Duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo

Súkromné vlastníctvo a jeho rešpektovanie je základným kameňom prosperujúcej spoločnosti. K základom prosperujúcej spoločnosti by však mala patriť aj platnosť a akceptácia základných logických pravidiel. V článku sa pokúsim argumentovať v prospech tvrdenia, že duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo. Dokonca sa vás na záver pokúsim presvedčiť, že duševné vlastníctvo je realizovateľné výhradne porušením skutočného vlastníctva (či iných práv) niekoho iného.

Kľúčovým je pochopiť definíciu vlastníctva. Na čo vlastne potrebujeme tento inštitút. Vlastníctvo potom môže byť len a práve to, čo vyhovuje jeho definícii. Nemôže byť vlastníctvom niečo, čo je v rozpore s definíciou.

Za prvé: vlastníctvo má zmysel definovať len k objektom, ktoré sú vzácne. Ak máme objekt, ktorý môže vlastniť viacero (až všetci) členovia spoločnosti bez toho, aby niekomu „chýbal“, nemá zmysel určovať vlastníctvo tohto objektu. Má zmysel definovať a brániť vlastníctvo len k takým objektom, ktoré je možné „ukradnúť“. T.j. zobrať pôvodnému vlastníkovi tak, že s objektom už pôvodný vlastník nebude môcť ďalej disponovať.

Za druhé: základným (nultým) bodom vlastníctva je to, že každý človek vlastní sám seba.

Za tretie: každý môže so svojim vlastníctvom narábať podľa svojho uváženia. Pokiaľ tým samozrejme nezasiahne do práv (v našom prípade hlavne vlastníckych) iného človeka.

Nechcem už ďalej teoretizovať, chcem vám problém a svoj názor vysvetliť na príkladoch.

Povedzme, že pred vynálezom kolesa ľudia nepoužívali vozy, ale sane. Proste ťahali „bedňu“ po zemi. Bolo to náročné, pretože trenie s podložkou bolo vysoké a hlavná časť energie sa spotrebovala na prekonanie trenia, nie na posun bedne. Potom niekto vymyslel koleso. Primontoval (napríklad) na svoju bedňu dve kolesá a ťahanie (presun) sa výrazne zjednodušil.

Vynálezca kolesa ho vynašiel preto, aby ho mohol používať. A preto, keď s kolesovým vozom prvý krát vyšiel na ulicu, stal sa vynález verejným. Pre priemerne inteligentného človeka, ktorý videl kolesový voz, nebol žiadny problém, výhradne pomocou svojho vlastníctva a bez zásahu do vlastníctva vynálezcu, zostrojiť a používať svoj kolesový voz. Z doteraz vzácnej informácie (na kolesách to pôjde ľahšie) sa stala verejná informácia. Dostupná každému bez toho, aby o ňu jej vynálezca prišiel. Informácia proste v jednom okamihu prestala byť vzácna a preto nemôže byť predmetom vlastníctva.

Samozrejme, vynálezca si mohol svoju informáciu chrániť, mohol kolesá používať v uzavretom priestore, kde sa nedostane veľa ľudí… Akurát by si sám paradoxne obmedzil možnosti využívania svojho vynálezu. Toto je proste základná vlastnosť tohto sveta, pomocou ktorej sa spoločnosť vyvíja a postupuje dopredu. Nemožnosť si zabezpečiť vlastníctvo verejnej informácie je základným motorom dizajnu (pokroku) našej spoločnosti.

Vynálezcovi nového lieku predsa nikto nebráni, aby ten liek vyrábal. Nikto mu neberie (a to sa ani nedá) chemický vzorec zlúčeniny účinnej látky, ktorá lieči. Neopodstatnený a nekorektný posun vo význame nastáva preto, že vlastnícke právo sa nebadane nahradí právom na zisky z vynálezu. A to ešte zisky, ktorých výšku si bude určovať vynálezca.

Podobne autor audiovizuálneho diela. Keď si začnem zarábať produkciou pesničiek skupiny Beatles, budem na to používať výhradne svoje vlastníctvo (seba samého, prípadne vlastné hudobné nástroje). Pesničky, ktoré Beatles predviedli verejne, prestali byť v tom okamihu vzácne. Verejne zahraná melódia nemôže byť predmetom vlastníctva.

Pozor! Úplne iný problém je autorstvo tých pesničiek. Ja pri svojej produkcii nebudem tvrdiť, že som autorom pesničiek. Povedzme, že vždy a jasne uvediem, že autorom pesničiek je Beatles. Čo ale podľa môjho názoru vôbec nemení nič na tom, že pomocou svojho vlastníctva ich môžem interpretovať a ich interpretáciou si zarábať bez toho, aby vznikli autorom nejaké nároky voči mne. Ja si zarábam interpretáciou verejnej informácie. Nie jej autorstvom. To autorovi neupieram.

Podobne filmové dielo: Momentom zverejnenia na digitálnom nosiči sa z filmu stávajú nuly a jedničky, ktorých počet a poradie sú verejnou informáciou. Nemá zmysel určovať autorstvo k zhluku bitov a bajtov, ktoré boli zverejnené. Nie je možné nikomu brániť, aby na svojom majetku (digitálnom nosiči) mal uložený presne ten istý zhluk núl a jedničiek. A aby tento záznam pomocou svojho vlastníctva prezentoval a ďalej šíril. Opäť: autorom diela nikto tie nuly a jedničky nezobral. Stále ich majú a môžu s nimi voľne nakladať. Tiež autorstvo (k nimi verejne prezentovanému zhluku bitov a bajtov) im nikto neberie (aspoň v tejto mojej úvahe).

Producenti audiovizuálneho diela „prišli“ len o možnosť si za verejne publikovaný zhluk bitov a bajtov zapýtať ľubovoľnú sumu. Neprišli ani len o možnosť si prezentovaním diela zarábať.

Slovo „patent“ máme z histórie. Patenty kedysi udeľoval panovník. Povedzme, že panovník udelil právo variť pivo mestu Trnava. Ale neudelil toto právo mestám Piešťany a Svidník. Čo v skutočnosti znamenalo udelenie patentu (práva) variť pivo v meste Trnava? Znamenalo to snáď nejakú činnosť panovníka voči mestu Trnava? NIE. Znamenalo to činnosť panovníka voči mestám Piešťany a Svidník. Totiž metóda varenia piva bola verejná. Uvariť by ho vedeli aj v Piešťanoch a vo Svidníku. Akurát NESMELI. Panovník použitím násilia (resp. hrozbou jeho použitia) bránil mestám P. a S. slobodne konať. Realizácia práva variť pivo pre mesto Trnava teda v praxi znamenala násilné konanie voči mestám P. a S. Nie nejaké „dobré“ konanie voči mestu T.

Na záver to najdôležitejšie: ja si vôbec nemyslím, že by si autori vynálezov, audiovizuálnych diel a podobne nezaslúžili odmenu na svoju činnosť. Ktorou vznikajú hodnotné vynálezy a diela, ktoré však majú zmysel len po verejnej prezentácii a teda nevyhnutnej strate svojej vzácnosti. Odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. Akurát som striktne proti tomu, aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb. Som presvedčený, že korektný spôsob zabezpečenia odmeny sa dá nájsť, resp. existuje. Ale toto už je nad rámec tohto článku.

Súvisiace články:

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štátne regulácie

Univerzálna pečiatka na štátne regulácie

Pojem trhové zlyhanie mal v ekonomickej teórii pôvodne presné a prísne vymedzenie. Dnes slúži vládnym úradníkom ako univerzálne alibi na regulácie cien, dotácie a nafukovanie byrokracie. Skutočným problémom pritom nebýva zlyhanie trhového mechanizmu, ale neschopnosť štátu rešpektovať základné zákony ponuky a dopytu.

Martin Bulák

Štátne regulácie

„Ochrana spotrebiteľa v sieťových odvetviach." Preklad: ako štát chráni staré káble pred lacnejšou konkurenciou

Pojem prirodzeného monopolu mal v učebniciach ekonómie ospravedlniť štátny dohľad tam, kde by druhá paralelná sieť bola pridrahá. Technologický vývoj v telekomunikáciách aj v energetike však ukázal, že fixné drôty sa dajú jednoducho obísť vzduchom alebo lokálnou výrobou. Regulačné úrady napriek tomu namiesto deregulácie vymýšľajú nové poplatky a bránia rozpadu starých monopolov.

Martin Bulák

Diskusia (179)