Menej štátu

Epidémia korony na Slovensku je už prakticky zažehnaná. Od 24. apríla, čiže za takmer jeden a pol mesiaca, boli len 2 dni, kedy sa v 5 a pol miliónovej populácii Slovenska identifikovalo viac ako 10 nových prípadov nakazených. Čoraz viac je tiež dní, kedy je na Slovensku 0 nových identifikovaných prípadov. Na nule je už niekoľko dní aj tzv. 7-dňový kĺzavý medián. A to napriek tomu, že sa na koronu masívne testuje – v priemere tisícky testov denne a pondelok bol dokonca absolútny rekord s počtom 6148 testov.

Preto je dobré, že sa od stredy ekonomika opäť trochu viac uvoľňuje. No žiaľ, opatrenia vlády majú ešte stále, podobne ako počas celej koronakrízy, od zdravého rozumu poriadne ďaleko. A čo je ešte horšie, premiér Igor Matovič si vo svojej arogancii myslí, že boj s koronavírusom zvláda a zvládol výborne.

Piata zo štyroch fáz otvárania ekonomiky

Premiér na tlačovke 20. apríla predstavil 4 fázy, v ktorých sa mala otvárať ekonomika. Išlo o prvý náznak akýchkoľvek konkrétnejších plánov na uvoľňovanie karantény. Prvá fáza bola plánovaná na 22. apríla a každá ďalšia fáza, v prípade splnenia extrémne prísnych kritérií, mala byť o 2 týždne neskôr.

Konkrétne išlo o nasledovné kritériá:

“Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky Martina Smatanu stanoveným indikátorom bude sedemdňový kĺzavý medián denného prírastku pacientov s ochorením COVID-19. (…) Podľa Matoviča, ak hodnota indikátora bude menšia ako 100, budú sa prevádzky otvárať podľa zverejneného harmonogramu. „V prípade, ak rozpätie indikátora bude v intervale od 100 do 150, zachová sa otvorenie prevádzok z predchádzajúceho obdobia a nové prevádzky sa neotvoria. Ak zvýšenie indikátora bude nad 150, tak sa zatvoria prevádzky, ktoré boli otvorené v predchádzajúcej fáze,“ spresnil premiér.”

To, že na ďalšie rušenie karanténnych opatrení je potrebných menej ako 100 identifikovaných prípadov je neodôvodnene prísne. Len 100 nakazených denne môže zablokovať otvorenie ekonomiky a viac ako 150 nakazených denne môže vrátiť prísnejšie opatrenia pre zvyšných 5 a pol milióna Slovákov. No napriek tejto prísnosti, kritériá boli nielen kompletne splnené, ale z pohľadu týchto kritérií je situácia na Slovensku dokonale bezpečná. Inak povedané, menej ako 0 nových denných prípadov v 7-dňovom kĺzavom mediáne logicky na Slovensku nikdy byť nemôže.

Ani to však nestačilo. Po uvoľnení poslednej, štvrtej fázy, totiž mali byť všetky štátne karanténne opatrenia zrušené. No dnes sa uvoľňuje ekonomika už v piatej fáze a napriek dokonalej situácii (viď predchádzajúci odsek) je stále plné uvoľnenie karanténnych opatrení v nedohľadne.

Ako sa od stredy uvoľňuje ekonomika

Od stredy sa kompletne zrušia viaceré obmedzenia. Budú sa môcť usporadúvať športové súťažné podujatia, taxíky už nebudú musieť nosiť fóliu, otvárajú sa kúpaliská, wellness centrá a ďalšie prevádzky, rušia sa otváracie hodiny pre dôchodcov a ruší sa napríklad aj nezmyselný zákaz viac ako 2 osôb pri jednom stole vo verejnom stravovaní.

Viaceré opatrenia však boli len zmiernené a niektoré skutočne bizarným spôsobom. V predajniach sa napríklad stále bude sledovať maximálny počet zákazníkov, ale po novom v nich bude môcť byť jeden zákazník na 10m2 namiesto pôvodných 15m2. Čo na tom, že v kostoloch alebo MHD je koncentrácia ľudí často mnoho krát vyššia a ľudia tam spolu trávia dlhší čas. Ďalej, rúška sú naďalej povinné, ale vonku už “len” v prípade, ak sa človek nachádza menej ako 2 metre od niekoho iného. Povinné sú naďalej aj pri hromadných podujatiach (čo je teoreticky pochopiteľné), ale aj vnútri, za každých okolností.

Keď rúška viac škodia ako pomáhajú

V mnohých prípadoch však budú rúška aj podľa tých najväčších optimistov zbytočné. Ak totiž niekto sedí s kolegami v malej kancelárii 8 hodín, tak sa nakazí s rúškom rovnako ako bez neho. Netreba tiež zabudnúť na to, že rúška zo zdravotného hľadiska síce potenciálne pomáhajú (teoreticky môžu pomôcť znížiť dnes už zanedbateľné riziko nákazy), no okrem toho aj reálne a zaručene zdravie ohrozujú. V rúšku sa môže hromadiť veľké množstvo mikroorganizmov vrátane vírov, čo prináša vlastné riziká infekcie a imunitnému systému nepomáha ani to, že človek v rúšku dýcha čiastočne vydýchaný vzduch.

Lekári tiež v súvislosti s nosením rúšok poukazujú aj na drastický nárast zápalov dýchacích ciest a iných problémov, ktoré sa navyše liečia oveľa ťažšie ako obvykle. Ide o pacientov, ktorým dýchacie ťažkosti nespôsobil koronavírus (test u nich bol negatívny), ale paradoxne snaha ochrániť sa pred koronavírusom prostredníctvom rúška. Koľko chorôb si ľudia zbytočne privodia a o koľko dlhšie ich budú liečiť kvôli povinnému noseniu rúšok v stave, keď sa na Slovensku nevyskytujú prakticky žiadne nové prípady? Igor Matovič však v boji s koronavírusom veľmi nezvykne hľadieť na “kolaterálne škody”, resp. devastáciu, ktorá je cenou za boj proti koronavírusu. Jednoducho, prakticky nulové riziko nákazy koronavírusom musíme zachovať, nech to stojí zdravie ľudí čo to stojí.

Šachovnicové sedenie

No najväčšou bizarnosťou pri ďalšom uvoľnovaní opatrení je to, že kultúrnym podujatiam, vrátane kostolov, sa vláda rozhodla pomôcť tak, že im umožní u divákov aplikovať “šachovnicové sedenie” namiesto 2m rozostupov. Konkrétne by teda 2m rozostup nemusel byť aplikovaný, ak by vpravo a vľavo okolo diváka boli voľné miesta. Úprimne si neviem predstaviť, ako mohla vyzerať diskusia, pri ktorej sa tento “ústupok” schválil. Vláda, spolu so zdravotnými expertmi, zrejme vníma divákov ako nejakých statických panákov v stolnom futbale. Ak by sa náhodou ten jeden nový nakazený z miliónov Slovákov rozhodol kýchnuť alebo kašľať, určite by to vždy robil presne tak, aby do vzdialenosti 2 miest okolo neho nespadla ani kvapka.

Geniálny plán vlády je založený na dúfaní, že nakazený počas celého športového podujatia ani raz nekýchne ani nezakašľe do uhlopriečky. Mimochodom, nesmieme zabúdať, že aj pri šachovnicovom sedení:

1) Musia mať ľudia stále nasadené rúška

2) Typicky na kultúrnych podujatiach sú ľudia dlhodobo koncentrovaní v malom uzavretom priestore (napríklad v kostole), takže v konečnom dôsledku by v prípade nákazy zrejme veľmi nepomohlo ani rúško, ani šachovnicové sedenie.

Samozrejme, v konečnom dôsledku som rád aj za túto úľavu. Vždy je lepšie dať ľuďom nové možnosti. Akurát tento prípad je taký absurdný, ako keby chcela vláda znižovať daňovú záťaž tak, že umožní znížiť daň z príjmu firmám z 21% na 20%, ale len za ziskové aktivity, ktoré boli vykonávané za splnu mesiaca a na vrchole aspoň 20 metrov vysokého stromu v lese. Inak povedané, namiesto nekonečnej a ťažkopádnej úpravy rôznych parametrov by radšej mala vláda karanténne opatrenia radikálne rušiť. Keďže takýto rozumný prístup nie je v dohľadne, snáď nám vláda v šiestej zo štyroch fáz otvárania ekonomiky umožní rozsadiť sa aspoň podľa nejakej alternatívnej šachovnice. Zopár návrhov pre premiéra uvádzam napríklad tu:

Premiérova samochvála

Ešte horšie však je to, že toto všetko, vrátane predošlých ešte prísnejších opatrení, pokladá Igor Matovič za veľký úspech. Inak povedané, podľa neho bolo Slovensko v boji proti koronavírusu úspešné. Tu sú niektoré príklady toho, čo Igor Matovič napísal v posledných dňoch:

“Hlúpi ľudia tvrdia, že Covid-19 je len obyčajná chrípka, hoci jeho smrtnosť je dnes už dokázateľne mnohonásobne vyššia. (…)

“Užívajme si plody svojej zodpovednosti, ale majme stále napamäti, že hrozba naďalej na nás číha. Slovensko je po zdravotnej stránke európskou 1*” (…) Vážme a chráňme si to, čo sme spoločnými silami dosiahli. “

“Pôjdeme naďalej svojou cestou, ktorú nám závidia mnohé krajiny sveta – rozumne a opatrne, na základe rozhodnutí slovenskej vedeckej špičky, tak, aby sme minimalizovali ohrozenie zdravia a životov našich ľudí”

“Keď sa rúbe les, lietajú triesky, hovorí ľudová múdrosť a nám sa to tiež stalo. Popri mnohých rozhodnutiach sa urobilo aj zopár chýb a je mi ich ľúto.”

A samozrejme, premiér tieto svoje citáty nezabúda zakončiť ani svojim typickým “#OdvážneÚprimnePreĽudí”. No v skutočnosti ide o odvahu na veľmi nesprávnych miestach. Ale pekne po poriadku.

Šírenie fake news pri porovaní koronavírusu a chrípky

V prvom rade, premiér opäť raz šíri dezinformácie, resp. fake news (o jednom z predošlých príkladov som písal v článku “Matovičových 5000 mŕtvych ročne kvôli Pente je absolútny nezmysel”). To, že koronavírus má podstatne vyššiu, či dokonca “mnohonásobne vyššiu” smrtnosť, je len mýtus, ktorý vznikol z nesprávnej interpretácie štatistík. Konkrétne išlo o dôsledok toho, že spomedzi pozitívnych prípadov veľký podiel ľudí skutočne zomrel, no problémom bolo to, že testovaní boli najmä ľudia s ťažším vývojom choroby, u ktorých bola smrtnosť podstatne vyššia ako u priemerného nakazeného.

Náhodné testovania populácie na protilátky preukazujú, že skutočný počet nakazených môže byť pohodlne aj 50-80x vyšší. Po zohľadnení tejto reality to vyzerá tak, že smrtnosť pri koronavíruse je skutočne na úrovni bežnej chrípky. Viac o tomto probléme som napísal v článku “Čo ak je koronavírus naozaj len o niečo horšia chrípka?”. Napriek nadpisu toho článku som presvedčený o tom, že koronavírus je podstatne nebezpečnejší ako chrípka. Nie však kvôli vyššej smrtnosti, ale kvôli vyššej nákazlivosti. Ak teda premiér a odborníci okolo neho rozhodujú aj na základe takýchto mylných informácií, nečudo, že ich rozhodnutia často nedávajú zmysel.

Odvaha vykonať samovraždu zo strachu pred smrťou

Podľa premiéra boj proti koronavírusu priniesol plody, ktoré si môžeme užívať, svet nám závidí, rozhodnutia vlády minimalizujú ohrozenie zdravia a životov ľudí a po zdravotnej stránke je Slovensko európskou jednotkou s hviezdičkou. Žiaľ, prakticky všetko je presne naopak ako hovorí Igor Matovič. Nepomôže ani to, že hovorí o chybách “Keď sa rúbe les, lietajú triesky”. Igor Matovič totiž doteraz neprejavil ani náznak pochybností, či jeho stratégia v boji proti koronavírusu nebola chybná. Pár krát ľutoval akurát to, že niektoré kroky na plnenie tejto stratégie nevyšli podľa jeho predstáv. Je to podobné, ako keby niekto chcel proti zamoreniu domu mravcami bojovať podpálením tohto domu a ľutoval by len to, že dom podpálil o pol hodinu neskôr ako plánoval, alebo že oheň vytvoril viac dymu ako čakal.

Reálnejšie by teda premiér mohol povedať skôr to, že “keď sa rúbu triesky, lietajú lesy”. Pretože akékoľvek životy, ktoré boli tvrdými opatreniami zachránené pred smrťou na koronavírus, sú a budú masívne vykúpené životmi, ktoré vyhasnú pre úplne iné dôvody. V prvom rade kvôli zhoršeniu životnej úrovne v dôsledku poškodenia ekonomiky. To okrem iného vedie k nárastu počtu samovrážd, či už priamo počas karantény (už dnes sú známe mnohé takéto prípady), alebo neskôr, v dôsledku horšej ekonomickej situácie. O niektorých konkrétnych následkoch zhoršenia ekonomiky, od nárastu samovrážd po nárast kriminality, som písal napríklad v článku “Prečo je blackout nielen ekonomická, ale aj reálna samovražda”.

Igor Matovič sa však mýli aj v tom, že to pomohlo ochrane zdravia ľudí na Slovensku. Ako som totiž uviedol vo vyššie uvedenom článku, prípadne v článku “1 zachránený život vďaka karanténe môže stáť 70 životov kvôli poškodenej ekonomike”, zdravotníctvo a ekonomika sú spojené nádoby. Menej vytváraných zdrojov v ekonomike tak nevyhnutne znamená menej dostupných zdrojov pre zdravotníctvo – a tak aj menej zdrojov na zdravotnú starostlivosť. Kvôli nedostatku financií v zdravotníctve pritom už dnes na Slovensku na tzv. odvrátiteľné úmrtia zomiera okolo 5000 ľudí ročne. Tento počet sa v dôsledku zhoršenej ekonomiky pravdepodobne zvýši a kto vie koľko rokov bude trvať, kým sa ekonomika plne zotaví z napáchaných škôd.

V akom zmysle teda premiér konal odvážne? Mal odvahu akurát tak prehnane reagovať na svoj vlastný strach, čo je podobne odvážne ako vykonať samovraždu zo strachu pred smrťou. Kiežby tak premiér radšej mal odvahu triezvo sa postaviť k svojmu strachu a na základe toho rozumne reagovať. Ak sa tak nestane, Slovensko môže byť aj naďalej v rámci EÚ jednotkou s hviezdičkou v počte nakazených na koronavírus, no môže sa kľudne stať, že bude aj jednotkou s hviezdičkou v šírení chudoby a kolabovaní zdravotníctva. Koniec koncov, štatistiky poklesu ekonomiky Slovenska v porovnaní s okolitými krajinami tomu tiež nasvedčujú.

Navyše, je otázne, do akej miery v boji proti šíreniu nákazy pomohli prísne opatrenia a do akej miery je prvenstvo Slovenska dôsledkom jeho špecifík. Napríklad toho, že Slovensko nie je veľmi atraktívnou turistickou destináciou, keď napríklad Prahu navštívi ročne 10x viac turistov ako Bratislavu. Prípadne toho, že na Slovensku má socializácia podstatne iný charakter ako napríklad v Taliansku alebo Španielsku, kde sa rodiny alebo komunity stretávajú oveľa bežnejšie a pri stretnutiach dochádza typicky oveľa častejšie ku fyzickému kontaktu.

Netreba zabúdať ani na to, že nie je chvályhodné dosiahnuť veľké úspechy, ak je to za cenu tvrdého potláčania ľudských práv a represií. Aj Sovietsky zväz sa napríklad v minulosti hral na technickú veľmoc, ale nevinní ľudia trpeli v gulagoch a napríklad na padák k novej atómovej bombe použil toľko nylonu, že to narušilo výrobu pančúch a bežným ľuďom tak mrzli nohy. Podobne úspech v boji s koronavírusom je nanič, pokiaľ v najbližších rokoch v dôsledku ekonomického poklesu zomrie oveľa viac ľudí, ako by ich zomrelo pri najhoršom možnom vývoji koronavírusu.

Autor: Marek Simon

2,748 celkovo návštev, 2 návštev dnes