Verejné blaho

Údajne existuje pozitívny dôsledok na väčšinu plynúci zo „správnych“ politických rozhodnutí. Verejné blaho je štandardný termín používaný v demokracii. Dá sa povedať, že dnes je možné odsúhlasiť každý zákon, ktorý je médiami alebo politikmi prezentovaný ako prospešný pre verejnosť. Osobne pokladám tento termín za nástroj politickej propagandy určený pre manipuláciu voličmi. Neexistuje nič také ako verejné blaho.

Pojem verejnosť je abstrakcia. Označuje nedefinovaný počet obyvateľov. Z tohto uhľu pohľadu môžeme považovať za verejnosť aj 10 % obyvateľov. Verejnosť ako taká neexistuje, preto nemôže mať konkrétne potreby ani túžby. Skúste mi ukázať zoznam, kto patrí do verejnosti? Natíska sa odpoveď, veď to sme my všetci. Ak to je tak, ako môže byť aplikované politické rozhodnutie, ktoré bude mať pozitívny dopad na väčšinu a negatívny dopad na menšinu? Verejné blaho, ktoré poškodí menšinu nemôže byť blahom. Kto vyňal túto poškodenú menšinu z verejnosti? Ak naozaj existuje verejnosť, kto je jej permanentnou súčasťou a kto iba dočasnou?

Je to len eufemizmus pre uprednostňovanie určitých skupín občanov pred ostatnými. Je to len hra na Čierneho Petra. Ten, komu zostane v rukách, má smolu.

Každé politické rozhodnutie označené ako verejne prospešné uprednostňuje potreby určitých ľudí na úkor ostatných. Vždy sa totiž jedná o určitý druh prerozdeľovania bohatstva. Bohatstvo nadobúda štát jedine pomocou (nedobrovoľného) zdanenia. Zjednodušene to znamená, že štát vám nemôže dať nič, čo predtým niekomu nezobral. Vznikajú tak konflikty typu dôchodcovia vs. pracujúci, bohatí vs. chudobní, stredná vrstva vs. nezamestnaní, ale i národnostné menšiny vs. majorita.

Niekto by mohol namietať, že v záujme spoločnosti je všetko, čo sa zhoduje s väčšinovým názorom. Toto tvrdenie je absolútny nezmysel. Ukážme si to na príklade: 65 % ľudí si myslí, že zvýšenie daňovej záťaže bohatých prospeje verejnosti a ekonomike.

Fakt, že si to myslí väčšina neznamená, že je to pravda. Môže to tak byť, ale i nemusí. Parlament sa v tomto prípade bude riadiť väčšinovým názorom, ktorý sa odjakživa považuje za kompas správnosti, i napriek tomu, že v histórii sa väčšina väčšinou mýlila. Politici zdania vyššiu vrstvu s prísľubom, že očakávaný výnos sa použije na zvýšenie sociálnych dávok pre sociálne odkázané vrstvy a tým sa zabezpečí ich vyšší životný štandard. Skupina sociálne slabších bude tento krát uprednostnená pred skupinou bohatých. Ale, čo sa nestane. Vysoké dane pre bohatých spôsobia pokles prílevu investícií a motivujú bohatých k hľadaniu spôsobu, ako sa vyhnúť plateniu daní. Daňové úniky, odchod investorov na východ a následný pokles ekonomického rastu spôsobí, že štát vyberie rovnako alebo menej ako predtým. Štát nemá dodatočné prostriedky na zvýšenie dávok a tak sa situácia sociálne slabších nezlepší, alebo sa štát rozhodne „dodržať slovo“ a požičia si na zvýšenie dávok. Výsledok: situácia bohatých sa zhoršila, chudobní si polepšia, alebo ich situácia zostane nezmenená. V prípade pôžičky si pohoršia aj tí, ktorých sa zdanenie pôvodne nemalo dotknúť (lebo peniaze vynaložené na splatenie dlhu teraz nemôžu byť použité inak, resp. dlh môže štát splatiť jedine daňami). Všetci občania doplatia na toto rozhodnutie zhoršením podnikateľského prostredia vrátane sociálne slabých vrstiev napr. na zvýšených cenách. Môže sa aj stať, že vyššie dane investorov neodradia, ale vysoké sociálne dávky budú motivovať ľudí obchádzať systém a zneužívať dávky. A to tiež nie je nič pozitívne. Môže nastať nespočetné množstvo scenárov, tak či tak, vždy to je „kto z koho“.

Ďalším na prvý pohľad odlišným, principiálne však rovnakým, príkladom je vyvlastňovanie. Pár domov stojí v ceste novej diaľnici, ktorej dokončenie je v záujme verejného blaha. Štát tak využije svoju moc a vyvlastní pozemky. Násilne donúti ľudí opustiť ich legitímne nadobudnutý majetok. Väčšina (motoristi) bola uprednostnená na úkor pár občanov. Pretože štát predpokladá pozitívny dopad na široké masy občanov, je ochotný porušiť základné práva malej skupinky občanov. Ich právo na súkromné vlastníctvo musí ustúpiť akémusi nedefinovanému právu verejnosti „na pohodlnejšie cestovanie“.

Verejné blaho v tomto príklade pokladá každý za výhodné, kým patrí do profitujúcej verejnosti. Skúste posudzovať princíp verejného blaha z pozície poškodenej menšiny. Asi by ste neboli veľmi nadšení, keby sa jednalo o váš domov, o miesto, kde ste vyrastali. Síce dostanete odškodnenie (aké uzná štát za vhodné), avšak nie všetko sa dá oceniť peniazmi.

Vďaka pojmu verejné blaho či záujem sa politikom podarilo zrelativizovať ponímanie základných ľudských práv. Porušili tak základný koncept individualizmu, na ktorom bola vybudovaná západná civilizácia. Všetci máme určité nescudziteľné práva, ktoré musia byť rešpektované za každú cenu, bez ohľadu na možný benefit plynúci z ich prípadného porušenia. Sú nimi právo na život, súkromný majetok a nasledovanie osobného šťastia.

Demokracii bolo často vytýkané, že je to vláda davu, že 51 % občanov káže zvyšným 49 %, čo môžu robiť. Preto bola vymyslená republika, v ktorej bola vláda regulovaná ústavou. Ústava vymedzovala kompetencie vlády, ale aj demokratickej voľby. Definovala, o čom všetkom môžu občania rozhodovať demokraticky, v ktorých otázkach môžu občania rozhodovať o svojich spoluobčanoch a kde už dochádza k narúšaniu súkromia a porušovaniu práv jednotlivca. Dnes je to viac menej minulosť. Má to za následok rozšírenia kolektivistickej morálky na úkor individualistickej. Čo považujem za nesprávne. Zástancovia kolektivistickej morálky by si mali uvedomiť, že základnou stavebnou jednotkou kolektívu je jednotlivec.

Ako chcete budovať niečo väčšie ako jednotlivec teda kolektív? Ak nie sú vytvorené vhodné podmienky ani pre fungovanie jeho základov – jednotlivcov. Aké práva chcete dodržiavať, ak nie základné? Dajú sa vôbec definovať práva kolektívu? Ochranu práv potrebuje jednotlivec voči kolektívu, nie naopak. Väčšina má v demokracii navrch, jednoducho jednotlivca prečísli a prehlasuje. Aj ty si jednotlivec, nezabúdaj na to!

6,813 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

39 odpovedí

  1. Avatar
    marec 06, 2012

    „Dajú sa vôbec definovať práva kolektívu? Ochranu práv potrebuje jednotlivec voči kolektívu, nie naopak.“

    Presne tak. Ja budem trošku osobná. Náš bytový dom pozostáva z dvoch častí a tvoríme jedno SVB. Predsedníčka je z jednej časti a akosi to vyšlo tak, že aktívna časť rady je z druhej. Akonáhle sme sa začali zaujímať o doklady, platby a účty atď., tak vo vedľajšom dome sa rozpútala kampaň jednak proti Rade a jednak za rozdelenie domu a SVB.
    Keď som predsedníčke povedla, že hoci väčšina vlastníkov z ich časti je za rozdelenie, pokiaľ nebudú súhlasiť úplne všetci vlastníci v oboch sekciách, nemôže sa de jure nič deliť, tak začala nadávať na zlý štát, ktorý im zasahuje do ich väčšinového rozhodnutia. Oponovala som, že v tomto prípade to je presne naopak a zákon chráni práva jednotlivca, ktoré ini svojim rozodnutím chcú zmeniť. Myslím že nepochopila. Ale dôjde na to, keď bude žiadať dva listy vlastníctva. Koniec osobnej časti.

    Asi to už znie ako fráza, ale myslím, že obyvateľstvo u nás je z veľkej časti natoľko poznačené socializmom, že si vôbec neuvedomuje nebezpečenstvo štátnych a iných skupinových zásahov do vlastníckych práv. Naši starí rodičia, ktorým komunisti ukradli majetok, už väčšinou pomreli, generácia tých, čo usilovne makali a makajú, aby niečo nazhromaždili, nie je ešte stále taká početná, mladí sa zo svojimi čerstvými názormi presadzujú pomaly. Najviac je tých, čo chcú, aby im bolo relatívne dobre a mali za sebou nejakú tú pofidérnu istotu.

    Čaká vás ešte veľa práce, chlapci. Chce to čas a trpezlivosť. Držme si palce.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    marec 06, 2012

    Ad: vyvlastňovanie:

    Diaľnica nie je celkom dobrý príklad, pretože pomôže každému. Aj keď vlastným autom nejazdím: ak je časť dopravy odklonená mimo (čítaj: na novú diaľnicu), mne to pomôže aj v autobuse.
    Ďalej, autor predpokladá, že majiteľ onoho domu je slušný človek (a väčšinou má pravdu). Ale kde je hranica medzi ochranou súkromného majetku a vyčúranosťou špekulanta? Viď pozemky pod KIA: mám hektár z reštitúcií, ktorý som na vlastné oči nikdy nevidel. Má hodnotu ornej pôdy (5,- Sk za meter štvorcový). Štát mi ponúka 150,- za štvorec, ale ja sa zatnem, lebo chcem 350,-. A o vykúpení 5 x 1 meter pod štyrmi rohmi plus stredom budúcej fabriky ani nebudem začínať.

    Kde je teraz právo? Má väčšiu cenu investícia s tisíckami nových pracovných miest, alebo plné vrecká pár nenažraných špekulantov? Keby to platila KIA, môže mi to byť jedno – firma si rozhodne, či sa jej investícia oplatí pri zvýšenej cene pozemkov. Ale toto mám platiť ja. Prečo? Pod fabrikou, pod diaľnicou, na dne priehrady, na tom nezáleží. Alternatívy sú zlé a horšie: zrušíme celú diaľnicu (prehrajä všetci), predražíme diaľnicu (zaplatia občania, špekulant vyhrá), alebo násilím vyvlastníme (majiteľ prehrá, bez ohľadu na to, či je poctivý alebo špekulant). Ale ak majiteľ dostane primeranú náhradu, v podstate vyhrali všetci.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 06, 2012

      Tak KIA, to je moja srdcovka. Odkiaľ máš, že tam meter stál 5 korún? Od Slotu, ktorý tým ľuďom, keď nechceli, aby im majetok ukradli už druhý raz počas ich života, nadával do spodiny? On? Moja predstava špekulanta je práve Slota, ktorý vediac už vopred, kade pôjde diaľnica, kde budú stáť priemyselné parky, vykupoval pozemky od nič netušiacich ľudí a potom predával drahšie.

      Tí ľudia nemohli obrábať svoju pôdu 40 rokov, profitoval z nej iný vrejný záujem prostredníctvom družstva a potom ich odbíjali kecami o akomsi verejnom záujme. Naozaj dôvod pre nich tváriť sa šťastne.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 08, 2012

        nie odkial to ma o tej cene, ale ono to tak je. cena ornej pody je taka aka je a to vlastne vsade na slovensku. jednou papierovou zmenou, ked sa z ornej pody stane smahom pera pozemok stavebny, ale inak sa vobec ale vobec nic nezmenilo tak pozemok stupol na cene. opakujem nejde o kiu, je to tak vsade.

        dokonca aj take oplotenie pozemku zvysuje jeho cenu pricom v reale dochadza k jeho poskodeniu, co by malo viest naopak k poklesu jeho ceny. oplocovanie dokonca moze sposobit aj dalesie skody, vid v historii uhyn bizonov v amerike.

        tu sa bude argumentovat mozno vo velkom bastiatom a jeho co je vidiet a co nie je vidiet. tu sa odmieta pripustit, ze aj z udajnej skody jednotlivcovi moze byt nakoniec jeho prospech a uzitok, ze z toho moze mat prospech kolektiv, alebo spolocnost. vid vystavbu eiffelovej veze. cely pariz bol proti, rakusania by to vtedy oznacili za vyhodene peniaze a dnes je z toho dominanta pariza, ktora rocne prilaka desiatky milionov turistov do tohto mesta, (len na samotnu vezu to je 5 000 000 ludi rocne) a to dava pracu mnohym hotelierom, restauraciam, mhd, taxikarom, dopravnym spolocnostiam atd. ale rakusania vidia?!

        a rovnako tu odmietaju ludia pripustit, ze co je dobre pre jednotlivca moze sposobit skodu mnohym.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 08, 2012

          mne nevadia velké projekty – dialnice a pod. Ide o to ako sa jedná s jednotlivcom a že je neprípustné riadiť sa heslom: „učel svätí prostriedky“. Lebo začne to s dialnicov a skončí u koncentračných taborov. Ved sme to videli milionkrát. A čo ty vieš, možno výstavbe Eifelovky muselo ustupit nejaké výskumné centrum či laboratorium – ktoré ak by fungovalo dodnes mohlo priniesť vačší benefit pre svet ako eifelovka. Takáto argumentácia – že ty si myslíš že vidíš to čo ostatný nevidia – ta nelíši od tých prvých ty si len vytvoríš o „level“ vyšší náhlad. Môžeme sa predbiehať v scifi scénaroch čo by bolo keby. Ide tu ale o toho, že nech je projekt ako chce prínosný má byt vyriešený s ohladom na ludské práva a to vždy. Takže cena pri vykupe má byť taká aby bol človek spokojený. Chcete mi povedať že pri výstavbe všeobecne 10 násobne predražených dialnic vás trápi to že človek ktorý musí obetovať dom dostane o pár 1000 e viac???

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 08, 2012

            Lukas o scifi scenaroch si tu zacal pisat ty :D. ja som uvadzal realne priklady, podporene emprickym preukazovanim. zo zeleza eiffelovky mohlo byt aj niekolko tankov a diel a mohol zomriet kopec ludi 😀

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2012

            este k tej cene a spokojnosti. zaujimave. mam osobne cca 3 ha ornej pody. tu sa jej cena pohybuje okolo 30-40 centov za meter. som spokojny. a ak pride niekto kto mi ponukne 30-40 eur za meter a ja som zrazu nespokojny?

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2012

            jasné vyberieš ten najhorší scenár a používaš ho ako argument ktorý bude pasovať na všetkych. Môj článok sa nezaoberá právnickým riešením ako sa dohodnuť s majitelom. Tvrdím že práva vačšiny nemajú byť postavené nad práva menšiny a najmenšia menšina je jednotlivec. No tak ked mu nebudu chcieť vyplatiť takú sumu budú musieť nájsť iné riešenie. A beriem aj na zreteľ že je možne že vlastník nebude chcieť predať pozemok ani za 10000 e/m2. Ale toto sú všetko vzácne prípady a 95% ľudí je vyvlastnením poškodených.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2012

            ano, vyrok ayn randovej poznam a v zasade proti nemu nic nemam. ale nevyberal som najhorsi priklad, vybral som taky, ktory vyvracia vase teorie. vlastnicke prava moze garantovat iba sila vacsia ako jednotlivec, sam jednotlivec to nie je schopny dosiahnut. to, ze sa mu to raz dvakrat moze podarit neznamena, ze to dokaze aj tretikrat. rothbard to pomenoval docela presne. vlastnikom je ten, kto danu vec v tejto chvili uziva, dokonca je to pravda aj v pripade kradeze, alebo zlodeja. preto politici a byrokrati povazuju dane za svoje vlastnictvo. to su tiez jednotlivci, ako to, ze pred nimi nedokazeme uplatnit nase vlastnicke pravo? aha. lebo o tom, ze co vlastnis, kde to vlastnis a cas kedy to vlastnis, tak o tom rozhoduje vacsia sila a len ta moze zaroven garantovat to vlastnictvo, ktore ti zostalo.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2012

            Som ochotny pracovat na nejakej pozicii za nejakych podmienok za 2000 mesacne. To neznamena, ze ked mi pride ponuka na 30.000 mesacne, ze sa ju nemozem pokusit vysponovat na 40.000?
            Rovnako tak mozem u dialnice hrat na to, ze investorovi dialnice (stat, sukromnik – irelevantne), bude stat za to zaplatit mi proste viac. Moj pozemok ako cast dialnice ma holt inu cenu 🙂

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 08, 2012

            ano mozes, ale nemusis tolko dostat. preto by som ja povedzme pozemky pod dialnice nekupoval, nevyvlastnoval, ale prenajimal. peniaze z myta by dostaval vlastnik pozemku a nie ja a ty. lenze na to je politik moc chamtivy kapitalista.

            Thumb up 0 Thumb down 1

        • Avatar
          marec 08, 2012

          No a nie je lepšie toho jednotlivca o budúcom prospechu veci najskôr presvedčiť? Ak je taká úžasná pre budúcnosť, tak mu aj priplatiť?

          To o tej Eifellovke nepoznám, ani neviem, ako tam boli usporiadané majetkové práva pred jej postavením. Ak to bol pozemok mesta a obyvateľom sa to nepáčilo, v zásade zrejme aj tak rozhodlo mesto ako majiteľ. Mesto zastúpené tými, ktorým obyvatelia dali do rúk moc spravovať majetok.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      marec 06, 2012

      Áno, aj tomu, koho vyvlastnili kvôli diaľnici, aj tomu možno diaľnica pomôže, ale krivdu, ktorú sme mu spôsobili, asi len ťažko vykompenzuje osoh z diaľnice.

      Aký špekulant? Áno, prirodzene, že ak sa chystá KIA na Slovensko, tak cena tej pôdy ide rapídne hore. Hodnota pozemku nie je to, čo si ty myslíš, ale to, za akú cenu to je majiteľ ochotný predať a kupujúci ochotný kúpiť. Zdá sa ti, že koncerny ako KIA treba chrániť? Nikto, ani štát, mi nemôže diktovať, čo som ochotný predať a za koľko.

      Rád by som vedel, čo je „primeraná náhrada“. Povedzme pozemku, kde si vyrastal a kde by si si prial aj umrieť.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 06, 2012

        Ak chránime súkromné vlastníctvo jednotlivca, musíme rovnako chrániť súkromné vlastníctvo koncernu, v princípe tam nie je rozdiel. V ideálnom prípade by to bola dohoda medzi koncernom a majiteľmi pozemkov, bez účasti štátu a hlavne mojich daní. U diaľnic nastúpia varianty, ktoré som opísal, teda ak majitelia pozemkov budú trvať na vyššej cene, celú stavbu zrušíme, alebo ju predražíme za peniaze nás všetkých. Nesnažím sa obhajovať vyvlastňovanie, ale súčasne sa mi nepáči predstava, že ja svojimi daňami platím predraženú diaľnicu, aby niekto dostal nezmyselne veľa za barák, lebo k nemu má citový vzťah.

        Za pirmeranú náhradu by som považoval tržnú cenu plus nejakú prirážku (10%?) za to, že ten predaj je vynútený. Pochopiteľne nezačneme vyvlastňovaním, ale ponukou.

        @Janka – máš pravdu, tých 5,- Sk bolo trochu mimo, mal som to zafixované a nepátral som. Teraz som našiel napr. zákon 582/2004, ktorý určuje cenu ornej pôdy za účelom stanovenia dane z nehnuteľnosti. Pre Tepličku nad Váhom je to 10,13 Sk, beme to ako orientačnú cenu. Cena ponúkaná štátom bola v každom prípade rádovo vyššia a väčšine majiteľv stačila, kým im niekto (Slota? Kočner?) nenakukal, že by sa z toho dalo vytĺcť viac. To boli práve tí špekulanti – niekto na tom dosť dobre zarobil.

        Mimochodom, v právnom štáte by kšefty Slotu a ostatných boli to isté, čo insider trading na burze a dotyční by sedeli v base…

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 06, 2012

          Aké vlastníctvo KIA tu do toho vstupuje? Myslíš tým to, že KIA má právo niečo kúpiť? A že (podľa teba) príliš vysokou cenou jej boli uprené majetkové práva? To nemyslíš vážne… Za prvé, neexistuje právo na odkúpenie majetku, nech je dôvod akokoľvek úctyhodný. Za druhé, KIA by tú cenu úplne v pohode vedela vyplatiť, ale tak obrátiť sa na štát a vyvlastnenie je omnoho jednoduchšie. Ako to, že malý podnikateľ takéto právo nemá? Suma sumárum by s takýmto právom malý podnikatelia vedeli zamestnať ešte omnoho väčšie množstvo ľudí ako KIA.

          Neexistuje nič také ako nezmyselne veľa… Prečo ti potom neprekážajú aj platy pracovníkov na diaľniciach a zisk firmy, ktorá ju stavia?

          Ak poprieš súkromné vlastníctvo, poprel si všetko.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 06, 2012

          Trzna cena a cena obvykla je trochu rozdiel, nie? Rovnako tak to, ako si stat urcuje dan z nehnutelnosti je tiez irelevantne…
          A ci bude dialnica drahsia alebo napokon ziadna alebo povedie inokade… Bohuzial 🙂 To, ze Peter, Pavol, Milan, Janka a Mato chcu dialnicu je pekne, ale pozemok vlastni Ivan A BASTA – takze bud sa s nim musia dohodnut alebo viest dialnicu inokade – alebo ten svoj pozemek vlastne nevlastnia…

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 06, 2012

          Tebe sa nepáči že: „predstava, že ja svojimi daňami platím predraženú diaľnicu, aby niekto dostal nezmyselne veľa za barák, lebo k nemu má citový vzťah. “ a mne sa nepáči predstava, že štát porušuje základné práva jednotlivcov a ja mu to financujem. Dialnica sa dá viesť aj inou cestou a tak ako píšeš je možných niekoľko variant… všetko záleží od danej situácie. Avšak tá tvoja 10% prirážka je úplný výsmech. Tak ty musíš opustiť svoj domov a začať si hľadať nový, platiť štahovákov, prepisovať bydlisko, behať po úradoch. A ešte budeš takýchto ludí nazývať špekulantmi? Nebol to ich nápad!!! Tým, že zvýšia cenu dokazujú, že si svoj dom vážia viac. Keby si nevážili viac ako je trhová cena dávno by ho predali sami. Ale evidentne sú spokojný. Peniaze, ktoré by zarobili predajom za trhovú cenu by ich toľko neuspokojili ako bývať v tom dome. Ak môžeš ludí nutiť predávať domy za „trhové ceny“ prečo nezačneme rovno určovať ceny všetkých statkov v našej ekonomike. Každý máme iné preferencie – a potreby a preto pre každého majú rovnaké veci inú cenu. Pre rozrastajúcu sa rodinu, ktorá potrebuje vačší byt má ich súčasný byt inú cenu ako pre dôchodcu ktorý chce v takom istom susednom byte o rovnakej rozlohe len v pokoji dožiť. Skutočná trhová cena je taká, s ktorou súhlasia obidve strany.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          marec 06, 2012

          „Ak chránime súkromné vlastníctvo jednotlivca, musíme rovnako chrániť súkromné vlastníctvo koncernu, v princípe tam nie je rozdiel.“

          Súhlasím. Pokiaľ teda nemáš na mysli len hypotetické vlastníctvo. Ale nikto nemá právo mne povedať, že a za koľko MUSÍM predať koncernu, štátu, starej Blaškovej, hocikomu – môj majetok. To je predsa neslýchané.

          A tiež, netreba závidieť, že niekto svoj majetok dobre speňaží. Vtedy, keď sa tí okradnutí vlastníci naň mohli desaťročia len smutne z cesty pozerať, prípadne na ňom pracovať pre niekoho iného, im nikto nezávidel.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 06, 2012

            Keby som poznal jednoduché riešenie, bol by som bohatý a slávny. Bohužiaľ, zatiaľ sme nič lepšie ako parlamentnú demokraciu / republiku nevymysleli a tak každé rozhodnutie od výsledkov volieb po zmenu ústavy bude pre niekoho nevýhodné, veľmi často majetkovo. Čo potom chceme? Kde sú priority?

            Ak sa ja zatnem a poviem, že za ten kus záhrady chcem milión, bude sa mi naň celý národ skladať? To asi nie, pretože to by bol nebezpečný precedens. Tak tú diaľnicu / priemyselný park / čokoľvek postavíme o sto metrov ďalej. Hmm, fajn, ale možno tam je rieka alebo priepasť alebo iný človek, čo si tiež zapýta milión. Takže stavbu zrušíme. Ale potom sa nesmie národ (ani menejstatu.sk) sťažovať, že nemáme diaľnice, obchvaty miest, niekto nestavia nové továrne, nikto nechce zamestnať ľudí.

            Ja by som nekonečne rád žil v krajine, ktorá nemusí investorov ťahať na daňové prázdniny a hotovú infraštruktúru. Keby sme nevyzerali ako v článku https://www.menejstatu.sk/toto-je-dovod-preco-vas-nezamestnam/, mali by sme normálne vzťahy zamestnanec-zamestnávateľ, nízke dane, jednoducho použiteľné podnikateľské prostredie, firmy by sa sem hrnuli a Slováci by radi zakladali vlastné. Potom by sme koncernom nemuseli ponúkať hotové balíčky, koncerny a podnikatelia by radi jednali s majiteľmi. Ale keď nepredám ja predajú ostatní okolo, zase bude zle, pretože som mal domček na samote u lesa a teraz žijem medzi tromi fabrikami. Čo s tým? Takémuto človeku nikto jeho majetkové práva neuprel, ale rozhodnutia susedov, ktorí predali, mu práve znížili hodnotu jeho domu. Má dostať odškodnenie? Od koho? Od fabrík okolo? Od bývalých susedov? Alebo sa poskladáme všetci?

            Nie, nepodporujem znárodňovanie ani vyvlastňovanie súkromného majetku, s náhradou alebo bez. Ale ani sa mi nepáči vlastníctvo jednotlivca ako absolútna dogma. Má mať jednotlivec právo veta vo veciach, ktoré ovplyvňujú tisícky ľudí okolo? A podotýkam – jednotlivec bez akéhokoľvek mandátu, obyčajný človek ako ja. Súhlasíte s tým, že budete žiť v meste plnom áut, pretože JA som svojím slobodným rozhodnutím nepredať svoj majetok zablokoval stavbu obchvatu?

            A samozrejme, stále sa bavíme o vyvlastnení s náhradou, čiže akomsi vynútenom predaji. O primeranosti tej náhrady môžme debatovať donekonečna a nedohodneme sa, môj nápad s tržnou cenou plus prirážka bol skôr brainstorming. Určite sa dá násť lepšia varianta a nech bude akákoľvek, určite sa niekto bude cítiť ukrivdený. Na tú tému jeden vtip – kúpim vilu od ľubovoľného politika za cenu, ktorú uviedol v majetkovom priznaní…

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 06, 2012

            Inými slovami aby niekoľko ľudí malo jednoduchší spôsob ako postaviť diaľnicu si ochotný zaviesť právo okradnúť kohokoľvek kedykoľvek o čokoľvek. A kto rozhodol, že zrovna diaľnica bude tým idolom, ktorému sa budeme klaňať a staviať ho nad základné ľudské práva? Je diaľnica viac ako majetok? Je diaľnica viac ako život? Bolo by podľa teba v poriadku, keby som okradol tisíc ľudí a za ukradnuté peniaze postavil hypermarket? Alebo letisko? Alebo nemocnicu? Kto určí hranicu, kedy ešte niekoho okradneme a kedy už nie?

            Thumb up 0 Thumb down 1

    • Avatar
      marec 06, 2012

      Diaľnica je úplne správny príklad. Pre svoj „vysoký priaznivý efekt“ pre každého a zdanlivo bezvýznamnú obeť. Vieš principiálne je uplne jedno či to má benefit pre 10, 100, 1000000 ludí. Je to stále obetovanie pár voči vačšine. Ale opat tvrdím, že v oblasti práv musíme založiť svoju morálku na princípoch nie na utilitarizme… tu su 3 videá. je to prednáška filozofie z Harwardu. Najozaj sa to dobre pozerá.. Uvedomíš si že také „relativizovanie“ ludských práv a chladná kalkulácie s nimi vedie k totalitarizmu a najhorším činom v ludskej historii. http://www.videacesky.cz/ostatni-zabavna-videa/moralni-stranka-vrazdy naozaj sa oplatí pozrieť. Vieš tu je to už len o tom že ako veľký musí byť benefit plynúci z porušenia práv. Pozri sa principiálne každé porušenie niečích práv ti prináša benefit: Ak ma okradneš – máš jednoducho získané peniaze, ak ma zotročíš bude sa ti podnikať lepšie a pod. Ak je to nemorálne z tvojej strany prečo by to malo byť moralne ospravedlnitelné zo strany vlády? Ved tým že si ma okradol si predsa zaplatil mesačný nájem a teda zachránil 4 ludí pred bývaním na ulici. Myslíš, že by to takto mohlo fungovať? Principiálne je to rovnaké. Robíš morálne zlú vec a snažíš sa ju ospravedlniť výhodou ktorá z nej možno plynie. Ak nie je morálne spravne okradnuť jedného na úkor 4, v čom je lepšie okradnúť jedného na úkor 40, 400 a pod… stále si zlodej!!! a ja som stále úboha obeť, ktorá sa ničím neprevinila – jednoducho ste si zvolili skratku. A opačne keby okradnem teba aby som pomohol svojej rodine? mestu? kraju? to by sa ti páčilo? Ako by si ma nazval?

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    marec 07, 2012

    K téme vyvlastňovania, resp. stavania diaľnic a podobných „verejne prospešných“ stavieb by som mal toto:

    Prečo štát vyvlastňuje? Prečo si tie pozemky nemôže proste kúpiť za trhovú cenu? Pričom definícia trhovej ceny je oveľa jasnejšia nie je pokrytecká, ako definícia „zodpovedajúcej náhrady“. Trhová cena je taká cena, s ktorou súhlasí štát a zároveň aj majiteľ pozemku.

    Štát a jeho zástancovia nás budú presviedčať, že vyvlastňovať (namiesto legálne kúpiť) sa rozhodli preto, že „špekulanti“. Že potom by majiteľ mohol požadovať „nehorázne vysokú“ cenu. Štát a jeho zástancovia proste neveria v slobodný trh. Pretože na tom trhu je na predaj všetko. Aj pozemok pod diaľnicu. Akurát samozrejme za trhovú cenu, nie za „zodpovedjúcu náhradu“.

    Štát chce vyvlastňovať, resp. platiť zodpovedajúcu, štátom určenú náhradu preto, aby zarobil na úkor niekoho iného. Vysvetlím to na príklade regulácie ceny nájomného bývania: Štát obmedzuje sumu, ktorú môže požadovať vlastník bytu ako nájomné. Štát to robí v rámci svojej „sociálnej“ politiky. Prehadzuje náklady na „sociálnu“ politiku na plecia vlastníkov. Nielen, že od nich vyberá dane, ale takýmto spôsobom ich núti poskytovať sociálne služby. Bez nároku na odmenu. Štát by mohol nájomníkom preplácať časť trhového nájomného, aby sa nemuseil vysťahovať. Ibaže to by musel zvýšiť dane, resp. znížiť výdavky inde. A to štát nechce. Štát si chce za cudzie, násilým získané peniaze kupovať priazeň občanov-voličov.

    Presne tak je to aj s diaľnicou a podobnými. Štát proste nechce zaplatiť plnú (trhovú) cenu za pozemky pod diaľnicu. Pretože potom by sa možno ukázalo, že tie diaľnice nie sú až tak výhodné. Resp. potom by štát musel znížiť platby spriaznenám mafiánom, ktorí tie diaľnice stavajú.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    marec 09, 2012

    Vopred upozorňujem, že tento komentár sa netýka obsahu článku, ale jeho formy, presnejšie spôsobov argumentácie.
    Prvé zaujímavé argumenty sa týkajú verejnosti: „Pojem verejnosť je abstrakcia. Označuje nedefinovaný počet obyvateľov. Z tohto uhľu pohľadu môžeme považovať za verejnosť aj 10 % obyvateľov. Verejnosť ako taká neexistuje, preto nemôže mať konkrétne potreby ani túžby.“ Týmto spôsobom sa dá argumentovať voči čomukoľvek. Viď. príklad: „Pojem slovo je abstrakcia. Označuje nedefinovaný počet písmen. Z tohto uhľu pohľadu môžeme považovať za slovo aj jedno jediné písmeno. Slovo ako také neexistuje, preto nemôže označovať konkrétny pojem ani dávať zmysel.“
    Ďalší super argument: „Skúste mi napríklad odfotiť verejnosť“. Má to snáď znamenať, že čo sa nedá odfotiť, to neexistuje? Mohol by si Lukáš zverejniť fotky voľného trhu a práva na vlastníctvo?
    Potom, ako si bol na začiatku článku taký prísny k pojmu verejnosť, v jeho druhej polovici prekvapujúco sebavedomo pouzávaš pojem nescudziteľné práva. Konkrétne si napísal toto: „Všetci máme určité nescudziteľné práva, ktoré musia byť rešpektované za každú cenu, bez ohľadu na možný benefit plynúci z ich prípadného porušenia. Sú nimi právo na život, súkromný majetok a nasledovanie osobného šťastia.“ Dúfam, že si pripravený zodpovedať nasledujúce otázky:
    1. Kto určil, že existujú nejaké nescudziteľné práva?
    2. Kto určil, že sú to práve tieto práva?
    3. Kto určil, že sa vzťahujú na všetkých ľudí a nie len na niektorých?
    4. Kto určil, že sa tieto práva nevzťahujú aj na zvieratá alebo na virtuálne bytosti, ako napríklad víly alebo neviditeľní priatelia?
    Upozorňujem ešte, že výrazom „Kto určil“ nemyslím automaticky, že to musela byť konkrétna osoba. Tieto práva mohli vyplynúť z niečoho iného. No v každom prípade si myslím, že by si to mal vysvetliť. Ale aby si netvrdil, že Ti krivdím, tak v Tvojom prípade budem považovať za uspokojujúce obhájenie existencie aj fotky nescudziteľných práv.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 09, 2012

      Priznávam analogia s fotkou nie je priliž vhodná – lepšie by bol možno príklad: „ukážte mi zoznam mien, kto patrí do verejnosti“.
      K tvojim otazkam. Nechápem tvoju formuláciu, kto určil … Rovnako sa môžem pýtať kto určil že dav má prednosť alebo že existuje verejnosť? Tu ide o filozofiu a morálku. A tá vychádza z filozofie libertarianizmu – kde sú základné pojmy ako seba vlastníctvo a to vychádza zo seba uvedomenia a schopnosti argumentácie (to zvieratá nemajú). Fundament je v tom, že podľa libertariánskej filozofie každý vlastní sám seba – teda len on má právo nakladať so svojim telom a majetkom – majetok je vysledok produktívnej činnosti vášho tela. Musíte dať súhlas k manipulácii s vašim majetkom alebo telom. Jednoducho filozofia slobody.

      Vychádzajú z prirodzeného práva http://cs.wikipedia.org/wiki/P%C5%99irozen%C3%A9_pr%C3%A1vo a libertarianizmu a etiky vlastníctva.
      http://www.mises.cz/clanky/ke-konecnemu-ospravedlneni-etiky-soukromeho-vlastnictvi-632.aspx

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      marec 09, 2012

      Jasné práva aj voľný trh sú abstraky ako verejnosť. Ale ja narozdiel od zástancov verejného záujmu netvrdím že práva či voľný trh majú nejaké potreby, želania či názory. Mne nevadí, že slovo verejnosť je abstraktný pojem. Mne vadí, že sa politici snažia vytvoriť dojem, že abstrakt dokáže niečo požadovať a mať potreby.
      Slovo s jedným pismenom môže dávať zmysel „a“, aj verejnosť dáva zmysel – je to slovo, ktoré niečo označuje a rozumieme čo ním človek chce označiť – nedefinovanú skupinu ľudí. To ja nepopieram. Tak ako všeobecne slovo označuje zoskupenie nedefinovaného počtu rozličných písmen. Ak však povieme napr „PERO“ už použijem konkrétne písmená a vytvorím slovo, ktoré označuje konkrétny predmet. Opačne ak uvediem konkrétnych jedincov – členov verejnosti – už to nie je neznáma verejnosť ale skupina ľudí povedzme podnikatelia, či dôchodcovia alebo pan x, pani y a pan z. To je celé čo tým chcem povedať. A pri každom politickom rozhodnutí je verejnosť niekto iný – pri zvyšovaní odvodov sa to týka iných ľudí ako pri valorizovaní dôchodkov. Preto verejnosť nemá svoje „fixný“ význam. A snažím sa vysvetliť že dokonca ani nemusí platiť že verejnosť je väčšina ľudí.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        marec 09, 2012

        Najskôr Ťa musím pochváliť, že keď chceš, vieš písať oveľa lepšie, než si to ukázal v tom článku. To ale ešte neznamená, že s Tebou hneď vo všetkom súhlasím.
        Najprv k tým nescudziteľným právam. Podľa mňa majú ľudia prioritne len záujmy, nie práva. Právom sa niečo stáva až potom, keď je za právo uznané inými ľuďmi (alebo inými slovami verejnosťou).
        Pokiaľ ide o záujem na nasledovaní osobného šťastia, tak ten je možno len extrapoláciou záujmu na zachovaní života. Napríklad jem, aby som žil, teda naplnil svoj záujem na zachovaní života. Ale vyberám si to najchutnejšie jedlo. Snažím sa tak uspokojiť svoj záujem na nasledovaní osobného šťastia, alebo si len nevedomky vyberám to najvhodnejšie zloženie stravy, teda stále ide len o zachovanie života?
        Teoreticky by aj záujem na zachovaní života mohol byť len extrapoláciou inštinktu sebazáchovy, ktorý je vlastný všetkému živému. Lenže ak ide o vedomý záujem,
        ten predpokladá existenciu vedomia a aj sebauvedomenia.
        Pokiaľ ide o sebauvedomenie, to nie je výlučnou vlastnosťou človeka, ale aj niektorých zvierat. Konkrétne tých zvierat, ktoré žijú v organizovaných skupinách, kde navzájom komunikujú (aj keď nie na úrovni ľudskej artikulácie). Tieto skupiny sú usporiadané hierarchicky a zvieratá si pamätajú vlastné miesto v hierarchii. To si vyžaduje schopnosť odlíšiť seba od iných jedincov, čo sa nápadne podobá na sebauvedomenie. Takže minimálne zvieratá žijúce v sociálnych skupinách (primáty, vlky, veľryby) sa vedome snažia zachovať si svoj život a nasledovať osobné šťastie.
        Zvieratá však nijako nezaujíma súkromný majetok. Ale ten nezaujíma ani niektorých ľudí. Záujem vlastniť (a pojem vlastníctva samotný) vznikol až s rozvojom spoločnosti. Vlastníctvo nástrojov vzniklo až vtedy, keď ľudia v snahe vyrobiť lepší nástroj investovali do ich výroby veľa energie. Jednorázové nástroje jednoducho po použití nechali na mieste, nikto ich nevlastnil.
        Podobne vlastníctvo pôdy vzniklo až so vznikom poľnohospodárstva. Keď niekto investovať do obrobenia pôdy množstvo energie, nechcel o ňu prísť, chcel ju ovládať aj v budúcnosti, teda vlastniť. Spoločenstvá lovcov a zberačov ale nechápali, že by bolo možné vlastniť pôdu. Preto keď prví americkí osadníci skupovali pozemky, na ktorých sú dnes veľkomestá, domorodci nechápali, čo vlastne robia, keď im tú pôdu predávali.
        Ale vráťme sa k právam. Robinson na pustom ostrove je absolútne slobodný, hoci nemá žiadne práva. Žiadne totiž nepotrebuje. Má však záujmy, minimálne ten jeden základný – prežiť.
        Až keď žijú ľudia v spoločnosti s inými ľuďmi, majú záujem na tom, aby im iní ľudia ich záujmy uznali za práva. Deje sa to recipročne v rámci rešpektovania širších pravidiel spolužitia. Rešpektovanie týchto pravidiel sa však môže dostať do rozporu s osobnými záujmami. Ak mám hlad a vidím, že niekto iný si odložil jedlo na neskôr, mojím osobným záujmom je vziať mu ho a zjesť. Rešpektovať, že to jedlo je jeho vlastníctvo, je verejný záujem. Nie je to môj osobný záujem a nie je to len záujem vlastníka jedla. Dodržiavanie stanovených pravidiel hry je verejným záujmom spoločenstva hráčov. Takto to chápem ja.
        A napokon ak sa pýtaš na zoznam mien, kto patrí do verejnosti, je to rovnaké, ako by som sa Ťa ja pýtal na zoznam písmen, ktoré tvoria slovo. Ak mi vymenuješ celú abecedu, ja namietnem, že neexistuje slovo, ktoré by obsahovalo všetky písmená abecedy. Ak povieš, že písmená p, e, r, o tvoria slovo pero, ja namietnem, že ako definícia to neobstojí, lebo sú slová, ktoré obsahujú aj iné písmená, prípadne len iné písmená. Na trollovskú otázku trollovská odpoveď.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          marec 12, 2012

          Ak neveríš že človek vlastní sam sebe, je táto diskusia uplne bezpredmetná.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            marec 12, 2012

            To nie je otázka viery. Keď je človek pri vedomí, do značnej miery ovláda sám svoje telo (až na prípady, že keď musíš, tak musíš). Dalo by sa to povedať aj tak, že vlastní sám seba. To mu ale ešte vôbec nezaručuje žiadne práva. Tie sa potvrdzujú až v komunikácii s inými ľuďmi, ktorí tie práva uznajú, alebo nie.
            Vlastnili podľa Teba otroci sami seba?

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Ja to este osvetlim. Pravo ako take je ludskym konstruktom, bez ludi pravo neexistuje. To znamena, ze prava si (ne)uznavaju ludia navzajom. Nejake prave su vzdy pritomne. Otazkou by malo byt skor ako ich urcovat, kto ich bude urcovat, ako ich vynucovat a pod… Aby sme ale mohli na tuto otazku odpovedat – musime urcit ciel a az potom riesit, ktore prostriedky k tomuto cielu vedu.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Tak čo ti príde logickejšie? Že všetci ludia maju prirodzené práva – na život atd.. bez ohladu na rasu, vzdelanie, pohlavie, národnost – alebo to že každý človek má tie práva, ktoré mu uznáva ustava štátu kde sa narodil? Čiže vláda ti dáva práva? Ak sa narodiš v medzinárodných vodách tak potom asi ani práva nemáš.
            Stale nechapem čo svojou argumentáciou chceš dosiahnut? Akú myšlienku chceš obhajovať a proti akej si? Jasné že právo vzniklo v ludskej spoločnosti. Právo rieši správanie medzi minimalne dvoma ľudmi. Takže nechápem čo si tým chcel vôbec povedať.
            Prepáč za termín veríš – zmením to na myslíš „ak si nemyslíš že vlastníme seba“ …. lebo to je filozofia s ktorou sa bud s totožnuješ alebo nie…

            A otroci vlastnili seba – lebo násilne boli tohto práva zbavený. Chceš mi povedať že žena ktora je znásilnená a je predmetom obchodu s bielym masom nevlastní samú seba?
            Prirodzené právo platilo vždy (už v biblii sa spomína) a človek vlastnil sám seba vždy. Len išlo o to, ako sa tieto práva v danej dobe dodržiavali a dodržiavajú – postupne sa to zlepšuje ale stále zostávajú neresti a vyskytuje sa aj v našej dobe určité druhy nerešpektovania tohto práva.
            Tento článok je uplne o niečom inom. Absolutne. Poskytuje iný náhlad na termín – verejné blaho – tak ako ho vidím ja.
            K tomu tvojmu „Ak mi vymenuješ celú abecedu, ja namietnem, že neexistuje slovo, ktoré by obsahovalo všetky písmená abecedy. Ak povieš, že písmená p, e, r, o tvoria slovo pero, ja namietnem, že ako definícia to neobstojí, lebo sú slová, ktoré obsahujú aj iné písmená, prípadne len iné písmená. TO TU HOVORIM !!!! to by mal byť moj argument 🙂
            To si akurat potvrdil moje tvrdenie hovorím že verejnost neexistuje A Ak áno musela by obsahovať mená všetkých – povedzme slovákov (celá abeceda). Ja namietam že nemôžeš označit iba určitú skupinu ludí (na zozname dôchodcovia a deti = p, e, r, o) za verejnost lebo neobsahuje všetkých ľudí (všetky písmená). Všetci ludia sú súčasťou verejnosti tak ako všetky písmenká sú sučastou abecedy. Snaha definovať Verejnosť v tejto analogii je snaha definovať slovo. Obhájcovia verejnosti ju obhajujú ak väčšinu (teda ak slovo obsahuje vačšinu písmen) alebo ju pre istotu ani nedefinujú. Ja tvrdím že verejnost je iba skupina občanov a slovo je skupina písmen. Účelová skupina – vždy obsahujúce spoločné znaky (napr. dôchodcovia, podnikatelia – sú skupiny) Tak ako PERO je skupina písmen z abecedy, ktoré musia dávať význam aby boli slovom.
            A predsa ked všetci su verejnost nemôžeš spraviť niečo čo poškodí verejnosť samotnú a nazývať to verejné blaho. (20% slovákov (podnikatelov) zdaníš – poškodíš aby si zaplatil sociálne dávky (dôchodcovia, nezamestnaní. Poškodil si čast verejnosti podnikateľov, nemôže to byť verejné blaho)
            Chceš veľmi polemizovať ale miešaš jablka s hruškami. Povieš že nevadí ti obsahovo článok a potom tu dotoho zapáraš tak – že nie je ani jasný tvoj postoj k tématu.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Lukas, mne pride, ze tvoja argumentacia proti Petrovi je velky strawman (netvrdim, ze umyselne).
            Je uplne jedno, ci prirodzene prava su logicke, spravne, eticky nadradene – lebo skutocne prava mas na zaklade toho, co akceptuju ostatni; to, ze v sucasnej dobe je to hlavne vymedzenie skrz staty, je preto, ze ludia to „akceptuju“.
            Mne ako market fundamentalistovi (v tom sa s Petrom nezhodnem :)) dava jeho argumentacia logiku imho je spravna. Inymi slovami prevedene do mojej „ekonomickej hantyrky“ (posledny odstavec postu 9.3.2012 o 22:01):
            to je analogia na public choice theory a veznovo dilema (prakticky je to to iste len nie ekonomickym jazykom)

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Neviem prečo si myslíš, že keď sa mi nepáči Tvoja koncepcia prirodzených práv, že som automaticky hneď za ústavu. Prečo jednoducho neakceptuješ, že právo je právom, až keď je potvrdené inými ľuďmi. Zákony a ústava a inštitúcie vymáhajúce ich dodržiavanie, to všetko príde až oveľa neskôr, keď treba riešiť prípadné nejasnosti alebo vedomé porušovanie práv. Ale nechcem tu obhajovať žiadne konkrétne zákony ani štát.
            Tým som sa plynule dostal k ďalšej Tvojej otázke a síce: „Akú myšlienku chceš obhajovať a proti akej si?“ Necítim sa byť prívržencom žiadnej školy alebo ideológie, ani nie som zarytým odporcom nejakej školy alebo ideológie. Ja len upozorňujem na logické chyby v Tvojich argumentoch, neujasnenosť pojmov a podobne.
            Ale poďme späť k právam. V čom spočíva prirodzenosť tzv. prirodzených práv? Myslel som, že platia prirodzene, t.j. nemusia sa potvrdzovať inými ľuďmi, t.j. nemôžu sa porušiť. Asi tak, ako sa nedajú porušiť prírodné zákony. Ale ak je možné porušiť prirodzené právo, v čom sa teda líši od ostatných práv?
            Neviem, kde v biblii sa spomína prirodzené právo, ale je to možné. No spomína sa tam aj právo vlastniť otrokov, pokiaľ pochádzajú z iného kmeňa. Biblia je vôbec plná protichodných tvrdení.
            Chápem, že si chcel napísať článok o verejnom blahu, ale prečo si sa v ňom odvolával na prirodzené práva? Ja som s tým nezačal.
            Súhlasím, že definovať Verejnosť je ako definovať slovo. Lenže ak teda neexistuje verejnosť, neexistuje potom ani slovo. To by sa s Tebou vôbec nedalo komunikovať. Čo ide skutočne veľmi ťažko.
            Ty totiž veľmi nepresne narábaš s pojmami. Napríklad si spomenul pojem „obhájcovia verejnosti“. Dúfam, že ma nepovažuješ za obhajcu verejnosti. Ak tvrdím, že nejaký pojem existuje a že jeho používanie dáva zmysel, to ešte neznamená, že ho obhajujem. Nemôžeš o niekom, kto si myslím, že existuje genocída tvrdiť, že obhajuje genocídu.
            Tiež sa mi nepáči, že na odsúdenie pojmu (napr. verejné blaho) Ti stačí to, že tento pojem je vo veľkom zneužívaný. Že politici hovoria o verejnom blahu a myslia tým vlastný prospech? To je iste opovrhnutiahodné, ba priam že trestuhodné, ale to ešte neznamená, že verejné blaho neexistuje. Keď chceš diskutovať o existencii nejakého pojmu, nemôžeš sa odvolávať na vyhlásenia politikov, pretože to sú rodení demagógovia, prekrútia a zneužijú všetko, čo sa im hodí. Poobzeraj sa inde. Ja sám by som mohol skúsiť naformulovať definíciu, o ktorej by sme potom mohli diskutovať. Ale keď Ty nerozlišuješ slovo od zhluku písmen, tak by to asi nemalo zmysel.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 14, 2012

            Beriem na vedomie.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 12, 2012

            A ešte jedna otázka: Vlastnia sami seba zvieratá, ktoré si sami seba uvedomujú? A majú aj práva, ktoré takýmto spôsobom odvodzuješ pre človeka?

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Ktoré zviera si uvedomuje samé seba? Možno opice http://spravy.pravda.sk/spanielske-opice-dostanu-prava-ako-ludia-ffq-/sk_svet.asp?c=A080626_163414_sk_svet_p12
            Neviem však ako súvisia práva zvierat s verejným blahom.. je to off topic

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            marec 13, 2012

            Ja len že ak prirodzené práva vyplývajú zo sebauvedomenia, tak potom aj zvieratá, ktoré si uvedomujú samé seba, by mali mať prirodzené práva. No prečo nie?

            Thumb up 0 Thumb down 1

  5. Avatar
    marec 11, 2012

    „…, že v histórii sa väčšina väčšinou mýlila.“

    Funguje na 99%. Uz som zvykol, ze staci predpokladat presny opak. Som zvedavy, co budem robit, az sa to zmeni ;o) (nebrat prosim doslovne….)

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    marec 14, 2012

    K tým prirodzeným právam môj pohľad:
    Áno, každý človek sa rodí s prirodzenými právami. Áno, je to v podstate rovnaké: prírodné zákony a prirodzené práva. A že proti prírodným zákonom sa nedá ísť a že právo jednotlivca musia uznať ostatní? Že prirodzené právo môžu človeku ostatní odoprieť? Narodené mláďa cicavca si prirodzene hľadá „mamin cecok“. A aj keď môžu mu môžu ostatní z jeho druhu (okolia) brániť sa k nemu dostať, nič to nemení na tom, že je prirodzené, že si ten cecok hľadá. Podobne s prirodzeným právom človeka na slobodu: áno, okolie mu ho môže odopierať. Ale ten človek sa bude podvedome snažiť si o svojich veciach rozhodovať sám. Bude sa snažiť ovplyvňovať svoj život vo svoj prospech, podľa svojich preferencií. Proste tak bol človek prirodzene stvorený
    .
    Aj silní zástancovia štátu, ktorí tvrdia, že platiť dane je správne, aj títo sa budú daňovej povinnosti vyhýbať. Príroda proste nepustí. Budú hájiť svoje prirodzené právo narábať s výsledkami svoje práce. Úplne nezávisle na tom, že nám budú nahovárať opak. Že nás budú označovať nelichotivými nálepkami, keď na rovinu povieme/napíšeme, že dane sú výpalné a že je morálne sa snažiť im vyhnúť. Oni robia a budú robiť to isté. Budú hájiť svoje práva, ktoré navonok neuznávajú. Pretože sú to prirodzené práva. S ktorými sa narodili. A príroda si svoje cestičky nájde. Prírodné zákonitosti sa presadzujú bez ohľadu na to, čo si etatisti vymyslia a slovne deklrarujú.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      marec 14, 2012

      Inými slovami Ty nazývaš prirodzeným právom každý osobný záujem. čo z toho ale vyplýva pre existenciu verejného blaha? Obávam sa, že nič.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*