(8.5.1899, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko – 23.3.1992, Freiburg im Breisgau, Nemecko)
Friedrich August von Hayek je jedným z najvýznamnejších ekonómov v celej našej histórii, bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy. Preslávil sa najmä svojou obhajobou liberálnej demokracie a trhového hospodárstva a na druhej strane kritikou komunizmu a socializmu. Jeho rodiskom bolo Rakúsko, veľkú časť života však strávil vo Veľkej Británii a USA.
V Británii v roku 1944 napísal svoju preslávenú knihu Cesta do otroctva, v ktorej kritizuje komunizmus, nacizmus a podobné ideológie, smerujúce k totalitnému štátu, ktorých korene nachádza v socializme = tiež terčom jeho kritiky.
Bol riaditeľom Rakúskeho ústavu pre výskum konjunktúry (Österreichisches Institut für Konjunkturforschung), profesorom London School of Economics a od roku 1950 profesorom Chicagskej univerzity. V roku 1947 Hayek inicioval založenie Mont Pelerin Society, ktorej cieľom je uľahčiť výmenu ídeí medzi liberálnymi učencami pre posilnenie princípov slobodnej spoločnosti a ich uplatňovania.
V roku 1974 mu bola spolu s jeho ideologickým rivalom Gunnarom Myrdalom udelená Nobelova cena za ekonómiu. Cena im bola udelená za „ich priekopnícku prácu v oblasti monetárnej teórie a hospodárskych cyklov a za ich prenikavú analýzu interdependencie ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych fenoménov“.
Životopis
F. A. Hayek sa narodil vo Viedni 8. mája 1899 ako syn univerzitného profesora, pôsobiaceho v oblasti biológie a botaniky. Po matkinej strane bol bratrancom filozofa Ludwiga Wittgensteina. Po vojne študoval na univerzite vo Viedni, kde roku 1921 získal doktorát z práv a roku 1923 doktorát politických vied. Medzi jeho učiteľov patril slávny Friedrich von Wieser.
V roku 1927 sa po niekoľkých rokoch v štátnej službe stal prvým riaditeľom Rakúskeho ústavu pre výskum konjunktúry (Österreichisches Institut für Konjunkturforschung). V roku 1929 sa Hayek habitoval a prednášal na čiastočný úväzok na Viedenskej univerzite. V roku 1931 získal na základe prednášok (neskôr sa stali základom jeho knihy Ceny a výroba) na London School of Economics profesúru a hodnosť doktora vied v odbore Ekonómia. V roku 1938 sa stal britským občanom a zostal ním do svojej smrti. Počas pobytu v Londýne napísal slávnu Cestu do otroctva (The Road to Serfdom), ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1944 v Británii.
V roku 1950 odišiel z London School of Economics do USA na University of Chicago, kde sa stal profesorom spoločenských a morálnych vied (Committee on Social Thought).
V roku 1962 sa vrátil do Európy, do Freiburgu, kde pôsobil ako profesor ekonomickej politiky na Albert-Ludwigs Universitat. Počas svojho pôsobenia na univerzite napísal veľkú časť knihy Law, Legislation and Liberty (v troch zväzkoch publikovanú v rokoch 1973-1979). Tu tiež zakončil svoju pedagogickú dráhu.
F. A. Hayek zomrel roku 1992 vo Freiburgu v Nemecku.
Ekonómia
Zrejme najdôležitejším, úplne prevratným, ale často zanedbávaným Hayekovým prínosom je zistenie, že peniazom občanov najviac škodia vlády a centrálnej banky. Jediným skutočne trvalo udržateľným systémom je podľa Hayeka voľná emisia mien. Základnou myšlienkou tohto konceptu je, že ľudia musia mať ústavné právo emitovať svoju vlastnú menu. – Čo to znamená? – Kedykoľvek občania dospejú k záveru, že peniaze, ktoré používajú, sú cudzou vinou znehodnocované (ako to napr. robia súčasné centrálne banky tzv. kvantitatívnym uvoľňovaním), mali by mať možnosť také peniaze odmietať a vydávať svoje vlastné.
Hlavným praktickým dôsledkom zavedenia takéhoto systému je, že sa občania môžu aktívne brániť nekontrolovateľnému znehodnocovanie svojich úspor vládami a bankami. Zároveň je tým úplne eliminovaná možnosť vykonávať čokoľvek, čo by sa dalo nazvať monetárnou politikou. Ak nie je možné centrálne riadiť ekonomiku, nie je možné donútiť všetky subjekty v nej, aby v rovnakom čase urobili rovnakú chybu. Pravdepodobnosť globálnej krízy je v takomto systéme oveľa menšia, než v systéme s centrálnou bankou.
Vo svojej knihe Súkromné peniaze / Potrebujeme centrálnu banku? tieto na prvý pohľad šialene vyzerajúce myšlienky veľmi podrobne rozoberá a ukazuje, že vôbec tak šialené nie sú. (Tvrdiť dnes, že nepotrebujeme štátne peniaze, je niečo podobné, ako v stredoveku tvrdiť, že nepotrebujeme štátne náboženstvo.) Ukazuje aj historické príklady, kedy boli také meny zavádzané (vždy sa jednalo o reakciu ľudu na silné znehodnocovanie vládnych peňazí a vždy boli tieto snahy nakoniec krvavo potlačené).
Spoločenská a politická filozofia
Aj keď je F. A. Hayek známy skôr ako ekonóm ako filozof, v druhej polovici svojej kariéry prispel mnohým k spoločenskej a politickej filozofii, ktorá sa odvíjala predovšetkým z jeho pohľadu na limity ľudských znalostí a úlohu spontánneho poriadku v spoločenských inštitúciách. Jeho argumenty sa prikláňajú k spoločnosti organizovanej na základe trhového poriadku (v ktorom je štátny aparát obmedzený len na udržiavanie mieru potrebného pre udržanie funkcionality trhu jednotlivcov) a sú ovplyvnené morálnou filozofiou odvodenou od gnozeologických teórií, ktoré sa týkajú vrodených obmedzení ľudského poznania.
Vo svojej vedeckej filozofii Hayek silne kritizoval scientizmus, ako nazval zlé pochopenie vedeckých metód v spoločenských vedách. Hayek upozorňuje na to, že mnoho častí vedy zahŕňa vysvetlenie komplexných nelineárnych fenoménov s mnohými premennými, a že spoločenská veda, zaoberajúca sa ekonómiou a nekonštruovaným poriadkom sa dá porovnať s tak zložitými vedami, ako je napríklad darwinovská biológia (The Counter-Revolution of Science: studies in the Abuse of Reason, 1952 a niektoré neskoršie Hayekove eseje v oblasti vedeckej filozofie, ako Degrees of Explanation a The Theory of Complex Phenomena).
1 odpovedí