Je to veľmi aktuálna a kontroverzná téma. Názorovo rozdeľuje najmä mladšiu a staršiu generáciu, ale dokáže rozhádať aj ľudí s takmer identickou životnou ideológiou (napr. protrhových ekonómov, liberálov či libertariánov). Veľa ľudí sa snaží túto zložitú problematiku vysvetliť na zjednodušených príkladoch, ktoré nie sú vždy najšťastnejšie. Ja sa pokusím poukázať na protichodnosť určitých tvrdení, ktoré nám predkladajú ich zástancovia.
Patenty
Patent je legislatívna ochrana vynálezov. Dnes je úplne bežná a normálna. Patenty však neexistovali vždy. V takej podobe, v akej ich poznáme dnes, vznikli pred cca 200 rokmi. Zástancovia existencie patentov argumentujú tým, že absencia legislatívnej ochrany (poskytnutie monopolného postavenia) by spôsobila spomalenie technologického pokroku. Ale ak existoval pokrok tisícky rokov bez patentov, nevidím logickú spojitosť medzi patentmi a pokrokom – práve naopak. Patenty brzdia pokrok.
Napríklad pri vývoji nového liečiva ide až 70 % financií do jalového právnického zabezpečovania proti možnému kopírovaniu (proti možnému vzniku konkurencie). Tým sa plytvajú peniaze a hlavne čas, ktorý mnohým pacientom nezostáva nazvyš. Výsledkom sú zbytočne predražené lieky, ktorým trvá dlhé roky, kým sa dostanú na trh.
Štát sa korunoval za bojovníka proti monopolom. Sám však vytvára legislatívu podporujúcu ich vznik a existenciu. Myslím si, že v prípade vynálezu nového výrobku je pre vynálezcu dostatočnou odmenou byť na novovytvorenom trhu ako prvý. To, či ostane na tomto trhu č. 1., sa má odvíjať od konkurenčnej súťaže a nie od ochranárskej legislatívy, ktorá mu umožní dočasný (trvalý) monopol. Podnikateľ by mal byť príchodom novej konkurencie nútený neustále zlepšoval svoj výrobok a trhovo upravovať ceny. Presne tak, ako to funguje vo väčšine odvetví. Konkurenčný boj znižuje ceny a udržuje kvalitu.
Zrušením patentov, by sa technologický pokrok mnohonásobne zrýchlil. Inovácie by boli odbremenené od zbytočného plytvania prostriedkami a času. Pribudlo by konkurencie a to je len dobre. Samozrejme, že by sa znížili zisky obrovských megakorporácií. Ale komu to vadí? Iba im. To je pravý dôvod, prečo utratia milióny za lobbing v parlamentoch. Chcú si zabetónovať svoju výhodnú pozíciu na desiatky rokov dopredu.
Aby ste si uvedomili absurdnosť situácie vygooglite si firmu Monsanto. Firma geneticky upravuje rastliny a patentuje si ich. Zároveň vynakladá obrovské prostriedky na zastavenie používania negeneticky modifikovaných plodín. Pestovanie rastlín bez povolenia firmy bude narušenie intelektuálneho vlastníctva a bude trestné. Monsanto už vyhralo niekoľko súdnych sporov. Patentovali si pšenicu, kukuricu a mnohé iné. Snažia sa vytvoriť monopol na výrobu potravín, kde bez ich povolenia nesmiete osiať svoju roľu. Taká je svetlá budúcnosť.
Vravíte, že je to pritiahnuté za vlasy? Mne sa to zdá byť rovnako choré, ako keď musíte platiť za interpretáciu pesničky. Sumerom tiež neplatíme, za používanie koleso, ani neandertálcom za používanie ohňa.
Autorské práva
Ich existencia je ešte kratšia ako v prípade patentov. Principiálne sú rovnaké ako patent. Autor si chce zachovať monopolné postavenie na trhu.
Autorské práva samé o sebe nie sú problémom. Pre žiadneho kopírujúceho určite nie je problém uviesť pravého autora, či už knihy alebo audiovizuálneho diela. Problém nastáva pri šírení autorovho diela. Zástancovia nazývajú neoprávnené šírenie diela ako krádež. Tvrdia, že autorovi sa tým zníži zisk. To je však absolútna špekulácia a nonsens. Stratený (ušlý) zisk je nedefinovaný a ničím nepodložený koncept. Ako ho vyrátame? Počet skopírovaných diel vynásobených súčasnou cenou? Ako dokážete, že človek, ktorý si stiahol knihu v pdf, by bol ochotný zaplatiť súčasnú cenu? Ak by sa kniha nedala stiahnuť zadarmo, možno by o ňu ani neprejavil záujem. To platí i pre filmy a hudbu. To, že si stiahnete jednu pesničku z albumu, predsa neznamená, že by ste inak boli ochotní si kvôli nej kúpiť celé CD za 10 €. Ako môže byť kopírovanie krádežou, keď sa ani len nedajú reálne vyčísliť „straty“?
Tvrdenie, že zánik autorských práv by pripravil autorov všetky zisky je ďalšia zo série hlúpostí. Zisky z koncertov, reklám a propagácie sú obrovské a zánik autorských práv by do nich nijako nezasiahol. Aj keby to tak bolo, čo oprávňuje práve autorov chrániť svoje zisky pomocou zákona? Túto vymoženosť nemá žiadny iný druh podnikania. Módny návrhár, maliar ani grafik si svoje diela patentovať nemôžu a pokiaľ viem, ani jedno z týchto odvetví nekrachuje. Zisk je predsa trhová záležitosť a to, že cena niečoho klesá a predajca tým prichádza o zisk predsa, nie je argument na to, aby boli ľudia zákonom nútení platiť neustále rovnakú cenu. Za knihu v 16. storočí ste určite zaplatili v prepočte na dnešné ceny viac ako dnes, ale to je pokrok. Za počítač tiež zaplatíte zlomkovú cenu ako pred 20-timi rokmi. A ani počítačové firmy dnes nekrachujú.
Skutočnosť je taká, že to nie sú autori, kto prichádza o zisky, ale vydavateľstvá. Áno, presne tie archaické dnes už nepotrebné inštitúcie, ktoré si silou mocou chcú udržať svoje postavenie na trhu. Úlohou vydavateľstiev je distribúcia diel autorov. V minulosti bola distribúcia pre autorov zložitá a finančne náročná. Najnákladnejšou časťou distribúcie bola výroba nosičov (kníh, platní, kaziet, CD, DVD …). Autor poskytol vydavateľstvu svoje dielo a vydavateľstvo ho distribuovalo medzi ľudí, staralo sa o reklamu, značku, imidž autora a pod. Zisky si medzi sebou rozdelili a obaja boli spokojní.
Dnes je však situácia úplne iná, vďaka technickému pokroku sa náklady na distribúciu znížili na minimum. Kniha je dnes najneefektívnejší nosič informácií, no aj tak je dnes pre každého finančne dostupné vytlačiť si knihu. V minulosti kníhtlač vlastnilo pár ľudí v Európe. Dnes má tlačiareň doma každý. Úplnú revolúciu spôsobil nástup elektronických médií a internetu. Vďaka týmto faktorom sa distribúcia zefektívnila natoľko, že drvivá väčšina autorov už ani vydavateľstvá nepotrebuje. Veľa hudobných autorov nevydáva CD, ale priamo umiestňuje svoje skladby na svoj web a za minimálny poplatok je možné stiahnuť si ľubovoľný počet skladieb bez toho, aby zákazník musel vytiahnuť päty z domu alebo platiť premrštené ceny CD kvôli jednému či dvom hitom.
To, že argument o ochrane autorov pred strateným ziskom je absolútny nezmysel, si uvedomíte, ak zistíte, že viac ako 70 % zo zisku si berie vydavateľstvo a o zvyšok si delí štúdio, agent, producent a autor. V konečnom dôsledku sa môže stať, že zánikom autorských práv a vydavateľstiev sa zisky autorov ešte zvýšia. Aj keby hudobníci zarobili menej ako dnes, opäť to nie je dôvod na to, aby sa štát pomocou legislatívy staral o ich odbyt.
Všimnite si graf – fialová časť zobrazuje podiel na zisku, ktorý pripadne vydavateľstvu – nahrávacej spoločnosti, ružová reprezentuje autorov podiel.
Rovnako to platí pre filmy. Hollywood si zvykol na obrovské zisky z filmov a nechce sa mu reagovať na technologický pokrok a následnú úpravu cien smerom nadol. Zjednodušene povedané zlyháva ich zastaraný marketingový model. Má to byť predsa v ich vlastnom záujme nájsť taký marketingový model, aby si udržali svoje zisky. Jedinou cestou je reagovať na trh a poskytnúť divákom to, za čo budú ochotní platiť. Ak diváci nie sú ochotní chodiť do kín alebo kupovať originálne filmy, nie je to ich chyba. Je to chyba na strane ponuky. Spotrebiteľovi nevyhovuje kvalita, forma alebo cena. Je normálne, že spotrebiteľ si vyberie tú lacnejšiu alternatívu. V tomto prípade kopírovanie.
Nevidím najmenší dôvod, prečo by to mal štát za naše dane pomáhať udržiavať tento zastaraný marketingový model. Ak by film na DVD stál tretinu z dnešnej ceny, koľko ľudí by ich kopírovalo? Mizivé percento. Ďalej môžu DVD predávať s podpismi autorov, či hercov, so suvenírmi, môžu použiť rôzne zľavy, snažiť sa o 3D formát alebo užšie spolupracovať s kinami. Existuje milión možností.
A vôbec, nepríde vám v dnešnej dobe DVD ako zastarané médium? Načo sa otravovať s fyzickým DVD, keď mám možnosť si stiahnuť film za 25 minút bez toho, aby potreboval nejaké prenosné médium, priamo na disk. Možným riešením by mohli byť oficiálne weby, kde by sa za primeranú cenu dal stiahnuť originálny film. Distribúcia originálnych filmov jednoducho nie je ochotná, alebo schopná ísť s dobou a tak používa legislatívu na uchovanie svojich ziskov. Typický príklad korporatizmu.
Kopírovanie a krádež
Uvedomte si, že kopírovaním vzniknú dve kópie. Nikomu nič nechýba, takže to nemôže byť krádež. Kopírovanie, opakovanie či napodobňovanie je to, čo urobilo z človeka vyspelú bytosť. Celá príroda je o napodobňovaní a opakovaní. Opakovanie – kopírovanie je matka múdrosti. V hlave máme špeciálnu časť mozgu, ktorá nám umožňuje proces opakovania po svojom okolí. Malé deti sa učia chodiť tým, že kopírujú rodičov, kopírujem správanie spolužiakov, kamarátov či kolegov. Vytvorením kópie zduplikujeme vec, ktorá si zaslúži byť skopírovaná. Šírime informácie, múdrosť, vzdelanie, zábavu, radosť a všetko čo považujeme za krásne a užitočné. Ako toto môže byť trestný čin?
To, že vďaka technologickému pokroku sa to stáva cenovo dostupnejšie má mať za následok nižšie zisky nahrávacích spoločností a nie kriminalizovanie spotrebiteľa. Kopírovanie nie je žiadnou novinkou a napriek tomu som nepostrehol, že by Holywoodu dramaticky klesli tržby, alebo že by speváci či herci museli žobrať. Ak je kopírovanie krádež – vyčíslite mi stratu a ukážte mi konkrétne obete tejto krádeže. Samotný Holywood vznikol ako pirátsky projekt.
Ďalšia trhlina v argumentácii zástancov autorských práv je v tom, že nemajú jasno v otázke úprav autorských diel. Ak sa oháňajú jedinečnosťou autorovho diela, potom zákonite otitulkovaním, zostrihaním alebo zmenením formátu filmu či premenovaním hlavnej postavy v knihe musí zaniknúť ich nárok na toto dielo.
Simpsonovci sú najpopulárnejší animovaný seriál, ale bolo by tomu tak bez internetu a kopírovania? Verte tomu, že táto žltá rodinka zarobila autorovi viac na reklame ako na copyrighte. Myslíte si, že keby som začal kresliť svojich vlastných Simpsonovcov, že som zlodej? Že môj prípadný mediálny úspech je poškodením Matta Groeninga? Ak sa bude viac ľudí pozerať na môj výtvor – nazvime ich Sampsonovci, je to preto, že môj príbeh je zaujímavejší a nie preto, že som Mattovi niečo zobral. To je trh, to je konkurencia. Kým v nej bude platiť, nech vyhrá lepší (efektívnejší, lacnejší, kvalitnejší), do tej doby budú vyhrávať spotrebitelia a pokrok bude rýchlejší.
Prečo sa ľudia bránia tomu, že niečo môže byť lacnejšie alebo zadarmo. Tak ako vzduch nemá majiteľa, lebo ho je (zatiaľ) neobmedzene, tak ani myšlienky, ktorých je nekonečné množstvo nemôžu mať majiteľa – ak áno, iba dočasného. Ak sa autor rozhodne so svojou myšlienkou podeliť so svetom, vzdáva sa práva byť výhradným vlastníkom. Používanie cudzích myšlienok nie je krádež. Citáty sú toho jasným dôkazom. Určite by Sokrata, Cicera, či Oscara Wilda nenapadlo si účtovať za používanie a šírenie svojich myšlienok. Čo by malo byť slobodné, ak nie myšlienky?
Ak by predsa len zrušenie autorského práva spôsobilo zníženie príjmov pre autorov, stalo by sa maximálne to, že tí, ktorí to robia výhradne pre zisk, by prestali tvoriť a boli by nahradení tými, ktorí tvoria pre radosť.
Navyše zákony ACTA a SOPA svojim obsahom jasne prezrádzajú primárny účel – cenzúru internetu a obmedzovanie slobôd (podľa ACTY má byť umožnené colnej kontrole prelustrovať váš osobný PC). Ochrana autorov a ich diel je len zámienkou. Je pochopiteľné, že politikom vadí neregulovaný zdroj informácií, pred ktorým sa nemôžu skryť ani oni sami. Nedovoľme im kvôli túžbe po moci zničiť slobodný internet!
7,651 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Ja osobne zastavam nazor, ze informaciu nemozno spoplatnovat. Myslim si, ze ked nejaka firma vymysli nejaky recept/technologicky postup/… tak nech si ho taji, kolko len chce. Ked uz je ale informacia vonku, tak sa neda a ani nie je mozne nahanat Gina spat do flase.
Vyvoj by sa uplne zastavil, ked by sme Pytagorovym potomkom platili za jeho slavnu vetu, ked by sme vynalezcovi kolesa platili patent, atd…
Aky mas ale nazor na to, ze radio hrava pesnicky? Prinalezi autorovi odmena za vytvorenie nahravky z ktorej radio profituje alebo nie? Moze si televizia stiahnut film cez torrent a vysielat ho prerusovane s reklamou? To uz je trochu tenky lad pre libertariana, nie? Netvrdim, ze by tym padom uz nikto nemal zaujem tvorit hudbu/filmy, ale ta predstava takeho fungovania je trochu divna. Nebranil by som sa tomu zubami nechtami, ale uplne som si neni isty, ci neexistuje dobry argument pre ochranu tych diel.
K tomu druhému odstavcu:
To si musí zvážiť tvorca diela. Aby ho produkoval tak, aby mu v priebehu tvorby „neuniklo“. A aby ho potom speňažil tak, aby sa mu to oplatilo. Dnes sa deje len to, že technologický pokrok znefunkčňuje isté spôsoby zarábania na dielach. Ale to neznamená, že neexistujú iné formy, ktoré by fungovali. Akurát nahrávacie spoločnosti by chceli stále svoju „ryžu“, aj keď tá bola podmienená len technologicky.
.
A televízia si samozrejme môže stiahnuť film a púšťať ho popretkávaný reklamou. Ak budú filmy v (elektronickej?) distribúcii za rozumnú cenu (povedzme 3-5 euro) môžu byť nasledovné typy divákov:
kúpi si na stránke „oficiálnej distribúcie“
stiahne si z internetu, ale s tým sú tiež spojené nejaké náklady
pozrie si v TV popretkávaný reklamou
…..
Nevidím žiadny problém. Tvorca diela si musí zvážiť, či sa mu dielo (z finančného hľadiska) oplatí vytvoriť. Musí počítať s prirodzeným stavom (technológií?) a slobodou iných ľudí.
Beriem, mas pravdu.
Sice si myslim, ze filmovy a hlavne hudobny priemysel by uz ani z daleka tak neprekvital ako napr. v 90.rokoch (uz teraz pocut, ze hudobne nahravky zneju zvukovo horsie ako volakedy, napriek vacsej dostupnosti kvalitnej nahravacej techniky) a mnohe povolania by zanikli, ale myslim si, ze by sa do toho celeho vratil zdravy rozum a to by bolo lepsie.
Tak ani ten chlieb už nechutí tak, ako v minulosti. Mali by zakázať všetky technologické inovácie a zmeny pôvodnej receptúry a postupov pečenia chleba.
.
A čo sa týka tej hudby: stačí zakázať MP3 (a podobné kompresie, určené pre nepočujúcich) a kvalita vzrastie do výšin nebeských 🙂
Zatial som sa tou temou nijak seriozne nezaoberal. Diskusia ma vsak priviedla k zamysleniu a dal som dohromady malu uvahu. Coskoro to poslem…
Môj názor je že rádia – tak ako všetky média profitujú z reklamy. A keď hrajú autorovu pesničku nijako ho neokrádajú, naopak to môžeš brať ako reklamu a zviditeľnenie sa. Myslíš, že keby boli zrušené autorské práva tak by ľudia stratili záujem o autora? Je hlúposť chcieť zarobiť na každom „prehratí“ svojej nahrávky. To sa nedá. Ak by sa malo to malo naozaj dodržiavať museli by ste zaplatiť za distribuciu diel aj keď si spievate karaoke.
V USA sa da kupiť iPod a tam mate kopu pesničiek v špičkovej kvalite za pár dolárov. Neoplatí sa vám strácať čas hľadaním ich po nete a sťahovaním.
To isté s knihou. Ak niekto kúpi knihu a dá ju na v pdf. na internet neporušil žiadne majetkové práva. On za ňu zaplatil a je jeho a on sa rozhodol poleliť so svetom. Principiálne to je to isté ako keby chodil po svete a dával ju prečítať každému. Zákonom sa vybrali tie najefektívnejšie „zdieľania“ – snahy sa podeliť o informácie a kriminalizovali sa. Ale ten človek sa dobrovolne rozhodol podeliť s vlastnou knihou, ktorú si kúpil, to isté s cd či mp3. A to nie je žiadne okrádanie – požičiavate to čo je už vaše. A nie je to žiadny ušlý zisk – pretože je to ako knižnice a pod. My vlastne kriminalizujeme decentralizované dobrovolné knižnice (informačné centrá).
A navyše dnes by malo byť trestné aj len to, že si to stiahnete. A to je absolútny fašizmus.
A kebyze si kupujes knihu, pricom pri kupe musis podpisat kupnu zmluvu v ktorej sa zavazujes ze tuto knihu sice kupujes, ale len s obmedzenym ucelom, proste ju nemozes kopirovat, dat do pdf, dat na net a podobne. Je to jednoznacne zmluvne viazane ze za cenu xy korun, dostanes presne toto: citaj si ju ale nekopiruj. Pri tychto zmluvnych podmienkach – kup alebo nekup, ked sa ti nepaci. Bolo by to ok? Ved podpisujes zmluvu a ked sa ti nepaci tak to neber.
A teraz ako sa to vymyslelo aby sme nemuseli podpisovat zmluvu? Je vytvoreny kopirightovy zakon v ktorom je tato zmluva spisana a na knihe je napisane ze kupou tejto knihy suhlasis s podmienkami tejto zmluvy – zakona. Tak isto, ked sa ti nepaci, neber. Tak neviem preco mate pocit ze ked si tu knizku za tychto podmienok kupite, mate pravo ju rozkopirovat na tisic kuskov.
To by ale znamenalo, že postihovať je možné len toho, kto si dielo kúpil. Ak u mňa nájdu kópie podobne ochránených diel a ja vyhlásim, že som si nikdy žiadne dielo nekúpil a teda nie som žiadnou zmluvou viazaný, tak som z obliga.
.
Tá tvoja „skratka“, že aby sme všetci nemuseli podpisovať zmluvu nie je žiadna skratka, uľahčenie. Je to úplne niečo iné, diametrálne odlišné. Tie zákony zaviazali všetkých, aj tých, čo o kúpu diela, resp. jeho používanie za zmluvných podmienok nemajú žiadny záujem. Navyše praktická realizácia tých zákonov nechráni niekoho práva, ale obmedzuje právo iného. Mať na svojom pamäťovom disku ľubovoľný zhluk núl a jedničiek.
.
Ako píšem v článku o patentoch:
https://www.menejstatu.sk/protirecenia-patentovej-ochrany/
Priznanie patentového, autorského (a podobného) práva nejakému subjektu všeobecnými zákonmi (namiesto konkrétnej zmluvy s každým jedným kupujúcim) štát/autorita nekoná „dobro“ smerom k autorovi. Autorita koná v neprospech všetkých ostatných subjektov. Bez ohľadu na to, či vôbec s dielom majú čo do činenia.
.
To právo, výsada existuje len ako realizácia obmedzenia ostatných. Takže nie, že autor má nejaké právo. Reálne je to o tom, že ostatným nejaké ich právo beriem. A to je problém. Pretože na výsledky svojej práce máš právo. Ale nie na obmedzenia konania druhých. Proste musíš na svojom diele zarábať tak, aby si neobmedzil vlastnícke právo niekoho iného,
.
Ja myslím, že táto debata nie je tak o forme akou má byť copyright alebo patenty chránené. Ja sa snažím povedať, že je to nezmyselné a že intelektuálne vlastníctvo v skutočnosti nie je vlastníctvo. V historii bolo prijatých veľa zákonov, ktoré sú dnes neplatné. Ja vravím, že intelektuálne vlastníctvo patrí medzi nich. Okopírovaním a prerobením do PDF už zmenila kniha formát a nie je to tá fyzická kniha. Je to budovanie monopolov – hlavne patenty!
ak poznamenává profesor práva Eric E. Johnson, „Monopoly, které dnes rozumíme jako copyrighty a patenty, byly původně královské dekrety, udělované jako forma protekcionismu a kontroly. Jak se moc monarchie zmenšovala, tyto pronajaté monopoly byly reformovány a v podstatě skončily defaultně v rukou autorů a vynálezců.“
K druhému odseku…
Na to by teoreticky mohlo byť odpoveďou pozývanie autorov do vysielania. Rozumný autor si určite dokáže vybrať, či pôjde zajtrajšie ranné vysielanie spestrovať do rádia, ktoré mu platí za tvorbu alebo či pôjde zo seba robiť blázna do rádia, od ktorého nikdy neuvidí ani cent.
A rovnako je riziko, že jediný zdroj zisku pre rádio – inzerenti – sa nebudú chcieť spájať s rádiom, ktoré bolo nejakým populárnym autorom verejne označené aké „zlodejské“.
Beriem, mas pravdu.
Sice si myslim, ze filmovy a hlavne hudobny priemysel by uz ani z daleka tak neprekvital ako napr. v 90.rokoch (uz teraz pocut, ze hudobne nahravky zneju zvukovo horsie ako volakedy, napriek vacsej dostupnosti kvalitnej nahravacej techniky) a mnohe povolania by zanikli, ale myslim si, ze by sa do toho celeho vratil zdravy rozum a to by bolo lepsie.
Ma napadlo k autorskym právam. Predstav si, že niekto číta tvoj článok tu na portáli, zapáči sa mu a vydá ho niekde inde, povedzme aj s uvedením zdroja, za čo ale zarobí peniaze. Tvoj článok bol voľne dostupný, on zistil, že mu zaň zaplatia a využil to. Čo s tým, má to byť tak v poriadku, alebo predsa len má platiť nejaká ochrana tvojich práv?
Z môjho pohľadu je to tak, že ak sa niekto môže hnevať, tak sú to čitatelia toho média, ktoré im predalo článok, ktorý bol verejne dostupný. Ja osobne by som sa poškodený necítil, pretože ja svoje články publikujem preto, aby sa dostali k širokému publiku.
.
A teraz si predstav jeden paradox: ozval sa jeden pán, že chce môj článok o patentoch publikovať v platenom časopise. Že či môže a že mi dokonca zaplatí. Ja som súhlasil s publikovaním, ale súhlasil som aj s odmenou. Pričom by mi vôbec nebolo vadilo, keby ho bol publikoval bez môjho explicitného súhlasu. Prečo mi boli dokonca ochotní zaplatiť? Pretože aj oni vedia, že aj informácia má svoju cenu. Pretože možno dúfali, že získajú autora pre články, určené pre ich časopis. Proste majú dosť dobrých dôvodov, zaplatiť, aj keď by technicky nemuseli.
.
Takých príkladov je viac: na jeseň popri rakúskych cestách predávajú dekoračné tekvice aj tak, že je tam stánok bez obsluhy a kasička. Zoberieš tekvicu a zaplatíš uvedenú sumu. Mohla by si si tekvicu zobrať a nezaplatiť. Akurát keby vás takých bola väčšina budúci rok by tam už tie tekvice neboli.
.
Iný podobný príklad je blog.sme.sk. Ľudia tam publikujú aj hodnotné články a pritom z toho nemajú skoro nič (aj keď nejaké drobné sme občas autorom rozdelí). Prečo to tí ľudi robia? Zadarmo. Je to ich slobodné rozhodnutie.
Veď iste. Ja chápem takú motiváciu, sama som s tým nikdy nemala problém. A je úplne zaslúžené, ak môžeš za uverejnenie svojho pôvodne voľnočasového článku niekde inde zarobiť. Tam, kde po prvé, sa k nemu dostanú aj ľudia, ktorí by inak nemali šajnu, že existuje a po druhé, ešte finančne získaš.
Ale predsa, nie je to nespravodlivé, ak z tvojho textu niekto vyťaží bez práce zárobok? Ty ako autor predsa venuješ tomu čas a úsilie. Nie je to predsa len krádež? Priznám sa, že mne by to vadilo. Asi som v tom pozadu, ale podľa mňa odmenu za prácu má v prvom rade dostať ten, kto ju vykonal. A ak aj to, čo ho baví, je hodné zaplatenia, mal by byť on ten prvý, kto z toho profituje.
Nuž, ja zasa nepochopím, keď niekde zverejním pre VŠETKÝCH nejaký text, prečo by ho niekto iný nemohol zobrať a zverejniť niekde inde. Aký je rozdiel v tom, že zrazu bude zverejnený na dvoch miestach? A že on na svojom zverejnení zarobí a ja na svojom nezarobím? Ale však ja som mal presne tú istú možnosť to zverejniť za peniaze, ako to urobil on.
.
Ako píšem: mne príde divné zverejňovať v platenom médiu článok, ktorý je verejne dostupný inde. Mne príde zvláštne, za takýto prístup k inak verejnému článku platiť.
.
Keď budem chcieť napísať článok za peniaze, tak sa pozriem na trhu, či mi niekto je ochotný zaplatiť.
„Ako píšem: mne príde divné zverejňovať v platenom médiu článok, ktorý je verejne dostupný inde. Mne príde zvláštne, za takýto prístup k inak verejnému článku platiť.“
Isteže, to je divné aj mne. A aj to, že niekto bezpracne profituje z práce iného. Možno že sa na vec dívame každý z trošku iného uhla. Potom je ale ešte otázka, ako to je, resp. správne má byť chápané pri podfukoch s diplomovkami. Nie je to to isté?
Nie je to to isté. Lebo škola má podmienku, že vaša diplomovka musí byť originálna a musí byť váš výtvor, aby bol uznaná.
Daný človek neprofituje bezpracne z práce iného. Prebratím článku to všetko ešte len začína. Musí pre daný článok nájsť čitateľov, musí ho k nim nejak dopraviť (platiť servery), musí nejak dať vedieť, že ten článok vôbec existuje, musí platiť ľudí, ktorí budú kvalitné články hľadať, čítať a hodnotiť. Autor na toto všetko nemusí mať ani chuť, ani prostriedky ani čas. Nakoniec sa môže stať, že články daného autora budú veľmi populárne a distribútor bude ochotný autorovi za články platiť. Každopádne distribútor pridal obrovskú hodnotu – distribútorovi sa neplatí za článok, ale práve za distribúciu.
Presne ako napisal Tibor. Ja by som to iba zovseobecnil. To ci niekto „necha zaplatit“ alebo „urobi zadarmo“ by podla mna nemalo mat vplyv na pripadnu protipravnost. A nevztahoval by som to iba k autorskym pravam, ale kludne aj napr. k obchodu s organmi.
Preco by som preboha nemohol oblicku legalne predat, ale mozem ju iba darovat :(. To je stale take nejake demonizovanie obchodu alebo skor zisku. Ono aj Janka to tam ma implicitne zahrnute v komentari – ak by mal na tom zarobit, tak to mi vadi…
Ono existuju ludia sikovni na clanky, ludia sikovni na obchod (co aj ked nic nenapisu, tak vedia prave tie spravne clanky najst a predat).
Mne osobne by to nevadilo. Ale povedzme, že niekomu inému áno. Súhlasím, že to nie je úplne fair. Ale ak tvrdíš, že mi vznikla škoda. Ako ju vyčísliš? Ak je reálna škoda musí byť aj reálne oceniteľná. Viem, že sú aj súdne procesy ohľadne ohovárania dobrého mena a pod. a že tam sa tiež nedá vyjadriť reálne suma. Ale tu sa bavíme o majetkových právach. Urážanie vašej pýchy alebo ohováranie – nemá s majetkom nič spoločné. Ak mi ten pán niečo skutočne ukradol – musí sa to dať aj vyčísliť. A dá sa to? Určite sa chová zle. Ale nie každé zlé chovanie by malo byť postihované zákonom a už vôbec nie tak tvrdo ako to robí ACTA a SOPA.
Bavíme sa o autorských právach, nie? Neviem, aká škoda by mala byť vyčíslená a v slušnej spoločnosti by vôbec k takému stavu nemalo dospieť.
Vyššie píšem moju motiváciu na takúto otázku. Ak by som napríklad videla tento článok niekde inde, pod iným autorom, čo je zase ešte iný rozmer, tak by som sa v diskusii pod článkom určite ozvala a rázne na to poukázala. Hoci by sa to netýkalo mňa, ale teba.
Pravdepodobne je problém v tom, že vidím okolo seba veľa podrazov a ľudí, ktorí bez hanby parazitujú na druhých.
Pritom napríklad som uzrozumená a nemám problém s tým, že keď máme ako firma dobrý nápad, ktorý nám robí konkurenčnú výhodu, tak už o mesiac túto výhodu nebudem mať, lebo ho niekto pajcne. Ale vadí mi, že myšlienky, ktoré si ty dal do svojho textu, by niekto iný použil na svoj profit.
Nevravím, že môj názor je správny, len argumenty, ktoré by ma v tomto posunuli, som zatiaľ ešte nikde nečítala.
Ak neuvedieš autora, klameš. A to by mi nevadilo ak by bolo postihované. My sa bavíme o šírení – aj s menom autora.
Aká škoda? no ved celé je to postavené na tom, že tvrdia že autorovi nedovoleným šírením jeho diel vzniká škoda. Ja tvrdím, že nevzniká. A uvádzam tam príklady.
Co sa týka konkurenčnej výhody. Prečo by to nemali pajcnuť od teba? Ved prvotnú reklamu tiež niekto vymyslel. A malo by byť teraz trestné propagovať svoj výrobok? Malo by byť umožnené patentovať si marketingové stratégie – letáky, internetové bannery a pod? Alebo patentujme celu myšlienku propagácie ak môžeme patentovať Ochranné puzdierko na banán prečo nie niečo tak sofistikované ako marketing??? (http://magazin.atlas.sk/techmag/najhlupejsie-patenty-sveta-%28sutaz-o-dvd%29/669585.html) Všetci kričia, že monopol je zlý, ale ked sa jedná o nich každý by ho chcel a ešte aby ho aj zákon chránil.
ACTA a SOPA, to s mojim názorom vôbec nesúvisí ani ich neobhajujem.
S obmedzenou konkurenčnou výhodou, ako som písala, tiež nemám problém.
A dokonca ani so šírením diela s uvedením teba ako autora. Je to nakoniec výborná reklama a už o týždeň ťa môžu priamo vyzvať, aby si im napísal článok.
Mala som problém s tým, že by niekto tak ako si článok napísal, ho poslal niekam spolu s číslom svojho účtu. Teraz mi vlastne dochádza, že nakoniec to môže byť pre teba do budúcna ako reklama, ktorá ťa posunie ďalej a môžeš na tom profitovať.
Len aby ten dotyčný nečíhal pravidelne na tvoje články a neurobil si z nich biznis. Hm. Každopádne, čiastočne som už argumenty dostala. Ale úplne sa s tým asi tak skoro nestotožním. Pravdepodobne žijem v skazenejšom svete. 🙂
Keby si z nich aj urobil biznis, tak prečo je to problém? Mňa napadá jediný „argument“, a to je závisť.
Urcite nezaznavam actu a sopu, ale som rovnako silno proti argumentom, kt sa pouzivaju proti intelekt. vlastnictvu. Par mojich postrehov.
„nevidím logickú spojitosť medzi patentmi a pokrokom – práve naopak. Patenty brzdia pokrok.“ a cely odstavec o liekoch:
No keby neboli patenty, pravdepodobne by sme vacsinu liekov ani nemali, nikto by nebol ochotny vynalozit desiatky milionov na vyskum, vyvoj, testovanie atd., ak by si potom mohol hocikto so sadou mladeho chemika urobit rozbor lieku a predavat ho. Rovnako to plati o takmer kazdej vyzkumovo narocnejsej veci ( takmer vsetko co pokladame za pokrok ). Jednoducho nikto nebude robit, pokial prednim nebude dostatocna vidina zisku.
„itak sa umelcom velmi neukrati, ale zlym korporaciam“ To vam moze byt jedno kto ako na tom zaraba, ako sa umelec dohodol o rozdeleni zisku za pesnicku, je to jeho pesnicka jeho vec.
„ceny filmov maju ist dole, ved aj pocitace isli“ Ak sa niekomu nepaci drahy film, nech si kupi konkurencny lacnejsi a nie ukradne ten drahsi a este sa bude obranovat ze keby bol lacnejsi, asi by som si ho kupil, ale takto ho „musim“ kradnut. Ceny pc isli dole z kompletne ineho dovodu ako „dajme to lacno, bo draho nam to asi pokradnu“. Zase podla logiky neexistencie intelektualneho vlastnictva by asi tazko niekto natocil film za 200m dolarov aby predal len 1 dvd, ved zvysok si pokopiruje.
„navrhary a maliari si nemozu patentovat a itak sa maju fajn“ To ze sa niekt umelcom dari, niekt z toho dokonca profituju ze svoje diela davaju zadarmo, neznamena, ze teraz to „prikazeme“ kazdemu.
„vycislenie skody“ Skuste revizorovi vysvetlit ze nezaplatite pokutu, lebo keby nebola moznost ist na cierno, sli by ste pesi.
Moj nazor: ked niekto nieco vytvori, je na nom komu a za akych podmienok to niekomu da. Ak sa rozhodne to niekomu dat za cenu a s podmienkou ze to nebude kopirovat… ved nikto to ludi nenuti kupovat. Co obhajuje tento clanok je v podstate nesuhlasim s tvojimi predajnymi podmienkami, ja si to kupim (alebo rovno zoberem) za svoje.
“ ked niekto nieco vytvori, je na nom komu a za akych podmienok to niekomu da. Ak sa rozhodne to niekomu dat za cenu a s podmienkou ze to nebude kopirovat… ved nikto to ludi nenuti kupovat. “
.
Presne tak. Ak sa niekto rozhodne svoje dielo prezentovať/predávať za nejakých podmienok, nech s každým kupujúcim podpíše zmluvu. A potom môže plnenie podmienok zmluvy vymáhať. Ale len a práve na tých, s ktorými zmluvu podpísal.
.
Ak však niekto svoje dielo prezentuje úplne verejne, dokonca ho verejnosti „natláča“, nemá žiadne právo obmedzovať ľudí, s ktorými nemá žiadny zmluvný vzťah, ako budú narábať so svojim telom, či s iným svojim majetkom.
https://www.menejstatu.sk/verejnou-prezentaciou-odovzdavate-svoje-dielo-verejnosti/
Ked suhlasis s tou zmluvou, tak je to az take strasne ze tato zmluva je vpodstate robena cez ten zakon? Len koli tomu ze tam vstupuje stat? Ked sa niekomu ten zakon nepaci, tak nech si nekupi dielo tymto zakonom chranene a vobec sa onho nemusi starat (ako keby nepodpisal zmluvu) Ak sa nepaci autorovi, tak nech si neda dielo chranit tymto zakonom. Ak chces to dielo za inych zmluvnych podmienok, nech sa paci, dohodni sa s autorom (napr licencie do kin) V obchodoch mas len take dvdcka ktore su s toutu „zmluvou“ Bohuzial, premna minule tiez nemali topanky vo velkosti kt by mi vyhovovali.
Verejnosti natlaca svoj produkt, kt sa predava vo verzii s tou zmluvou-zakonom. Tak isto ako ked si kupis v obchode pistol, s tym ze nemozes snou strielat na ulici ale len dade doma na zahrade.
Zmluva zaväzuje len ľudí, ktorí si dielo kúpia. Zákon zaväzuje všetkých. Aj tých, čo nesúhlasia s tým, že konkrétny zhluk núl a jedničiek na ich disku je tvojim dielom.
.
Alebo inak: zákon zakazuje. Zakazuje mi používať moje výhradné vlastníctvo spôsobom, akým ja uznám za vhodné. Zákon nerealizuej nejaké právo autora (to by realizovala dobrovoľne podpísaná zmluva). Zákon neoprávnene siaha na právo iného. Ktorý s dielom nemá absolútne nič spoločné. Ktorý zásadne neslúhlasí s tvojou interpretáciou, že jeho majetok (disk, na ktorom je nejaký digitálny zázham) je tvoje dielo.
.
Ty proste chceš uzákoniť, že ak moje výhradné vlastníctvo prehlásiš za „podobné“ svojmu dielu, musím ti ho odovzdať. Zákonom meniš vlastníctvo k disku a jeho záznamu. Zákonom obmedzuješ moje skutočné vlastnícke právo.
stanoo, možno ide o nedorozumenie.
Na tomto serveri sa stretávajú poväčšinou ľudia, ktorí práve slobodne uzatvorené zmluvy uznávajú. Dokonca ich preferujú pred stavom, keď štát obmedzuje zmluvnú voľnosť strán.Zákonník práce, anti(?)diskriminačné zákony, rôzne zákony na „ochranu“ spotrebiteľa, ktoré mu neumožňujú kúpiť si aj veci, ktoré starostlivý štát kupovať neodporúča.
.
Ja nemám absolútne nič, ak predajca, či producent zaviaže kupujúceho pri kúpe nejakými požiadavkami. Ale silne namietam proti tomu, aby sa tie podmienky vzťahovali aj na tých, čo si ten produkt nekúpili.
.
Ak u mňa na disku nájdu niečo, čo oni a len oni považujú sa nejakú vraj kópiu svojho diela, nech si idú hľadať a postinúť toho, kto porušil podmienky zmluvy, ktorú s nimi podpísal. Ale nech sa nestarajú do môjho majetku a spôsobu jeho používania, keď ja som s nimi nikdy žiadnu zmluvu nepodpísal. A ani náhodou neuznávam, že môj disk a jeho digitálny obsah je ich dielom. Nie je. Obsah som si tam nahral pomocou svojho majetku. Je môj a len môj. A s ním všetky práva na ten konkrétny disk s konkrétnym obsahom.
1. dokáž že to nie je pravda? tisícky rokov existoval pokrok aj bez patentov. vieš načo v skutočnosti slúžia patenty? http://mika.blog.idnes.cz/c/241162/Vedeli-jste-ze-je-kazdy-rok-utajeno-priblizne-5000-vynalezu.html napr „Úžasná na něm byla zejména položka zakázané „Solární panely, efektivita > 20 procent“. Tj., dle tohoto seznamu by solární panely efektivnější než 20% měly podléhat utajení.“ Solárny panel v 80 tych rokoch mal efektivitu 20% – to my chceš povedať že toto prospieva pokroku? Nebyť patentov plynari a jadrové elektrárne sú už minulostou.
2. Ja nehovorím kto ma kolko zarábať – ja len vyvraciam fakt – ukazuje to aj graf – že najviac strácajú autori – Vydavatelstvá to používajú ako klamlivý argument. Verejnosť viac suciti s autormi. Ja ho len uvádzam na pravú mieru
3. Nikto nič nekradne. Dvd-čka predajcom nezmiznu z regálov ani nevznikne žiadny dodatočný náklad umelcovi či študiu. A navyše stiahnutý film z netu je v inej kvalite a inom formáte – je to lacnejšia alternatíva hoci toho rovnakého filmu (nie je to uplne zadarmo musiš mať net + poplatky na torentoch atd). Tvoj príklad je na urovni decka – ked natočia film za 200m a niesu vlastnictva budu ho musiet distribuovať cez net a lacnejšie nie na dvd za draho – nech su oficialne weby kde sa to da stiahnut, ver tomu, že keby neexistovali zákony ktoré vymáhaju zisky hollywodu náklady na film by boli menšie – odrážali by skutočné náklady. Skrátka by boli donutení byť efektívnejší.
4. To nie je že návrhári sa rozhodli dávat veci zadarmo – im to legislatíva neumožnuje patentovať si výtvor.
5. ked sa vozíš zadarmo – páchaš vyčíslitelnu škodu. Dopravný podnik ma skalkulované aké náklady sú nutné na prepravu jedného človeka (benzín, mzdy, opotrebenie..) od toho sa odvíja cena cestovného. Pri kopírovaní nevznikajú žiadne náklady autorovi.
Slabota…
Škoda, veď autorské práva aj patenty – operujú s pojmom intelektuálne vlastníctvo – teda sa to týka majetkového práva. A trestné ma byť ak ti niekto, zoberie, poškodí majetok alebo inak znemožní jeho používanie. A to sa vždy vyčísli v peniazoch, tak tomu je i dnes pri intelektuálnom vlastnictve. ak ste nepochopili toto nechápem vobec vasu snahu argumentovat proti. Ved neviete o čom to vobec je.
Lukáš, (pokojne mi tykaj) ide mi o pochopenie tvojho názoru a uvedenie môjho pohľadu na vec. S názorom na diplomovku súhlasím. Samozrejme, nemusím rozumieť a ani nerozumiem všetkému. Preto sa okrem iného chodím vzdelávať a rozširovať si obzory, napríklad aj sem. K tomu patrí aj polemika, tá vie byť mimoriadne prínosná.
Ako píše vyššie Tomáš Lengyel, možno by mala byť vec postavená na tom, kto je šikovnejší autor a kto obchodník.
Potom ma ale napadá ďalší príklad. Povedzme, že pred časom som napísala nejaký článok a za honorár bol uverejnený na nejakom serveri. Teraz si myslím, že by sa hodil na tento portál. Zadarmo, samozrejme, ale kto má v tejto chvíli navrch. Ja ako autor, alebo majiteľ toho servera, ktorý za môj text už dávnejšie zaplatil?
Ak si súhlasila s nejakými podmienkami uverejnenia svojho článku výmenou za odmenu, tak by si sa mala riadiť týmito podmienkami. Ak v podmienkach bolo, že ho nebudeš publikovať inde, a ak si stojíš za tým, čo podpíšeš, tak ho inde zverejniť nemôžeš.
gofry – áno, distribúcia a ostatné okolo propagácie stojí čas a úsilie. Chápem to a má to byť zaplatené. Napriek tomu si myslím, že aj takýto obchodník by mal zo získaného profitu dať zarobiť práve autorovi. V ideálnom svete aj bez zmluvy, je to otázkou základnej slušnosti. Ale kde je ten ideálny svet, ešte tu na zemi doteraz tuším ani nebol. Ja tiež ak zobchodujem nejakú zákazku a zarobím na nej, musím podeliť zisk so všetkými, ktorí sa na nej podieľali. Inak si to neviem ani predstaviť a to ani nemusí nado mnou nikto mávať zákonmi. Teda ak sa v tejto debate javím ako nechápavá, môže to byť pravda, ale taká je moja filozófia.
Tomáš – čiže ak máme zmluvu, musím sa podľa nej riadiť, ak nemám, som voľná. A ak správne chápem túto debatu, ak máme zmluvu a niekto tretí, kto nemá zmluvu, len sa mu článok zapáči, môže ho publikovať ďalej a máme smolu aj ja aj môj zmluvný partner.
Ach jo, ešte sa mám čo učiť. Idem sa ja radšej teraz vrhnúť do tých reálnych zákaziek 🙂
Idealny svet nebol a nebude 🙂
Co sa tyka toho ako si moje tvrdenie zhrnula, tak ano – presne tak. Len jedna poznamka naviac:
Nesmieme zabudnut na to, ze prakticky vzdy sa pohybujeme v nejakom pravnom prostredi a ze je este nejaky legal code (napr. Zakony, pravidla, ramcove zmluvy).
A akokolvek ja nie som fanusikom tychto kvaziprav, patentov, copyrightov, tak urcite nehodlam branit vsetkym tym, ktori si myslia, ze to je tak spravne.
A este poznamka. Aj v tejto dskusiii zaznelo, ze ludia su ochotni platit aj za nieco co by mohli mat zadarmo – proste to povazuju za spravne, spravodlive, slusne a vyhodne a nie vzdy k tomu potrebuju mat nejaku zakonom danu hrozbu.
Čo ti ten pán ukradol? Písmenká? Však tvoj článok je stále zverejnený na pôvodnom mieste. Ak si ho zverejnil na peniaze, odmenu si dostal, takže čo by si ešte chcel. Ak si ho zverejnil zadarmo, tak prečo by si zrazu mal dostať peniaze? Len preto, že sa našiel niekto, kto dokáže to, čo si nedokázal ty? Na zverejnení toho článku zarobiť.
.
Nech je to čokoľvek, tvoje autorské právo zostane zachované. Ak si autorom diela, tak tento fakt sa nedá ukradnúť. Niekto iný môže tvrdiť, že je autorom diela, ale to proste nebude pravda. Autorom si stále ty.
.
Ale úplne iná vec je chcieť za dielo peniaze. Ak ti niekto zaplatil, tak v poriadku. Ale ak si niekto zarába interpretáciou tvojho diela, ktoré si zverejnil, zarába na interpretácii, nie na diele. Resp. nikto ti nezobral právo interpretovať svoje dielo a zarábať na ňom tiež.
Nieje s cim nesuhlasit, logika nepusti!
Zaujimalo by ma ako je to na slovensku s autorskym poplatkom za prazdne CD-DVD-HDD, kedysi to tusim bolo spojene s recyklacnym poplatkom. Lebo ak to je platne, tak neviem o com sa vobec bavia. Sak autorsky poplatok som zaplatil pri kupe prazdneho HDD.
tu je odkaz na ceske „preventivne autorske poplatky“
http://www.cnews.cz/preventivni-autorske-poplatky-aneb-kolik-nas-stoji-odmena-z-rozmnozovani-dila
(snad som mohol)
Co sa tyka toho argumentu ze z coho by potom zili umelci tak priklad Rytmus predal okolo 20000-30000 kopii svojho posledne albumu za 10 eur. Ak si odpocitame jeho naklady na album (distribucia cd-ciek, vyplatenie dj-ov, tocenie klipov, marza obchodnikom, nove bentley :D) tak je jasne ze predaj svojej hudby ho ani zdaleko nemoze uzivit. 🙂