Egoizmus náš každodenný

Každý si dokáže predstaviť, čo je egoizmus. Inými slovami sebeckosť alebo sebe láska. V spoločnosti prevláda názor, že egoizmus je niečo negatívne, že spôsobuje sociálnu nerovnosť, rozvrátené rodiny, násilie, hlad a vojny. Kapitalizmus je zvrátený systém, lebo je poháňaný egoizmom. Všetko utrpenie spôsobuje ľudský egoizmus.

S týmto tvrdením nesúhlasím a vysvetlím vám prečo. Človek je od prírody vybavený mnohými inštinktmi a pudmi. Najsilnejším pudom človeka je pud sebazáchovy – pud vlastného prežitia. Vďaka tomuto pudu sme prežili prvotné fázy vývoja človeka, kedy sme boli ešte bezbranní a vydaní na milosť prírode.

I dnes nás tento pud chráni každý deň. To on nám káže uskočiť pred idúcim autom, zavrieť oči pred lietajúcimi trieskami z dreva, či dať sa na útek pred silnejším útočníkom. Príroda človeka stvorila ako samostatného jednotlivca, ktorý musí chrániť sám seba. Máme zakódované myslieť v prvom rade na seba. Nie je to doména iba ľudí, pud sebazáchovy majú všetky vývojovo vyššie živočíchy. Egoizmus vychádza z pudu sebazáchovy. Je hnacím motorom nášho konania. Funguje ako kompas, ktorý riadi naše správanie a konanie smerom k osobnej prosperite a uspokojovaniu svojich potrieb.

Príroda stvorila človeka ako tvora egoistického, je možné, že sa mýlila? Evidentne nie, človek riadený egoizmom sa zo slabého a zraniteľného tvora vypracoval na najrozšírenejší živočíšny druh na tejto planéte. Napriek všetkým pesimistickým predpovediam nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal exponenciálny rast ľudskej populácie zastaviť.

Existuje veľa ľudí, ktorí sú toho názoru, že človek by sa mal vyvíjať ďalej, že nízke pudy a inštinkty by nemali byť hybnou silou dnešnej modernej spoločnosti. Žiadajú akúsi obrodu a mravnú evolúciu človeka. Nabádajú svoje okolie k vlastnej premene z človeka egoistu na človeka altruistu (obetujúce ho sa pre okolie na svoj úkor). Hlavným nástrojom týchto ľudí sa často stáva štátna legislatíva. Títo ľudia sa nazývajú socialisti. Pomocou antidiskriminačných, protirasistických a paternalistických zákonov z nás chcú vychovať lepších menej egoistických ľudí. Nevadí im, že zákony sú vymáhané donucovaním a násilím. Veď je to zmena k lepšiemu. Ako vraví klasik: „Za dobrú vec sa spojím aj s diablom.“

Egoizmus a vzťahy

Človek hnaný egoistickou morálkou sa snaží uspokojovať svoje potreby a dosiahnuť tým svoje osobné šťastie. Platí, že len šťastný človek dokáže urobiť ostatných ľudí šťastnými. Ak neuspokojíte svoje vlastné potreby, bude vám chýbať potrebná energia a chuť pomáhať ostatným. Človek musí myslieť v prvom rade na seba.

Správny egoista si je vedomí, že jeho okolie môže byť pre neho prospešné, ale aj nebezpečné. Preto je logické, že sa musí zaujímať o svoje okolie. Ozajstný egoista sa snaží riešiť všetky konflikty zmierlivou cestou. Jednoducho preto, že tento spôsob je efektívnejší. Vychádzať s ľuďmi podobrom vás stojí menej energie ako byť obklopený nepriateľmi a žiť v neistote a strese.

Láska i priateľstvo sú egoistické city. Prečo niekoho milujete? Prečo s ním chcete tráviť všetok čas? Prečo sa nedokážete nabažiť dotykov a pohľadov na jeho/jej krásne telo? Lebo vám to robí dobre a spôsobuje radosť. Existencia a blízkosť tejto osoby vás natoľko pozitívne stimuluje, že ste schopný pre ňu urobiť čokoľvek. Nemilujete kvôli druhým, milujete kvôli sebe. Človeku poskytuje viac uspokojenia život v láske ako v nenávisti, či samote. Sami si vyberáte, kto si vašu lásku zaslúži a kto nie. Ak vás vzťah prestane napĺňať a poskytovať vám slasť, pre ktorú ste ten vzťah začali, jednoducho ho ukončíte. Osoba, ktorú milujete, je pre vás niečo ako droga (legálna a zdraviu prospešná). Preto ste schopní urobiť šialené veci, aby ste si niečo tak úžasné uchránili. Ste ochotní bezbrehého odpúšťania i zločinu z vášne.

Kamarátstvo funguje rovnako. Priatelíte sa s človekom, s ktorým je vám príjemne, má podobné záujmy a zmýšľanie ako vy. Egoista pomáha svojmu priateľovi v ťažkej chvíli. Nespokojný a nešťastný priateľ je nám na nič. Len veselý a spokojný kamoš je vám schopný opätovať oporou, či zábavu. Za život poznáte tisíce ľudí, avšak iba pár z nich sa stane vašim priateľom. Iba tí, ktorí robia váš život jednoduchší a krajší. Sebecky si vyberáte toho najvhodnejšieho pre vaše konkrétne potreby.

Dokonca aj materinská láska je egoistická. Matky investovali do svojich potomkov priveľa zdrojov na to, aby boli ochotné sa svojich detí vzdať bez boja. Obetovali pre nich svoje vlastné telo, čas, peniaze, krásu, kariéru, či spoločenský život. Ich deti sú nositeľmi ich vlastného DNA. Každý rodič je šíriteľ svojho rodu – svojej DNA. Deti stelesňujú našu budúcnosť. A tú si slepo bránime.

Pravý egoista neuspokojuje svoje potreby na úkor potrieb ostatných. Uvedomuje si, že ostatní by kládli odpor a bránili by mu uspokojovať jeho potreby. Egoista nie je lakomý, podelí sa lebo vie, že gesto zdieľania patrí k dobrým vzťahom. Patrí to k udržiavaniu dobrých vzťahov, ktoré sú obojstranne výhodné.

Egoizmom k solidarite

Matka Tereza bola egoista. Robila to, čo ju duševne napĺňalo. Pomáhala ostatným. Solidarita a egoizmus sa nevylučujú. Ľuďom pomáhame, lebo nás to baví, napĺňa, alebo len potrebujeme zahnať zlé svedomie. Robíme to pre náš dobrý pocit zo samých seba.

Matka Tereza sa rozhodla obetovať svoj voľný čas, peniaze a celoživotnú energiu na pomoc chudobným a chorým. Urobila to preto, lebo to, čo sa jej vrátilo späť, bolo pre ňu cennejšie ako to, čoho sa vzdala. Uspokojenie zo samej seba bolo natoľko silné, že sa neváhala vzdať vlastných potrieb. Jej hnacím motorom bolo jej vlastné uspokojenie, ktoré pociťovala, keď sa pozrela do očí vyliečeného dievčatka. To, že zbavovala ľudí utrpenia a sama pri tom pociťovala radosť je bonus, ale principiálne je to rovnaké ako akékoľvek uspokojovanie potrieb.

Altruizmus, nástroj politikov

Jedinec sa má vždy obetovať pre blaho ostatných. Obetovanie sa pre ostatných na úkor samého seba je neprirodzená a deštruktívna morálka. Dvojnásobne to platí o nútenom obetovaní.

Ako môžete urobiť druhých šťastnými, ak sám nie ste šťastný? Ako môžete šíriť niečo, čo sami nemáte? Ak budete uprednostňovať potreby ostatných pred svojimi, stane sa z vás nešťastný človek. Nešťastný znamená neuspokojený – negatívny.

Ako chcete pozitívne pôsobiť na svoje prostredie, keď ste negatívni. Ak ste spokojní a máte dostatok energie prežiť všetky útrapy moderného sveta. Egoizmus vraví – vymeň (daj a iné si zober). Egoizmus je o rovnováhe. Je to všade prítomný princíp: strana má dať a dal, príjem a výdaj, náklad a výnos, plus a mínus. Je na vás, aby ste dávanie a branie udržali v rovnováhe. Prečo? Lebo rovnováha je vo vašom osobnom (egoistickom) záujme.

Altruizmus je deštruktívny, lebo vraví dávaj a neber. Dávaj, dávaj a dávaj. Mínus nasleduje mínus. Je to morálne kamikadze. Ak vás výdaj nenapĺňa, stráca obeta samého seba zmysel. Obetou na úkor samého seba ste si len vymenili s príjemcom vašej obety pozície. Možno ste ho spravili šťastným, ale sám ste teraz nešťastný. Výsledný stav je 1 : 1. Naopak pri dobrovoľnej výmene, ktorá vás naplní a poteší ste spravili šťastným i toho druhého a sám zostávate šťastný. Konečné skóre je 2:0.

Socialisti dehonestujú egoizmus a vyzdvihujú altruizmus. Všetci politici sú socialisti, lebo sa pasujú za sociálnych inžinierov v presvedčení, že oni vedia lepšie, čo je pre nás vhodné ako my sami – je to jedno, či je to pravicový alebo ľavicový politik. Chcú v nás vyvolať pocit viny, vďaka ktorému im umožňujeme prístup do našich peňaženiek. Zistili, že v každom človeku je skrytá solidarita a túžba pomáhať druhým. Dňom i nocou nás presviedčajú o tom, ako sú štát a politici nositelia solidarity a spolupatričnosti.

Tento mýtus spôsobil u ľudí falošné utlmenie potreby pomáhať – solidarity. Načo pomáhať chudobným, veď to robí štát. Politici zámerne udržujú určitú hladinu chudoby, aby nás mohli neustále vydierať. V dnešnej dobe je to práve štát, ktorý vytvára a udržuje chudobu. Nie je to malá kriminalita, čo ohrozuje spoločnosť, ale korupcia obrovských rozmerov na každom kroku. Politici ukradnú viac ako ich kolegovia z nevládneho sektora.

Uvedomelý a sebavedomý národ je to posledné, čo potrebujú. Vadí im individualizmus a egoizmus. Podľa nich sa musí obetovať pre blaho kolektívu. Vtĺkajú nám do hlavy, že jedinec nie je nič. Potreby jednotlivca musia ustúpiť verejnému blahu. Tvrdia, že jedinec si blaho a prosperitu nezaslúži. Nikým nedefinovaný kolektív však áno. Čo je to za morálka, v ktorej nie ste cieľom vy sami, ale ste len nástrojom na uspokojovanie ostatných? Čo môže byť väčším blahom pre celý svet ako sledovanie prosperity každého jednotlivca?

Egoizmus – áno, egotizmus a egocentrizmus – nie!

Ľudia často používajú slovo egoizmus a myslia tým egocentrizmus alebo egotizmus. Tie sú však diametrálne odlišné:

  • Egocentrizmus je sklon subjektu vzťahovať všetko k sebe a na seba. Tento sklon je u dieťaťa normálny, pretože dieťa spočiatku nerozlišuje medzi sebou a vonkajším svetom. U dospelého je to naopak znak afektívnej nedospelosti.
  • Egotizmus je nekritické hodnotenie seba samého, snaha jednostranne zdôrazňovať, vyzdvihovať, presadzovať vlastnú osobnosť. Egotizmus je raná zameranosť psychiky na vlastné ja, na základe ktorej sa neskôr u dieťaťa vyvíja vzťah k ne-ja, k sociálnemu okoliu.

Jediný ekonomický systém, ktorý je v súlade s podstatou človeka (egoizmom), je kapitalizmus. Jeho efektivita tkvie v tom, že človek nemusí plytvať zbytočnú energiu na zmenu vlastnej podstaty. Kapitalizmus a voľný trh jednoducho akceptujú, aký človek je.

Nie je hanbou myslieť na seba a sledovať svoju osobnú prosperitu. Ty si jediné, čo skutočne dokážeš ovplyvňovať. Ty si jedinec s individuálnymi potrebami a túžbami. Ty si sám sebe vesmírom. Si výnimočný a máš právo na osobné šťastie. Nie si ničí nástroj, si jednotlivec so slobodnou vôľou. Urob sám seba šťastným a bude sa s tebou radovať celý svet.

5,835 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

8 odpovedí

  1. Avatar
    marec 14, 2012

    Tak, tak, veľmi podobne to vnímam aj ja. Ak som ja v pohode, viem viac urobiť aj pre druhých, lebo moju pohodu ovplyvňuje spokojnosť môjho okolia. Zároveň ma uspokojuje aj zakúpenie Nota Bene od úplne cudzieho človeka, pričom si vyberám, od koho ho kúpim. Uspokojuje ma spokojnosť čašníčky, ktorej nechám tringelt, ako odplatu za to, že som sa vďaka nej cítila dobre, uspokojuje ma, ak prispejem na nejakú dobročinnú zbierku, lebo moju duševnú pohodu dokáže negatívne ovplyvniť aj nešťastie, ktoré sa ma priamo netýka. atď.

    Napriek tomu si neodpustím poznamenať, že keď sa už tak zhodneme, ako je možné, že si nepochopil, o čo mi išlo v komentároch pod týmto tvojim článkom: https://www.menejstatu.sk/patenty-a-autorske-prava/. Veď tam som tiež obhajovala takýto egoizmus 😉

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    marec 14, 2012

    Altruizmus v podstate ani nedáva zmysel – ak majú byť všetci altruistickí, potom moja obeta prinesie nejaký prospech inému človeku – tým pádom ale daný človek prestane byť altruistický, pretože on sa pre mňa neobetoval. Aby aj on mohol byť altruistický, musel by sa obetovať pre mňa a teda odo mňa nič nevyžadovať. Altruizmus je v rozpore sám so sebou.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 18, 2012

      Akurat, ze naopak. Kazdy sme iny a v inom vynikame, ak kazdy z nas ponukne to najlepsie zo seba tak mozme vytvorit lepsiu spolocnost.

      2. Clovek egoista. Ak by bol clovek od prirody skutocne egoista nikdy by nedsiahol to co mame dnes. Dnesny clovek je tvor spolocensky, spolocnost ako celok prinasa rozne vyhody v podobe istejsieho zabezpecenia prezitia jednotlivca (jednotlivec sa nemusi starat o to ako spravit jedlo, lebo tuto informaciu ma spolocnost) a takymto scitanym komparatyvnych vyhod jednotlivcov dosahujeme ten Vas rast. Lebo jeden clovek nezmoze nic, ale cela spolocnost dokaze vsetko!!!

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 26, 2012

        Egoizmus nie je v žiadnom rozpore so spoločenskosťou človeka. Práve naopak – človek je spoločenský, pretože mu to prináša výhody! Tj. egoizmus je základom spoločnosti. Egoizmus neznamená izoláciu, egoizmus neznamená nepotrebnosť ostatných ani nič podobné. Práve naopak – aby mohol človek dosiahnúť to, že sa on sám bude mať lepšie, MUSÍ SPOLUPRACOVAŤ s ostatnými. Egoizmus je to, čo z človeka urobilo spoločenskú bytosť. Len tým, že sa s niekým spojíš môžeš dosiahnúť zlepšenie svojho života.

        Thumb up 2 Thumb down 1

        Odpovedať

  3. Avatar
    marec 14, 2012

    Socialisti presne v duchu príručky z románu 1984 pokrútili význam slov. Pomocou ideologickej mediálnej manipulácie priradili „kapitalistickým“ slovám automaticky negatívny zmysel. Ak niekto robí veci pre svoj osobný prospech, je proste zlý. Len si zoberte také obdarúvanie. Blízkeho človeka obdarujete preto, aby ste mu urobili radosť. Ale aj vy sa tešíte z jeho radosti. Ja si myslím, že normálny človek pociťuje príjemné pocity, napĺňa ho šťastím, je v jeho prospech aj konanie, ktoré prináša úžitok niekomu inému. Ale socialisti priradili slovnému spojeniu „pre svoj prospech“ automatický negatívny význam. Čo je úplne mimo realitu.
    .
    Skúsim na príklade: keď ráno vstanem, pozriem cez okno, či je moje zaparkovné auto v poriadku. V jedno zimné nedeľné ráno som zbadal, ako sa na parkovisku pokúša jedna pani s dieťaťom otvoriť auto. Ale mali zamrznutý zákok a auto nešlo otvoriť. Zobral som do kanvice teplú vodu, zišiel dole, polial zámok a voilá, auto sa im podarilo otvoriť. Ja osobne som to robil s tým, že sa pokúsim „poraziť“ nepriaznivú situáciu. Bez ohľadu na to, že v nepriaznivej situácii bol niekto iný, ako ja. Chcel som proste „šikovnosťou“ dosiahnuť nejaký cieľ, pomôcť otvoriť dvere. Osoh z toho mali obe strany. Ja som sa potešil, že sa mi to podarilo, oni zasa mohli otvoriť a odísť.
    .
    Podľa mňa vôbec nemá zmysel uvažovať nad tým, či moje konanie bolo egoistické, alebo altruistické. Ja som mal radosť z toho, že sa mi niečo podarilo. A radosť bola znásobená tým, že to pomohlo niekomu inému, že som videl úsmev a vďaku na druhej strane.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 19, 2012

      nie je to celkom presne. „Podľa mňa vôbec nemá zmysel uvažovať nad tým, či moje konanie bolo egoistické, alebo altruistické. Ja som mal radosť z toho, že sa mi niečo podarilo. A radosť bola znásobená tým, že to pomohlo niekomu inému, že som videl úsmev a vďaku na druhej strane.“

      jedinym zakladnym znakom kazdeho spolocenskeho zriadenia je osobny zaujem – self interest. to co si urobil „pohladilo tvoje ego a tvoju dusu.“ tvoje jednanie by sa dalo oznacit za altruisticke, co je inak nezistne, ale take jednanie neexistuje v pripade ak prijmame aj nepenaznu odmenu. a ty si ju prijal. siel si si k ich autu po usmev, po radost, pre vdaku, po reputaciu, po pripadnu oblubenost, ziskanie novych priatelov atd…

      preto ja uz dlhsiu dobu tvrdim, ze socialisti a socializmus neexistuje. aj ti co zavadzali tieto terminy, ti co tymto myslienkam sluzili a snazili sa ich naplnovat jednali vo svojom vlastnom zaujme. dokonca vlastnemu zaujmu podlieha aj sukromne vlastnictvo, vlastnictvo vseobecne. dokonca aj to, ze co a s kym chceme zdielat, pripadne co uz vlastnit nechceme. kazde nase jednanie robime vo vlastnom zaujme. aj take platenie dani v dnesnej dobe robime vo vlastnom zaujme. pod hrozbou trestu vezenim si vyberame, ze ci budeme platit, alebo nie. vacsina z nas preferuje platenie pred sedenim v base aj ked naozaj treba pripustit, ze ide o legalizovanu kradez z pozicie sily, silnejsieho.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 30, 2014

        Ako vieš, že si išiel k ich autu pre úsmev ? Podľa mňa ho nečakal, ale dostal, lebo druhá strana neopovrhla jeho pomocou. Len tu mudrujete o veciach, ktoré sa dajú cítiť, no nie moc dobre pomenovať. Lebo každý to cíti inak a dokonca zakaždým inak

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    marec 27, 2012

    Takze som egoista? no neviem, podla mna som ja ja. A celkom urcite pekna zmeska tych cudzich slov v bohvie akom pomere

    Ani s tym kapitalizmom by som si nebol taky isty, ale mozno iba problem v definicii slov.

    Podla mna kapitalizmus sposobuje obrovske problemi hromadenim mjetku a dedenim. Inak s dedenim mam dost velky problem uz od malicka . Hlavne matematicky, proste ak je v rovnici dedenie, graf brutalne klesajuci, max 10 generacii a je to v piiip. Zacalo to otazkou: ako som si zasluzil to co som zdedil? ked som mal asi 13, vramci vychovy som mal vzdy blbe otazky.
    Mozno by mohol o tom niekto schopnejsi sa vyjadrovat ako ja napisat nejaku uvahu

    Proste vsetky peniaze sveta rozdelte rovnym dielom medzi vsetkych ludi a pri zachovani sucastnej infrastruktury je to otazka iba 2-3 generacii a situacia je taka ista ako teraz.

    Tak isto predpokladam, ze tento error je hlavny dovodom zaniku starych vyspelich civilizacii.
    A pricina cyklu, ktory trva vyse 10000 rokov a zatial to vyzera, ze sa ho nepodari zlomit ani nam

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*