Menej štátu

Každý si dokáže predstaviť, čo je egoizmus. Inými slovami sebeckosť alebo sebe láska. V spoločnosti prevláda názor, že egoizmus je niečo negatívne, že spôsobuje sociálnu nerovnosť, rozvrátené rodiny, násilie, hlad a vojny. Kapitalizmus je zvrátený systém, lebo je poháňaný egoizmom. Všetko utrpenie spôsobuje ľudský egoizmus.

S týmto tvrdením nesúhlasím a vysvetlím vám prečo. Človek je od prírody vybavený mnohými inštinktmi a pudmi. Najsilnejším pudom človeka je pud sebazáchovy – pud vlastného prežitia. Vďaka tomuto pudu sme prežili prvotné fázy vývoja človeka, kedy sme boli ešte bezbranní a vydaní na milosť prírode.

I dnes nás tento pud chráni každý deň. To on nám káže uskočiť pred idúcim autom, zavrieť oči pred lietajúcimi trieskami z dreva, či dať sa na útek pred silnejším útočníkom. Príroda človeka stvorila ako samostatného jednotlivca, ktorý musí chrániť sám seba. Máme zakódované myslieť v prvom rade na seba. Nie je to doména iba ľudí, pud sebazáchovy majú všetky vývojovo vyššie živočíchy. Egoizmus vychádza z pudu sebazáchovy. Je hnacím motorom nášho konania. Funguje ako kompas, ktorý riadi naše správanie a konanie smerom k osobnej prosperite a uspokojovaniu svojich potrieb.

Príroda stvorila človeka ako tvora egoistického, je možné, že sa mýlila? Evidentne nie, človek riadený egoizmom sa zo slabého a zraniteľného tvora vypracoval na najrozšírenejší živočíšny druh na tejto planéte. Napriek všetkým pesimistickým predpovediam nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal exponenciálny rast ľudskej populácie zastaviť.

Existuje veľa ľudí, ktorí sú toho názoru, že človek by sa mal vyvíjať ďalej, že nízke pudy a inštinkty by nemali byť hybnou silou dnešnej modernej spoločnosti. Žiadajú akúsi obrodu a mravnú evolúciu človeka. Nabádajú svoje okolie k vlastnej premene z človeka egoistu na človeka altruistu (obetujúce ho sa pre okolie na svoj úkor). Hlavným nástrojom týchto ľudí sa často stáva štátna legislatíva. Títo ľudia sa nazývajú socialisti. Pomocou antidiskriminačných, protirasistických a paternalistických zákonov z nás chcú vychovať lepších menej egoistických ľudí. Nevadí im, že zákony sú vymáhané donucovaním a násilím. Veď je to zmena k lepšiemu. Ako vraví klasik: „Za dobrú vec sa spojím aj s diablom.“

Egoizmus a vzťahy

Človek hnaný egoistickou morálkou sa snaží uspokojovať svoje potreby a dosiahnuť tým svoje osobné šťastie. Platí, že len šťastný človek dokáže urobiť ostatných ľudí šťastnými. Ak neuspokojíte svoje vlastné potreby, bude vám chýbať potrebná energia a chuť pomáhať ostatným. Človek musí myslieť v prvom rade na seba.

Správny egoista si je vedomí, že jeho okolie môže byť pre neho prospešné, ale aj nebezpečné. Preto je logické, že sa musí zaujímať o svoje okolie. Ozajstný egoista sa snaží riešiť všetky konflikty zmierlivou cestou. Jednoducho preto, že tento spôsob je efektívnejší. Vychádzať s ľuďmi podobrom vás stojí menej energie ako byť obklopený nepriateľmi a žiť v neistote a strese.

Láska i priateľstvo sú egoistické city. Prečo niekoho milujete? Prečo s ním chcete tráviť všetok čas? Prečo sa nedokážete nabažiť dotykov a pohľadov na jeho/jej krásne telo? Lebo vám to robí dobre a spôsobuje radosť. Existencia a blízkosť tejto osoby vás natoľko pozitívne stimuluje, že ste schopný pre ňu urobiť čokoľvek. Nemilujete kvôli druhým, milujete kvôli sebe. Človeku poskytuje viac uspokojenia život v láske ako v nenávisti, či samote. Sami si vyberáte, kto si vašu lásku zaslúži a kto nie. Ak vás vzťah prestane napĺňať a poskytovať vám slasť, pre ktorú ste ten vzťah začali, jednoducho ho ukončíte. Osoba, ktorú milujete, je pre vás niečo ako droga (legálna a zdraviu prospešná). Preto ste schopní urobiť šialené veci, aby ste si niečo tak úžasné uchránili. Ste ochotní bezbrehého odpúšťania i zločinu z vášne.

Kamarátstvo funguje rovnako. Priatelíte sa s človekom, s ktorým je vám príjemne, má podobné záujmy a zmýšľanie ako vy. Egoista pomáha svojmu priateľovi v ťažkej chvíli. Nespokojný a nešťastný priateľ je nám na nič. Len veselý a spokojný kamoš je vám schopný opätovať oporou, či zábavu. Za život poznáte tisíce ľudí, avšak iba pár z nich sa stane vašim priateľom. Iba tí, ktorí robia váš život jednoduchší a krajší. Sebecky si vyberáte toho najvhodnejšieho pre vaše konkrétne potreby.

Dokonca aj materinská láska je egoistická. Matky investovali do svojich potomkov priveľa zdrojov na to, aby boli ochotné sa svojich detí vzdať bez boja. Obetovali pre nich svoje vlastné telo, čas, peniaze, krásu, kariéru, či spoločenský život. Ich deti sú nositeľmi ich vlastného DNA. Každý rodič je šíriteľ svojho rodu – svojej DNA. Deti stelesňujú našu budúcnosť. A tú si slepo bránime.

Pravý egoista neuspokojuje svoje potreby na úkor potrieb ostatných. Uvedomuje si, že ostatní by kládli odpor a bránili by mu uspokojovať jeho potreby. Egoista nie je lakomý, podelí sa lebo vie, že gesto zdieľania patrí k dobrým vzťahom. Patrí to k udržiavaniu dobrých vzťahov, ktoré sú obojstranne výhodné.

Egoizmom k solidarite

Matka Tereza bola egoista. Robila to, čo ju duševne napĺňalo. Pomáhala ostatným. Solidarita a egoizmus sa nevylučujú. Ľuďom pomáhame, lebo nás to baví, napĺňa, alebo len potrebujeme zahnať zlé svedomie. Robíme to pre náš dobrý pocit zo samých seba.

Matka Tereza sa rozhodla obetovať svoj voľný čas, peniaze a celoživotnú energiu na pomoc chudobným a chorým. Urobila to preto, lebo to, čo sa jej vrátilo späť, bolo pre ňu cennejšie ako to, čoho sa vzdala. Uspokojenie zo samej seba bolo natoľko silné, že sa neváhala vzdať vlastných potrieb. Jej hnacím motorom bolo jej vlastné uspokojenie, ktoré pociťovala, keď sa pozrela do očí vyliečeného dievčatka. To, že zbavovala ľudí utrpenia a sama pri tom pociťovala radosť je bonus, ale principiálne je to rovnaké ako akékoľvek uspokojovanie potrieb.

Altruizmus, nástroj politikov

Jedinec sa má vždy obetovať pre blaho ostatných. Obetovanie sa pre ostatných na úkor samého seba je neprirodzená a deštruktívna morálka. Dvojnásobne to platí o nútenom obetovaní.

Ako môžete urobiť druhých šťastnými, ak sám nie ste šťastný? Ako môžete šíriť niečo, čo sami nemáte? Ak budete uprednostňovať potreby ostatných pred svojimi, stane sa z vás nešťastný človek. Nešťastný znamená neuspokojený – negatívny.

Ako chcete pozitívne pôsobiť na svoje prostredie, keď ste negatívni. Ak ste spokojní a máte dostatok energie prežiť všetky útrapy moderného sveta. Egoizmus vraví – vymeň (daj a iné si zober). Egoizmus je o rovnováhe. Je to všade prítomný princíp: strana má dať a dal, príjem a výdaj, náklad a výnos, plus a mínus. Je na vás, aby ste dávanie a branie udržali v rovnováhe. Prečo? Lebo rovnováha je vo vašom osobnom (egoistickom) záujme.

Altruizmus je deštruktívny, lebo vraví dávaj a neber. Dávaj, dávaj a dávaj. Mínus nasleduje mínus. Je to morálne kamikadze. Ak vás výdaj nenapĺňa, stráca obeta samého seba zmysel. Obetou na úkor samého seba ste si len vymenili s príjemcom vašej obety pozície. Možno ste ho spravili šťastným, ale sám ste teraz nešťastný. Výsledný stav je 1 : 1. Naopak pri dobrovoľnej výmene, ktorá vás naplní a poteší ste spravili šťastným i toho druhého a sám zostávate šťastný. Konečné skóre je 2:0.

Socialisti dehonestujú egoizmus a vyzdvihujú altruizmus. Všetci politici sú socialisti, lebo sa pasujú za sociálnych inžinierov v presvedčení, že oni vedia lepšie, čo je pre nás vhodné ako my sami – je to jedno, či je to pravicový alebo ľavicový politik. Chcú v nás vyvolať pocit viny, vďaka ktorému im umožňujeme prístup do našich peňaženiek. Zistili, že v každom človeku je skrytá solidarita a túžba pomáhať druhým. Dňom i nocou nás presviedčajú o tom, ako sú štát a politici nositelia solidarity a spolupatričnosti.

Tento mýtus spôsobil u ľudí falošné utlmenie potreby pomáhať – solidarity. Načo pomáhať chudobným, veď to robí štát. Politici zámerne udržujú určitú hladinu chudoby, aby nás mohli neustále vydierať. V dnešnej dobe je to práve štát, ktorý vytvára a udržuje chudobu. Nie je to malá kriminalita, čo ohrozuje spoločnosť, ale korupcia obrovských rozmerov na každom kroku. Politici ukradnú viac ako ich kolegovia z nevládneho sektora.

Uvedomelý a sebavedomý národ je to posledné, čo potrebujú. Vadí im individualizmus a egoizmus. Podľa nich sa musí obetovať pre blaho kolektívu. Vtĺkajú nám do hlavy, že jedinec nie je nič. Potreby jednotlivca musia ustúpiť verejnému blahu. Tvrdia, že jedinec si blaho a prosperitu nezaslúži. Nikým nedefinovaný kolektív však áno. Čo je to za morálka, v ktorej nie ste cieľom vy sami, ale ste len nástrojom na uspokojovanie ostatných? Čo môže byť väčším blahom pre celý svet ako sledovanie prosperity každého jednotlivca?

Egoizmus – áno, egotizmus a egocentrizmus – nie!

Ľudia často používajú slovo egoizmus a myslia tým egocentrizmus alebo egotizmus. Tie sú však diametrálne odlišné:

• Egocentrizmus je sklon subjektu vzťahovať všetko k sebe a na seba. Tento sklon je u dieťaťa normálny, pretože dieťa spočiatku nerozlišuje medzi sebou a vonkajším svetom. U dospelého je to naopak znak afektívnej nedospelosti.
• Egotizmus je nekritické hodnotenie seba samého, snaha jednostranne zdôrazňovať, vyzdvihovať, presadzovať vlastnú osobnosť. Egotizmus je raná zameranosť psychiky na vlastné ja, na základe ktorej sa neskôr u dieťaťa vyvíja vzťah k ne-ja, k sociálnemu okoliu.

Jediný ekonomický systém, ktorý je v súlade s podstatou človeka (egoizmom), je kapitalizmus. Jeho efektivita tkvie v tom, že človek nemusí plytvať zbytočnú energiu na zmenu vlastnej podstaty. Kapitalizmus a voľný trh jednoducho akceptujú, aký človek je.

Nie je hanbou myslieť na seba a sledovať svoju osobnú prosperitu. Ty si jediné, čo skutočne dokážeš ovplyvňovať. Ty si jedinec s individuálnymi potrebami a túžbami. Ty si sám sebe vesmírom. Si výnimočný a máš právo na osobné šťastie. Nie si ničí nástroj, si jednotlivec so slobodnou vôľou. Urob sám seba šťastným a bude sa s tebou radovať celý svet.

6,562 celkovo návštev, 2 návštev dnes