Menej štátu

Chcel by som porovnať dva spôsoby riešenia drogovej problematiky. Prohibíciu (zákaz) a legalizáciu. Drvivá väčšina ľudí si povie, čo je to za hlúpy výber? Samozrejme že prohibícia, legalizácia by všetko iba zhoršila. Ale je to naozaj tak? Pokúsim sa na túto závažnú otázku objektívne odpovedať.

Ľudský mozog má zvláštnu vlastnosť. Ak sa nejaký jav opakuje dostatočne často, začne ho vyhodnocovať ako normálny, bežný. Veci, ktoré pokladáme za bežné a normálne, ďalej neriešime. Po čase strácame objektívny náhľad na vec. Výsledkom toho je, že veci hodnotíme podľa kritéria normálnosti, nie však morálnosti, či efektivity.

Napríklad: Keby ste sa narodili v Spojených štátoch amerických v 18. storočí bolo by normálne, že vlastníte otroka – dnes už vieme, že i keď to bolo normálne, určite to nebolo morálne a správne. Tento princíp platí aj pri prohibícii drog. Drogy sú zakázané od nepamäti, a tak je to normálne a malo by to tak byť. Boj proti drogám je vždy spojený s represívnym vymáhaním poriadku a je to úplne normálne.

Spravíme si malý test… Toto sú „normálne“ a legálne situácie z bežného života:

• Dám si pivo k večeri a potom „decáčik“ s kamarátmi v bare.
• Zapálim si cigaretku a dám si kávičku, aby som to skúškové zvládol.
• Otvorím fľašu červeného, keď mám romantický večer s priateľkou. Je to tak samozrejmé, že by sa tejto konvencii bránil iba blázon.

Málokto uvažuje o alkohole a cigaretách ako o drogách. Na chvíľu zabudnime na to, čo nám vštepujú do hláv politici a médiá a použime logiku, všímajme si základný princíp (riaďme sa jednoduchou súvislosťou). Nevnímajte normálnosť. Skúste alkohol a cigarety vnímať ako drogy – lebo nimi v skutočnosti sú. A zrazu zistíte, že ste minimálne rekreačný užívateľ drog, ak nie pravidelný (fajčiari dokonca drogovo závislí).

Dôležité je teraz zaradiť alkohol a cigarety:

• Alkohol patrí medzi tvrdé drogy (niekedy je označovaná za stredne tvrdú drogu – ale pri delení drog na tvrdé a mäkké je to alibizmus, buď je droga tvrdá, alebo mäkká). Alkohol má podobné delirické účinky ako heroín. Vlastne sú to jediné dve drogy, ktoré sú tak fyzicky návykové, že ak závislému človeku nepomáhajú pri odvykaní špecialisti – môže zomrieť! Odvykanie je mimoriadne nákladné a nebezpečné. To je dôvod, prečo si na odvykačku nemôže alkoholik zobrať ústnu vodu, či voňavku. (I požitie minimálneho množstva alkoholu môže vyvolať kómu. Úmrtnosť pri delírických stavoch je 1 – 20 %.) Takže zabudnime na mýtus, že alkohol je spoločensky prijateľná droga a že patrí medzi tie bezpečnejšie. Podľa britskej štúdie, ktorá sa zaoberala nebezpečnosťou drog, skončil heroín na 1. mieste, alkohol na 5. (pre porovnanie marihuana bola 12. a extáza 14., ešte menej škodlivé bolo LSD). Samotný alkohol zabije 1 000 000 ľudí ročne.
• Cigarety vďaka nikotínu patria medzi vysoko návykové drogy ich návykovosť sa vyrovná aj amfetamínom (pervitín, apod.). Fajčenie má na svedomí viac mŕtvych ako AIDS, kokaín, heroín, alkohol, požiare, autonehody, vraždy a samovraždy dohromady.

Dajme teda našim zvykom pravé meno:

• Dám si pohár tvrdej drogy v nízkej koncentrácii k večeri a potom si dám tvrdú drogu vo vysokej koncentrácii, keď idem s kamošmi von. Dáme si ich ešte zopár, lebo to uvoľňuje zábrany a vyvoláva eufóriu. Pôjdeme do podniku, ktorý je založený za účelom poskytovania legálnych drog zákazníkom – do krčmy. Barman je prakticky dealer legálnych drog.
• Dám si stimulant, ktorý obsahuje jednu z najjedovatejších látok na svete – nikotín. Užívam túto drogu – drogujem, aby mi pomohla oddialiť únavu a pomohla mi sústrediť sa.
• Spoločensky je zaužívané, že sex a drogy k sebe patria. Víno je droga (obsahuje etanol tak ako každý alkohol). Opijem – nadrogujem partnerku, aby stratila zábrany a sex bol lepší.

Vidíte? Normálnosť sa stráca. Môžete namietať, že je to pritiahnuté za vlasy, že preháňam. Ide mi o to, aby ste pochopili princíp tohto problému – ak sa vám to podarí, zistíte, že je to len jedno veľké pokrytecké divadlo, ktorého základ je postavený na rozdielnej prezentácii faktov. Ak sa nedokážete odosobniť od problému, nedokážeme nájsť racionálne a efektívne riešenie.

Čo je to prohibícia?

Keďže jedno z riešení drogovej otázky je prohibícia, nebolo by zlé pripomenúť si jej históriu. Prvá prohibícia v modernej histórii bola prohibícia v medzivojnovom období v USA. Trvala od roku 1919 – 1933 začala nátlakom určitých spoločenských skupín (napr. Zväz kresťanských žien). Zákon zakazoval požívanie a predaj alkoholických nápojov, pretože alkohol bol označený ako droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku kriminalite.

Účinok bol však presne opačný. Namiesto zníženia zločinnosti a abstinencie sa začalo piť ešte viac a zločinnosť rástla nevídaným tempom. Vznikli gangy pašujúce alkohol do USA. Až na samotný zločinecký vrchol se prebojoval – dnes už legendárny– gangster Al Capone. Zákon spôsobil, že ľudia pili prakticky všetko, o čom sa domnievali, že obsahuje alkohol, čo spôsobilo nárast otravy alkoholom až o 600 %.

Situácia sa upokojila až po skončení prohibície v roku 1933, v tom roku bolo 3x viac alkoholických barov ako v roku 1919. Alkohol sa stal nebezpečným nie pre svoje účinky, ale pre svoju nelegálnosť!

Malé zamyslenie: Ak je alkohol droga a prohibícia alkoholu stav mnohonásobne zhoršila, prečo by mala mať prohibícia iných drog opačný efekt???

To, že kriminalizácia drog funguje presne rovnako, dokazuje tento graf. Prvý červený nárast počtu vrážd a kriminality všeobecne zobrazuje obdobie prohibície alkoholu, druhý červený nárast zobrazuje obdobie vojny proti drogám.

Prečítajte si aj zaujímavý článok o islandskej prohibícii, ktorá rovnako spôsobila viac problémov ako úžitku.

Riešiť neznamená vyriešiť

Celé dnešné politické riešenie problému sa nachádza stále v štádiu riešenia problému. Vyriešenie problému je stále v nedohľadne a stav je horší ako pred prohibíciou. Politicky je nekonečné riešenie výhodné, pretože vytvára zamestnanosť pre úrady, súdy a políciu – zvyšovanie zamestnanosti je voličmi pozitívne hodnotené a je výhodné aj pre armádnych a zbrojných dodávateľov, ktorí žnú zisky zo štátnych objednávok. Štátny aparát jednoducho nemá motiváciu efektívne ukončiť vojnu proti drogám a vyriešiť drogový problém. Veď keby bol alkohol vynájdený dnes, verte tomu, že by bol určite nelegálny!

Účet prosím!

Realita je taká, že boj proti drogám ekonomike neprospieva. Vravíte si, že náklady hradí štát? Lenže všetky peniaze, ktoré štát má, sú tie z vašich odvodov a daní. Keď treba najať nových ľudí alebo kúpiť novú techniku – treba to zaplatiť. Pre vás to znamená jedine vyššie dane, alebo tlačenie nových nekrytých peňazí – rozdiel je v tom, že druhý spôsob si všimnete neskôr. Spoločné majú to, že vás bolia obe rovnako.

Navyše ľudia, ktorí by mohli inovovať, vyrábať a produkovať nové tovary a zvyšovať všeobecnú životnú úroveň, teraz sedia na úradoch alebo strieľajú po ľuďoch v zahraničí za peniaze nás daňových poplatníkov. Všimnite si, že politici nikdy nehľadajú riešenie ale vinníka a nepriateľa spoločnosti. Celý princíp „vládnutia ľudu“ je založený na hľadaní dostatočne veľkej hrozby a vyvolávaní strachu v ľuďoch. Cítite sa dnes bezpečnejšie vďaka vojne proti terorizmu? Je to určite horšie, ako predtým! Pri drogách to platí rovnako.

Prevláda v riešení á la prohibícia princíp morálnosti alebo normálnosti?

Mňa však máta základná otázka. To nikto nechápe, že problém nie je v drogách samotných? Sú to neživé substancie, ktorým je jedno, či ich užívame alebo nie. Problém je v ľudoch a v ich nepochopení. Drogy tu boli skôr ako ľudstvo (tabak, konope, lysohlávky, etanol v zhnitých plodoch ovocia). Pýtam sa, dá sa reálne bojovať proti chemickej zlúčenine, hube alebo rastline ?

Boj je forma konfliktu, pri ktorej protivníci sledujú podrobenie si alebo zničenie toho druhého. Dá sa poraziť a vymazať z povrchu zemského vzorec nejakej chemickej zlúčeniny? Môžete zničiť všetky údaje a informácie o nej tak dokonalo, aby ju ľudia opäť nevyrobili? Dá sa poraziť rastlina? To je ako snaha poraziť iné súčasti prírody – kamene alebo vietor.

Už to vidíte? Tú nemožnosť riešenia prohibíciou? Celé armády policajtov a vojakov pochodujú svetom a pália rastlinu, ktorá tu bola tisícky rokov pred nami. V Mexiku sa z vrtuľníkov spúšťajú ozbrojené zložky USA, aby mohli zničiť zásoby kokaínu a násilne vymazať „vzorce“ z hláv ich výrobcov. Dá sa to?

Nie je to nehorázne plytvanie peniazmi a ľudskými životmi? Je zastrelené dieťa pri prestrelke v Bronxe alebo v Tijuane morálne ospravedlniteľná obeť v honbe za ochranou ľudí pred sebou samými? Možno sa vám aj tieto otázky zdajú pritiahnuté za vlasy, veď až tak veľa ľudí vo vojne s drogami nezomiera. Naopak, len v Mexiku si vojna proti drogám vyžiadala už 30 000 obetí.

Nesmieme zabúdať, že prohibícia drog je aj morálna otázka. Prečo? Spomeňme si, že aj alkohol, či cigarety sú droga. Nie je to pokrytecké a hlavne nemorálne legislatívne zakázať „konkurenčné drogy“ nášmu alkoholu? Ak alkohol je tvrdá droga a marihuana, či extáza je mäkká droga. Prečo by mal byť alkoholik lepší ako hulič? Veď alkoholik užíva tú tvrdšiu alternatívu. Ja si myslím, že z morálneho hľadiska sú na tom absolútne rovnako. Hoci skončia rozdielne.

Huličovi sa fázy šťastia a kreativity vystriedajú s fázami otupelosti a depresie z preflákaného života, ktorý sa mu akosi vykúril z hlavy. Alkoholik, ten príde o pečeň alebo domov prípadne skončí v base za domáce násilie. Nemyslím si, že verejnosť alebo politici sú v tejto oblasti objektívne informovaní. Je vôbec niekto, kto má právo vybrať, ktorí z užívateľov drog sú morálne ospravedlniteľní a ktorí si naopak zaslúžia potrestať. Myslíte si, že chalan zo strednej, ktorý vyskúša marišku patrí do basy? Príde vám morálne priechodné, keď zatvoríte človeka, ktorý liečil blížneho zakázanou drogou?

Kto vlastní vaše telo?

Samozrejme, že len vy sami! Ak je to tak, čo nás oprávňuje trestať dospelých, svojprávnych ľudí za to, že sa rozhodli vpraviť si do svojho tela nejakú látku? Ich telo, ich právo. Legislatíva je koncipovaná, ako by vaše telo patrilo štátu! A len on má právo rozhodnúť, ktoré drogy smiete užívať a ktoré nie. Ľudia trestaní za nelegálne drogy sú politickými väzňami tejto doby. Nikomu neubližujú a napriek tomu sú trestne stíhaní.

Pozitívny efekt správneho využívania drog?

Fajn! Možno vás nepresvedčím na legalizáciu. Prečo je nelegálne používať drogy na lekárske alebo vedecké účely? Viete si predstaviť, koľko lacných liekov mohlo vzniknúť z marihuany? Viete, že psychiatri dokázali pomocou LSD zázračne znižovať recidívu u kriminálnikov? Viete, že extázu používali psychiatri na odstraňovanie zábran u pacientov, ktorí nedokázali popísať traumatické zážitky?

LSD je zakázané od r. 1966, už vtedy túto drogu vedci považovali za úžasnú pomôcku ako porozumieť a následne liečiť schizofréniu. Keby sa pod vplyvom hystérie davu a politikov nezakázali tieto drogy, mohli byť mnohé dnešné choroby už minulosťou. Rovnako je to aj u marihuany, ktorá obsahuje okrem THC aj antipsychotickú zložku CBD, vďaka ktorej mohol byť alzheimer už minulosťou. Marihuana nám mohla pomôcť poraziť najväčšieho zabijaka dnešnej doby – rakovinu.

Ak vás ani tento argument za čiastočnú dekriminalizáciu nepresvedčil, čudujem sa, že ste sa dočítali až na tieto riadky.

Myslite na deti

Argument prohibície No. 1., ktorý vlastne túto celosvetovú šialenosť, na ktorej tratia všetci, spustil… Je to typická argumentácia všetkých matiek. Drogy sú zlé, myslite na deti. Kto ich ochráni? Argumenty typu – legalizácia drog by spôsobila, že drogový díleri by čakali na deti pre školami, možno už pred škôlkami je logicky neopodstatnený. Ponúkajú snáď barmani alebo liehovarníci deťom na ihriskách alkohol? Dealujú sa po uliciach cigarety alebo žuvací tabak? Odpoveď je samozrejme, že nie.

Spoločnosť alkohol a cigarety prijala a vytvorila jasne definované pravidlá, s ktorými sa spoločnosť stotožnila. Naopak dealovanie pred školami je dnešná realita. Motivácia dealovať drogy by legalizáciou úplne vymizla.

Kriminalizácia vytlačila drogy na čierny trh, ich ceny vyleteli do nebies a ich kvalita je všeobecne nízka (častejšie človeka zabijú nekvalitné prímesi ako droga samotná). Ich vysoká cena spojená s rýchlym a nadštandardným zárobkom láka dealerov obchádzať školy i napriek vysokému riziku, ktoré im hrozí zo strany polície.

Vysoká cena je to, čo spôsobuje drogovú kriminalitu u narkomanov. Jednoducho, je pre nich zo dňa na deň náročnejšie financovať svoju závislosť. Naopak alkohol a cigarety vďaka tomu, že sú legálne, sú kvalitné a cenovo dostupné. Žiadny alkoholik nepotrebuje lúpiť, aby si zaobstaral krabicové víno.

Navyše nízka cena legálnych drog funguje demotivačne na pouličný predaj. Keďže funguje medzi výrobcami legálnych drog konkurencia, musia výrobcovia hľadieť na prestíž značky a získavanie si zákazníkov medzi mladistvými je pre nich marketingovo neprijateľné. Prípadná legalizácia drog by spôsobila nárast konkurencie výrobcov a distribútorov drog, pokles cien a tým by sa skončil miliardový biznis pre mafiu.

Ľudia, ktorí sa dnes živia predávaním „buriny“, by sa museli začať živiť niečím normálnym, čo je pre spoločnosť prínosnejšie. Dealeri by skončili. Drogy by sa legalizáciou stali tovarom tak, ako fľaša vína alebo cigarety.

Prohibícia a jej výsledky

V r. 1965 vyskúšalo marihuanu 1 000 000 Američanov v 1972 to bolo 24 000 000 dnes je to cez 85 000 000. Prohibícia jednoducho nefunguje! Ani u alkoholu, ani u marihuany, u ničoho. Nepodarilo sa znížiť počet užívateľov žiadnej drogy.

Ako uchránite deti pred novými drogami? A ako ich uchránite dnes? Sú vôbec chránené? Objektívne informované? O málo veciach na tejto planéte koluje toľko poloprávd ako o drogách.

Skúste ísť na prednášku na základnú školu a potom konfrontujte fakty s hocijakou knihou adiktológie (vedy o drogách a návykových látkach). Zistíte, že fakty sú úplne iné. Tak zoberiete knihu, otvoríte internet a dokonca aj knihy sa líšia. Prečo politici zakázali vedcom spraviť v tom poriadok a vyťažiť z každej drogy pozitívnu vec?

Svoje deti uchránite pred drogami jedine vy a urobíte to rovnako ako ich teraz chránite pred alkoholom a cigaretami. Žiadny zákon a úradník neochráni vaše deti pred drogami. Dokážu to len rodičia a usporiadané rodinné pomery.

Jediné negatívum legalizácie, či dekriminalizácie drog by mohol byť prípadný nárast užívateľov dnes nelegálnych drog. Najprv si však ujasnime, či vám viac vadí fakt, že váš sused si dá v piatok večer s manželkou niečo iné ako fľašu vína, alebo vám viac vadia negatívne spoločenské problémy vzniknuté vďaka dnešnej prohibícii drog? Kriminalita, mafia, chaos, ničenie ekonomiky a vojna?

Opýtajte sa samých seba, svojej partnerky, matky, dcéry, šéfa, kamoša, bratranca bral by si heroín, kokaín alebo pervitín, keby bol legálny? Stavím sa o čo chcete , že 95 % ľudí vám povie nie! Ak vám odpovedia áno, určite už mali v minulosti s niečím podobným skúsenosti a teda ich neodradil ani fakt, že je to nelegálne. Azda mi chcete povedať, že neužívate kokaín len preto, že je to zákonom zakázané. Predsa ste dospelý človek, nechcete byť závislý a zničiť si zdravie. To je jediný skutočný dôvod, prečo si nepicháte.

Ako sa k drogám stavia zvyšok sveta?

V Portugalsku vyskúšali dekriminalizáciu – držanie 10tich dávok akejkoľvek drogy. A ako to dopadlo? Žiadny mravný rozklad Portugalska nenastal. Liberálnejšie zákony majú nie len Česi, ale aj väčšina západnej Európy na čele s Holandskom, Švajčiarskom, či Španielskom. Liberálnejšia je aj Veľká Británia. Kanada má v niektorých okresoch marihuanu defacto úplne legalizovanú. Už to počujem, ale to nie je východoeurópska Slovenská mentalita (Rusko má tiež marihuanu dekriminalizovanú).

Porovnajme teda USA na jednej strane a západnú Európu s Kanadou na druhej. Všade, kde sú liberálnejšie zákony (smerom k dekriminalizácii alebo legalizácii) je menšia kriminalita a menej problémov.

USA je líder protidrogovej vojny a vojny všeobecne. USA má tendenciu riešiť každý spoločenský problém (kdekoľvek na zemi) násilím. Myslím, že od USA sa môže Európa veľa vecí naučiť, ale riešenie problémov použitím násilia to nie je! Európa sa po dvoch svetových vojnách asi nevie poučiť a zasa tiahneme plno vojen po boku USA. Násilie a tvrdá represia veci iba zhoršujú.

Politikov nezaujíma ani drogový problém, ani vaše zdravie. Im ide o moc a hlasy voličov. Jasný dôkaz pokryteckosti vojny proti drogám ilustruje vývoj produkcie ópia v Afganistane, ktorá po vstupe amerických jednotiek do krajiny rastie do nebies. Zostáva otázka, kto naozaj profituje a stráca v tomto boji. Washingtonu evidentne provízie z ópia nevadia.

Na záver

Chcem vás upokojiť – nešlo mi o obhajobu drog, ani o nabádanie k ich výrobe alebo užívaniu. Išlo mi iba o to, aby som čitateľa povzbudil v štúdiu tejto problematiky. Chcel som poskytnúť náhľad na riešenie tohto problému z viacerých strán.

Sú len dve možnosti ako riešiť tento problém. Prohibíciu skúšame striedavo 80 rokov. A stav je reálne každým dňom horší. Boj za legalizáciu drog začali už aj brazílsky a mexický prezident. Prezidenti krajín, ktoré majú najväčší problém s drogami. Vojna proti drogám, ktorá je pre nás vzdialená, sa vedie priamo pod ich oknami.

Každý problém má riešenie, len niekedy je nutné priznať si chybu a hľadať iné riešenie. Aj v tomto prípade zlyhal donucovací a násilný spôsob.

14,544 celkovo návštev, 7 návštev dnes