Zásahy štátu do trhového prostredia typicky utlmujú slobodnú ekonomickú aktivitu. Aktivitu, ktorú vytvára a poháňa (aj) snaha o vytvorenie zisku. Skúsme sa však pozrieť na tie zásahy štátu do trhového prostredia, ktoré naopak nové ekonomické aktivity vytvárajú. Bude takto (na základe zákona) vytvorený zisk hodný obrany a obhajoby podobne, ako je to u zisku, vytvoreného na trhu napriek existencii obmedzujúcich zásahov štátu?
V článku popíšem niektoré ekonomické aktivity, ktoré nevznikli ako reakcia na trhový dopyt, nepokrývajú žiadne reálne potreby zákazníkov, ale vznikli z vôle zákonodarcu. Budem sa venovať tým aktivitám, ktoré prevádzkujú súkromné spoločnosti, a to tak, že sa javí, že ich poskytujú v konkurenčnom prostredí, pretože sa zdá (a možno nielen zdá), že ich môže poskytovať každý subjekt, ktorý uspeje na tomto špeciálnom, len a práve štátom vytvorenom trhu.
Principiálne otázky, ktoré ma zaujímajú a ktoré vyvolávajú kontroverzie medzi obhajcami slobody a súkromného vlastníctva sú napríklad tieto:
- Je správne obhajovať súkromné aktivity, ktoré sú realizované nie na základe trhovej ponuky a dopytu, ale na základe zákona? Len preto, že ich vykonáva súkromník a nie štát?
- Je správne obhajovať takto vytvorený zisk? A špeciálne zisk, ktorý vzniká z príjmov, ktorých výška je daná zákonom a štát tieto príjmy (pre občana sú to dane) pravidelne zvyšuje.
- Je správne obhajovať súkromné vlastníctvo (presnejšie existenciu) týchto firiem, napríklad proti hrozbe ich znárodnenia?
Stravenkové firmy
Štát zákonom núti zamestnávateľov poskytovať svojim zamestnancom počas práce stravu. Keďže väčšina zamestnávateľov nemôže mať vlastnú stravovaciu prevádzku, zákon umožňuje túto povinnosť plniť aj tak, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi „stravenky“. Pomocou ktorých zároveň prispeje zamestnancovi na úhradu stravy. Veľmi podstatné je to, že nestačí len prispieť na úhradu, ale aj zabezpečiť stravu. Čo zákonodarca šikovne oparagrafoval tak, že vznikli stravenkové firmy.
Stravenkový biznis je jasný nezmysel. Ľudia neobedujú preto, že im to ukladá zákon, ale preto, že sú hladní. Zamestnávateľ zamestnancom úplne dobrovoľne prispieva nielen na stravu počas výkonu práce, ale typicky na celú stravu, včítane stravovania rodinných príslušníkov (ktorí nie sú ekonomicky činní). Zamestnávateľ totiž zamestnancovi za jeho prácu dáva odmenu, mzdu. Ktorej časť zamestnanec chtiac-nechtiac, zákon-nezákon na kúpu stravy použije.
Ak by som nehľadel na súvislosti, na celkový kontext tohto biznisu, ale napríklad len do Modrej príručky mladého/modrého pravičiara (MPMP), tak by mi možno vyšlo, že zisk stravenkových firiem je spravodlivý, pretože nikto nikomu nebráni si založiť stravenkovú firmu.
Povinné zmluvné poistenie (PZP) motorových vozidiel
Autom je možné spôsobiť inému škodu značného rozsahu. Aby sa poškodenému dostalo náhrady škody, štát uzákonil povinnosť poistenia (držiteľa) motorového vozidla, z ktorého bude náhrada škody vyplatená.
Ja viem, že môžem byť rád, že štát neuzákonil PZP aj pre záhradné kosačky, nože dlhšie ako 15 centimetrov, topánky s pevnou špicou, sekery, motorové píly, … ale aj tak, nezdá sa vám, že dôvod zavedenia PZP je podobný, ako zavedenie špeciálnej dane na automobilové palivá? Kto má peniaze na auto, má peniaze aj pre štát a štátom generovaný biznis.
PZP supluje funkciu právneho štátu, v ktorom by malo byť vymáhanie škody spôsobenej poškodenému jednoduché, priamočiare a efektívne. Mnohí poškodení sú však vďační za inštitút PZP, pretože im možno príde jedno, akým spôsobom sa k náhrade dostanú. Pokiaľ sa im jedného dňa tá nepríjemná udalosť nestane a náhrada od poisťovne vinníka nejako nechodí, kým podstúpená byrokracia je nezanedbateľná. A v najhoršom prípade sa im zdá náhrada neadekvátna škode. Pretože kým v právnom štáte by výšku náhrady určil súd, v prípade PZP je to poisťovňa na základe prijatých zákonov.
Zákonodarca aj tu vedel, ako to celé oparagrafovať. Keby totiž skutočne šlo o poistenie, tak by jedným z jeho parametrov bolo aj to, do akej výšky je potenciálny vinník poistený. Výšku náhrady za škodu by nestanovil zákon, resp. poisťovňa, ale nezávislý súd, resp. dohoda vinníka a poškodeného. A poškodený by mal nárok voči vinníkovi, nie voči jeho poisťovni. Akurát to by to poistenie už nemuselo byť povinné, pretože ak si trúfam uhradiť škody z vlastného, tak nepotrebujem poistenie.
A tak sa premyslenou činnosťou zákonodarcu z poistenia stala daň. Jediný parameter, ktorý má zmysel pri výbere poisťovne posudzovať je cena. Pretože ako potenciálneho vinníka vás absolútne nemá prečo zaujímať, či poškodený skutočne nejakú náhradu dostane. Kúpou PZP si totiž v skutočnosti kupujete oslobodenie od povinnosti nahradiť škodu.
A opäť, MPMP to vidí oveľa jednoduchšie: však sa pozrite, ako sa na trhu zvádza boj medzi poisťovňami o zákazníkov pre PZP. Ja ako kverulant extrémista naopak dodám, že to jednak nie je trh poistným (nejde o poistné, je do daň, či odpustok) a že ako potenciálne poškodený sa cítim obmedzený na práve vymáhať si škodu.
Druhý pilier dôchodkového poistenia (sporenia)
O tomto druhu výpalného som toho popísal celkom dosť. Pre účely tohto článku preto len dodávam, že každý jeden cent zaplatený ako poplatok DSS-ke je čistá krádež na základe zákona. Nemám problém s existenciou DSS-iek jedine v prípade, že by svoje služby poskytovali za podmienok, ako sú poskytované na existujúcom trhu úplne rovnakých bankových služieb, vkladov obyvateľstva. T.j. dobrovoľný vklad/výber a existencia vkladových účtov bez poplatku. Ale to by extra nové spoločnosti nebolo vôbec treba, však?
DSS-ky sú de-facto štátne organizácie. Akokoľvek bude MPMP vymývať mozgy kecami o vašom vlastníctve dôchodkových úspor, o vraj trhovom prostredí, na ktorom fungujú ich správcovia. Zákonodarca (už v pôvodnej Kaníkovskej verzii), veľmi dobre vedel, prečo prikazuje presunúť prostriedky sporiteľa najneskôr 7 rokov pred vekom odchodu do dôchodku do fondu, ktorý bude držať výhradne bezpečné aktíva. Pretože zdôvodniť, že najbezpečnejšie aktíva sú štátne dlhopisy nebude až taký problém. Odporúčam priaznivcom MPMP skúsiť toto zoči-voči vysvetliť klientom gréckych dôchodkových fondov.
Zdravotné poistenie
V tomto prípade hraje hlavnú úlohu orwellovské posunutie významu slova „poistenie“. Zdravotné poistenie môžeme považovať za všeličo možné, ale s určitosťou vieme jediné: nie je to poistenie.
Výška poistného nemá žiadny súvis s rizikom, ktoré pokrýva. Je to skôr naopak, pretože poistné sa platí priamo úmerne od výšky príjmov. T.j. zdraví a ekonomicky činní jedinci platia najvyššie poistné, chorí a bezvládni minimálne.
Zo zákona sú poistení aj občania, u ktorých riziko, že poisťovňa bude plniť, nie je náhodná udalosť, ale istota. Žiadna poisťovňa vás nepoistí proti riziku vzniku udalosti, o ktorej je vopred známe, že s istotou nastane. Skúste si ísť do poisťovne uzavrieť životnú poistku na 100 tisíc euro a pri jej uzatváraní povedzte, že vám bola diagnostikovaná rakovina v pokročilom štádiu.
Neexistuje na svete krajina, kde by sa výdavky na zdravotnú starostlivosť hradili skutočným poistným systémom bez zásadných prvkov vynútenej solidarity so starými, chorými a podobne. Pozor!: nezamieňať s prípadmi, kde si zdravotnú starostlivosť platí pacient priamo. Táto moja výhrada totiž smeruje voči presvedčeniu z príručky MPMP, ktoré tvrdí, že na slobodnom trhu by existovalo poistenie, ktoré by pokrývalo zdravotnú starostlivosť.
Zaujímavé je to aj s celkovou sumou vybraného zdravotného poistenia. Ktorá má zásadný vplyv na výšku zisku poisťovní. Nielen, že výšku príjmov môže štát upraviť pomocou zvýšenia sadzby zdravotného poistenia, či zodvodnením ďalších príjmov. Aj bez jedinej zmeny súvisiacich zákonov bude celková suma stúpať so stúpajúcimi príjmami občanov. Viete si predstaviť, že by suma prijatého komerčného poistenia nehnuteľností stúpala automaticky so stúpajúcimi príjmami občanov? Označili by ste za spravodlivý a trhový zisk, ktorý by vznikol komerčným poisťovniam takýmto spôsobom?
Zdravotné poistenie je teda úplne klasická daň, ktorá zabezpečuje zdravotnú starostlivosť na (vynútene) solidárnom princípe, podobne ako dane zabezpečujú iné (nielen) sociálne služby, ktoré štát poskytuje svojim občanom. A to aj proti ich vôli.
Zdravotná daň, ktorú síce platíte svojej zdravotnej prerozdeľovni, bude použitá na úhradu zdravotnej starostlivosti pre iných spoluobčanov. Pretože nejde o poistenie, ale o prerozdelenie, prerozdeľovňa nepoužíva len zdravotné dane, ktoré vyberie. Existuje vyrovnávací mechanizmus, ktorý najprv vyrovná (t.j. prerozdelí) vyzbierané dane medzi prerozdeľovňami. Vyrovnávanie rieši táto vyhláška, ktorá sumarizuje spôsob použitia zákonných ustanovení príslušných zákonov. Pre ilustráciu, výpočet vyrovnávania sa robí podľa tohto vzorca. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2011 o systéme vyrovnávania poistného píše v bode 2.3.2.3 Prerozdeľovanie poistného toto:
V mechanizme prerozdeľovania naďalej pretrvávali nejasnosti vyplývajúce z nejednoznačnej legislatívy. Úrad poukazoval na nevyhnutnosť vykonať legislatívne úpravy najmä v oblasti stanovenia jednotnej formy ako aj spôsobu preukazovania údajov oznámených do mesačného a ročného prerozdeľovania.
Takže zdravotné poistenie nie je žiadne poistenie, je to zdravotná daň, ktorú síce vyberajú zdravotné poisťovne od svojich klientov, ale príjmy sú následne medzi nimi vyrovnávané spôsobom, v ktorom sú ešte aj po siedmich rokoch prevádzkovania nejasnosti.
Z môjho pohľadu si teda červené gorilky napojili svoj odtok zdravotného peňazovodu na výstupe zo systému (nákupy štátnych nemocníc), kým modré gorilky sa napojili na systém na vstupe a systém nasávania majú riešený pomocou nejasností v legislatíve, či pomocou zvyšovania zdravotnej dane. Uvedomte si, že pomocou systému sa ročne prerozdeľujú 4 miliardy euro. Ak sa vám podarí posunúť prerozdeľovacie percento na úrovni desatinného miesta (namiesto spravodlivých 14,4% vykážete upravených 14,5%), zisk z tejto úpravy bude 4 milióny euro.
Ak ste si teraz nalistovali v príručke MPMP kapitolu o tom, ako súkromné zdravotné poisťovne strážia náklady na zdravotnú starostlivosť, tak vedzte, že to isté sa dá realizovať jednoduchým princípom spoluúčasti pacienta na každej platbe za zdravotnú starostlivosť. Akurát odôvodniť u tohto spôsobu riešenia adekvátnosť ustanovizní typu zdravotných prerozdeľovaní by už nedokázal ani autor tej vašej MPMP.
Často sa v debatách vyskytuje spor, či existujúci systém je kapitalistický, alebo naopak socialistický. Ja som čoraz viac presvedčený, že ide o starý, zlý, kedysi hlavne taliansky fašizmus. Ktorého základom v hospodárskej oblasti je Korporativizmus. Nielen vyššie uvedené kvázi trhové, ale o to výnosnejšie štátom generované aktivity (z ktorých som tu vymenoval len zopár), ale aj dotácie, či daňové úľavy vybraným hospodárskym subjektom, ževraj monetaristické tlačenie nekrytých peňazí na účty vybraných hospodárskych skupín a podobne. A keďže mne sa fašizmus bridí rovnako, ako socializmus či komunizmus, ja s korporativistickým ziskom proste problém mám.
10,970 celkovo návštev, 3 návštev dnes
Ako základ si zoberiem otázky v článku:
Je správne obhajovať súkromné aktivity, ktoré sú realizované nie na základe trhovej ponuky a dopytu, ale na základe zákona? Len preto, že ich vykonáva súkromník a nie štát?
Je správne obhajovať takto vytvorený zisk? A špeciálne zisk, ktorý vzniká z príjmov, ktorých výška je daná zákonom a štát tieto príjmy (pre občana sú to dane) pravidelne zvyšuje.
Je správne obhajovať súkromné vlastníctvo (presnejšie existenciu) týchto firiem, napríklad proti hrozbe ich znárodnenia?
Odpovede môžeme nájsť pri skúmaní realitity made in SLOVAKIA:
Je správne aby štát plytval daňami a štátnymi príjmami všetkých občanov ?
Aby tých pár ľudí pri moci rozdalo zo štátneho = spoločného svojim kamarátom, známym, sponzorom, rodine len preto že sú pri moci?
Nástenkový tender
Sociálne podniky
Mýto
Diaľnice (hlavne cez PPP)
Gorila
Emisie
kauza Tipos
licencie pre Slnečné elektrárne
zlučovanie dvoch ŠTÁTNYCH zdravotných poisťovní
Záchranky
Vojenské vysielačky
Mokys
Dychové testery
Nákup sanitiek
Sitká (platinové)
budova Daňového úradu (aj ficova aj dzurindova vláda)
Dalo by sa písať aj o tomto roku
len nákup 3x tak drahých koľajníc ako je bežná cena
Zákon o dotáciách pre Paroplyn
kauza Trnka a kataster
….
atď
To všetko ukazuje, že štátne na Slovensku nevie fungovať bez plytvania, podvodov, rozkrádania, obohacovania
PRETO nech sa to nepáči mnohým
na Slovensku je štát najhorší vlastník
18 7
Tie príklady, ktoré si uviedol, nemajú nič spoločné s plytvaním, nijako nedokazujú, že štát je najhorší vlastník v zmysle nehospodárneho nakladania s majetkom. V daných prípadoch totiž podľa mňa ide o úplne jasný ZÁMER. Zámer akcionárov, t.j. skutočných vlastníkov štátu. A ver tomu, že z ich pohľadu konala ich firma, štát s.r.o. plne v súlade so zadaním. Že výsledok práce štátu zadávateľa úlohy uspokojil.
.
V svojom článku popisujem úplne rovnako účelové a aktívne zorganizované peňazovody smerujúce do garáží svojich tvorcov, ako sú tie, ktorých zoznam si pripojil.
.
A preto, rovnako ako nebudem označovať zisk majiteľa budovy daňového úradu v KE za trhový a spravodlivý, rovnako tak nebudem ako trhový a spravodlivý označovať zisk súkromnej firmy, zabezpečujúcej stravenky, zdravotnej, či dôchodkovej prerozdeľovne. Tunel ako tunel.
10 4
Presne o to ide ako na ten ZAMER:
V tom je ten najväší rozdiel.
Realita na Slovensku ukazuje že čím menší štát (čím menej vlastní) tým sa menej kradne, plytvá , koná nehospodárne. Preto sa teraz za fica ide privatizovať všetko čo súvisí so štátnym rozpočtom . Ale napríklad privatizácia Telkomu, alebo štátnych hmotných rezerv sa nenazve privatizácia, ale „Zámena aktív“…
Presným sporom je, že či má štát vlastniť všetko, alebo nič.
Len mnoho diskutujúcich zabúda, že ak takto hovoríme o štáte hovoríme o SLOVENSKU. Nie nejakej rozprávkovej krajine. Ale o Slovensku. Našom Slovensku v ktorom sa najlepšie a najľahšie berie zo štátneho = teda z majetku všetkých jeho občanov. Kto za to môže? Voliči.
Preto niet inej možnosti len znižovať podiel majetku štátu. Čím menej štát bude mať, tým menej sa bude dať „vypariť“.
4 5
“ Presným sporom je, že či má štát vlastniť všetko, alebo nič. “
.
Áno, toto je jadro sporu. Ja tvrdím, že samotné súkromné vlastníctvo nič nerieši.
.
Ak ma štát bude nútiť nakupovať u svojich akcionárov služby, ktoré nechcem, nepotrebujem a za ceny, ktoré si určí zákonom, tak je úplne, ale skutočne úplne jedno, či tí akcionári budú prevádzkovať svoje výpalníctvo prostredníctvom súkromnej spoločnosti Dôvera, alebo či bude vyberať štát do rozpočtu a do spoločnosti Dôvera ich bude posúvať z rozpočtu.
.
A mať také klapky na očiach, že vidím podobné problémy len na Slovensku, či nebodaj vidím tak selektívne, akoby problém bol iba preto, že je to na Slovensku, tak to už nemá zmysel ani komentovať.
.
Oproti vojnám, ktoré vedú zbrojárske firmy v mene svojho U.S.A. s.r.o. sú tie naše gorilky nevinné, hravé mláďatká.
4 5
Keby sme si pozreli ako štát hospodári vo Švajčiarsku, Dánsku, Nórsku, Fínsku…atď zistili by sme že rozdiely oproti Slovensku sú obrovské.
Preto musíme písať o Slovensku, lebo tu žijeme.
Aj to čo je v článku napísané je o Slovensku.
Štát žiadneho poistenca nenúti platiť súkromnej zdravotnej poisťovni.
Každý sa môže sa prehlásiť = vždy v septembri do štátnej. Keby zástancovia štátu neideologizovali ale presvedčili všetkých aby prestúpili do „štátnej zdravotnej poisťovne“ za čo by potom platil štát ?
Ale KTO má záujem na rozmýšľaní? Veď potom by vláda nemohla zo štátneho dať 400-500 mil eur ako odstupné pre súkromnú zdravotnú poisťovňu. Tá vláda čo „ideologicky“ klame že je za štátne.
Preto opakujem vždy ak sa hľadajú riešenia nájdu sa. Len potom by sa muselo opustiť ideologické vnímanie a začal používať rozum.
3 3
Podla mna ste neporozumeli, co sa vam Tibor Pospisil snazi povedat. V skratke – on neobhajuje statne vlastnictvo, ale len hovori, ze ak stat umelo podporuje cinnost urcitych subjektov a zaistuje im napriklad zisky v podstate zakonom (akymkolvek sposobom), je uplne nepodstatne z pohladu slobody trhu a jednotlivca, ci ide o firmy statne alebo sukromne (jedno je socializmus a druhe korporatny fasizmus)
5 1
Michal
ale ak to štát robil cez privatizáciu vopred vybraným a s úvermi od štátnych bánk = cez mečiara mečiar mal najviac percent
ak to robil zo štátneho rozpočtu za fica fico má dnes najviac percent
preto je štát na Slovensku najhorší vlastník
hovoriť teda že štát by to robil lepšie neobstojí
lebo na Slovensku štát (teda tí čo ho viedli a vedú) rozdáva svojim
a je jedno KTO je tam či tzv ľaví, alebo tzv praví
preto je jedinou cestou podľa mňa minimalizovať (vlastníctvo) štátu…
nie pre to, že by by som si to IDEOLOGICY prial, ale preto lebo na SLOVENSKU je to tak = vždy sa dá zo štátneho dávať iba pár svojim a my ostatní to vždy zaplatíme.
Aj štát má zisk = dane , poplatky, pokuty…a ako s nimi nakladá?
Ako najhorší vlastník.
2 4
Ja s vami v kazdom bode suhlasim, lenze toto ani nebolo predmetom „sporu“
0 1
v severnej korei sa taketo skutky nedeju a „štatu“ je tam plna prdel. a na to aby sa diali kriminalne činy nie je jedinou a postačujucou podmienkou existencia štatu ale potrebuješ taku kriminalitu vytvarajuce prostredie. to že sa po roku 1989 vytvorilo kriminalne prostredie vyrazne presahujuce byvale rozkradanie socialistickeho vlastnicva, nie je slovenska špecialita. je to sučasťou „tranformacie“ na menej štatu“ podla zasady vaclava klausa „neznam spinave penize!“
2 6
Zaujímavý spôsob riešenia kriminality. Absolútna prezumpcia viny. Proste všetkých potenciálnych kriminálnikov (t.j. všetkých občanov) zavrieme do basy. Oboženieme celú krajinu múrom, či ostnatým drôtom, zavedieme vnútorné pravidlá na úrovni väzenia a pokus o útek sa trestá zastrelením.
.
Princíp chápem, len toto mi ešte nikto z vašich nedokázal vysvetliť:
prečo ste chránili pred kriminálnikmi (občanmi) aj susedné štáty? Prečo vám vadilo, že vám taký kriminálnik ujde do Rakúska?
.
Tiež je zaujímavá argumentácia majetkovými rozdielmi. Povedzme, že dnes by u komoušov stálo auto 2000 euro, ale kvôli obmedzenej dostupnosti by ho mali len vybraní jedinci. Taký vybraný jedinec by to videl takto: však ja som len o 2000 euro bohatší. Kým na „západe“ má chudák auto na 5000 a boháč za desať násobok. Takže u nás v komunizme sú menšie rozdiely. Ten chudák naľavo, čo sa k autu nemá šancu dostať, to samozrejme vidí úplne opačne: on nemá žiadne auto, preverený súdruh auto aké-také, ale má. Čo môže byť z jeho pohľadu úplne iná kvalita rozdielu ako funkčné auto za 5 vs. 50 tisíc.
3 2
neviem, prečo sa pýtaš mna? ta hranica vznikla preto lebo ju vymyslel churchill. ty si spominaš samozrejme až a len na plot pri devine,ale ona vznikla už cez vojnu. namaloval ju churchill stalinovi na taky papierik vo velkosti a5. bola to odmena pre jozifa visarionoviča za to, že anglani nemuseli vykrvacat niekde pri pariži. a potvrdil ju roosevelt na jalte. tomu pomohol stalin s japonskom. predali nas v mnichove, na jalte aj v 1968.
1 2
Bavíme sa o krajinách, kde je štátu „plná prdel“ a o ktorých si ty napísal, že tam sa isté veci nedejú. Z mojich pozorovaní je to tak, že nízka kriminalita je tam preto, že v base sú pre istotu všetci. Chápem tento systém zníženia kriminality. A verím, že v tvrdej base je skutočne možné udržať poriadok.
.
To, čo sa pýtam, prečo z tej basy bránia útekom von (do iných krajín)? Keby sa bránili smerom dnu, to by som pochopil. Ale útek kriminálnika predsa nemôže ohroziť bezpečnosť a blahobyt vo vnútri.
.
A čo sa týka hraníc, tak možno až na pár výnimiek, hranice vždy zvykli kresliť „mocní“, ktorí si delili dobyté územie. Že nie všetky boli obohnané ostnatým drôtom, to tiež chápem. Niekde proste vymenili nízku kriminalitu za slobodu. Otázka bola iná: Aké ohrozenie vnútorného raja by znamenal útek kriminálnika, kverulanta a podobných indivíduí.
2 2
pred nejakym časom bol zverejneny prieskum ako si predstavuju svoju buducnost absolventi ekonomickej univerzity bratislava. temer všetci sa chceli zamestnať v zahraničí. čo ty na to? mne osobne sa to páči. fakt nie je dobre tu držať každeho blbca.
tie ploty tam naozaj neboli preto aby zabranili srholcovi utekať za študiom v rime. nakoniec kto naozaj chcel a išiel za tym systematicky nakoniec emigroval. ten plot bol rovnakou sučastou ruskeho strachu z vojny ako existencia rakiet SS20, atomovych ponoriek, alebo waršavskej zmluvy. hranica bola strategickym vojenskym opatrenim a nie opatrenim proti osobnej slobode alebo neslobode. zabranit emigracii doležitych ludí nebolo o ludskych pravach ale o tretej svetovej. alebo veriš, že by pri existencii dvoch spoločenskych systemov aj tak vojna nenastala? proste nemohol si mat socik a kapik oddeleny dobrym slovom.
1 3
tak to sa teda riadne mylis. berlinsky mur bol vystavany prave kvoli tomu, ze emigracia uz zacal postihovat zakladne fungovanie hospodarstva socialistickych krajin. v tom case to bola obrovska propagandisticka prehra vychodneho bloku – vazenie nabralo svoje realisticke kontury, ale nedalo sa inak. podla wikipedie opustilo po vojne NDR 3 miliony obyvatelov. sakra vela dolezitych ludi zilo vo vychodnom nemecku 🙂
proste nemohol si mat socik a kapik oddeleny dobrym slovom.
nemohol, skor ci neskor vznikne stav, ked chudoba v kap krajine sa ma vyrazne lepsie ako stredna trieda v krajine socialistickej.
3 1
to je zjednodušeny pohlad. akoby o pltote rozhodovali nemci alebo predseda strany v malackach. o plote sa rozhodovalo v moskve. proste UV KSSZ si povedal, že takto to nechce a urobil opatrenia. mysliš, že by walter ulbricht postavil plot a rusom nič nepovedal. polytbyro nevzrušovalo to že ludia maju horši televizor, ale že armada ma menej rakiet.
0 4
Wiki:
Die Entscheidung zur Schließung der Sektorengrenze fiel bei einer Besprechung zwischen Chruschtschow und Ulbricht am 3. August 1961 in Moskau,[12] nachdem sich die sowjetische Führung seit Mitte der 1950er Jahre lange gegen ein solches Vorhaben verwahrt hatte.
ty mas celkom talent sa kardinalne mylit 🙂
1 1
nepiše sa tam jasne, že hoci to ulbricht chcel, tak si ho postavit nemohol. že rozhodovalo ruske politbyro? mysliš, že rusov k povoleniu stavby viedli ekonomicke problemy NDR? nie viedlo ich k tomu poznanie, že vojensky ustoja novy problem s byvalymi spojencami. lebo mur v berline bol porušenym dohody. to čo si našiel len potvrdzuje to čo som napisal. o muroch, dratoch a bohie čo ešte na hraniciach bolo sa rozhodovalo v moskve..
0 2
len k tej emigracii, ked mali ludia pocit ze tu bude viac slobody a veci budu smerovat k lepsiemu, tak boli ochotni sa vratit, ked dosli v 68 rusi a bolo jasne ze vsetko bude tak ako predtym, tak uz ostali vonku – nevidis tu rozpor s tvojim tvrdenim? ked to nebol taky vazny problem, preco sa jednoducho neumoznilo vsetkym co tu nechcu byt ist prec, ved aj tak to boli len podvratne zivly s kapitalistickymi myslienkami, ci?
k politikom – ano, menia sa politici od meciara az po fica, ktory z nich nekradol? kedy sa konecne najde taky co nebude kradnut? ono neide len to to, ze cikradne alebo nie. rovnako dolezite je aj to, ci ludom zo slobody ubera alebo ubera zo sily statu, a zatial ani jeden nezmensil regulacie zivota ludi.
0 1
palo, tusim ty si pisal, ze si byvaly volic pravice, teraz nerozmiem co tu obhajujes.
za komunistov sa kradlo rovnako ako teraz, len socialistickejsie, teda kradol kazdy ale po malo, teraz kradne par ludi vo velkom, sumy budu rovnake. naozaj nepoznas tie historky z komunizmu, ze kto robil na pumpe alebo v servise bol kral. kto robil v masokombinate menil salamy za banany a kto v elektro tak menil miesto v poradovniku za nejake ine sluzby?
nie je hanba priznat si ze v tomto nemas pravdu, hamba je obhajovat neobhajitelne, nereagovat na argumenty a otazky a vymyslat si trapnu obhajobu (neber to osobne). ale tu jednoducho nemas pravdu, ak by socialisticke krajiny neboli obohnane murom, casom by vyznamna cast obyvatelstva emigrovala, to je fakt. tvrdit ze kto chcel emigrovat ten emigroval a hlasit sa k pravici, to je uz naozaj sila. aj ked sa niekomu podarilo emigrovat (dost ludi zomrelo na hranici ked ich zastrelil pohraniciar – podla teba si zvolili len zly sposob emigracie?), co sa stalo s jeho rodinou?
z tohto pohladu je jedno ako vznikli hranice a berlinsky mur. obhajovat tie zverstva a silny stat (neviem preco si potom o sebe myslis ze si praviciar – skor budes zastanca silneho statu s „pravicou“ na cele) len preto ze za komunizmu sa menej kradlo (nekradli sa take velke sumy naraz) je nazoaj nespravny postoj.
zamysli sa, kto kradne teraz? politici a ich kamosi. preto potrebujeme viac politikov a ich kamosov? nie, potrebujeme menej statu, menej politikov a menej ich kamosov. kradnut sa bude dovtedy kym bude z coho. ked vidis riesenie v tom, ze najdeme inych politikov, terz uz tych spravnych, co nabudu kradnut a budeme ich pekne po obciansky vsetci kontrolovat, tak mi tu napis (okrem seba) aspon troch ludi, co nebudu kradnut ked budu pri moci a si ochotny dat za nich ruku do ohna.
precitaj si toto: http://www.pouzimerozum.sk/2012/03/18/backfire-effect-efekt-opacneho-ucinku/
0 1
to nie je obhajoba, to je len a len viac alebo menej presny opis ako som tie časy zažil. vieš mnoho ludi ma univerzalnu vlastnost „podla seba sudim teba“ a „fukať podla novych vetrov“. vtedajšia realita bola aka bola a nie taka aka niekomu dnes pre jeho nazory a argumenty vyhovuje. tak to je aj o tom kradnutí. kradol každy je klamstvo. moj dedo a mama robili na družstve vo vinohradoch. čo si mal ukradnuť? hrozno. ved mal vlastnu zahumienku a doma 800 litrov vina. a ani by ich to nenapadlo, boli veriaci a to bol hriech. nepokradneš ti nič nehovorí? to si fakt mysliš, že predchadzajuca a dnešna dochodcovska generacia boli a su sami kríminalnik. ano pumpar kšeftoval s blokmi na naftu. dokonca podplatil aby sa na tu pumpu dostal. ale kolko bolo takych pump? v pezinku jedna a najbližšia až v rači. mäsiar jeden v dedine. čo ukradol zamestnanec vychodoslovenskych želežiarni? to je taka oblubena fraza, že kradol každy. nie je to pravda. tak isto nie je pravda, že by kradol každy dnes, keby mal tu možnosť. ja som žil a žijem medzi realnymi ludmi. väčšina su slušní a mnohí vysokomoralni a vznešení ludia. alebo tvoj otec, matka, dedo alebo babka su kovaní zlodeji a ked ideš domov tak si odkladaš penaženku do trezora v banke? ja nechavam ludi samych v mojom obchodiku, ked si idem vypit vedla do baru kavu. za 4 roky mi nič nezmizlo. možno preto že predavam stare knihy a nie kokain, tak ku mne zlodeji nechodia.
a dnes sa okradanie v zamestnaní v sukromnych firmach nedaje? kradnu aj skladnici a kradnu aj top manažeri. nie všetci, ale zopar sa najde. skladníka vyhodia a s top manažerom sa rozlučia zlatym padakom, len aby firma v hanbe nezostala. zlodejstvo je otazkou moralky a príležitosti alebo pokušenia ako sa vraví. a je jedno či je to štatne alebo sukromne.
tvrdiť že by emigrovala väčšina je blud. za prve, bez reštrikcii by existoval iny system vyjazdu a navratu a za druhe inač by vyzerala aj krajina. proste niečo ako juhoslavia. nakoniec v strede 60-tych rokov to bolo slobodnejšie a žiaden exodus sa nekonal. dokonca aj ty čo boli v 1968 na dovolnke na „zapade“ by sa skoro všetci vratili, len si to rozmysleli, ked v auguste došli rusi. juhoslaviu, ktora bola „otvorena“ vždy tiež neopustila väčšina. ten stary vtip, že Vondračkova vravela Štrougalovi aby otvoril hranice a on jej povedal: helenko, ti šibalko, ty chceš aby sme boli sami! je len vtipom. mnoho ludi si zjednodušuje veci tym že si ich namaluje jednou farbou a pritom aj vtedy bolo viac odtienov šedej než v tej erotickej knihe Fifty Shades of Grey – Päťdesiat odtieňov sivej.
a hladanie inych politikov sa podla teba nedeje? tie obludne mečiarovske typy su v parlamene? narodny opilec je v parlamente? sdku vyhrala volby? ked to fico pohnojí, akože sa mu to pri tej družine čo tam ma, pravdepodobne podarí, mysliš, že ziska ustavnu väčšinu? aj v angiicku im to nevyšlo na prvy krat. ta zmena sa deje, dokonca aj ked ludia zvolia exota ako je matovič, tak si svolili niekoho moralnejšieho než mikloša, slotu, chrena alebo mečiara.
vieš može sa stat, že naraziš v nemocnici na chirurga, čo si vypyta uplatok. ale za to nezruším lekarsku fakultu, univerzitnu nemocnicu a nepoviem narodu aby si každy osobne uzatvoril slobodnu menejštatnu poistnu zmluvu zo záchrankou.
tu mi niekto nukal na dožitei severnu koreu. nechce sa mi tam ist. neodišiel som v mladosti do ameriky, pretože to tu mam rad, tak na čo ist do korei alebo monaca. ale ja tu nikomu, kto tu tak plneho hrdla vykrikuje „MENEJ ŠTATU! nenukam Somalsko alebo Sudan, Mali, terajšiu Syriu. tam si každy môže do sytosti užiť svojho vysnivaneho sveta, bez zasahu štatu. alebo si tu naozaj myslite, že „menej štau“ je švajčiarsko?
0 1
berlinsky mur bol uz len end pointom rozdelenia koristi z druhej svetovej vojny. ja osobne by som za tym ani nic ine nehladal.
sk.wikipedia.org/wiki/Berlínska_blokáda
0 2
palo satko :
Zrejme by sa ti pačil život v sev.korei.
Maš šancu, že fico ten sev.korejský system postupne zavedie aj tu. A všetci budete spokojní, že sa prestane kradnúť. Nebude čo kradnuť.
0 1
no v roku 1989 si velmi vela ludi myslelo, že tu nie je čo ukradnuť. a bolo.
ver aj ked budeš mat holy zadok, aj tak z teba možem urobit vhodou požičkou alebo hypotekou poslušneho za par šupov makajuceho otroka.
1 3
„v severnej korei sa taketo skutky nedeju“ – to bude asi tym ze severna korea nie je „parlamentna zastupitelska demokracia“, cize politici si tam na kradnutie nemusia vymyslat zlozite podvodnicke schemy ktorymi by oblbli obyvatelstvo, tam si vladnuca skupina moze vziat od koho chce co chce bez ospravedlnovania a predstierania ze je to pre dobro ludu
4 1
vrele doporučujem si pozriet realne fotky zo zasadnutia korejskej strany alebo tie z pohrebov. vykašli sa na červenu ale pozri si vyskyt obezity. naprr. http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/northkorea/9704960/Kim-Jong-un-warns-against-unrest-in-North-Korea.html
ked sa pozrieš sami maršal, sami general a obezneho tam nenajdeš. ešte aj tie metale sa na nich len tak plantajú. maš na to nejake vysvetlenie, cez kradnutie? u nas si ešte človek nenakradne ani prvy milion a už je vyžraty ako prasa. a v slobodnej amerike je vyžraty aj z charity. vyzera to tak, žo oni tomu veria. hoci je to hluposť a sposobuju si pri tom problemi, v ten ich socik veria. chudi maršali neboli ani v rusku za stalina.
1 4
:))))
si ma presvedcil, kedze nemaju vyzratych generalov, tak sa tam jaternice z vojenskej kantiny nekradnu!
1 1
no ono je svet niekedy zložitejši a nie všetko čo sa v nom udeje je premudro popisane v priručke brigadnika Bartolomei Finance.
0 2
Bolo písané a je to pravda, že ak je vlastník štát v dnešnej podobe, že sa obohacujú určité skupiny ľudí. Ale pri súkromnom vlastníctve sa zisk delí veľmi nespravodlivo. Tiež je hŕstka ľudí milionármi, miliardármi a pracovníci majú oveľa menej aj keď oni tvoria tie zisky. Takže prakticky neni medzi nimi veľký rozdiel. Za socializmu bol štát vlastník všetkých podnikov a zisky šli do štátnej pokladne. Takže boli peniaze na všetko. Dnes štát nevlastní takmer nič a pokladnica je prázdna. A z toho mála ešte štátny aparát rozkradne nezaslúžene, takže niet peňazí na nič.
0 2
Je veľa bodov, ktoré sú v článku nesprávne. Napríklad povinné poistenie škôd spáchaných motorovým vozidlom inému eliminuje riziko, že by vinník nehody nezaplatil obeti nehody kvôli nesolventnosti. Povinné poistenie internalizuje náklady rovné matematickej pravdepodobnosti nehody. Alebo druhý pilier je rozumná vec, pokiaľ sa realizuje vo veľkom počte vzájomne si konkurujúcich DSS, ale tam je už problém s dokonalou informáciou užívateľov a sporiteľov, lebo oni dokonalú informáciu nemajú a občas naletia aj bankárom s investičnou schémou, aj poisťovákom s kombinovanou životnou poistkou.
Ale jedna vec je jednoznačná: zisk je zisk, ak spĺňa definíciu zisku. Zisk môže byť dosiahnutý hoci zneužitím pozičného monopolu, zneužitím legislatívy, či zneužitím politickej moci. Ale bude to zisk, lebo to bude rozdiel medzi realizovanou predajnou cenou a „opportunity cost“ pri výrobe. Žiaľ nepoznám slovenskú ekonomickú terminológiou, tak niektoré pojmy poznám len anglicky a francúzsky.
3 2
ad: “ Povinné poistenie internalizuje náklady rovné matematickej pravdepodobnosti nehody. “
.
Toto nie je pravda. Každý poistený zaplatí určite viac, ako je pravdepodobnosť škodovej udalosti. Pretože z niečoho tá poisťovňa musí žiť. Takže keby nebolo poistenie povinné, tak by poisťovňa nezískala peniaze od najmenej rizikových vodičov, pretože tí by mohli zvážiť racionálnu možnosť hradiť prípadné škody nimi spôsobené zo svojho.
.
ad: “ Alebo druhý pilier je rozumná vec, pokiaľ sa realizuje vo veľkom počte vzájomne si konkurujúcich DSS “
.
V čase vzniku 2.piliera bol trh s finančnými produktami pre „zhodnotenie“ úspor plne rozvinutý a plne konkurenčný. Tento trh by nemal problém absorbovať nové peniaze z dôchodkového sporenia na základe trhových zákonov. Novo vzniknuté špeicálne finančné ustanovizne nemali žiaden iný účel, cieľ dôvod vzniku …, ako je zákonom pridelený zisk pre akcionárov politických strán (čí štátu).
2 2
Ták dóbre no. Povinné poistenie internalizuje náklady rovné matematickej pravdepodobnosti nehody plus zisk. To som považoval za tak samozrejmé, že to nestojí zato spomenúť: každá súkromná komerčná aktivita je vykonávaná za účelom realizácie zisku. Aj poistenie. Pri poistení áut je dostatočná konkurencia, aby nevznikol oligopol.
K druhému pilieru: neviem, či hovoríme o tých istých veciach. Na Švajčiarsku po švajčiarsky existuje viacpilierový systém dôchodkov. Prvý pilier je priebežný a mladí financujú starých. Je zásluhový v tom, že sa počíta počet rokov s maximálnym príspevkom a kto odpracoval 42 rokov so zdaneným platom asi 96 tisíc ročne, dostane maximálnu výmeru, ostatným sa lineárne kráti. Všetko, čo bolo zdanené nad maximálnou hranicou, je už sociálny príspevok na chudobných. Prvý pilier si platia všetci, čo nedosiahli dôchodkový vek, teda aj nezamestnaní a ľudia na predčasnom dôchodku. Je permanentne deficitný kvôli demografii a preto bude treba buď zase zvýšiť príspevky, alebo zvýšiť dôchodkový vek. Hovorí sa o ňom od konca 19. storočia, uzákonený bol až v 1947. Potom sa ukázalo, že len prvý pilier uvrhne veľa dôchodcov do chudoby a je nedostatočný. Ak niekto zarába celý život 10-15 tisíc mesačne a na dôchodku len 2 alebo 2.3, tak buď investoval do majetku, alebo do potomkov, alebo skonči život v chudobe.
Potom je druhý pilier, ktorý je tiež povinný a to je kapitalizačný pilier. Kedysi v polovici 19. storočia to bolo jediné dôchodkové poistenie a organizovalo sa podľa cechov. Tak to ostalo. Ale ak by sa mal systém vytvoriť od nuly, lepšie by bolo mať konkurenciu, než ostať uzavretý v cechovej schéme. Druhý pilier je kapitalizačný a totálne zásluhový. Štát predpisuje minimálnu konverziu, teda prepočítaný výnos. Ak to DSS nedosahuje, zasiahne štátny dohľad a kasa je zavretá a poistencov zdedí konkurencia. Prvý a druhý pilier spolu dajú asi 70% predošlého príjmu. Bez profesionálnych výdavkov sa s tým dá žiť.
Tretí pilier je dobrovoľný a je to systém súkromný, konkurenčný, s mnohými podobami od bankových a investičných po poisťovacie produkty. Výhodný je v tom, že príspevky doň do nejakej určitej výšky sa odčítajú z daní a zdania sa, až keď sa na tie peniaze siahne. Progresívna daňová sadzba to robí fiškálne zaujímavým. Ak niekto má tretí pilier, môže realizovať nejaké typické dôchodcovské investície, ako dom v Španielsku či chatu v Alpách a dožiť tam. Štvrtý pilier sú súkromné úspory a investície a to nie je nijak reglementované ani daňovo zvýhodnené. Čo bolo na Zlodejsku rozvinuté, všetky tie investičné schémy a tak, to približne zodpovedá 3. pilieru na Švajčiarsku.
Aj na Švajčiarsku existuje pozičná renta. Donedávna existovali aj legálne kartely, teraz sa proti tomu už bojuje. Neexistuje všadeprítomná korupcia a štátom organizovaný zločin. Zákony, ktoré by umožnili bezprácny zisk nejakým darebákom, by ľud zrušil v referende a tí, čo s takým zákonom prišli, by v politike nadobro skončili. Dožili by ako Mečiar v zabudnutí.
5 2
Ohľadne PZP som chcel napísať, že keby nebolo povinné, niektorí, hlavne výrazne menej rizikoví vodiči, by si žiadne poistenie nekúpili. A celá matematika by dostala na vstup úplne iné čísla, úplne iné pravdepodobnosti.
.
A zároveň: keby nebola úhrada škôd limitovaná, či inak „pevne“ určená, na trhu by zrejme existovali poistné produkty s rôznou úrovňou plnenia. Ale hlavne: za škodu by stále bol zodpovedný vinník, nie poisťovňa. Bol by to potenciálny vinník, ktorému by zrazu sakra záležalo aj na iných podmienkach okrem najnižšej ceny. Pretože škodu by hradil on a ak by mal poistenie, istú časť úhrady by mu poisťovňa preplatila.
.
Toto by bolo skutočné poistenie na skutočnom trhu. Teraz je to kúpa odpustenia povinnosti uhradiť škodu. Ak tam nevidíš rozdiel, je mi ľúto.
.
Dôchodkový systém v Švajčiarsku nepoznám. Na Slovensku je 2. aj 3. pilier čistá ryža pre finančné spoločnosti. Pričom u 3.piliera to nie je problém, keďže je dobrovoľný.
1 1
Práve v tom je problém, že keby povinné poistenie áut nebolo povinné, tak by po svete pobehovali nepoistení a po spôsobení škody by ju nemal kto nahradiť. Ak je niekto taká socka, že nemá na poistenie, tak radšej nech nejazdí vôbec. A to je v kocke história povinného poistenia.
1 2
Škody by hradili vinníci. Tak to je snáď správne, či nie?
0 1
Práve som to napísal. Vinníci by hradili len vtedy, ak sú solventní. Ak nie, tak by si škodu hradila obeť. Poistné pre všetkých by kleslo, ale časť nákladov by bola hradená obeťou, čo je negáciou poistenia. Globálna cena by ostala rovnaká. Obeť by nevedela, či jej škodu spôsobí poistený alebo nepoistený vinník. Teraz sa to stať nemôže, lebo povinným poistením sa vytvorí provízia na krytie tej udalosti a nik nemusí znášať likvidačné náklady. O tom je štát – má vyrovnávať veľké riziká. Povinné poistenie automobilistov je v súlade s touto úlohou.
2 2
ale ved o tom uz TP pisal, je to chyba vymozitelnosti prava. Aj keby mal vinnik doslova holy zadok, stale moze skodu splacat svojou pracou. (Nielen) Nase s-udy vsak nevedia rozhodnt ani o tom aby vinnik zaplatil skodu ak ma z coho, nie to este ked nema. PZP teda nahradza jednu chybu statu dalsou, co ma konieckoncov neprekvapuje.
2 2
Povinné poistenie existuje všade, aj na Švajčiarsku po švajčiarsky, kde nie je problém s vymožiteľnosťou práva. Ale je problém s vymožiteľnosťou pohľadávok od nemajetných, lebo doklad o nemajetnosti ich robí finančne nedotknuteľnými.
2 2
Nieje to nutne tak ako pisete. Obet sa moze vzdy poistit, co zodpovedni aj robia, dobrovolnym pripojistenim. Nasledne v pripade nehody to preplaca poistovna obete a ta to vymaha od vinnika. Obet je v klude. Tym padom je miera rizika individualna a kazdy moze o nej sam rozhodnut. Iste je ze by klesli ceny PZP a stupli ceny havarijneho, keby to bolo ako ja pisem.
0 1
Roman Kanala :
„, tak by po svete pobehovali nepoistení a po spôsobení škody by ju nemal kto nahradiť“
– samozrejme, že v NORMALNOM state nie. V normalnom state by po NEZAPLATENí škody išiel vinník do basy. A velmi rýchlo by si nejake peniaze našiel.
A ešte :
Pri povinnom poistení preplacajú poisťovne OVEĽA VYŠŠIE platby za opravy, ako by to bolo pri platení škody samotným vinníkom. Mam s tým osobnu skusenosť – poisťovaci priamo maju zmluvy so servismi, ktoré účtuju velmi vysoké ceny opráv.
A je zaujímavé – poisťovna NIE JE OCHOTNÁ preplatiť peniaze priamo do ruk poškodeného. Prečo asi ???
0 2
Roman :
„Napríklad povinné poistenie škôd spáchaných motorovým vozidlom inému eliminuje riziko, že by vinník nehody nezaplatil obeti nehody kvôli nesolventnosti. “
– takže tento system funguje tak, že ZA NESOLVENTNÝCH zaplatia škodu ostatní (nevinní) poistenci. Platením VYŠŠIEHO poistného.
A to považuješ za obhajobu systemu ???
1 2
A čo iné profesie, ktoré sú tu tiež len preto, že existuje štát?
Čo taký daňový poradca, je jeho povolanie tiež nemorálne?
1 1
Služby daňového poradcu nemusíš platiť zo zákona, ako stravenky, PZP, zdravotné a dôchodkové výpalné.
.
Daňový poradca Ti naopak v ideálnom prípade pomáha znížiť platené výpalné.
.
Ale inak súhlasím, že tých profesií, ktoré by bez štátu nebolo, je viac. Ja som písal o tých, pre ktoré existuje špeciálny zákon. Ktoré boli vytvorené zákonom.
.
A hlavne som písal o takých súkromných firmách, ktorých existenciu ohrozuje fico-štát. A „pravičiari“ sa stavajú na ich ochranu. Predpokladám, že keby fico-štát ohrozil napríklad biznis daňových poradcov, t.j. chystal by výrazné zjednodušenie výpalného systému, že to by tých „pravičiarov“, čo by chceli ten biznis zachovať, že by ich bolo rádovo menej. Aj keď taký Ján Zvolen 🙂 U toho by som si nebol istý 🙂
1 1
Práve stravenky sú najlepším príkladom tupého nezmyslu, ktorý pretrváva len kvôli populizmu. Najprv bol zákon, že podnikateľ má svojich zamestnancov nielen zaplatiť, ale aj nakŕmiť. To dáva zmysel, ak je podnikateľ kuchár a predmetom podnikania krčma. Vo všetkých ostatných prípadoch to nedáva zmysel. Potom sa to „zjemnilo“ stravenkami. Lenže stravenky stratili exkluzivitu na stravovanie a začínajú sa prijímať ako úhrada i pre iné platby, napríklad som to videl v supermarketoch. Načo je taká paralelná mena s obmedzenou likviditou, keď to isté môže vyriešiť oficiálna mena? Len a len na nabalenie sa vyvolených chmatákov. Podobne aj povinné registračné pokladne pre všetkých, či povinná výmena všetkých poznávacích značiek v intervale pár rokov pre všetky autá, atď. Ešte aj na Francúzsku po francúzsky stále platia pôvodné predvojnové čierne poznávacie značky, aj tie novšie, aj najnovšie európske.
5 1
lenze obdobny priklad je aj z kapitalizmu, konkretne bata, ktory prisiel sam s tym, ze nakrmi a dokonca aj osati svojich zamestnancov ako aj ich rodiny, dokonca im staval aj domy, byty, ubytovne. v case hospodarskej krizy k tomu pristupil z dovodu, aby zvysil likviditu svojej firmy znizenim platov zamestnancov, cim dosiahol aj znizenie cien svojich vyrobkov a tie sa stali dostupnejsie pre daleko viac ludi.
komunisti ho nemali prave preto radi, „ukradol“ im agendu. to co oni v tom case hlasali, on uvadzal do praxe. a teraz mozete maturovat o com chcete 🙂
2 3
To sú prvky vertikálnej integrácie, ktoré sa dajú nájsť u Penty, ale aj u siete švajčiarskych supermarketov Migros, ktorí skupujú aj polia od sedliakov, aj kapacity na spracovanie poľnohospodárskych plodín, aj konkurenčný obchod s elektronikou, lebo im chýbal v sortimente, otvorili sieť stravovní typu fast-food a pretože točia veľké peniaze, otvorili si aj vlastnú banku.
2 1
dobry clanok.
◦Je správne obhajovať súkromné aktivity, ktoré sú realizované nie na základe trhovej ponuky a dopytu, ale na základe zákona? Len preto, že ich vykonáva súkromník a nie štát?
je spravne vyrvat hocijaku cinnost z ruk statu a nehat ju vykonavat sukromnikovi. je spravne sprivatizovat nemocnice, univerzity, kataster, odvoz odpadu, zeleznicne sluzby …
to je podla mna v dnesnej dobe aj jedina moznost ako sa v dnesnych mantineloch o nieco snazit – okrem fatalisitckej strategie cakat, kym nastane koniec sveta. absolutne slobodne zdravotnictvo, alebo skolstvo mi pride dnes z kategorie utopii.
vsimnite si napriklad ako sa ficovi uz roky nedari vyhnat ludi z druheho piliera. nepodcenujte male zmeny a ich potencial zmenit myslenie a spravanie ludi.
◦Je správne obhajovať takto vytvorený zisk? A špeciálne zisk, ktorý vzniká z príjmov, ktorých výška je daná zákonom a štát tieto príjmy (pre občana sú to dane) pravidelne zvyšuje.
toto je podla mna absolutne irelevantna otazka. nieje ziadny rozdiel medzi platom stredoskolskeho ucitela v ladomerskej vieske a ziskom zdravotnej poistovne. obe su vysledkom povinnych platieb a nie slobodneho rozhodnutia.
ja nezdielam tuto vseobecnu protigoriliu nenavist, ktora dnes medzi pospolitim ludom vladne. podporim kazde znizenie platieb do statneho, ale co sa deje s peniazmi potom uz nieje moj problem. statne peniaze niesu moje peniaze. keby stat outsourcoval vsetky svoje sluzby na hascak&tkac a.s. a ti by sluzby poskytovali lepsie ako statne institucie – a to by teda poskytovali – tak by som ich zisk vobec neriesil.
je to zaujimavy fenomen, ze ked za statne prezivaju tisice ucitelov a lekarov, je to ok, ked sa ale nabali jeden milionar uz je to problem! triedny boj po novom?
◦Je správne obhajovať súkromné vlastníctvo (presnejšie existenciu) týchto firiem, napríklad proti hrozbe ich znárodnenia?
sukromne vlastnictvo treba branit vzdy.
otazkou je, kto ma to znarodnenie zaplatit. opakujem sa, ale ak si chce fico splnit svoj detsky sen o socialistickom zdravotnictve, nech si ho aj sam zaplati. dobre vieme, ze keby nemal k dispozicii verejne zdroje, otazku znarodnenia by sme tu vobec neriesili.
planujeme mat 3 percentny deficit, ktory mat nebudeme. zvysne peniaze na vyvlastnenie jednoducho niesu!
to su moje odpovede na otazky, ale inac s clankom suhlasim.
0 1
“ je spravne vyrvat hocijaku cinnost z ruk statu a nehat ju vykonavat sukromnikovi “
.
nesúhlasím. Bavíme sa o činnostiach, ktoré by na slobodnom trhu neexistovali. Nebyť špeciálneho zákona, ktorý ich vytvára. Bavíme sa o službách, ktoré nikto nepotrebuje. Sú úplne zbytočné a vygenerované len s cieľom, aby prerozdelili prostriedky tým správnym gorilám. A ešte presnejšie: podobná služba je aj 3.pilier. Akurát ten nie je povinný, takže je v poriadku.
.
“ nieje ziadny rozdiel medzi platom stredoskolskeho ucitela v ladomerskej vieske a ziskom zdravotnej poistovne. “
.
Je tam podstatný rozdiel. Pozícia učiteľa by existovala aj na slobodnom trhu.
.
Tibor Peták mi v inej diskusii napísal, že súkromná zdravotná „poisťovňa“ je krokom od štátneho k trhovému. Toto je esencia tvrdenia, s ktorým nesúhlasím a s ktorým polemizujem. Krok od štátneho to je. Akurát do slepej uličky.
1 2
chces povedat, ze by neexistovali institucie, ktore spravuju dochodkove sporenia? ze by neboli zdravotne poistovne (myslim skutocne poistovne), alebo poistenie proti sposobenej skode? vsat tie institucie existuju aj teraz popri tych statne povinnych!
btw, co by existovalo na volnom trhu, mame len mlhavu predstavu. mozno prave povolanie stredoskolskeho ucitela by skoncilo na smetisku dejin.
0 1
inštitúcie, ktoré spravujú úspory obyvateľstva fungovali na plne funkčnom trhu už PRED vznikom zákonom vytvorených DSS-iek. Neexistoval jediný dôvod zo zákona vytvárať duplicitné inštitúcie k tým trhovým. Dôvod celej dôchodkovej reformy bol jediný: vytvoriť peňazovod z dôchodkového „sporenia“ s tou správnou adresou jeho ukončenia.
.
Neviem, nakoľko si zorientovaný v oblasti financií, či investovania. Ale (celý) ten systém, ktorý vznikol ako výstup dôchodkovej reformy by som z odborného hľadiska prirovnal k financovaniu erotickej spodnej bielizne pôžičkou cez Provident.
.
PZP je z tých tunelov ten, čo mi najmenej vadí. Ale fakt je, že v trhových poisteniach zodpovednosti za škodu sú dnes väčšinou typicky výnimky práve pre škody, spôsobené motorovým vozidlom. Takže jednak si už jednoducho nekúpiš komerčný produkt a z druhej strany poškodený musí prijať zákonom stanovenú náhradu škody. Nevysúdi nič, ani keby sa dostal ku nejakému normálnemu sudcovi.
.
Zdravotné poistenie NIE JE poistenie. Je to maximálne dohľad nad výdavkami za zdravotnú starostlivosť. Dohľad, ktorý sa dá vyriešiť systémom spoluúčasti pacienta.
.
Z druhej strany ak prídeš to poisťovne, že chceš poistku, ktorá ti uhradí normálnu (t.j. napr. mimo nemocníc v SR) liečbu konkrétnych ochorení do dojednanej sumy, tak neuspeješ, odkážu ťa na štátny systém.
2 1
1. tvrdenie tibora pospisila:
nesúhlasím. Bavíme sa o činnostiach, ktoré by na slobodnom trhu neexistovali.
2. tvrdenie tibora pospisila:
inštitúcie, ktoré spravujú úspory obyvateľstva fungovali na plne funkčnom trhu už PRED vznikom zákonom vytvorených DSS-iek
tak sa rozhodni!
inac citas aj tie prispevky ostatnych diskuterov? lebo mam taky dojem, ze len das 30 riadkovy freestyle bez ziadnej vazby na prispevok, na ktory akoze reagujes.
vsak si v konfrontacnom tone napisal skoro to iste co ja!
o tom, ze statom podporovane povinne institucie vytlacaju tie prirodzene trhove som uz na tomto servri pisal casto.
nesdielam s tebou tu konspiracnu paranoiu – Dôvod celej dôchodkovej reformy bol jediný: vytvoriť peňazovod z dôchodkového “sporenia” s tou správnou adresou jeho ukončenia.
0 1
upresním len tú „konšpiračnú paranoiu“:
.
Osobne som sa pýtal Kaníka, prečo považuje za zlé, aby si sporiteľ mohol aspoň malú časť (10-20 %) investovať skutočne podľa svojich preferencií. Odpovedal, že by tie peniaze ľudia prejedli a zostali by potom štátu na krku. Čo je jasný nezmysel, keďže sa bavíme od max. 1/5 celkovej sumy výpalného.
.
Konzekventne sa Kaník, resp. pravica správali aj v súboji o zníženie príspevkov do 2.piliera. Keď tam už (po fico-zmenách) zostala skutočne len tá malá časť, stále preferujú štátom a zákonom regulovaný systém.
.
Takže buď je Kaník rovnaký socialista, etatista a „politik“, ako vládnuci socialisti, t.j. považuje svojho voliča za nesvojprávneho, alebo od začiatku išlo o niečo úplne iné, ako o súkromné sporenie.
.
Ohľadne dôchodkového sporenia / investovania som schopný sa baviť aj na odbornej úrovni (o investovaní, poistení, a podobne). A tvrdí, že už kaníkovský systém bol nastavený tak nehorázne zle (z investičného hľadiska), že proste neverím, že to bolo len neznalosť, neschopnosť a diletantizmus. Ja v tom vidím zámer.
0 1
Odpovedal, že by tie peniaze ľudia prejedli a zostali by potom štátu na krku.
na miesto vsetkych tych predpokladanych nekalych umyslov by to aj mohlo znamenat, ze si to skutocne mysli.
nie bezdovodne je nas libertarianov 5 aj s topankami a nasa politicka dolezitost nulova. vsak len povedz beznemu slovakovi, ze stat sa nema co starat do dochodkoveho zabezpecenia, tak sa na teba budu pozerat ako keby si spadol z visne.
inac co myslis pod tymto?
aby si sporiteľ mohol aspoň malú časť (10-20 %) investovať skutočne podľa svojich preferencií
0 1
Po novom sa do druhého KAPITALIZAČNÉHO piliera posiela 4% z vymeriavacieho základu. Kým do fondov sociálky, z ktorých sa vyplácajú SOLIDÁRNE dôchodky sa odvádza 23% z vymeriavacieho základu. Takže z tých peňazí, ktoré platíš ako dôchodkové výpalné, do 2.piliera pôjde len „zanedbateľná“ časť. konkrétne 4/27, t.j. cca 15%.
https://www.menejstatu.sk/ludo-kanik-mimo-eurozony-by-nam-mozno-bolo-lepsie/
.
Takže neprichádza do úvahy myslieť vážne to, že keď zrazu zostaneš čisto len v solidárnom systéme (ostatné prežerieš), že by si zostal štátu na obtiaž. To by znamenalo, že celý tvoj dôchodok má byť z tých 15%, čo je blud. Pričom ja by som prijal tú svoju časť z 2.piliera aj v situácii, keby bola zdanená (odvody+dane), ako ostatný príjem. Čiže aj z tej malej časti by som temer polovicu nechal štátu. A ak by som tú časť prežral, tak zaplatím DPH, ak tú časť prepijem a prefajčím, tak to už štátu pôjde temer všetko.
.
Ďalšia otázka, ktorej legitimitu zrejme spochybníš je tá, že ja ako „kvalifikovaný“ investor celkom vážne tvrdím, že užiť si tie prachy a vôbec z nich neinvestovať je racionálna voľba dôchodkového zabezpečenia. Pretože jeden z mnohých „kaníkovských“ bludov je ten, že investovaním nebodaj na akciovom trhu je možné prostriedky zhodnotiť.
.
Čiže základné investičné pravidlo: nedávaj všetky vajíčka do jedného košíka. Toto pravidlo „kaníkovci“ neuznávajú. A ja zasa neuznávam tých, čo neuznávajú základné pravidlá a nie sú ochotní diskutovať o odbornej stránke problému 🙂
0 1
dakujem za vysvetlenie systemu odvodov, lebo inac by som zostal blby.
potom teda nepis „aby si sporiteľ mohol aspoň malú časť (10-20 %) investovať skutočne podľa svojich preferencií“.
staci napisat, ze by si snizil snizil odvod o 10-20%.
užiť si tie prachy a vôbec z nich neinvestovať je racionálna voľba dôchodkového zabezpečenia.
jednoznacne si to myslim (skoda, ze necitas prispevky na ktore reagujes)
0 1
A ešte:
nie som libertarián a nikde v tejto (s koníkom, či s tebou, či s inými ľuďmi) som netvrdil a netvrdím, že by sa štát nemal starať o dôchodkové zabezpečenie. Ja len tvrdím, že občan by mal dostať na výber, že s vedomím, že dostane len „solidárny“, či minimálny dôchodok z priebežného systému (aj kaníkov pôvodný systém ponecháva v priebežnom systéme 2/3 dôchodkového výpalného) dostane možnosť ostatné „kapitalizačné, zásluhové“ a hlavne SVOJE VLASTNÉ prostriedky použiť podľa vlastného rozhodnutia. Napríklad ich prepiť, keďže ja to považujem za legitímnu a správnu formu dôchodkového zabezpečenia.
0 1
Tibor Peták mi v inej diskusii napísal, že súkromná zdravotná “poisťovňa” je krokom od štátneho k trhovému.
ak je korporativizmus trhovejsi ako socializmus tak ma petak pravdu. je?
0 1
“ ja nezdielam tuto vseobecnu protigoriliu nenavist, “
.
Ja sa len snažím vysvetliť, že medzi firmou, ktorá získa politicky vytvorenú zakázku na dodávku tovarov do nemocnice a firmou, ktorá získa politicky vytvorený biznis na zdravotné „poistenie“ nie je žiadny rozdiel.
.
Snažím sa vysvetliť, že z pohľadu logiky veci by malo byť jedno, kde si štát, pretože štát sú ONI, napojí odtok verejného peňazovodu.
0 1
“ kto ma to znarodnenie zaplatit “
.
Ako som písal v článku o dôchodkovom sporení. To, čo dnes robí fico, je dôsledok chýb (presnejšie nekalého zámeru) predchádzajúcich „pravicových“ vlád, ktoré namiesto skutočných reforiem dôchodkového a zdravotného výpalného len vytvorili tunel pre svojich sponzorov. Tunel, z ktorého občan nemá vôbec, ale skutočne vôbec nič.
.
Ak by „pravica“ bola skutočná pravica a urobila by skutočné reformy, fico by neznárodňoval firmy modrých sponzorov, fico by musel siahnuť na reálne súkromné účty obyvateľov.
0 1
„je to zaujimavy fenomen, ze ked za statne prezivaju tisice ucitelov a lekarov, je to ok, ked sa ale nabali jeden milionar uz je to problem!“
problem je to samozrejme aj v prvych dvoch pripadoch. Co sa tyka tvojho pristupu, ze aj male kroky pomahaju ist spravnym smerom a tym padom je outsorcovanie statnych sluzieb ok, tam celkom nesuhlasim. Taketo nieco mi totiz dost pripomina fasizmus – co by bolo OK keby to fasizmus pripominalo aj inym ludom. Akurat ze ini ludia toto z drvivej vecsiny povazuju za „neoliberalny kapitalizmus“ (napr dnes vsadepritomne bailouty bank sa uvadzaju ako chyba kapitalizmu) a tym sa cela myslienka slobodneho trhu diskredituje, pretoze sa dava rovnitko medzi fasizmus a slobodny trh.
3 1
Ďakujem za zmienku o bankách. Súkromná banka, ktorá má v podstate neobmedzený prístup k peniazom z centrálnej banky je asi tak súkromná a trhová, ako sú štátom vlastnené železnice, za ktoré štát každoročne platí ich straty. Zmenilo by sa niečo, keby štát takéto železnice sprivatizoval a zabezpečil, aby mali prístup k „úverom“, t.j. darom z centrálnej banky?
0 1
fico by sa rozhodol vyvlastnit sukromne banky a zalozit jednu statnu. a my modri zabednenci by sme napisali par blogov na temu, ze to nieje dobry napad.
tiez by si stravil 3 tyzdne na nete, aby si nam vysvetlil, ze to je to najlepsie co sa mohlo stat?
0 1
Stále sa opakujúce tvrdenia sa nestanú väčšou pravdou.
Pre všetkých zástancov štátneho (ale aj VUC, mestského a obecného ) vlastníctva na SLOVENSKU len jedna otázka:
Uveďte príklady kedy sa štát správal tak, že jeho vlastníctvo BOLO pre občanov prospešné?
Nie pre niektorých , ale pre všetkých.
Lebo podľa Ústavy sme si všetci rovní…VRAJ..
0 2
“ Uveďte príklady kedy sa štát správal tak, že jeho vlastníctvo BOLO pre občanov prospešné? “
.
Nech sa páči:
.
Nástenkový tender
Sociálne podniky
Mýto
Diaľnice (hlavne cez PPP)
Gorila
Emisie
kauza Tipos
licencie pre Slnečné elektrárne
zlučovanie dvoch ŠTÁTNYCH zdravotných poisťovní
Záchranky
Vojenské vysielačky
Mokys
Dychové testery
Nákup sanitiek
Sitká (platinové)
budova Daňového úradu (aj ficova aj dzurindova vláda)
.
tieto obchody boli prospečné pre (vybraných) občanov úplne rovnako, ako obchody, ktoré som popísal v článku sú a boli prospešné pre iných občanov.
.
Krádež zostane krádežou, aj keď kradnú „naši“. To je celé.
0 1
čiže z toho vyplýva = štát je najhorší vlastník
Nechce sa starať o spoločné , ale zo spoločného rozdávať vybraným…
Ďakujem sám by som to jasnejšie nezargumentoval.
0 2
Nie, nevyplýva, možno tak autorovi MPMP.
.
Štát sa ne/bude starať z spoločné úplne rovnako a z rovnakého dôvodu, ako sa o spoločné ne/bude starať súkromná firma. Pretože to podstatné nie je v štátne vs. súkromné, ale v spoločné vs. privátne.
.
Problém nastáva totiž presne vo chvíli, keď sa z Tvojho stáva spoločné. A ja tvrdím, že problémom je práve a len táto zmena statusu tých prostriedkov, hodnôt. A tvrdím, že nie je rozdiel v tom, či takto prerozdelené dostane entita štát, alebo štátom (zákonom) vytvorené „súkromné“ spoločnosti, ktoré sú vytvorené len a práve preto, aby sa „postarali“ o spoločné. Ktoré je však v tú chvíľu už ICH.
0 2
priklady:
knižnice
cesty
mosty
kanalyzacia a vodovody
osmijanko v rozhlase
Lučnica
greckokatolicka cirkev
colnice
zakladne školy
jazykovedny ustav ludevita štura
očkovanie
a ešte kopec dalších
tvoj problem už dejiny vyriešili. napriklad tu: http://www.youtube.com/watch?v=hSELOCMmw4A
1 2
Za celej éry socializmu vo všetkých oblastiach života. Lebo z toho, čo bolo v pokladni staval byty, vzdelával národ liečil ľudí atď, atď…
0 1
Dobry clanok. Ide do podstaty. Ked je na scene viac sukromnych firiem, nie je to postacujuca podmienka pre laissez faire. To porovnanie s fasizmom pre mna vobec nie je sokujuce. Ked hlbsie skumame rozdiely medzi tymi pokrvnymi bratmi na lavom spektre (brat socializmus a brat fasizmus), tak je to skor fasizmus.
http://townhall.com/columnists/thomassowell/2012/06/12/socialist_or_fascist/page/full/
A ta MPMP nema chybu 🙂 To ma pobavilo.
2 2
pekny clanok, ukazuje komplet aky je vlastne u nas kapitalizmus, ziadny…
hm, ale co dalej??? Pre mna osobne neexistuje ziadna cesta k lepsiemu,system je nastaveny, ze bude stale horsie a horsie.
3 1
a ja zasa tieto a podobné články píšem aj preto, že verím, že existuje skupina ľudí, ktorí sú schopní to pochopiť. Že ani súkromná firma automaticky neznamená Kapitalizmus. Pretože aj z vlastnej skúsenosti bývalého mladého modrého pravičiara viem, že mýliť sa je ľudské. Že hlúpe je len v omyle zotrvať aj potom, čo sú predložené jasné argumenty a vysvetlenia.
1 2
No konečne. Super. To som ani nečakal. Teda ak niekto zmení názory a ostatní nie, tak tí ostatní sú spomalení.
Lenže tie jasné argumenty a vysvetlenia nebudú a nie sú.
Na slovensku platí to čo som písal.Príkladom je SPP. Či tam bol Ducký, alebo Kinčeš plytvalo sa. Keď sa predalo 49 percent mal štát oveľa vyššie príjmy.
Je tak veľa negatívnych príkladov štátneho vlastníctva a tak málo
Súkromná firma znamená, že nesie zodpovednosť. A ak nenesie Zlyhali KONTROLNÉ funkcie štátu. Toho štátu čo sa tak ľahko podojí a pokrúti len aby sa nadelilo SVOJIM z nášho SPOLOČNÉHO.
Preto treba vidieť PRIORITY a hlavné problémy. Nechcieť hľadať riešenia v nepodstatných veciach.
Netreba sa báť pozrieť SLOVENSKEJ realite do očí.
To že štát zlyháva na Slovensku je fakt. Pri každom zlyhávaní to za neho platia občania. Pri každom jednom…..
1 2
Všetci tu porovnávajú so súkromným vlastníctvom štátne za posledných 22 rokov. Porovnajte dnešné súkromné vlastníctvo so štátnym, ale za socializmu.
To dnešné štátne je čistá zlodejina, tak ako mnohí píšete.
0 0
Tibor, tvojim argumentom v článku rozumiem, máš pravdu. Problém je v tom, že ty si ochotný sa za niečo postaviť, len ak je to tvoj „vysnívaný stav“. Ja som ochotný sa postaviť za niečo, čo je lepšie, ako možný budúci stav.
1. Stravenkové firmy sú úplná zbytočnosť. Súhlas. Pokiaľ viem, tie neobhajuje ani MPMP.
2. PZP je náhradou zlého súdnictva, ale čo dovtedy, kým to súdnictvo nie je lepšie? Alebo veríš, že šibnutím prútika začne takéto veci naše súdnictvo v dohľadných termínoch a za normálne náklady riešiť?
3. DSS môžem a nemusím využiť. Mať na výber je lepšie, ako nemať na výber.
4. Nebúrim sa voči zoštátneniu zdravotných poistení preto, lebo súčasný stav je dobrý, ale preto že jedna štátna poisťovňa je krok k horšiemu. Znovu… mať na výber je lepšie, ako nemať na výber.
Mňa by ešte zaujímal tvoj názor na účtovnícke firmy. Aj to je v podstate biznis vytvorený štátom…
2 1
Ja zasa na oplátku napíšem, že veľmi dobre chápem Tvoje argumenty. Boli to roky premýšľania, kým som prišiel k záveru, aký prezentujem v článku. Plne si vedomý protiargumentov. Môžeš mi veriť, že nie je nič príjemné keď sa mi pod článkom, napríklad pod týmto http://pospisil.blog.sme.sk/c/317000/Kapitalizmus-alebo-korporativizmus.html
objavia pochvalné reakcie antiglobalistov, dostávam úprimne mienené odkazy na knižky, z ktorých sa mi už pri opise zdvíha žalúdok.
.
Skúsim to objasniť na dôchodkovom sporení:
som „kvalifikovaným“ investorom už dlhé roky. Školné, ktoré som zaplatil v investorskej škole života si nezadá so školným na dobrej ekonomickej škole.
.
So všetkou vážnosťou tvrdím, že systém 2.piliera je jasný tunel, s investovaním, nebodaj dôchodkovým, nemá absolútne nič spoločné. A teraz si predstav, že modrá pravica presvedčila milióny ľudí, že je to skutočne dobrý systém. Milióny ľudí sa v dobrej viere rozhodli, že ten systém využijú. Teraz neviem, či žiaľ, alebo našťastie, ale my sa nikdy nedozvieme, ako by to dopadlo, keby ten systém bežal bez ficových „úprav“ až do doby, kedy by z neho mali dostať dôchodky aj ľudia, ktorí si tam sporili 20+ rokov. Pretože by sa podľa mňa stalo, že by veľmi horko zaplakali. Zobudili by sa zo svojho sna, ktorým im niekto podsunul.
.
Proste desím sa toho, že pravica ako podstatne lepší systém prezentuje taký, ktorý je v reálne lepší len nepatrne a hlavne nerieši hlavné problémy. Ktoré prasknú tak, či onak (demografia, napríklad). To môže skutočne pravicové názory zdiskreditovať natoľko, že skončia nadobro. A za výber medzi 1. a 2. pilierom zaplatíme v budúcnosti tým, že si budeme vyberať medzi červenými a hnedými socialistami.
.
Podobne zdravotníctvo, zdravotné poistenie pacientom prinášajú skutočne veľmi málo. Ak by sa všetci na čakajúcich listinách všeobecnej prehlásili do súkromných, postupne by sa tam presunuli aj tie čakačky, môžeš mi veriť.
.
Na otázku ohľadne účtovných firiem som odpovedal vyššie. V účtovníctve sa nevyznám a preto si zrejme naivne myslím, že tie firmy pomôžu podnikateľovi znížiť výpalné. Ak je to však tak, že ich podnikateľ potrebuje len na samotnú existenciu podnikania, potom sú na tom rovnako, ako biznis, ktorý kritizujem.
1 1
Zásadným tvrdením kaníkovskej stratégie pre 2.pilier je to, že akciové investície skutočne zhodnotia dôchodkové úspory. Tu som o tom písal:
http://pospisil.blog.sme.sk/c/254784/Investovanie-na-akciovych-trhoch-vase-uspory-nezhodnoti.html
Je tam aj tabuľka s výpočtom, do ktorej sa budú dať dosadiť hodnoty povedzme o tých 10-15 rokov (hodnoty akciového indexu na 25-30 rokov dozadu). Ja sám som zvedavý, či mi môj názor, že akciové fondy vklady nezhodnotia bude pravdivý. A vôbec nie preto, aby som mal dobrý pocit z toho, že som v nejakej „akademicke“ debate mal pravdu. Ale z dôvodu, že na dôchodok sa dá zabezpečiť aj obchodovaním stratégie, že akciové trhy rásť nebudú. A ak to bude skutočne tak, na dôchodku by som mohol byť zabezpečený dobre 🙂
1 1
Tibor Peták
Ak niekto chce diskutovať o vopred vybranej maličkosti a pri tom prehliadať „hlavný problém“ a ešte obviňovať , že spoludiskutujúci nezmenili názor ta ako autor je iba a len úsmevné.
To čo je u nás prioritou na riešenie = súhlasím je nefungujúce súdnictvo.
Nepatria do neho len súdy, ale je to celý komplexný systém – vyšetrovatelia (odbornosť a politická poslušnosť) prokuratúra (obrovská moc a možnosť zastaviť každý prípad) súdnictvo (mlčiaca väčšina slúžiaca tej menšine čo si v súdnictve robí čo chce) + väčší dôraz na veci PROCESNÉ ako skutkové, prijímanie zákonov a ďalších právnych predpisov nekompletných často sa meniacich a aj si odporujúcich
a nakoniec štátne orgány, inštitúcie, organizácie kde nikto nenesie zodpovednosť za svoje konania
Ako príklad toho, že sám štát uznáva nefungujúci súdny systém je odobratie vodičského preukazu ak vodič nemá na pokutu. Ak štátna mašinéria sa uchyľuje k tomuto kroku je to jasný dôkaz neverí systému.
Schody sa zametajú zhora.
Ryba smrdí od hlavy.
Aj problémy sa majú riešiť najskôr primárne = hlavné a až potom tie ostatné.
Ak si niekto myslí, že zrušením povinného poistenia, straveniek, vytvorením jedinej štátnej zdravotnej poisťovne, druhého dôchodkového piliera sa problémy stratia,…
Prial by som aby sa to stalo čo najskôr a tie problémy sa stratili.
Ale…
Na základe skúseností zo života na Slovensku je to inak.
Ako : To nám ukážu aj najbližšie dva roky.
2 2