVO, lebo sľubuje niečo, ale zároveň to popiera vo svojej podstate ! ĽUDIA – NEDAJTE SA OKLAMAŤ LIBERÁLMI !!!!
LIBERALIZMUS JE VEĽKÉ KLAMSTVO !!!
vlada a stat je len velka fikcia. laskavo si nastuduj nieco o teorii chaosu, lorenzovych atraktoroch a spontannom poriadku.
miet a prosperita na svete bude az nastane anarchokapitalizmus
anarchia je to najlepsie zriadenie co moze byt
anarchia je to najlepsie zriadenie co moze byt
Systém ktorý nerešpektuje individuálne práva a slobody je vždy to najhoršie riešenie a je jedno či sa volá anarchia komunizmus alebo tyrania.
spontanny poriadok sme mali moznost vidiet pri vyvrazdovani indianov europanmi. o state tam nebolo ani chyru a ani slychu. pripadne aj domorodcov v australii.
Takže tvrdíš, že individuality, resp. mimovládne spolky vyvraždili viac ľudí ako vlády v histórii ?
samozrejme, ze ano. vrazdia iba individuality. to, ze sa skryvate za nezivotne vyrazy ako stat a vlada nemeni nic na tom, ze vzdy je vsetko o jednotlivcovi. vari prezident, premier, minister, nie je clovek? clovek co hladi na svoj osobny zaujem? nie je kapitalistom v pravom slova zmysle? ale ano je.
Pýtam sa ťa, že či vlády, teda nie JEDEN človek, ale celý aparát, celá tá mašinéria, či vyvraždili menej alebo viac ľudí ako jednotlivci.
Miroslav Priecel, ľudia si denne uvádzajú nespočetné množstvo pravidiel hry a nepotrebujú na to žiadnu výkonnú moc.
Áno, inak je to anarchia priamo z definície. Anarchia ale nie je chaos! A teraz ma nepovažuj za anarchistu… nie som.
Presne tak. Ľudia si denne určujú nespočetné množstvo pravidiel hry, mnohé z nich aj neformálne – dané zvykom či tradíciami. Ak chceš vidieť ako tieto rôznorodé pravidlá fungujú, choď sa pozrieť do rozvojových ekonomík. Rôznorodosť spontánne vzniknutých pravidiel je práve jednou z najväčších prekážok kapitalizmu. Myslíš že by mohla byť možná globálna ekonomika, ak by si každá dedina sama pre seba určvala vlastné zákony a pravidlá ktoré platia na jej území?
Je to práve existencia vlády, ktorá určuje a vydáva záväzné a vymáhateľné zákony nadradené lokálnym zvyklostiam, ktoré sprehľadňujú a tým pádom v mnohých prípadoch aj umožňujú nepersonálnu ekonomickú výmenu. Silný štát, v zmysle efektívneho aparátu na tvorbu a výklad a vymáhanie zákona (napríklad ochraňujúce vlastnícke práva vlastníkov kapitálu) sú predpokladom funkčného kapitalizmu.
“Slabý štát v zmysle disponovania peniazmi daňovníkov môže byť silný v zmysle ochrany vlastníctva.” Ok, skúsim to odpovedať inak. Skúsim najskôr tým, čo nás zrejme spája. Aj ja aj vy zrejme definujete ako “silný štát” štát, v ktorom panuje vláda zákona a nie vláda osôb. Vy však robíte krok navyše tým, že hovoríte že vláda zákona nejako samovoľne vnikne nejakým trhovým mechanizmom. To je podľa mňa blbosť.
Tu miešate hrušky s jablkami, kapitalizmus nehovorí o zákonoch ale o ekonomike. Tu je treba nechať aby si slobodný trh riešil svoje veci sám. Analógia je v inej vede, fyzike. Ani v matematike nepotrebujeme aby sa o ňu staral štát.
Na tvorbu zákonov, ich aplikáciu a vymáhanie ich dodržovania je stále potrebná nejaká autorita ktorú si zvolí večšina ľudí. Na tom sa nič nezmení.
kapitalizmus nehovori o ekonomike. kapitalizmus hovori o ludoch a ich jednani. slovo ekonomia je povodom greckeho vyznamu a znamena zakon domu, pripadne zakon hospodarstva. to slovo zakon tam jasne nieco vymedzuje, presne urcuje, ze za akych podmienok to bude v nasom dome, na nasom hospodarstve fungovat. nie je v tomto vyzname ani slovo o volnom trhu a o anarchizme vobec nie. toto slovo jasne definuje, za akych pravidiel to tu bude fungovat, to jest, ze ake regulacie sa prijmu na to, aby to tu fungovalo co najlepsie. tak ako je pre nas prirodzene menit svoj majetok za majetok niekoho ineho, co sa nazyva trhom, tak je pre nas prirodzene aj regulovat neblahe vlyvy na nas, na spolocnost. dokonca aj rakuska skola, je v niektorych pripadoch za regulaciu a to dokonca za niekolkonasobnu. povedzme pri peniazoch pozaduje zlaty standard. to je regulacia mnozstva penazi a zaroven moznost vydavat iba jedno platidlo a do tretice, zlatu banu nemoze mat kazdy.
1. Ak je štát slabý, ako zabráni aby sa najsilnejší súkromník (alebo ich skupina) nestal novým štátom? Dám aj príklad z praxe – feudalizmus. Ak kráľ individuálne vlastní najviac pôdy v krajine (povedzme 20%) a koalícia 4 najsilnejších grófov kontroluje 60% pôdy, kto im zabráni robiť si čo chcú a urobiť si štát v štáte? Ak kráľ je s týmito grófmi v koalícii a spolupracuje s nimi na vytváraní renty na úkor ostatných ľudí na nejakom území, sú grófovia ešte súkromné osoby, alebo sú štátom?
– Pokiaľ by štát /monopo/ nemoho zasahovať do ekonomických interakcií by bol tento problém vyriešný konkurenciou. Nech už jedna firma vymyslí akýkoľvek dobrý produkt, skôr či neskôr vymyslí iná firma lepšie riešenie. Dôsledok- monopol na čokoľek nebude možný.
„Pokiaľ by štát /monopo/ nemoho zasahovať do ekonomických interakcií“ – asi ste ma nerozumeli. Štát musí denne do ekonomických interakcií a to denne – tvorbou a výmáhaním zákonov, napríklad vlastníckeho práva. Na Slovensku sa denne odohrávajú tisícky súdnych sporov, v ktorom štát súdi podľa svojich zákonov.
Aj keď začneme v ideálnom stavenestranného štátu, ako chcete zabezpečiť, aby niektorá firma alebo iná organizácia nedosiahla neprimeranú kontrolu nad tvorbou a vymáhaním zákonov? Aby nemala v hrsti cez vydieranie alebo korupciu – a neskôr možno aj zákonom – zákonodárcov, políciu a súdy? Kto tu potom bude vlastne štátom?
Odpoveď nie je vo formulke „minimálny štát“, to nedáva zmysel. Odpoveď je – musí to byť štát efektívny, zodpovedný, kontrolovaný, ktorého reprezentanti podliehajú zákonu a prísnemu dozoru, štát s rozdelenou mocou apod. Pointou je, že ak takýto štát dosiahneme, zrazu vieme zabezpečiť aby efektívne prebral aj iné oblasti ekonomického života, v ktorých voľný trh nie je tak úspešný.
ako zabezpecit aby nedosiahla nejaka firma neprimeranu kontrolu ??? – podla mna je to trosku oxymoron. Firma by mohla narast do rozmerov neprimeranej kontroly len vtedy ak by jej to spotrebitelia dovolili. Je pravda, ze lokalne by mohla nejaka firma mat monopol na vsekontrolu, ale to by bolo len docasne. Tam by bol zase velmi silny dopyt po menej nasilnej firme. Aspon ja to tak vidim.
„Aj keď začneme v ideálnom stavenestranného štátu, ako chcete zabezpečiť, aby niektorá firma alebo iná organizácia nedosiahla neprimeranú kontrolu nad tvorbou a vymáhaním zákonov?“
Ešte raz… príklad na prehnaný štát tu v histórii bol – náš bývalý režim. Príklad na prirodzený monopol bol v histórii miliónov firiem jeden jediný! Monopol prirodzene vzniká len na určitú krátku dobu. Konkurencia je to, čo obmedzuje monopol. Pre etatistov je to však niečo nepoľapiteľné a nezrozumiteľné. 🙁
Ukáž mi, prosím, oblasť, v ktorej voľný trh nie je úspešný. Skôr inak, oblasť, v ktorej je štát úspešnejší ako voľný trh.
Ešte stále od teba čakám definíciu štátu. Napríklad ako by si definoval východoindickú spoločnosť? Bola to gigantická korporácia existujúca po mnoho storočí, v ktorej mali podiely rozličné elity – podnikatelia, politici, aristokrati apod. Bola to firma s vlastnou armádou a s s intenzívnymi právomocami nad obchodom s orientom. O tom, že mala nadštandardné vzťahy s oficiálnou britskou vládou, že do veľkej miery diktovala zahraničnopolitické ako aj vnútropolitické dianie v britskom impériu snád nie je potrebné hovoriť. Je takéto niečo podľa teba súkromná firma, alebo je to už štať?
Už som ti to písal viackrát, ty nerozumieš tomu čo je štát. Vieš ho definovať iba na nejakej intuitívnej úrovni, napríklad tým že „predchádzajúci režim bol príliš štátny“ ale bez toho aby si vedel vysvetliť prečo. Veľmi ťažko sa potom s tebou vôbec možno o niečom baviť. Zadrapuješ tu nejakou debatou o monopoloch, a je úplne cítiť ako si pýtaš odpoveď len aby si mohol strhnúť debatu hlbšie do obskúrnych zákutí svojej ideológie. Ja túto hru s tebou nebudem hrať. Najprv si urob poriadok v základných termínoch, potom sa môžeme baviť o tom či na stredovekom Islande existpovala bezštátna spoločnosť. alebo či v Bostone existovala súkromná polícia či podobné nezmysly.
Tak teraz čakáš, alebo si mám ísť prečítať knihu a vrátiť sa?
„Ja túto hru s tebou nebudem hrať.“ Vidíš, presne taký istý pocit mám z teba a tvoju hru hrať nechcem a nebudem ani ja. Ak ty nereaguješ na moje argumenty, nebudem ani ja na tvoje.
Moc ľúto mi to nie je, lebo neponúkaš argumenty. Alebo fakt si myslíš že vety „Ešte raz… príklad na prehnaný štát tu v histórii bol – náš bývalý režim. Príklad na prirodzený monopol bol v histórii miliónov firiem jeden jediný!“ je nejakým argumentom? Je to iba dôkazom toho, že nemáš ujasnené pojmy a po druhé že chceš strhnúť debatu do nejakých sporoch o monopoloch a štátne verzus súkromné firmy. Mám už pár diskusií s libertariánmi za sebou na to aby som sa do tohto nechal zatiahnuť.
Čo by ma v tomto momente zaujímalo je však to, čo si taký dnešný libertarián predstavuje pod takým pojmom „štát“. To by mohlo byť osviežujúce, ak by si to mal reálne premyslené a neodpovedal nejakými intuitívnymi definíciami.
Práve ste sa dostali do toho, do čoho ste sa asi dostať nechceli- vďaka čomu vznikli vychodoindické spoločnosti? 🙂 Určite to bude len náhoda, že vznikli v období merkantilizmu a vzniku patentov (narážam pôvodný význam slova patent)… A k tomu „čo to je?“ – je to využívanie oficiálnych štátnych štruktúr 🙂
Štát je monopolná inštitúcia, ktorá si na na určitom území nárokuje právo na monopol legitímneho násilia. Zvykne si uzurpovať rôzne práva ale ich jadro tovrí právo súdiť, vládnuť, vydávať zákony+ zdaňovať (okrádať) obyvateľstvo. Štát má územie, obyvateľstvo, štátne znaky, atď…
Ja by som sa s Vami rád porozprával o súkromnej polícii hocikde v USA, rovnako ako o súkromných hasičských zboroch v USA (oba tvoria stále veľkú časť poskytovaných služieb, dokonca sú väčšie ako štátne akurát sú regulované 🙂 ) Islad bol Island tam fungoval prototyp „slobodnej spoločnosti“ pomerne krátko, potom to začalo naberať štátne črty…
Veľmi dobre napísané. Nemá zmysel hľadať stále nových politikov, ktorí budú už „morálni“, „čestní“ a podobne. Takí totiž neexistujú. Všetci, a to celkom legitímne, sa budú starať primárne o svoj prospech. Treba teda zmeniť systém. Na taký, ktorý „nemorálnosť“, t.j. orientáciu na vlastné záujmy využíva a funguje aj za predpokladu, že každý si háji svoje záujmy.
„Čestných“ politikov potrebujeme len a práve vtedy, keď sa im chystáme dať do rúk zbytočne veľké právomoci nad našimi životmi. Teda v systéme, kde je „čestnosť“ politikov podmienkou. A takýto systém je chybný v základe, pretože v reále je legitímne, ak si každý háji svoje záujmy.
Politici tak ako mi všetci uprednosňujú svoje záujmy. Autor správne predpokladá že čím menšiu moc majú tým viac slobody a majetku majú občania.
„Tvoj príklad krála je skôr úsmevný, lebo znovu predpokladá kráľa, ktorý si vynucuje ochranu zákonmi. V histórii existuje jeden jediný monopol, ktorý vznikol bez pomoci štátu/zákonov – ťažba diamantov. Konkurencia sa vždy stará o to, aby niekto neprerástol cez hlavu.
Dokonca spotrebitelia môžu tolerovať monopol, ak svoje postavenie nezneužíva.“ Urcite sa to vztahuje na autorov predpoklad vztahujuci s k tomu, ze – sukromnik svoj monopol nezneuziva (V ZIADNOM PRIPADE), ale stat ano –
Staci si pozriet Siks od Michaela Moora
NIc nie je krajsie, ked vsetci sme si akoze rovni, ale niektori (moralnejsi) su si rovnejsi. Ako v EU. Ked prekrocili deficity NEmecko a Francuzsko, tak sa zacali hned pokutovat a vyhrazat – tak ako Belgicku….. Nic nie je krajsie a lepsie pre ludi ako viera v slobodu a spasonosnz volny trh.
Co sa za tym skryva, o tom radsej pomlcme. Kym na to pridu, tak hadam my uz budeme ….
NIc nie je krajsie, ked vsetci sme si akoze rovni, ale niektori (moralnejsi) su si rovnejsi. Ako v EU. Ked prekrocili deficity NEmecko a Francuzsko, tak sa zacali hned pokutovat a vyhrazat – tak ako Belgicku….. Nic nie je krajsie a lepsie pre ludi ako viera v slobodu a spasonosnz volny trh.
Co sa za tym skryva, o tom radsej pomlcme. Kym na to pridu, tak hadam my uz budeme ….
— Je rozdiel v tom ked niekto hovorí o slobode a volnom trhu a naozaj aj tak koná.
EU rozhodne nie je slobná ani tu nevládne volný trh tak ako by to malo fungovať v liberalizme a kapitalizme. Naopak tu je silná tendencia riešit všetko reguláciami a obmedzeniami.
Naco je nam stat,? Rozdajme si zbrane ako vo Svajciarsku a bude nam tak ako vo Svajciarsku.
Sila (a teda aj zbrane) by mala zostať v rukách individualít, nie centrálnej moci. Švajčiarsko má najviac zbraní v európe na hlavu (v súkromnom vlastníctve) a tak je to aj správne.
Ok, keď sa budú rozdávať zbrane, tak tu si ako prvý rezervujem nejakú nukleárnu. Stačila by mi aj nejakát taktická . No a keby sa nezadarilo, tak nech mi dajú aspoň tank.
Najsilnejšia zbraň sú peniaze. Pokiaľ štát bude schopný beztrestne vykrádať vrecká občanom žiadne zbrane vám nepomôžu.
Peniaze nie sú zbraň, peniaze sú prostriedok uľahčujúci platbu za tovar a služby. Moc majú ľudia… ktorí vlastnia zbrane, najviac tí čo majú najviac zbraní…napr. štáty.
A nekoho to prekvapuje? SAV je posledni funkcni komunisticka enklava v EU. Jmeno SAV roky zneuziva kompromitovany agent (nyni) GRU Oskar Krejčí, ktery uz byl z ceskeho akademickeho prostoru vyhnan, a ktery snad uz publikuje pouze na BListech, Delskem Potapeci a podobnych obskurnich periodicich. Proc se divite soucasnemu stavu, kdyz tento aktivni rusky agent vychovava polovinu slovenskych politologu?
presne! sa to tam hemzi komunistami. stanek, hohos, blaha, krakornik, vitkovic a to je len zlomok tych komunistickych prasat. by som ichy poslal povinne do mises institute do USA nech sa chlapci poucia 😀
a ked sa nepoucia tak prefackat a sprivatizovat tu ch SAVku
Stanek má rozhodne divné reči. Minule bol na prednáške hnutia Zeitgeist – ich hlavním cielom je odstránenie peňaní. Otrasné do čoho sa ten človek nenamočí.
Výborný článok, úplne sa stotožňujem. Žiaľ, to čo dnes vidíme na námestiach, je skôr požadovanie „vlády ľudu“, ktorú síce ešte nikto nezadefinoval, no som si „istý“, že politici nám ponúknu nejaký svetoborný zákon, ktorý nám okamžite tú vládu ľudu prinesie a zároveň s ňou aj doživotný blahobyt. 🙂
Stale nechapem naco SAV zivi ekonomicky ustav SAV. Jeho myslienkovy trust je katastrofalny, prezentacie mizerne, jeho predstavitelia skor zapadnu na nejaku tancovacku Smeru ako do renomovanej publikacie.
Zbytocne vyhodene peniaze danovych poplatnikov.
Uvadzajte plny nazov:
Menej statu , viac Gorile.
Gorila je o politikoch a tých, ktorí ich podplácali. My chcem, aby tých politikov (teda aj priestor pre korupciu) bolo čo najmenej. Takže trošku odveci poznámka…
Takze male matematicke cvicenie:
a/
Ak ma stat rozpocet 1 miliardu a rozkradne sa pri tom konzervatyvnych 10%.
Kolko bude trvalych gangov a aky bude rozpocet najsilnejsieho mafianskeho gangu, ak vieme ze si peniaze rozdeluju podla postupnosti P_(n+1) = P_n / 3 a minimalny rozpocet na prezitie gangu je 10 milionov rocne?
b/
A teraz to iste cvicenie pri mensom state, ktory vyberie a rozdeluje len 100 milionov.
Doplnujuca otazka:
Ake je vase doporucenie pre zabitie gorily? Viac statu ci menej statu?
=======
Vysledok:
a/
Najsilnejsi: 333 milionov
Pocet gangov:9
b/
Najsilnejsi: 33 milionov (~ ako 7. gang v poradi z prikladu a/)
Pocet gangov: 4
========
P.S. Pozorny citatel si iste vsimol, ze rozkradnute percento zostalo rovnake pri oboch sumach, ignorujuc tym zvysenu motivaciu a moc gangov na rozkradanie. Realisticke je predpokladat vyrazny narast tohoto percenta.
Hehe, ze konzervatYvnych… 🙂