Ľudo Kaník: Mimo Eurozóny by nám možno bolo lepšie

Podľa Ľuda Kaníka sa nie každý vie správať zodpovedne, preto potrebujeme dôchodkový systém s povinnou účasťou. Za rómsky problém považuje aj nerovný prístup vo vyžadovaní dodržiavania pravidiel alebo nenaviazanosť sociálnych dávok na prácu. Euroval podľa neho krízu nevyrieši, no pomôže ju zmierniť. 3 x 3 otázky na aktuálne témy.

2. dôchodkový pilier

Vládne zmeny v dôchodkovom zabezpečení odmedzenia II. piliera prešli, no aj pri pôvodnom rozdelení dôchodkového odvodu medzi 1. a 2. pilier občan platí do 1.piliera výrazne viac, ako polovicu príspevku. Dôchodky z 1.piliera vypláca sociálna poisťovňa nielen z dôchodkového fondu (9% vymeriavacieho základu), ale aj z rezervného fondu (4,75% vymeriavacieho zákadu), z prebytkov nemocenského fondu (4,4%), ale tiež z dotácií (daní, ktoré platia aj účastníci 2.piliera) štátneho rozpočtu (nad rámec vyrovnania výpadku kvôli 1.pilieru). Pomer rozdelenia odvodov medzi piliermi je (resp. bol) teda minimálne 13,75 : 9, reálne skôr temer 18:9. Do 2.piliera teda odchádza zo sociálnej poisťovne len tretina príspevkov občana, z ktorých sú vyplácané dôchodky. Pričom ale dôchodok z 1.piliera bude krátený o polovicu. Nie je to až veľmi nespravodlivé ku sporiteľom v 2.pilieri?

Prepočet je správny. Ale prechod medzi starým systémom, kedy existoval len 1. pilier a dvojpilierovým systémom musíme finančne zabezpečiť. Ide o zabezpečenie zdrojov na výplatu dôchodkov pre poberateľov existujúcich dôchodkov z 1. piliera. Ak by sa nepoužili prebytky jednotlivých fondov, musel by existujúci deficit vo väčšej miere pokryť štát  zo štátneho rozpočtu, t.j. z daní.

Ak máme zásluhovosť už v 1.pilieri, 2.pilier by snáď už mal byť výhradne a len zásluhový. Prečo je nevyhnutné, aby účasť v ňom bola povinná? Prečo slobodný občan nemôže tú tretinu dôchodkového odvodu použiť na zabezpečenie na dôchodok podľa vlastných predstáv?

Pretože nie každý sa vie správať zodpovedne a najmä v nižšie príjmových skupinách by objektívne bolo často uprednostnená okamžitá spotreba pred dlhodobým sporením. Výsledkom by bolo to, že časť populácie by nemala v čase odchodu do dôchodku vytvorené žiadne úspory a žiadala by od štátu, t.j. od občanov platiacich dane, aby im zabezpečil príjem sociálnou dávkou. Čo by bolo zbytočne nákladné a zaťažujúce.

Ak už teda aj výsostne súkromný pilier musí byť pod kuratelou štátu, prečo aj dôchodok z tohto piliera je podmienený priznaním dôchodku v 1.pilieri. Prečo sa aj na výplatu dôchodku z 2.piliera aplikuje štátom určený vek odchodu do dôchodku a nie neutrálny výpočet požadovaného minimálneho dôchodku s ohľadom na vek žiadateľa a aktuálny vek dožitia?

Pôvodné nastavenie bolo iné. Kritériom bolo len dosiahnutie výšky dôchodku vo výške 1,2 násobku životného minima. Po dosiahnutí tejto hranice mohol ísť človek do dôchodku kedykoľvek. Postupne sa tento princíp zmenil obmedzovaním predčasných dôchodkov.

Spojenie dôchodkov z 1 a 2 piliera je logické, pretože sú to povinné systémy. Nedá sa byť v 2. pilieri a nebyť v 1. pilieri. Je to spojené. Takže logicky dôchodok sa z oboch pilierov získava v čase odchodu do dôchodku. Riadneho, či predčasného.

Rómovia v Malackách

Štát dlhodobo zlyháva pri riešení “rómskej otázky” a tento problém sa skôr neustále zhoršuje. Štát naopak vytvára problémy a tým aj podporuje nacionalistické vášne u obyvateľstva, ako to vidíme aj na prípade problematických vzťahov na Družstevnej ulici v Malackách, kde nasťahovali úradníci z obce Gajary skoro 40 problematických rómov na územie 47 metrov štvorcových. Je vôbec štát schopný riešiť rómsky problém, alebo ho naopak len vytvára?

Problém je vytváraný tým, že nevyžadujeme žiaľ dodržiavanie pravidiel všetkými. Zároveň sociálny systém umožňuje poberať dávky bez väzby na prácu, alebo inú aktivitu. Tam je koreň problému. Nebolo to tak vždy. Po mojej reforme sociálnych dávok sa deformácie odstraňovali a problém sa prestal zväčšovať. Začal sa riešiť. Nástup socialistov to všetko opäť zvrátil.

Žijeme podľa vás v právnom štáte? Štát urobí človeku zo života peklo a nemôže sa ani voči tomu brániť. Štát vlastne vytvorí problém a potom sa len nečinne prizerá. Čo sa dá legislatívne zmeniť, aby sa podobná situácia ako je v Malackách neopakovala na inom mieste? Čaká štát na ďalšiu “Devínskú novú Ves” alebo “Hurbanovo”?

Ak sa nezmení sociálny systém, tak ako to opakovane navrhujem, tak to nebezpečie reálne hrozí.

Kto podľa vás môže za vzniknutú situáciu v Malackách a ako konkrétne by ste riešili tento spor v aktuálnej situácii?

Dôsledným trvaním a vynucovaním dodržiavania všetkých zákonov a nariadení mesta. A tým, čo som popísal vyššie.

Euroval

Pred pádom vlády ste obhajovali súhlasné hlasovanie s tým, že musíme zostať členom “elitného klubu”, aby sme mali ešte aspoň nejaké slovo. Znamená to, že nesúhlas sa neprijíma a kto nesúhlasí s nejakým riešením, nemôže byť členom klubu? Nevytvára sa tým v Európe totalitný precedens a nedokazuje to práve opak toho, čo tvrdíte (teda že malé krajiny nemajú právo mať opačný názor)?

Nie je to tak. Viac krát a podrobne som sa tým zaoberal v blogoch na túto tému a v mojich vystúpeniach v NR SR. Odporúčam pozrieť napr. na mojej stránke www.kanik.sk.

Keď to poviem veľmi jednoducho, ak chceme s niečim nesúhlasiť, musíme byť v klube, kde sa o tom rozhoduje. Spoza dverí náš nesúhlas nikoho nezaujíma. A to, že dopad krízy Eura sa dotkne všetkých a neúčasť v ničom, v žiadnych štruktúrach nás pred tým nijako neuchráni, je logické.

Ďalej ste tvrdili, že sa musíme snažiť, aby tieto peniaze neboli darom, ale pôžičkou. Ešte neprešlo ani pol roka od druhého záchranného balíčka pre Grécko a MMF už hovorí o treťom, kde bude nutné pristúpiť opätovne ku škrtaniu gréckych záväzkov. Gréci veselo prejedajú európske peniaze a popritom s prestávkami bankrotujú. Euroval sa ukazuje ako neúčinný nástroj na riešenie tejto krízy. Stále obhajujete jeho existenciu? Hlasovali by ste zaň v súčasnej dobe ešte raz?

Euroval je balík peňazí. Na čo sa použijú, nie je dopredu dané. Vždy som hovoril, že posielať peniaze Grécku nemá zmysel. Samozrejme, že Euroval nemôže vyriešiť krízu. Môže pomôcť zvládnuť následky krízy, následky bankrotov viacerých krajín. Môže pomôcť prežiť tvrdý náraz, ktorý nás čaká, finančnému sektoru a následne celej EU ekonomike. To by malo byť jeho cieľom.

Považujete členstvo v elitnom klube bankrotárov dnešnej Eurozóny za prínos pre našu ekonomiku? Nebolo by Slovensku lepšie mimo Eurozóny a Európskej únie, s tým, že by sme zostali len členmi EHP (na spôsob Švajčiarska alebo Nórska)?

Na to je už neskoro. Členstvo Slovenska v EU je prínosom, aj nebezpečím. Nebezpečím, ak sa nebudeme brániť pred byrokraciou a socializmom, ktorý popri pozitívnych veciach tiež prichádza z Bruselu.

Eurozóna v dnešnej podobe neprežije. Keby sme v nej neboli, myslím, že sme na tom lepšie, ale už sme tam. Teraz sa treba zamerať na jej pretvorenie do zmysluplnej podoby, čo bez jej významného zúženia zrejme nebude možné.

Ing. Ľudovít Kaník
poslanec NR SR
Autor dôchodkovej reformy z roku 2003, ekonóm, poslanec NR SR, bývalý minister práce sociálnych vecí a rodiny. V roku 1988 absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, pôsobil na ministerstve pre privatizáciu,  prezident Fondu národného majetku, následne ako manažér v súkromnej sfére. 17. októbra 2005 podal ako minister práce a sociálnych vecí demisiu do rúk prezidenta republiky. V súčasnosti je poslancom NR SR za SDKÚ-DS a predsedom výboru NR SR pre sociálne veci.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho ďalej.
FacebookX

Súvisiace články

Diskusia (14)