V diskusiách o „duševnom vlastníctve“, autorských a patentových právach ich zástancovia často argumentujú tým, že autor si zaslúži odmenu za vykonanú prácu. Ja síce vo svojich článkoch vyslovene píšem, že autori si odmenu zaslúžia, ale chcel by som vám ukázať, prečo si myslím, že automatický nárok na odmenu za vykonanú prácu neexistuje. A to nielen v oblasti duševnej práce.
Na začiatku 20. storočia začal Tomáš Baťa produkovať topánky priemyselným spôsobom. Tisíce obuvníkov stratilo prácu. Ručná výroba bola neporovnateľne drahšia a nemohla konkurovať.
Kúpiť dnes skutočný chlieb, upečený podľa receptu a spôsobom, akým to bolo obvyklé v minulosti, je dnes temer nemožné. Potraviny sa už tiež produkujú priemyselným spôsobom. Skutočný pekár môže produkovať pre oveľa menší trh, na ktorom sa uplatní celkom iná kvalita, ale aj za celkom inú cenu.
Možnosť nahrať hudobný album bola v minulosti viazaná na hudobné vydavateľstvo, ktoré disponovalo drahou nahrávacou technikou. V našich končinách to bolo zviazané ešte aj s povolením od rodnej strany. Po revolúcii sa dramaticky zmenili podmienky v oboch smeroch a mnohí umelci si začali sťažovať, že dnes už môže hudobný album vydať aj niekto, kto vôbec nedosahuje umeleckých kvalít. A medzi riadkami sa dalo cítiť, že im vadí najmä to, že oni prichádzajú o dobrú možnosť zarobiť si. Mne osobne napríklad tiež vadí, že sa ako digitálny formát pre hudbu presadil formát pre nepočujúcich (mp3), ale takto rozhodol spravodlivý trh a mne neostáva, len sa prispôsobiť.
S mnohými z vás sa pravdepodobne zhodnem v tom, že odmena nepatrí za vykonanú prácu ako takú. Že nárok na odmenu je podmienený tým, že výsledky tejto práce niekto od producenta dobrovoľne kúpi. Ja si však myslím, že táto podmienka v sebe zahŕňa aj skutočnosť, že spôsob predaja, uplatnenia produkcie nesmie zasahovať do práv ostatných účastníkov trhu. Ak mi niekto zakáže kupovať si lacnejšie vajíčka len preto, že ich zniesli sliepky, ktorým pri znášaní vajec nehrali Vivaldiho, ale Rytmusa, odmena (špeciálne jej výška) takto selektívne vybraných producentov vajec nie je spravodlivá. Nie je trhová.
Keď sa ešte fotografovalo na film, bola produkcia dobrých fotografií obmedzená aj nákladmi na fotku. V digitálnej ére, v ktorej môže fotky robiť skutočne každý, hodnota fotografie výrazne devalvovala. A to aj tým, že fotografie sa už nepožívajú len v krásnych lesklých časopisoch, ale aj na webových stránkach, kde sa už (žiaľ) až tak vysoká kvalita fotografie nevyžaduje.
Dobrý, profesionálny fotograf si proste musí nájsť iný spôsob, akým zarobí na (niekedy bezpochyby) kvalitnejších fotografiách, aké produkujú amatéri a predávajú ich cez rôzne internetové fotobanky, kde zasa nakupujú tvorcovia internetového obsahu. Podobný problém vzniká v prípade profesionálny novinár vs. amatérsky, ale často v problematike lepšie zorientovaný bloger, ktorý však píše pre radosť a nie za peniaze.
A preto som presvedčený, že aj autori audiovizuálnych diel nemôžu donekonečna trvať na tom, že bez neskutočne nákladnej produkcie a marketingu to nejde. Mali by sa zmieriť s tým, že tento, dnes už nepotrebný článok reťazca treba zo spôsobu predaja ich diel vyradiť. Dnes už proste nemá opodstatnenie a náklady naň sa pokrývajú násilnými zásahmi do práv iných. Do obmedzovania používania vlastných schopností, či vlastného majetku (digitálnych médií a zariadení na ich nahrávanie a prehrávanie).
Keby mali podobne silnú loby na začiatku 20. storočia obuvníci, topánky by možno dodnes patrili medzi luxusný tovar a mnohí z nás by chodili bosí. Dnes už je skutočne ľahšie vyprodukovať, ako predať. A s postupne stále sa zväčšujúcim štátom žiaľ rastú aj obmedzenia slobodného trhu. Množina producentov vajíčok vzrástla nad želanie bruselského politbyra a hlavne nad želanie príslušnej loby a preto bolo treba zaviesť obmedzenie s cieľom umelo zvýšiť ceny. Úplne rovnakým spôsobom sa ceny audiovizuálnych diel držia umelo v stratosfére, aby nimi bolo možné pokryť už dávno prekonanú potrebu archaického spôsobu ich produkcie, či predaja.
4,933 celkovo návštev, 1 návštev dnes
s mnohymi vecami suhlas, ale posledne dva odseky mi pridu ako zlepenec nezmyslov.
* ako moze clovek zastavat volny trh a zaroven oznacit marketing ako neopodstatneny a nepotrebny clanok retazca sposobu predaja? a navyse o par viet neskor napisat, ze je lahsie vyprodukovat ako predat. ako chcete v silnej konkurencii predat (hocico) bez marketingu?
mam tomu rozumiet tak, ze audioviz diela su jedine, v ktorych cene sa premietaju aj naklady marketing? v inych produktoch (potraviny, topanky, auta, mobilne sluzby) uz nie?
* dalej je nezmyslom davat do analogie producentov vajicok a topanok vs. producentov audiovizualnych diel. na jednej strane produkty dennej spotreby (a necessity) a na druhej nehmotne produkty nie nevyhnutne pre zivot (napr. mp3 z music storu)
* ani z pohladu producenta ani spotrebitela audioviz diela mi nie je jasne, ako mi stat obmedzuje pouzivanie mojich schopnosti. ako producent hudby si doma nahram album a zaplatim par $ za sluzbu, ktora ma dostane do distribucie do vacsiny (sukromnych) internet music storov a radii celosvetovo – co s tym ma stat?
* predavam svoj hudobny album za dobrovolnu cenu (min 1 us cent). akym sposobom tu stat a bruselske politbyro drzi cenu umelo v stratosfere po vzore producentov vajicok? a ako je obmedzovany spotrebitel? preco mi ludia dobrovolne platia $3 aj $10, ked im staci zaplatit $0.01? ako ich tlaci stat a kde nasilne obmedzuje ich prava?
ked clovek potrebuje mlieko pre dieta, tak ho kupi, ci stoji 1 alebo 3e, tu na zasah statu doplati. Ale ked sa mu hudba nepaci, tak album moze stat 1cent alebo $100 a nic z toho. a ked sa mu paci, tak zaplati aj $10 a je mu vcelku jedno, ci cela suma ide nezavislemu hudobnikovi, alebo ci je cena navysena o vysoke produkcne a marketingove naklady vydavatelstva a este aj zopar vypalnickych centov pre stat.
* je vcelku pochopitelne, ze stat moze zasiahnut do trhu (napr. upravi ponuku zlikvidovanim casti producentov nejakou nezmyselnou smernicou o rovnych uhorkach). ale ako to chcete porovnavat s audiovizualnou produkciou? je azda v moci statu umelo zredukovat pocet rockovych kapiel v prospech jazzovych? alebo vam nakazat vkus? navyse, narastajuca mnozina producentov v audioviz oblasti neznamena zakonite aj konkurenciu a tlak na znizovanie cien (ak hudobnik A vyda album za $10 a hudobnik B za $3, tak to neznamena, ze B preda viac a ze ten, kto si kupi B si uz nekupi A. tu ide o vkus a nie o ekonomicku racionalitu).
takze aj v oblasti dusevneho vlastnictva: ponechat rozhodovanie o svojej odmene na samotnom producentovi (a nekecat mu do nakladov, produkcie a marketingu) a nech to trh ohodnoti. a nech sa stat nestara.
Štát núti nezúčastnených na pristúpenie k zmluve, ktorú oni uzavrieť nechcú. Ja nemám nič proti tomu, ak bude kúpa AV diela na oficiálnom nosiči zároveň aj súhlasom s istými podmienkami (napr. dielo ďalej nešíriť). Ale plnenie podmienok sa dá vynucovať len a práve na tých, ktorí ju slobodne uzavreli. Ak mám na svojom disku digitálne dáta, ktoré štátny úrad, resp. producent označí za kópiu svojho diela, tak nemajú žiadne právo na mne vynucovať nejaké zmluvné záležitosti. Pretože ja som s nimi žiadnu zmluvu nepodpísal, ja dôrazne protestujem proti tomu, že môj zhluk núl a jedničiek niekto označil za svoje dielo, ku ktorému si nárokuje nejaké práva.
.
Samozrejme, nech si producent produkuje a marketuje svoje dielo, ako len chce. Ale dôrazne si vyprosujem, aby metódy jeho zarábania na diele zahŕňali zásah do môjho majetku.
.
Ja som chcel povedať len toľko, že autori by konečne mohli dať istému článku procesu predaja svojich diel zbohom. Že to je ten spôsbom, ako by sa dostali k svojej spravodlivej odmene. Pretože teraz to robia za násilnej asistencie štátu. Pomocou násilných zásahov do práv iných.
.
Ja netvrdím, že sa archaického procesu vzdať. Je im to len navrhujem. Čo žiadam je to, aby mi nelašovali po mojom majetku.
zhodneme sa v tom, ze napr. statom stanoveny autorsky poplatok ze prazdne pamatove medium je zvrhlost. v prvom rade z kazdeho robi tak trochu zlodeja, ignoruje vyuzitie media (preco mam platit za zalohu svojich fotografii, vsakze?) a navyse je z pohladu autorov absolutne neadresny.
avsak pozor, nemozes sa vzdy ohanat svojimi pravami, resp. svojou neviazanostou na niekoho ineho prava. dam priklad:
kupis si 2nd hand auto a jedneho pekneho dna ti zaklope na dvere policia a zdokladuje, ze bolo ukradnute. vezmu ti ho a vratia povodnemu majitelovi. on bolo totiz ten, koho majetkove prava boli dotknute v prvom rade. ty bud preukazes, ze si to auto kupil (a si tym padom obetou podvodu), alebo mozes byt obvineny ako zlodej a mas problem. ak si to auto vzal/kupil s vedomim, ze je kradnute, tak si spolupachatel. takisto si nemozes vziat cabrio s nastartovanym motorom odstavene len tak na ulici. lebo v ziadnom z uvedenych pripadov nie si legalny majitel a nemozes potom tvrdit, ze ten zhluk srubiek, koliesok a plechov v tvojej garazi je tvoj a niekto/nikto iny si k nemu nemoze uplatnovat svoje prava.
podobne je to aj s AV dielami, software, atd. rozdiel je tu akurat ten, ze volne odstavene auto si neskopirujes s takmer nulovymi nakladmi. a pozor, ked si kupis auto, je tvoje a pravdepodobne vyuzivas aj niekoho knowhow a patenty, to ale neznamena, ze aj tie su tvoje, za tie niekto uz zaplatil. podobne aj kupou nosica AV diela alebo MP3 sa stavas majitelom media ale nestavas sa majitelom diela, iba ziskavas pravo ho vyuzivat za podmienok stanovenych majitelom autorskych prav (nemusi byt nevyhnutne autor). v pripade software si tiez kupujes len licenciu, nie vlastnictvo toho software. a zmluva je len vo forme clicku na „i Agree“.
ked nie je vyuzivanie AV diela dostupne z vole zhotovitela zadarmo, tak je jedno, ci si ho stiahnes z rapidu alebo odkopirujes niekoho volne polozene CD v praci na stole alebo ti ho da niekto, kto ho kupil a nasledne rozsiril v rozpore z podmienkami. porusujes prava autora. a tie jednotky a nuly na tvojom disku nemas pravo vyuzivat. vobec sa ohanat „vlastnictvom“ jednotiek a nul na tvojom disku je blbost. lebo NIE SI VLASTNIKOM autorskych prav spojenych s tymi jednotkami a nulami a ani NEMAS LICENCIU resp. pravo dany subor jednotiek a nul vyuzivat.
takze pozor, ak nepodpises s majitelom autorskych prav zmluvu, tak to neznamena, ze neporusujes jeho prava a nim stanovene podmienky pouzivania a sirenia JEHO DIELA.
este raz ta upozornujem na zasadny omyl: ten zhluk jednotiek a nul NIE JE TVOJ, ako sam pises. dokonca ani ked si AV dielo kupis – kupujes si iba PRAVO HO VYUZIVAT. kde tu mas zasah do tvojho majetku zo strany autora? pozri si, o com je vlastnicke pravo a skus porozmyslat kto kedy zasahuje do koho vlastnickeho prava.
a trochu poupravim tvoju paranoju ohladom lasovania autorov po tvojom majetku. ako som pisal vo svojom prvom prispevku – nezavisly autor ti nijako do tvojich prav nezasahuje. a autori viazani vydavatelstvami uz vacsinou nie su majitelmi svojich diel maju takmer nulove slovo… tak ako ta mozu oberat o majetok s asistenciou statu? v skutocnosti je to hlavne stat a darmozraci typu SOZA – a tych uz nie je vlastne problem obist, tak o co ide?
“ kupis si 2nd hand auto a jedneho pekneho dna ti zaklope na dvere policia a zdokladuje, ze bolo ukradnute. “
.
Nechcem sa tu opakovať, pozri si ostatné tri články, ktoré tu na tému duševného „vlastníctva“ mám, plus diskusiu k nim. Ak kúpim ukradnuté auto, existuje niekto, komu jeho majetok chýba. Avšak ak mám výhradne svoj majetok v istom stave (zhluk MOJICH digitálnych dát na MOJOM disku), tak nikomu nič nechýba. Autor, ktorý o mojom majetku tvrdí, že je to jeho majetok, tento autor má ten svoj majetok stále u seba.
.
Nemôžeme sa teda baviť o vlastníctve idálnych objektov (núl, jedničiek, číslic, písmen), pretože ideálny objekt sa nedá vlastniť.
Môžeme sa baviť o nejakých právach, ktoré vyplývajú z toho, že autor svoje dielo publikoval za určitých podmienok. Tieto práva mu neupieram, ale môže si ich uplatniť len voči osobách, ktoré s ním podpísali zmluvu.
.
Predsa sa len budem opakovať: ak si kúpim auto z druhej ruky, tak tebou popísaný prípad nenastane. Pretože pôvodnému majiteľovi to auto nebude chýbať. Možno mu príde čudné, ak na ulici zbadá presne to isté auto, ktoré má on v garáži. Ale pozrie sa do svojej garáže, jeho auto tam stále je, takže zostane v kľude. Na políciu nič hlásiť nebude.
je mi jasne, ze neuznavas dusevne vlastnictvo a z toho vyplyvaju tvoje nazory. osobne si myslim, ze redukovat vlastnictvo len na nieco fyzicky uchopitelne je velmi obmedzene.
ale ak som to spravne pochopil, tak ty zastavas nazor, ze ked si zoberies nieco, co niekomu (autorovi) nebude chybat, tak je to ok, aj ked je to v rozpore s tym, ako to urcil sam autor a navyse, este si dovolis reptat a vyhlasovat za nehoraznost, ked si on dovoli oznacit veci na tvojom hardisku ze svoje. neskutocne. tak mi dovol priklad.
stiahnes si z disku svojho kamarata album autora XYZ:
– bol si to ty, kto vytvoril tu hudbu, text, video, venoval tomu cas, energiu, tvorivost, nejake tie peniaze? NIE
– bol si to ty, kto vytvoril arrange? NIE
– bol is to ty, kto urobil mix a final audio master? NIE
– bol si to ty, kto vytvoril povodne medium CD alebo MP3 (derivat z mastera)? NIE
– bol si to ty, kto by bol akokolvek zainteresovany v procese tvorby od A do Z? NIE
a dajme tomu, ze autor XYZ som ja a vsetko vyssie uvedene som urobil sam (len ja mam master na disku, je teda moj!) a rozhodol som, ze pouzivat moje dielo sa da len za poplatok a nesmie ho nikto bez suhlasu distribuovat.
a aj napriek vsetkym nie z tvojej strany, sa ako mavnutim carovneho prutika MP3ky po skopirovani (porusenie mojich podmienok – nezaplatenie, nedovolena distribucia) vraj stali tvojimi. a ja nemam absolutne ziadne pravo vyhlasovat tie MP3 za svoje a uplatnovat si svoje autorske prava, navyse ja vraj porusujem tvoje majetkove prava. to si ako k tejto fantastickej uvahe prisiel?!? lebo to je to, co tu tvrdis!
inymi slovami tvrdis, ze nakolko si so mnou nepodpisal ziadnu zmluvu (hoci podmienky si porusil min 2x), tak tie MP3ky sa skopirovanim stali vytvorom doslova NIKOHO a preto na nich mas pravo a pravo ich vyhlasovat za svoj majetok. to je nonsense a je to absolutne chore.
btw, ten priklad z autom si absolutne nepochopil. tu nejde o to, ci nieco niekomu bude chybat alebo nie, ale ci si vlastnikom niecoho podla toho, ako si k tomu prisiel.
tvoje tvrdenia, ze autorovi nebude nic chybat maju vsak zopar slabych miest.
jednym je odmena – zredukujme ju na financnu. keby kazdy uvazoval tak ako ty, tak casom napr. ziadny nezavisli software developer neprezije, lebo skratka skopirovanim jeho softu 100tis ludmi mu vraj nic neubudne. akurat je potom otazne, z coho bude zit…
idealny produkt sa neda vlastnit? tak sa este raz zamysli nad vlastnickym pravom.
1. pravo drzby – ak som vytvoril hocico, ci uz fyzicke alebo dusevne, tak je mojim opravnenim mat to vo svojej moci. tu nie je ziadny dovod redukovat veci len na to, co vytvorim rukami.
2. pravo vec uzivat a pozivat – mam pravo realizovat uzitkovu hodnotu veci a brat z nej plody (napr. financne), cize tak, ako som si stanovil v podmienkach
3. dispozicne pravo – mam pravo nakladat so svojou vecou, mozem autorske prava predat vydavatelstvu, licencovat do filmu, urobit z nich predmet dedenia, atd.
co z toho vyplyva pre teba?
1. pravo drzby nemas, nic si nevytvoril. ak zacnes reptat, ze moje MP3 na tvojom disku su tvoje, tak je to nicim nepodlozeny blud a porusenie mojho prava. ja mam navyse na svojom disku master, z ktoreho boli MP3 urobene, tak co s tym?
2. nemozes zo skopirovanych MP3 brat nejaku uzitkovu hodnotu, napr. ich dalej predavat, beries plody za nieco, co si nevytvoril, za niekoho ineho pracu. navyse, co s tym z moralneho hladiska?
3. nemas ziadne dispozicne pravo – nemozes MP3ky predat ako svoje vydavatelstvu, nemoze ich po tebe nikto zdedit a uplatnovat si znovu svoje prava podla bodom 1-3
takze este raz otazka. ked si skopirujes MP3 z mojej hudby na svoj disk, kto porusuje koho prava?
Hint: akokolvek porusis hociktory z bodov 1-3, mozes skoncit na sude a tam mozes vysvetlovat tie bludy o tom, ze ked su MP3 z netu na tvojom disku, tak su tvoje, ze ich vytvoril NIKTO. a nie ty, ale autor je ten, kto porusuje tvoje majetkove prava…
najlepsie ked zoberies autorovi vsetok majetok a potom ho zastrelis … tiez mu to potom nebude chybat.
Milujem tieto komunisticke myslienky. Ked sa pozries do pocitaca autora clanku urcite uvidis, kolko toho stihol nakradnut a clanok len sluzi ako manifest toho, ze to vlastne nikomu chybat nebude, aj ked vsetko spravil bez autorovho suhlasu. Obhajuje to len preto, ze mu to vyhovuje, tak ako nezamestnanym zdanenie pracujucich.
Budem reagovať len k tej časti, ktorá sa týka toho, o čom som písal v článku.
.
“ zopar slabych miest.
jednym je odmena – zredukujme ju na financnu. keby kazdy uvazoval tak ako ty, tak casom napr. ziadny nezavisli software developer neprezije, lebo skratka skopirovanim jeho softu 100tis ludmi mu vraj nic neubudne. akurat je potom otazne, z coho bude zit… “
.
Na odmenu má autor nárok, bezpochyby. Akurát si ju nesmie zabezpečiť spôsobom, ktorý obmedzí práva druhých.
.
Už dnes existujú spôsoby, akým autori získajú odmenu „korektne“. Zväčša je to tak, že odmena za jednu kópiu diela je potom rádovo nižšia, ako odmena získaná porušovaním práva iných. Avšak to nemusí nutne znamenať, že suma odmien za všetky kópie diela bude nižšia.
.
Ako príklad môžem uviesť stanovenie trhovej ceny za kópiu diela. Trhová cena je taká, ktorú zákazník zaplatí „dobrovoľne“. Ja si napríklad takýmto spôsobom kupujem CD-čka. Mám ich stovky, pričom pred zmenou ceny som ich mal desiatky.
.
Ty sa isto opýtaš, prečo by som mal platiť tú trhovú cenu, keď kópiu CD môžem mať zadarmo. Ale chyba lávky, nič nie je zadarmo. Aj to stiahnutie ma bude niečo stáť. Pripojenie k internetu, nejaký poplatok systému zdieľanie súborov, značné komplikácie s celým procesom.
.
Ja tvrdím len toľko, že mnohé iné profesie (fotografi, novinári …) sa museli prispôsobiť realite a začať si svoje odmeny zarábať iným spôsobom. Pretože proste nedokázali svoje „nároky“ pretlačiť násilím, napríklad zákazom mikrofotobánk. Ja nechcem nič iné, len aby si aj autori AV diel začali svoje odmeny získavať nenásilným spôsobom. Aby kópie svojich diel začali predávať za trhové ceny. Za ceny, ktoré dostanú dobrovoľne na slobodnom trhu a nie s pomocou štátneho násilia.
dost dobre,
coraz viac o tejto kontroverznej teme rozmyslam, o to menej sa mi zda byt kontroverzna 🙂
V tomto ste dokonali komunisti!!!! Ked Vam to vyhovuje vlastnit cudziu pracu, tym ze ju ukradnete prosim. Robite to bez suhlasu autora. Tak ako keby som ti hackol notebook skopiroval vsetky data a povedal, ved sa jedna len o kopirovanie, nemaj strach, vsetci budeme stastnejsi. Neviem kam s tym mierite ale tieto myslienky su zvratene. Aj keby som ho nasiel na zemi, nestava sa tvojim vlastnictvom. Je to nespravodlive neeticke a najviac ma desi, ze sa vytvara skupina ktora popiera sukromne vlastnictvo len preto, ze je to pre nu pohodlne. Dostavame sa do situacie ako so studentami dochodcami a nezamestnanymi. Vsetci maju narok na peniaze pracujucich, lebo si ich zasluzia a vytvaraju dogmu. Vy nemate pravo na kopirovanie diela bez suhlasu autora. Ked si kupujete knizku kupujete to s tym, ze suhlasite, ze ju nebudete kopirokradnut.
Súkromné vlastníctvo nepopieram. Ja ho naopak obhajujem. Môj disk a jeho obsah sú mojim vlastníctvom. Moje telo je mojim vlastníctvom a keď budem spievať čokoľvek, bude to prezentácia len môjho výkonu.
re: tibor
tvoj disk je tvojim vlastnictvom tak ako tvoje auto alebo tvoj mobil. obsah tvojho disku nemusi byt tvojim vlastnictvom: ukradnute MP3ky, filmy, software NIE SU tvojim vlastnictvom, lebo si k nim prisiel nelegalne (a je jedno, ci niekomu chybaju alebo nie) a ani si ich sam nevytvoril. ako som sa ti ocividne neuspesne snazil vysvetlit, vlastnit ich mozes ak ti autor preda svoje autorske prava, inac mozes vlastnit akurat tak pravo ich vyuzivat – ak si k nemu prisiel legalne – t.j. pristupil na podmienky autora.
takisto vo svojom aute mas pouzite patenty a tie tiez nie su tvojim vlastnictvom. v mobile mas patenty, OS, mas tam software, ale tiez nie si ich vlastnikom, mozes to vsetko pouzivat, lebo si za to zaplatil (v cene auta, mobilu) ale nie si vlastnikom pouzitych technologii a software kodu. alebo aj tu chces tvrdit opak?
btw, vytvorene AV diela SU SUKROMNYM VLASTNICTVOM svojich autorov. vznikli ich kreativitou, ich casom, ich pracou, za ich peniaze. podobne ako patenty vznikli pracou niekoho ineho. nemozu byt len tak z nicoho nic tvoje len preto, ze sa ocitli na tvojom disku alebo v tvojom aute, mobile.
ako chces vysvetlit, ze za top smartphone zaplatis zopar 100 eur, ked su v nom pouzite hw a sw patenty v hodnote milionov? to by bol sakra dobry kauf a vlastnictvo k patentom by ziskali uplne vsetci majitelia tych phonov… to by len potom boli patentove vojny…
tak ako objahujes sukromne vlastnictvo? asi ako komunista…
Počujem pesničku a zaznamenám si ju na svoje pamäťové médium, do svojho mozgu. Ty tvrdíš, že časť môjho mozgu je tvoja, pretože obsahuje tvoju pesničku. A ja tvrdím, že základným predpokladom existencie vlastníctva je to, že vlastním sám seba.
tak toto je ale riadne hlupy priklad 😀
svoj mozog si nechaj, ten je cely tvoj a maj v nom co chces.
pesnicka je vsak moja. nemozes ju vydavat za svoju len preto, ze ti cez usi vosla do hlavy… mas len (nedokonalu) copy, copyright mam stale ja.
btw, v akom formate si si ju do mozgu ulozil, dufam, ze nie MP3!!! a specialne pre tento pripad ti povolujem urobit si ale len vo svojom mozgu tolko kopii, kolko len chces, a za predpokladu, ze neopusti ludsky mozog ju mozes kopirovat do mozgov tolkych ludi, kolkych len chces. (IRONY)
PS: dat nejake vecne a podlozene argumenty je problem? :-/
Tá „tvoja“ kópia pesničky v mojej hlave by bezo mňa neexistovala. Tvoj „majetok“ je podmienený využívaním môjho tela. Čo ja považujem za neprípustné. Ja som vlastníkom svojho tela a môžem ho používať podľa svojho uváženia. Napríklad na reprodukciu pesničky, ktorú mám zaznamenanú vo svojej hlave. Tá interpretácia nebude možná bez použitia môjho tela. Preto nemôže byť tvojim majetkom.
.
Ak Ti ukradnem auto, tak to auto bude možné používať aj bezo mňa. Bez narušenia môjho vlastníctva. Pretože auto sa dá skutočne vlastniť, kým myšlienka sa vlastniť nedá.
tibor, odporujes sam sebe. na jednej strane tvrdis, ze dusevne vlastnictvo neexistuje a ze idealne veci nie je mozne vlastnit a potom tvrdis, ze moja pesnicka v tvojej hlave je tvoja a moje mp3 na tvojom disku tak isto – a ze su tvojim majetkom – teda vlastnis nieco, co sam tvrdis, ze sa vlastnit neda a este sa ti nepaci, ze niekto to vyhlasi za svoje a to povazujes za porusenie svojich majetkovych prav – tak toto je neskutocny for. ale hodny cvokhausu.
btw, nikde som nepovedal, ze kopia v tvojej hlave je moja – v svojej hlave si ju kludne maj aj milionkrat a rob si s nou (len tam) co chces. a da sa polemizovat, ci je to naozaj kopia alebo len znehodnoteny fragment, ktovie, na ake mas mentalne schopnosti v tejto oblasti 🙂
tvoje telo ma absolutne nezaujima – nedokazem si ani predstavit ako by existencia „kopie“ mojej pesnicky v tvojej hlave mohla zasiahnut do mojich vlastnickych prav – kym je len v tvojej hlave. ale toto je uz fakt uvazovanie v absurdnej rovine.
precitaj si dole, co som ti napisal o copyright ownership vs. copy ownership. ja mam copyright, mam vlastnicke pravo k tej pesnicke a to je mojim sukromnym majetkom. a to nema absolutne nic co do cinenia s tym, co ty mas alebo nemas v hlave. moje vlastnicke pravo bude existovat aj bez teba! tak prestan s tymi bludmi, ze moj majetok je podmieneny vyuzivanim tvojho tela.
to tu potom mozes tvrdit, ze ked si precitas nejaky patentovy spis a mas ho vo svojej hlave (mozno mas fotograficku pamat), tak potom uz aj ten patent je tvojim vlastnictvom a teda si mozes uplatnovat naroky plynuce z vlastnickeho prava (znovu opakujem – zisti si, o com je vlastnicke pravo). nemozes si uplatnovat ani vlastnicke pravo na moju pesnicku na zaklade mentalnej kopie diskutabilnej kvality v tvojej hlave. toto je fakt absurdne.
btw, ty vies interpretovat (napr prehravat na verejnosti) pesnicky priamo zo svojej hlavy, vies ich priamo z hlavy licencovat, predat, alebo hadam presunut do hlavy svojich potomkov ako dedicstvo? 😀
jedna vec ma fakt zaujima: ked tvrdis, ze AV dielo, ktore si si (nelegalne) stiahol na svoj disk je tvoje, tak mi povedz, ako si k nemu nadobudol vlastnicke pravo. poprosil by som odpoved.
“ Ked si kupujete knizku kupujete to s tym, ze suhlasite, ze ju nebudete kopirokradnut.“
.
Presne tak. 100% súhlas. A preto je možné stíhal len a práve toho, kto si tú knižku, či digitálny nosič kúpil a prijal tú podmienku. Nie niekoho, kto žiadnu dohodu neuzavrel. Kto žiadnu dohodu neuzavrel, tomu nie je možné prezerať jeho vlastníctvo. Pretože ak sa nezaviazal nekopírovať, tak proste nemohol porušiť dohodu o nekopírovaní.
re: tibor
vsetko, co si tu napisal su bludy. lebo ignorujes iste fakty:
Blud c.1: „Kto žiadnu dohodu neuzavrel, tomu nie je možné prezerať jeho vlastníctvo“
ak je jedinym sposobom ako sa legalne dostat k AV dielu je bud si ho kupit cele (autorske prava) alebo si kupit pravo ho vyuzivat (licencia) a ty nic z toho neurobis, tak sa AV dielo NESTANE TVOJIM VLASTNICTVOM. nemoze sa stat tvojim vlastnictvom nieco co si nevytvoril sam a/alebo ziskal nelegalne, resp. porusenim vlastnickeho prava inej osoby.
Blud c.2: „ak sa nezaviazal nekopírovať, tak proste nemohol porušiť dohodu o nekopírovaní“
ziadny autor s tebou NEMUSI UZATVARAT DOHODU O NEKOPIROVANI. jeho vlastnicke prava k jeho dielu (drzba, pravo uzivat, dispozicia) mu ZARUCUJE PRAVNY PORIADOK pocnuc USTAVOU. ak si autor nezela kopirovanie bez uhrady a nepovolenu distribuciu (= povazuje to za zasah do jeho prava uzivat plody svojho diela), tak je tvojou povinnostou to dodrziavat bez toho, aby ti autor strcil k podpisu nejaky papier. Ochrana vlastnickych prav funguje na zaklade zakona a nie na zaklade nejakej zmluvy o nekopirovani, ktoru si si sam vymyslel. Ak by to fungovalo ako to chces ty, tak by som mohol kludne prist a obtiahnut ti auto klucom. ved som s tebou neuzavrel ziadnu dohodu o neposkriabani, tak to mozem beztrestne urobit. navyse ti aj tak nebude nic chybat, tak ti vlastne podla tvojich slov ani nevznikla ziadna skoda. ci? 🙂
co si ocividne nepochopil je, ze v oblasti dusevneho vlastnictva funguju dve rozdielne veci: COPYRIGHT OWNERSHIP a COPY OWNERSHIP. rozdiel v tychto veciach dobre vidiet hlavne pri software licenciach (EULA, SLA). problem tvojho chapanie spociva v tom, ze tym, ze si ziskas COPY niecoho (AV diela, sw), tak si myslis, ze zaroven s COPY ziskavas aj COPY OWNERSHIP. to je vsak omyl. opakujem, ale copy ownership ziskas na zaklade pristupenia na podmienky toho, kto ma COPYRIGHT OWNERSHIP (papier nie je nutny). Copyright owner je tu ten hlavny pan, nie ty, co nie si ani legalny Copy Owner a mas len illegal copy. chapes uz konecne?
ak si to zoberiem z pohladu, že ja som ten umelec alebo autor čo vytvorí dielo, tak z môjho pohladu ide len o moju šikovnosť či z toho dokážem vymlátiť nejaké peniaze, ak áno, zjavne to malo nejakú hodnotu a zaslúžilo si to odmenu. mojou šikovnosťou je napr. to, že som šiel k vydavatelstvu obhájil to tam, dohodol sa na zmluve. tým by moje starosti hasli. teda aspon v súčasnej spoločnosti, nič proti tomu nemám, aj volný trh je tomu naklonený. avšak potom už prichádza na rad starosť vydavatelstva, distribútora a tu sa to celé stretáva zo štátom, čo sa mi na tom nepáči. ohladom duševného vlastníctva sa neviem jednoznačne rozhodnúť, ponúknem len súčastný názor. zvažujem čo je správne, mozog mi vrie no stále sa neviem s istotou prikloniť na žiadnu stranu. pri súčasnom fungovaní štátov, spoločnosti, mám chuť sa skôr prikloniť k názoru, že autor má právo na všetky kópie, pretože mi to pripadá byť úplne totožné s patentami. teda kým tie nebudú zrušené, je fér mať rovnaké práva aj vo virtuálnom svete. a ešte buďme radi, že si nemôžu hudobníci patentovať frekvencie alebo spisovatelia slová.
az budou autori, treba CD davat novy cd za to ktery uz nejde prehrat – nechci si delat kopii cd, moje vec , tak za to budu platit , je to to samy jako archytekt – ten taky udela sve dilo a nechce zadny poplatky za to ze nekdo projde kolem domu a vidi co on vytvoril, a co pak ti slepy , ty o tom muzou slyset a pak dal o tom povidat, vzdy se kopirovalo a bude se kopirovat , autorovy nevznika ujma – okradenim – a pokud se o to boji tak at dela koncerty ten nido nezkoipiruje , pouze udela nahravku ale tu atmosferu uz ne.
to je to samy jako bych ja zadal, aby mi platila policie za to ze me mohou sledovat na ulici prez kamery , pac ja jsem autorem sam sebe a oni se na me koukaji – jako lidi na film v televizi a nataci me a archivuji , popripade muze pouzit nekdo moji myslenku, nebo to co reknu , tak to mam jako brat penize od lidi za to ze se semnou bavy , jako odmenu. abych mel zajisteno to ze to co ja reknu nemohlo byt zneuzito tim, ze si to nekdo zapamatuje / zkopiruje / a pak to rekne nekomu jinemu