Neexistuje nárok na odmenu za vykonanú prácu

V diskusiách o „duševnom vlastníctve“, autorských a patentových právach ich zástancovia často argumentujú tým, že autor si zaslúži odmenu za vykonanú prácu. Ja síce vo svojich článkoch vyslovene píšem, že

V diskusiách o „duševnom vlastníctve“, autorských a patentových právach ich zástancovia často argumentujú tým, že autor si zaslúži odmenu za vykonanú prácu. Ja síce vo svojich článkoch vyslovene píšem, že autori si odmenu zaslúžia, ale chcel by som vám ukázať, prečo si myslím, že automatický nárok na odmenu za vykonanú prácu neexistuje. A to nielen v oblasti duševnej práce.

Na začiatku 20. storočia začal Tomáš Baťa produkovať topánky priemyselným spôsobom. Tisíce obuvníkov stratilo prácu. Ručná výroba bola neporovnateľne drahšia a nemohla konkurovať.

Kúpiť dnes skutočný chlieb, upečený podľa receptu a spôsobom, akým to bolo obvyklé v minulosti, je dnes temer nemožné. Potraviny sa už tiež produkujú priemyselným spôsobom. Skutočný pekár môže produkovať pre oveľa menší trh, na ktorom sa uplatní celkom iná kvalita, ale aj za celkom inú cenu.

Možnosť nahrať hudobný album bola v minulosti viazaná na hudobné vydavateľstvo, ktoré disponovalo drahou nahrávacou technikou. V našich končinách to bolo zviazané ešte aj s povolením od rodnej strany. Po revolúcii sa dramaticky zmenili podmienky v oboch smeroch a mnohí umelci si začali sťažovať, že dnes už môže hudobný album vydať aj niekto, kto vôbec nedosahuje umeleckých kvalít. A medzi riadkami sa dalo cítiť, že im vadí najmä to, že oni prichádzajú o dobrú možnosť zarobiť si. Mne osobne napríklad tiež vadí, že sa ako digitálny formát pre hudbu presadil formát pre nepočujúcich (mp3), ale takto rozhodol spravodlivý trh a mne neostáva, len sa prispôsobiť.

S mnohými z vás sa pravdepodobne zhodnem v tom, že odmena nepatrí za vykonanú prácu ako takú. Že nárok na odmenu je podmienený tým, že výsledky tejto práce niekto od producenta dobrovoľne kúpi. Ja si však myslím, že táto podmienka v sebe zahŕňa aj skutočnosť, že spôsob predaja, uplatnenia produkcie nesmie zasahovať do práv ostatných účastníkov trhu. Ak mi niekto zakáže kupovať si lacnejšie vajíčka len preto, že ich zniesli sliepky, ktorým pri znášaní vajec nehrali Vivaldiho, ale Rytmusa, odmena (špeciálne jej výška) takto selektívne vybraných producentov vajec nie je spravodlivá. Nie je trhová.

Keď sa ešte fotografovalo na film, bola produkcia dobrých fotografií obmedzená aj nákladmi na fotku. V digitálnej ére, v ktorej môže fotky robiť skutočne každý, hodnota fotografie výrazne devalvovala. A to aj tým, že fotografie sa už nepožívajú len v krásnych lesklých časopisoch, ale aj na webových stránkach, kde sa už (žiaľ) až tak vysoká kvalita fotografie nevyžaduje.

Dobrý, profesionálny fotograf si proste musí nájsť iný spôsob, akým zarobí na (niekedy bezpochyby) kvalitnejších fotografiách, aké produkujú amatéri a predávajú ich cez rôzne internetové fotobanky, kde zasa nakupujú tvorcovia internetového obsahu. Podobný problém vzniká v prípade profesionálny novinár vs. amatérsky, ale často v problematike lepšie zorientovaný bloger, ktorý však píše pre radosť a nie za peniaze.

A preto som presvedčený, že aj autori audiovizuálnych diel nemôžu donekonečna trvať na tom, že bez neskutočne nákladnej produkcie a marketingu to nejde. Mali by sa zmieriť s tým, že tento, dnes už nepotrebný článok reťazca treba zo spôsobu predaja ich diel vyradiť. Dnes už proste nemá opodstatnenie a náklady naň sa pokrývajú násilnými zásahmi do práv iných. Do obmedzovania používania vlastných schopností, či vlastného majetku (digitálnych médií a zariadení na ich nahrávanie a prehrávanie).

Keby mali podobne silnú loby na začiatku 20. storočia obuvníci, topánky by možno dodnes patrili medzi luxusný tovar a mnohí z nás by chodili bosí. Dnes už je skutočne ľahšie vyprodukovať, ako predať. A s postupne stále sa zväčšujúcim štátom žiaľ rastú aj obmedzenia slobodného trhu. Množina producentov vajíčok vzrástla nad želanie bruselského politbyra a hlavne nad želanie príslušnej loby a preto bolo treba zaviesť obmedzenie s cieľom umelo zvýšiť ceny. Úplne rovnakým spôsobom sa ceny audiovizuálnych diel držia umelo v stratosfére, aby nimi bolo možné pokryť už dávno prekonanú potrebu archaického spôsobu ich produkcie, či predaja.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Štátne regulácie

Univerzálna pečiatka na štátne regulácie

Pojem trhové zlyhanie mal v ekonomickej teórii pôvodne presné a prísne vymedzenie. Dnes slúži vládnym úradníkom ako univerzálne alibi na regulácie cien, dotácie a nafukovanie byrokracie. Skutočným problémom pritom nebýva zlyhanie trhového mechanizmu, ale neschopnosť štátu rešpektovať základné zákony ponuky a dopytu.

Martin Bulák

Štátne regulácie

„Ochrana spotrebiteľa v sieťových odvetviach." Preklad: ako štát chráni staré káble pred lacnejšou konkurenciou

Pojem prirodzeného monopolu mal v učebniciach ekonómie ospravedlniť štátny dohľad tam, kde by druhá paralelná sieť bola pridrahá. Technologický vývoj v telekomunikáciách aj v energetike však ukázal, že fixné drôty sa dajú jednoducho obísť vzduchom alebo lokálnou výrobou. Regulačné úrady napriek tomu namiesto deregulácie vymýšľajú nové poplatky a bránia rozpadu starých monopolov.

Martin Bulák

Diskusia (19)