Súkromné vlastníctvo a jeho rešpektovanie je základným kameňom prosperujúcej spoločnosti. K základom prosperujúcej spoločnosti by však mala patriť aj platnosť a akceptácia základných logických pravidiel. V článku sa pokúsim argumentovať v prospech tvrdenia, že duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo. Dokonca sa vás na záver pokúsim presvedčiť, že duševné vlastníctvo je realizovateľné výhradne porušením skutočného vlastníctva (či iných práv) niekoho iného.
Kľúčovým je pochopiť definíciu vlastníctva. Na čo vlastne potrebujeme tento inštitút. Vlastníctvo potom môže byť len a práve to, čo vyhovuje jeho definícii. Nemôže byť vlastníctvom niečo, čo je v rozpore s definíciou.
Za prvé: vlastníctvo má zmysel definovať len k objektom, ktoré sú vzácne. Ak máme objekt, ktorý môže vlastniť viacero (až všetci) členovia spoločnosti bez toho, aby niekomu „chýbal“, nemá zmysel určovať vlastníctvo tohto objektu. Má zmysel definovať a brániť vlastníctvo len k takým objektom, ktoré je možné „ukradnúť“. T.j. zobrať pôvodnému vlastníkovi tak, že s objektom už pôvodný vlastník nebude môcť ďalej disponovať.
Za druhé: základným (nultým) bodom vlastníctva je to, že každý človek vlastní sám seba.
Za tretie: každý môže so svojim vlastníctvom narábať podľa svojho uváženia. Pokiaľ tým samozrejme nezasiahne do práv (v našom prípade hlavne vlastníckych) iného človeka.
Nechcem už ďalej teoretizovať, chcem vám problém a svoj názor vysvetliť na príkladoch.
Povedzme, že pred vynálezom kolesa ľudia nepoužívali vozy, ale sane. Proste ťahali „bedňu“ po zemi. Bolo to náročné, pretože trenie s podložkou bolo vysoké a hlavná časť energie sa spotrebovala na prekonanie trenia, nie na posun bedne. Potom niekto vymyslel koleso. Primontoval (napríklad) na svoju bedňu dve kolesá a ťahanie (presun) sa výrazne zjednodušil.
Vynálezca kolesa ho vynašiel preto, aby ho mohol používať. A preto, keď s kolesovým vozom prvý krát vyšiel na ulicu, stal sa vynález verejným. Pre priemerne inteligentného človeka, ktorý videl kolesový voz, nebol žiadny problém, výhradne pomocou svojho vlastníctva a bez zásahu do vlastníctva vynálezcu, zostrojiť a používať svoj kolesový voz. Z doteraz vzácnej informácie (na kolesách to pôjde ľahšie) sa stala verejná informácia. Dostupná každému bez toho, aby o ňu jej vynálezca prišiel. Informácia proste v jednom okamihu prestala byť vzácna a preto nemôže byť predmetom vlastníctva.
Samozrejme, vynálezca si mohol svoju informáciu chrániť, mohol kolesá používať v uzavretom priestore, kde sa nedostane veľa ľudí… Akurát by si sám paradoxne obmedzil možnosti využívania svojho vynálezu. Toto je proste základná vlastnosť tohto sveta, pomocou ktorej sa spoločnosť vyvíja a postupuje dopredu. Nemožnosť si zabezpečiť vlastníctvo verejnej informácie je základným motorom dizajnu (pokroku) našej spoločnosti.
Vynálezcovi nového lieku predsa nikto nebráni, aby ten liek vyrábal. Nikto mu neberie (a to sa ani nedá) chemický vzorec zlúčeniny účinnej látky, ktorá lieči. Neopodstatnený a nekorektný posun vo význame nastáva preto, že vlastnícke právo sa nebadane nahradí právom na zisky z vynálezu. A to ešte zisky, ktorých výšku si bude určovať vynálezca.
Podobne autor audiovizuálneho diela. Keď si začnem zarábať produkciou pesničiek skupiny Beatles, budem na to používať výhradne svoje vlastníctvo (seba samého, prípadne vlastné hudobné nástroje). Pesničky, ktoré Beatles predviedli verejne, prestali byť v tom okamihu vzácne. Verejne zahraná melódia nemôže byť predmetom vlastníctva.
Pozor! Úplne iný problém je autorstvo tých pesničiek. Ja pri svojej produkcii nebudem tvrdiť, že som autorom pesničiek. Povedzme, že vždy a jasne uvediem, že autorom pesničiek je Beatles. Čo ale podľa môjho názoru vôbec nemení nič na tom, že pomocou svojho vlastníctva ich môžem interpretovať a ich interpretáciou si zarábať bez toho, aby vznikli autorom nejaké nároky voči mne. Ja si zarábam interpretáciou verejnej informácie. Nie jej autorstvom. To autorovi neupieram.
Podobne filmové dielo: Momentom zverejnenia na digitálnom nosiči sa z filmu stávajú nuly a jedničky, ktorých počet a poradie sú verejnou informáciou. Nemá zmysel určovať autorstvo k zhluku bitov a bajtov, ktoré boli zverejnené. Nie je možné nikomu brániť, aby na svojom majetku (digitálnom nosiči) mal uložený presne ten istý zhluk núl a jedničiek. A aby tento záznam pomocou svojho vlastníctva prezentoval a ďalej šíril. Opäť: autorom diela nikto tie nuly a jedničky nezobral. Stále ich majú a môžu s nimi voľne nakladať. Tiež autorstvo (k nimi verejne prezentovanému zhluku bitov a bajtov) im nikto neberie (aspoň v tejto mojej úvahe).
Producenti audiovizuálneho diela „prišli“ len o možnosť si za verejne publikovaný zhluk bitov a bajtov zapýtať ľubovoľnú sumu. Neprišli ani len o možnosť si prezentovaním diela zarábať.
Slovo „patent“ máme z histórie. Patenty kedysi udeľoval panovník. Povedzme, že panovník udelil právo variť pivo mestu Trnava. Ale neudelil toto právo mestám Piešťany a Svidník. Čo v skutočnosti znamenalo udelenie patentu (práva) variť pivo v meste Trnava? Znamenalo to snáď nejakú činnosť panovníka voči mestu Trnava? NIE. Znamenalo to činnosť panovníka voči mestám Piešťany a Svidník. Totiž metóda varenia piva bola verejná. Uvariť by ho vedeli aj v Piešťanoch a vo Svidníku. Akurát NESMELI. Panovník použitím násilia (resp. hrozbou jeho použitia) bránil mestám P. a S. slobodne konať. Realizácia práva variť pivo pre mesto Trnava teda v praxi znamenala násilné konanie voči mestám P. a S. Nie nejaké „dobré“ konanie voči mestu T.
Na záver to najdôležitejšie: ja si vôbec nemyslím, že by si autori vynálezov, audiovizuálnych diel a podobne nezaslúžili odmenu na svoju činnosť. Ktorou vznikajú hodnotné vynálezy a diela, ktoré však majú zmysel len po verejnej prezentácii a teda nevyhnutnej strate svojej vzácnosti. Odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. Akurát som striktne proti tomu, aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb. Som presvedčený, že korektný spôsob zabezpečenia odmeny sa dá nájsť, resp. existuje. Ale toto už je nad rámec tohto článku.
Súvisiace články:
- Verejnou prezentáciou odovzdávate svoje dielo verejnosti
- Protirečenia patentovej ochrany
- Neexistuje nárok na odmenu za vykonanú prácu
29,667 celkovo návštev, 26 návštev dnes
„Odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. (…) Som presvedčený, že korektný spôsob zabezpečenia odmeny sa dá nájsť, resp. existuje. Ale toto už je nad rámec tohto článku.“
Myslím, že právě zabezpečení způsobu, jak má být autor díla odměněn za svou práci, je neoddělitelné od otázky duševního vlastnictví (protože duševní vlastnictví de facto existuje jenom kvůli tomu).
Ak je jediným spôsobom, ako zaplatiť za konkrétny typ duševnej práce, spôsob, ktorý porušuje/obmedzuje reálne vlastníctvo niekoho iného, tak je niečo zle.
Ked filmove studiu brani piratsvu ako obmedzuje tvoje vlastnictvo?
Mozes si predsa natocit svoj vlastny film a pozerat si ho(analogia z kolesom) 😛
napriklad, ze si na svoje vlastne datove medium nemozes nahrat co chces.
v podstate kvoli danym zakonom nemozes plne disponovat vlastnym majetkom.
na vychodnom pobrezi USA vlastnil vacsinu patentov a prav vo filmovom priemysle thomas alva edison. studia mu nechceli platit a presunuli sa do LA. tam studia nikomu nemuseli platit. vznikol holywood. a tam uz studia pozaduju, aby sa im platilo. ti co nechceli platit a pred platenim zdrhli chcu, aby ludia platili im? zlodeji co okradli edisona chcu, aby sme im platili?
Kúpim si DVD s filmom. Do vlastníctva. Obmedzujú ma v tom, že ho nemôžem používať ďalej ako svoje skutočné vlastníctvo.
Napriklad firma Microsoft v licencnej zmluve tvrdi, ze operacny system nie je tvojim vlastnictvom, ale mozes ho pouzivat za urcitu cenu.
To je v poriadku. Ja nemám nič proti tomu, aby MS postihoval tých užívateľov, ktorí porušili zmluvu. Ale keďže ide o (verejný?) zhluk bitov a bajtov, tak nemôže postihovať každého, kto má na svojom pamäťovom médiu tie isté 0/1. Majú právo postihnúť len a práve tých, čo porušili zmluvu. Nikoho iného. Všetko ostatné je štátne násilie. Bez opodstatnenia zmluvným vzťahom.
Podstatna otazka je ako vznikol ten zhluk 0/1 na tvojom disku.
–
1) nahodne
2) sam si ho naprogramoval
3) dostal si ho od toho, kto porusil zmluvu s povodnym tvorcom
–
v pripadoch 1 a 2 by si mal moju podporu keby si bojoval za prava tvorcov, ktory dokazu vytvorit (s urcitim omeskanim, ale bez kopirovania) dielom ktore je nahodou rovnake ako uz existujuce. Lenze tvoj text nie je o tychto pripadoch.
–
V tretom pripade, sa vsak diametralne rozchadzame. Ja nedokazem obhajovat vlastnicke pravo cloveka, ktore vzniklo porusenim dohody. Zda sa mi, ze obhajujes profitovanie z porusovania zmluv, ktore je maskovane za „neznalost“.
–
Mne to pride ako kricanie. Ja som to neukradol, mne to darovali. Mna netrestajte, lebo predsa som nechcel vediet, ze on porusuje svoje zmluvne podmienky.
–
Mne tato obrana pride velmi kratkozraka. Co ked niekto iny porusi zmluvu s tebou a niekto treti, ktory z toho bude profitovat ti povie, ze ho tvoj postoj nezaujima? Co ked si niekto najme cloveka „bieleho kona“, aby s tebou porusil zmluvu?
–
Mne to pride nefer obhajovat sa tym, ze „ja s tym nic nemam“, len to vlastnim bez toho, aby som sa zaujimal o to ci dotycny ma pravo predavat tieto veci.
–
–
–
Ked nad tym zauvazujes, tak musis prist na to, ze je to rovnake ako kupovat kradnute veci. Su to veci, ktore ti dava niekto kto na to nema najmensie pravo.
–
A tvrdit, ze je to ok, lebo ty nechapes, alebo nechces uznat skodu povodneho majitela je nespravne.
Je to tak ako hovoríš. Ale je zmluva naozaj platná, keď ten kto kúpil ten SW nebol informovaný o tom, že sa zmluvne zaväzuje, že nebude dielo ďalej šíriť.
Prípadne má zmysel dodržiavať zmluvu, ktorá nemá reálne sankcie?
Prečo by mal štát vymáhať práva pre spoločnosť MS, nech si svoje práva vymáha sama.
Keby to obmedzenie využívania softwaru neplatilo takmer v každej krajine, tak by ho MS do zmluvy dal. Pre zákazníka by sa aj tak nič nezmenilo.
Druhá vec je, že štát by nemal takéto veci uľahčovať.
Tiež by ma zaujímalo to riešenie, ktoré bolo naznačené na konci článku. Ten spôsob odmeny pre autora vynálezu.
Fajn sú dva typy dnes „nelegálnych“ užívateľov.
1. Tí čo to kopírujú a dávajú na net.
2. A tí čo si ho stiahnu pre svoju potrebu.
U 2. tam nevidím jediný logický dôkaz kriminalizovať ich. Neurobili nič. Používajú kopiu a nesúhlasili (ani písomne, ani v licencii ani kúpou) dodržiavať podmienky užívania softvéru. A nemôžeš ani rádať „straty z ušlého zisku“ lebo nie je dokázané, že by si títo ľudia kúpili napr. Windows za trhovú cenu. Používajú ho lebo je zadarmo a nesúhlasili ho nešíriť – používajú už okopírovanú kopiu.
1. Uzivatel si kupil CD s Windowsom je to jeho majetok zaplatil za neho riadnu sumu a má právo sním robiť čo chce čiže aj dobrovolne požičiať či vytvoriť kopiu.Ked OS nie je v tvojom vlastníctve – tak je prenajatý? Takže ti prenajíma myšlienku?? absurdné.. Je to monopolizácia odvetvia. Jednoducho Microsoft ma upravit svoje ceny – nuti ho ktomu technologický pokrok tak ako to musia denne robiť predajcovia hadrware musia to robiť aj vyrobcovia software. Principialne je to uplne rovnake. Len pár bohačov vedelo zalobovat a tak si chcu udržat ceny stale hore. Keby Gates predaval lacnejšie nikto by nekopiroval. Teraz mi povedzte ked to uplatníte – ako to chcete vymahat na školach? Skoly nemaju na original Windows pre kazdy pc… a pekne pojdeme spat do doby kamennej len aby sa udrzal microsoftu monopol… Dufam ze ho linux v buducnosti vytlaci z trhu…
Akokolvek nerad si dovolim tu s tebou odporovat…
Ad 1) ty si si to kupil s nejakymi podmienkami pouzivania, ktore su tam dost jasne vyspecifikovane. Inak co sa potom tyka monopolizacie tak to je samozrejme ok
kupou prava na vacsinu softverovych produktov sa v zmluve zakaznik zaviazuje k urcitym podmienkam. velmi casto to byva ja podmineka a tom, ako si moze digitalnu kopiu softveru uchovavat a co s nou moze robit. nemozes byt zaroven za to, aby microsoft postihoval zakaznikov, ktory porusili zmluvu a zaroven si chciet s digitalnom kopiou robit co chces, aj ked je to v rozpore so zmluvou.
Nejde o verejný zhluk 0 a 1 iek.
MS neposkytuje software zadarmo pre verejnosť ale predáva ho konkrétnym užívateľom na konkrétny počítač.
Ale však v poriadku. Od týchto užívateľov, ktorí si SW kúpili, môže požadovať dodržiavanie dohody, ktorá bola súčasťou predaja/kúpy SW. Ale nemôže požadovať dodržiavanie dohody od niekoho, kto si žiadny SW nekúpil. A má na svojom výhradnom majetku tú istú postupnosť 0/1, ktorá tvorí SW.
.
Ale u SW je to v podstate vyriešené. SW môže kontrolovať pravosť na serveri výrobcu. A MS to aj takto robí, takže si proste dokáže zabezpečiť svoje „právo“.
ak nie je mojim vlastnictvom tak doslo iba k zapozicaniu a ja mam pravo kedykolvek nosic vratit a mozno pytat cast penazi spat. pozor nemylit si s video alebo autopozicovnami.
Bohuzial to ma niekolko hacikov:.
1) zmluva sa uzatvara medzi dvoma stranami konsenzualne- pouzijuc pripad kolesa, asi by bolo nelogicke, keby autor nan napisal- kto sa pozrie na toto koleso, zavazuje sa, ze podobne nevyrobi. Podobne pri kupe softwaru nejde o dohodu (t.j. suhlas) medzi oboma stranami a preto nevidim dovod, preco by mala byt platna a chranit autora
2) ked si kupim tie kolesa na voz, nevidim dovod, preco by ma mal niekto obmedzovat, ci si dam po dve na kazdu stranu, alebo vsetky styri nalavo, pripadne, ze s nimi mozem jazdit len mimo mesta. Preco ma chce teda niekto obmedzovat ako nakladam so svojim DVD alebo softwarom- t.j. ci ho predvadzam verejne alebo v sukromi, ci dovolim celej ulici, aby ho pouzivalo a urobilo si rovnake?
nema spravdu.
zavysi od toho ktory stat ake obmedzenia ustanovuje.
v USA plati first slae doctrine, podla ktorej s raz kupenym dvd s filmom je mozne robit co majitel uzna za vhodne a co nie je inak v rozpore so zakonom, samozrejme. moze take dvd predat, moze ho pozicat (aj za uplatu) a aj sa tak vo velkom deje. (vsetky vhs pozicovne od zaciatku vhs, blockbuster video, netflix ci redbox tak zacinali, kym nedostal od studii lepsie podmienky ak budu ochotni delit sa o zisk)
Hlboko sa mýlite.
Nákupom DVD sa na vás neprenášajú vlastnícke práva.
V skutočnosti si kupujete IBA možnosť sledovať film.
Ale ja nenamietam, ak je s kúpou DVD spojené zmluvné ujednanie, že kupujúci nebude obsah DVD šíriť. Ale ja som si žiadne DVD nekúpil. Ja som si stiahol zhluk núl a jedničiek, o ktorom producent tvrdí, že je to „jeho“ AV dielo. Ale ja som s ním žiadnu zmluvu nepodpísal. Tie nuly a jedničky sú vlastnoti (magnetické) môjho výhradného majetku (pevného disku). A na tento môj výhradný majetok producent AV diela nemá žiadny nárok. A bez môjho majetku zasa žiadne nuly a jedničky neexistujú.
Tibor, Tvoj argument, ze ty si si ziadne DVD nekupil ale stiahol si si zhluk 0 a 1 (hoci si mohol vediet, ze ten, kto dielo na internet zavesil k tomu nemal pravo) sa podoba argumentu zlodeja zeleznicnych kolaji, ze on tie kolaje neukradol, lebo oni tam na zemi len tak bez strazenia lezali. A ze on nema so zeleznicami ziadnu zmluvu o neprenasani kolajnic do zberu.
Ked si kupis fil na DVD, tak uzatvaras s predajcom zmluvu. A sucastou tej zmluvy je aj to, na co mozes ten film pouzit a co s tym filmom nesmies robit. Takze tvoje vlastnicke pravo na kupeny film nemoznostou urobit jeho kopie a tie predavat dalej nie je obmedzene, kedze si pri kupe dobrovolne suhlasil s tymto obmedzenim.
Tú analógiu s kolesom máš zle. Videl som koleso, zaznamenal som si ho na pamätové médium v mojom vlastníctve (pamäť vo vlastnej hlave) a následne som pomocou tejto pamäťovej kópie vyrobil svoje koleso. Analogicky som si na svoje pamäťové médium (počítačový disk) zaznamenal film. A ten som sebe a svojim priateľom (zákazníkom, … ) prehrával podobne,ako som si pri výrobe kolesa prehrával záznam z hlavy.
Analogia s kolesom je OK, ale nema ziadnu pointu. V principe aj ten kto prvy vyrobil koleso a pouzil ho na voze by mal mat prave take pravo na vlastnictvo svojho napadu (vynalezu voza) a jeho ochranu (samozrejme za predpokladu, ze by tu ochranu bolo mozne fyzicky zabezpecit) ako ten kto si nezamkne auto a necha v nom penazenku.
Nesúhlasím. Ak mi ukradnú peňaženku, akokoľvek nezabezpečenú, stále bude platiť, že mi tá peňaženka bude chýbať. Že už nebude v mojom vlastníctve. Ak niekto okopíruje môj nápad, nič mi chýbať nebude. Naďalej budem môcť s tým nápadom úplne voľne nakladať.
Dobre tak inak. Aj ked si odmyslime ochranu dus.vlastnictva, dusevny vytvor ma hodnotu, vyjadritelnu rovnakym sposobom ako pri fyzickej veci (napr. spenazenim na volnom trhu). Hodnota ukryta v dusevnom vytvore nie je viazana na konkretnu fyzicku vec, ale je vo vytvore samotnom. Cize napr. software stoji podnikatela nemale investicie a cas. Ak mu niekto pocas vyvoja kradne kod a vyvija paralelny produkt ktory uvedie o mesiac skor prichadza o zisk a teda aj o investicie realne peniaze. Kludne o ovela viac ako v nejakej penazenke.
To sa budeme točiť stále dookola :(. Však ja nikomu odmenu za duševnú prácu neodmietam. Ja len odmietam taký systém vyplácania odmeny, ktorý je založený na obmedzení vlastníckeho práva iných ľudí. Ja prosto neverím, že mám právo kvôli „dobrej veci“ konať násilie voči iným ľuďom.
OK, kazdopadne ak popierate dusevne vlastnictvo (tema clanku), odmietate aj spravodilvu odmenu za dusevnu pracu, lebo jedno zavisi od druheho. Aktualne stav zakonov a suvisiace zvrhlosti nekomentujem…
spravodlivu odmenu dokaze generovat iba trh. nechcete alebo neviete pochopit,ze povedzme niekto napise knihu a v nej citujem „Som za dusevne vlastnictvo.“ a ta kniha je chranena autorskym pravom tak uz nik nemoze tuto vetu povedat aby neporusil zakon. je obmedzovana moja sloboda, ja nemozem pouzit moje pero a moj papier, aby som napisal tuto vetu, lebo porisim zakon. je to obmedzovanie mojej slobody a slobodneho nakladanie mojim majetkom. dokonca sa da povedat, ze zlodejom je autor a vydavatelstvo. oni ty slova nevymysleli, ani tu vetu nevymysleli, len si presadili, ze zadarmo a beztrestne ju budu pouzivat vyhradne oni. jednoduchsie to uz vysvetlit neviem a vsetko z vasej strany by aj tak bolo mimo misu.
Tibor, uz si mimo akejkolvek zmysluplnej debaty.
To je v poriadku, tuto hodnotu moze aj spenazovat. Co ale nechapem je, preco zakon obmedzuje v podobnej cinnosti ostatnych.
Ako by sa ti pacilo, keby bol iba jeden obchod s potravinami v meste len preto, ze ti ostatni chcu predavat rovnake veci ako on a nemaju na to pravo?
Ak by ste sa zivili programovaním a predajom software bude vám chýbať príjem ktorý by ste získali pri predaji.
Ak programujete opensource dopredu sa vzdávate zisku iba v tomto prípade vam nevzniká škoda.
Ako moze niekto povedat ze BY MI BOLI BYVALI CHYBALI nejake peniaze??? Tam predsa iba ide iba o podmienku ze je mozne, ze keby som moj SW predal, mohol by som za neho dostat nejake peniaze keby bol dostatocne dobry, a niekto by mi zanho tie peniaze bol ochotny zaplatit. Ale mozno aj nie. A brat MOZNY usli zisk je realnu stratu je postavene z filozofickeho hladiska uplne na hlavu. Uz v starovekom grecku bolo jasne, ze na divadelne hry, piesne neexistovali vyhradne prava na performance toho ktoreho diela, ale iba na autorstvo! V nasom svete su majetkom iba hmotne veci, preto aj miliony ludi „kradnu“ SW, MP3 a filmy, ale inak kradeze „realnej veci“ (auto, mp3 player, chleba, atd.) by sa v zivote nedopustili. Nieje podozrive s dusevnym vlastnictvom aj to, ze miliony inak slusnych ludi ho uplne odmietaju akceptovat??? 🙂
Preco by to bolo na hlavu? Ja som vcera surne potreboval software na spravu PDF suborov a nasiel som jeden vhodny za 29 eur. Ked som ho ani po pol hodine nevedel na torrentoch najst, zabalil som to. Uz som mal kreditku v rukach ked som tomu dal este jednu sancu a BAC. Paradna cracknuta verzia na ruskom serveri. Samozrejme som ju stiahol a kreditku vratil do penazenky.
Mam dojem, ze vyrobca software prave prisiel o 29 eur, kedze ja si jeho produkt spokojne uzivam a nic som neplatil (a funguje naozaj vyroborne! extremne mi to ulahcuje zivot. Vola sa Yep!. Odporucam).
Je to snad ine, ako keby som sa nechal ostrihat u holica za 29 eur a potom rychlo zdrhol, kym mi sa on na chvilu otoci? Spokojne si budem uzivat novy strih a jemu tiez predsa nic chybat nebude.
Bude ti chýbať profit, ktorý dosiahne ten, čo ho odkopíroval a stihol predať iným (vo forme hotového voza alebo len nápadu ako vyrobiť voz) skôr ako ty. Utrel si hubu. To je celé.
Mimochodom, peňaženka aj po ukradnutí ostáva tvojim vlastníctvom, len ju má v držbe ktosi iný, neoprávnene. To je troška rozdiel.
V prvom rade – teší ma, že si sa pridal k pisateľom na tomto webe. Sledujem občas tvoju blogoprodukciu a vždy sa mi páčila.
Táto téma ma vždy zaujímala, najmä teraz v tomto období. Som rád že som si o tom tu mohol prečítať a utvrdiť sa v niečom s čím som si nebol až tak istý.
Som si istý, že toto je komplikovaná téma na pochopenie v širokej verejnosti. Aktuálne to aj vidno na hodnotení článku – nečudoval by som sa aj keby išiel do mínusu, aj keď je fakt dobrý.
Niečo ako keď si bežný pravičiar pozrie na wikipédii definíciu kapitalizmu a potom si prečíta môj článok – len ešte o tri stupne vyššie. 🙂
Krajšiu obhajobu krádzeže som nečítal.
kto je okradnuty, ak si skopirujem kupene cdcko?
ak si skopirujes pre seba cd-cko, ktore si si kupil ako back-up nemas problem (v niektorych krajinach ano). rovnako nemas problem skopirovat a dalej sirit cokolvek ak mas k tomu suhlas drzitela kopyrajtu. este nejake otazky?
*****
potom si este mozes natocit vlastny album alebo film alebo vytvorit vlastny operacny system. dokonca si mozes namalovat aj monu lisu za pouzitia rovnakeho platna, stetcov a farieb, alebo softver za pouzitia rovnakych „0“a „1“ ako MS.akurat nesmies vydavat svoj obraz za monu lisu od da vinciho. ak to urobis tak si klamar a zlodej.
Toto nie je pravda: „rovnako nemas problem skopirovat a dalej sirit cokolvek ak mas k tomu suhlas drzitela kopyrajtu.“ U nás na Slovensku sa autor nemôže zbaviť svojho „autorského práva“ a ktokoľvek šíri jeho dielo (aj keď s tým súhlasí!), porušuje autorský zákon.
Ale môže udeliť inému subjektu licenciu na jeho používanie, šírenie, verejné predvádzanie atď.
Áno, môžem sa zmluvne dohodnúť s každým šíriteľom zvlášť, ale verejné licencie a automaticky licencovať dielo ako voľne šíriteľné nemôžem. http://www.soit.sk/sk/odborne-sekcie/cc/2011-12-08/154-poslanci-zrusili-rokovanie-o-novele-autorskeho-zakona
Tzn. to, čo máme v pätičke na tomto webe je tam len pre srandu a keby mi preplo, mohol by som sa dožadovať náhrady od webov, ktoré naše články prebrali. Pritom ich k tomu vyslovene vyzývame.
Ten, kto ho vytvoril (autor, interprét, výrobca záznamu…), lebo ak by si si ho bol kúpil, mal by z toho určitý finančný profit (i keď malý), ktorý by sa tebe mohol javiť ako bezvýznamný. Nie je ale na tebe, aby si jeho významnosť posudzoval.
Otázka: bežne používam Phytagorovu vetu. Ukradol som ju Phytagorovi? Som zlodej? Podobne používam matematický aparát na riešenie diferenciálnych rovníc, ktorý vymyslel niekto iný. Opäť som zlodej? Sú školy, kde vysokokvalifikovaní učitelia prezentujú cudzie nápady organizáciami organizovaného zločinu krádeže?
Pri všetkej úcte zaplietať sem Pythagorovu vetu a matematiku je demagógia. A nič to nezmení na fakte, že autori piesne, filmu, knihy či originálneho nápadu majú (špeciálne) vlastnícke právo, tzv. copyright, t.j. autorské právo k svojmu dielu. Miera ochrany sa líši podľa typu diela, ale v princípe privlastňovanie si celého zisku pre seba využívaním výsledku tvorby iného autora bez priznania mu jeho podielu je vo svojej podstate zlé konanie…
Prepáč, ale všetky vedecké vynálezy (aj patentované) vznikli aj za použitia dovtedajších vedeckých poznatkov. Kam by sme sa to dostali, keby autor vynálezu musel platiť všetkým „vynálezcom“, ktorých vedecké, či iné duševné výsleky použil. A áno, aj tá phytagorova veta by tam v konečnom dôsledku patrila. Aj Phytagoras si prežil svoje, kým na ňu prišiel.
Tibor, počul si už o (časovo obmedzenej) dobe ochrany predmetov práv duševného vlastníctva? Skús sa na to aspoň z rýchlika pozrieť najprv.
Preco by to mala byt demagogia??? je to presne vystizny pripad absurdnosti „nasho“ myslenia. Co je stare a zabudnute, pripadne autor je neznamy a nemoze sa branit (Pytagorova veta, Keplerove zakony, Archimedova skrutka atd. atd…su ich doslova tisice, tak tam je zrazu v poriadku porusovat autorsky zakon a doslova sa moze kradnut ich genialne napady…prave taketo pripady poukazuju na absolutnu neudrzatelnost autorkych prav na dusevne vlastnictvo…ako dobry priklad moze sluzit firma Apple ktora si dokonca snazi narokovat na presny tvar a hrubku svojho Ipadu a obvinuje Samsung ze mu ho „ukradol“…a tym dokonca docielil pozastavenie predaja Galaxy tabu!!! to je uz uplne donebavolajuca absurdnost a sluzi vyslovenie na financne ucely (machinacie). A banda pravnikov sa ma s cim bavit, maju svoju agendu a velke korporacie ich brutalne platia za dokazovanie tej, ci ktorej viny. Samozrejme ze zasa Samsung so svojimi pravnikmi obvini z niecoho ineho Apple a disuahne zakaz predaj v Koreii atd…a treba si uvedomit ze kolko % z prdaj CD dostane autor, niedkde som to videl, ze uplne zanedbatelny zlomok! zvysok zozeru nahravacie spolocnosti so svojimi pravnikmi a managermi a zbytocnou distribuciou plastoveho odpadu po celom svete 🙂
Zaujimave by bolo keby sa nasla nejaka Pythagorova rodina a zacala sa domahat svojich udajnych „prav“…a keby sa ozval vyrobca kolesa, bicykla, vrtule, motora, Shakespearov dedic, alebo dokonca aj vynalezca keramiky…ludska spolocnost by sa zastavila a rozpadla…
Tu sa jasne ukazuje ako nechápeš o čom píšeš, autorským právom nie je chránený princíp (myšlienka), ale konkrétne dielo, teda pytagorova veta ako princíp nie je chránená, ale kniha s konkrétnym textom je chránená pred kopírovaním a ďalším predajom bez súhlasu autora. Čiže chránené je konkrétne dielo, nie myšlienka v ňom obsiahnutá. Myšlienku môžeš ľubovoľne používať a na jej základe tvoriť vlastné diela.
Phytagorovu vetu používam ako analógiu k patentu. Vedeckého postupu. Nie ako analógiu k umeleckému dielu. Phytagorova veta je vedecký postup, návod, ako ktorýkoľvek iný. Aj zložitejší. A aj tie verejné nepatentované vedecké postupy sú aj veľmi zložité (riešenie diferenciálnych rovníc, napríklad). A používajú ich aj vedci, ktorí si potom svoje výsledky (dosiahnuté aj s pomocou „nepatentovaných“ predošlých vedeckých výstupov) nechajú patentovať, ale tým pred nimi nič nezaplatia.
A ešte: nič také, ako konkrétne audio-vizuálne dielo neexistuje. Pretože je to len zhluk bitov a bajtov. Ak v tom zhluku niektoré bity a bajty zmením: vznikne nové dielo? Mám potom dokonca právo na jeho ochranu. Aj keď bude na nerozoznanie od toho pôvodného? Ako veľmi sa musia dve konkrétne diela líšiť, aby to boli dve diela a nie jedno?
Ja mám proste principiálny problém: ochrana duševného vlastníctva chráni niečo, čo reálne vôbec neexistuje. Čo sa nedá jasne definovať. Myslím tým napríklad rozdiel medzi dvoma dielami tak, že už to budú dve diela.
Proste objekty duševného vlastníctva sa nedajú konzistentne definovať. A preto ani nemôžu byť predmetom vlastníctva, či akejkoľvek ochrany.
Právom chránený úžitok z diela neprináša zhluk bitov a bajtov, ale reprodukcia diela prostredníctvom tech.zariadenia, takže rovnako ako v prípade literárneho diela nejde o materiálny nosič na ktorom je dielo zachytené, ale o obsah. Preto aut.zákon upravuje vlastnícke právo ku knihe ako k veci vo vlastníctve kupujúceho a osobitne právo autora na reprodukciu a zverejnenie diela, teda obsahu knihy… Nikto ti nebráni používať písmená, nikto ti v zásade nebráni knihu trebárs aj spáliť (aj keď určité obmedzenie tu je), to ale neznamená, že máš právo prisvojovať si obsah diela vyjadrený v knihe… Bojuješ na nesprávnom mieste, zle si si vytýčil problém.
zhluk bitov a bytov je technický popis , ale podľa právnej kvalifikácie sa jedná o dielo (v prípade, že spĺňa aj ďalšie znaky napr. tvorivosť atď), takže argumentovať technickým popisom pri právnej kvalifikácii je nezmysel…
presne tak…dusevne dielo sa neda konzistentne definovat…su pokusy ako definovat skladbu ako postupnost niekolkych tonov za sebou v urcitom rytme…povedze ze ich je 8…cize ked zahras iba 7 z nich, mas originalnu skladbu! 🙂
Peter K, myslis sa, kopirajt nasilne brani pouzitiu myslienky. Kupim si cdcko a zacnem ho citat. Zacina sa jednotkou. Pomyslim si jednotku – v mojom mozgu je myslienka „jednotka“. Pouzijem myslienku „jednotka“ v mojom mozgu a zapisem si ju na moje vlastne medium. Pokracujem v citani, na druhom mieste je zase jednotka… atd. Takto skopirujem cele CDcko *LEN* pouzitim myslienok a mojho vlastnictva (kupene cdcko, medzipamet, citacka, medium, napalovacka) ale podla zakonov niektorych krajin som tym porusil kopirajty.
Je pravda, ze v roznych dobach a roznych krajinach su obmedzovane rozne pouzitia roznych druhov myslienok – napr. urcite pouzitia pytagorovej vety niektore zakony niektorych krajin v niektorych dobach neobmedzuju, ale ine krajiny v inych dobach obmedzuju pouzitia zase inych myslienok.
Tomas ja tiez nie som zastancom dusevneho vlastnictva, ale tvoja argumentacia je demagogicka.
Pretoze rovnako mozem argumentovat po tom, co niekoho odstrelim tvojim sposobom: ja som zmackol iba kohutik na devine, gulka sa vysunula zo zasobniku, dostala rychlost, preletela hlavnou a potom preletela jeho lebkou…
Ste trošku mimo. Fyzikálne ani matematické zákony nepatria do kategórie ,, Vzácne,, Neboli vytvorené ale odpozorované. Nikto ich nevytvoril iba definoval. Ich autorstvo nepatrí ľudom.
Pracovné metódy a postupy nespadajú pod ochranu duševného vlastníctva (nedajú sa patentovať). Aj keby to tak čírou náhodou bolo, Pytagoras je už na pravde Božej myslím dlhšie ako 70 rokov.
Som rád, že sa tu u Vás rozbehla diskusia na túto tému, ale predpokladal som hlbšiu znalosť práva od autora článku.
Práve som sa dostal k tomuto článku:
http://www.mises.cz/clanky/paulo-coelho-co-si-myslim-o-sopa-600.aspx
Tiež zaujímavý názor.
Inspirativne.
Podme v uvahe dalej. Co je to filmove alebo hudobne dielo? Nieco zhodne s originalom? Ale zhodne v akom zmysle? Rovnaka sekvencia bitov? Potom staci zmenit jeden bit a je to uz ine dielo?
Nezmysel. Skratka si predstav, ze by si do niecoho investoval svoju energiu. Pracujes na tom ako kon 10 rokov, s tym, ze to dokazes na trhu predat. Ak by si nevidel potencial zisku, tak sa do toho ani nepustas. Potom to nahras na DVD (dajme tomu program na superrychle ulahcenie a zrychlenie pocitacov). Tym ho uverejnis, niekto si ho moze kupit. Zaujem bude velky. Ale kedze predas len 1 DVD, a vsetci ostatni si ho napalia, tak si vlastne zverejnil svoje dielo bez toho, aby si bol zan odmeneny. Ako chces definovat odmenu pre tohto cloveka? Ako odmenu za to 1 predane DVD? Ako odmenu za 10 rokov prace? Hodinovu mzdu? Alebo sa len dostavame k nezmyselnemu kecaniu a hovoreniu si, ze takto by to mohlo a malo byt, ale sme uplne mimo reality?
Ja si myslim, ze problem nie je samotne dusevne vlastnictvo, ale doba jeho vymozitelnosti. Prave tu treba zmenit, keby mal tvorca exkluzivne pravo pri hudbe a filmoch na 1-2 roky, pri vynalezoch na 5-10 rokov tak by to bol vyborny kompromis.
Ale to potom už úplne jasne nebude vlastníctvo. Alebo chceš určovať dobu vlastníctva aj pre autá, nehnuteľnosti … Proste auto, staršie ako 5 rokov môžem „ukradnúť“, pretože majiteľovi vypršala exkluzivita na jeho používanie?
dusevne vlastnictvo!!! materialne veci nemaju dusu, aspon v tejto verzii vesmiru ak verime nabozenstvu
to ze sa dusevne vlastnictvo snazia firmy naviazat na materialne predmety je len kvoli financiam, v dobe ked vsetko je digitalizovane a teda nematerialne stracaju paky na navratnost vlozenych investicii
moje auto mozes skopirovat kolkokrat chces aj v sekunde ked si ho kupim, to moje neprestane existovat a mozem ho pouzivat aj nadalej
vadilo by mi to keby som bol vynalezca auta, a preto aj dusevne vlastinctvo (teda odmena za prinos pre tento svet) je pochopitelne, to preto aby aj diela ktore su v sucasnosti nematerialne a teda lahko kopirovatelne boli chranene rovnakymi „akoze“ patentami. To ze tomu tak nie je a ked skopirujes dielo berie sa akoby si ho fyzicky ukradol je prave ta anomalia ktora musi byt v dohladnej dobe vyriesena, inak ludstvo dopadne velmi skaredo 🙂
Takze teba trapi, ze slovo vlastnictvo nepredstavuje to iste pri dusevnom a fyzickom vlastnictve. Ano, asi by sa to naozaj malo nazyvat inak, pretoze nan neplatia tie iste podmienky ako pri fyzickom vlastnictve.
Inak dnes je dusevne vlastnictvo tiez casovo obmedzene. Ci uz je to hudba, filmy, patenty, atd… akurat na ovela dlhsie obdobie, v zavislosti od zakonov krajny.
O.K.
takže akceptuješ, že duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo a teda nemôže požívať rovnaký stupeň zákonnej ochrany. Nazvime to teda pracovne „nové právo“ A to môže/nemusí mať tiež nejaký (iný) stupeň zákonnej ochrany. No a mne silne vadí, že existujúca ochrana „nového práva“ zasahuje do vlastníckeho práva iných osôb. Ochrana „nového práva“ je v priamej kolízii s prirodzenejším (oveľa skôr používaným) inštitútom ochrany (skutočného) vlastníctva.
Ja tomu nerozumiem. Tvrdis, ze ochrana dusevneho vlastnictva obmedzuje vlastnictvo ineho. Ja nerozumiem ako vzniklo „vlastnictvo“ toho cloveka, ktoreho udajne ochrana dusevneho vlastnictva obmedzuje. Povedzme si to na priklade knihy.
–
Ty tvrdis, ze clovek, ktory ma skopirovanu knihu je obmedzeny ochranou dusevneho vlastnictva v nakladani so svojim majetkom.
–
Ako vzniklo to vlastnictvo, ktoreho obmedzenie citis?
–
1) Niekto napisal knihu a vytlacil ju. Distribuoval a predaval ju s tym, ze ju nikto nesmie kopirovat. A dal na jej pouzivanie aj dalsie obmedzenia, t.j. nedal ti plne vlastnicke pravo.
2) Niekto si kupil knihu, Porusil dohodu a vyrobil dalsie kopie.
3) Ty si od neho vzal jednu kopiu.
–
Ja nechapem, ze si myslis, ze ti vzniklo vlastnicke pravo, ktore ochrana dusevneho vlastnictva obmedzuje. Kedy vzniklo tvoje vlastnicke pravo?
Keď mám na svojom disku „tvoj“ zhluk 0/1 bez ohľadu na to, ako sa tam dostal, tak ty si robíš nárok na MOJ majetok, môj disk. To je to obmedzenie.
Ešte jasnejšie je to takto: Ty verejne spievaš svoju pesničku, ja si ju (aj nechtiac, pretože spievaš v tom najotravnejšom rádiu 🙂 zapamätám. A potom ju spievam. Náhodou som lepší spevák, ako ty, takže ľuďom sa moja intepretácia páči lepšie a na koncerty si pozývajú mňa namiesto teba. A ty si zrazu nárokuješ na moje telo. Chceš mi zakázať spievať tvoju pesničku, napriek tomu, že ja ti neberiem autorské právo. Ty mi zakazuješ zapamätať si a zopakovať nejakú melódiu. Ja to vnímam ako hrubé porušenie mojej integrity. Moje telo ti rozhodne nepatrí a napriek tomu s ním chceš disponovať. HOWGH
Pokračovanie:
pričom tebe nič nechýba, nič som ti neukradol. Si autorom svojej pesničky, môžeš ju slobodne spievať. Nie je môj problém, že na koncerty pozývajú mňa a nie teba. NIe je to kvôli dobrej pesničke, je to preto, že som lepší spevák. Na koncernty ma pozývajú výhradne s ohľadom na MOJE schopnosti. A ty mi napriek tomu chceš brániť v požívaní mojich vlastných schopností.
Odkial vies tu pesnicku? Ked ta nevolaju kvoli tej pesnicke, tak ju nespievaj a vsetko je v poriadku. Akosi implicitne tvrdis, ze ta volaju kvoli tvojmu spevu, ale aj tak nechces prestat spievat tu pesnicku. Je to smiesny argument, ze to nie je kvoli pesnicke.
Ale podme k veci:
Mne je jedno ci ma niekto skodu, alebo nema z porusenia dohody. JE TO PORUSENIE DOHODY. A to je nemoralne a nespravne. Ked sa zacneme tvarit, ze dohody mozno obchadzat cez biele kone: „Ja som to neukradol, ja som to v dobrej viere ziskal, tak ma neobmedzujte v mojom vlastnictve“ tak je koniec. Jednoducho tvoj postoj je: Som za sukromne vlastnictvo a slobodu dohody, ale iba vtedy ak mi to vyhovuje.
K tej pesnicke: Ta pesnicka bola uvolnena medzi ludi s podmienkou, ze ju nikto iny spievat nebude. (chapem, ze niektore pouzitia ked cloveku nasilu tlacia do usi nejaku pesnicku su za hranicou a naozaj robia z pesnicky verejny statok, ale to neznamena, ze je to pravda pausalne o vsetkych pesnickach)
Podstata je ta, ze ty, alebo ten co ti ju zaspieval prvy raz ste porusili dohodu. Ze si LEN vypocujete pesnicku, ale nebudete ju opakovat.
A teraz to podstatne: Pri dohode nezalezi na tom, ci jej porusenim vznika alebo nevznika strata. Jedine co hra rolu je ci si porusil dohodu, alebo nie. Opakujem: Je jedno, ze nikto z toho nema stratu (aj ked to je diskutabilne, ale naozaj to nie je podstatne).
Inymi slovami hovoris, ze ta nezaujima ako si sa k tej pesnicke dostal, je tvoja.
Ale dobre. Pripustme, ze mas pravdu. V tom pripade, ale nechapem, ale naozaj nechapem, preco tento princip nechces aplikovat na vsetky veci: „Nie je podstatne na zaklade mam to vlastnictvo. Kym tvrdim, ze tam nevznikla skoda, tak je to v poriadku.“
Rad pridem k tebe domov a vezmem veci, ktore ked stratis (podla mojho nazoru, lebo iba ten je podla teba dolezity) nebudes mat skodu.
NIE JE to porušenie dohody. Ak sú pesničku spievaš verejne, nemáš ako uzavrieť korektnú a platnú dohodu so všetkými, čo ju môžu počuť.
Nemôžeš ku mne prísť a zobrať mi veci. Narušíš princíp, že si zobral SÚKROMNÉ veci, t.j. niečo, čo som neposkytol verejnosti. Verejným spevom svojej pesničky si ju zverejnil. Vlastným rozhodnutím si sa rozhodol ju dať k dipozícii verejnosti. Pretože nie je prostriedok (okrem nekorektného násilia), aby si zaviazal všetkých počúvajúcich, aby ju nešírili. To sa dá len ak pesničku nezverejníš, ale zaspievaš ju v úzkom kruhu tých, ktorým predtým dáš podpísať zmluvu.
ak budes verejne spievat pesnicku cudzieho autora, ty alebo prevadzkovatel tvojho spievania (organizator koncertu, nahravacia spolocnost….) plati autorskej organizacii (u nas SOZA) poplatky za moznost verejnosti pustat taky audio stream. (ci uz je live, ci zo zaznamu) a ma vacsinou aj povinnost autorskej organizacii uviest, ake skladby odprezentoval. ta z toho plati povodnym autorom (ak su v autorskom zdruzeni) tantiemy.
ak sa ti bude darit ovela viac, ako povodnemu spevakovi, aj on z toho ovela viac dostane.
Ochrana vlastníckeho (a každého iného) práva existuje práve pre možnosť (hrozbu) kolízie s iným (nielen) vlastníckym právom. Inak by tá (zákonom daná) ochrana nebola potrebná.
Pre kazdy statok moze byt doba ina. Dokonca pre kazdemo cloveka a individualny nakup moze byt doba ina. Zalezi na licencnych podmienkach.
🙂 Ak si presvedceny, ze tvoje dielo je take unikatne, daj si zan cenu trebars 100k eur. A holt mozes sa venovat dalsiemu dielu – vid napriklad obraz – umelec namaluje obraz a preda ho preto, ze je original … vidi sa mi pritiahnute za vlasy, ze si ten obraz nemozem odfotit, nakamerovat, odkreslit, jednoducho ho reprodukovat zadarmo a predavat ja osobne jeho kopie, ktore nie su originalom. Ani film na dvd nie je cenou za namahu stoviek ludi na nom o tom hovori jeho predajnost, ktora je volna. Osobne z toho filmu nemozem urobit vlastne sceny tak aby sa mi film pacil este viac, nemam hercov atd. Nepredpokladam, ze umelec, ktory zhotovi obraz ocakava, ze mu vsetci za jeho vzhliadnutie budu platit. Proste ho raz preda a hotovo.
suhlasim. hlavne nech si autor clanku uvedomi, ze na svete existuju hlupejsi a menej hlupi ludia. svet napreduje vdaka tym menej hlupim – cize mudrejsim, ktori su nieco schopni vymysliet. ak im ukradne pan autor moznost nieco mat z toho, ze 10 rokov pracuju – niekdy fakt mukluju a zapasia trebars s bandou totalnych hlupakov na uradoch – na zlepseni, ktore posunie aj komunitu hlupejsich a povedzme si aj lenivych ludi (a kedze autor rad prehana tak si dovolim aj ja: posunie cele ludstvo dopredu), tak mudrejsi ludia stratia akukolvek motivaciu pracovat na zlepsovakoch a budeme v riti. takze kludne si kradnite kolko chcete, ale potom sa jedneho dna necudujte, ze ludstvo skoncilo v moralnom zadku. a vybornym prikladom su ITs, pretoze viac preplatena skupina workerov na svete (okrem politikov) neexistuje. a kto mi chce teraz napisat, ze ako ITs zlepsuju svet tym co programuju, tak hned mam odpoved. skutocne napady na zlepsenie zivota neprichadzaju od ITs. to su len programatori, ktori dokazu niekoho myslienku – vizionara a uzivatela – prepisat do uz spominanych 0 a 1. stavaju sa teda ITs autormi napadov? nemyslim… naopak drviva vacsina nevyuzitelnych programov vysla priamo z hlav ITs. smiesne percento sa realne vyuziva a aj to hlavne v spojeni s inymi produktmi. necital som ine clanky autora, ale podla toho ako pise predpokladam, ze je jeden z ITs. tak len si kludne kopirujte a kradnite a prehlaste to za spravne a potom sa pozrite do zrkadla a hodte do neho kamenom.
Je toto kradez?
Farma firmy budu vyrabat lieky, ale nebudu ich uvolnovat do predaja. Budu ich aplikovat zaujemcom vo vlastnych komplexoch a tak, aby dotycny prijimatel mal pozitky z konzumacie lieku, ale nemal prilezitost zistit jeho zlozenie. Zaroven pri vstupe do komplexu kazdy podpisuje zmluvu, ze neurobi ziadne kroky veduce k odhaleniu tajomstva zlozenia lieku.
Otazka. Je opravnene tejto firme obmedzovat vysku zisku? Je opravnena snaha obmedzit pravo firmy na urcenie si ceny za liek? Podla mna obe odpovede NIE. Co ty?
Podme dalej. Jeden clovek vsak ukradne liek a deanalyzuje jeho zlozenie. A zacne vyrabat rovnaky liek. Urobil dotycny kradez? Mozno na zaklade tvojej definicie nie. Neviem, skus povedat. Ale podme k meritu veci: Je to porusenie zmluvy? Aku velku pokutu si moze firma dat do zmluvy s jednotlivcom ako ochranu pred porusenim zmluvy? Mame pravo obmedzovat vysku pokuty, ktoru si firma da do zmluvy? Ma stat povinnost poskytnut sucinnost pri vymahani ustanoveni zmluvy? Konkretne mam na mysli sudy, presadenie platnosti rozsudku, vymahanie pokuty exekuciou atd…
Podla mna obe odpovede: ANO, LUBOVOLNU, NIE, ANO. Co ty?
V tejto konstrukcii, ktora je zalozena vyhradne na zmluve medzi konzumentom a vyrobcom vidime, ze vyrobca ma LUBOVOLNU vysku zisku zo svojho vynalezu. Tusim to pachne prave tym, co sa ti zda nefer. Je to nefer?
A teraz pragmaticky. Toto usposobenie je velmi nakladne a nepohodlne pre konzumentov liekov i pre vyrobcu. Mozno by slo dohodnut sa na fikcii, ze toto vsetko, tieto vsetky opatrenia su existujuce vymenou za zjdnodusenie obchodovania a pohodlnosti distribucie a konzumacie bez nutnosti internacie konzumentov liekov. Fikcia by bola o tom, ze kazdy kto si kupuje liek podstupil vsetky procedury s internaciou, s podpisom zmluvy a tak dalej a tak dalej…. Samozrejme takuto fikciu by sme asi nemali udrzovat nekonecne dlho… povedzme len 10 rokov. Nebolo by to pre vsetkych jednoduchsie… Nedohodneme sa v ramci zdraveho rozumu na udrziavani tejto fikcie?
Dufam, ze suhlasis, ze kto neche udrziavat tuto fikciu, nemusi si kupovat lieky. Rovnako ako si v plnej hardcore verzii nemusel absolvovat internaciu kvoli liecbe.
Nie je vybudovanie tejto fikcie uzitocne?
A kurnik, tusim popisujem patentovy zakon… a neprisiel som k tomu tym, ze by som chcel chranit dusevne vlastnictvo, ale slobodu ludi dohodnut sa na zmluve.
Rad si precitam tvoj pohlad na spolocensku dohodu reprezentovanu zakonom, ktory zjednodusuje vybudovanie zlozitej fyzickej a pravnej konstrukcie. Asi je jasne, ze vdaka spolocnej dohode dodrziavat fikciu tajnosti sa siria vyrobky daleko rychlejsie a mnoho sirsiemu okruhu pouzivatelov. Ved len porovnaj benatske sklo a trebars pocitace.
V prvom rade veľká vďaka za reakciu skutočne k veci.
Môj názor v skratke: „komerčná“ zmluva, akú opisuješ na začiatku, jednoznačne áno. Toto je jeden zo spôsobov, akým sa to dá riešiť.
Asi som niečo nenapísal jasne: mne nejde o obmedzenie nikoho ziskov. Mne ide o to, aby tie zisky získal na trhu a nie pomocou násila na iných, ktoré mu ich zabezpečí (patent).
Takže „zjednodušenie“ pomocou spoločenskej dohody reprezentovanej zákonom rozhodne NIE. Skúsim vysvetliť na príklade audiovizuálneho diela: v tomto prípade by museli byť v takom zákone vymenované všetky AV diela. Resp. pod „neznalosť zákona neospravedlňuje“ by spadala aj povinnosť občana poznať všetky AV diela, ktoré sú chránené zákonom.
Ja si stiahnem film a mal by som vedieť, či je zákonom chránený. Pretože isto uznáš, že na stiahnutie budú aj filmy, ktorých autori o ochranu zákonom nemajú záujem. A ja budem musieť vedieť rozlíšiť, ktorý je ktorý. Ak si pustím aj ten nesprávny, pôjdem do basy.
A ten zmluvný základ nie je problém vztiahnuť aj na predaj DVD. Ak sa pri kúpe zaviažem, že nebudem obsah širiť, tak šírením poruším ZMLUVU (nie zákon). Ale v tom prípade musia stíhať toho, čo porušil zmluvu, nie všetkých, ktorí záznam šíria. Pretože nie všetci získali záznam za tej zmluvnej podmienky.
Takže: konkrétna zmluva ÁNO, násilím vynútené a nekonkrétne zmluvy pre všetkých: NIE
Ano treba trestat tych co porusuju „zmluvu“ nie tych, co boli zavedeny, ze dielo nie je chranene a nevztahuje sa na neho licencia.
Ale to neznamena, ze stahovatel/pouzivatel diela ma absolutne pravo sa vyhovarat, ze on nieco nevedel. Nemoze sa vyhovarat, ze nevedel, ak je informacia dostupna. Napriklad, sa nemozes vyhovaret, ze navod na pouzitie bol zlozeny a teda pre teba nedostupny a preto mas narok na vratenie poskodeneho vyrobku aj ked je poskodeny zlou manipulaciou.
Pouzivatelov/stahovatelov treba podporit a chranit pred aktivitami tych, co porusili zmluvu a teraz siria/predavaju dielo, ktore je chranene. Takato podpora a ochrana pouzivatelov pred dosledkami skodlivej cinnosti inych je ina pri fyzickych vyrobkoch a pri elekronicky siritelnych.
Ohladom fyzickych vyrobkov je situacia jednoduchsia, lebo naozaj staci branit ich predaju. Deje sa dnes a denne – bez vaznejsich problemov…
V pripade diel siritelnych elektronicky najma internetom nie je mozne mnohokrat rozpoznat, kto porusil ochranu. V kazdom pripade sa da zabezpecit aby siritel (youtube napriklad) a stahovatel (napriklad ty ako fyzicka osoba) vedeli kliknutim skontrolovat ci je stahovane dielo originalne, aby nepodstupoval riziko trestu za sirenie a stahovanie chraeneho diela.
Dnes ked sa da overit cez siet ci je elektronicky podpisana zmluva prava mi nepride take technologicky zlozite pripravit autorsky register, kde kazde dielo bude registrovane a elektronicky overitelne, ze je dielo sucastou registra a jeho prislusnu licenciu. To jest pri stahovani ked si pripojeny na internet sa da jednym kliknutim zistit ci je dielo chranene, alebo nie.
Tym sa zabezpeci, ze v pripade, ze si kupujes/stahujes dielo, ktore nie je v registri podstupujes rovnake riziko ako pri kupe ojazdeneho aute. Ked bolo auto kradnute, tak ti ho vezmu a ty mozes vymahat skodu od predavajuceho. V tomto pripade, ak si si stiahol dielo ktore je chranene, ale identifikacia bola pozmenena tak, aby sa nedalo rozpoznat v registry ti naparia pokutu a mozes vymahat skodu od poskytovatela sluzby.
Ak nejaky autor chce dovolit sirit svoje dielo ale nechce byt registrovany, nemusi byt. Iste sa nejde nejaky dobrovolnik, ktory jeho dielo zaregisruje ako anonymne, ale volne siritelne.
Aj ked si uvedomujem, ze to nie je dokonale, aplikaciou navrhu o vzniku registra clovek nepodstupuje vacsie riziko ako mame dnes pri inych veciach. Tak preco to nerobit veci jednoducho?
Naopak, myslim si ze to co tu popisujem pomoze ludom uvedomit si, ze aj ich dielo a nielen dielo karla gotta moze byt zaujimave pre ostatnych a moze im prinasat tantiemi. A to moze mat vyrazny podporny efekt na sirku ponuky.
Trosku plytke . Pouzitie kolesa alebo verejne zahranie skladby predsa neznamena, ze statok prestal byt vzacnym, pokial je zan niekto ochotny zaplatit (co je jedina zmysluplna definicia vzacnosti). Problemom je iba zabezpecenie a mechanizmus ochrany tohto vlastnictva. Ak by neexistovala ziadna ochrana dusevneho vlastnictva, skoncilo by to napr. tym, ze by Beatles drazili kazdu novu nahratu skladbu tomu kto ponukne najviac a ten by ju podobnym sposbom predaval dalej az by cena bola natolko nizka, ze by to stratilo zmysel a skladba by sa sirila zadarmo. Toto je model ktory by mozno mohol fugovat a na nejakej urovni aj funguje/fungoval (skupina nahra album za pausalnu odmenu a nahravacia spolocnost prebera prava a zisk za dalsi predaj), ale dovod preco sa presadil model ochrany vlastnictva je jasny: aby zabezpecil maximalnu odmenu tomu kto hodnotu vytvara. Ak sa zrusi, moze to priniest nejake kratkodobe vyhody konzumentom, ale bude to na ukor motivacie tvorcov (co je spravodlivejsie a lepsie je na dlhsiu debatu…). Kazdopadne najhorsi model je zmiesany, kde polovica konzumentov za statky neplati („kradne“) a druha za nich tieto straty vykryva.
BINGO !
ad: “ statok je vzácny, pokiaľ je zaň niekto ochotný zaplatiť “
To je presne ono !! Kto by asi tak bol ochotný zaplaiť za verejne dostupnú informáciu? Ktorej použitie „kupujúcim“ si často autor ani nemá šancu všimnúť? Keby nebolo organizovaného násilia, ktoré si tie platby vynucuje.
Trhova cena = vid priklad s beatles, zarobil by iba vrchol pyramydy, resp. ti ktori bezprostredne vypustia dielo na trh, samozrejme prijmy budu vyrazne nizsie ; nasledok: klesnajuce prijmy sposobia upadok cinnosti o ktorych sa bavime.
Iny priklad: farmafirma uvedie novy liek, vyvoj ale moze pokryt iba z prijmov z predaja do doby kym ina firma neuvedie kopiu (od tej chvile bude prva firma chopna konkurovat s cenou v ktorej vyvoj nie je zohladneny)
A aká je akuálna realita? Hudobné skupiny boli „pirátením“ ich digitálnych nosičov začať viac koncertovať. Zarábajú si produkciou svojich hudobných diel. Ešte raz: nemôžete chcieť dve veci naraz: aj masovú dostupnosť diela, aj jeho dostupnosť obmedzenú. Musíte predávať skutočne to, čo je vzácne. Za čo sa oplatí konzumentovi zaplatiť. V hudobnom priemysle teda napríklad začať koncertovať.
Alebo ešte inak (presnejšie): kto by bol ochotný zaplatiť NETRHOVÚ cenu? Ja som si napríklad dlhú dobu CD-čka sťahoval, prísne v súlase s autorským zákonom, platným na Slovensku, ktorý dovoľuje urobiť si kópiu pre vlastnú potrebu. Až raz som zistil, že tie CD-čka sa na amazone.co.uk už dajú kúpiť aj s dopravou na Slovensko na cca 7 euro. Odvtedy si CD-čka kupujem (tak 4 mesačne). A mám iný problém: pomaly ich nemám kde uskladniť 🙂
„Vynálezcovi nového lieku predsa nikto nebráni, aby ten liek vyrábal. Nikto mu neberie (a to sa ani nedá) chemický vzorec zlúčeniny účinnej látky, ktorá lieči. Neopodstatnený a nekorektný posun vo význame nastáva preto, že vlastnícke právo sa nebadane nahradí právom na zisky z vynálezu. A to ešte zisky, ktorých výšku si bude určovať vynálezca.“
extremne hlupy nazor.. kolko mas rokov.. <16? az do niecoho investujes 20r zivota 12h denne, miliardy dolarov a potom niekto pride a po hodinovej analyze ti tvoju pracu skopiruje a bude zarabat omnoho viac ako ty (lebo ty si vsetky prachy minul na vyskum), potom nieco komentuj
a čo chudák Pytagoras – makal na tom desiatky rokov, ešte mu aj pošiapali kruhy a teraz by jeho dedičia mohli vyplatiť celý grécky dlh keby im zlodeji myšlienok z celého sveta zaplatili čo im patrí
totalny nezmysel. konkretne vo farmaceutickom biznise by sa zastavil akykolvek novy vyvoj. vyvoj 1 lieku, ktory dostane licenciu stoji cca 800 milionov az 1 mld dolarov. v tom su zaratane naklady na molekuly/lieky, ktore sa na trh nikdy nedostali a ich dalsi vyvoj bol zastaveny z roznych dovodov. neviem si predstavit akoby to fungovalo v praxi. teda aby nejaky sukromny investor investoval 1 mld dolarov a iny by potom profitoval z predaja. ale necham sa poucit aj ked si myslim, ze tu si uplne mimo.
Ja len takú poznámku – vidíš na tomto svojom príklade, ako „krásne“ štát brutálne predražuje uvedenie nových liečiv na trh a tým nepriamo zabíja tisíce ľudí.
Už sme tu mohli mať liek na rakovinu, aids..atď., vďaka politikom nemáme, umierajú ľudia pekne ďalej.
kde konkretne vidis to predrazovanie?
Kvôli legislatívnej záťaži (bezpečnostné opatrenia) sa to vyšplhá na sumu 1 mld usd a predlžuje sa neúmerne uvedenie na trh. Firma si to následne musí vynahradiť na predaji, teda zaplatí to spotrebiteľ.
Suma 1 mld je to obrovské predraženie – hlavne vďaka legislatíve.
tak mi nacrtni ten tvoj lacnejsi model. nech sa pobavime.
predsa ladovat do ludi hned prvu testovacu varku 🙂
tvoj prispevok je mimo temu, kedze vyvoj aj bez administrativnych prekazok stale stoji velke peniaze. mozno by zlacnel o dajme tomu 200-300 milionov ale stale by stal viac ako 1/2 miliardy dolarov, ktore firma chce dostat naspät. takze, ides, nech sa pobavime…..
a kde tam on hovoril o state? 🙂
ludia umieraju koli kapitalizmu ktory sa z principu rozvija iba tak rychlo ako je minimalne nutne, nie ako technologie umoznuju. ale to je uz na iny clanok
Naopak, tam kde je rozvinutý kapitalizmus, ľudia žijú kvalitnejšie a dlhšie. Kto nechce vidieť realitu, nevidí…
ano, ale stale plati ze kapitalizmus nieje najoptimalnejsie zriadenie, od takeho ma daleko. je iba jedno z tych lepsich
tak to ti teraz uznavam!
najoptimalnejsie je zriadenie v krajine, kde lietaju pecene holuby do huby 🙂
Presne tak, filmove studia uvolnili filmy na dvd nosicoch do predaja za urcitu jednotkovu predajnu cenu aj na zaklade predpokladu, ze kupujuci suhlasi s ochranou ich dusevneho vlastnictva k tomu filmu. A ty ako konzument by si inac ani nemal prilezitost zistovat ake zhluky 1 a 0 su tam vlastne napalene.
Ztahovanie filmov a pesniciek je jednoznacne kradez.
Ale druhu vec priznam sa celkom nechapem:
ochranu napr. refrenov, melodii… napr. autor pouzije sekvenciu troch tonov, akordov…atd. Je to v podstate jednoducha myslienka. Stupnica kde je spolu iba 12 tonov a poltonov, kde navyse nie vsetky troj- kombinacie su pocuvatelne (harmonizujuce).
Vychadza sa z toho, ze jeden motiv proste nenapadne 2 roznych ludi v rozmedzi napr. 10 rokov, alebo ako?
Aky copyright maju matematici k svojim matematickym vzorcom a pouckam…?
Tak ako existuje matematicke riesenie nezavisle od ludskej mysle, tak isto existuje kombinacia troch tonov nezavisle od ludskej mysle….
Da sa vobec pred sudom dokazat, ze som prisiel na tu istu kombinaciu tonov, na ktoru prisiel aj umelec X, tak ze som nic neokopiroval vedome alebo nevedome. Nie som umelec.
Súhlasím, kto si kúpil DVD s jasne uvedenou podmienkou, že ho nesmie kopírovať, porušil zmluvné podmienky. Nech je teda v ich zmysle postinutý. Ale som zásadne proti kolektívnej vine pre všetkých, ktorí majú na svojich pamäťových médiách rovnaký zhluk bitov a bajtov, ale pritom žiadnu zmluvu neporušili.
Odkial maju na disku tie zhluky bajtov? Vznikli samovolne? Ti ludia nevyhntne museli spolupracovat a urobit obchodny vztah s niekym kto nadobudol tie zhlujy bajtov necestne neferovo.
–
Preco si myslis, ze ked niekto porusi zmluvu a potom to posle dalej tak ten co to dostal je uplne nevinny?
–
Tento princip vyuziva mafia a nazyva sa to „biely kon“… To, ze v tvojom pripade je ten „biely kon“ dobrovolnik neznamena, ze mozes zatvarat oci pred tym, ze „biely kon“ porusil podmienky podla, ktorych mu bolo dielo vydane.
a este jedna vec.. akby neexistovala ochrana dusevneho vlastnictva, tak by sa svet prestal vyvijat. jednoducho by sa neoplatilo vymyslat nic komplexnejsie, nestalo byto zato, nedala by sa garantovat navratnost vysokych investicii
„V realite to mozno tak funguje, ale pre teoriu je to nepouzitelne“
.
Svajciarsko ma patentovy zakon od roku 1887, Holandsko od roku 1910. Obe krajiny stali v popredi vedecko-technickej revolucie 19.storocia.
.
Myslite si, ze Honore de Balzac alebo Shakespeare pisali kvoli nejakemu patentovemu zakonu? Pisali preto, aby si ich vypoved precitalo co najviac ludi. Alebo sirenie samizdatov priam vyzadovalo porusovanie patentoveho prava.
a co ma spolocne opensource(samizdaty a pod) s patentami?
Písal si o zastavení vývoja a ten existuje aj v prípade neexistencie patentov… či už preto, že v tej dobe niečo také neexistovalo, alebo preto, že autori sa sami vzdali patentovej (autorskej) ochrany.
dobre blbosti
historia patentoveho prava ide v case spät az do roku 500 B.C. (grecko), obdoba patentu z florencie je pravo na vyhradne pouzivanie zdvihacieho zariadenia, podobne v anglii udelil kral henrich vi pravo na vyrobu farebneho skla. patent v nasom modernom ponimani sa datuje do roku 1474 (benatky), v roku 1624 pod vladou jakuba i sa zacali patenty udelovat k inovativnym dielam. patentove prava v mnohych krajinach su zalozene na britskom prave a kde vznikla priemyselna revolucia? skus si tipnut. vo francii to bolo v polovici 16. storocia, v USA o stoletie neskor a podobne. obavam sa, ze prave s priemyselnou a vedeckou revoluciou a s prichodom komplexnych a komplikovanych technicky a vedeckych inovacii (a nakladnych) sa to patentami len tak hemzilo.
Patenty nie su nikoho prava, su to umele statne privilegia a v modernom svete velmi intenzivne brzdia inovacie a pokrok.
Maly priklad – je sporny prvy vynalezca parneho stroja, ale Watt si ho stihol najrychlejsie zapatentovat. Ostatni prisli hned s lepsimi navrhmi, ale Watt o tom nechcel ani pocut, museli cakat 20 rokov, kym mu vyprsi patent. Za ten cas Watt nijako neinovoval, a celu dobu zasvatil pravnym bitkam s konkurentmi.
Dalej, ako je mozne, ze farmaceuticke velmoci, Svajciarsko a Francuzsko prestali byt velmocami v momentoch, ked v 1977 a 1978 u nich zaviedli patenty na lieky? Dovtedy v tychto krajinach bolo patentovanie liekov zakazane, a divne je, ze prave vtedy mali konjunkturu.
Dalej, zamienas pricinu s nasledkom. Patenty boli dosledok priemyselnej revolucie, nie jej pricinou. A prave kvoli patentom zacala Velka Britania v 19 storoci zaostavat za Nemeckom, kde dusevne vlastnictvo vobec nemali. Vyrazne zaostala kulturne aj technologickymi inovaciami. V Nemecku nebol copyright na knihy a v Anglicku ano. Napriek tomu vyslo v Nemecku 10 x viac kniznych diel ako v Anglicku. Ti hlupi spisovatelia pisali aj ked nebol copyright, to je nehoraznost.
Chcel si navod, ako vyrobit na lieku bez patentu – je to jednoduche – bez statnej regulacie a patentov su naklady na liek stvrtinove. Dalej bez statnej regulacie nemusis zverejnit zlozenie lieku, mas prirodzeny monopol – mozes ho vyrabat a predavat, kym reverznym inzinierstvom nevymyslia lacnejsi. Bez statnej rugulacie sa trznym systemom vytvoria institucie, ktore budu liek certifikovat. Bez statnej regulacie nemusis robit klinicke testy – ak je to dolezity liek, ktory ma zachranit smrtelne chorych, myslis, ze ti chori si ho nebudu chciet aplikovat co najskor….je x moznosti, respektive, ked si myslis, ze sa ti nieco neoplati vyrabat, tak to nevyrabaj. Ked je po niecom dopyt, tak slobodny trzny system si vzdy najde prirodzenu a nenasilnu cestu, ako bude produkt vyrobeny efektivnejsie a bez statneho nasilia.
Som velmi rad, ze sa aj na Slovensku zacina rozvijat diskusia k tejto teme. Ja pridam len par postrehov.
Argument „bez copyrightov/patentov by nebola produkcia/rozvoj“ neobstoji voci historii (patenty a cprght su pomerne nove vynalezy, technologie aj umenia napredovali aj predtym), ani voci logike – prave patenty umoznuju ‘vykopat okolo seba zakopy’ a ziskat technologicky monopol. ak by tento nebol, firmy by boli nutene robit inovacie, aby si udrzali konkurencnu vyhodu. Znamy je napriklad pripad toyoty, ktora cielene patentuje absolutne vsetko, na co pride v oblasti hybridnych technologii, bez umyslu pouzit to – chcu len odstavit konkurentov
Moralny argument ’10 rokov na tom pracoval a potom prd z toho“ neobstoji. Patent toto neriesi, prave naopak – vid pripad tabletu galaxy. Vynachadzate, vymyslate, budujete, a potom pride typek a povie ‘bracho, prepac, ale to co si 10 rokov vyvijal, som vcera patentoval. smola’
k tejto teme odporucam jaru cimrmana 🙂 http://www.youtube.com/watch?v=LN1lvfqfkOk
Alebo príklad Google, keď odkúpil Motorolu. Google verejne priznal, že ho nezaujíma výroba Motoroly, ale predovšetkým obrovské množstvo patentov, ktoré Motorola vlastní. Medzi IT firmami to už nie je boj o najlepší produkt, ale boj o čo najväčší počet patentov. Je im úplne jedno, kto predá najviac notebookov, hlavne keď tá firma platí za použité patenty.
Aj keď s nadpisom článku nesúhlasím a myslím si, že duševné vlastníctvo existuje. Článok má niekoľko dobrých bodov – momentálna ochrana duševného vlastníctva zašla priďaleko. Napr. na Slovensku, aj keby Tibor Pospíšil chcel, tento článok nemôže nikto iný uverejniť – porušil by autorský zákon. Ešte aj vtedy, ak autor vyslovene takéto šírenie povolí. Je to nonsense. Tú poznámku v pätičke o licencovaní máme v podstate len pre okrasu.
Ano, historia niekolkokrat dokazala, ze veci sa budu vyvijat. Vezmite si napriklad stavitelov stredovekych stavitelov alebo cechy. V case, ked neexistovali patenty sa naozaj veci riesili tak, ze vynalezca svoj vynalez ukryval pred nepovolanymi. To je podla mna jedina cesta, akou moze vynalezca zabranit kopirovaniu. A zaroven to umoznuje pouzivat svoj vlastny vynalez.
Je logicke, ze tarchu svojho vynalezu si autor nesie sam. A je blbost, aby ho za tuto tarchu kompenzovali druhi ludia. Ked si uz vymyslel furik, tak nech si ho tlaci, aj so vsetkym co k tomu patri.
Dovolil som si z fb pozicat tento pribeh. Odporucam vsetkym obhajcom kradezi dusevneho vlastnictva dobre sa zamysliet nad tym, co vlastne presadzuju. Niekto tu nizsie ci vyssie pise o tom, ze ochrana dusevneho vlastnictva je postavena u nas na hlavu (myslim, ze uplne na hlavu je postavena v usa) a s tym suhlasim. ale tvrdit, ze neexistuje dusevne vlastnictvo je prejavom sprostosti jednotlivca. ak niekto alebo dokonca vacsina nieco ako popretie dusevneho vlastnictva a z toho vyplyvajuce prava pre autora poprie, ludstvo moze zhasnut. osetrit nelogicke a zvratene zakony sa da aj inak ako popretim pravdy.
——–
Experiment jedného stredoškolského učiteľa, ktorý nechal prepadnúť celú triedu: jeho žiaci tvrdili, že OBAMOV SOCIALIZMUS je fajn, pretože nikto nebude chudobný a nikto nebude bohatý.
Profesor teda navrhol, že si spravia malý experiment založený na Obamovom pláne. Všetky známky celej triedy budú vždy spriemerované, a tak dostane každý v triede rovnakú známku. Dal im test, niektorí prepadli, iní mali jednotky, celková priemerná známka bola dvojka.
Všetci sa potešili, ako parádne ten socializmus funguje, aj keď jednotkári, čo sa veľa učili, boli trocha naštvaní. Na druhý test sa teda jednotkári už tak nebifľovali, a lenivci sa učili ešte menej, takže priemerná známka bola trojka. To už nebolo tak veľa usmiatych tvárí.
Keď prišiel tretí test, priemerná známka bola štvorka. Všetci boli naštvaní, nadávali si, obviňovali jeden druhého, a nikto nechcel študovať len preto, aby sa ostatní mohli zadarmo zviezť. Na ich veľké prekvapenie, priemerná známka posledného testu bola päťka. Celá trieda prepadla.
Profesor tvrdil, že rovnako by prepadol aj socializmus, pretože ak je odmena veľká, aj motivácia dosiahnuť túto odmenu je veľká; ale ak je odmenou len priemer, nikto sa v podstate o nič nesnaží. Z čoho vyplýva, že ak jeden človek dostane niečo za to, že nič nerobí; druhý človek zase robí za ničovaté nič.
Je srandovne, ked su obhajovatelia slobodneho trzneho systemu, err libertariani oznacovani za socialistov. Je to prave dusevne vlastnictvo, ktore ma blizko k socializmu resp kominiszmu.
1. Zakaz sirenia zverejnenych informacii
2. Vytvaranie monopolov pod statnou ochranou
3. Branie prirodzeneho prava a pridelovanie ho niekomu inemu
4. Parazitovanie na sikovnejsich
Si predstav, ze zlozis nejaku pesnicku, ktora sa stane popularnou a zarobis na nej majlant. A naraz sa objavi nejake gestapo s tym, ze 6 sekund tvojej pesnicky sa velmi podoba na nejakych 6 sekund inej pesnicky, ktoru si v zivote nepocul a ani nepoznas jej autora. A stat ta nasilim prinuti, aby si zarobene peniaze odovzdal tomu nimandovi, ktoremu sa nepodarilo presadit.
To je tvoje dusevne vlastnictvo v praxi. Takto motivuje tvorit.
toto je 1 z najinsitnejsich webov na akom som kedy bol..toto je skor konceptom stranka nabozenskej sekty ..ale k veci …takze ked tyzden/mesiac pracujem na hud. skladbe (cize produkte, sluzbe), ktore X dalsich ludi, firiem atd pouzije k vlastnemu uzitku, aj na vlastne obohatenie sa prip. kopie, tak nejde o vlastnictvo ? a o co ide ? … a z coho ma ten clovek vlastne zit, ked mu za jeho pracu a produkty nik nebude chciet zaplatit ?..ja by som to nazval kradez..tak ako niekomu ukradnete auto, tak mu mozte ukradnut aj skladbu…tam nie je principialny rozdiel..tak ako automobilka investovala do vyvoja a vyroby preto vam svoje auto len tak gratis neda, tak ako firma/clovek investoval cas aj peniaze do vyroby napr. noveho zdroja energie, a nepovie vam recept na novu ropu len tak pre nic za nic, tak aj ja musim z dacoho zit a nemozem svoje produkty/sluzby rozdavat len tak ledabolo …je to original, je to nieco co som vymyslel prave ja..o com je vlastne tento clanok ?
Len poznámka – ak mám byť členom sekty, ktorá bude obhajovať slobodu ľudí v jej podstate, tak potom budem na takúto „sektu“ veľmi hrdý. Pekný deň. 😉
nechcel si napísať obhajovať morálne bahno ľudí v jeho podstate? 🙂 Pekný deň aj Tebe.
Asi ste necitali Adama Smitha, ze? Peniaze sa ziskavaju tak, ze vyrabame nieco, za co su ini ochotni zaplatit, nie tak, ze vyrabame nieco co nikto nechce.
.
Naklady vyvoja technologii do aut sa da zohladnit v cene auta, naklady na vyrobu piesne sa daju zohladnit v cene koncertov.
.
Asi ste nepochopili presne clanok. Ak chcete byt vlastnikom myslienky, tak ju nikomu nepovedzte. Ak sa ju uz ale raz rozhodnete zverejnit, tak je chore vymahat od ostatnych poplatky.
.
Naraza to aj na problemy z ineho pohladu. Kazdy, kto si zapamata vasu myslienku si ju zakoduje v neuronoch vlastneho mozgu. Co obhajujete je to, ze clovek Vam musi zaplatit za to, aby mohol pouzit vlastny mozog. Ze vlastnikom tychto neuronov mate byt Vy.
asi ty presne nechapes situaciu.. aj vyroba filmu nieco stoji. keby bolo zkopirovanie filmu uplne legalne, kopirovali by ich aj kina, aj predajne dvd a producent by zarobil presnu nulu. a z nuly dolarov by v buducnosti natocil presne nulu filmov. chcete mat nulu filmov, nulu hudby, nulu vsetkeho? (nie, naozaj zopar amaterskych filmov, amaterskych skladieb a amaterskeho opensourcu bezneho a nie to este trocha narocnejsieho zakaznika neuspokoji)
Nesúhlasím. Producent môže svoj film uvádzať v sieti zmluvných kinosál, ktoré si zmluvne zaviaže, že nebudú film kopírovať a že na všetkých návštevníkov túto podmienku zmluvne prenesú. Prípadne sa aj nejako tecnicky zabezpečia. Proste jediná korektná možnosť, ako si svoje dielo chrániť, je si ho zmluvne zabezpečiť. Bez toho, aby to obmedzovalo práva ostatných ľudí, ktorí s producentom nemajú žiadny (ani sprostredkovane) zmluvný vzťah.
a vysvetlis mi preco by malo kino platit desiatky tisic eur mesacne za nieco co v presne rovnakej kvalite dostane uplne legalne z torrentu?
Autorovi filmu môže byť jedno, či zkasíruje kino vo forme poplatku za vysielanie filmu alebo vo forme pokuty za šírenie kópie.
lenze autor clanku tu hovori o svete kde ziadne pokuty za sirenie kopie nie su 🙂 takze priklad s kinom len krasne ukazuje ako kvalitne to ma premyslene
Hovorí o svete zmluvných kinosál. A zmluvné pokuty sú pomerne bežná vec 😉
A ako sa to dostane na torrent? Keď producent vydá len kópiu pre (zazmluvnené) kinosály? Ak si nevie svoju produkciu ochrániť ani u seba doma, tak má proste smolu. Producenti duševných hodnôt nemôžu chcieť tieto dve veci naraz: masovú dostupnosť ich diela za účelom maximalizácie predaja A ZÁROVEŃ obmedzenú dostupnosť ich diela za tým istým účelom. Musia si proste vybrať jedno z toho. Napríklad ak budú diela šíriť len v digitálnej podobne, tak môžu odbúrať všetky medzičlánky medzi produkciou a konzumentom. Ak sa bude dať film/hudba legálne stiahnuť za pár euro, tak proste „nelegálnych“ stiahnutí rapídne ubudne. Jednak aj nelegálne sťahovanie niečo stojí (komplikácie a aj peniaze) a tiež ľudia zasa nie sú úplné svine. Aspoň nie všetci. Normálnu sumu (trhovú) bude ochotných zaplatiť oveľa viac ľudí, ako tú monopolnú.
Ma clovek pravo, zobrat si nejaku vec, pretoze ma pocit, ze doterajsi vlastnik s tym hospodari zle, resp. neposkytuje to takym sposobom a v takej forme ako by si mnohi clovek zelal?
–
Ma pravo clovek uzivat vec, pretoze povodny vlastnik siju nedokaze ochranit?
–
tento tvoj prispevok podla mna prekrocil medzu. uz e za hranicou toho co je medzi ludmi chraniacimi sukromne vlastnictvo akceptovatelne!
ale ty si nic nezoberies, ty si to skpirujes.
Ked kupis ukradnute auto tak ti ho zoberu ked sa pride na to, ze je kradnute. Nemas s povodnym majitelom ziaden vztah, napriek tomu nesies naklady. Podla mna je to analogicka situacia ako, ze si stiahnes dielo, ktore je ukradnute a tebe predane(zadarmo).
–
Nechapem, ze si myslis, ze ked niekto nieco ukradne, tak to moze rozdavat a ti co sa obohatili, tak maju pravo si to ponechat, resp. maju pravo to uzivat.
trosku si pleteite pojmy. producent nie je majitel prav. producent, pri filme, film vyrobi. nemusi vyrabat za svoje peniaze a nemusi vyrobeny film vlastnit. (ale aj moze)
chcete mat nulu filmov, nulu hudby …
to neznie zle:)
keby sa filtrovali vsetky lady gagy a justinova bieberovia, tak by mi to vobec nevadilo.
ked si prejdem vsetky songy a filmy co mam v ipode, tak si myslim, ze su to diela, ktore by vznikli aj bez copyrightu, lebo tvorcovia ich netvorili kvoli peniazom.
podla mna sa netreba bat sveta bez velkych vydavatelstiev, studii a drislakovin
a podla teba je správne že spevák vymyslí pesničku, ktorá je hit a potom 20 rokov z nej ťaží a váľa si šunky, lebo mu plynú prachy podla duševného vlastníctva?
k tým bytom a bitom v počítači – nie, na film sa nedá pozerať ako na zhluk bytov a bitov, ktorý stráca na hodnote len tým, že sa rozšíril. To je ako keby ste sa na každé auto pozerali ako na zhluk kovov, gumy a plastu. Odveziete sa aj na káre, ktorú by ste si možno dokázali sám vyrobiť – ale na to, aby ste si sám vyrobili Mercedesa, jednoducho nemáte. A nemáte ani na to, aby ste si sám vyrobili film. Ten, kto na niečo nemá a chce to mať, kradne. A vy to nazývate dokonca, že máte právo vlastniť niečo, čo ste si nevytvorili, o čo ste sa nijako nepričinili. Nie, „copy – paste“ vám to právo nedáva. Ani to, že sa film objaví na internete, vám nedáva právo si ho vziať. To ako by ste povedali, že máte právo nasadnúť do prázdneho naštartovaného auta a zákon, ktorý vám v tom bráni, obmedzuje vaše právo niečo si len tak čorknúť.
alebo možno lepšie – hovoríte, že máte právo povoziť sa bez zaplatenia na Mercedesi, ktoré majiteľ na tento účel prenajíma, ak ho uvidíte naštartované a prázdne, a dokonca, že máte právo voziť na ňom aj iných a brať od nich za to peniaze, lebo ste nepodpísali zmluvu s majiteľom, ktorý by chcel takémuto konaniu zabrániť.
No tak stále dookola:
Mercedes (skutočné vlastníctvo) bude majiteľovi chýbať (ak si ho „požičiam“). Melódia, zápis výrobného postupu, dáta, ktoré autor ani sám nevytvoril (stiahol som si od tretej osoby) … ani jedna z týchto vecí pôvodnému „majiteľovi“ chýbať nebudú. Proste sú verejne dostupné. Nie sú vzácne. Môže ich byť ľubovoľný počet kópií.
.
Alebo naopak:
Nemám žiadny problém s tým, ak mi moje auto niekto „ukradne“ takým spôsobom, že ho budem môcť ďalej bez obmedzení používať. Ak si ho dokáže skopírovať. Proste raz uvidím na ulici presne také isté auto, aké mám aj ja (povedzme, že som ho mal nejako poznačené). Prečo by som mal mať s takouto „krádežou“ problém?
aha, takže by ste nemali žiaden problém s tým, ak by si vaše auto odstavené pri dome požičiaval nejaký taxikár v noci, keď by ste ho nepotrebovali, s tým, že na ňom bude zarábať.
samozrejme ze nie za predpokladu, ze moje auto mi pred domom zostane tak isto ako autorovi diela zostala jeho povodna kopia aj potom ako som si ja vytvoril dalsiu kopiu z tej kopie, ktoru mi predal
NIE, moje auto odstavené pri dome by tam muselo byť celý čas, aj keď ho nepotrebujem. Úplne rovnako, ako autor má originál svojho diela u seba stále a nepretržite. Aj keď ho práve neprezentuje.
Ale tebe predsa tym, ze auto pouzije nevznika ziadna skoda. Vzdy ked to budes potrebovat tam bude.
–
Nechapem, preco si nemozem pouzit tvoje auto, ked ho nepotrebujes. Mozno by si sa mal pozriet na dejiny filozofie. Tam si mozes precitat o postoji, ze vlastnictvo nalezi tomu, kto vec pouziva.
–
Pre fyzicke veci toto odmietas. Pre informacie to vyznavas.
–
Nechapem, na zaklade coho robis tuto deliacu ciaru.
–
Vedomosti, rovnako ako veci, ktore si ziskal nie na zaklade dohody nemozes vlastnit.
–
To uz mozes povedat, ze vlastnictvo tvojho auta ziskam tym, ze sa na neho pozriem a pochopim ako ho vyuzit. A kym ho nepotrebujes mozem ho pouzivat. Je to tvoj problem, ze nedokazes prevazat ludi rovnako efektivne ako ja v tvojom aute. Ja nespochybnujem tvoj narok auto pouzit ked ho budes potrebovat, ale predsa nemozes mat stratu, ked ho nepotrebujes.
a to ešte budú iné prdy keď výroba čohokoľvek fyzického zlacnie o pár rádov a bude dostupná individuálne – už len také poriadne 3D tlačiarne na ktorých si ten taxikárov Mercedes vytlačíš a keď na ňom ráno vyjdeš tak ti ho štátna policajná mafia zhabe lebo sa príliš podobá na ten nemecký
btw navrhujem aby vsetci odporcovia dusevneho vlastnictva zverejnili vsetky svoje hesla co pouzivaju.. im chybat nebudu, my si ich len skopirujeme, niet sa coho bat. vdaka za pochopenie
Ale však aj autor má možnosť svoje dielo nezverejniť, resp. zverejniť len obmedzene. A potom mu ho nikto „neukradne“, resp. legitímne bude môcť postihnúť nelegálneho šíriteľa. Pretože to dielo bude NEVEREJNÉ.
.
To je práve ten problém: my sa tu bavíme o požiadavke autorov, aby bolo chránené ich dielo aj vtedy, keď oni sami a dobrovoľne z neho spravia verejnú informáciu. Úplne zámerne ho dajú k dispozícii všetkým, aj tým, s ktorími nemôžu uzavrieť slobodnú zmluvu, aby ich zaviazali, aby to dielo nešírili. A tak autori požiadajú výpalníka (štát), aby tú zmluvu, ktorú chcú oni, ale nechcú náhodní okoloidúci, vynútili aj u nich.
.
Ak vedome zverejním svoje heslá, tak je úplne samozrejmé, že ich môžeš používať. Ale ja si heslá chránim. Držím si ich výhradne ako súkromnú informáciu.
Nechapem ako mozes toto povedat a potom si stahovat filmy, ktore sa siria verejne LEN PRETO, ze niekto porusil dohodu ked si kupoval DVD.
–
Ved je uplne zrejme, ze definicia verejneho sirenia sa na predavane DVD nevztahuje.
–
OK som pripraveny akceptovat, ze veci pustane verejne obcanom bez ich suhlasu (to neznamena radiom, lebo tam vyjadrujes suhlas rozhodnutim naladit si to radio) su teda verejnym statkom.
–
Ale nechapem, ze mozes tvrdit, ze SW je verejny statok, lebo niekto porusil dohodu a zverejnil tu informaciu, pricom aby si ju ziskal, musis urobit slobodne rozhodnutie a pripojit sa na torrent.
–
FAKT SA TVOJEJ ARGUMENTACII STRACAM
O.K.
tuším sa postupne nakoniec zhodneme. Dielo prezentované verejne všetkým je verejné. To by sme mali.
Ja netvrdím, že ak je šírenie diela zmluvne zabezpečené (predaj DVD s klauzolou o nešírení), že jeho šírenie s porušením zmluvy nie je protiprávne. Ja tvrdím to, že toto právo sa reálne nedá vynútiť. Resp. sa dá skontrolovať, vynútiť a postihovať len veľmi ťažko. Lebo postihnutý musí byť ten, čo tú zmluvu skutočne porušil. Je imho veľmi problematické postihovať niekoho, kto žiadnu zmluvu neporušil.
.
A teraz máme dve riešenia: buď sa producent diela rozhodne, že bude akceptovať prirodzenú realitu a začne dielo predávať nejakou inou formou tak, aby (povedzme) sa ho neoplatilo kopírovať, alebo sa uchýli k štátom zabezpečenému násiliu, ale s veľmi pochybnou prirodzenou právnou korektnosťou. T.j. k postihovaniu ľudí, ktorí žiadnu zmluvu neporušili.
.
Sú dve cesty: jedna je používaná (štátne násilie). A nie je neobvyklá, podobne si vynucujú svoje „práva“ aj iné skupiny. Ibaže násilie plodí násilie a celé to vedie do pekla.
Druhá cesta je ťažšia, mnoho ľudí by muselo zmeniť svoje zmýšľanie, museli by viac uvažovať, meniť svoje postupy, návyky … Ale zachovalo by sa prirodzené nastavenie. Zachovali by sa základné logické súvislosti.
.
Ja osobne konkrétne na CD nosičoch vidím, že sa pustili aj druhou cestou. Nastavili reálnu cenu. A ja osobne si odvtedy kupujem neporovnateľne viac CD_čok, ako som si kupoval predtým.
Ja to ešte stále celkom nechápem.
Predpokldajme že som skladatel a práve som vymyslel perfektnú pesničku . Ako si na nej zarobím ?? Nahrám ju na CDčko, čo ma stojí peniaze , ktoré nedostanem naspäť predajom , lebo si to každý okopíruje. Ja som len začatočný skladateĺ a nie som bohatý, preto si nemôžem dovoliť urobiť koncert, , ktorý stojí milióny aj keď už som známy a veĺa ľudí by prišlo na môj koncert.
Kedže moja tvorba je dobrá a ľuďom sa páči, niekto iný môže kludne použiť celú moju tvorbu a urobiť koncert, na ktorom pekne zarobí a ja z toho nič neuvidím.
Takto by sa stalo iba to že poslucháč by sa ani nedostal k originálnej verzii, lebo by ju pretlačili tie verzie skopírované s lepším marketingom.
Takže ja ako skladaťeľ na to aby som mohol vydať druhé cdčko musím robiť ešte inú prácu pri ktorej si zarobím na ten koncert???
Možno sa mýlim ale mohol by mi to niekto vysvetliť ???
Tibor, tvrdis, ze Tvoje heslo do internetbankingu mozem pouzivat resp. ho mozem prezradit inym osobam, pokial sa ho dozviem (napr. tvojou chybou alebo chybou tvojej banky)? Je to predsa rovnaky argument ako podla teba moznost hocikoho pouzit informaciu nul a jedniciek na DVD, pokial si ju vyrobca DVD neochranil/neutajil. Rovnako ako moznost pouzit informaciu o strukture aktivnej latky v lieku, pokial si ju objavitel neutajil (a utajenie mu legislativa o liekoch zakazuje a zaroven uzivatelia lieku preferuju nepodstupovat opatrenia nutne k utajovaniu zlozenia lieku (napr. dozivotnu stratu slobody pri kazdodennom uzivani inzulinu, pokial by som bol objavitelom inzulinu a chcel utajit jeho zlozenie ako liekovej formy)).
ak by si do kupy auta investoval peniaze a pouzival ho na biznis (napr. rozvoz tovaru) a z tvojho auta by si x ludi urobilo zadarmo kopiu toho auta a pouzivali by ho na rovnaky druh biznisu, mali by oproti tebe konkurencnu vyhodu v mensich investiciach a pravdepodobne by ta skoro vyradili z podnikania, pretoze by za rovnake sluzby mohli pytat menej. velmi by sa ti take nieco nepacilo, ver mi.
ono sa to preto vola, ze dusevne vlastnictvo, ze je svojou povahou ine ako vlastnictvo, ktore sa chape obvykle. tak netreba rozoberat pojem vlastnictva ale pojem dusevneho vlastnictva bo to nie je to iste.
ad to koleso – ten priklad je zly bo z dnesneho pohladu sa clovek pozera na koleso ako nieco samozrejme, no v tych casoch sa asi k nemu tak lahko nedopracovali, nezohladnili ste priemerne vzdelanie ci inteligenciu cloveka zijuceho niekedy velmi pradavno. lepsi priklad by bol keby niekto vynajde trebars supersonicky motor a vytiahne ho von to by uz asi aj ten priemerne vzdelany clovek mal as problem. vzacnost riesenia s kolesom nastala az po urcitej dobe. rovnako ako je to teraz, ked ma vynalezca ochranu 20 rokov.
vas priklad podporuje jednu jedinu vec a to je demotivacia pokroku. inymi slovami ak by dnes niekto prisiel s nejakym novym technickym riesenim do ktoreho by patricne investoval svoj cas a peniaze, podla vas kazdy by mal pravo si toto nove riesenie „okopcit“ ihned potom co by si ho akoze kupil. no dajme tomu, zeby na to pravo mal a onen clovek by danu techniku zacal predavat. jeho cena by mohla byt neumerne nizsia oproti tomu kto na dane riesenie prisiel a to z jednoducheho dovodu, pretoze jeho cena nezohladni Cas a peniaze na vyvoj danej vecicicky. jeho nakladmi su jedine kupa toho zariadenia a v nom predsa cena za vyvoj ako aj cas su zohladnene iba z casti. a to uz nehovorim o tom, ze dana osoba nemusi mat vobec, intelekt vzdelanie a ine osobnostne prvky vdaka comu to technicke riesenie vzniklo. preco by mal niekto zarabat na niecom, ked k vyvoju toho neprispel ziadnym sposobom ? aku maju motivaciu vynalezcovia pri dalsom vyvoji ? aka je rentabilita ?
pri hudbe – vy proste nezohladnujete to, ze ta konkretna skladba by asi tazo vznikla bez toho keby dany clovek tam dal svoje, ja, svoju tvorivu cinnost. alebo si myslite, ze take mozartove, beethovenove alebo ine skladby by padali z neba same, ze to vie vymysliet uplne kazdy ?
ale hlavne co nechapete je samotny pojem dusevneho vlastnictva. vy v tom chcete vidiet nieco hmotne, rukolapne. ale zakladne definicie prava dusevneho vlastnictva hovoria o jednom, ze je to idealny objekt, ktory je iba zhmoteneny na nejakom hmotnom nosici !!!
Vacsina kopirajtovych zakonov vacsiny krajin nepovazuju kopirovacie monopoly za vlastnictvo. Dokazuje to to, ze pre kopirajty maju separatne zakony. Keby zakony tych krajin hovorili, ze kopirovacie monopoly su vlastnictvom, neboli by na jeho vynucovanie potrebne separatne zakony, ale stacili by tie zakony, ktore vynucuju ochranu „obycajneho“ vlastnictva. Existencia separatnych pridavnych zakonov pre kopirajty dokazuje, ze su to umele statne privilegia.
Podruhe, ak by pre zabezpecenie kopirovacieho monopolu stacili „zmluvy pri kupe kopie diela“ (ako tu bolo spominane), tak by zase neboli potrebne separatne zakony, stacili by uz davno existujuce zakony na vynucovanie dodrziavania zmluv. Kedze ale existuju kopirajtove zakony, zase to dokazuje, ze kopirovaci monopol nie je dosledkom implicitnych zmluv (napr. tzv. shrinkwrap alebo clickwrap), ale su to statne privilegia.
Ja to stale s AV dielom nechapem.
–
Predstavujem si maliara, ktory namaluje obraz. Alebo fotografa, ktory niefo odfoti. Predava reprodukcie diela a po case preda aj original. Nechapem, preco si ludia myslia, ze ked si niekto kupi kopiu a tu skopiruje moze ju rozdavat komukolvek. A uz vobec nechapem, preco si niekto mysli, ze ma pravo uzivat takto ukradnutu kopiu.
Predávať kópiu môže ktokoľvek preto, že je to VEREJNÁ informácia. Ak si chceš svoje dielo ochrániť, tak ho nevystavuj verejne. Ak ho vystavíš verejne, nemáš ako uzavrieť s okoloidúcimi zmluvu, na základe ktorej sa zaviažu, že tvoje dielo nebudú kopírovať. Ja uznávam len slobodne uzatvorené zmluvy medzi slobodnými zmluvnými stranami.
.
Opakujem: je tvoj problém, že si svoje dielo verejne vystavil a tým ho sprístupnil bez akejkoľvek zmluvnej podmienky. NEMUSEL si to urobiť. Nikto ťa nenútil. Urobil si to slobodne. Zrejme za účelom, aby tvoje dielo videlo čo najviac ľudí. Tak musíš strpieť aj druhú stranu tejto mince. Že ho videli a mohli si „poznačiť“ aj ľudia, s ktorými nemáš možnosť uzavrieť zmluvu o nešírení.
.
Musíš si vybrať: buď verejné dielo, alebo legitímne znemožnenie kopírovania.
NIE nevystavil som ho verjne. Predaval som vstupenky. Preco povazujes za spravne, ze
a) niekto kopiu, ktoru som mu predal kopiruje dalej a poskytuje ju dalsim. a dokonca ti dalsi maju moralne pravo kupit si to od toho, co porusil dohodu so mnou.
b) niekto pri vystave, kde sa vstupne plati (alebo mu platim vstupne ja osobne), kam musel vojst na zaklade svojho rozhodnutia, teda som mu nevnucoval pohlad na moj obraz, moze odfotit moj obraz a sirit jeho kopie?
NECHAPEM
Ak si divákov zaviazal, že dielo šíriť nesmú, je všetko O.K. Môžeš ich trestať za porušenie zmluvy. Je tam ale paradox typu Hlava 22. Akonáhle niekto má tvoje (chránené) dielo, ale jednoznačne ti dokáže, že na prezentácii nebol, t.j. že s tebou nemá zmlvu, tak tento konkrétny človek je z obliga. Musíš si nájsť toho, kto na prezentácii bol, je viazaný zmluvou a tú porušil. Nemôžeš kvôli porušeniu zmluvy naháňať niekoho, kto žiadnu zmluvu nepodpísal.
Uf teda, dnes uz nemam silu na to, aby som precital vsetky komentare. Ak sa budem opakovat, tak sa ospravedlnujem.
Moj nazor je takyto.
Dusevne vlastnictvo je podla mna, tak isto hodnotne, ako sukromne vlastnictvo. Ak nieco vyprodukujem, mam pravo, nie povinnost na tom zarabat a tak isto to mozem poskytnut inym ludom nech si s tym robia co chcu. Jednoducho je to moje a ja rozhodnem co s tym.
Osobne si myslim ze to vyriesi konkurencia a buducnost vidim v opensorce a podobnych alternativach.
Este by som chcel dodat.
Ludia to co bolo kedysi dnes uz neplati. Doba sa meni, takze nedavajte tu priklady co bolo v stredoveku atd. To plati aj na to koleso.
A k tym autam o ktorych sa bavite. Uvedomte si, ze vyrobca aut si urobi odhad, ze preda milion aut, naprojektuje si trzby atd atd. Jednoducho on vie ze je dopyt a tie auta preda, lebo sa NEDAJU KOPIROVAT a za kazde auto si musi zakaznik zaplatit.
S filmami je to ine. Ked niekto natoci film, ktory ma urcity rozpocet, tak logicky chce, aby na tom aj zarobil. A prave kedze sa fimy DAJU LAHKO KOPIROVAT s kazdou kopiou ktora PORUSUJE zmluvne podmieny (kopia) prichadza o zarobok. Niektori oponuju ze akonahle film zacne premietat straca vlastnictvo, lebo ho verejne prezentuje. On ho ale verejne neprezentuje vsetkym. Iba tym, ktori su za neho zaplatia.
Nečítal som celú, veľmi rozsiahlu diskusiu, takže prosím o prepáčenie ak už niekto niečo podobné spomenul, prípadne argumentoval proti.
V princípe s autorom článku súhlasím. Súčasné chápanie autorských práv, predovšetkým pri audiovizuálnych dielach, je koncipované veľmi široko, čo pri striktnom uplatňovaní vedie až k absurdnostiam. Napríklad, keď si kúpite akékoľvek DVD s filmom, tak v „copyrighte“ je napísané niečo ako, že použitie tohto diela vylučuje jeho verejnú reprodukciu. Čo to ale znamená? Predstavte si, že mám obrovský byt alebo dom, kde si každý víkend pozývam povedzme 50 priateľov a známych a spoločne pozeráme filmy z KÚPENÝCH DVD. Nie som právnik ani odborník v tejto oblasti, ale podľa výkladu sa dopúšťam asi trestného činu, nie? Takisto si predstavme situáciu, že si kupujem DVD-čka a dobrovoľne ich požičiavam svojmu veľmi širokému okruhu kamarátov a známych ( povedzme 100 ľudí ). Dôverujem im, že mi ich po čase vždy nepoškodené vrátia, ale zároveň nemôžem niesť zodpovednosť za to, že každý z nich ich požičia tiež pár svojim priateľom. Som si istý, že toto by právnici producentov tiež považovali za porušenie autorských práv, keďže im tak unikajú zisky ( čo je mimochodom jediné kritérium ).
Takisto pokladám za úplne absurdné, aby majitelia barov a reštaurácií museli odvádzať pravidelne peniaze akejsi pochybnej organizácii, ktorá údajne zastupuje „práva umelcov“, len preto, že majú vo svojom podniku pustené rádio.
Na tom rádiu je najlepšie vidieť absurditu celého systému. Producenti sa silou mocou snažia pretlačiť svoju pesničku do verejného média. Robia to preto, aby si pesničku vypočulo čo najviac ľudí. Zrejme za účelom, aby potom prišli na koncert, kúpili si CD, alebo podobne. Producenti celkom zámerne sprístupnili dielo širokému okruhu poslucháčov. A potom prídu a začnú ich kasírovať.
.
Prestavte si, že na ulici hrajú nejakí umelci. Na verejnom priestranstve. S cieľom zaujať vás. A zrazu sa tam objaví výpalník s tej organizácie a začne vám násilím nútiť prispieť im do klobúka. Však je to úplne choré. Najprv sa snažiť o verejnú produkciu a potom si zrazu pýtať peniaze. Však ak chcú peniaze, nech spievajú v koncertnej sále. Alebo nech si nechajú zaplatiť od rádia (z reklamy). Ale aby chodili po verejnom priestranstve, kde to rádio hraje a vyberali výpalné od ľudí, ktorí tam sedia 🙁 (pretože aj keď to účtujú krčme, reálne kasírujú jej hostí)
Argument s rádiom neobstojí, lebo – jednak v rádiu vždy hrajú len pár pesničiek z celého albumu ( single ). Takže ak chceš počuť ďalšie pesničky, mal by si si kúpiť CD. A druhá vec – to, že to hrajú v rádiu neznamená, že to dielo zverejnili a môžeš ho používať kedykoľvek. Ak chceš znova počuť ( zadarmo ) danú pesničku, musíš čakať, kedy ju rádio znova zahrá – čo je dosť nekomfortné. Alebo si kúpiš tú pesničku a môžeš si ju vypočuť kedykoľvek. Rovnako je to so všetkými dielami, ktoré sa zverejnili verejnosti – vždy je tam istý nekomfort, aby si získal pôžitok z daného diela. Preto sa môžeš rozhodnúť a dané dielo si kúpiť a získavať z neho pôžitok kedykoľvek, alebo budeš každý deň navštevovať galériu a pod.
http://www.mises.cz/literatura/obzaloba-dusevniho-vlastnictvi-30.aspx
Poslal som vcera dva komentare. Boli za ochranu dusevneho vlastnictva. Cakali na schvalenie a zrejme neboli schvalene? Boli prilis pravdive? Preco zrazu takato cenzura slobodneho pristupu ku vsetkemu poznaniu? Preco branite mojmu dusevnemu vlastnictvu v tych par riadkoch aby sa rozletelo do sveta 🙂 Pravdepodobne ani tento nebude schvaleny, ze?
Nie, neboli za ochranu duševného vlastníctva, nič si k téme nepriniesol, len si riešil autorove pamäťové médium a nejak si ho ešte nazval. Ak niekto nevie dodržať tých pár požiadaviek pre kultivovanú diskusiu, tak holt jeho príspevky nebudú schválené. To nie je žiadna cenzúra, ja ti nebránim, čo budeš robiť na svojom webe. Len tu z toho nechceme mať smetisko príspevkov, ako tie tvoje predošlé.
Toto je prvý článok na MenejŠtatu.sk, ktorý ma sklamal. Doteraz som so všetkým súhlasil, ale toto je trochu moc.
Z logiky tohto článku vychádza, že:
1. môžem ísť do Tesca a zobrať si zadarmo čokoľvek, pretože, nič v Tescu nie je vzácne, všetko čo tam je môže vlastniť viacero (až všetci) členovia spoločnosti. Prečo by všetci nemohli vlastniť rožky?
2. môžem si so svojim majetkom narábať podľa môjho uváženia, môj ruksak je môj ruksak, do ruksaku si môžem dať čokoľvek, ja nebránim aby si aj ostatní vzali svoj rožok, ja si chcem zobať pár rožkov, a kľudne nech si ostatní zoberú rožky. Stále neberiem Tescu právo, aby si vo svojej pekárničke piekol ďalšie rožky, nech si ich napečú koľko chcú.
3. Ľudia, uvedomte si, že rožky sú len zhluk atómov, to nie je nič, len nejaká kombinácia chemických a fyzikálnych reakcií, ktoré sú VEREJNE DOSTUPNÉ!!! Ktokoľvek si môže urobiť svoje rožky, Tesco si môže urobiť nekonečne veľa rožkov, a rovnako ktokoľvek iný. Tak nechápem, prečo by sa za ne malo niekomu niečo platiť?
4. Neberiem nikomu autorstvo. Tesco pekáreň určite nie je autorom rožkov, rožky tu boli už predtým.
P.S: Predpokladám, že sa autorovi bude páčiť, ak si niektoré (alebo všetky) články z tohto webu skopírujem a budem ich zverejňovať niekde inde, samozrejme neberiem autorstvo, pri články nebudem písať, že som autorom. Len ich všetky skopírujem, možno občas dačo zmažem, a pridám si k tomu moje reklamy… Urobím to na mojom vlastnom počítači, v mojom voľnom čase, tak prečo by som na tom nemohol zarábať? Že je autorom niekto iný? Ja mu autorstvo neberiem, nech si s tým robí čo chce. Ja ich skopírujem cez môj software a hardware, veď je to len zhluk núl a jedničiek..
1. Môžeš ísť do Tesca a skopírovať si čo chceš. Podmienkou je, že im ten tovar musí zostať na pulte rovnako, ako autorovi zostane jeho kópia diela/myšlienky.
2. Keď si skopírujem nejaké dielo na svoj disk, tak to dielo (tá dotyčná kópia) bez môjho disku nebude existovať. Ale rožky bez tvojho ruksaku existovať budú. Navyše porušíš bod 1. pretože ten rožok nemôžeš ziesť ty tak, aby zároveň zostal na pulte.
P.S. správne, moje verejne publikované články môžeš kopírovať a publikovať podľa svojho uváženia. Ak by si sa naviac pod ten článok podpíšeš ako autor, neukradneš nič, neporušíš dokonca žiadne moje právo (z môjho pohľadu). Akurát oklameš svojho čitateľa. Ak to tomu čitateľovi nebude vadiť, tak je všetko O.K. Ale ak by si napríklad publikovaním mojich článkov zarábal, tak tí, čo si za to budú platiť, sa ti zrejme nepoďakujú. Keď zistia, že tie články sú verejné. Pravdepodobne si už od teba nič nekúpia. Ale opät: nič neukradneš, nič neporušíš …. len proste na slobdnom trhu môže výrazne klesnúť tvoja dôveryhodnosť ako „poskytovateľa“.
Moja dôveryhodnosť nepoklesne, naopak, vidím, že nevieš o čom hovoríš. Preklikaj si slovenské média, alebo čo sa šíri facebookom. Paradoxne ľudia akúkoľvek blbosť čítajú a vytvárať obsah sa pomaly neoplatí, žiaľ kopírovanie je tak ľahké, vlastne to vyzerá, že ktokoľvek zarobí viac na kopírovanom obsahu, než pôvodný autor.
Keby sa neoplatilo vytvárať obsah, tak by nevznikali nové informačné servery. Ale oni vznikajú. A dokonca aj platené (piano).
takže ja vydám román, ktorý si ty písal 5 rokov (prišiel si pritom o nervy, dostal si žalúdočné vredy) pod nejakým pseudonymom a zarobím na tom majland a s tebou to ani nepohne? si nejaký čudný!
Zaujímavý článok ale autor sa mýli vo viacerých smeroch.
Duševné vlastníctvo spĺňa podmienu vzácnosti.
Bolo potrebné aby produkt niekto vymyslel a vytvoril. To že sa jedná o informáciu zaznamenanú na médiu na veci nič nemení.
Ak by nebol produkt vzácny už by dávno existoval.
To že sa nejaká pieseň hrá v rádiu v žiadnom prípade neznamená že poslucháč sa stáva vlastníkom produktu.
Privlastneným si filmu či software konám agresiu voči vlastníckemu právu producenta, pokiaľ on s reprodukciu nesúhlasí, nevytvára totiž dielo preto že ma má rád ale aby zarobil. Kino mi totiž nepredáva film ale iba možnosť sledovať ho.
Ale melódia sa nedá vlastniť. Ak budem spievať pesničku Beatles, tak budem používať výhradne svoj majetok. Bez jeho použitia by tá melódia nebola produkovaná. Melódia je ideálny objekt. Na jej zhmotnenie je potrebné nejaké reálne vlastníctvo. Bez skutočného vlastníctva melódia „nefunguje“. Ako mi môže producent hudby zakázať používať moje telo ???
ej veru, ešteže si starý Chuck Berry nedal patentovať rock-and-roll lebo ani tie Bítlse by neboli
Co sa tyka autorstva, tak si myslim, ze autor dostal za dielo zaplatene a tym to ma skoncit. Preco ma autor dostavat taniemy za reprodukciu jeho piesnei? Preco maliar nedostane tantiemy za kazdu vystavu (ludia vidia obraz alebo pocuju piesen = verejna produkcia diela). Preco sochar nedostava tantiemy za to, ze obcania kazdy den vidia jeho sochu na nejakom namesti? Ja, z hladiska autorskeho zkona, medzi nevidim rozdiel medzi piesnou alebo sochou. Problem je, ze sochy nevydavaju velke vydavatelstva, ktore platia oficialnych vypalnikov (rozne ochranne zvazy).
Uvedenú definíciu vlastníctva považujem za nedostatočnú, pretože z nej nie je zrejmé, ako sa človek stáva vlastníkom čohosi. Prvý bod je skôr negatívnym vymedzením, ktorý rozoberá to, čo vlastníctvo vlastne nie je. Dokonca obsahuje arbitrárne rozhodnutia, pretože tvrdí, že objekty musia byť vzácne (kto o tom rozhodne?), prípadne dosť kuriózne definuje vlastníctvo cez krádež (čiže krádež je nevyhnutným predpokladom pre existenciu vlastníctva).
V druhom bode sa konštatuje, že človek vlastní sám seba, čo je zjavne v poriadku. V treťom bode sa hovorí, že s vlastníctvom môžem narábať podľa svojho uváženia, čo je asi tiež v poriadku. Problém však vidím v tom, že definícia nedáva návod, ako sa k vlastníctvu dostať. Vidíme, že vlastním sám seba a môžem so sebou narábať podľa uváženia, ale nenachádzam možnosť, ako získať do vlastníctva aj niečo iné.
A tu je ten kameň úrazu. Osobne si myslím, že vlastním čokoľvek, čo získam výmenou alebo vlastnou prácou. Ak teda pracujem týždeň na zložení novej pesničky, tak ju vlastním, pretože som ju získal vlastnou prácou. S touto pesničkou môžem voľne nakladať. Ak sa rozhodnem ju naspievať a uložím ju na CD, môžem toto CD predávať. Samotný predaj môžem podmieniť tým, že kupujúci NESMIE túto pesničku ďalej šíriť. Nie je to žiaden zásah do práv kupujúceho, pretože ak kupujúci s takouto podmienkou nesúhlasí, tak si to CD odo mňa nekúpi. Kupujúci NEMÁ PRÁVO porušiť túto našu dohodu len preto, lebo si kúpil prázdne CD, na ktoré by si pesničku mohol napáliť. Keď tak urobí, porušil zmluvu a tým pádom stráca nárok na predané CD a aj nárok na počúvanie mojej pesničky. Kupujúci teda vlastní CD, pretože ho získal výmenou, ale musí dodržiavať podmienky, ku ktorým sa zaviazal v kúpnej zmluve.
Samotný predaj môžem podmieniť tým, že kupujúci NESMIE túto pesničku ďalej šíriť.
.
Ako som to tu už napísal minimálne 10x: samozrejme, že predávajúci môže pri kúpe zaviazať kupujúceho takouto podmienkou. Ale, a to je na tom najdôležitejšie: vymáhať plnenie takto uzatvorenej dohody môže predávajúci len a práve na osobách, ktoré dohodu uzavreli, t.j. si (napr.) CD kúpili. Ak prehlásim, že som si nikdy v živote žiadne CD s obsahom nekúpil, nemôže mi predávajúci lašovať po mojom majetku (počítačové disky a pod). Pretože je jasné, že neexistuje žiadna zmluva medzi ním a mnou.
.
Totiž presne o to ide: súkromná dohoda áno. Násilné vymáhanie dohody, ktorú by rád videl predávajúci uzavretú so všetkými globálne, takto rozhodne NIE.
Tento článok aj väčšina diskusie je zmes obrovského nepochopenia, ignorantstva a hlúposti.
V prvom rade. Duševné vlastníctvo a autorské diela sa v prípadoch o ktorých píše autor NEPREDÁVAJÚ, ale poskytuje sa LICENCIA. Nie je to o prejadi majetku a už vonkoncom tým nevzniká majetkové právo užívateľa veci. Celý tento nezmysel je založený na chybnej premise, že ak „vlastním“ CD, mám na jeho obsah majetkové právo. Ale to tak nie je. Naštastie.
Ďalšia vec je tá, že autorského práva sa síce nedá zbaviť, ale je možné jeho použitie podmieniť takou licenciou, že sa z diela stáva PUBLIC DOMAIN. Aj tu platí, že použitie takétoto diela podlieha určitým pravidlám a môže byť nezákonné nakladane s dielom tak, ako by bolo vo vlastníctve používateľa.
Nerozumiem, ako môže podobný článok napísať niekto, kto pracoval a má za sebou nejaké výsledky svojej práce,ktré ho živia. Veď si stačí uvedomiť, že 20 rokov výskumu, štúdia alebo vzdelávania v určitej oblasi, môže vo výsledku byť dielom, ktoré autora alebo skupinu autorov živí, vrátane ich rodín. Podľa autora by sme takéto diela nemali považovať za ich vlastníctvo a mali by sme sa k nim správať tak, ako keby ich autori a ich práva neexistovali? Nei ďakujem, to je čistá demagógia a sicializmus.
Sám som sa významne podieľaľ na dielach, ktoré bezplatne používa nikoľko tisích až niekoľkodesiatok titíc ľudí (softvér), avšak toto som robil dobrovoľne. Ak by ma niekto obral o práva k môjmu duševnému vlastníctvu, napríklad k softvéru, ktorý ma živí, zničil by príjmi mojej rodiny. Je na slobode autora, aby svoje dial šíril a speňažoval podľa licencie, akú uzná za vhodné. Autor má právo rozhodnúť sa, či to bude o dobrovoľných príspevkoch užívateľov, alebo o licenčných poplatkoch pred kúpou, prípadne po určitom čase užívania. Prečo brať autorom túto slobodu a snažiť sa im diktovať, akou formou majú získavať osoh zo svojeho majetku?
Sám vyznávam hodnoty blízke tomuto portálu a vyzývam autora, aby problematiku doštudoval, pretože zverejneným článkom robí portálu menejstatu.sk medvediu službu.
Chlapec evidentne ešte v živote nič nevytvoril. A nič mu neukradli. Rieši len to aby si mohol zobrať.
Zadarmo, veď to už videl, aj iní to videli, tak to patrí všetkým.
Nie že by boli dnes tieto veci dokonalé-typickým prúserom systému sú patentové spory v It, patent na obdĺžnik od applu a spol- toto dnes zastavuje pokrok a predražuje produkty, prosperujú pijavice ktoré zneužívajú systém.
Ja mám osobnú skúsenosť – vymyslel som hračku- vyriešil technológiu, konštrukciu, materiály, optimalizoval výrobné postupy. Celé toto vytvorilo novú kategóriu produktu na trhu. Stálo to vtedy pár stotisíc korún, než sme mali to pravé. A je to v stave že dnes na tom je velmi málo čo zlepšiť. Moji zamestnanci – manažéri ktorí to riadili – šéf predaja a šéf výroby – odišli a spravili si vlastnú firmu a veselo vyrábajú tú istú hračku. Nedali si ani námahu aby si namaľovali vlastný obrázok na prospekt, aj ten okopírovali. Jediné odchylky ktoré na ich výrobku viem nájsť sú v kategórii „vada kvality“. Vyvíjať to ďalej nevedia, pretože tomu nerozumejú. Robia len to čo som ich naučil. A nemuseli investovať ani korunu/ euro do vývoja. Trh nie je zase taký veľký, takže je to na hranici aby malo zmysel v tom celom pokračovať. Pre mňa sú to úplne obyčajní zlodeji. Nedal som ich na súd, lebo nemám nato chuť a energiu. celý život tvorím. Venovať svoju životnú silu takemuto niečomu sa mi nechce. ale nie je to správne, lebo keď sa ma moje deti spýtajú – tatko, prečo oni vyrábajú Fíka? Tak sa zahanbím a poviem im – sú to zlodeji. A nie je dobrá lekcia pre deti že sú tu zlodeji a prechádza im to. Sú na tom citovo zainteresované, lebo prvé vzorky som vyrábal spolu s nimi za stolom. Mám ďalšie myšlienky, ale nespravím nič bez patentovania. Aj keď je to minutá energia a peniaze.
Autor hovorí že kradnúť sa može, že je to tak správne. Nie je.
Nie že by na systéme nebolo čo zlepšovať, naopak.
ty si vymyslel maxipsa fika?
lietajúceho Fíka http://www.epplanes.sk
ako by mal stat zasiahnut podla teba v tvojom pripade? mal by zakazat vyrobu plastovych lietadielok?
ty si iba objavil dieru na trhu. ak si mal nadpriemerne zisky, tak je prirodzene, ze si to niekto vsimne a zacne ponukat rovnaky produkt. zvysi sa ponuka a pravdepodobne to povedie k znizeniu ceny. takto funguje trhova ekonomika uz tisicrocia.
ak ti to okopirovali tvoji zamestnanci, tak je to jednoznacne moralne sporne. ale nieje to kradez – vies si presdstavit svet, kde by si mohol zakonom zakazat taketo kopirovanie? doteraz by sme mali iba iphony za 3000 eur,
ad1: vlastnictvo len k objetkom, ktore su vzacne: a ktore to su? ako sa to da urcit? pre kazdeho je vzacne nieco ine.
ad2: priklad s kolesom: ano, hocikto si moze urobit napodobeninu kolesa, ktore videl – v takom pripade to bude jeho vlastne koleso, pricom stale neporusil vlastnicke prava majitela povodneho kolesa.
Priklad: Beethoven pocul Mozartove symfonie a zacal tvorit vlastne…tiez su to symfonie, ale Beethovenove! Moliere spoznal Shakespearove divadelne hry a rozhodol sa pisat vlastne…nijak sa tym nedotkol autorstva Shakespearovych diel.
A ano, suhlasim, ak si niekto hra na ulici Mozarta, alebo spieva Beatles – nie za komercnym ucelom (za ucelom vlastneho obohatenie) a bez sposobovania ujmy tej ktorej skladbe, ma mat pravo robit tak zadarmo! len s tymto a len za tychto podmienok s tym mozem suhlasit…
a este…
ak si niekto postavi vlastny dom, nestava sa tento sucastou permanentneho a absolutneho (neobmedzeneho) dedicstva? musia snad dedici tento dom zo zakona darovat „vsetkym“ 70 po smrti povodneho vlastnika?
je snad drama, divadelne hra, opera, umelecky obraz menej hodnotny ako ten dom, ze si nezasluzi rovnaku pravnu ochranu – co sa tyka dedicskeho prava, ktore je voci umelcom v tomto ohlade v sucasnej podobe absolutne diskriminacne???
Ze sa na tomto mieste bude obhajovat zlodejstvo som naozaj necakal. Kto kona,ako autor clanku pise, je ZLODEJ!!
Pán autor článku, skúste napísať pesničku, literárne dielo a pod, vy mudrlant.