Patenty a autorské práva

Je to veľmi aktuálna a kontroverzná téma. Názorovo rozdeľuje najmä mladšiu a staršiu generáciu, ale dokáže rozhádať aj ľudí s takmer identickou životnou ideológiou (napr. protrhových ekonómov, liberálov či libertariánov). Veľa ľudí sa snaží túto zložitú problematiku vysvetliť na zjednodušených príkladoch, ktoré nie sú vždy najšťastnejšie. Ja sa pokusím poukázať na protichodnosť určitých tvrdení, ktoré nám predkladajú ich zástancovia.

Patenty

Patent je legislatívna ochrana vynálezov. Dnes je úplne bežná a normálna. Patenty však neexistovali vždy. V takej podobe, v akej ich poznáme dnes, vznikli pred cca 200 rokmi. Zástancovia existencie patentov argumentujú tým, že absencia legislatívnej ochrany (poskytnutie monopolného postavenia) by spôsobila spomalenie technologického pokroku. Ale ak existoval pokrok tisícky rokov bez patentov, nevidím logickú spojitosť medzi patentmi a pokrokom – práve naopak. Patenty brzdia pokrok.

Napríklad pri vývoji nového liečiva ide až 70 % financií do jalového právnického zabezpečovania proti možnému kopírovaniu (proti možnému vzniku konkurencie). Tým sa plytvajú peniaze a hlavne čas, ktorý mnohým pacientom nezostáva nazvyš. Výsledkom sú zbytočne predražené lieky, ktorým trvá dlhé roky, kým sa dostanú na trh.

Štát sa korunoval za bojovníka proti monopolom. Sám však vytvára legislatívu podporujúcu ich vznik a existenciu. Myslím si, že v prípade vynálezu nového výrobku je pre vynálezcu dostatočnou odmenou byť na novovytvorenom trhu ako prvý. To, či ostane na tomto trhu č. 1., sa má odvíjať od konkurenčnej súťaže a nie od ochranárskej legislatívy, ktorá mu umožní dočasný (trvalý) monopol. Podnikateľ by mal byť príchodom novej konkurencie nútený neustále zlepšoval svoj výrobok a trhovo upravovať ceny. Presne tak, ako to funguje vo väčšine odvetví. Konkurenčný boj znižuje ceny a udržuje kvalitu.

Zrušením patentov, by sa technologický pokrok mnohonásobne zrýchlil. Inovácie by boli odbremenené od zbytočného plytvania prostriedkami a času. Pribudlo by konkurencie a to je len dobre. Samozrejme, že by sa znížili zisky obrovských megakorporácií. Ale komu to vadí? Iba im. To je pravý dôvod, prečo utratia milióny za lobbing v parlamentoch. Chcú si zabetónovať svoju výhodnú pozíciu na desiatky rokov dopredu.

Aby ste si uvedomili absurdnosť situácie vygooglite si firmu Monsanto. Firma geneticky upravuje rastliny a patentuje si ich. Zároveň vynakladá obrovské prostriedky na zastavenie používania negeneticky modifikovaných plodín. Pestovanie rastlín bez povolenia firmy bude narušenie intelektuálneho vlastníctva a bude trestné. Monsanto už vyhralo niekoľko súdnych sporov. Patentovali si pšenicu, kukuricu a mnohé iné. Snažia sa vytvoriť monopol na výrobu potravín, kde bez ich povolenia nesmiete osiať svoju roľu. Taká je svetlá budúcnosť.

Vravíte, že je to pritiahnuté za vlasy? Mne sa to zdá byť rovnako choré, ako keď musíte platiť za interpretáciu pesničky. Sumerom tiež neplatíme, za používanie koleso, ani neandertálcom za používanie ohňa.

Autorské práva

Ich existencia je ešte kratšia ako v prípade patentov. Principiálne sú rovnaké ako patent. Autor si chce zachovať monopolné postavenie na trhu.

Autorské práva samé o sebe nie sú problémom. Pre žiadneho kopírujúceho určite nie je problém uviesť pravého autora, či už knihy alebo audiovizuálneho diela. Problém nastáva pri šírení autorovho diela. Zástancovia nazývajú neoprávnené šírenie diela ako krádež. Tvrdia, že autorovi sa tým zníži zisk. To je však absolútna špekulácia a nonsens. Stratený (ušlý) zisk je nedefinovaný a ničím nepodložený koncept. Ako ho vyrátame? Počet skopírovaných diel vynásobených súčasnou cenou? Ako dokážete, že človek, ktorý si stiahol knihu v pdf, by bol ochotný zaplatiť súčasnú cenu? Ak by sa kniha nedala stiahnuť zadarmo, možno by o ňu ani neprejavil záujem. To platí i pre filmy a hudbu. To, že si stiahnete jednu pesničku z albumu, predsa neznamená, že by ste inak boli ochotní si kvôli nej kúpiť celé CD za 10 €. Ako môže byť kopírovanie krádežou, keď sa ani len nedajú reálne vyčísliť „straty“?

Tvrdenie, že zánik autorských práv by pripravil autorov všetky zisky je ďalšia zo série hlúpostí. Zisky z koncertov, reklám a propagácie sú obrovské a zánik autorských práv by do nich nijako nezasiahol. Aj keby to tak bolo, čo oprávňuje práve autorov chrániť svoje zisky pomocou zákona? Túto vymoženosť nemá žiadny iný druh podnikania. Módny návrhár, maliar ani grafik si svoje diela patentovať nemôžu a pokiaľ viem, ani jedno z týchto odvetví nekrachuje. Zisk je predsa trhová záležitosť a to, že cena niečoho klesá a predajca tým prichádza o zisk predsa, nie je argument na to, aby boli ľudia zákonom nútení platiť neustále rovnakú cenu. Za knihu v 16. storočí ste určite zaplatili v prepočte na dnešné ceny viac ako dnes, ale to je pokrok. Za počítač tiež zaplatíte zlomkovú cenu ako pred 20-timi rokmi. A ani počítačové firmy dnes nekrachujú.

Skutočnosť je taká, že to nie sú autori, kto prichádza o zisky, ale vydavateľstvá. Áno, presne tie archaické dnes už nepotrebné inštitúcie, ktoré si silou mocou chcú udržať svoje postavenie na trhu. Úlohou vydavateľstiev je distribúcia diel autorov. V minulosti bola distribúcia pre autorov zložitá a finančne náročná. Najnákladnejšou časťou distribúcie bola výroba nosičov (kníh, platní, kaziet, CD, DVD …). Autor poskytol vydavateľstvu svoje dielo a vydavateľstvo ho distribuovalo medzi ľudí, staralo sa o reklamu, značku, imidž autora a pod. Zisky si medzi sebou rozdelili a obaja boli spokojní.

Dnes je však situácia úplne iná, vďaka technickému pokroku sa náklady na distribúciu znížili na minimum. Kniha je dnes najneefektívnejší nosič informácií, no aj tak je dnes pre každého finančne dostupné vytlačiť si knihu. V minulosti kníhtlač vlastnilo pár ľudí v Európe. Dnes má tlačiareň doma každý. Úplnú revolúciu spôsobil nástup elektronických médií a internetu. Vďaka týmto faktorom sa distribúcia zefektívnila natoľko, že drvivá väčšina autorov už ani vydavateľstvá nepotrebuje. Veľa hudobných autorov nevydáva CD, ale priamo umiestňuje svoje skladby na svoj web a za minimálny poplatok je možné stiahnuť si ľubovoľný počet skladieb bez toho, aby zákazník musel vytiahnuť päty z domu alebo platiť premrštené ceny CD kvôli jednému či dvom hitom.

To, že argument o ochrane autorov pred strateným ziskom je absolútny nezmysel, si uvedomíte, ak zistíte, že viac ako 70 % zo zisku si berie vydavateľstvo a o zvyšok si delí štúdio, agent, producent a autor. V konečnom dôsledku sa môže stať, že zánikom autorských práv a vydavateľstiev sa zisky autorov ešte zvýšia. Aj keby hudobníci zarobili menej ako dnes, opäť to nie je dôvod na to, aby sa štát pomocou legislatívy staral o ich odbyt.

Všimnite si graf - fialová časť zobrazuje podiel na zisku, ktorý pripadne vydavateľstvu - nahrávacej spoločnosti, ružová reprezentuje autorov podiel.

Rozdelenie ziskov

Rovnako to platí pre filmy. Hollywood si zvykol na obrovské zisky z filmov a nechce sa mu reagovať na technologický pokrok a následnú úpravu cien smerom nadol. Zjednodušene povedané zlyháva ich zastaraný marketingový model. Má to byť predsa v ich vlastnom záujme nájsť taký marketingový model, aby si udržali svoje zisky. Jedinou cestou je reagovať na trh a poskytnúť divákom to, za čo budú ochotní platiť. Ak diváci nie sú ochotní chodiť do kín alebo kupovať originálne filmy, nie je to ich chyba. Je to chyba na strane ponuky. Spotrebiteľovi nevyhovuje kvalita, forma alebo cena. Je normálne, že spotrebiteľ si vyberie tú lacnejšiu alternatívu. V tomto prípade kopírovanie.

Nevidím najmenší dôvod, prečo by to mal štát za naše dane pomáhať udržiavať tento zastaraný marketingový model. Ak by film na DVD stál tretinu z dnešnej ceny, koľko ľudí by ich kopírovalo? Mizivé percento. Ďalej môžu DVD predávať s podpismi autorov, či hercov, so suvenírmi, môžu použiť rôzne zľavy, snažiť sa o 3D formát alebo užšie spolupracovať s kinami. Existuje milión možností.

A vôbec, nepríde vám v dnešnej dobe DVD ako zastarané médium? Načo sa otravovať s fyzickým DVD, keď mám možnosť si stiahnuť film za 25 minút bez toho, aby potreboval nejaké prenosné médium, priamo na disk. Možným riešením by mohli byť oficiálne weby, kde by sa za primeranú cenu dal stiahnuť originálny film. Distribúcia originálnych filmov jednoducho nie je ochotná, alebo schopná ísť s dobou a tak používa legislatívu na uchovanie svojich ziskov. Typický príklad korporatizmu.

Kopírovanie a krádež

Uvedomte si, že kopírovaním vzniknú dve kópie. Nikomu nič nechýba, takže to nemôže byť krádež. Kopírovanie, opakovanie či napodobňovanie je to, čo urobilo z človeka vyspelú bytosť. Celá príroda je o napodobňovaní a opakovaní. Opakovanie - kopírovanie je matka múdrosti. V hlave máme špeciálnu časť mozgu, ktorá nám umožňuje proces opakovania po svojom okolí. Malé deti sa učia chodiť tým, že kopírujú rodičov, kopírujem správanie spolužiakov, kamarátov či kolegov. Vytvorením kópie zduplikujeme vec, ktorá si zaslúži byť skopírovaná. Šírime informácie, múdrosť, vzdelanie, zábavu, radosť a všetko čo považujeme za krásne a užitočné. Ako toto môže byť trestný čin?

To, že vďaka technologickému pokroku sa to stáva cenovo dostupnejšie má mať za následok nižšie zisky nahrávacích spoločností a nie kriminalizovanie spotrebiteľa. Kopírovanie nie je žiadnou novinkou a napriek tomu som nepostrehol, že by Holywoodu dramaticky klesli tržby, alebo že by speváci či herci museli žobrať. Ak je kopírovanie krádež - vyčíslite mi stratu a ukážte mi konkrétne obete tejto krádeže. Samotný Holywood vznikol ako pirátsky projekt.

Ďalšia trhlina v argumentácii zástancov autorských práv je v tom, že nemajú jasno v otázke úprav autorských diel. Ak sa oháňajú jedinečnosťou autorovho diela, potom zákonite otitulkovaním, zostrihaním alebo zmenením formátu filmu či premenovaním hlavnej postavy v knihe musí zaniknúť ich nárok na toto dielo.

Simpsonovci sú najpopulárnejší animovaný seriál, ale bolo by tomu tak bez internetu a kopírovania? Verte tomu, že táto žltá rodinka zarobila autorovi viac na reklame ako na copyrighte. Myslíte si, že keby som začal kresliť svojich vlastných Simpsonovcov, že som zlodej? Že môj prípadný mediálny úspech je poškodením Matta Groeninga? Ak sa bude viac ľudí pozerať na môj výtvor – nazvime ich Sampsonovci, je to preto, že môj príbeh je zaujímavejší a nie preto, že som Mattovi niečo zobral. To je trh, to je konkurencia. Kým v nej bude platiť, nech vyhrá lepší (efektívnejší, lacnejší, kvalitnejší), do tej doby budú vyhrávať spotrebitelia a pokrok bude rýchlejší.

Prečo sa ľudia bránia tomu, že niečo môže byť lacnejšie alebo zadarmo. Tak ako vzduch nemá majiteľa, lebo ho je (zatiaľ) neobmedzene, tak ani myšlienky, ktorých je nekonečné množstvo nemôžu mať majiteľa - ak áno, iba dočasného. Ak sa autor rozhodne so svojou myšlienkou podeliť so svetom, vzdáva sa práva byť výhradným vlastníkom. Používanie cudzích myšlienok nie je krádež. Citáty sú toho jasným dôkazom. Určite by Sokrata, Cicera, či Oscara Wilda nenapadlo si účtovať za používanie a šírenie svojich myšlienok. Čo by malo byť slobodné, ak nie myšlienky?

Ak by predsa len zrušenie autorského práva spôsobilo zníženie príjmov pre autorov, stalo by sa maximálne to, že tí, ktorí to robia výhradne pre zisk, by prestali tvoriť a boli by nahradení tými, ktorí tvoria pre radosť.

Navyše zákony ACTA a SOPA svojim obsahom jasne prezrádzajú primárny účel - cenzúru internetu a obmedzovanie slobôd (podľa ACTY má byť umožnené colnej kontrole prelustrovať váš osobný PC). Ochrana autorov a ich diel je len zámienkou. Je pochopiteľné, že politikom vadí neregulovaný zdroj informácií, pred ktorým sa nemôžu skryť ani oni sami. Nedovoľme im kvôli túžbe po moci zničiť slobodný internet!

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štátne regulácie

Univerzálna pečiatka na štátne regulácie

Pojem trhové zlyhanie mal v ekonomickej teórii pôvodne presné a prísne vymedzenie. Dnes slúži vládnym úradníkom ako univerzálne alibi na regulácie cien, dotácie a nafukovanie byrokracie. Skutočným problémom pritom nebýva zlyhanie trhového mechanizmu, ale neschopnosť štátu rešpektovať základné zákony ponuky a dopytu.

Martin Bulák

Štátne regulácie

„Ochrana spotrebiteľa v sieťových odvetviach." Preklad: ako štát chráni staré káble pred lacnejšou konkurenciou

Pojem prirodzeného monopolu mal v učebniciach ekonómie ospravedlniť štátny dohľad tam, kde by druhá paralelná sieť bola pridrahá. Technologický vývoj v telekomunikáciách aj v energetike však ukázal, že fixné drôty sa dajú jednoducho obísť vzduchom alebo lokálnou výrobou. Regulačné úrady napriek tomu namiesto deregulácie vymýšľajú nové poplatky a bránia rozpadu starých monopolov.

Martin Bulák

Diskusia (38)