Protirečenia patentovej ochrany
V tomto článku sa vám pokúsim ukázať alternatívny pohľad na problematiku ochrany autorstva a „vlastníctva“ vynálezov, technických postupov a riešení, či podobných výsledkov vedeckej práce, ktorá je v aktuálnom právnom systéme realizovaná pomocou patentovej ochrany. Pokúsim sa ukázať, že argumenty v prospech patentovej ochrany sú často v príkrom rozpore so skutočnými dôsledkami takejto ochrany.
Základná námietka zástancov patentov je nasledovná: keby nebolo patentovej ochrany, nebolo by pokroku. Bez ochrany patentov by bola naša spoločnosť oveľa menej rozvinutá.
Ja ponúkam alternatívnu otázku: Kde by bola spoločnosť, keby patentová ochrana fungovala odjakživa? Moja krátka odpoveď má dva varianty:
- optimistický - stále by sme žili v jaskyniach
- pesimistický - jaskynný človek by vyhynul v bojoch o autorské právo k pästnému klinu
Patentová ochrana je tu s nami maximálne niekoľko málo storočí. Pričom civilizácie vznikali, vyvíjali sa a zanikali bez tohto umelého inštitútu, ktorý je atribútom nie konštruktívnej spolupráce a pokroku, ale nástrojom monopolu, ktorým aktuálna moc obdarúva svojich podporovateľov. Slovo patent máme z histórie a znamenalo (a dodnes znamená) monopolnú výsadu možnosti výkonu určitých činností (napr. varenie piva), ktoré by vedeli vykonávať aj ostatní členovia spoločnosti, ale z rozhodnutia vládnucej moci ju vykonávať nesmú. Pod hrozbou použitia násilia na ochranu monopolu vybraného držiteľa patentu.
Naša spoločnosť sa vyvinula a stojí na základoch, v ktorých sú uložené výsledky duševnej práce tisícov filozofov, matematikov, prírodovedcov, technikov… ktoré boli dosiahnuté často aj tisíce rokov v minulosti. A teraz si predstavte, že by si títo autori mohli uplatniť monopol (patent) na výsledok svojej práce. Za použitie základov matematiky, fyziky, biológie, medicíny… by bolo treba platiť ich autorom. Skutočne si myslíte, že toto by bolo prispelo k rýchlejšiemu vedecko-technickému pokroku?
Keďže v minulosti bola verejná informácia skutočne verejná, t.j. prístupná a použiteľná pre každého, nemusel každý vymýšľať koleso znova a znova, ale mohol stavať už na dovtedy dosiahnutých vedeckých výsledkoch. A autor myšlienky nemohol zaspať na vavrínoch, svoju konkurenčnú výhodu mohol využívať len obmedzený čas a ak si chcel zachovať náskok, musel sa snažiť. Vymýšľať a inovovať ďalej.
Však si len pozrite, ako je to dnes povedzme v oblasti IT. Firmy sa snažia si patentovať čo najzákladnejšie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre podnikanie v ich oblasti. A potom sa vlastníctvom týchto patentov snažia vyradiť z trhu svoju konkurenciu.
Zástancovia patentov tvrdia, že bez nich by sa nikomu neoplatilo investovať do výskumu a vývoja. Ako je to v skutočnosti? Samsung mohol vyvíjať, skúmať a pracovať do roztrhnutia, aby na trh priniesol svoj produkt Galaxy Tab. A potom prišiel niekto od konkurencie, že v produkte je použité niečo, čo má patentované. A z konkurencie technických zariadení (ktorý by bol v prospech zákazníka) sa stáva boj patentovo-právnych oddelení dotknutých firiem.
Patentová ochrana že zabezpečuje odmenu za roky vývojových prác? Presne naopak. Patentová ochrana výrazne prispieva k tomu, že vývoj sa musí zaoberať neefektívnou činnosťou, aby sa vyhol použitiu verejne známych (často úplne základných) postupov a techník, ktoré má patentované niekto iný. Už nie oddelenia výskumu, ale právnické oddelenia, zamerané na patentové právo budú hlavnými „produkčnými“ oddeleniami v mnohých oblastiach podnikania. Nebude hlavné niečo vymyslieť, ale nechať si to patentovať, získať monopol na použitie nejakého postupu. Už nie vlastné inovácie, ale zabránenie inováciám konkurencie (realizácia vlastného monopolu) bude prinášať hlavnú časť výnosov.
A ak teda zástancovia patentov veria v nárok autora verejnej informácie na odmenu z každého jej použitia, prečo nenástoja aj na tom, aby autor patentu zaplatil odmenu aj autorom všetkých (v dobe jeho vynálezu už všeobecne známych) informácií, ktoré pre svoj patent využíval. Isto použil Phytagovovu veru, možno použil algoritmy na triedenie údajov, výpočty diferenciálnych rovníc a podobne. Často počúvam odpoveď, že za tieto informácie, či výsledky prác netreba platiť, pretože neboli patentované. Čiže nejde ani tak o právo autora na odmenu za každé použitie jeho vynálezu, ale o odmenu za patentovanie vynálezu. A americká prax patentovej ochrany je práve o tom: snažiť sa patentovať si maximum informácií, bez ktorých sa vývoj nebude dať posunúť ďalej. A potom stačí len kasírovať. Nie odmenu za autorstvo vynálezu, ale za prácu právnicko-patentového oddelenia „vynálezcu“.
Patentová ochrana silne obmedzuje základnú ľudskú slobodu používať svoje vlastné schopnosti vo svoj prospech. Nielen, že nemôžete využívať patentované výsledky iného subjektu, vy máte zákonom zakázané k týmto výsledkom dospieť za použitia výhradne svojich intelektuálnych kapacít. Nielen, že nemôžeme slobodne konať, postupne si nebudeme môcť nič ani slobodne (vy)myslieť. Je úplne prirodzené, že k vedeckým výsledkom, technickým postupom by mohli dospieť nezávisle na sebe rôzni ľudia, rôzne vedecké tímy. Ale plody tejto činnosti bude môcť využívať len ten tím, ktorí bude disponovať lepším a rýchlejším patentovým oddelením, ktorý bude mať lepšie vzťahy s aktuálnou mocou.
Som presvedčený, že tento svet je úmyselne zostavený tak, že poznatky, informácie, postupy sú nemateriálnej povahy. Že základným motorom pokroku je myšlienka, ktorej prirodzenou vlastnosťou je možnosť rýchleho šírenia sa. Obmedzenie možnosti šírenia a používania myšlienok ide proti prírode. Neexistuje legitímny cieľ pre tak drastické obmedzenia, ako sú aktuálne platné patentové zákony. Prirodzené, trhové a kapitalistické je voľné šírenie myšlienok, ktoré túto spoločnosť dostali na dnešnú úroveň. Patenty patria k metódam štátnych regulácii, obmedzení, ktoré štát využíva úplne rovnako, ako v minulosti panovník. Na posilnenie, či realizáciu svojej moci. Nie na prospech, ale v neprospech spoločnosti, ako celku. Nie na ochranu, ale na potlačenie (vlastníckych) práv neprivilegovaných.
Ako aj v predchádzajúcom článku o duševnom „vlastníctve“, aj tu považujem za veľmi dôležité zdôrazniť, že v žiadnom prípade neupieram právo autorovi nápadu, postupu, vynálezu na odmenu za jeho duševnú prácu. Ale som zásadne proti tomu, aby systém odmeňovania stál na základoch, ktoré nezanedbateľným spôsobom zasahujú do slobody ostatných občanov. Aby tento systém mohol byť zneužívaný proti voľnej súťaži. Aby v praxi realizoval štátom posvätený monopol.
Filip Zajac ·
Aj Tomáš Baťa spomína, že kedysi bol tiež tak hlúpy, že sa naháňal kôli patentom po úradoch pričom mu to neprinieslo taký želaný účinok ako si myslel.
vlasto ·
Pri uvahach o opodstatneni sucasnej formy ochrany dusevneho vlastnictva by som rad upriamil pozornost na situaciu v USA v suvislosti s tzv. Bayh-Doleovym zakonom http://en.wikipedia.org/wiki/Bayh%E2%80%93Dole_Act. trebalo by si vsimnut, aky bol stav vyuzivania volne dostupnych vynalezov pochadzajucich z verejnej sfery pred tymto zakonom, preco bolo nutne zakon zaviest a aky je stav vyuzivania vynalezov pochadzajucich z verejnej sfery po zavedeni zakona, ked sa vynalezy pochadzajuce z verejnej sfery prestali bezodplatne a bezhranicne ponukat vsetkym zaujemcom o ne. Vynalezy pochadzajuce z verejneho sektora v USA (verejne VS, vyskumne institucie, laboratoria a pod.) boli komercnym sektorom vyuzivane velmi slabo, pokial boli volne dostupne (stav, ktory ospevuje autor clanku). Akonahle sa vyuzivanie takychto vynalezov obmedzilo iba na tych, ktori za to vyuzivanie zaplatia (stav odsudzovany autorom clanku), tak sa vyuzite a aplikacia vynalezov z verejnej sfery na komercny trh v USA rozvinulo tak, ze dnes je USA vzorom pre kazdu krajinu, ktora sa horko-tazko snazi nazbierat nejake peniaze na verejny vyskum. To co na prvy pohlad znie paradoxne, prestane zniet paradoxne v tom momente, ako dokazeme vedomost, ze od praveku a pastnych klinov sa fungovanie sveta zmenilo, vyuzit v praxi. B-D Act funguje na principe, ktory ani v praveku, ani v antike, ani v stredoveku fungovat nemohol, no v sucasnosti nemozeme my fungovat bez neho. Zivot je holt zmena. S technickym pokrokom sa aplikacia jednoduchych myslienok do praxe (napr. uplatnenie oceloveho sasi namiesto dreveneho pri konstrukcii automobilu) stava natolko narocna na zdroje, ze ten, kto chce myslienku do praxe preniest, potrebuje mat zaruku, ze sa mu investovane zdroje vratia. Odkukat 8stupnovy automat od mercedesu, ktory znizi spotrebu o 12%, nie je take jednoduche, ako odkukat koleso ;) Bez tej zaruky by sa nik na aplikaciu myslienok (vynalezov, patentov) do praxe nepodujal. A keby sa podujal, tak by skrachoval a my by sme zostali pri parnych vlakoch a dizloch, co jednym prejazdom zamoria cele mesto jedovatymi splodinami. A prave tuto zaruku ponuka patent. Zaruku vyrobcovi a investorovi, ze pravo uplatnit vyrobok na trhu budu mat len oni resp. obmedzeny, im znamy pocet konkurentovi pri nevyhradnej licencii patentu. V tychto pripadoch si vyrobca/investor vie odhadnut priblizny podiel na trhu a radove prijmy a vie ich porovnat s predpokladanymi nakladmi na vyuzitie patentovo chranenej technologie. Bez toho odhadu by vynalezy zostavali volne dostupne vsetkym - v suflikoch.
Tibor Pospíšil ·
Nepochopil som. Čo bráni vynálezcovi svoj vynález nezverejniť? Sám píšeš, že odkukať zložitú prevodovku je ťažké.
A čo sa týka situácie po aplikácii toho zákona: áno, najpr začalo byť zaujímavé vymýšľať nové vynálezy. Ale postupne to už také zaujímavé nebolo, pretože už toho bolo vymyslené veľmi veľa. A začalo byť zaujímavé si patentovať niečo, čo síce bolo už vymyslené, resp. verejné, ale bez tejto verejnej informácie konkurencia nemohla uplatiť svoje riešenie (viď Samsung Galaxy Tab a "patent" obdĺžnikového tvaru tabletu). Samsung nemôže predávať svoju technológiu, pretože jej realizácia má rovnaký tvar, ako konkurenčný výrobok. Pritom ale výrobok Samsungu je technologický iný. Nejde tam o tvar, ide o "vnútornosti". Ale smola, obdĺžnikový tablet už patrí Applu.
Peter ·
Najprv musim povedat, ze som zaujaty, lebo zijem z patentov. Co brani vynalezcovi svoj patent nezverejnit? Napr. v chemii a farmacii su to vladou ulozene povinnosti tykajuce sa zavedenia novych vyrobkov na trh. Vlada zakazuje podat niekomu liek bez toho, aby tento liek stat nepreskumal z hladiska jeho bezpecnosti a uzitocnosti (to, ze pocas skumania zomieraju ludia, ktorym by liek pomohol je na inu debatu). Takze musis liek ponuknut na tacke vsemocnemu statu, cize jeho zlozenie tym padom nemozes utajit. Samozrejme, pokial by nebol vsemocny stat, mohlo by prist k utajeniu zlozenia liekov napr. tak, zeby sa liek nedal do ruk pacientovi (aby nemohol pacient ci konkurent zistit zlozenie lieku) a nasledne by bol drzany pacient v izolacii az do casu, kym sa dnesnymi prostriedkami nebude dat z pacientovho tela ziskat informacia o zlozeni lieku. A samozrejme, vylucky pacienta ako su stolica, moc a pot by museli byt zberane a likvidovane. To by bol mozny model utajenia zlozenia lieku. Patentova ochrana je jednoduchsia. Navyse, pri liekoch je patentova ochrana ochranou len na niekolko rokov, po uplynuti tejto doby moze poznatky z patentu pouzit ktokolvek bez suhlasu majitela patentu.
Firma, v ktorej pracujem vyvija nove lieciva, ktore si patentuje a zije z odpredaja prav tykajucich sa tychto patentov. A su spolocnosti ochotne tieto prava kupovat. Napriklad, skumame nove varianty liekov (velmi silnych jedov) na rakovinu s cielom zvysit selektivitu tychto liekov, aby viac zabijali rakovinove bunky v porovnani so zabijanim zdravych buniek. Na to vynaklada firma velke zdroje, ktore sa jej vratia iba predajom prav z patentov. Aky iny model navrhuje autor na podnikanie podobnych vyskumovo zalozenych firiem (resp. ma autor nazor, ze taketo firmy maju zaniknut)?
Peter Kupčík ·
Zaujíma ma, kde beriete istotu, že pred zavedením tzv. Bayh-Doleovho zákona boli vynálezy pochadzajuce z verejného sektora využívané komerčným sektorom veľmi slabo. Vynálezcovia z komerčného sektora neboli povinní uvádzať inšpiračné zdroje z verejného sektora a nebolo to ani v ich záujme. Ich snahou bolo vzbudiť dojem, že na všetko prišli sami, aby aj odmenu (v podobe poplatkov za používanie patentu) mohli inkasovať len oni.
Samozrejme, ak by niekto dokázal, že podstatou patentu je nápad, ktorý vznikol vo verejnom sektore, komerčný vynálezca by o svoj patent (a poplatky z neho) prišiel. Ale okrem tisícov alebo miliónov konečných spotrebiteľov (ktorí by možno dostali lacnejšie výrobky) by nik nič konkrétne nezískal. Preto nebol k týmto dôkazom nik motivovaný a preto sa tým ani nik nezaoberal. A preto teraz môžu obhájcovia patentov demagogicky tvrdiť, že až spoplatnenie patentov z verejnej sféry umožnilo ich širšie využívanie.
Ivan ·
fajn nemyslis, ze stacilo takychto clankov? Poukazovat na problemy stacilo na zaciatku...chcelo by to uz riesenia. Momentalny stav tu nie je preto, ze to niekto presadzuje, ale kvoli tomu, ze lepsie riesenie nemame a nikdy sme nemali. Tym ze si napisal tento clanok si neziskal nic...zial ani ja
ten dokaz z doby kamennej bol pekny, vhodny na 1. stupen zakladnej skoly, alebo do Telerana
Tibor Pospíšil ·
Žiaľ, musím Ťa sklamať, séria článkov o duševnom vlastníctve bude mať minimálne ešte jedno pokračovania. Súhlasím, že príklad z doby kamennej je vhodný (a práve takto som to myslel) na 1.st. ZŠ. Je to tak schválne preto, že existujúci názor na duševné "vlastníctvo" má problém už v samotných základoch. V svojej definícii. Preto nie je iná možnosť, ako sa vrátiť úplne na začiatok a vysvetľovať na tých najjednoduhších príkladoch. Aj na príkladoch, povedzme pritiahnutých za vlasy.
Tibor Pospíšil ·
A čo sa týka návrhov riešení: mojim cieľom bolo upriamiť pozornosť na to, že realizáciou "práva" jedných sa porušujú práva ostatných. Pokúsiť sa vysvetliť ľuďom, že obmedzenia ich práv, ktoré považujú za normálne, v skutočnosti normálne nie sú. Podľa mňa je to naopak: existujúce riešenia výberu odmeny výpalníckym spôsobom sú spôsobené nie tým, že by iné možnosti neboli, ale tým, že sú väčšinovo akceptované.
Ale svet sa mení. Aj autori sú realitou tlačení k iným formám realizácie svojich ziskov. Napríklad citeľné zníženie cien CD nosičov, prvé lastovičky v priamej elektronickej distribúcii autorského obsahu, digigálny obsah ako pridaná služba mobilných operátorov ...
Ja si totiž myslím, že nie je pravda, že konzumenti "kradnú" diela preto, že nechcú za ne platiť. Podľa mňa aj konzumenti majú (síce len podvedome) problém so spôsobom.
Ivan ·
samozrejme plne suhlasim s obsahom clanku...nerozumiem zmyslu uverejnenia, iba ak by islo o zviditelnenie sa....uz v prvom komente vidiet, ze problem chapal Tomas Bata a pred nim isto davno vela elit a co sa medzicasom vyriesilo pisanim podobnych clankov? ...ja som tiez zatial na nic mudre neprisiel..priznavam..odsudzovat autorske prava, kvoli napr. nahravacim spolocnostiam, ktore sa spravaju trhovo nie je spravne...aj patent je produkt svojho autora, preco by ho mal dat zadarmo mi stale nie je jasne...cize odmenit ho treba..treba prist na to..ako!!!
Tibor Peták ·
Ivan, áno, ide o zviditeľnenie. Viac informovaných ľudí = väčšia šanca, že sa niečo zmení. Tvrdiť, že problém chápal už Baťa a teda už ho neriešme je predsa hlúposť.
Ivan ·
Tibor, velmi rad si pockam par mesiacov a sem k tomuto komentaru ti polozim otazku co sme spolu teda poriesili..dufam, ze budes mat tu spravnu odpoved....nazov clanku mal zniet: Moj napad ako spravodlivejsie vyriesit autorske prava...tam by som videl pridanu hodnotu
Martin Kincel ·
No najprv je dobre problem najst a definovat, potom ho az mozeme uchopit. Ak nam bude jasne co je zle na sucasnom stave, tak az potom by som pristupoval k rieseniam. Cize tento clanok by som chapal ako sucast tej prvej fazy. Opravte ma ak sa mylim.
Tibor Pospíšil ·
Konkrétne akutálne prípady patentových sporov:
Samsung sa "previnil" tým, že jeho tablet vyzerá "rovnako" ako tablet Apple. Proste obdĺžnik vyzerá ako obdĺžnik. A to stačí na zákaz predaja konkurenčného výrobku
http://ekonomika.sme.sk/c/6239575/nemecky-sud-potvrdil-zakaz-predaja-tabletov-galaxy.html
http://style.hnonline.sk/c1-54563760-android-v-ohrozeni-apple-vyhrava-klucove-spory
Android používa komunikáciu prvkov operačného systému s jeho jadrom. Podobnú, ako Apple. To akože zakážu komunikovať prvkom OS s jeho jadrom? Ak je napríklad jedna efektívna metóda?
ubelohde ·
Patent je monopol ktory stat za zverejnenie vynalezu (nie objavu!!!) da vynalezcovi a sluzi na to aby vynalezca mohol profitovat zo svojho vynalezu. Nejde teda o "informaciu" ale o "vynalez". Vynalez musi byt technicke riesenie technickeho problemu, nove a objavtelske. Takze nestaci nove, vyhodnocuje sa aj kvalita objavu, su na to metody.
Objavy (diferencialne rovnice, pytagorova veta) nie su patentovatelne. Okrem toho patent ma maximalne trvanie 20 rokov, takze za pytagorovu rovnicu a diferencialne rovnice by nebolo treba aj tak platit.
Vynalezca samozrejme musi platit vsetkym tym, ktorych objavy prinesie na trh, ak maju na ne v tej istej krajine patent a ak ten patent este nevyprsal. Inak nemusim nikto platit nikomu nic.
Clanok teda trochu klze po povrchu. Patent je velmi specificky typ industrialneho vlastnictva. A este raz: Patent nie je odmena za dusevnu cinnost!! Je to vymena (nie odmena) za presne zverejnenie a popisanie realizacie vynalezu! Po vyprsani patentu KAZDY ma v rukach presny navod ako danu vec zrealizovat a nic mu v tom nebrani. Alternativou k patentu je skryvanie implementacii a zlozeni chemickych latok. Lenze nie kazdy implementacia sa da "skryt".
Ide o to, ze ked niekto travil XY hodin/mesiacov/rokov vyvojom nejakeho produktu a uvedie ho na trh, tak ma vyssie naklady ako ten, ktory tu zaciatocnu fazu nemal a preto moze len okopirovat produkt vynalezcu a predat ho lacnejsie a mozno v krajsom obale, lebo si najal dizajnera, ved mal mensie zaciatocne naklady ;). V technickych oblastiach je tento scenar dost realisticky a casty a preto som presvedceny, ze patenty maju v trhovom hospodarstve svoj zmysel a miesto. Tych 20 rokov je podla mna aj primeranych. Ono to nejaky cas trva, kym pride produkt na trh, hlavne pri high-tech vyrobkoch.
Patent je dost nakladny a treba ho mat v kazdej krajine, kde ho chces pouzit. Uz tym sa dost limituje pocet patentov, vacsinou firmy nedrzia patenty na veci, ktore maju malo sanci sa dobre predavat, lebo sa to neoplati -- plati sa za nahlasenie, skusanie, udelenie, preklady, a aj udrziavanie pri zivote a to v kazdej jednej krajine.
K tomu, ze patenty existuju kratsie ako ludstvo: Patenty su ochrana TECHNICKYCH vynalezov. Zmysel teda nadobudli so rozvojom techniky, ktory prisiel nie tak davno a, predovsetkym, s rozvojom masovej produkcie. Ked clovek manufakturne vyrabal vyrobky, bolo vacsim problemom ich vyrobit ako vymysliet. V dnesnych dobach sa nieco vymysli a sup do masovej produkcie. Tym padom je dolezitejsie chranit tych, co nieco vymyslia, horko tazko vyrobia a niekto by to hodil za lacnejsi peniaz do masovej vyroby a objavitel by siel do krachu.
Palo ·
Patentovat ano, ale len na urcitu dobu. Povedzme na 5 rokov. Potom nech je to dostupne pre vsetkych.
Tych 5 rokov bude mat autor vyhodu a moze ju premenit aj na peniaze.
PeterT ·
Ale ved presne tak to funguje.
Len ta doba nie je 5 rokov, ale 15 alebo 20 (zalezi od krajiny).
Nedajte sa pomylit autorom, ktory zjavne nepozna zaklady toho, o com chce pisat.
Inak by neuvadzal priklad s Pytagorovou vetou a diferencialnymi rovnicami, ktore by boli uz dnes volne tak ci onak.
Ked sme uz pri tych diferencialnych rovniciach. Diferencialny pocet (matematicky zaklad aj pre dif. rovnice) asi prvy vymyslel Newton, ale ho nepublikoval. Navyse jeho notacia bola dost tazkopadna. Neskor Leibniz prisiel s podobnou myslienkou, ale mala lepsi zapis. Keby bol mal Newton svoju myslienku patentovanu (alebo aspon publikovanu), tak sa nemuseli pohadat o tom, kto bol prvy (aj ked spor mozno zivili ini ludia nez oni dvaja) a nezneprijemnili by si tym zivot.
Katarina ·
Ja som miestami tiez zdesena, kam az siaha patentova ochrana a na prvy pohlad sa zda byt nezmyselna. Autor ma pravdu, vela skvelych uzitocnych predmetov a technologii a hudby by sme dnes nemali, keby napr Mozart dostal zaplatene za kazdy odohraty menuet, ktory zlozil, je dost mozne za by nezomrel taky mlady, mal financne problemy, co na zdravi neprida ( aj ked sa to nezda, zdravie sa vzdy do nejakej miery dalo kupit a dnes je ta miera pomerne velka) a velmi pravdepodobne by nenapisal svoje Requiem, lebo by bol za vodou a nemusel by prijmat neustale zakazky aby mal financny prijem, ale v niecom podla mna maju pravdu aj obhajcovia patentoveho zakona. Alexander Fleming sa temer 10 rokov usiloval uplatnit svoj objav penicilin, nik nemal o neho zaujem (podobny osud mal aj aspirin, jeden z komercne najuspesnejsich liekov historie) nakoniec to bola iba nezdolnost a odhodlanie ich objavitelov a zhoda nahod ( v pripade penicilinu vysoka mortalita na infekcne komplikacie vojakov zranenych v II svetovej vojne, aby sa systemy rozhybali a vynalez bol uvedeny do klinickej praxe. Vyvoj dnes aj tej najskvelejsej myslienky (lieku, technologie, predmetu) kym je mozne ju komercne zhodnotit je dost drahy a casto krat neisty, kto do toho pojde, bez akeho takeho prislubu, ze sa mu investicie vratia? priklad lieky, napriek velkej medicinskej potrebe sa nevyvijaju nove antibiotika, antiprotozoika, lebo ich hlavnymi spotrebitelmi su chudobni ludia v tretom svete, farmaceuticke firmy poucene pristupom vlad, ktore im prikazali sa vzdat patentov na svoje ATB v tychto krajinach, proste tento vyskum vzdali a ako vidno vladne nezavisle vyskumy snad zvladnu nieco proti malarii, co by bolo skvele. Ludstvo vzdy oscilovalo medzi svojim altruizmom, tuzbou po progrese a bezbrehym sebectvom a pristupom po nas potopa a sucasne technologicke moznosti tento rozpor este viac vyhrocuju.
Oudeicrat Annachrista ·
"Často počúvam odpoveď, že za tieto informácie, či výsledky prác netreba platiť, pretože neboli patentované." - bavi ma ako v tomto obhajci patentov protirecia sami sebe. Ak by podla nich nebol bez patentov mozny ziaden pokrok, ako by potom mohli vzniknut vysledky tychto prac, ktore patentovane neboli? Aj dnes je kopa veci ktore sucasna legislativa neumoznuje patentovat a napriek tomu sa aj v tychto oblastiach deje pokrok.
Dalsia zavazna vec je, ze kopirajty a patenty neprideluju vlastnictvo k ideam ako sa mnohi ich zastanci domnievaju, ale menia existujuce hmotne vlastnictvo. Patentovanim obdlzniku alebo kopirajtovanim postupnosti akordov C dur a G dur sa clovek nestava "vlastnikom obdlzniku" alebo "postupnosti akordov" ako to tvrdia kopirajtovaci a patentovaci, ale aspiruje sa stat ciastocnym vlastnikom vsetkeho hmotneho majetku cudzich ludi, co uvedene idey nejak zahrna respektive ktorych majetok je zahodou okolnosti USPORIADANY do podoby spominanych idei.