Politici vás klamú, zamestnanosť nie je dôležitá!

Politici a ľudia nimi platení sa vás budú stále snažiť presviedčať o tom, že zamestnanosť ľudí je to najdôležitejšie a že treba riešiť nezamestnanosť ako kľúčový problém spoločnosti. Súčasne vám budú ponúkať aj nejaké vlastné riešenia. Je to súčasť štátnej indoktrinácie, ktorá vás má presvedčiť o tom, že jediný spôsob ako riešiť „zásadné a kľúčové otázky“ v spoločnosti je financovanie týchto ľudí a ich uletených nápadov.

Tieto heslá môžeme vidieť najmä v tejto dobe na rôznych predvolebných billboardoch skutočne všetkých politických strán – aj tých, ktoré sa nazývajú liberálnymi. Skutočnosť je žiaľ taká, že politik vám sám o sebe nedokáže priniesť žiadny úžitok ani v tejto oblasti.

Politik vie jedine:

  • zobrať vaše peniaze a minúť ich na niečo, o čom vás presvedčí, že je užitočné,
  • alebo ten lepší prípad, že zruší svoje zlé predchádzajúce rozhodnutie (zákon, vyhlášku, …).

Týka sa to aj zamestnanosti. Politik vie jedine zobrať vaše peniaze a za tieto peniaze zamestnať niekoho, čím formálne vytvorí pracovné miesto. Vy v presvedčení, že vytvorenie akéhokoľvek pracovného miesta je to najdôležitejšie, mu budete za to veľmi vďačný.

Zamestnanie ľudí samé o sebe nie je ale vôbec pre spoločnosť prínosné. Dôležitá je produkcia.

Môžeme to vidieť celkom jasne na našej histórii, kde sme mali síce 100% zamestnanosť, no pritom produkcia v tej dobe išla rapídne dole.

To isté len v menšom rozsahu vidíme aj dnes a ďalšie a ďalšie snahy tieto metódy rozvíjať a financovať. Ak dnes niekto obhajuje verejné zamestnávanie alebo obmedzovanie technológií, ktoré nahradzujú ľudskú prácu, nerobí nič iné, len že brzdí produkciu a vývoj, teda aj blahobyt celej spoločnosti.

PhDr. Zuzana Kusá Ph.D. (CSc.) (expertka Slovenskej akadémie vied)

Je veľmi dôležité, aby aktivačné práce mohli organizovať aj štátne podniky ako Lesy SR a povodia riek, pretože tým by sa rozšíril okruh, kde by sa nezamestnaní mohli realizovať. Štát by mal byť aktívnejší, je to bežné aj v západnej Európe. V Rotterdame zamestnávajú predavačov lístkov v autobuse. Automat na lístky je síce lacnejší, ale berie ľuďom prácu.

Barack ObamaVeľmi podobné vyhlásenia počujeme aj z iných krajín, dokonca aj od amerického prezidenta Barracka Obamu:

Zlievareň, ktorá potrebovala 1000 zamestnancov, je teraz schopná robiť rovnakú prácu so 100 zamestnancami. Takže prepúšťania sa stali pravidelnými a už nie sú dočasnou súčasťou hospodárskeho cyklu.

A netýka sa to len robotníkov, ak ste bankový pokladník, telefónny operátor, alebo agent cestovky, môžete vidieť postupné nahradzovanie týchto profesií bankomatmi a internetom.

Podľa týchto štátnych expertov a vysokopostavených štátnych funkcionárov, je riešenie nezamestnanosti hlavne v likvidácii alebo zamedzovaní prístupu nových technológií na trh a nahrádzaniu za ľudskú prácu.

Ak by sme vychádzali z tejto teórie, zároveň by museli títo ľudia súhlasiť aj s tým, že akýkoľvek technický prostriedok, ktorý odbremeňuje človeka od práce navyše, by mal byť zlikvidovaný, aby sa tá práca uchovala a aby ju teda mohli vykonávať ľudia.

Ak by sme mali vykopať veľkú jamu podľa ich teórie:

  • namiesto bágru by sme museli použiť lopatu
  • namiesto lopaty lyžičky
  • a nakoniec by sme skončili pri holých rukách.

Vykopanie, resp. vyhrabanie jednej veľkej jamy by nás stálo toľko času, námahy a prostriedkov, že kopanie veľkých jám by si mohli dovoliť len tí najbohatší, ktorí by si mohli dovoliť zaplatiť veľké množstvo ľudí.  Výsledok by bol teda taký, že práce by nebolo viac, ale oveľa menej a výsledné produkty tejto práce (tovar, služby…) by boli veľmi drahé.

A teda ak by sme mali postupovať principiálne podľa teórie týchto ľudí, žili by sme ako v praveku.

Peter Schiff:

Čo by sa stalo, ak by sme teoreticky všetci nemuseli robiť a všetko by robili za nás stroje? Veď to by bolo úžasné!

Čo sa stane, ak zo 100 ľudí je len jeden produktívny? Pomôže nám, ak zoberieme časť jeho produkcie a rozdelíme ju medzi zvyšných 99 ľudí tým, že ich umelo zamestnáme? Ľudia budú mať prácu a príjem, no to, že budú robiť neproduktívnu prácu, nijak nepomôže rastu spoločnosti a nijak nám nezabezpečí väčší blahobyt.

Milton Friedman:

Dôležité je len to, čo tvorí produktívna časť obyvateľstva…

Tým, že oberáme produktívnych ľudí o ich príjmy a dávame ich na vytvorenie nových umelých pracovných miest, škodíme celej spoločnosti. Produktívny človek má následne menej zdrojov na zhodnocovanie a investície a neproduktívny stráca motiváciu nájsť si skutočnú produktívnu prácu.

Toto je aj dôvod, prečo mnohí ekonómovia považujú štátom uvádzané čísla o nezamestnanosti za veľmi zavádzajúce a optimistické. Mali by sa do nich počítať aj všetci ľudia, ktorí pracujú na umelo vytvorených pracovných pozíciách. Do tejto kategórie by spadalo aj miesto amerického prezidenta alebo spomínanej expertky zo SAV.

Dôležitá je teda produkcia, tvorenie hodnôt a nie zamestnanosť. Ak by platil opak, bolo by predsa prínosné, ak by som vám na dome rozbil okno, lebo sklenár by mal prácu. Alebo rovno celý dom, lebo stavbári by mali viac práce. Alebo najlepšie celé mesto. Toto by neuveriteľne zvýšilo dopyt v oblasti stavebníctva v danom regióne a teda viedlo aj k väčšej zamestnanosti.

Ale to, že by to bolo len škodlivé, popisuje jednoducho a názorne aj teória klamu rozbitého okna:

Napriek tomu sa nájde mnoho ekonómov a politikov, ktorí túto teóriu neberú v úvahu a naďalej považujú principiálnu likvidáciu hodnôt a krádež majetku za prínos pre spoločnosť.

Jedným z nich je aj uznávaný ekonóm Paul Krugman, ktorý už viac krát hovoril o tom, ako druhá svetová vojna pomohla ekonomike spojených štátov…

Preto neverte politikom a ich expertom, ak vám tvrdia, že vedia vytvoriť pracovné miesta a tým vám zlepšiť život. Vedia vytvoriť len umelé pracovné miesta za vaše peniaze, no tie spoločnosti žiadny úžitok neprinesú, skôr naopak.

38,615 celkovo návštev, 25 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

18 odpovedí

  1. Avatar
    február 05, 2012

    dobry clanok, viac takych, ktore davaju presne priklady, „takzvane zo zivota“ 🙂
    Sam verim tomu, ze prace je nekonecne vela, stacilo by podporovat ludi tym, ze by sa im prestalo miesat a do zivota.g

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 06, 2012

      Nam obycajnym ludom, je jedno, ci budeme pracocat pre stat alebo pre podnikatelov, hlane aby sme mali nejaky prijem a mali z coho zit a platit ucty.

      Thumb up 1 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        február 06, 2012

        Neviem, či si porozumela tomu, že štátni zamestnanci berú prácu zo súkromného sektora. Tzn. je to viac o výbere medzi neefektívnou prácou v štátnom sektore a efektívnou prácou v súkromnom, nie medzi prácou a neprácou.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        február 06, 2012

        ked robite pre sukromnika, tak aspon makate,
        ale ked robite pre stat, tak sa iba flakate a strajkujete,
        vy obycajni ludzaaa 🙂

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        február 07, 2012

        Tebe je to jedno, ale mne nie.

        Je totiž obrovský rozdiel, čiv práci vyrobíš niečo čo má zmysel = niekto je to ochotný za danú cenu dobrovoľne kúpiť, alebo tvoj produkt, sa založí do regálu 425/A/z563 a štát to z mojich daní preplatí.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  2. Avatar
    február 05, 2012

    extra vtipne je to, ze politici na jednej strane robia vsetko preto aby sa ti neoplatilo zamestnat cloveka – minimalna mzda, zdanenie, zakonnik prace … a potom vyplakavaju, ze podnikatel radsej kupi novy stroj, ak mu to usetri pracovne miesto.
    efektivita mechanizacie nemusi byt vzdy taka jednoznacna – to len regulacie ju robia neustale vyhodnejsiu.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    február 05, 2012

    celkovo s článkom súhlasím, ale keď si tam už dal to broken window fallacy (BWF) tak na to zareagujem.
    Zdá sa mi totiž, že sa z toho stalo „broken window fallacy fallacy“ alebo straw man 🙂
    Ako chápe BWF libertarián – ekonomika šľape a v tom pekárovi niekto rozbije okno, čo je samozrejme zle a celkový blahobyt spoločnosti (fuj) to zníži lebo pekár bude musieť na zasklenie okna použiť prachy ktoré by inak dal krajčírovi za oblek.
    Pointa BWF však je, že ekonomika NEšľape, alebo inak – každý z nejakého dôvodu (celková nálada v spoločnosti) sedí na peniazoch a neprebieha výmena. Vtedy niekto rozbije to okno, čo síce zníži úžitok spoločnosti (fuj :-)), ale naštartuje to výmenu ktorá tento úžitok z dlhodobého hľadiska zvýši oveľa viac ako je hodnota toho rozbitého okna. Samozrejme oveľa lepšie by bolo keby sa tá výmena naštartovala nejako inak, bez rozbitia okna…
    Nechcem týmto obhajovať bláznivého krugmana s mimozemšťanmi, ale aj keď si o sebe myslím, že som rakúsky anarchista, zdá sa mi, že keynes mal s tými cyklami tiež trochu pravdu. Z môjho chabého poznania ekonómie sa mi marí, že rakúšania vinia za cykly CB, keynesiáni nejakú psychológiu alebo čo (samonaplňujúce sa proroctvo?), no a mne sa zase zdá že cykly spôsobujú oba faktory súčasne – aj keď nastáva otázka do akej miery je ten psycho faktor vyvolaný tlačením peňazí.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 06, 2012

      Len otazka je ci je potrebne, aby sa ekonomika hybala len preto, aby nestala.
      Ako to vidim ja: Teoreticky (ad absurdum), ked by bolo vsetko potrebne uz vyprodukovane, tak je ciel splneny a vsetci mozeme sediet doma 🙂 Boli by sme bohati, materialne zabezpeceni, zasoby potravin by sme mali do smrti, energiu do smrti a je nam uplne jedno ci sa ekonomika hybe alebo stoji. Dopyt je totalne uspokojeny a neexistuje ziadny iny dopyt, nic nam nechyba.

      Oblek+nerozbite okno su dva uspokojujuce produkty.
      Rozbite a opravene okno je stale len jeden.
      Dva produkty su blizsie k uplnej „spokojnosti“ ako jeden.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        február 07, 2012

        Nemyslim, ze mezi temi dvema situacemi je nejaky rozdil v „celkove spokojenosti“. V prvnim pripade ma na konci pekar oblek a okno, sklenar nema nic a zbytek ekonomiky (krejci a zemedelec) ma penize. V druhem pripade ma pekar okno, sklenar ma oblek (nebo obili ve stejne hodnote) a zbytek ekonomiky ma penize. Ve vysledku je jen jine rozdeleni produktu, ale „celkovy uzitek“, soucet, je stejny.

        Podstatny rozdil je (jen) v tom, ze v prvnim pripade sice sklenar nema oblek, ale nemusi ani pracovat. V druhem pripade nema oblek pekar, ale uz kvuli nemu zbytecne pracoval. Rozbitim okna se tedy ztraci zbytecne cas a namaha na praci, ale celkovy impulz do zbytku ekonomiky je stejny, aspon dlouhodobe.

        Mimo jine i proto mi prijde BWF jako slaby (straw man) protiargument k vysokym danim, statnim programum, atd. 100% dan z prijmu by byla samozrejme katastrofalni, ne ale kvuli BWF, ale kvuli absolutni ztrate motivace k praci. Je to stejne, jako kdyby pekar vedel predem, ze mu stat stejne rozbije jeho podnik, proto by ho radsi vubec neotevrel.

        Rozbijeni oken skodi, protoze se nasilim znehodnocuje uz vykonana prace. Vysoke dane podle me skodi (hlavne) proto, ze od prace a podnikani predem odrazuji.

        Jinak zajimavy clanek, palec nahoru :-).

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          február 08, 2012

          ale potom sa zas da argumentovat, ze ak sa okno rozbije, tak sa minul material (sklenena tabula). To zasklenie neni iba o vlozenej praci, ale aj o nerastnych surovinach, ktore su na Zemi v obmedzenom mnozstve.

          Viem, ze sa da dalej pisat, ze crepiny sa daju roztavit a recyklovat, ale potom zas miname energiu, ktorej je obmedzene mnozstvo.
          Suhlasim, ze ono sa da do toho ponorit hlbsie a hlbsie a hladat nove vztahy a suvislosti, ale potom sa treba vratit na zaciatok a povedat si „moze destrukcia viest k niecomu dobremu?“. Nemoze. A preco? Lebo ked by to tak bolo, tak by bolo najlepsie vsetko na svete znicit a vsetci by mali do smrti kopec prace, aby to dali do povodneho stavu.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      február 07, 2012

      Osobne si neviem predstaviť, ako rozbitie okna naštartuje čokoľvek. Veci sa dobre testujú na krajných stavoch. Podľa teórie rozbitého okna by bolo ideálne krajinu vybombardovať do tla.

      Práce by mali všetci habadej, akurát ich bohatstvo by sa dramaticky znížilo. S oknom je to rovnaké. Jeho rozbitie spôsobí škodu, ale žiadnu výmenu nenaštartuje, nemá totiž ako.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  4. Avatar
    február 05, 2012

    To platí iba v prípade, ak necháme sociálne prípady bez akýchkoľvek príspevkov, teda zomrieť od hladu. Ak by sme za sociálne príspevky začali požadovať prácu, získali by sme produktivitu navyše. Rovnako nie je logicky správne dať do rovnosti klam rozbitého okna a fakt, že na WWII USA zarobili, nakoľko škody sa diali na cudzom území a nový dopyt sa realizoval aj v USA.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 05, 2012

      Nebolo by lepšie zrušiť minimálnu mzdu a nechať, nech sa ľudia sami zamestnajú v niečom naozaj produktívnom? Ale súhlasím, že vyžadovať prácu za sociálne dávky je asi lepšie ako momentálny stav.

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

    • Avatar
      február 06, 2012

      trocha som nad tým rozmýšľal a vidím v tom obrovský potenciál pre bio hospodárstvo. A môže to byť dokonca level navyše, teda nie moderné bio hospodárstvo s traktormi, ale ručné bio hospodárstvo s koňmi/volmi miesto traktorov 🙂

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      február 06, 2012

      Žiadna vojna nemôže byť prínosná pre ľudí. Ak vás niekto okradne, a potom ide zabíjať ľudí na iný kontinent, je to v princípe to isté, ako keby vám pomaly bombardoval dom, lebo peniaze ktorými financuje, resp. infláciou ktorou financuje vojnu platíte vy…je to váš majetok, ako je aj dom váš majetok. Je v princípe jedno či vám rozdrvím vaše tehly v hodnote 10 eur alebo roztrhnem 10 eurovú bankovku, je to pre vás rovnaká škoda, rovnako dlho ste museli pre tých 10 eur makať.
      A sociálne dávky treba zrušiť úplne… platiť sa má za produkciu, trhovo ohodnotenú prácu… nie za ničnerobenie. Solidarita má byť dobrovoľná, nie násilná.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  5. Avatar
    február 06, 2012

    K štátom ovplyvňovanej zamestnanosti má dnes pekný článok Kamil Boros
    http://finweb.hnonline.sk/c1-54602770-o-tom-ako-eu-vytvara-nezamestnanost-span-class-koment-komentar-span

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    február 06, 2012

    Stavanie hladových stien ešte bohatstvo neprinieslo. Iba chudobu.

    Inak toto môže mať určitú argumentačnú hodnotu pre fanúšikov (štátnej) kolonizácie Mesiaca a priľahlých Galaxií, kedy čím väčšia automatizácia, tým je projekt realizovateľnejší… pretože za prvé, jednoducho spoločnosť to dokáže vyrobiť za rozumnú cenu a za druhé, nepotrebuješ tam ťahať toľko materiálu a za tretie, nemusíš tam držať zbytočných ľudí, keď udržať sa pri živote je náročné aj bez zbytočných príveskov…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      február 06, 2012

      Môžete sa ísť pozrieť do severnej kórey, že akú techniku tam používajú roľníci napr. a akú u nás. Ako tam obrábajú pôdu a ako u nás. Podľa toho vám vyjde jednoduchá logika, že čím viac techniky, ktorá uľahčuje prácu, čím viac automatizácie, tým viac produkcie… tým viac jedla, viac bohatstva, a viac ľudí bude mať čas na sofistikovanejšie a produktívnejšie činnosti…a hlavne prácu menej fyzicky náročnejšiu… no samozrejme musí to ísť ruka v ruke so vzdelávaním, čo je ale aj logické a samozrejmé, lebo hlúpy národ by nemohol vyrábať automatizované stroje.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*