Legalizácia vs. prohibícia

Chcel by som porovnať dva spôsoby riešenia drogovej problematiky. Prohibíciu (zákaz) a legalizáciu. Drvivá väčšina ľudí si povie, čo je to za hlúpy výber? Samozrejme že prohibícia, legalizácia by všetko iba zhoršila. Ale je to naozaj tak? Pokúsim sa na túto závažnú otázku objektívne odpovedať.

Ľudský mozog má zvláštnu vlastnosť. Ak sa nejaký jav opakuje dostatočne často, začne ho vyhodnocovať ako normálny, bežný. Veci, ktoré pokladáme za bežné a normálne, ďalej neriešime. Po čase strácame objektívny náhľad na vec. Výsledkom toho je, že veci hodnotíme podľa kritéria normálnosti, nie však morálnosti, či efektivity.

Napríklad: Keby ste sa narodili v Spojených štátoch amerických v 18. storočí bolo by normálne, že vlastníte otroka – dnes už vieme, že i keď to bolo normálne, určite to nebolo morálne a správne. Tento princíp platí aj pri prohibícii drog. Drogy sú zakázané od nepamäti, a tak je to normálne a malo by to tak byť. Boj proti drogám je vždy spojený s represívnym vymáhaním poriadku a je to úplne normálne.

Spravíme si malý test… Toto sú „normálne“ a legálne situácie z bežného života:

  • Dám si pivo k večeri a potom „decáčik“ s kamarátmi v bare.
  • Zapálim si cigaretku a dám si kávičku, aby som to skúškové zvládol.
  • Otvorím fľašu červeného, keď mám romantický večer s priateľkou. Je to tak samozrejmé, že by sa tejto konvencii bránil iba blázon.

Málokto uvažuje o alkohole a cigaretách ako o drogách. Na chvíľu zabudnime na to, čo nám vštepujú do hláv politici a médiá a použime logiku, všímajme si základný princíp (riaďme sa jednoduchou súvislosťou). Nevnímajte normálnosť. Skúste alkohol a cigarety vnímať ako drogy – lebo nimi v skutočnosti sú. A zrazu zistíte, že ste minimálne rekreačný užívateľ drog, ak nie pravidelný (fajčiari dokonca drogovo závislí).

Dôležité je teraz zaradiť alkohol a cigarety:

  • Alkohol patrí medzi tvrdé drogy (niekedy je označovaná za stredne tvrdú drogu – ale pri delení drog na tvrdé a mäkké je to alibizmus, buď je droga tvrdá, alebo mäkká). Alkohol má podobné delirické účinky ako heroín. Vlastne sú to jediné dve drogy, ktoré sú tak fyzicky návykové, že ak závislému človeku nepomáhajú pri odvykaní špecialisti – môže zomrieť! Odvykanie je mimoriadne nákladné a nebezpečné. To je dôvod, prečo si na odvykačku nemôže alkoholik zobrať ústnu vodu, či voňavku. (I požitie minimálneho množstva alkoholu môže vyvolať kómu. Úmrtnosť pri delírických stavoch je 1 – 20 %.) Takže zabudnime na mýtus, že alkohol je spoločensky prijateľná droga a že patrí medzi tie bezpečnejšie. Podľa britskej štúdie, ktorá sa zaoberala nebezpečnosťou drog, skončil heroín na 1. mieste, alkohol na 5. (pre porovnanie marihuana bola 12. a extáza 14., ešte menej škodlivé bolo LSD). Samotný alkohol zabije 1 000 000 ľudí ročne.
  • Cigarety vďaka nikotínu patria medzi vysoko návykové drogy ich návykovosť sa vyrovná aj amfetamínom (pervitín, apod.). Fajčenie má na svedomí viac mŕtvych ako AIDS, kokaín, heroín, alkohol, požiare, autonehody, vraždy a samovraždy dohromady.

Dajme teda našim zvykom pravé meno:

  • Dám si pohár tvrdej drogy v nízkej koncentrácii k večeri a potom si dám tvrdú drogu vo vysokej koncentrácii, keď idem s kamošmi von. Dáme si ich ešte zopár, lebo to uvoľňuje zábrany a vyvoláva eufóriu. Pôjdeme do podniku, ktorý je založený za účelom poskytovania legálnych drog zákazníkom – do krčmy. Barman je prakticky dealer legálnych drog.
  • Dám si stimulant, ktorý obsahuje jednu z najjedovatejších látok na svete – nikotín. Užívam túto drogu – drogujem, aby mi pomohla oddialiť únavu a pomohla mi sústrediť sa.
  • Spoločensky je zaužívané, že sex a drogy k sebe patria. Víno je droga (obsahuje etanol tak ako každý alkohol). Opijem – nadrogujem partnerku, aby stratila zábrany a sex bol lepší.

Vidíte? Normálnosť sa stráca. Môžete namietať, že je to pritiahnuté za vlasy, že preháňam. Ide mi o to, aby ste pochopili princíp tohto problému – ak sa vám to podarí, zistíte, že je to len jedno veľké pokrytecké divadlo, ktorého základ je postavený na rozdielnej prezentácii faktov. Ak sa nedokážete odosobniť od problému, nedokážeme nájsť racionálne a efektívne riešenie.

Čo je to prohibícia?

Keďže jedno z riešení drogovej otázky je prohibícia, nebolo by zlé pripomenúť si jej históriu. Prvá prohibícia v modernej histórii bola prohibícia v medzivojnovom období v USA. Trvala od roku 1919 – 1933 začala nátlakom určitých spoločenských skupín (napr. Zväz kresťanských žien). Zákon zakazoval požívanie a predaj alkoholických nápojov, pretože alkohol bol označený ako droga, ktorá ničí rodinný život a vedie ku kriminalite.

Účinok bol však presne opačný. Namiesto zníženia zločinnosti a abstinencie sa začalo piť ešte viac a zločinnosť rástla nevídaným tempom. Vznikli gangy pašujúce alkohol do USA. Až na samotný zločinecký vrchol se prebojoval – dnes už legendárny– gangster Al Capone. Zákon spôsobil, že ľudia pili prakticky všetko, o čom sa domnievali, že obsahuje alkohol, čo spôsobilo nárast otravy alkoholom až o 600 %.

Situácia sa upokojila až po skončení prohibície v roku 1933, v tom roku bolo 3x viac alkoholických barov ako v roku 1919. Alkohol sa stal nebezpečným nie pre svoje účinky, ale pre svoju nelegálnosť!

Malé zamyslenie: Ak je alkohol droga a prohibícia alkoholu stav mnohonásobne zhoršila, prečo by mala mať prohibícia iných drog opačný efekt???

To, že kriminalizácia drog funguje presne rovnako, dokazuje tento graf. Prvý červený nárast počtu vrážd a kriminality všeobecne zobrazuje obdobie prohibície alkoholu, druhý červený nárast zobrazuje obdobie vojny proti drogám.

Vojna proti drogám

Prečítajte si aj zaujímavý článok o islandskej prohibícii, ktorá rovnako spôsobila viac problémov ako úžitku.

Riešiť neznamená vyriešiť

Celé dnešné politické riešenie problému sa nachádza stále v štádiu riešenia problému. Vyriešenie problému je stále v nedohľadne a stav je horší ako pred prohibíciou. Politicky je nekonečné riešenie výhodné, pretože vytvára zamestnanosť pre úrady, súdy a políciu – zvyšovanie zamestnanosti je voličmi pozitívne hodnotené a je výhodné aj pre armádnych a zbrojných dodávateľov, ktorí žnú zisky zo štátnych objednávok. Štátny aparát jednoducho nemá motiváciu efektívne ukončiť vojnu proti drogám a vyriešiť drogový problém. Veď keby bol alkohol vynájdený dnes, verte tomu, že by bol určite nelegálny!

Účet prosím!

Realita je taká, že boj proti drogám ekonomike neprospieva. Vravíte si, že náklady hradí štát? Lenže všetky peniaze, ktoré štát má, sú tie z vašich odvodov a daní. Keď treba najať nových ľudí alebo kúpiť novú techniku – treba to zaplatiť. Pre vás to znamená jedine vyššie dane, alebo tlačenie nových nekrytých peňazí – rozdiel je v tom, že druhý spôsob si všimnete neskôr. Spoločné majú to, že vás bolia obe rovnako.

Navyše ľudia, ktorí by mohli inovovať, vyrábať a produkovať nové tovary a zvyšovať všeobecnú životnú úroveň, teraz sedia na úradoch alebo strieľajú po ľuďoch v zahraničí za peniaze nás daňových poplatníkov. Všimnite si, že politici nikdy nehľadajú riešenie ale vinníka a nepriateľa spoločnosti. Celý princíp „vládnutia ľudu“ je založený na hľadaní dostatočne veľkej hrozby a vyvolávaní strachu v ľuďoch. Cítite sa dnes bezpečnejšie vďaka vojne proti terorizmu? Je to určite horšie, ako predtým! Pri drogách to platí rovnako.

Prevláda v riešení á la prohibícia princíp morálnosti alebo normálnosti?

Mňa však máta základná otázka. To nikto nechápe, že problém nie je v drogách samotných? Sú to neživé substancie, ktorým je jedno, či ich užívame alebo nie. Problém je v ľudoch a v ich nepochopení. Drogy tu boli skôr ako ľudstvo (tabak, konope, lysohlávky, etanol v zhnitých plodoch ovocia). Pýtam sa, dá sa reálne bojovať proti chemickej zlúčenine, hube alebo rastline ?

Boj je forma konfliktu, pri ktorej protivníci sledujú podrobenie si alebo zničenie toho druhého. Dá sa poraziť a vymazať z povrchu zemského vzorec nejakej chemickej zlúčeniny? Môžete zničiť všetky údaje a informácie o nej tak dokonalo, aby ju ľudia opäť nevyrobili? Dá sa poraziť rastlina? To je ako snaha poraziť iné súčasti prírody – kamene alebo vietor.

Už to vidíte? Tú nemožnosť riešenia prohibíciou? Celé armády policajtov a vojakov pochodujú svetom a pália rastlinu, ktorá tu bola tisícky rokov pred nami. V Mexiku sa z vrtuľníkov spúšťajú ozbrojené zložky USA, aby mohli zničiť zásoby kokaínu a násilne vymazať „vzorce“ z hláv ich výrobcov. Dá sa to?

Nie je to nehorázne plytvanie peniazmi a ľudskými životmi? Je zastrelené dieťa pri prestrelke v Bronxe alebo v Tijuane morálne ospravedlniteľná obeť v honbe za ochranou ľudí pred sebou samými? Možno sa vám aj tieto otázky zdajú pritiahnuté za vlasy, veď až tak veľa ľudí vo vojne s drogami nezomiera. Naopak, len v Mexiku si vojna proti drogám vyžiadala už 30 000 obetí.

Nesmieme zabúdať, že prohibícia drog je aj morálna otázka. Prečo? Spomeňme si, že aj alkohol, či cigarety sú droga. Nie je to pokrytecké a hlavne nemorálne legislatívne zakázať „konkurenčné drogy“ nášmu alkoholu? Ak alkohol je tvrdá droga a marihuana, či extáza je mäkká droga. Prečo by mal byť alkoholik lepší ako hulič? Veď alkoholik užíva tú tvrdšiu alternatívu. Ja si myslím, že z morálneho hľadiska sú na tom absolútne rovnako. Hoci skončia rozdielne.

Huličovi sa fázy šťastia a kreativity vystriedajú s fázami otupelosti a depresie z preflákaného života, ktorý sa mu akosi vykúril z hlavy. Alkoholik, ten príde o pečeň alebo domov prípadne skončí v base za domáce násilie. Nemyslím si, že verejnosť alebo politici sú v tejto oblasti objektívne informovaní. Je vôbec niekto, kto má právo vybrať, ktorí z užívateľov drog sú morálne ospravedlniteľní a ktorí si naopak zaslúžia potrestať. Myslíte si, že chalan zo strednej, ktorý vyskúša marišku patrí do basy? Príde vám morálne priechodné, keď zatvoríte človeka, ktorý liečil blížneho zakázanou drogou?

Kto vlastní vaše telo?

Samozrejme, že len vy sami! Ak je to tak, čo nás oprávňuje trestať dospelých, svojprávnych ľudí za to, že sa rozhodli vpraviť si do svojho tela nejakú látku? Ich telo, ich právo. Legislatíva je koncipovaná, ako by vaše telo patrilo štátu! A len on má právo rozhodnúť, ktoré drogy smiete užívať a ktoré nie. Ľudia trestaní za nelegálne drogy sú politickými väzňami tejto doby. Nikomu neubližujú a napriek tomu sú trestne stíhaní.

Pozitívny efekt správneho využívania drog?

Fajn! Možno vás nepresvedčím na legalizáciu. Prečo je nelegálne používať drogy na lekárske alebo vedecké účely? Viete si predstaviť, koľko lacných liekov mohlo vzniknúť z marihuany? Viete, že psychiatri dokázali pomocou LSD zázračne znižovať recidívu u kriminálnikov? Viete, že extázu používali psychiatri na odstraňovanie zábran u pacientov, ktorí nedokázali popísať traumatické zážitky?

LSD je zakázané od r. 1966, už vtedy túto drogu vedci považovali za úžasnú pomôcku ako porozumieť a následne liečiť schizofréniu. Keby sa pod vplyvom hystérie davu a politikov nezakázali tieto drogy, mohli byť mnohé dnešné choroby už minulosťou. Rovnako je to aj u marihuany, ktorá obsahuje okrem THC aj antipsychotickú zložku CBD, vďaka ktorej mohol byť alzheimer už minulosťou. Marihuana nám mohla pomôcť poraziť najväčšieho zabijaka dnešnej doby – rakovinu.

Ak vás ani tento argument za čiastočnú dekriminalizáciu nepresvedčil, čudujem sa, že ste sa dočítali až na tieto riadky.

Myslite na deti

Argument prohibície No. 1., ktorý vlastne túto celosvetovú šialenosť, na ktorej tratia všetci, spustil… Je to typická argumentácia všetkých matiek. Drogy sú zlé, myslite na deti. Kto ich ochráni? Argumenty typu – legalizácia drog by spôsobila, že drogový díleri by čakali na deti pre školami, možno už pred škôlkami je logicky neopodstatnený. Ponúkajú snáď barmani alebo liehovarníci deťom na ihriskách alkohol? Dealujú sa po uliciach cigarety alebo žuvací tabak? Odpoveď je samozrejme, že nie.

Spoločnosť alkohol a cigarety prijala a vytvorila jasne definované pravidlá, s ktorými sa spoločnosť stotožnila. Naopak dealovanie pred školami je dnešná realita. Motivácia dealovať drogy by legalizáciou úplne vymizla.

Kriminalizácia vytlačila drogy na čierny trh, ich ceny vyleteli do nebies a ich kvalita je všeobecne nízka (častejšie človeka zabijú nekvalitné prímesi ako droga samotná). Ich vysoká cena spojená s rýchlym a nadštandardným zárobkom láka dealerov obchádzať školy i napriek vysokému riziku, ktoré im hrozí zo strany polície.

Vysoká cena je to, čo spôsobuje drogovú kriminalitu u narkomanov. Jednoducho, je pre nich zo dňa na deň náročnejšie financovať svoju závislosť. Naopak alkohol a cigarety vďaka tomu, že sú legálne, sú kvalitné a cenovo dostupné. Žiadny alkoholik nepotrebuje lúpiť, aby si zaobstaral krabicové víno.

Navyše nízka cena legálnych drog funguje demotivačne na pouličný predaj. Keďže funguje medzi výrobcami legálnych drog konkurencia, musia výrobcovia hľadieť na prestíž značky a získavanie si zákazníkov medzi mladistvými je pre nich marketingovo neprijateľné. Prípadná legalizácia drog by spôsobila nárast konkurencie výrobcov a distribútorov drog, pokles cien a tým by sa skončil miliardový biznis pre mafiu.

Ľudia, ktorí sa dnes živia predávaním „buriny“, by sa museli začať živiť niečím normálnym, čo je pre spoločnosť prínosnejšie. Dealeri by skončili. Drogy by sa legalizáciou stali tovarom tak, ako fľaša vína alebo cigarety.

Prohibícia a jej výsledky

V r. 1965 vyskúšalo marihuanu 1 000 000 Američanov v 1972 to bolo 24 000 000 dnes je to cez 85 000 000. Prohibícia jednoducho nefunguje! Ani u alkoholu, ani u marihuany, u ničoho. Nepodarilo sa znížiť počet užívateľov žiadnej drogy.

Ako uchránite deti pred novými drogami? A ako ich uchránite dnes? Sú vôbec chránené? Objektívne informované? O málo veciach na tejto planéte koluje toľko poloprávd ako o drogách.

Skúste ísť na prednášku na základnú školu a potom konfrontujte fakty s hocijakou knihou adiktológie (vedy o drogách a návykových látkach). Zistíte, že fakty sú úplne iné. Tak zoberiete knihu, otvoríte internet a dokonca aj knihy sa líšia. Prečo politici zakázali vedcom spraviť v tom poriadok a vyťažiť z každej drogy pozitívnu vec?

Svoje deti uchránite pred drogami jedine vy a urobíte to rovnako ako ich teraz chránite pred alkoholom a cigaretami. Žiadny zákon a úradník neochráni vaše deti pred drogami. Dokážu to len rodičia a usporiadané rodinné pomery.

Jediné negatívum legalizácie, či dekriminalizácie drog by mohol byť prípadný nárast užívateľov dnes nelegálnych drog. Najprv si však ujasnime, či vám viac vadí fakt, že váš sused si dá v piatok večer s manželkou niečo iné ako fľašu vína, alebo vám viac vadia negatívne spoločenské problémy vzniknuté vďaka dnešnej prohibícii drog? Kriminalita, mafia, chaos, ničenie ekonomiky a vojna?

Opýtajte sa samých seba, svojej partnerky, matky, dcéry, šéfa, kamoša, bratranca bral by si heroín, kokaín alebo pervitín, keby bol legálny? Stavím sa o čo chcete , že 95 % ľudí vám povie nie! Ak vám odpovedia áno, určite už mali v minulosti s niečím podobným skúsenosti a teda ich neodradil ani fakt, že je to nelegálne. Azda mi chcete povedať, že neužívate kokaín len preto, že je to zákonom zakázané. Predsa ste dospelý človek, nechcete byť závislý a zničiť si zdravie. To je jediný skutočný dôvod, prečo si nepicháte.

Ako sa k drogám stavia zvyšok sveta?

V Portugalsku vyskúšali dekriminalizáciu – držanie 10tich dávok akejkoľvek drogy. A ako to dopadlo? Žiadny mravný rozklad Portugalska nenastal. Liberálnejšie zákony majú nie len Česi, ale aj väčšina západnej Európy na čele s Holandskom, Švajčiarskom, či Španielskom. Liberálnejšia je aj Veľká Británia. Kanada má v niektorých okresoch marihuanu defacto úplne legalizovanú. Už to počujem, ale to nie je východoeurópska Slovenská mentalita (Rusko má tiež marihuanu dekriminalizovanú).

Porovnajme teda USA na jednej strane a západnú Európu s Kanadou na druhej. Všade, kde sú liberálnejšie zákony (smerom k dekriminalizácii alebo legalizácii) je menšia kriminalita a menej problémov.

USA je líder protidrogovej vojny a vojny všeobecne. USA má tendenciu riešiť každý spoločenský problém (kdekoľvek na zemi) násilím. Myslím, že od USA sa môže Európa veľa vecí naučiť, ale riešenie problémov použitím násilia to nie je! Európa sa po dvoch svetových vojnách asi nevie poučiť a zasa tiahneme plno vojen po boku USA. Násilie a tvrdá represia veci iba zhoršujú.

Politikov nezaujíma ani drogový problém, ani vaše zdravie. Im ide o moc a hlasy voličov. Jasný dôkaz pokryteckosti vojny proti drogám ilustruje vývoj produkcie ópia v Afganistane, ktorá po vstupe amerických jednotiek do krajiny rastie do nebies. Zostáva otázka, kto naozaj profituje a stráca v tomto boji. Washingtonu evidentne provízie z ópia nevadia.

Na záver

Chcem vás upokojiť – nešlo mi o obhajobu drog, ani o nabádanie k ich výrobe alebo užívaniu. Išlo mi iba o to, aby som čitateľa povzbudil v štúdiu tejto problematiky. Chcel som poskytnúť náhľad na riešenie tohto problému z viacerých strán.

Sú len dve možnosti ako riešiť tento problém. Prohibíciu skúšame striedavo 80 rokov. A stav je reálne každým dňom horší. Boj za legalizáciu drog začali už aj brazílsky a mexický prezident. Prezidenti krajín, ktoré majú najväčší problém s drogami. Vojna proti drogám, ktorá je pre nás vzdialená, sa vedie priamo pod ich oknami.

Každý problém má riešenie, len niekedy je nutné priznať si chybu a hľadať iné riešenie. Aj v tomto prípade zlyhal donucovací a násilný spôsob.

12,883 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

60 odpovedí

  1. Avatar
    apríl 05, 2012

    „Politicky je nekonečné riešenie výhodné, pretože vytvára zamestnanosť pre úrady, súdy a políciu…“

    War is peace, bol ten slogan. Ľudia zhltnú hočo pri argumentácii vojnou.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  2. Avatar
    apríl 05, 2012

    Ja pri diskusii o legalizacii drog argumentujem prikladom z nasich koncin. Ked bol volny ochod s valutami za sociku zakazany, existovali vekslaci. V principe to boli kriminalnici. Mali svoje teritoria, o ktore bojovali s inymi vekslakmi aj ked nie tak brutalne ako drogove mafie dneska. Ale vekslovat nemohol hocikto bez toho aby neriskoval 2-3 po papuli. Riskovali aj ich zakaznici, kazdy z nich riskoval, ze odide oklamany a bez penazi. Po revolucii za obchod s valutami zlegalizoval a zrazu kazdy mohol s nimi obchodovat. A pre vekslakov to neznamenalo raj na zemi a este vacsie zisky, ale prave naopak velmi rychly koniec. Boli okamzite nahradeni legalnymi obchodnikmi a obchod navyse prestal byt tak lukrativny. Vzdy hovorim:, po legalizacii drog by dealeri dopadli rovnako ako vekslaci.

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    apríl 05, 2012

    Dobre, a čo si myslíte o Ficom navrhovanej dekriminalizácii? Môže to situáciu ešte zhoršiť? (Lebo teoreticky stúpne dopyt, ale ponuka zostane nezmenená.)

    A máte nejaké čísla týkajúce sa Slovenska? O koľko by to znížilo kriminalitu, koľko by sa dalo vybrať na daniach. No, ja viem, že slovo dane tu nie je veľmi obľúbené, ale mohlo by to Fica presvedčiť, aby urobil z núdze cnosť a legalizoval.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 05, 2012

      Nepoznam presny navrh, ale pred dvomi tyzdnami som sa vratil z amsterdamu a semienka konope sa tam na rynku predavali hnes vedla cibuliek tulipanov. Rovnako tak som vosiel do obchodu, kde sa nam venoval predavac, doporucil nam semienka (pre pestovatelov zaciatocnikov) a potom sme si uz nad 5-jazycnym katalogom „osiva“ so specifikaciou jednotlivych druhov vklude nieco vybrali. Sranda bola aj pri listovani katalogom – to bolo uplne klasicke clenenie jak ked nakupujes zeleninu na pestovanie: za kolko tyzdnov vyrastie, aka je obvykla uroda, aku ma chut, ake ucinky, jak vysoko vyrastie. Proste ani stopa po niecim co zavana kriminalitou (obmedzena zaruka, minimum informacii, riziko nasilia, riziko kriminalu, a rizikova prirazka) a super servis. A tiez nemas potencialneho kriminalnika ale sporiadaneho podnikatela – tak nejak celospolocensky.
      Takze ak navrh povedie skutocne k zruseni aspon niektorych obmedzeni – tak za mna je ok.

      Thumb up 3 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 06, 2012

        Suhlasim,
        len chcem podotknut, ze semienka mozes legalne predavat aj u nas, ale asi bez katalogu to by ich ega neprekusli ;o)
        Pravdepodobne aj pestovat, len ju nesmies nechat dozried, aby sa nepremenilo dostatocne mnozstvo CBD na THC, lebo CBD nieje zakazana latka

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      apríl 06, 2012

      Dekriminalizácia môže byť naozaj problém. Ak nebudú postihovaní spotrebitelia, narastie dopyt. No ak budú pre pestovateľov, spracovateľov a distribútorov platiť rovnaké obmedzenia ako doteraz, nebude možné reagovať na zvýšený dopyt zvýšenou ponukou. Stúpne cena a negatívne dôsledky kriminalizácie marihuany sa môžu ešte zhoršiť.
      To už by bola asi naozaj lepšia úplná legalizácia. Len sa treba pripraviť na jej negatívne dôsledky.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  4. Avatar
    apríl 06, 2012

    Najlepsie riesenie je legalizacia.

    Jedno jedine uzitie nejakej drogy ako realna skusenost do zivota vyda za vsetky zakazy, represie, omedzenia dohromady. Alebo inak, budte si isty, ze fotra byvaleho hulica decko neukeca, ze to je alergia a nepomozu mu ani „visin-ky“, a to iste sa tyka perv. her. a vobec vsetkeho, nielen drog.
    Ten foter to dokonca rozozna pri rozhovore cez telefon, problem odhali v zarodku a moze svoje decko dalej usmernovat.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

  5. Avatar
    apríl 06, 2012

    Prezentovanie politika niecoho co v podstate sam vymyslel, zaviedol a presadzuje vs. realita

    Politik:
    „Držba drogy vo viac ako desaťnásobku dávky už nie je považovaná za držbu pre vlastnú potrebu, ale za obchodovanie s drogami a tomu zodpovedajú aj mimoriadne prísne tresty. Tie nás ale teraz nezaujímajú, lebo sa bavíme o marihuane pre osobnú spotrebu.“ Fico

    „Prežeňme to a predstavme si dôsledky čo i len polročného väzenia pre mladého človeka za ZOPAR cigariet vo vrecku.“ Fico

    Realita:
    Posudkove oddelenie PZSR vyhodnoti 0.8g marihuany priemernej kvality ako 8-10 ucinnych davok:
    1 marihuanova cigareta = cca 1g = 10-12 ucinnych davok.
    3 joit = cca 3g = 30 – 36 ucinnych davok = tazky diler (priam zasobovac provincie alebo aspon mestskej casti)
    ak sa nechate oznacit od psychiatra ako zavysli na mar, znizia z 8-10/0.8g na 4-6/0.8g co je momentalne stale viac ako pre vlastnu potrebu.

    Prax v Petrzalke:
    Ak vas chytia s jednym „sackom zelenej susiny“ ako to oni volaju, tak vas bez akych kolvek ohladov rovno beru.
    Ale ak vas chytia s 10 sackami a 400 Euro vo vrecku, tak ste v suchu, prisli ste o prachy a „matros“. Ak maju pred vyplatov postaci aj 80Euro

    90% odsudenych za +-1g su odsudeny len preto, ze policajna hliadka zneuzila svoje pravomoci a sahala odsudenemu do sukromia bez akehokolvek povolenia (rada: pockat kym vas zosnima bezpecnostna kamera na pol. stanici a nepodpisovat zapisnicu, ze ste to vydali dobrovolne!!!! v tomto pripade vam spolupraca nepomoze, prave naopak, je to epitaf)
    Ty co si zavolaju hned pravnika vedia o com hovorim
    Cez den medzi ludmi sa bat prehladavania nemusite, prilis vela potencialnych svedkov, ze ste boli prehladavany bez ZJAVNEHO dovodu (to ze vedia ze ste hulic dovod nieje)

    Thumb up 3 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    apríl 06, 2012

    Predstava Igora Matovica:
    Pripomenul svoj zámer netrestať užívateľov za jedinej podmienky – ak polícii pomôžu usvedčiť dílera, ktorý im zakázanú látku predal.

    proste hnus

    pre uzivatela s co i len zdibickou hrdosti je takato zmena urazka

    Ja mam sice svoje uz nejaky ten rok za sebou, ale aj tak ma celko potesilo, ked sa o tom zacalo hovorit pred par dnami. Ale ak to mienia riesit nejak podobne ako si to predstavuje Mr. I.M. a ked k nemu pridam Kalinaka (zaujimave, ze nieje na Spisiakovom zozname ;o), tak sa obavam iba horsieho. Najskor to dopadne tak, ze budu davat IBA pokuty, teda aj pri recidive. Neviem preco, ale mam silny vnutorny pocit, ze toto je ich cielom

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  7. Avatar
    apríl 06, 2012

    Kto vlastní naše telo?
    Je to správna otázka. Podľa autora článku je odpoveď jasná: každý sám vlastní svoje telo. To je zdroj jeho osobnej slobody.
    Ale kto vlastní telo narkomana závislého na heroíne? Kto ho núti urobiť čokoľvek, len aby si mohol pichnúť ďalšiu dávku drogy? Kde sa podela jeho osobná sloboda?
    Život, zdravie a sloboda sú tie najcennejšie veci, ktoré človek môže mať. Čo ak sa chce niekto dobrovoľne o niektorú z nich pripraviť? Máme morálne právo, alebo dokonca povinnosť zakročiť a zabrániť mu v tom?

    Thumb up 1 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 06, 2012

      Zakročiť môžeš, ale ako násilím? Myslím, že nikto narkomana či alkoholika nepodporuje v jeho závislosti… Aj ten kto sa prejedá alebo stravuje vo fastfoodoch sa zabíja, nemali by sme zakročiť? A čo tí blázni – gambleri? A všetci hazardujúci horolezci, vojaci, policajti, parašutisti? Nemali by sme zakázať cukor? Ktorý rozožiera zubnú sklovinu, spôsobouje obezitu, je návykový a vyvoláva cukrovku. Ak sa niekto dobrovolne vzdá slobody je to jeho rozhodnutie. Ak má niekto zakročit je to jeho partnerka, rodičia, priatelia a pod. Určite nie štát, štát na to nemá legitimitu… Ten by sa mal starať o iné veci ako o náš životný štýl…

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 06, 2012

        Ak štát nemá legitimitu, odkiaľ ju má partnerka, rodičia, priatelia a pod.?

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 06, 2012

          Legitimitu k čomu? Tvoji rodičia ťa okrádajú? Alebo tvoja partnerka? 🙂

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          apríl 06, 2012

          štát musí niekoho zdaniť aby mi mohol v tom zabrániť, moje okolie to robí na svoje náklady. a navyše každý prípad závislosti je individualny – okolie vie lepšie čo na mna platí ako nejaká „vzdialená“ inštitucia. štát vznikol aby chránil slobody občanov nie nato aby im odvykačku…

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 06, 2012

            Takže ak Ťa obmedzuje niekto na svoje náklady, je to v poriadku, ale ak od Teba pýta dane, tak už nie?
            Ak má štát chrániť slobody občanov, neznamená to zakázať im drogy, ktoré ich o tú slobodu oberajú?

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 06, 2012

            – nie je to v poriadku, ale je to menej pravdepodobne (to obmedzovanie za svoje). A naprosto zvratene je obmedzovanie mna za moje 🙁
            – ak je sloboda „moja“, mozem si s nou robit co chcem
            …mozem si odrezat ruku,
            …mozem znicit svoje auto,
            …mozem sa nechat zavriet do domu Velkeho brata
            …mozem ist bojovat na zivot a na smrt v ringu
            …mozem risknut super ulety na drogach a verit, ze to ustojim
            …mozem ist hrat hokej a riskovat, ze mi pri zakroku o mantinel niekto zlomi krcnu chrbticu
            …mozem fajcit
            Ak pri vsetkom po case vyhodnotim kvoli dosledkom, ze to bola blbost bola to MOJA blbost. Ak sa stanem zavislym a vyfetujem si mozog – holt „volba jiz byla provedena“

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 06, 2012

            A kto bude chrániť občanov, ak ich o slobodu oberá štát?

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 08, 2012

            No predsa ja.
            HA HA HAA
            😀

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 17, 2012

            Huh? To je prispevok.

            >>>>>>> Takže ak Ťa obmedzuje niekto na svoje náklady, je to v poriadku, ale ak od Teba pýta dane, tak už nie?

            Ak ma niekto obmedzuje na jeho majetku, ma na to pravo. To ci to robi za svoje alebo nie je jedno pokial nekradne a nenuti inych. Dane su porusenim majetkovych prav pretoze tretia osoba vstupuje nasilim (resp. pod hrozbou nasilia) medzi inych ucastnikov vymeny.

            >>>>>>> Ak má štát chrániť slobody občanov, neznamená to zakázať im drogy, ktoré ich o tú slobodu oberajú?

            Stat nema chranit slobodu pretoze je jej opakom – je to institucia systematickeho porusovania majetkovych prav – slobody. Stat nema ziadne zdroje ktore nasilim neodoberie inym. Ak sa jedna o dobrovolne prispevky, nejde o stat ale firmu.

            Thumb up 0 Thumb down 1

      • Avatar
        apríl 06, 2012

        Tímhle ale jenom napadáš nekonzistentnost v názorech lidí, kteří obhajují prohibici, nenapadáš jejich morálku. Každý z nich by s tebou asi souhlasil, že nejsou konzistentní, že není možné bojovat proti všem návykovým látkám (cukr, tuk, atd.). Zároveň by ti ale řekli, že je třeba bojovat, kde to je pořád ještě možné, že legalizace všeho je ustupování zlu (nebo něco podobného). Úplně stejnou argumentaci slyšíš mimochodem i od zastánců „humanitárních válek“ a lidi na to bohužel slyší. V takových debatách stačí prostě dokázat, že státními intervencemi umírá nakonec víc lidí, to je morální argument, na který se těžko odpovídá.

        Peterova otázka jde jinak zajímavým směrem pro ekonomy. Řídí se trh s drogami opravdu stejnými pravidly jako trh s chlebem? Když si kupuju nějaké zboží jen ze závislosti, ze zvyku a ne kvůli racionální volbě, je to opravdu klasický svobodný trh? Zaujalo mě, že zjevně existují snahy mezi ekonomy modelovat i konzumaci drog jako něco „racionálního“ – Gary Becker, Kevin Murphy: Theory of rational addiction.

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 06, 2012

          Niekto môže konzumovať drogy aj z racionalneho hladiska – každý liek je droga. Basnici literárnej moderny tvorili pod vplyvom drog a pod.
          Podla mna nie je legalizácia ustupovanie zlu, to prohibícia je vytváranie zla. Všetko čo zakážeš sa stane súčastou čierneho trhu a tam vznikajú negatívne javy ako vojny gangov a pod na legálnom trhu je konkurenčný boj vedený so zretelom na image podniku, na čiernom trhu je to bezohladne – preto všetko čo je spojene s čiernym trhom je také násilnícke.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2012

          Na vypestovanie závislosti si najprv musíš zobrať prvú dávku (v závislosti od drogy sa počet potrebných dávok bude líšiť).
          Svoju vôľu vytvoriť si závislosť si prejavil tým, že si jej dovolil vzniknúť a teda sa droga pre teba stáva podobnou nevyhnutnosťou akou je pre iného človeka napríklad chleba.
          On vlastne príklad s chlebom nie je príliš dobrý, pretože chleba alebo nejaký jeho substitút potrebuješ. V opačnom prípade zomrieš.

          Takže osobne považujem zobratie dávok potrebných na vytvorenie závislosti za racionálne. A teda ak aj branie ďalších dávok po vytvorení závislosti by nebolo racionálne, stále tomu predchádzalo racionálne rozhodnutie vytvoriť si závislosť a samotná závislosť môže byť len ďalšou z nevyhnutností, ktoré musí človek rešpektovať podobne ako nevyhnutnosť jesť.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        skvela odpoved.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        apríl 09, 2012

        Vaša úvaha že nikto alkoholika a narkomana nepodporuje v jeho závislosti je scestná. Dealer drog to robí pre zisk a má záujem aby mal zákazníkov. Výrobcovia alkoholu, krčmári žiaľ aj štát sa podieľa na zisku z alkoholu. Krčmár má rád svojich „závislákov“. Videli ste už krčmára posielajúceho chlapa domov zo slovami: „si závislý bež domov deti ti plačú“. Výrobcovia alkoholu lobujú u politikov za čo najjednoduchší predaj alkoholu. Filmy seriáli sú plne skrytej reklamy a štát tomu nebraní a prečo aj veď daň z alkoholu je veľká. Po legalizácii drog by nastala rovnaká situácia.
        Porovnávať však drogy z horolezectvom je scestné. Väčšina horolezcov nie sú žiadny hazardéri a sú prvým opakom užívateľov drog. Svoju eufóriu dosahujú podaním výkonu, námahy. Užívatelia drog chcú svoje šťastie dosiahnuť ľahko, šľahnem a je mi dobre. Nehovoriac o tom koľko obetí má horolezectvo a koľko drogy vrátane alkoholu.

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 09, 2012

          Za stav v alkoholovom biznise môže opäť štát. Ten má monopol na alkohol aj cigarety – čo nie je okolkované je nelegálne a tým sa podporuje kartelizácia alkoholového a tabakového biznisu. Aj napriek tomu že vypestovať tabak a vyrábať cigarety (bez pridania 600 zložiek vdaka ktorým sú viac návykové) alebo domáci alkohol – víno, pivo, pálenku je jednoduché čo do technologického postupu – je extrémne náročne čo do legislatívneho procesu. Krčmár nemá morálnu povinnosť presviedčať alkoholika, aby nepil v MCdonalde vás tiež nepošlú kúpiť si radšej čerstvú zeleninu ako jesť ich hamburgeri.
          Porovnanie horolezcov je v principiálne v poriadku – riskujú zdravie (zlomeniny) aj život. To že je to zdravé riskovanie je pravda, ale kde sa štát dneska zastaví? ak môže diktovať čo máme jesť, čo máme užívať, ako máme športovať – helmy a spol… Kto to tam „hore“ u politikov rozlíši? kde je hranica, kde by malo chránenie nás pred sebou samými skončiť? Neexistuje pevná hranica, preto tvrdím, že štát nás ma chrániť pred kriminalitou a násilím – nie pred našimi voľbami – či sú podľa ostatných správne a či nie.
          Paternalistická legislatíva rastie. Je to princíp žaby v zohrievajúcej sa vode. Ak by ste žabu hodili do vriacej vody vyskočí vám. Ale ak žabu dáte do vody a tu postupne pomaličky zohrievate, žaba sa uvarí bez toho aby si toho všimla.
          To platí aj o zákonoch každý rok v priemere NRSR schváli 700 zákonov ročne – ale žiadne sa nezrušia – zachvíľku nám budú diktovať všetko bez toho, aby tu bol nejaký viditeľný „prevrat“ do totality.
          A k tej skrytej reklame. Či sa ti to páči a či nie drogy sú súčasťou kultúry a konvencie – dokonca náboženských rituálov. A nie sú to len šamanské obrady v Afrike či u Indiánov. Krestania tiež veria, že kristova krv sa zmenila na víno – teda tvrdú drogu. 🙂 A pri omši sa praktikuje jej verejné užívanie.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            apríl 09, 2012

            Možno máme trochu iné myšlienkové pochody ale nevadí. Osobne nechcem žiť v spoločnosti kde sú normálne drogy a nechcem aby v takejto spoločnosti vyrastali moje deti. Na druhej strane je otázne či viem zabrániť aby deti užívali drogy a musím konštatovať že do dôsledku nie. Avšak viem znížiť riziko. Teda nie je v mojom záujme aby boli drogy považované za niečo normálne. Žiaľ na Slovensku je užívanie alkoholu a marihuany mladými a nie len mladými štandard. Samozrejme trestný postih za užívanie drog považujem za nezmysel. Na druhej strane vytváranie zdania že legalizácia drog niečo vyrieši je minimálne otázne. Osobne som za zákaz drog Nechcem sa púšťať do diskusie či je horší alkohol alebo marihuana. Aj príležitostný užívatelia marihuany a aj alkoholu môžu byť v spoločnosti osožný a úspešný. Príkladov je asi dosť. Pochybujem však že to platí pre všetky drogy. U alkoholu je tiež množstvo ľudí ktorí nie sú alkoholici ale viac menej pravidelné pijú a pritom nikdy neprekročia mieru, alebo vedia aj nepiť. Tým však nechcem obhajovať alkohol.
            V pôvodnom článku sa píše, že žiadna prohibícia nebola úspešná. Otázka čo je miera úspechu. Úplná prohibícia v USA bola neúspešná. Avšak pripisovanie vzrastu kriminality len prohibícii je uletené, príčin bolo ďaleko viac. Avšak v Švédsku, Nórsku mala čiastočný úspech. Aj keď sú v týchto krajinách alkoholici ale situácia sa oproti dvadsiatim rokom minulého storočia podstatne zlepšila a čo je treba povedať aj v súčasnosti je vo Švédsku akceptovaná.
            Aj keď je to trochu mimo tému myslím si prirovnanie horolezectva k drogám nie je v priadku. Horolezectvom nikoho neohrozujem drogami áno. A aj miera rizika je naozaj zanedbateľná oproti drogám. A inak mýlite sa že štát nezasahuje aj do tejto oblasti a nechce rozhodovať čo je prípustné riziko.
            Nakoniec snáď to nemyslite vážne? „Krčmár nemá morálnu povinnosť presviedčať alkoholika, aby nepil”. Teda považujete za morálne nalievať alkoholikovi? Alebo ho osparavedľňuje to že v MacDonalde predávajú hamburgeri? Keď bude nalievať vašej dcére alebo synovi bude to považovať za morálne akceptovateľné? Alebo vôbec má právo štát zakázať piť deťom?
            A je inak blbosť že za stav v alkoholovom biznise môže len štát. Osobne si myslím že skôr záujem o zisk.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            apríl 09, 2012

            to že švédi piju menej nemusí byt vobec spôsobené prohibíciou. Celosvetová spotreba alkoholu klesá. Aj u nás sa pije menej ako za socializmu.
            To, že mojej dcére naleje krčmár je hlavne moja chyba, ja sa slobody ani zodpovednosti z nej plynucej nebojím. Ziadny papier – legislatíva reálne neochráni vaše dieta pred alkoholom a drogami. Takže nechápem tendenciu zvalovat to na štát. Rodičia maju vychovávat a kontrolovat deti či pijú.
            Mc donald je to isté – v USA zomrie na následky obezity a kardiovaskulárnych chorob daleko viac ludí ako na alkohol. Vidím že máte problem vnimat princípy. Su to dve veci, ktoré človek požíva a škodia mu, je dokázané že fastfood je návykový aj alkohol. Je to to isté – absolutne. Dobre ak vám tak prekáža prirovnanie k horolezcovi – prirovnam závislaka na drogách k promiskuitnému človeku – tiež sa môže nakaziť hocičím a šíriť nákazu ale rozhodne by štát nemal rozhodovať o tom ským môžem spať a kolko partnerov by som mal mat.
            Chcete aby vaše deti boli chránené pred drogami. To presne chcem aj ja. Pri kupe alkoholu v Tescu alebo v každej lepšej hospode si vypýtajú občiansky. Dealera v uličke neazujíma nič. Chcem aby tom bol poriadok.
            To, že nechcete aby boli drogy normálne je vaša vec. Ale ak bude pretrvávať tabu a plno poloprávd o takomto závažnom témate určite to bude iba na škodu.
            Obhajujete alkohol – že je nejaký menej návykový a že ludia ho vedia užívať striedmo.. Kde máte dôkaz, že aj iné drogy sa nedajú užívať rekreačne? Viem, že vám média sprostredkúvajú osudy narkomanov, končiacich pod mostom ale 90% ludí skončí bez domova kvoli alkoholu a nie marihuane. Také LSD užívajú povačšinou inteligentný ludia – dokonca vela psychiatrov lebo im to dokáze rozšíriť vedomie a empatiu. A nikdy u neho nebola preukázana fyzická či psychická návykovosť.
            Horolezectvom ludí neohrozujem ale drogami ano. Ako vás ja ohrozím, ked si zapálim jointa? Ak si zasadím rastlinu a rozhodnem sa namiesto fajčenia a pitia si dat joint každy víkend? Po tráve nemáte opicu, nie ste agresívny a ušetríte. Ako vás ohrozím?
            (osobne nehulím – pracujem v zahraničí a tam nás testujú na všetky druhy drog)
            To že si dáte dávku čohokolvek mi alkoholu a už to budete brat celý život, či každý den nie je jednoducho pravda. Kolko ludí ochutnalo alkohol a pije ho každý den? Alkohol je veeelmi nebezpečná droga – dovolím si tvrdiť, že jedna z najtvrdších predbehne ju už iba heroin a kokain.
            Není bez zajímavosti, že z těch, kdo v adolescenci užívají pravidelně marihuanu, je pravidelnými konzumenty ve 30-40 letech pouze 20 % (jen pro srovnání u alkoholu to je 90 %). http://www.biotox.cz/enpsyro/pj3pcanu2.html
            Ja neobhajujem drogy. Ja len tvrdím, že prohibícia nie je skutočné riešenie. Ja chcem tento problém vyriešiť, narozdiel od politikov.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 09, 2012

            Viete napríklad, že vdaka LSD psychiatri dokázali liečiť schizofréniu, alkoholizmus a závislosť na iných drogách? Pozrite si hocijaký dokument o LSD je ich veľa. Aké máte ospravedlnenie pre zákaz takejto drogy?

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 11, 2012

            Ano skúšali to a do siahli aj výsledky. Ale liečba S LSD bola prerušená kôli mnohým vedlajším účinkom a samovraždám. Viete napríklad že THC môže spôsobiť scizofréniu. Pozrite si hocijaký dokument o LSD alebo THC.
            A prezraďte mi ako lieči marihuana rakovinu. Paliativnej liečbe má pozitívne účinky ale to neznamená že lieči rakovinu,

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            apríl 12, 2012

            Viete, že alkohol spôsobuje epilepsiu a delirickú kómu a je legálny aj napriek tomu že je to tvrdá droga. Chemoterapia, je tiež veľmi nebezpečná. Sú to všetko nežiadúce účinky chronického užívania. Avšak dnes objektívne spravodajstvo tvári ako keby ste mali schizofréniu po jednom jointe. Ja tiež netvrdím, že delírium zažíva každý kto chodí na pivo.
            Chcel by som vidieť zdroj – o tom ako boli pokusy s Lsd zastavené kvôli samovraždám, prečítal som toho dosť a nestretol som sa s takouto informáciou.
            Legalita sa nemá určovať podľa účinkov drôg – lebo každá droga môže mať na každého iný účinok. A tak tu môžeme byť do konca vekov a dohadovať sa čo je bezpečnejšie.
            Zločin bez obeti nie je zločinom, môže to byť porušenie dobrých mravov, priestupok a pod.. ale človek nepatrí do basy.
            Táto debata začína byť jalová. To aké má tá ktorá droga účinky je len 1 odstavec v mojom článku – len jedno hľadisko. To, že čerpáte z akýchsi iných zdrojov, ktoré nezverejnujete je jedna vec. Ak nesúhlasíte stýmto odstavcom, bohužial nepresvedčím vás – myslím, že som použil dostatok odkazov a mám prečítaného dosť.
            Ak súhlasíte s dekriminalizáciou myslím, že je to super…

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 12, 2012

            http://www.artattack.sk/content/11/lieci-marihuana-rakovinu/
            http://www.topky.sk/cl/13/1295832/Marihuana-uspesne-lieci-rakovinu—zabila–jeden-z-najhorsich-nadorov-
            ale zaujímavé že može byť milion článkov pozitívnych stačí ak si ľudia prvýkrat prečítajú jeden negatívny a už to zostáva dogmou na cely život.
            a ak chcete opäť polemizovať o % úspešnosti a dohadovať sa aké druhy lieči, tak sa ani nemusíte obťažovať.
            Chemoterapia má veľmi mizerné % úspešnosti s ohľadom nato že to je „konvenčná“ liečba a nie experimentálna. A tam nikdo nezpochybňuje. Tento článok sa nezaoberá liečbou rakoviny.
            Robiť bubu môžeme na všetko aj na cukor – „táto sladká biela látka je návyková, zámerne pridávaná do vačšiny nápojov a jedál, spôsobuje cukrovku a potom vám urežú nohu alebo oslepnete, pripadne vám vypadajú zuby a bla bla bla..“ Žiť znamená každý deň riskovať a jedného dňa zomrieť. Či v aute, na srdcový infrakt, ako obeť zločinu alebo nehody v sprche.
            Štát má zastaviť násilie, ktoré prohibícia a vojna proti drogám spôsobuje, a nie chrániť nás pred nami samotnými.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 09, 2012

            Prohibícia vo Švédsku nikdy nebola na rozdiel od Nórska úplná. Pokles alkoholizmu vo švédsku nie je jav posledných rokov. Prohibícia je od dvadsiatich rokov minulého storočia. Iste dá sa argumentovať že možno nie je prohibícia za poklesom alkoholizmu vo Švédsku či Nórsku a to najme keď sa to hodí do mojej schémy. Že? Neviem či svoju dcéru stále sledujete, ale myslím že väčšina rodičov to nie je schopná. Aj keď nepokladám za úplnú tragédiu ak sa 15 ročné dieťa opije alebo zhulí. Druhá vec je ak vidí že sa slope a hulí všade kde sa pozrie. A to že krčmár naleje mojej dcére nie je moja chyba a rozhodne nie hlavne moja chyba ale „chyba“ krčmára. A ako je to s tou morálkou krčmára? Ak by bola ožratá pravidelne, tak by som hľadal chybu v sebe. Inak si statočne protirečíte. Povedali ste: „Pri kupe alkoholu v Tescu alebo v každej lepšej hospode si vypýtajú občiansky.” Takže ako to je s tým štátom? Nie je to tiež zásah štátu alebo tu už štát chcete?
            Áno LSD dokáže rozšíriť vedomie a empatiu niekedy až na toľko, že užívateľ skončí na psychiatri, alebo v márnici.
            Ja neobhajujem alkohol, aj keď ako jediný sa nachádza v organizme aj prirodzene. Alkohol a cigarety by som po vzore Švédska vykázal z bežných predajní do špecializovaných. A to jednoducho preto aby sa stali tiež aspoň trochu „nenormálnymi“. Na druhej strane zľahčovať THC a LSD na neškodné substancie, ktoré sú pomaly prospešné človeku sa my zdá tiež trochu uletené.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            apríl 09, 2012

            S tým krčmárom. Je rozdiel či naleje dospelému alebo 14 ročnému dieťaťu. To som nikdy neobhajoval. Ak sa chce dospelý opiť, nech sa opije.
            K tým kontrolám, v tescu. Nikdy som neobhajoval zrušenie zákona o pití mladistvých. Ja len chcem, aby legislatíva ošetrovala všetky drogy.
            Tiež som nikdy netvrdil, že by sa mali legalizovať všetky drogy zo dna na den. A to, že sa nedá alkohol kupiť na každom kroku – nie je u mna prohibícia. Prohibícia je úplný zákaz. S rozumnými obmedzeniami sa dá docieliť ťažšia prístupnosť mladistvým. Mne vadia zásahy štátu do trhu – To, že kartelizácia alkoholového a tabakového priemyslu spôsobuje znižovanie kvality výrobkov a zvyšovania vplyvnosti korporácii je snád jasné.
            Myslím, že túto debatu posúvate úplne niekam inam. Legalizácia – dekriminalizácia znamená, že nebudeme zatvárať do vazenia dospelých ľudí, ktorí sa rozhodli uživať drogy. Stanovia sa jasné podmienky za akých si človek môže drogu zadovážiť tak ako u alkoholu. Legalizácia znamená zastavenie vojny. Vojna tu nie len metaforická, ale reálna – kde zomierajú nevinní ľudia a sú zbytočne plytvané zdroje.
            Portugalsko ukázalo, že dekriminalizácia spôsobila pokles užívateľov tvrdých drog.
            Legalizácia je legislatívne opatrenie. Zabúdate na spoločnosť. Nikto nebude chcieť zamestnávať feťáka, či vyhladávať ich spoločnosť. Pochybujem, že spoločnost by po dekriminalizácii či legalizácii začala nahliadať na drogy ako niečo pozitívne alebo žiaduce. Tak ako dneska odsudzuje spoločnosť gamblerov či alkoholikov hoci ich status je legálny. To isté prostitúcia – nemyslim si že jej legalizáciou by začala šlapať každá žena.
            Kriminalizáciou sa zbrzdil pokrok v lekárstve. Viete koľko ľudí zomiera na legálne drogy, lieky? Akým svinstvom dneska liečia ľudí – prozac – ktorý spôsoboval depresívne účinky ktoré doviedli vysoký počet užívateľov k samovraždám…
            Isteže, každá droga má svoje negatívne stránky.
            Marihuana a LSD nie sú uplne neškodné – čo je na svete uplne neškodne? Ale majú napr. od alkoholu a cigariet aj pozitívne účinky, ktoré sa dajú využiť v lekárstve. Prohibíciou sa tomu zabránilo.
            To, že skončíte po LSD v márnici mi príde prehnané resp. počet „skokanov z okna“ sa štatisticky nikdy nezdokumentoval (ono v márnici môžete skončiť aj po liečbe barbiturátmi – ktoré sú legálne).
            Ročne zomrie na alkohol milion ľudí, a? To už tak býva, že ľudia zomierajú, a v týchto prípadoch je to vlastnou vinou.
            Ono aj v tatrách zomierajú horolezci.
            Úplna prohibícia je jednoducho hlúposť. A navyše je takýto stav neudržatelný. Dnešné nastavenie je nelogické a nesprávne makké drogy sú trestané žalarom a tvrdé sú legálne. Človek za 1 joint dostane viac ako za zabitie či znásilnenie. Tento článok má za úlohu naštartovať diskusiu to týchto neprávostiach. Určite legalizácia znie nepopulárne, ale ukážte mi, ktoré populárne riešenie je zároveň správne.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            apríl 11, 2012

            V Portugalsku bola urobená dekriminalizácia drog a nie legalizácia. To znamená že držba a konzum drog bolo posunuté do priestupkovej roviny.
            Distribúciu a predaj drog je v Portugalsku stále trestným činom, oceňovaným stratou slobody až do 12 rokov. Takže nejde o žiadny legálny trh z drogami.
            Ja so neni zástancom tvrdých postihov pre konzumentov. Teda za takto mienenú dekriminalizáciu som a už som to aj napísal. Ale som proti legalizácii. Drogy ako také sú zlé. Štátom požehnaný a kontrolovaný obchod s drogami by viedol k relativizácii tohto zla. A súhlasím že alkohol je tiež droga možno horšia, možno menej horšia ako THC, nie som odborník aby som to mohol do dôsledku posúdiť. Na druhej strane alkohol tu je tu už normálny žiaľ kultúru alkoholu a aj nikotínu nie je možné len tak zmeniť. Ale to neznamená že by sa tu mali vytvárať ďalšie „kultúry“.
            Musím však konštatovať že vo svojich tvrdeniach nie ste konzistentný. Má štát právo robiť represiu ak niekto ponúka drogu mládeži a nemá to isté právo ak sa jedná o dospelého? Tak ako je to s tým štátom. Ako je to s tou morálkou krčmára nalievajúcemu alkoholikovi otcovi detí? Ako si sa vyhýbate odpovedi.

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            apríl 12, 2012

            To čo nie je zakázané, nie je štátom požehnané….A vobec, môžem vás ubezpečiť, že s týmto si starosti nemusíte vôbec robiť. Štát sám o sebe je relativizovanie zla. Krádež nie je krádežou vždy ani vražda nie je vraždou vždy a pod. Myslím, že to nielen dokazujú nezmyslené zákony slúžiace na nespravodlivé prerozdelovanie ale už samotná podstata štátu, ktorá spočíva v možnosti vás okrádať – zdaňovať postupne za všetko, zvyšovať dane a zároveň znižovať počet služieb, ktoré poskytuje. Štát je dosť slušným nástrojom zla. Stačí sa pozrieť na posledných 100 rokov ako vyzeral „konkurenčný“ boj „štátnych klanov“ o väčší počet zdaňovaných ovčanov. Myslím, že náhrada za všetky obete vojen z 20. storočia vo forme „sociálneho“ štátu, ktorý nás nenechá zomrieť na ulici je veľmi slabá (no tak zomriete v špinavom špitále, kde sa na vás sestrička ani nepozrie).
            Povedal som že legalizácia – znamená prestat trestať výrobu a užívanie. Ale neznamená to predaj bez pravidiel, PREBOHA ved ani citronádu, žehličky, autá, kravy … nemôžete predávať len tak kde chcete a komu chcete. Nemôžete sa postaviť na námestie so stolíkom a predávať (čokoľvek) – musíte mať licenciu, správny poplatok, kontrolu od hygieny, viesť účtovníctvo a pod.
            Alkohol je legálny, no napriek tomu sa dá nelegálne predávať. Ja si myslím, že moje myšlienky sú konzistentné. Isteže mi vadia nadmerné zásahy štátu, ale toto je stránka menejštátu – nie žiadny štát…
            Stále mám pocit, že článok vo vás vyvolal dojem, typu – od zajtra by sa mali drogy predávať všade a za babku a mali by byť množstevné rabaty pre školy …
            Moja ambícia nie je (ani nemôže byť) navrhnúť systém dekriminalizácie či legalizácie pre všetky krajiny zároveň. Len už mi lezú krkom tie propagandistické správy (typu vojna je mier a mier je vojna) a to že zatvárajú nevinných ľudí. Dnes štáty nemôžu plnohodnotne riešiť tento svoj problém na úrovni národných parlamentov, lebo sú viazané zmluvami s OSN. Treba s tým niečo robiť – myslím, že už dekriminalizácia je veľký pokrok. A je to odklon od prohibície krok smerom k legalizácii. Ak na odstránenie spoločenských neduhov bude stačiť dekriminalizácia – nech to tak zostane. Len z ekonomického hľadiska – kde požívanie je legálne ale výroba nie je – sa mi to nezdá reálne.
            Krčmár je človek, ktorý je viazaný zákonmi. Zákon zakazuje nalievať mladistvým. Ale nie alkoholikovi. Na západe sú zákony, podľa ktorých by vám barman mal odmietnuť naliať ak usúdi, že máte dosť. Ale toto sú v praxi ťažko preukázateľné veci. A aj keby bol zákon o tom že „označený“ alkoholik nesmie dostať kúpiť alkohol v krčme – tak pošle pre pivo k baru svojho kamoša – ľudia to vždy obídu. Osobne takéto zákony pokladám za zbytočné lebo majú veľa nezamýšľaných efektov – povedzme že by to vyhnalo alkoholikov z krčiem na lavičky a do parkov, kde by to nerobilo dobrotu – v interakcii s deťmi a pod. Bohužiaľ (chvalabohu?) ľudské konanie sa dá „korigovať“ len veľmi málo. Dvojnásobne to platí pri závislých osobách – to je proste fakt, či sa nám to páči a či nie.

            Teraz z morálneho hľadiska pácha človek, ktorý nalieva alkohol otcovi deti nemorálnosť? Ak áno, pácha ju zakaždým keď ide do práce a niekomu naleje. Principiálne je jedno či nalieva alkohol „už vytvorenému“ alkoholikov alebo „len vytvára nového“. Myslím, že toto je jasný príklad prenášania zodpovednosti. To má byť barman zodpovedný za každého, kto chodí do jeho baru? On poskytuje určitú službu a vy ju dobrovoľne užívate alebo nie. To je to isté ako pani v stánku s cigaretami – to má pýtať zakaždým rtg snímok vašich pľúc ak chcete balíček L&M -iek? (hovorím o dospelých ľudoch, a predaji, ktorý je legálny – spĺňajúci všetky štátne regulácie) – To isté platí pri drogách – nech štát reguluje – hlavne zo začiatku. Veď legalizácia neznamená „chaos“ ale zosúladenie reality so zákonmi a opačne.
            Ak alkoholik zanedbáva svoje deti, alebo bije – má ísť do basy alebo na liečenie – ale krčmár stým z právneho ani z morálneho hľadiska nič nemá. (ak to nie je jeho priateľ – tam sú vzťahy úplne iné ako v prípade zákazníka – zákazníkovi len poskytujete produkt primeranej kvality ale neskumate jeho súkromie) Je naivné si myslieť, že barman má robiť psychiatra každému. Je to práca ako každá iná. Nie je to lekár, neskladal žiadnu prísahu ani nič podobné.

            Thumb up 1 Thumb down 1

    • Avatar
      apríl 06, 2012

      Pekne a „krasne zlozite“ otazky
      a hlavne dost podstatne.
      Na prvy odstavec by som odpovedal, ze je to jeho volba v minulosti a kazda volba ma svoje nasledky. Path dependancy. Proste jeho minule volby ovplyvnuju rozsah volieb buducich.
      K dalsiemu odstavcu asi tolko, ze ak sa niekto rozhodne pripravit sa o svoje slobody je to „jeho vec“ a mna do toho nic.
      Ale posledna otazka, tam je to zapeklite. Povinnost tam osobne nevidim, ale moralne pravo… ufff Kto na toto dokaze dat jasnu odpoved, tak si ho rad vypocujem (a ty asi tiez :)).
      Cokolvek sa odohrava totiz v case. A rovnako tak ako mozem svoju volbu z 1.4. povazovat ex post 6.4. za spravnu, tak 7.4. uz ju mozem spatne vyhodnotit ako nespravnu 🙁 a 10.5. zase ako spravnu – preto potrebujeme teorie 🙂
      Ja skor dam jeden priklad, aby som to osvetlil. Vas dobry kamos, chce skocit z mostu. Vy ho stiahnete zo zabradlia a sliapnete mu na 5 minut na krk, aby sa skludnil (jednoznacne pachate na nom nasilie), potom sa spolu mesiac vobec nebavite a po mesiaci za Vami pride a podakuje Vam.
      A vcil babo raď

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        Alebo ti za mesiac zatelefonuje, nech ho prídeš navštíviť do špitála, pretože choroba postúpila natoľko, že sa už sám nedokáže ani vymočiť (telefón mu samozrejme podržala usmievavá sestrička).

        A fčul babo raď.

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        Včera som to včera rozoberal s frajerkou. Ona tvrdila, že pri drogach človek nie je pri zmysloch a nevníma realitu resp je nepríčetný a skresluje sa mu vnímanie reality, teda nie schopný argumentácie a dalo by sa povedať, že snaha okolia narkomana k abstinencii s použitím donutenia je morálne ospravedlnitelné. Aj deti bijete, a myslím že výchovná facka nie je nemorálna aj ked sa hovorí, že je to výchovná neschopnosť. Ale deti tiež nedokážu posúdiť vážnosť situácie alebo vlastného konania.
        U samovraždy si myslím, že princíp je rovnaký… jednoducho tu robíme ako keby človek chcel spáchat samovraždu zo dna na den alebo sa stal narkomanom za týžden, všetko je to proces, ktorý normálne okolie pozoruje a zasahuje do neho. Ak je človek vdaka drogám nebezpečný násilie proti nemu je morálne – násilné donutenie na odvykačku.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        Ja si myslím, že to je principiálne rovnaké ako eutanázia. Rozhodnutie sa, že chcem byť pripravený o život (nech je dôvod akýkoľvek). Objektivita u tohoto nehraje rolu – každý vníma sam seba a okolie inak. Tieto veci sú rýdzo subjektívne. Ak si zdravý človek, nikdy nedokážeš pochopiť, čo to je žiť niekoľko rokov so silnou depresiou.
        Napadá ma tu, že ak majú ľudia právo na život, majú aj právo na smrť, nie?

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        pokial takto zabranite niekomu spachat sebevrazdu, ponesiete potom nasledky ake ste popisal (nerozprava sa s vami, mozno vam da po papuli potom). Nevidim tam ziadne rozpory a aj libertarian bude „pachat zlo“ nech uz je libertarianom akym chce….

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  8. Avatar
    apríl 06, 2012

    ja len dve poznamky. aj taliban je forma vlady, to znamena, ze ten kto naozaj chce riesit, ten aj vyriesi 😀

    a druha, nevlastnime nase tela. precitajte si knihu od osha kde pojednava o listine ludskych prav. v jednej jej casti pise, ze o vlastnictve svojho tela a slobodneho nakladania s nim mozu v prirode iba tie tvory, ktore sa hned po narodeni dokazu postarat same o seba, chodit, jest, plavat… clovek tuto schopnost nema. lenze na to sme postupom casu zabudli, zabudli sme na to, ze na to, aby sme s niecim mohli slobodne nakladat sme potrebovali pomoc.

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 06, 2012

      Dospelý človek sa o seba dokáže postaraš. Kto teda vlastní naše telá?
      Taliban by možno vyriešil opiový problém ale nedokážu prokryť celý svet a všetky druhy drog. To že sa im narazovo podarilo zničit jednu urodu maku neznamená že ten problém vyriešili. Navyše riešenia problémov prostredníctvom politiky sú nestále – nahradíš vládu a problem môže vzniknut znova a pod.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        ta kniha od osha sa da zohnat na nete, pochopis, ze ludia nie su slobodni.

        co sa talibanu tyka, urobil to co urobil, a hned ako to urobil, tak tam americania vleteli. snad nechces, aby taliban riesil problemy celeho sveta?

        k tym drogam:

        http://krija.blog.sk/detail-ked-je-boj-proti-drogam-iba-obycajna-fraska-.html?a=1bc25e55517d259da49a97c62a802d57

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2012

          Američania rozlišujú freedom a liberty. Ja tvrdím, že sloboda je stav mysli – tak ako spokojnosť (vôbec nemusí korelovať s materiálnym zabezpečením a pod). Ak sa cítiš slobodný si ním – hoci aj žiješ v Sev. Korei. Naše telá slobodné nie sú – sme „otrokmi“ zákonov prírody, naše telá majú limity a pod.
          Knihu skusim zohnať. Ale kto nás vlastní? Ako môžeme potom vravieť o právach ak nevlastníme samých seba? všetky práva sú principiálne vlastnícke. Vlastním telo, vlastním plody svojej práce – výsledok používania vlastného tela a mysli.
          V skratke mi napiš jednou vetou, kto vlastní naše telo a teda aj mysel?

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  9. Avatar
    apríl 06, 2012

    Ten graf produkcie opia Afganistanu je demagogia v tom, ze roky 1994-2000 oznacuje ako obdobie „pod kontrolou CIA“, pricom v tom obdobi vladli krajine Talibovia takisto ako v r. 2001.
    A dalsia vec. S tou „protidrogovou vojnou“ to v Afgane nebude az take vazne. Yankees uz niekolkokrat odmietli navrh Rusov o plosnom praskovani tamojsich opiovych poli, pretoze sa obavali co by bolo s farmarmi a ich rodinami, pre ktorych su opiove polia jedinym zdrojom prijmu. Teda ano, na jednej strane chcu rozmach drog zastavit, ale ze by sa kvoli tomu mali pretrhnut a riesili to nejako radikalne (ako napr. Taliban v 2001), to nie.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 07, 2012

      Demagogia to nie je. Je to ilustrácia pokrytectva a CIA kontroluje vačšinu produkcie drog (teraz nemyslím, že má pod palcom – ale vedia o producentoch)
      CIA mádostatok prostriedkov a možnosti aby dokázala monitorovať najvačších producentov drog. Bavíme sa o tísickach ton čistého opia nie o malom pervitínovom laboratoriu na predmestí. V dnešnej dobe internetového bankovníctva dokážu stopovať prevody penazí a pod. Napr: Ak v USA nezaplatíš dane IRS ta najde aj v džungli.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  10. Avatar
    apríl 06, 2012

    Korelace není kauzalita. I kdyby se v roce 1933 skutečně pilo v Americe třikrát víc než v roce 1919 (a já jsem dost skeptický, že to dokázali před sto lety na černém trhu tak přesně změřit), tak to vůbec nedokazuje neúčinnost prohibice. Je možné, že tam hrál roli i jiný faktor, který „přebil“ vliv prohibice – např. vliv hospodářské krize, kde si každý potřeboval vybít (vypít) frustraci i nelegálním způsobem. Ze stejných důvodů je zbytečný i ten šedočervený graf (a všimni si, že tam kriminalita začala růst už před obdobím prohibice).

    Nemá někdo link na nějakou srozumitelnou studii, která opravdu dokazuje, že prohibice nějakého zboží vede ke zvýšení jeho spotřeby?

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      apríl 06, 2012

      Je tam aj link na prohibíciu na islande a tam vznikali podobné problémy, síce v menšom ale princip je podobný. A bolo to počas dlhšieho obdobia, nie len počas krízy. Jednoducho ludia si vždy budu radi „uľavovať“ pomocou návykových látok. Prohibíciou akurát dosiahneme nekvalitu a vyššiu cenu týchto látok. A vznikne čierny trh.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        apríl 07, 2012

        S tím článkem je podobný problém. Prostě jen ukazuje, že za „pivní prohibice“ na Islandu stoupal konzum tvrdého alkoholu, zatímco současná generace pije víc piva jako legální substitut. Neříká nic o počtu úmrtí spojených celkově s alkoholem. Hned vedle máš stejný článek o Finsku, kde se píše, že po legalizaci počet úmrtí alkoholiků rostl http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/finsky-boj-s-alkoholem-pokus-o-rizenou-substituci-koralky-pivem/.

        Tohle všechno je ale celkem nepodstatné. Já bych rád někde našel nějaký experiment, ve kterém mám dvě stejné skupiny lidí, třeba dvě země, podobné hospodářským vývojem, kulturními tradicemi ve vztahu k nějaké droze, dostupnou technologií na výrobu té drogy, atd. Když jediný rozdíl mezi nimi bude prohibice/legálnost té drogy a když bude její spotřeba vyšší tam, kde je zakázaná,tak to bude dostatečný důkaz škodlivosti prohibice. Nejsem si ale jistý, jestli by se za hospodářské krize umíralo kvůli alkoholu v Americe opravdu méně, kdyby byl volně dostupný (jasně, neprodával by se tak tvrdý, ale bylo by ho víc).

        Zajímá mě to, protože je to vlastně klíčový argument v celé diskuzi. Kvůli drogám dnes umírají zhruba dvě skupiny lidí – jednak feťáci, jednak producenti v kartelových válkách (plus ještě úmrtí kvůli tomu, že peníze z daní chybí jinde). Každý musí souhlasit, že legalizací se odstraní násilí mezi gangy a ušetřené zdroje můžou pomoct třeba ve zdravotnictví. Je ale sporné, jestli všechny tyhle ušetřené životy nepřebije nárůst nákladů na „nové“ feťáky. Pokud dokážu, že legalizací všech drog naopak tyhle náklady klesnou, tak je celá debata uzavřená. A jediný věrohodný způsob, jak to dokázat, je právě nějaké historické srovnání dvou podobných zemí, jedné se zákazem a druhé bez. Je asi těžké kontrolovat všechny faktory v takovém experimentu, ale bez toho se oba názory na věc opírají jen o nějaké domněnky a předsudky.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2012

          Prohibíciou sa spôsobí aj to, že kvalita drog klesne a človek zomiera skorej po menej dávkach – vdaka škodlivým prímesiam. Zastaví sa inovácia v tomto odvetví. Dnes už mohli byť napr. drogy s minimálnymi vedlajšími účinkami. Dalej vedecky je dokázane že marihuana pomáha liečiť vela chorob – mal by si tam pričítať aj umrtia osob, ktoré sa nemohli liečiť lebo to bolo nelegálne a pod. Podla mna nenájdeš nikde také zloženie.
          Další aspekt. Marihuana a lsd boli drogou hippies – tieto drogy preukazatelne znižujú agresivitu a vyvovlávajú „pacifistickú“ náladu. LSD dokonca pomáha rozšíriť vedomie a človek si dokáže uvedomiť aj svoje nevedomé pochody. Naopak alkohol je droga ktorá spôsobuje agresivitu. Okolo každej drogy sa vytvorila – vytvára kultúra. Fajčenie opia – arabi, tráva – rastafariani, alkohol – vinari, pivari a Rusi 😀
          Jedným argumentom v USA, ktorý stál pri kriminalizovaní marihuany bolo, že mládež sa stáva pacifistickou a to by mohli zneužiť Sovieti.
          Dovolím si trvdiť že kultura založena na marihuane je menej násilna. Možno mohlo vzniknut menej vojen alebo by sa menej vraždilo- boh vie.
          Drogy ovplyvnujú ludské konanie a jednanie a každý sem individuálny.
          Je však ilerelevantné ako by to mohlo vyzerat. Prohibícia nie je riešenie. Principiálne by sme mohli zakázat finančnú krízu či negatívne myšlienky… Malo by to rovnaký efekt. Drogy tu sú boli a budú. Užívali ich všetky kultúry. Indiáni, africké kmene a pod. nevidím prečo práve západná civilizácia by sa mala tváriť, že neexistujú.
          A ty stále skryto operuješ s tým, že legalizácia by spôsobila viac užívateľov tvrdých drog. Ja si myslím opak… To dokazuje aj Portugalsko – počet užívatelov heroinu klesol.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          apríl 07, 2012

          Legalizáciou zastavíme násilie. Vláda – štát vznikol, aby chránil slobody občanov, nie aby ich chránil pred sebou samými. Ak má štát – vláda niečo robiť, je to zastavovať násilie. Je irelevantné či by zomrelo viac ludí na drogy dnes alebo po legalizácii.
          Je rozdiel či si človek vyberie dobrovoľne zomrieť ako feťák alebo či je zastrelený kartelom či políciou. (náklady na liečbu by si niesol každý sám)
          Je to hlavne otázka morálky nie štatistík.
          Prohibícia drog spustila lavínu paternalistických a orchanárskych zásahov do našich životov. Ak by nám išlo o to aby nikto nezomieral muselo by byť zakázane takmer všetko – vrátane zbraní, nožov, áut či fastfoodov. Čo by nám ale zostalo? život v bubline?
          Ja sa však odmietam finančne podielať na obmedzovaní vlastnej slobody. Sloboda znamená zodpovednosť. Človek si má niesť následky svojich rozhodnutí. Štát by tu nemal byť od toho aby ta zbavoval slobod na úkor „istôt“. https://www.menejstatu.sk/sloboda-nutnost-ci-prezitok/

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  11. Avatar
    apríl 07, 2012

    Je to len záležitosť času, kedy budú drogy legalizované. Nechápem, prečo je zakázané LSD, keď napr. v ČSSR ním Mudr. Hausner vyliečil mnoho alkoholikov a neurotikov. Ale množstvo informácií o prospešnosti napr. psychedelík stále rastie, a antidrogová propaganda stráca argumenty…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  12. Avatar
    apríl 08, 2012

    Dobrý článok. Už som to veľa krát písal a tak iba pripájam pár odkazov:
    http://ksenzsigh.blog.sme.sk/c/18746/Ako-zabit-tisichlaveho-draka.html
    http://ksenzsigh.reklamne.info/?p=80
    http://ksenzsigh.reklamne.info/?p=515#more-515
    Prvý článok je z roku 2005 a odvtedy sa nič nezmenilo.
    Hlúposť politických strán, ktoré blokujú pre svoje propagandistické záujmy jediné skutočne efektívne riešenie – legalizáciu , je žiaľ už tradičná. Škoda hovoriť , ale napíšem to sem úplne jasne: Kresťanské strany sú najväčším bojovníkom proti legalizácii marihuany. Mne to vychádza tak, že nesúhlasia s Bohom, ktorý ako jediný , mohol marihuanu stvoriť.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  13. Avatar
    apríl 17, 2012

    Pre boha, ale ved ty nemyslis na deti! 🙂

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  14. Avatar
    apríl 23, 2012

    Tento článok je maximalne zaujatý a zobratý len s jednej strany. Nebudem nijako urážať autora ale toto celé znie ako reči 15 ročného faganiska. No, ale pár argumentov.
    -V prvom rade neviem ako môže porovnávať alkohol a marihuanu, heroín a pod. Už sám autor si protirečí v tom, že alkohol obsahuje etanol a iné zdravé látky, víno na srdce, pivo na žalúdok, pálenka na mozog. Čomu pomáha joint marihuany? Pomáhajú len extrakty z marihuany ale fajčenie čohokolvek vždy len ubližuje. A užívanie alkoholu pre svoje účinky niekedy zakázané a funguje to dokonca pozitívne. Keď človek príde do práce naliaty vyhodia ho (a svojou nedbanlivosťou niekoho nezabije), keď nafúka za volantom zoberú mu vodičák (a nespácha tak ďalšiu nehodu), alebo prídem domov nacápaný, žena ho vyfackuje (aby na seba dával lepší pozor na seba a neublížil si). Takže ani alkohol je vlastne polozakázaný a funguje to. A hlavne keď to preženiem z alkoholom tak minimálne dva dni nie som schopný pomyslieť ani na pivo, zatial čo u marihuany to tak nie je.
    – Druhy bod len tak mimochodom nikotin nie je vobec škodlivý, ľudské telo ho vyrába od narodenia, lenže fajčením tabaku ho telo už prestáva vyrábať keďže ho dostáva zvonka a preto sa na ňom stáva závislým.
    -A keďže autor porovnáva len to čo sa mu hodí tak nech si vygoogli kriminalitu v Číne kde je 1 miliarda luďí (samozrejme drogy majú zakázané) a v USA kde je 300 miliónov ľudí. A keď sa má zrušiť zákaz drog, prečo nezrušiť pedofíliu, incest a monogamiu? Ved to je taktiež obmedzovanie slobody a keď bude znásilňovanie detí legálne tak určite pedofili toho nevyužijú a nevybehnú do ulíc to robiť aj keď je dokázané, že sex pozitívne vplýva na zdravie organizmu.
    -Potom ma prekvapil argument vplyvu ceny a kvality marihuany na zdravie. Predsa či ja si kúpim srahý kvalitný kubánsky tabak alebo vyfajčím škatuľku lacných príšerných nekvalitných marsiek poškodím svoje zdravie tak či tak.
    -A každý zodpovedný rodič legalizáciu drog nemôže schváliť pretože nemôže svoje dieťa strážiť 24 hodín denne a to dieťa nie je schopné uvážiť čo to je marihuana a ako to s nim zamáva. To isté platí aj o alkohole a preto je zakázané ho predávať u detí a je to správne. Ale aj tak 13 roční chodia do krčiem kde im starší kupujú alkohol ale nerobia to tak často a všetci keďže je to zakázané.

    KEĎ NA TIETO ARGUMENTY DOKÁŽE AUTOR ODPOVEDAŤ POTOM BUDE SNÁĎ LEGALIZÁCIA A DROGIZOVANIE SPOLOČNOSTI MOŽNÉ, ALE DOVTEDY VĎAKA BOHU ZA ASPOŇ JEDEN NORMÁLNY ZÁKON.

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 09, 2012

      O maximálnej zaujatosti pomlčím 🙂

      Je to celé o PRINCÍPE.

      Keď vyleziem zo svojej jaskyne na tejto krásnej modro-zelenej planéte a začnem praktikovať činnosť ktorá sa týka IBA MŇA SAMOTNÉHO(užívanie drog) možem byť „LEGÁLNE“ zavretý do cely na X rokov.

      Zdá sa ti na tom všetko v poriadku ?

      Porovnávanie alkoholu, marihuany a heroínu je namieste.

      Jedná sa o psychoaktívne látky.

      Otázkou je prečo a na základe akých kritérií naši osvietení lídri rozhodli ktoré sú dobré a ktoré nie.

      Pokúsim sa odpovedať.

      Túžba po zmenenom stave vedomia je v človeku hlboko zakorenená.
      Kto z vás sa ako malé dieťa netočil na mieste a nevychutnával si následný stav opojenosti ?

      Prečo však iba alkohol, cigarety a kofeín ?

      1, Heroín a opiáty všeobecne vrátia svojho uživateľa na úroveň kojenca (bez srandy)
      – proste len sedí a uživa si falošnú/chemicky vyvolanú bio bezpečnosť.

      2, Alkohol v tebe prebudí agresívneho, necivilizovaného primáta ktorý ma silnú potrebu bojovať o svoje teritórium.( bitky a pičingy opilcov že jo)

      3tia úroveň sú všemožné stimulanty od kofeínu, nikotínu až po pervitín.
      tieto zostrujú tzv. logické, racionálne myslenie.

      4tá uroveň zahŕňa sexuálne správanie jedinca, tu (zatiaľ) žiadne drogy nepoznáme (o afrodiziakách by sa dalo polemizovať) a je aktivovaná v priebehu dospievania hormónmi.

      zaujímavejšie su však ďalšie levely(celkovo ich je 8).

      nebudem sa o nich rozpisovať,
      v skratke stačí že marihuana, LSD, psylocibin ale aj yóga apod. aktivujú také okruhy vedomia ktoré sa bežnemu civilizovanému primátovy zdajú absolutne nepredstaviteľne.
      Umožnia uživateľovi odosobnený pohľad na svet, chvíľkový zánik ega,
      niečo čo možme popísať ako mystický zážitok, absolútne nepredstaviteľny a nepochopiteľny pre tých ktorí operujú iba na prvých 4och úrovniach.

      Takéhoto človeká neprinútite aby šiel bojovať vo vojne, aby bol konzumný, roboticky konajúci otrok…

      tam je celá pointa..

      tlačí ma čas, tému som musel zostručniť, pre tých čo by chceli vedieť viac a rozumejú po anglicky:

      http://deoxy.org/8circuit.htm

      http://deoxy.org/8brains.htm

      …and nothing hits like the truth!

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      máj 10, 2012

      😀 😀 😀 myslim ze toto je dalsi adept na facebookove zverejnenie 1.4.2013 😀

      nic osobne Alex, ale naozaj mas talent 😀

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      máj 10, 2012

      😀 človek ktorý ma nazval 15 ročným faganom: „prečo nezrušiť pedofíliu, incest a monogamiu?“ Ako sa ruší pedofília? Ak budeš pri tom zruš aj vraždy, násilie vôbec a hlavne infláciu…
      Nebudem malicherný – a zavriem oči nad formuláciou „veľmi múdreho dospeláka“.
      Tým chceš povedať, že keby bol incest legálny tak ho robí viac ľudí?? 😀 No fuj, ešte že to zakázali.
      Kde nie je obeť, nie je ani zločin. Pokým pod vplyvom drogy niekomu neublížiš, nikto netrpí – okrem tvojho tela – a to je tvoja vec. Ale pri pedofílii ubližuješ deťom – je to úplne zcestné a účelové prirovnanie, ktoré nemá logický základ. Pri šňupaní koksu alebo fajčení marišky nedochádza k žiadnemu AKTU násilia, ale pri znásilňovaní detí áno. Porovnávaš úplne odlišné veci a preto ti z toho vychádzajú také nezmysly.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

  15. Avatar
    apríl 14, 2015

    Článok je mimoriadne zaujímavý, chválim, no jeho kredit znižuje niekoľko vecí:
    1) žiadne citovanie faktov, môžeme ich považovať za vycucané z prsta,
    2) ak už zdroj je, tak niečo typu topky.sk = nič relevantné,
    3) korelácia vs. kauzalita — ak bol počet vrážd počas americkej prohibície a „war on drugs“ vyšší ako inokedy, to neznamená, že to musí byť nimi spôsobené, môže ísť iba o spolu sa vyskytujúce javy. kauzálny vzťah treba dokázať.

    Thumb up 1 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*