Detinská povaha ľudských práv II.

Vážený čitateľ maguso1975, dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval, za vašu pozornosť, ktorú ste venovali môjmu článku „Detinská povaha ľudských práv“.

Spočiatku som nemal v úmysle na vaše komentáre odpovedať z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že ste vôbec článok nepochopili, čo vidno na podsúvaní mi argumentov a motivácií, ktoré v článku a ani v mojom uvažovaní nie sú prítomné. Druhý dôvod vyplýva z nenávistného agresívneho tónu vašich komentárov, ktoré hovoria o takom duševnom rozpoložení, ktoré vám znemožňuje vecnú diskusiu. Dôvod, prečo napokon odpovedám je ten, že ste pod mojím článkom zatiaľ jediný reprezentant ideológie humanizmu, a teda na vašej argumentácii sa dá pekne demonštrovať plytkosť tejto ideológie, ostatne črty vlastnej všetkým ideológiám bez rozdielu. No a teraz k veci.

Kým prídeme k samotným vašim argumentom, tak je nevyhnutné rozobrať rozdiel v metodike našich argumentácií. Ak niečo tvrdíme o svete, tak všetci vychádzame z nejakých apriorných predpokladov. Kým vy vychádzate z určitých hodnotových predpokladov (napríklad, že silní majú pomáhať slabším), teda z nejakého morálneho hodnotového systému, tak ja sa hlásim sociálnemu darwinizmu, ktorý je bezhodnotový, pretože ani iný byť nemôže. Darwinistická evolúcia je ex definitio bezhodnotová, je to svojím spôsobom algoritmus. Tomuto rozdielu obaja prispôsobujeme svoju argumentáciu. Kým vy apriorne považujet za správne (v súlade s väčšinovým názorom) aby silní pomáhali slabším, tak mňa zaujíma, že ak to je tak, ako sa to vyvinulo, z akých kognitívne-behaviorálnych modulov našich predkov a aké selekčné tlaky to spôsobili. A vôbec nehodnotím, či je to dobré/zlé, pekné/škaredé, dojímavé/odporné, atď., ale ako to zvyšuje, či znižuje šance na prežitie druhu. Ak sa argumentuje z rôznych apriorných stanovísk, tak v prípade sporu nie je možné dospieť k zhode. Ak sa však pokúšate vyvrátiť názory uvedené v článku z mojich apriorných stanovísk, tak by ste ich ovšem mali správne používať a nemiešať ich s hodnotovými, morálnymi. Tu je jeden základný problém argumentácie humanistov, ktorí sa na prírodu obracajú, keď im to vyhovuje, a keď nie, tak začnú kričať na sociálnych darwinistov, že sú fašisti.

Druhý základný metodický rozdiel je v tom, že humanisti, tak ako všetci idealalisti, svoj svet konštruujú z ideí, z hlavy, pričom tieto idei môžu, ale aj nemusia opierať o nejaké dôkazy, pochádzajúce „zvonka“ ich ideového konštruktu. Je to v princípe metóda teologická, ktorá má základ v kresťanskom anropocentrizme, kde možno z hlavy vyvodiť celý vesmír. Sociálny darwinista nemá takú pohodlnú pozíciu. Aj on síce konštruuje svet v hlave, napokon inak sa nedá, ale musí sa pri tom opierať o vedeckú evidenciu. Netvrdím, že vedecká evidencia je slovo Božie, že je to patent na pravdu, ale metóda overovania téz v jednom myšlienkovom systéme pomocou téz iného myšlienkového systému mi príde predsa len hodnovernejšia, a ak dovolíte, aj naďalej sa jej budem držať. Pretože inak by sme na tom boli rovnako. Inak by sa ťažšie dalo rozlíšiť kto ako manipuluje. Narážam tým, na vaše obvinenie mňa z manipulatívnosti, ktoré je, prepáčte mi to smiešne, pretože každé tvrdenie je manipulatívne (vrátan tých vaších), len je rozdiel v tom, čím je to tvrdenie podložené. Tie odkazy na literatúru, zväčša vedeckú, som pod článkom nedal preto, aby som akože vyzeral cool vzdelane, ale preto, aby si moje tvrdenia mohol čitateľ overiť, a prípadne poskytnúť do diskusie iné vedecké zdroje, ktoré by tvrdenia v tomto článku spochybňovali. Alebo po prečítaní týchto zdrojov skúsil nájsť iné vysvetlenie, ak sa mu to moje nepáči. Oboje sa nesporne dá, a aj ja by som sám dokázal nájsť iné vysvetlenia pre popisovaný jav. Ale túto prácu ste si vy nedali, preto vo svetle kontextu týchto zdrojov je vaša argumentácia povrchná a prázdna.

Tak a teraz k vašim námietkam konkrétne.

A) Ukážte mi prosím v článbku miesto, kde je „… zdôvodnenie existencie pánskej elity otrokárov… “? To je iba vaša implikácia, nie moja, ktorá poukazuje na to, že mi podsúvate hodnotový axiomatický systém, a na jeho základe motiváciu k napísaniu článku. Viď vyššie popísaný rozdiel v metodike.

B) Z rovnakého súdku je aj vaše rozhorčenie nad použitím drevorytu J-J. Rousseaua k porovnaniu neotenickosti vzhľadu mladého šimpanza a sapientieho dospelca. Mohol som použiť fotku akéhokoľvek dospelca z profilu (aj vašu, ak mi ju pošlete, tak ich vymením). Najprv som použil Darwina, ale toho som napokon nedal, pretože ho už používam často. prišlo mi akosi kontextovo štýlovejšie, ak sa bavíme o ľudských právach, použiť obrázok (čiernobiely) jedného z osvietenských autorov koncepcie ľudských práv. Je úplne jedno kto je na obrázku, dôležitý je ten neotenický vzhľad, ktorý je podstatou, nie osoba. Je to skrátka jeden z viacerých dôkazov našej neotenickosti, navyše značne ilustratívny. Nemá to nič spoločné s hodnotovými hľadiskami, či je niektorý neotenický sapient fašista, komunista, liberál. Capito?

Najhoršie však dopadla vaša argumentácia, kde ste sa akože pokúsili postaviť na biologické „nohy“ a argumentovať „prírodou“. Tu totiž vaša idealistická metóda okamžite zlyháva, pretože nestačí zrazu budovanie sveta na ideách, či už idei buvolieho stáda, alebo ideí správaní vlka a psa. Treba sa skutočne pozrieť do prírody, nie do idei prírody.

C) Buvolie stádo bol príklad toho, kde by sa dalo nájsť najbližie správanie tomu, kde na rozdiel od všetkých iných správaní, kedy akt správania nemá oddelenú potrebu od jej naplnenia. Jednoducho potreba prežiť a preniesť svoj genofond v konkurencii s inými genofondami mláďat a samíc je čiastočne oddelená od naplnenia tejto potreby, pretože do určitej miery podmieňuje správanie samcov. Lenže aj tu to nie je čisté oddelenie potreby (práva) od jeho naplnenia, pretože si samci vlastne takto tiež ochraňujú svoj genofond. Čiže vaša námietka voči príkladu buvolieho stáda skôr potvrdzuje moje tvrdenie, že v prírode hrá každý v prvom rade sám za seba, a teda nemôže byť oddelené právo od jeho naplnenia.

D) Deviantní, patologickí jedinci sa objavujú vo všetkých societach. O tom predsa je darwinistická diverzita. A vo všetkých sa aj vyvinuli schémy správania na ich elimináciu. V tých societách, kde sa takéto schémy nevyvinuli sa v konečnom dôsledku rodilo menej potomkov a takýto vývinový variant vyhynul. Patologických jedincov nemajú radi žiadne sociálne druhy, pretože práve takí sú svojim genofondom ohrozením stability druhu. Príklad albínov u vrán, či levov, ktorí sú societou nemilosrdne vyháňaní je dostatočne ilustratívny. Nemať rád inakosť je obanný mechanizmus na zachovanie druhu. Patologickí samci sa občas objavia aj medzi šimpanzmi, a občas sa stanú alfa samcami. Lenže pokiaľ si nezískajú náklonnosť tlupy, pokiaľ sú nebezpeční, ostatní samci sa spoja a zvrhnú ich, čo je sprevádzané buď ich zabitím, alebo aspoň amputáciou varlat, čo znemožňuje šírenie ich genofondu. Takže opäť poukazovanie iba na jednu formu inakosti ako na zlú — psychopata, ktorého treba eliminovať a na jeho potreby nevzhliadať — pričom napríklad sociálne retardovaného autistu s aspergrovým syndrómom opisovať ako rovnocenného s normálnymi jedincami, pričom táto rovnocennosť musí byť sociálne zabezpečená tímom normálnych, je ukážkou apriorného hodnotového selektovania faktov, nie vecnej argumentácie. Sociálneho darwinistu nezaujíma, či je psychopat zlý a autista chudák, ale to, prečo sa sociálne preferencie voči autstom a psychopatom vyvinuli do súčasnej podoby, z čoho a prečo.

E) „…zaujímalo by ma, prečo si autor článku za vzor popisu závislého správania vzal práve prímer o vlkoch a psoch …“ Kde som písal o „závislom správaní“? Písal som o neotenickom správaní. To je opäť vkladanie hodnotových kritérií do bezhodnotového systému. Závislosť totiž je veľmi vágny pojem s hodnotovými konotáciami, ktorý sám o sebe nič o ničom nevypovedá. V konečnom dôsledku sme závislí v prírode všetci od všetkých, spolu tvoríme biosféru. Domestikácia nie je jednostranná závislosť, je obojstranná, je to tzv. mutuálna symbióza. Analógiu neotenického správania psa som zvolil preto, že skrátka pes je tak ako my dosmrtne neotenický. Podobne, prasa, ovca, kôň a aj laboratórny potkan. Lenže pes a jeho správanie je obecne najznámejší, preto ako ilustratívny príklad najvhodnejší. Mnohé rysy správania domestikantov (a sapient je tiež DOMESTIKOVANÁ opica) sú rovnaké, a mnohé z týchto rysov vyplývajú z domestikačného selekčného tlaku domestikátora na neotenickosť domestikanta.

F) „… Odhliadnuc dokonca od toho, že vlk síce svoje zranenie možno skrýva, ale ak mu ho raz ošetríte, tak po druhýkrát už príde so svojím zranením oveľa pravdepodobnejšie i sám. A odhliadnuc dokonca i od toho, že svorka sa o svojich starých stará i bez priamych rodinných väzieb…“ Áno, ak odhliadneme od skutočnosti a reálnych pozorovaní etológov, tak môžeme tvrdiť akýkoľvek nezmysel. Vezmeme si ídeu vlka miesto vlka skutočného a môžeme tliachať a tliachať. Chladná a nezúčastnená pravda z reálnych pozorovaní etológov je iná. Tlupa vlkov starých odháňa a stávajú sa z nich samotári, alebo proste zahynú hladom, pretože sa im neujde potrava. Skutočný vlk nežije v iných svorkách ako rodinných. Vlk VŽDY skrýva svoje zranenie, pretože ho to v svorke znevýhodňuje. Ošetriť ho musíme nasilu, a to zakaždým. Tak ako iné divé a nedomestikované zvieratá. To napokon poznáme aj zo zoologických záhrad, kde ak sa musí zviera ošetriť, treba ho predtým uspať. V prírode sa totiž nemá prečo a ako vyvinúť ošetrovateľské správanie. Sú pozorované prípady, napríklad medzi delfínmi, kde sa podobné správanie pozorovalo (napríklad pomoc pri pôrode), lenže samotní etológovia to skôr pripisujú iným dôvodom ako súcitu so slabším.

Slabší totiž oslabuje všetkých, ak obetujú zdroje v jeho prospech. Aby to mohlo fungovať musí byť tých zdrojov nadbytok, a ak bol v prírode nadbytok, tak sa vždy vyvinulo viac preživších potomkov, nie menej s viacerými zdrojmi. Z toho dôvodu sa ľudomilné správanie nikde inde, iba u nás, nevyvinulo. Nemáme na to ani my a ani iné tvory vrodenú výbavu. Aby sme to správanie vysvetlili, nemôžeme ho hľadať v našej prirodzenosti, pretože taká skrátka nejestvuje. To čo pozorujeme a popisujeme ako humanitu, je dôsledkom oddelenia potreby od jej naplnenia prostredníctvom kultúry, teda vrstvy nad našou prirodzenosťou. Z tohoto dôvodu platí, že v konečnom dôsledku je každý humánny čin násilným prinútením ostatných cez mechanizmy kulúrnej vrstvy. To je bezhodnotový fakt. Tak isto je faktom, že práve vďaka kultúre sme sa tak úspešne ako druh presadili po celej planéte. Čiže schopnosť produkovať kultúru je evolučná výhoda. Otázkou je ako je to možné? Napokon schopnosť produkovať kultúru majú všetky primáty, len ich kultúry sú oveľa „tenšie“ a „redšie“. Odpoveďou môže byť práve naša neotenickosť, pretože produkuje jedincov s vývojovo retardovanými mozgami, čo tým mozgom umožňuje dlhšie replikovanie kultúrnych artefaktov, ako ostatne bolo v článku uvedené.

G) „ …Podľa môjho názoru by sme zaujímavé výsledky dostali, ak by sme vytvorili modelovú situáciu, v ktorej by išlo o číre prežitie a schopnosť vzájomnej interakcie horeuvedených troch typov bytostí. Zavreli by sme do uzavretého priestoru vždy po páre bytostí a sledovali by sme, čo sa stane v prípade, ak by jedinou šancou na prežitie bolo zabitie a skonzumovanie ich spoločníka. Nemusíme to uskutočniť v reále, predpoklady možného vývoja takejto situácie poznáme. … “ Nuž nemusíme robiť nijaký skutočný experiment, stačí iba v hlave 🙂 Nádherná ukážka idealistickej argumentácie, kde experimenty sa robia s ideami predmetov, nie so samotnými predmetmi a v ideálnych podmienkach. V reále, mimo svet ideí, pri nedostatku zdrojov zožerie každý každého a aj zabije, ak na to má sily. Príklad toho, že by vraj človek nezožral a nezabil iného človeka, čo údajne podľa vás má naznačovať nejakú prirodzenosť nášho ľudského vrodeného práva na život je totiž nezmysel. Je nespočet historických dôkazov o tom, kedy sa ľudia vzájomne zabíjali pre to, aby mohli skonzumovať toho druhého. Sú policajné záznamy z blokády Leningradu, sú svedectvá z neovládateľných lodí, kde sa hlasovalo o tom, koho najbližšie pre potravu zabiť, sú podozrenia súvisiace s haváriou lietadla v Andách a samozrejme je bohatá história rituálneho kanibalizmu. V reále, kde nefunguje idea vlka, vlci nezožerú druhého vlka, ale hlavne — nezabijú ho. Vlci sa na rozdiel od sapientov, navzájom nevraždia, spory o postavenie v tlupe iba veľmi výnimočne končia smrťou zúčastného. Psy áno, domestikácia silne pozmenila mnohé signály sociálnej komunikácie, preto nastávajú pomerne často medzi psami nedorozumenia končiace smrťou. Proste tento váš argument je úplne mimo.

H) Signifikatné pre každú humanistickú argumentáciu (tu reprezentovanú vami) je, že vlastne v ničom nevyvrátila základnú myšlienku môjho článku, a to, že áno, ľudské práva môžu mať svoj prirodzený biologický pôvod, čiže sú vrodené ako hlása Deklarácia, a ten môže vyplývať z kognitívne-behaviorálnych vektorov našej dosmrtnej neoténie.

Na záver ešte jednu poznámku. Pre ľudskoprávnu ideológiu je dosť typické, ako sa ideológia rozchádza so správaním jej šíriteľov, čím v konečnom dôsledku popiera sama seba. Ak niekto tvrdí, že treba pomáhať slabším, prečo to nerobí sám? Napríklad, keby sa každý, kto sa dojíma krásou ľudskoprávnej civilizácie, postaral aspoň o jedného potrebného, slabého, preukázal by vlastný konzisentný postoj v rámci ním vyznávanej ideológie. Ale nie, on sa spravidla snaží, aby jeho podiel na nákladoch udržania slabých a potrebných bol, pokiaľ to len ide, najmenší. Je oveľa ľahšie nechať náklady na ideály znášať všetkých a tie svoje minimalizovať. Cítiť sa povznesene nad všetkých sebcov a stojí ma to v povrchnom pohľade iba nadšenie pre ideál . Je oveľa ľahšie využívať mechanizmy kultúrnej vrstvy na získavanie zdrojov inštitucionalizovanou silou od iných, kedže sami by to tí idealisti vlastnými silami nezvládli. A TOTO je naša reálna prirodzenosť, nie dojímaco deklarovaná v práve na čokoľvek. Samozrejme je to znova iba dôkaz mláďacieho správania, kde potreby sú moje, ale náklady znášajú rodičia.

4,691 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

13 odpovedí

  1. Avatar
    jún 24, 2015

    Nemyslím si, že Váš prístup je „bezhodnotový“.
    Podľa môjho názoru v mnohom sa hodnoty snaží nahrádzať a v mnohom sa snaží odkazovať na „hodnoty“ dnes už natoľko okrajové, že sú už takmer zabudnuté, a ktoré sú živé už iba v starých literárnych dielach.

    A) Podobným spôsobom (prirodzeným predurčením, o.i. i na základe vrodených či vypestovaných vôľových vlastností) obhajoval Aristoteles (Politika) existenciu „prirodzeného“ spoločenského delenia ka kastu pánov a na kastu otrokov. Rovnako pristupovali k téme i obhajcovia otrokárstva v sporoch 18. a 19. storočia. A podobným spôsobom uvažovali i „antropológovia“ „panskej rasy“.
    Váš prístup nie je až tak odlišný od iných podobných prístupov, a jeho VYÚSTENIE V BUDÚCNOSTI je možné na základe konkrétnych historických skúseností s podobným typom argumentácie predpokladať.
    …Mnohé v tomto smere vypovedá napr. posledná veta Vášho (predošlého) článku:
    „Paralely v správaní neotenickej opice nechám už na láskavého čitateľa.“
    S podobnými kvázi humornými narážkami sa stretávam v diskusiách bežne—bohužiaľ…u náckov.

    B) Mohli ste teda použiť svoju fotku.

    C) Byvolie stádo chráni svoje kotné samice a svoje mladé
    pred útokom vonkajších predátorov.
    Zámerom kodifikácie ľudských práv je chrániť svojich zraniteľných jedincov (=tých bez vrodených či získaných vôľových vlastností, ktorých Vy nazývate nevyspelými neotenickými primátmi)
    pred útokom vnútorných predátorov.

    D) Z predošlého bodu vyplýva z môjho pohľadu i ďalší bod,
    v ktorom nečiníte rozdiel medzi genetickou odchýlkou chorého jedinca na strane jednej,
    a psychopatologickým jedincom ohrozujúcim societu na strane druhej
    natoľko, aby ste ich nespomínali v jednej súvislosti:
    pre Vás je proste odchýlka ako odchýlka.
    Cieľom autistického jedinca nie je nič život ohrozujúce, pred čím by bolo treba spoločnosť či jedincov chrániť.
    Dokonca môže jedinec s vrodenou (nikoho neohrozujúcou) chorobou splodiť za istých okolností zdravých potomkov, čo prospieva tak societe, ako i jedincom (platí to dokonca i bez aplikácie ideí humanizmu).
    Cieľom vnútorných predátorov je zúžiť či eliminovať možnosti okolia tak, aby všetky okolité snahy boli naplňované výlučne podľa jeho „potrieb“ a predstáv, a za týmto účelom je schopný čohokoľvek, jeho motivácie sú prejavom psychicky patologického správania s ohrozujúcim potenciálom pre societu ako celok.
    Sú to dve nezlúčiteľné kategórie, a miešať ich ste schopní skutočne iba z pozície sociálneho darwinistu.
    Podľa mňa skutočne nie je inakosť ako inakosť
    (=čo však neznamená, že som automaticky–módne povedané–„ľudskoprávny svätuškár“).

    E) K neoténii:
    Vy sám v ste ju v článku zadefinoval takto:
    „(mláďatá plačom)Demonštrujú týmto svoje právo na zdroje a ochranu a vynútenie si povinnosti od rodiča, aby toto právo (byť zaopatrený) naplnil.
    Ak teda hľadáme evolučný zdroj údajnej prirodzenosti ľudských práv, tak ho môžeme nájsť pravdepodobne hlavne v tzv neotenickom správaní mláďat (pod neoténiou sa v etológii a v evolučnej psychológii rozumie zachovávanie mláďacích rysov aj v pohlavnej dospelosti).
    Inými slovami hľadáme dôkaz, že aj dospelci druhu Homo sapiens majú vrodené motivačné schémy na zrieknutie sa životných schopností a delegovať ich, teda, že majú aj v dospelosti funkčné rysy neotenického správania.“
    Ak teda Ja hovorím o „závislom správaní“, tak hovorím o „správaní neotenického jedinca“ v zmysle Vašej definície.
    K domestikácii:
    Práve z Vami uvedených príčin (v Vašom bode E) som pri použití MôJHO príkladu s pokusom s tromi typmi živých bytostí (vlk, pes, človek) v uzavretom priestore uviedol:
    „Predpokladajme teda, že tieto bytosti nemajú žiaden predošlý osobný vzájomný vzťah, a že si sú silou a veľkosťou cca rovnocenné.“
    Pes je domestikovaný, a práve preto jeho vzťah k človeku (a opačne) by pokus samozrejme výrazne ovplyvnil.
    Pripomínam však, že podobný vzťah sa môže do istej miery vyvinúť i medzi človekom a vlkom (!!!), pretože sa jedná o PROCES domestikácie, dokonca natoľko, že vyhladovaný vlk by vnímal človeka ako svojho „pána“ (toho „pána“ dávam v tomto prípade do úvodzoviek z pochopiteľných dôvodov: vlk si môže do istej miery vytvoriť k človeku podobný vzťah, ako by mal s človekom pes.
    V takom prípade by ale nebolo možné o neoténickom správaní sa vlka hovoriť).
    Priamy osobný vzťah tak v tomto prípade nahrádza priznanie prirodzeného práva na život, je jeho plnohodnotnou náhradou.
    …Ale toto platí i naopak.
    Priznanie práva na život je plnohodnotnou náhradou priameho osobného vzťahu u tých jedincov, ktorí možnosť vytvorenia ochranných mechanizmov z rôznych dôvodov nikdy nemali, stratili ich, alebo ich nezískali (nevytvorili si ich).

    F) Píšete: „Tlupa vlkov starých odháňa a stávajú sa z nich samotári, alebo proste zahynú hladom, pretože sa im neujde potrava.“
    Našiel som po rýchlom prelistovaní v knižke F. Mowata „Nehaňte vlka“ túto vetu: „Tak či tak, starý vlk zostal až do konca života nadpočetný, hoci sa ďalej staral o mláďatá (svojich príbuzných)“.
    Znamená to, že ako slobodný jedinec bez samice proste obdržal novú sociálnu funkciu.
    Na základe informácií na nete by som si Ja asi dovolil povedať toto:
    Svorka starých vlkov necháva často svorku opustiť, ale nie je to pravidlom.
    .
    Píšete: „Skutočný vlk nežije v iných svorkách ako rodinných.“
    Na CZwikipedii som našiel strohú informáciu: Skupina může být doplněna i o nepříbuzné jedince.
    Na ďalšej stránke som zasa našiel toto:
    Vlci jsou velmi sociální zvířata žijící ve smečkách čítajících zpravidla 6 až 7 členů. V zimě se však sdružují do větších smeček které mohou mít ve výjimečných případech až 20 či dokonce 30 jedinců. Smečky větší než 25 jedinců jsou však velmi vzácné. Smečky také mohou během roku vznikat či zanikat, některé jen na určitou dobu, jiné napořád. Ve smečce platí přísná hierarchie ve které má každý člen pevně stanovené postavení. Ovšem nesmíme si plést vlčí smečku s vojenskou jednotkou, tak jednoduché to není. Struktura vlčí smečky je dynamická a může se měnit v závislosti na celé řadě faktorů.
    http://www.vlci.info/smecka/hierarchie/
    .
    Ako určitú perličku prikladám túto informáciu z CZwiki: Mladí vlci opouštějí smečku mezi 1–3 roky života, i když jsou případy, že i 5 let staří vlci zůstávali u svých rodičů.
    .
    K zvyšku bodu F):
    Vydeľujete pojem „humanizmus“ k forme ataku, ktorá je identická s formou typického anarchokap ataku na pojem „štát“. Dovoľuje zaujať Vám k nemu stanovisko ako k „umelému konštruktu“.
    Vo zvyšku hovoríte v podstate o vydelení ľudí na kreatívcov a napodobiteľov, čím si pripravujete pôdu na kastovanie ľudí na vyšších a nižších. Je to ten istý prístup, aký vo Vašich tvrdeniach popisujem v bode A).
    Jedná sa o istý výrokový vektor, ktorý má ľahko predvídateľné logické vyústenie.
    Píšete: „Odpoveďou môže byť práve naša neotenickosť, pretože produkuje jedincov s vývojovo retardovanými mozgami, čo tým mozgom umožňuje dlhšie replikovanie kultúrnych artefaktov, ako ostatne bolo v článku uvedené.“
    s ohľadom na zámery článku si dovoľujem tvrdiť, že toto nie je popis, ale ideologické východisko.
    Na základe tohto výroku je jeho užívateľ schopný ľudí rozkastovať a určiť im miesto v spoločnosti.

    Signifikantné v tejto súvislosti je, že v závere tohto tu článku ste sám seba povýšili do úrovne vyspelého jedinca „rodiča“ stojaceho NAD katégoriami, NAD „umelými konštruktmi“.

    G) Ak chcete skutočne takýto pokus vykonať Vy, tak ho vykonajte.
    Ja na to chuť nemám.
    Blokáda Leningradu, havária lietadla v Andách, atď., sú krajné situácie, a v tých sa každý chová inak, ako by sám predtým predpokladal. A samozrejme, i spoločnosť sa chová inak, ako za bežných okolností.
    Asi by bolo nezmyslom očakávať od Petrohradčanov, aby sa bežne požierali, alebo od zákazníkov aeroliniek, aby si so sebou balili steaky z príbuzných. V tom sa zhodneme.
    Píšete: „V reále, mimo svet ideí, pri nedostatku zdrojov zožerie každý každého a aj zabije, ak na to má sily.“
    Tento argument považujem za nepravdivý.
    KAŽDÝ to neurobí, a to z dôvodov kultúrnych, náboženských, atď., z dôvodov presvedčenia.
    Rovnako neberiem argument, postavený na vete:
    „V reále, kde nefunguje idea vlka, vlci nezožerú druhého vlka, ale hlavne — nezabijú ho. Vlci sa na rozdiel od sapientov, navzájom nevraždia, spory o postavenie v tlupe iba veľmi výnimočne končia smrťou zúčastného.“
    Za NORMÁLNYCH okolností sa ľudia nežerú a dokonca ani nebojujú, a nie je to preto, že majú dostatok zdrojov iných.
    Normálnym stavom ľudskej spoločnosti nie je konflikt, ale pokojné spolužitie.
    Počet mierových rokov prevyšuje počet rokov vojnových vysoko,
    a (teraz Vás asi šokujem) s aplikáciou „umelých“ ideálov kodifikovaného humanizmu dokonca narastá.

    H) V podstate ale ide o to, že BIOLOGICKÝ základ pojmu „vrodené“ je nutné dokázať, si odvodzujete iba Vy sám.
    …Ja som na Váš predošlý článok nereagoval s takýmto zámerom.
    Mne išlo o to, poukázať na manipulatívne aspekty Vašich tvrdení a na potenciál, ktoré tieto manipulatívne POKUSY obsahujú.
    Nechcem Vás presvedčiť o mojej pravde.
    Snažím sa poukázať na účelovosť Vašich tvrdení, skryté zámery ukryté v zdanlivých skutočnostiach.
    .
    Jednu vec by som tu však ešte záverom uviedol:
    potreba kodifikácie ľudských práv z podoby množstva „nepísaných“ názorov s rôzne priznávanou pravdivostnou hodnotou
    do písanej podoby dostupnej pre všetkých
    a s oporou v zákonných normách
    nevyplýva z umelých a falošných predpokladov, či zo snáh o získanie všeobecnej legitimity pasívnych postojov nezrelých bytostí.

    Je proste výsledkom skutočnej histórie zlých ľudských skutkov.
    Vypočutým hlasom týraných bezmocných.

    Thumb up 4 Thumb down 2

    Odpovedať

  2. Avatar
    jún 25, 2015

    a aký je teda vplyv detinskej povahy ľudských práv na prežitie spoločnosti?

    v (kapitalistických) krajinách, kde sú uznané prirodzené ľudské práva (na život, slobodnú myseľ, vlastníctvo) sa radia medzi najrozvinutejšie s vysokou živ. úrovňou,…to sú všetko egoistické práva, kde sa jedinec spolieha viacej na svoje vlastné schopnosti naplniť životné potreby? alebo sú prirodzené práva menej detinskej povahy?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 26, 2015

      Článok je o tom, v čom môže tkvieť prirodzenosť akejkoľvek formy takej organizácie spoločnosti, kde je možné oddeli potebu od jej naplnena. Vyžaduje to určité modely správania jedincov, a tie sa museli vyvinúť v darwinistickej evolúcii. Jediné forma takého správania je správanie neotenické. Všetci sme neotenické opice. To, na čo sa pýtate je miera neotenickosti takého správania. V lovecko-zberačských tlupách je najmenšia, v sociálnom štáte najväčšia. A má narastajúci trend počas celej histórie nášho druhu, pričom, tak ako iné civilizačné trendy, aj tento sa zrýchľuje. Dá sa povedať, že prijatie každého nového regulatívu, každého nového zákona je zvýšenie tlaku na prehĺbenie neoténie.

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 26, 2015

        Ak ovšem nehľadíme na ľudské práva ako na (nutný) diktát väčšiny menšine.
        Vtedy by sme mohli začať uvažovať o tom, či človek ako evolučne vyšší primát nedokázal v procese svojho vývoja postupne začať oddeľovať potreby ochrany skupiny od potrieb ochrany jednotlivca.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

      • Avatar
        jún 28, 2015

        Výborný článok,
        ale, myslím že spoločnosť založená na prirodzených právach má väčšiu šancu na prežitie druhu ako lovecko-zberačská tlupa, aj ked ich povaha (pp) je tiež neotenická.
        História moderného ľudstva je dosť krátka, sociálne štáty sa v určitom bode zrútia (Rím – chlieb a hry, Rozpad sovietského zväzu, terajšia kríza v eu, tiež môže skončiť menším sociálnym štátom…), ekonomická realita ukáže neefektívnosť,

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  3. Avatar
    jún 25, 2015

    Mna by zaujimalo to pocitadelko v pravom rohu. To je dobre, ze to rastie alebo je to zle, ze dochodci dostavaju aspon cast toho co vlozili , takisto ludia co maju napr.infarkt ci rakovinu, nesmu cerpat to co dajme 30 rokov platili. Poucte hlupeho.

    Thumb up 5 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 26, 2015

      Julo, podľa mňa problém nie je v tom, že niekto čerpá dôchodok alebo poistku, ktorú si platil. Problém je v tom, že tú poistku na zdravie a na starobu ma niekto núti platiť do neefektívnej organizácie pod hrozbou násilia. Stavím sa, že oboje by mohlo fungovať na dobrovoľnej báze. Kto chce, nech sa poistí, nech si šetrí na dôchodok. Ale prečo nútiť aj tých, čo nechcú? Resp. prečo nás nútiť prispievať do blbého vynucovaného monopolu a nie tam, kam chcem?

      Thumb up 3 Thumb down 4

      Odpovedať

    • Avatar
      jún 27, 2015

      Julo, co myslis, ako dlho to moze fungovat tak, ze stat minie/rozda viac penazi ako vyberie na daniach?

      Skus sa pozriet na Grecko, ako do dopadne, ked dlhodobo stat mina viac ako vyberie na daniach.

      Thumb up 0 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 27, 2015

        Ja sa pozriem radsej na Island. Grecko skrachovalo uz 5 raz, takze nic noveho pod slnkom. Ale Island to je ine kafe. Protestanska moralka, solidne institucie napr. statna banka fungovala spolahlivo od roku cca 1900. A stacilo cca 10 rokov privatizacie a deregulacie a sekera 340 000 per capita, to vyroblili bankstri. Obdone Irsko ci Spanielsko.

        Thumb up 5 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 28, 2015

          Preco vobec nejaka vlada ruci za vklady v bankach? Tam bol jeden z problemov na Islande.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  4. Avatar
    jún 20, 2018

    Aby sme to správanie vysvetlili, nemôžeme ho hľadať v našej prirodzenosti, pretože taká skrátka nejestvuje.

    Prirodzenosť, ktorá nepozná ľútosť, alebo neuspôsobenosť k súcitu…ale, myslím že spoločnosť založená na prirodzených právach má väčšiu šancu na prežitie druhu ako lovecko-zberačská tlupa, aj ked ich povaha (pp) je tiež neotenická. Prirodzených teda právach silnejšieho tam kde neexistuje prirodzenosť, a kde vlastne ani práva neexistujú, lebo práva sú nutne iba tam kde niekoho chránia pred niekým/ zo súcitu?/

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*