Menej štátu

(5. 6.1723, Kirkcaldy, Škótsko – 17.7.1790, Edinburgh, Škótsko)

Adam Smith bol škótsky filozof, etik a sociológ, zakladateľ modernej politickej ekonómie. Je autorom knihy Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, známej aj pod skráteným názvom Bohatstvo národov, ktorá bola jedným z prvých pokusov o analýzu historického vývoja priemyslu a obchodu v Európe. Stála pri zrode ekonómie ako modernej akademickej disciplíny a poskytla logické zdôvodnenie voľného obchodu a kapitalizmu. Smith bol tvorcom nových teórií v dobe, v ktorej žil. Hlavnou myšlienkou Smithovej teórie bol fakt, že štát by do ekonomiky vôbec nemal zasahovať. Presadzoval teóriu nazývanú aj neviditeľná ruka trhu, ktorá dáva odpoveď na základné ekonomické otázky.

Význam Bohatstva národov spočíva v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu ekonómie a jej vyprofilovaniu ako samostatnej systematickej disciplíny. V západnom svete je to pravdepodobne najvýznamnejšia kniha o ekonómii, ktorá bola kedy publikovaná. Táto kniha sa stala klasickým manifestom proti merkantilizmu. V dobe jej vydania panovala v Británii aj Amerike silná podpora myšlienky voľného obchodu. Tento nový postoj sa zrodil z ekonomicých ťažkostí a chudoby spôsobenej americkou vojnou za nezávislosť. Napriek tomu v tom čase o výhodách voľného obchodu ešte zďaleka neboli presvedčení všetci: britská verejnosť a parlament ešte po mnoho nasledujúcich rokov lipli na merkantilizme.

Ťažiskom Bohatstva národov je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá chaoticky a neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov takzvanou „neviditeľnou rukou“. Ak sa vyskytne nedostatok nejakého statku, vzrastie jeho cena, čo motivuje výrobcov produkovať viac tohto druhu statku, a tak sa samovoľne vyrieši jeho pôvodný nedostatok na trhu. Väčšia konkurencia medzi výrobcami a väčšia ponuka zasa vedú k zníženiu ceny produktu na úroveň jeho produkčných nákladov, čo je takzvaná „prirodzená cena“. Smith veril, že hoci sú ľudia často vedení lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku. Predsa si však zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a bol proti vytváraniu monopolov.

Smith energicky napadol zastarané vládne reštrikcie, ktoré podľa jeho názoru bránili expanzii priemyslu. Zaútočil na väčšinu foriem vládnych zásahov do ekonomického procesu, vrátane ciel. Odsudzoval ich ako hlavné príčiny neefektívnosti a vysokých cien v dlhom období. Táto teória, dnes označovaná slovným spojením „laissez-faire“ (z francúzštiny, voľne preložené ako „nechať pracovať bez zásahov“), v ďalších obdobiach ovplyvnila vládnu legislatívu, obzvlášť výrazne v 19. storočí. Ale Smith sám kritizoval množstvo praktík, ktoré sa neskôr začali spájať s kapitalizmom typu laissez-faire, napríklad moc a vplyv veľkých podnikov a dôraz na kapitál na úkor práce.