Detinská povaha ľudských práv

Snáď nenájdeme v súčasnosti druhý taký kultúrny konštrukt, ktorý by podobne významne zasahoval do každodenného života drvivej väčšiny ľudstva, ako je konštrukt ľudských práv. Ako všetky kultúrne artefakty, aj tento má svoju predlhú evolučnú minulosť [1]. Ako všetko, čo sa vyvíja, aj ľudské práva si v sebe nesú dedičné znaky tejto evolučnej minulosti, čo si často neuvedomujeme. To má za následok, že tie selekčné tlaky, ktoré tieto znaky na úkor iných presadili, dnes už možno nepôsobia, znaky však prežili a tvoria neoddeliteľnú súčasť celku, ako to ostatne často vidíme aj v biologických systémoch.

Pozoruhodnou stránkou procesu je, že ľudské práva sa úspešne rozmnožujú do jednotlivých kultúrnych ekosystémov planéty ale aj zväčšujú svoj počet. Podľa [2] dnes máme už tretiu generáciu ľudských práv, pričom každá nasledujúca generácia rozšírila počtom práva, pričom nezrušila nijaké predchádzajúce. Dá sa teda povedať, že ľudské práva sú evolučne mimoriadne úspešné entity. Otázka príčin tejto úspešnosti sa skúma iba zriedka, ak vôbec. Úlohou tohoto článku by malo byť pokúsiť sa na ňu odpovedať z pozície sociálneho darwinistu. Dúfam, že tento pohľad uspokojí aspoň niektorých liberálne, či libertariánsky orientovaných čitateľov, ktorí majú po zásluhe často pocit, že štát neraz odôvodňuje svoju existenciu potrebou napĺňania ľudských práv, čo môže iba spôsobom sebe vlastným, donútením, a teda obmedzením slobody jednotlivcov.. Napokon citujme zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv [3]:

…pretože je potrebné, aby ľudské práva boli chránené zákonmi, ak človek nemá byť donútený uchyľovať sa, keď všetko zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku…“,

čo je inak celkom podivuhodný konštrukt, pretože tvrdí, že človeka treba násilím chrániť pred nejakým jeho násilným správaním.

Prečo ľudské práva?

Je asi súčasťou mentálnej výbavy časti populácie pýtať sa na príčiny javov. Naozaj, prečo napríklad „Článok 3: Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť“ [3]? Od čoho je toto právo odvodené? Prečo napríklad nemám právo na jedno čapované pivo denne? Pretože jedno niekto napísal, kým druhé nie?

Treba hneď povedať, že otázku legitimity jednotlivých práv ale aj celého konštruktu ľudských práv je tak trocha neslušné klásť. Je predsa každému nad slnko jasné, že každý má právo na život! Nech mi však aj nie je prepáčené, prečo by ho mal mať každý?

Ak sa pozrieme na európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd [5], tak sa pri hľadaní odpovede dozvieme iba to, že:

Podpísané vlády, členovia Rady Európy … majúc na zreteli Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948; … znovu potvrdzujúc svoju hlbokú vieru v tie základné slobody … ktoré sú základom spravodlivosti a mieru vo svete, … atď, atď ktoré sú blabla, …, a ktoré majú spoločné dedičstvo politických tradícií, ideálov, slobody a právneho štátu, podniknú prvé kroky ku kolektívnemu zaručeniu niektorých práv vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;…

Čiže niekto sa dohodol „…majúc na zreteli Všeobecnú deklaráciu ľudských práv…“ pričom sa opiera o „…hlbokú vieru v tie základné slobody…“. O čo sa opiera tá viera? Čo keď je tá viera mylná? Odpoveď na túto otázku v dokumente nenájdeme, čiže akoby sme sa mali spoľahnúť na to, že všetci vieme o čo ide. Všetci však vieme, že sa iste zhodneme na tom, že každý musí umrieť, na čom však sa už nemusíme zhodnúť je napríklad „Článok 10, odst. 1: Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice…“, pretože, ako sme často svedkami, nacistom, pedofilom, či iným skupinám sa toto právo často upiera.

Takže o čo sa tá viera opiera? Spomínaná Všeobecná deklarácia ľudských práv [3], na ktorý sa Dohovor odvoláva, je predsa len zdielnejšia. Hneď v úvode Preambuly sa dozvieme:

„Pretože uznanie vrodenej dôstojnosti a rovnakých a nescudziteľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, …“

Keď sociálny darwinista číta slovíčko „vrodené“, okamžite spozornie, pretože tvrdenie o vrodenosti nejakej vlastnosti prestáva byť predmetom hodnotovej diskusie, je totiž verifikovateľné prírodnými vedami, čo si o chvíľu rozoberieme podrobnejšie. Teraz by mohla byť zaujímavá otázka, prečo sa vlastne etatisti a intelektuáli OSN dovolávali vrodenosti ľudských práv a neodvodzujú ich z nejakého iného konceptu?

Podľa Wikipedie [1] majú ľudské práva samozrejme svoje dejiny, svoju evolúciu, a vždy boli nejako zdôvodnené. Nie je cieľom tohoto článku túto cestu mapovať, pristaneme niekde v stredoveku, kde sv. Augustín povýšil Boží zákon nad cisára, a tým zrovno-právnil všetkých pred absolútnosťou Boha [5]. A skutočne, v zmysle logiky kresťanskej teológie akékoľvek práva či povinnosti človeka môžu pochádzať len a len od Boha. Diskusia o nich je teologická, teda na otázku: prečo nejaké právo — treba hľadať odpovede v Bohom zjavených správach, čiže hlavne v Biblii. Podstatou veci je, že práva sú dané zvonka sveta ľudí, nie z zvnútra.

To ovšem so sebou prináša nevyhnutné obmedzenia. Pokiaľ v zjavených textoch niet nejakého práva, je veľmi ťažké sa ho domáhať. Napríklad nemožno vyžadovať inú rovnosť, ako rovnosť pred Bohom. Nemožno napríklad vyžadovať majetkovú, či spoločenskú rovnosť, pretože Kristus povedal: Daj Bohu, čo je Božie a cisárovi, čo je cisárove. Tieto obmedzenia samozrejme nemohli uspokojovať spoločnosť, ktorá sa stále viac diverzifikovala, čo vyústilo v sociálne orientované revolúcie, v prvom rade Veľkej francúzskej. Bolo treba zmeniť základnú kresťanskú paradigmu, a preto sa vytvorila ideálna pôda pre selekciu iných paradigiem. Za ich autorov dnes považujeme osvietenských filozofov, najmä Jean-Jacquesa Rousseaua a François-Marie Voltaira. Títo, opierajúc sa o tradíciu siahajúcu od antických stoikov, cez Jeana Bodina až po Thomasa Hobbesa, celý koncept práv založili na prirodzenom práve [1].

Prirodzené právo odvodzuje svoju legitimitu od presvedčenia o jeho vrodenosti, teda od toho, čo „nám príroda dala“. Ako však napríklad Rousseaou vie, že „Člověk se rodí svobodný, a přece všude žije v okovech“ [1]? Od zjavených práv sa takto dostávame k právam vrodeným. Kým tie prvé mohli byť otázkou diskusie mudrcov a filozofov nad svätými textami, tie druhé je možné tiež obkecávať, ale vďaka rozvoju prírodných vied ich môžeme posudzovať aj inak — pomocou vedeckej evidencie a vedeckých teórií. Vyhneme sa tak nekončiacim sporom o povahe prirodzeného práva, o pôvode práv, sporom medzi pozitivistami a jusnaturalistami, atď [10], pokúsime sa pôvod ľudských práv hľadať nie v nebi abstraktných myšlienkových konštrukcií, ale na zemi, v evidentnosti našej biologickej prirodzenosti.

Práva v prírode

Ak majú naše práva pochádzať z prírody, tak nemožno dnes inak, len si položiť otázku: ako, kedy a hlavne prečo sa počas evolúcie vyvinuli? Otázku, ktorú si pochopiteľne stoici a osvietenci nekládli, pretože nemali o evolúcii ani tuchu. Na rozdiel od minulosti nás dnes ani nenapadne v prírode hľadať hodnotové vysvetlenia javov typu: had je diablov nástroj, či kohút môže spôsobiť urieknutie, a preto s ním treba viesť riadny súdny proces ako z každým, kto sa previní voči Božiemu zákonu [7]. Naopak, za každým správaním organizmu hľadáme životný účel, ktorý toto správanie má plniť [8] a za každým účelom v konečnom dôsledku hľadáme účel jediný: zachovanie genofondu jeho nositeľa v konkrétnom prostredí [9]. Otázka pôvodu ľudských práv a ich (na prirodzenosti) postavenej legitimity sa týmto mení na otázky:

  • Aký je účel práva na niečo? Alebo inak: na aké podmienky sa v pôvodnom evolučnom prostredí adaptoval sapient vlastnosťou, ktorú označujeme pojmom právo na niečo?
  • Ako zvýši právo na niečo šancu na prežitie druhu?
  • Tento článok sa opiera o vieru v darwinistickú evolúciu [11], takže napokon je tu legitímna otázka: akými postupnými evolučnými krokmi sa právo vyvinulo?

Vezmime si napríklad právo na život, s ktorým sa podľa [3] údajne rodíme. Ak je to tak, potom by sme mali nejakú formu práva na život nájsť vo veľmi podobnej forme u našich najbližších príbuzných, teda primátov, v menej podobnej forme u iných cicavcov, v prípadne ešte menej zreteľnej forme u evolučne starších druhov. Ak sa však v prírode pozrieme kamkoľvek, tak vidíme rovnaký obraz. Každý jedinec so svojím životom stojí sám proti celému svetu, proti nemu si ho musí obhájiť. K tomu sa mu vyvinuli nástroje, ktorými si svoj život chráni a presadzuje. Tiger musí mať v kompromisnom súlade mohutnosť svalov a energetickú schopnosť túto mohutnosť urýchliť tak, aby dobehol antilopu. Antilopa musí byť schopná rýchleho behu, čo je na úkor mohutnosti jej tela. Atď. Ak tiger nebude dosť silný, či antilopa rýchla, svoje právo na život si nenaplnia.

Črtá sa nám tu dôležitý aspekt veci, pretože poukazuje na podstatu veci: v prírode právo na čokoľvek je súčasne povinnosťou toto právo zabezpečiť a obe sú inkorporované v tom istom jedincovi. Právo na niečo je súčasne schopnosťou si ho zabezpečiť. A táto schopnosť je len iným pomenovaním účelu, ktorým si druh zabezpečuje svoje prežitie. Deklarácia ľudských práv, od ktorej sa odvodzujú všetky ďalšie formáty ľudských práv, však oddeľuje právo na niečo od povinnosti ho naplniť: „…pretože je potrebné, aby ľudské práva boli chránené zákonmi [3]“, čiže právo má jedinec a jeho naplnenie má celá spoločnosť.

Sme sociálne tvory, preto má zmysel sa pozrieť, či aj u iných sociálnych cicavcov môžeme pozorovať oddelenie práva na niečo od povinnosti ho naplniť. Najbližšie tomu snáď môže byť správanie veľkých stád buvolov na afrických stepiach. Stáda sa organizujú vo veľkých útvaroch, kde menšie samice s mláďatami sú situované hlbšie vnútri útvaru, kým mohutnejšie samce viac na okraji, čo je ochranné správanie, ktoré zabezpečuje viac potomkov [12]. Tak, ako aj iné správanie, aj toto zabezpečuje väčšiu šancu na prežitie druhu, pretože rozmnožovací potenciál samice je oveľa nižší, ako samca, ktorý do potomstva investuje iba spermie. Lenže ak je to tak, v takom prípade samec nezabezpečuje samici právo na život, ale svoju povinnosť rozmnožiť sa.

Podobne to vidíme aj u našich najbližších príbuzných, u iných opíc. Napríklad gorilí samec chráni svoje samice a mláďatá, preto je aj vzrastom mohutnejší. Lenže on si tým zabezpečuje právo?, povinnosť?, odovzdať vlastné gény do ďalšieho potomstva pred inými samcami a predátormi [13]. Rovnaké scenáre vidíme aj u iných primátov. To čo by sa na prvý pohľad mohlo javiť právom jedného a povinnosťou druhého je vlastne vždy povinnosťou zabezpečiť vlastný genofond. Zreteľné oddelenie práv od povinností v prírode nenájdeme.

Právo mláďaťa je povinnosťou rodiča

Skutočne nie? Samozrejme, že nájdeme, inak by sa ani u nás nemohlo objaviť napríklad v podobe ľudských práv. Ako som sa pokúsil zdôvodniť v [11], nič, čo v darwinovskom svete pozorujeme nemôže vzniknúť zrazu, ale sa musí postupne vyvinúť z predchádzajúcich foriem. Teda ak je normálne v prírode u všetkých foriem, že svoje práva si každý musí sám zabezpečiť, tak musíme hľadať u cicavcov nejakú formu správania, ktorá umožňuje oddelenie jedincov na tých, ktorí pre presadenie svojho genofondu niečo potrebujú a tých, ktorý tú potrebu zabezpečujú, a to navyše v rámci jedného druhu a jednej society.

Takú formu skutočne poznáme. Je to správanie mláďat. Každý cicavec sa rodí malý a bezbranný voči tlaku prírodného výberu. Nevie sa sám uživiť a ani ochrániť. Miera nákladov rodičov (parental investment, PI, [14]) je u cicavcov pomerne vysoká. Do rozmnoženia svojho genotypu musia okem vajíčok a spermií investovať aj náklady na vývoj potomstva vnútri tela, po pôrode zdroje a ochranu od narodenia po pohlavnú dospelosť.

Aby to bolo možné, nemôže sa mláďa narodiť s hotovou výbavou správania dospelca. Nemôže napríklad samé zháňať potravu, nemôže bojovať o zdroje s rodičmi (nanajvýš ak so súrodencami), nemôže samé explorovať terén, uskutočňovať pohlavný výber, atď. Mláďacie správanie sa v mnohom zásadne líši od správania dospelca.

Je pravdou, že v záujme genofondu rodičov je aby investovali do svojho potomstva. Lenže až také jednoduché to nie je. Podľa Hamiltonovho pravidla miera príbuzenského altruizmu závisí od genetickej príbuznosti. Rodičia s potomkami zdieľajú 50% génov, kým sami so sebou 100%. Môžu nastávať situácie, kedy napríklad je pre rodiča výhodnejšie nestarať sa o mláďa, pretože si možno nájde geneticky výhodnejšieho partnera. Evolúcia preto uprednostnila také kognitívne nastavenia mozgov rodičov a potomkov, aby rodičia reagovali na mláďatá s väčšou ochotou na PI, a také správanie mláďat, ktoré túto ochotu vyvoláva. Mláďatá preto demonštrujú svoju bezmocnosť aby získali čo najviac zdrojov napríklad zvukmi, neschopnosťou obrany a bezmocnosťou [12]. Demonštrujú týmto svoje právo na zdroje a ochranu a vynútenie si povinnosti od rodiča, aby toto právo naplnil. Ak teda hľadáme evolučný zdroj údajnej prirodzenosti ľudských práv, tak ho môžeme nájsť pravdepodobne hlavne v tzv neotenickom správaní mláďat (pod neoténiou sa v etológii a v evolučnej psychológii rozumie zachovávanie mláďacích rysov aj v pohlavnej dospelosti)

Homo sapiens neotenicus

Inými slovami hľadáme dôkaz, že aj dospelci druhu Homo sapiens majú vrodené motivačné schémy na zrieknutie sa životných schopností a delegovať ich, teda, že majú aj v dospelosti funkčné rysy neotenického správania. Také dôkazy vskutku existujú.

V prvom rade treba povedať, že z pohľadu biológov a mnohých antropológov tvrdenie, že sme neotenickí nie je nič nové. Napríklad už v roku 1926 podstatné rysy neoténie sapienta popísal Louis Bolk [16]. Napokon z jeho knihy prezentujem fotografie mladého a starého šimpanza, ku ktorým som si dovolil pridať drevoryt J-J. Rousseaua, jedného z autorov myšlienky vrodenosti práv človeka, a prvé zobrazenie portrétu neandertálca od Schaaffhausena z roku 1888:

 

Šimpanzie máďa Dospelý šimpanz
Šimpanzie mláďa Dospelý šimpanz
Jean Jacques Rousseau Homo sapiens neandertalis
Jean-Jacques Rousseau Homo sapiens neanderthalis

Je na prvý pohľad zrejmé komu sa dospelý J-J. Rousseau viac podobá. Takých morfologických podobností je viacero. Napríklad nedostatočné osrstenie. pomer častí tela, bipedalita (chodenie po dvoch), ktorá je častá u opičích mláďat, tvar zubov a iné [17, 18] . Očividne to vyzerá tak, že tie genetické mechanizmy, ktoré u ostatných opíc od určitého životného obdobia spustia premenu mláďaťa na dospelca, sa u nás vo viacerých znakoch nespustia, čo spôsobuje našu dosmrtnú neoténiu. Sme jediné neotenické opice.

Objav našej neotenickosti je tak významný, že je v neustálej pozornosti antropológov, biológov a evolučných psychológov. Neodpustím si štipľavú poznámku: tak významný rys podstaty našej prirodzenosti ostáva úplne nepovšimnutý spoločenskými vedami, čo svedčí iba o tom, že koncepčne zaspali na konci 19. storočia. Výskum našej neotenickosti sa pochopiteľne zameriava hlavne na náš mozog, pretože tam sa asi dá nájsť odpoveď na mnohé prekvapivé rysy nášho správania, ktorými sa líšime od iných opíc.

Z pohľadu témy tohoto článku je dôležitá otázka, nakoľko neoténia nášho druhu zasahuje mozog, a teda aj naše správanie. V tomto smere bolo uskutočnených veľa štúdií a skutočne sa preukázalo, že na rozdiel od mozgu napríklad šimpanzov, náš mozog nikdy nedospeje a je vlastne z vývojového pohľadu oproti šimpanziemu retardovaný [18, 19]. Aké to môže mať dôsledky? Najkľúčovejším dôsledkom bude to, že „neukončený“ mozog má schopnosť sa do smrti učiť [18, 19], vďaka čomu sa u nás, na rozdiel od iných opíc, mohla vyvinúť tak bohatá a rozmanitá kultúra.

Na ďalší možný kuriózny dôsledok upozornil antropológ D. Brain v [20]. Ide o sexuálnu preferenciu mužov na ženské prsia. Ako je iste známe, prsníky u samíc majú primárny účel výživy dojčiat cicavcov. U žiadneho iného druhu nemajú iný účel, iba u nás slúžia ako znak sexuálneho výberu. Je pomerne obtiažne nájsť dôvod, ktorý by to vysvetlil. Jedna evolučne-psychologická teória hovorí, že u všetkých opíc samci spoznávajú plodné dni samice podľa zdurenia a sčervenania vulvy, no a tá je uložená medzi dvoma vankúšmi zadku. Keď sa naši predkovia vztýčili a začali chodiť po zadných, tak mohli zdurené prsníky napodobením zadku atraktovať samcov. Je to podľa mojej mienky veľmi pochybná hypotéza, pretože ovulácia u samíc sapienta je skrytá a na prsníkoch ju sotva badať. Brain ponúka inú, elegantnejšiu hypotézu. Predlžovaním neoténie sa predlžovalo aj obdobie, kedy samci sapienta mohli mať radi kojenie, vizualizované prsníkmi, a signál plného tvaru prsníka sa postupne ako atraktor stal sexuálnym znakom aj v pohlavnej dospelosti. To viedlo k selekčnému tlaku na veľkosť a tvar prsníkov u samíc.

Na podobnom princípe je podľa mojej mienky predstaviteľná hypotéza, podľa ktorej neotenický mozog nedospeje aj v tom, že očakáva naplnenie presadenia vlastného genofondu od druhých, teda, že môže byť v jeho vrodenej motivácii správania oddelené právo na niečo od naplnenia tohoto práva druhými. Na toto tvrdenie ovšem nemáme priamy dôkaz, pretože, žiaľ, ho nikto experimentálne neskúmal (aspoň sa mi nepodarilo zistiť či áno).

Priamy experimentálny dôkaz síce nemáme, ale skúsme sa poobzerať po nejakom nepriamom. Nie sme jediné cicavce, ktoré sú neotenické až do smrti. Jedným z najpreskúmanejších je pes. Aj pes vykazuje voči svojej divokej forme — vlkovi — mnohé neotenické znaky ako my. V nasledujúcom videu z dokumentu National Geographic sú dva experimenty porovnávajúce správanie vlka a psa. V prvom pokuse je potrava umiestnená v nádobe a zakrytá. Vlk vždy správne podľa svojho čuchu smeruje k nádobe s potravou, pes reaguje na gesto svojho „pána“ a poslúchne gesto, ktorým mu ukazuje na nádobu. V druhom pokuse je potrava umiestnená v klietke tak, aby ju musel pes a vlk vytiahnuť pomocou šnúrky. Keď po viacerých experimetoch na to prídu, obaja sa naučia, že takto sa z klietky dá potrava získať. Potom experimentátori znemožnia vyiahnutie potravy na šnúrke. Pes sa chvíľu pokúša vytiahnuť šnúrku, ale keď to nejde, posadí sa k „pánovi“ a upreným pohľadom ho vyzýva, aby problém vyriešil. Vlk nič také nerobí a neustále sa pokúša nájsť spôsob, ako šnúrku vytiahnuť.

Tu vidíme charakeristický príklad neotenického správania psa v porovnaní s dospelým správaním vlka, ktorý nie je dizajnovaný na to, aby sa mohol spoľahnúť na to, že niekto jeho „právo“ uskutoční zaň. Súčasne vidíme z prvého experimentu mláďacie správanie, kedy mláďa slepo poslúcha svojho rodiča, aj keď mu čuch káže niečo iné. Ak sa pozrieme na vzorce správania väčšiny občanov súčasného sociálneho štátu, je skutočne veľmi ťažké ubrániť sa paralelám. Treba povedať, že tie isté znaky správania psa, ktoré sa obecne v etológii psa jednoznačne prisudzujú dosmrtnej neoténii jeho mozgu, sa u nás nazývajú víťazstvom rozumu a humanizmu, vedúcom k pokroku ľudských práv.

Záver

Myslím, že sa dá teda dosť vierohodne poukázať na zdroj a pôvod ľudských práv v našej prirodzenosti. Oddelenie práva na niečo od povinnosti ho naplniť je umožnené iba preto, že každý človek nie je prirodzene motivovaný sám si svoj genofond presadzovať vlastnými silami, ale túto zvrchovanú (pre každý organizmus) nutnosť prenecháva na „matku“, na spoločnosť. Prirodzenou podstatou ľudských práv je preto neotenickosť človeka.

Naša neotenickosť nevysvetľuje iba prirodzený pôvod ľudských práv. Súčasne vysvetľuje aj evolučnú nevyhnutnosť ich postupného formulovania, pretože neotenické mozgy postupne vždy uprednostnili z možných riešení spoločenských interakcií tie, ktoré umožnili preniesť naplnenie nejakej životnej nutnosti (práva) na spoločnosť. Nárast odovzdávania vlastných životných kompetencií na štát má neustále stúpajúcu tendenciu počas celého doloženého historického vývoja ľudstva. Neotenickí sme všetci, ale predsa len, tak ako každá vlastnosť, je aj miera neotenickosti mozgov rozložená v štandardnom gaussovskom rozložení (čo je inak v súlade s predpokladom darwinovskej variability), teda menej ako 14% jedincov pociťuje (podobne ako vlk) nepokoj a psychické utrpenie, ak je obraný o možnosť napĺňať vrodené potreby vlastnými silami.

Naviac si treba uvedomiť, že odstránením génovej brzdy neoténie sa zvýšila vývojová plasticita mozgu. Z toho plynie, že selekčný tlak sociálnej organizácie vo forme absolutistického sociálneho štátu z generácie na generáciu uprednostňuje neotenickosť mozgov, čím ju zmnožuje a prehlbuje. Je otázkou, do akej miery je to ešte možné a aké to môže mať dôsledky na prežitie druhu. Nárast nechuti prevziať zodpovednosť za vlastné rozmnožovanie, nárast uprednostňovania skratkovitých a ľahkých riešení pred tými náročnejšími, snaha presunúť zodpovednosť za čokoľvek na štát, ochota obetovať svoju možnosť rozhodovania za bezpečie, atď, všeličo naznačujú.

Štúdium rozdieľov v správaní psa a vlka všeličo naznačuje. Podľa pozorovaní Františka Hracha, kynológa a cvičiteľa psov, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu výchovy vlka od mláďaťa po dospelosť [21], vlk, na rozdiel od psa, sa nikdy nezmieri s obmedzením vlastnej slobody v správaní. Trpí to obmedzenie, má skutočne pozitívny vzťah ku svojmu chovateľovi, ale v zajatí trpí. Pes sa naopak v zajatí cíti ako ryba vo vode. Kým vlk chápe svoje zranenie ako svoju slabosť a snaží sa to utajiť, pes zranenú labku pokorne natrčí pred zraky svojho pána. Kým vlk svoju potravu bráni aj proti silnejšiemu pánovi, pes si ju síce neochotne, ale predsa nechá zobrať. Kým vlk neznáša obojok do smrti a nasadiť mu ho je vždy boj, pes sa na obojku cíti očividne bezpečnejšie.

Paralely v správaní neotenickej opice nechám už na láskavého čitateľa.


Odkazy

  1. Dějiny lidských práv. Wikipedia. https://cs.wikipedia.org/wiki/D%C4%9Bjiny_lidsk%C3%BDch_pr%C3%A1v
  2. O ľudských právach. Slovenské národné stredisko NHRI. http://www.snslp.sk/#menu=1428
  3. Všeobecná deklarácia ľudských práv (Charta ľudských práv). Slovenské národné stredisko NHRI. http://www.snslp.sk/CCMS/files/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf
  4. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rada Európy. http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf
  5. Sv. Augustín. Boží štát. http://a-repko.sk/knihy/bozi_stat.htm
  6. Deklarace práv člověka a občana. Wikipedia. https://cs.wikipedia.org/wiki/Deklarace_pr%C3%A1v_%C4%8Dlov%C4%9Bka_a_ob%C4%8Dana
  7. Komárek, S. (2012). Ochlupení bližní: Zvířata v kulturních kontextech. Academia.
  8. Lorenz, K. (1992). Takzvané zlo. Praha: Mladá fronta
  9. Dawkins, R. (1998). Sobecký gen. Mladá fronta, Praha.
  10. Šmíd, J. Přirozené právo jako nutný výsledek kritiky pozitivismu? Distance.cz. http://www.distance.cz/rocnik-2003/4-cislo-3/prirozene-pravo-jako-nutny-vysledek-kritiky-pozitivismu
  11. Domica, R. (2014). Mojimi okuliarmi. Retrieved from https://www.menejstatu.sk/mojimi-okuliarmi/
  12. Veselovský, Z. (2005). Etologie. Biologie chování zvířat. Academia, lagerova 61, 12000 Praha 2.
  13. Waal, F. de. (2006). Dobráci od přírody. ACADEMIA, Praha.
  14. Parental investment. Wikipedia. https://en.wikipedia.org/wiki/Parental_investment
  15. Kin selection. Wikipedia. https://en.wikipedia.org/wiki/Hamilton_rule
  16. Bolk, L. (1926). Das problem der Menschwerdung. Von Gustav Fischer.
  17. Penin, X., Berge, C., & Baylac, M. (2002). Ontogenetic study of the skull in modern humans and the common chimpanzees: Neotenic hypothesis reconsidered with a tridimensional procrustes analysis. American Journal of Physical Anthropology, 118(1), 50–62. doi:10.1002/ajpa.10044
  18. Bufill, E., Agustí, J., & Blesa, R. (2011). Human neoteny revisited: The case of synaptic plasticity. American Journal of Human Biology : The Official Journal of the Human Biology Council. doi: 10.1002/ajhb.21225
  19. Penin, X., Berge, C., & Baylac, M. (2002). Ontogenetic study of the skull in modern humans and the common chimpanzees: Neotenic hypothesis reconsidered with a tridimensional procrustes analysis. American Journal of Physical Anthropology, 118(1), 50–62. doi:10.1002/ajpa.10044
  20. Brin, D. (1995). Neoteny and Two-Way Sexual Selection in Human Evolution: A Paleo-Anthropological Speculation on the Origins of Secondary-Sexual Traits, Male Nurturing and the Child as a Sexual Image. http://www.davidbrin.com/neoteny1.html
  21. Hrach, F. Od vlčích kousanců po vlčí polibky. Smíšená smečka vlčice Lupínky, psa Armínka a křížence F1-Áreska. http://vlklupina.wz.cz/storage/1160044813_sb_kniha_lupinka.pdf

9,893 celkovo návštev, 2 návštev dnes

44 odpovedí

  1. Avatar
    jún 22, 2015

    Ďakujem Radkovi za podnetný článok a za prístup „od podlahy“. Niektoré pasáže sa mi zdajú trochu pritiahnuté za vlasy (prsia…), ale nehádam sa. Nie som antropológ.
    Skôr mám prosbu na autora a prípadných diskutujúcich, aby skúsili odhaliť vzťah medzi neotenickým charakterom človeka dnešného typu a jeho úspešnosťou ako živočíšneho druhu.

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 23, 2015

      Vysoká úspešnosť nášho druhu, ak ju budeme merať v génocentrickom parametre fitness genotypu, je vskutku mimoriadna. Ak by sme ju mali posudzovať z pohľadu našej dosmrtnej neotnickosti, tak zrejme hrá dôležitú úlohu mláďacia retardovanosť mozgu, pretože ten sa takto môže učiť po celý život, čo by mohla byť evolučná výhoda.

      Podľa môjho názoru však sama osebe nie. Je tu totiž ďalšia málo známa skutočnosť o našej prirodzenosti, a síce to, že sme jediné domestikované opice. Neoténia je iba dôsledok domestikačného procesu. Aj pes, aj prasa, či ovca sú neotenickí v dôsledku domestikácie. No a domestikácia je forma symbiózy. Všetky symbiotické formy sú evolučne úspešnejšie ako samotní symbionti. Pozrime sa koľko je vlkov a koľko je psov. Pšenica je najrozšírenejšia travina na svete. Atď.

      O našej domestikácii chystám jednu prácu, a ak sa zadarí, tak bude uverejnená tu.

      Thumb up 3 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 24, 2015

        Ehm.
        Domica, píšete:
        „Neoténia je iba dôsledok domestikačného procesu.“
        .
        A čo axolotl mexický…?
        „Axolotl mexický je typickým zástupcem obojživelníků, u nichž se projevuje tzv. neotenie.
        Ve volné přírodě si totiž zachovává larvální stadium (pulec), ve kterém je schopen se rozmnožovat.
        Metamorfózu lze uměle vyvolat v zajetí, v přírodě k ní dochází jen velice vzácně.“
        https://cs.wikipedia.org/wiki/Axolotl_mexick%C3%BD
        .
        Ak je metamorfózu tohto tvora možné dosiahnuť takmer výlučne iba v zajatí,
        nebol by tak ten Váš argument o domestikácii razom postavený na hlavu…?

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

  2. Avatar
    jún 23, 2015

    Ten nadpis článku sa moc nevydaril.
    DETINSKÁ ……..

    Správne :
    AMORÁLNA POVAHA ĽUDSKÝCH PRÁV

    Politici ukladajú občanom kadejaké POVINNOSTI , a nazývajú tieto povinnosti PRÁVAMI.
    A pre istotu, aby občania svoje pridelené povinnosti dobre plnili, ku každej povinnosti prilepia kadejaké tresty, väzenie, pokuty.
    Bohatší a pracovitejši ludia maju povinnosť platiť svoje zarobené peniaze tým menej pracovitým – a toto sa nazýva SOLIDARITA.
    Pracovití maju povinnosť vstávať v noci o 5.00 , aby stihli cestovať do zamestnania a zarobiť nejaké peniaze pre tých, ktorí už desať rokov čakaju na nejaké VHODNEJŠIE a DôSTOJNEJŠIE zamestnanie.
    Kurváren, premenovaná na solidaritu.
    Ale tí pracovitejší sa , napodiv, ešte neburia, neprotestuju. Takže to ešte potrvá.

    Thumb up 5 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 23, 2015

      Mne sa zdá ten nadpis výborný – (ak som správne pochopil celý text,) je totiž úplne výstižný.
      Nevylučuje to, že niektoré práva sú amorálne. Ale je bližší téme článku 😉

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

  3. Avatar
    jún 23, 2015

    Kvázi vedecké zdôvodnenie existencie pánskej elity otrokárov, predstupňa „prirodzeného“ rozdelenia sveta v štýle „vy budete robiť, čo vám povieme, ale nič od nás nebudete chcieť“.
    Ono by potom stálo za to, pouvažovať i nad takým postojom, že ak teda nie som hoden nič očakávať od evolučne vyššieho pokolenia, vrátane základnej ľudskej úcty k inému človeku,
    tak samozrejme ani evolučne vyššie pokolenie nič nedostane odo mňa nehodného.
    .
    Počul som raz skvelý východniarsky vtip.
    Príde vidiecka pani do mestských verejných záchodov,a z púhej neznalosti veci plynúcej z neskúsenosti s prostredím vojde do nesprávnych dverí.
    Otočí sa k nej pán od pisoáru a prekvapene zvolá: „Pani, toto je záchod IBA PRE PÁNOV…!!!“
    Dáma sa však nedá a odvrkne:
    „…hej…???…a chudoba naj śe zosra.“
    .
    Myslím, že v konečnom dôsledku je možné aplikovať efekt „naj śe zosra“ obojstranne.
    Ľudstvo toto samozrejme pochopilo už dávno.
    …preto tu máme tie večné revolúcie.
    Pokiaľ tu budú žiť ľudia, ktorí budú presvedčení o vlastnej spoločensko-historickej výlučnosti, založenej na „prirodzenom práve“ nadradenej bytosti,
    očakávajúcej uznanie práva na „nespoluúčasť“ napriek tomu, že sama POŽÍVA VÝHODY zo svojho zaangažovania,
    dovtedy tu budú i prevraty a povstania.

    Thumb up 4 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 23, 2015

      Takze podla teba je spravne, ked ti niekto pod hrozbou basy a nsilneho odvlecenia riadi zivot a prikazuje ti nieco? Aj ked ty svojou cinnostou nikomu neublizujes, jedine, cim si sa previnil, je to, ze odmietas posluchnut vymysly 150 ozranov a sociopatov?

      Thumb up 5 Thumb down 4

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 23, 2015

        No Ja skutočne nemám pocit, že by mi niekto niečo prikazoval pod nejakou hrozbou.
        …skúste byť konkrétny.

        Thumb up 5 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 23, 2015

          Skus nezaplatit dan zo svojho majetku. Skus si urcit, koho v restauracii, ktora je tvojim majetkom obsluzis, alebo koho tam vpustis. Skus si vypestovat marihuanu. A dalsich tisic veci, ktorym nijako druhym neublizujes, ale ktore nesmies alebo musis robit pod hrozbou vazenia.

          Thumb up 5 Thumb down 3

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 23, 2015

            Nemám problém s daňou, pretože takto je financovaný chod štátu. Viem, čo dostávam (nemusím byť spokojný s kvalitou či množstvom, ale to je iná debata). Ak by som si mal všetko hradiť priamo, tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu.
            Ak niekto tvrdí niečo iné, klame.
            .
            Nikto nie je schopný dokázať, za akým účelom pestuje marihuanu…či pre seba, alebo na predaj.
            .
            …a zvlášť som si nechal na koniec tú reštauráciu. Ono to nie je tak, že selekciou nikomu neubližujem. Selektujem, tak ubližujem.
            …Inou vecou je, že „moja pôda, moje pravidlá“
            ….to je síce pravda, ale ak niekoho do reštaurácie nevpustím, tak mu musím byť schopný povedať, prečo jeho „nie“, ale iných „áno“.
            Tým, že niekomu odopriem niečo, čo inému dovolím, ovplyvňujem i jeho život, nielen môj.

            Thumb up 3 Thumb down 4

          • Avatar
            jún 23, 2015

            „Nemám problém s daňou, pretože takto je financovaný chod štátu. Viem, čo dostávam (nemusím byť spokojný s kvalitou či množstvom, ale to je iná debata). Ak by som si mal všetko hradiť priamo, tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu.
            Ak niekto tvrdí niečo iné, klame.“

            Hehe, velmi prehladny troll bait, ale som v dobrom rozmare. Keby nebolo statu, tak zarobis niekolkonasobne tolko, a to, co teraz platis statu ako za sluzby by si jednoducho platil sukromnemu sektoru.

            „Nikto nie je schopný dokázať, za akým účelom pestuje marihuanu…či pre seba, alebo na predaj.“

            Preco by som mal dokazovat, na co pestujem marihuanu? Len preto, lebo nejaka centralna autorita si vymyslela, ze to musim? Akym pravom sa mi stara do zivota a do slobodnej a dobrovolnej vymeny medzi dvomi subjektmi?

            „…a zvlášť som si nechal na koniec tú reštauráciu. Ono to nie je tak, že selekciou nikomu neubližujem. Selektujem, tak ubližujem.
            …Inou vecou je, že “moja pôda, moje pravidlá”
            ….to je síce pravda, ale ak niekoho do reštaurácie nevpustím, tak mu musím byť schopný povedať, prečo jeho “nie”, ale iných “áno”.
            Tým, že niekomu odopriem niečo, čo inému dovolím, ovplyvňujem i jeho život, nielen môj.“

            Fajn, takze ja chcem tvoje auto takze mi ho musis dat, lebo ked mi ho neas, ovplyvnis mi zivot. Chcem vstupit do tvojho bytu a prespat tam, a ty ma musis vpustit, lebo inak selektujes a ublizujes mi.

            Hehe, mas stastny den, konecne niekto chytil na tvoje trollovanie. 😀 😀

            Ale nabuduce mas smolu, chod si svoje hluposti sirit na nejaku etatisticku stranku, odporucam forum pre katolikov.

            Thumb up 4 Thumb down 4

          • Avatar
            jún 23, 2015

            Ak by som si mal všetko hradiť priamo, tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu.

            to by som chcel vediet ako podla teba vznika to statne kuzlo? ked na vstupe je x a na vystupe 4 krat x.
            je pravdepodopne, ze na vystupe dostavas x deleno dva uz len z toho trivialneho dovodu, ze chudobni (ani bohati) dane neplatia a musis platit prebujnelu statnu byrokraciu.

            Thumb up 6 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 24, 2015

            Pozrite sa, „bender rodriguez“, štátna regulácia nespadla historicky z neba.
            Je výsledkom nejakého historického vývoja spoločnosti a konkrétnej skúsenosti ľudstva.
            …a ani neschopní podnikatelia, ktorých „obchádzajú zákazky“, a nie sú schopní plniť si záväzky voči štátu,
            či študenti ekonómie, ktorí veria vo svoje spásne poslanie v bezpochyby prichádzajúcej ekonomickej apokalypse,
            či ITčkári s príjmom na úrovni príjmu 10tich percent obyvateľstva tejto krajiny
            s týmto faktom nič neurobia.
            Štát je držiteľom monopolu na násilie, a nie je ním nezmyselne.

            Thumb up 4 Thumb down 3

  4. Avatar
    jún 23, 2015

    je super ked sa objavi nieco nove, nejaky iny pohlad, z inej perspektivy
    tento clanok urcite takym je,

    vdaka autorovi

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

  5. Avatar
    jún 23, 2015

    …Ešte k článku:
    ———-
    1.) Rousseau:
    https://www.google.sk/search?q=Rousseau&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=sXaJVZb7BoPZU6v1gng&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1024&bih=667
    …to len kvôli korektnosti.

    Rovnako by som mohol skonštatovať, že títo ľudia sú si veľmi výzorom podobní:
    http://object.cato.org/sites/cato.org/files/authors/hayek.jpg
    http://www.haaretz.com/polopoly_fs/1.570567.1390725714!/image/1956418265.jpg
    …a bola by to rovnaká manipulatívna hlúposť.

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

  6. Avatar
    jún 23, 2015

    ————-
    2.) Argumenty v článku,
    pár mojich postrehov o manipulatívnych klamlivých logikách v nich obsiahnutých:
    a.) stádo byvolov chráni svojich slabších jedincov, samice a mladé, voči vonkajším predátorom, dravcom.
    Nechráni ich kvôli správaniu sa psychopatických byvolov z vlastného stáda.
    Kodifikované ľudské práva, špeciálne ak sú ukotvené zákonmi, však nemajú za cieľ chrániť prežitie rodu pred levmi či leopardmi.
    Ich účelom je chrániť vôľovo slabších jedincov pred svojvôľou egomaniakov.
    .
    b.) zaujímalo by ma, prečo si autor článku za vzor popisu závislého správania vzal práve prímer o vlkoch a psoch.
    Podľa môjho názoru by mohol použiť príklad s niektorým porovnateľným pokusom s laboratórnymi krysami a divokými kanálovými potkanmi,
    ale je lepšie byť za vlka ako za potkana, všakže.
    Odhliadnuc dokonca od toho, že vlk síce svoje zranenie možno skrýva, ale ak mu ho raz ošetríte, tak po druhýkrát už príde so svojím zranením oveľa pravdepodobnejšie i sám.
    A odhliadnuc dokonca i od toho, že svorka sa o svojich starých stará i bez priamych rodinných väzieb.
    .
    Uviedol by som však iný príklad, skúmajúci rozdiely medzi inteligentným, domestikovaným (=ergo závislým) a divokým tvorom: v súlade s vôľou autora článku teda použijem príklad človeka, psa a vlka.
    Podľa môjho názoru by sme zaujímavé výsledky dostali, ak by sme vytvorili modelovú situáciu, v ktorej by išlo o číre prežitie a schopnosť vzájomnej interakcie horeuvedených troch typov bytostí.

    Zavreli by sme do uzavretého priestoru vždy po páre bytostí a sledovali by sme, čo sa stane v prípade, ak by jedinou šancou na prežitie bolo zabitie a skonzumovanie ich spoločníka.
    Nemusíme to uskutočniť v reále, predpoklady možného vývoja takejto situácie poznáme.

    Predpokladajme teda, že tieto bytosti nemajú žiaden predošlý osobný vzájomný vzťah,
    a že si sú silou a veľkosťou cca rovnocenné.
    VLK
    Vyhladovaný vlk by sa pokúsil zožrať vyhladovaného psa.
    Vyhladovaný vlk by sa pokúsil v krajnej situácii zožrať vyhladovaného človeka.
    Vyhladovaný vlk by sa pokúsil zožrať druhého vyhladovaného vlka.
    PES
    Vyhladovaný pes by sa pokúsil zožrať vyhladovaného vlka.
    Vyhladovaný pes by sa v krajnej situácii pokúsil zožrať vyhladovaného človeka.
    Vyhladovaný pes by sa pokúsil zožrať druhého vyhladovaného psa.
    ČLOVEK
    Vyhladovaný človek by sa pokúsil zožrať vlka.
    Vyhladovaný človek by sa pokúsil zožrať psa.
    …a….máme tu problém.

    Volá sa „prirodzené právo iného človeka na život“.

    Je vždy na každom jedincovi, ako s ním naloží.

    Thumb up 6 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 23, 2015

      Mozes to modelovat s vlkom ako chces. Celu tuto problematiku dobre vystihuje jedna mudrost. Lev je kralom zvierat, ale vlka este v cirkuse vystupovat nikto nevidel 😉

      Thumb up 4 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 24, 2015

        …iba ak by mal ten lev vlka.
        .
        Ide o to, že autor tohto článku sleduje vopred stanovený zámer
        (libertarián=dravý slobodný tvor),
        a za tým účelom si vyťahuje informácie, ktoré sa mu hodia.
        To je manipulácia ako maľovaná, exemplárnejší príklad zámerného ohýbania reality je nájsť určite ťažké.

        Thumb up 5 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 24, 2015

          S analogiami to je obcas tazke, ale neva.

          Jeden z liberalnych autorov (Mises) raz mudro napisal, ze absolutna sloboda neexistuje. Neexistuje ani dravy slobodny tvor. Nebudem spochybnovat iba tvora. Dravost je subjektivna hodnota, rovnako tak aj sloboda. Existuje iba subjektivna miera slobody. Niekto je slobodny v mysli a nevadi mu fyzicke obmedzenie slobody. Niekto ma slobodu pohybu, ale v mysli sa citi neslobodne. Nasledne je mozne odvodit aj to, ze kym tvor zije tak neexistuje nulova miera slobody a to povedzme ani za predpokladu, ze by ta niekto skrtil.

          Ani ten vlk nie je slobodny. Ma len svoju mieru slobody a to aj vtedy ked zije vo volnej prirode.

          PS termin manipulacia podla mna tiez nie je presny a preto by som ho ja osobne nepouzil. Osobne preferujem POKUS o manipulaciu. Mas predsa svoju mieru slobody a je na tebe ci podlahnes pokusom o manipulaciu, alebo nie. Panom trhu je spotrebitel, v tomto pripade si to ty.

          Thumb up 1 Thumb down 4

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 24, 2015

            Keďže v tomto prípade nemienim byť pasívnym spotrebiteľom, tak som využil svoju VRODENÚ vnútornú slobodu ako prirodzené východisko pre vyjadrenie názoru na tento pokus o manipuláciu s mysľou čitateľa, v ktorom autor účelovo manipuluje s využívanými informáciami za účelom dosiahnutia dôkazu pravdivosti svojho pokusu o manipuláciu.

            Thumb up 4 Thumb down 2

        • Avatar
          júl 02, 2015

          pozri, napisem to najjednoduchsie ako viem. aj svojimi prikladmi si len potvrdil to o co tu ide. ked ide o zivot, tak ludske prava idu bokom. operujes tu mysami a krysami, tak iba pre informaciu, pre takych potkanov nie je ani clovek problem. vid napr. tu:
          https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=potkan%20napadol%20cloveka

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 02, 2015

            Re.: „kri“:
            …KEĎ ide o život.
            Podstatou veci je tu pre mňa ale to, že článok, ku ktorému diskutujeme, hovorí o infantilnosti kodifikovaných ľudských práv ako takých, bez ohľadu na okolnosti, čiže bez ohľadu na to, či o život ide alebo nie.
            .
            Prímer s myšami a potkanmi som použil ako alternatívu k psom a vlkom autora článku.
            Snažil som sa tým naznačiť, že v prípade použitia iného príkladu so zvieratami dostaneme i iný výsledok: ale vždy taký, aký proste chceme dosiahnuť.

            Thumb up 0 Thumb down 0

  7. Avatar
    jún 24, 2015

    maguso1975 :
    Píšeš :
    „Nemám problém s daňou, pretože takto je financovaný chod štátu. Viem, čo dostávam (nemusím byť spokojný s kvalitou či množstvom, ale to je iná debata). Ak by som si mal všetko hradiť priamo, tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu.“

    – Ďakujem za priznanie . Ty si proste príživník, prilepšuješ si cez štát peniazmi iných ludí, ktorí dokážu a sú ochotní viac pracovať a zarobiť.
    Ty si vlastne presne potvrdil moje slová, že –
    Bohatší a pracovitejši ludia maju povinnosť platiť svoje zarobené peniaze tým menej pracovitým – a toto sa nazýva SOLIDARITA.
    Pracovití maju povinnosť vstávať v noci o 5.00 , aby stihli cestovať do zamestnania a zarobiť nejaké peniaze pre tých, ktorí už desať rokov čakaju na nejaké VHODNEJŠIE a DôSTOJNEJŠIE zamestnanie.
    Kurváren, premenovaná na solidaritu.
    Ty si príživník, a ešte sa tým aj pochváliš.
    Ty píšeš, že „Nemám problém s daňou, pretože takto je financovaný chod štátu.“
    A hned za tým priznávaš, že z daní nie je platený iba chod štátu, ale aj tvoja neochota žiť IBA Z VLASTNÝCH penazí.

    Thumb up 6 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 24, 2015

      Mám zatiaľ odpracovaných 16 rokov. Keď píšem „odpracovaných“, tak tým myslím ODPRACOVANÝCH.
      Na mňa nerobí nikto.
      Napriek tomu nemám vonkoncom žiaden problém s tým, že i Vy žijete z mojich peňazí.
      A ak nie Vy, tak niekto z Vašich blízkych určite.
      Nech im padnú na úžitok.
      …Live long and prosper.

      Thumb up 6 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 25, 2015

        Dva výroky maguso1975 :

        „Na mňa nerobí nikto.“

        “Nemám problém s daňou, pretože takto je financovaný chod štátu. Viem, čo dostávam (nemusím byť spokojný s kvalitou či množstvom, ale to je iná debata). Ak by som si mal všetko hradiť priamo, tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu.”

        Otázka : Ktorý výrok je lož ?

        Thumb up 4 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 25, 2015

          „Lož“ vzhľadom na čo…?
          Vidíte v tom nejaké logické protirečenia…?

          Thumb up 5 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 25, 2015

            Nikoho som nikdy neokradol, ale nerobi mi problem inych okradat, lebo mi to zjednodusuje zivot a znizuje zivotne naklady.
            Nevidis v tom nejake protirecenie? 😉

            Thumb up 1 Thumb down 5

          • Avatar
            jún 25, 2015

            Re.: „bender rodriguez“:
            Ak niekoho okrádate Vy, tak je to výlučne Váš problém.
            Mňa do toho neťahajte.

            Thumb up 5 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 25, 2015

            maguso1975 jún 25, 2015 :

            „“Lož” vzhľadom na čo…?
            Vidíte v tom nejaké logické protirečenia…?“

            Tie peniaze, ktoré dostávaš od štatu, tie su od koho ???? Od svateho Mikulaša? Sam platíš podla svojich slov- iba maličké dane, ale dostávaš 4x viac. Ak toto nechápeš, tak si už absolutne stotožnený s tým, že štat okrada niekoho, a dáva tebe . Šialené, takto morálne klesnuť. Nechať sa živiť inými , a byť ešte hrdý na to.

            Thumb up 2 Thumb down 3

          • Avatar
            jún 26, 2015

            Re.: „KtosiIný“:
            Zaujímavo interpretujete moje slová.
            .
            Netvrdím, že dnes zo systému dostávam 4x viac, než čo do neho odvádzam.
            Tvrdím, že vo voľnotržnom systéme by si súkromníci nabúchali také ceny, že by boli mnohé služby,
            z ktorých dnes mnohé ani nevyužívam (!!!),
            pre mňa už viac nedostupné (=ocitli by sa vo vysokých cenových pásmach).
            Napríklad transplantácia srdca.
            Napríklad liečba rakoviny.
            Napríklad kúpeľná liečba ťažkých poúrazových stavov.
            Napríklad hradenie pracovného úrazu z úrazového poistenia.
            Napríklad invalidný dôchodok.
            Napríklad štátna ochrana vkladov v bankách.
            Hovorím o dôsledkoch odstránenia regulácií, dodržiavanie ktorých je vymáhané iba vďaka monopolu na násilie.

            Thumb up 6 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 26, 2015

            Maguso1975 – ze ty si nieco myslis, lebo si to nevies predstavit, neznamena absolutne nic a ani zamak to nevypoveda o tom, ze by to tak bolo. Literatury o efektivnom fungovani sluzieb, ktore povazujes za nediostupne bez statu, bolo popisaneho dost, odporucam si to precitat a potom dalej neverit a trollovat, ale aspon precitat. 😉

            Thumb up 0 Thumb down 3

          • Avatar
            jún 26, 2015

            Ked sa niekto opyta, akym sposobom by si postavil povedzme dom, ty mu yo vysvetlis a na druhy den ti polozi otazku, ze si nevie predstavit, ako by si postavil ten dom. Ma taka debata vyznam?

            Thumb up 1 Thumb down 3

        • Avatar
          jún 25, 2015

          Obidva. Resp. ten druhý je minimálne „pokus o manipuláciu“, lebo „tak nemám šancu ani so 4-násobkom dnešného príjmu” vôbec nemusí byť pravda. Nielen preto, že bez štátu by som mohol dostať 2-3x viac peňazí od môjho zamestnávateľa, ako tu už bolo spomenuté. Aj preto, že bez štátu by mnohé oblasti ako školstvo, zdravotníctvo a pod. nemuseli byť násilne zmonopolované a tým pádom drahé.

          Príklad: verejné zdravotníctvo je kvázi bezplatné a tým pádom je to z nakradnutých peňazí, eh, daní, umelo stimulovaná konkurencia súkromníkom. Tým sú takto umelo odsávaní zákazníci a menší dopyt prináša väčšie ceny… Môžeme so slušnou pravdepodobnosťou predpokladať, že keby sme sa toho verejného zdravotníctva zbavili, dostali by sme sa do nejakého pekného normálneho cenového rozloženia.

          Potom by tá matematika s platmi a čisto súkromnými službami nevyzerala tak hrozivo. Btw podobné to je aj s argumentami „a čo pomoc tým, čo si to nemôžu dovoliť?“ …lebo štát teraz podobne umelo robí konkurenciu aj charite. Keď už niekto rozhodne o mojich peniazoch, že si z nich uleje a potom prispeje chudobnejším, tak asi nemám veľa nálady a prostriedkov na charitu navyše. A aj tak mnohí prispievajú, čiže zase môžeme predpokladať, že by sme nenechávali ľudí zomierať na schodoch nemocnice, ako to farbisto vykresľujú etatisti 😉

          Thumb up 3 Thumb down 4

          Odpovedať

          • Avatar
            jún 25, 2015

            Vskutku presvedčivé argumenty.
            .
            „…vôbec to nemusí byť pravda…“
            „…by som mohol dostať…“
            „…by nemuseli byť násilne zmonopolované…“
            „…Môžeme so slušnou pravdepodobnosťou predpokladať…“
            „…môžeme predpokladať…“

            Thumb up 4 Thumb down 1

          • Avatar
            jún 26, 2015

            Nikdy sa nepustajte do polemiky s etatistom. Pretoze je vo velkej vyhode, nemusi sa vobec snazit, iba vas bude bombardovat sustavnymi otazkami, keby nebol stat, ako by fungovalo toto a toto, ako by sa zabezpecovalo toto a toto, bude iba sekvencne menovat vsetky veci, ktore su teraz statnym status quo, a vy budete musiet hladat stale rozsiahlejsie a konstruktivnejsie odpovede, az napokon sa stane, ze nebudete vediet odpovedat. Vtedy je treba priznat, ze odpoved neviem, ale na tom aj tak nezalezi. Slobodny trzny system vyprofiluje tisice moznosti, o ktorych teraz nemame ani potuchy.

            Stefan Molyneux.

            Thumb up 2 Thumb down 4

          • Avatar
            jún 26, 2015

            Re.: „bender rodriguez“:
            Samozrejme, že polemizujem s problémom funkčnosti ponúkaného systému, samozrejme, že sa pýtam na detaily.
            Samozrejme, že ak je niečo „konštatované“, tak testujem pravdivostnú hodnotu.
            Ja som tu totiž neprišiel nič ponúkať, prišiel som zisťovať, čo je ponúkané mne, a aká je miera garancií.

            Thumb up 3 Thumb down 0

          • Avatar
            jún 28, 2015

            Miera garancii je co? Do akej miery ti dokazem poskytnut blahobyt za ukradnute peniaze?

            Thumb up 0 Thumb down 2

          • Avatar
            jún 28, 2015

            Re.: „bender rodriguez“:
            …Miera garancií,
            že sa v tu ponúkanom „novom“ systéme niečo nezvrhne,
            a nedôjde k nikým neočakávanému vývoju s nepeknými dôsledkami.

            Thumb up 2 Thumb down 0

  8. Avatar
    jún 26, 2015

    maguso1975 Len sa mi smej, že mám „Vskutku presvedčivé argumenty.“ XD

    Toto je úplne ukážkový prípad nastavenia myslí. Ja verím, že v tomto komplexnom svete vieme s absolútnou istotou povedať veľké H a malé o. Veď aj celá veda je najmä o tom, že sa len s určitou pravdepodobnosťou snažíme niečo odhadnúť a čakáme, kto to vyvráti. A ideme ďalej. Keďže nič nemá len jednu príčinu a následok, neopovažujem sa niečo bohorovne tvrdiť ako fakt. Alebo o niečom tvrdiť, že je to najlepšie pre všetkých. Nemyslím si, že niekto vie plánovať život spoločnosti a vie, čo je pre všetkých najlepšie lepšie ako oni sami. PRETO MÁM V TEXTE TIE KVALIFIKÁTORY. Libertariánstvo je aj o tejto skromnosti, že si priznám, že neviem. I don’t wanna assume and then tread on you.

    Ja Ťa nepotrebujem presviedčať, aby si nám uveril. Pokojne si s ďalšími 4 miliónmi majte štát, ja tú potrebu chápem a akceptujem. Ale nenúťte mňa a ostatných, čo to nechcú, podielať sa na takej veci. To, že si etatisti -či sa identifikuješ do tejto vety alebo nie, mi je jedno-myslia, že nemám pravdu a že by som mal byť súčasť ich riešenia, vnímam ako opačný pól – aroganciu. Nie, ďakujem, neprosím. Don’t tread on me.

    Thumb up 4 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 26, 2015

      Nepochopili ste ma. Ja sa Vám nesmejem.
      Konštatujem, že Vaše očakávania sú v skutočnosti skôr o VIERE, než o vyhodnoteniach.
      …A inak to už vlastne ani nemôže byť.
      Historické fakty nepustia: sociálny štát je v súčasnosti konkrétnym vyvrcholením dejinného vývoja.
      Možno sa ešte niekedy k jeho obmedzeniu do nejakej miery pristúpi (alebo k tomu dôjde), ale akýkoľvek podobný zásah do funkcií moderného sociálneho štátu považujem za dočasný.
      Ľudstvo už totiž má skúsenosť so sociálnym štátom
      a akýkoľvek iný „nový“ spôsob spoločenského zriadenia by so sociálnym štátom zákonite porovnávalo.
      .
      Ináč, aby som bol úprimný:
      z celého srdca a z celej duše prajem anarchokapom a libertariánom rôzneho stupňa radikality, aby skutočne niekde v nejakom zastrčenom kúte tejto planéty došlo k masívnemu sociálnemu pokusu, po ktorom tak volajú.
      Ak po tom tak túžia, tak nech si to prežijú. A zažijú.
      Skutočne to všetkým týmto dobrým ľuďom prajem, bez úškrnov, bez irónie.

      Thumb up 6 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        jún 30, 2015

        „Ináč, aby som bol úprimný:
        z celého srdca a z celej duše prajem anarchokapom a libertariánom rôzneho stupňa radikality, aby skutočne niekde v nejakom zastrčenom kúte tejto planéty došlo k masívnemu sociálnemu pokusu, po ktorom tak volajú.
        Ak po tom tak túžia, tak nech si to prežijú. A zažijú.
        Skutočne to všetkým týmto dobrým ľuďom prajem, bez úškrnov, bez irónie.“

        Je daleko vacsia pravdepodobnost, ze vdaka etatistom ako ty sa toho dozijeme. Az na fakt, ze to nebude ziadny pokus, ked sa to tu zacne marovat. Bude to v europe ako v iraku, v afganistane, syrii, libyi.

        Thumb up 2 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          jún 30, 2015

          Re.: „kri“:
          Až sa to tu „začne marovať“ (nech už to znamená hocičo), tak je ďaleko väčšou pravdepodobnosťou, že dnešný štát v prípade jeho rozkladu nahradí iná forma štátu, než že by sa prešlo na anarchokapitalistickú „spoločnosť“.
          Dokonca už i keby nebolo možné založiť ani len mestský štát, tak je v krajnom prípade podľa môjho názoru ďaleko pravdepodobnejšie uskutočnenie iných anarchistických vízií, než tej, založenej na neregulovanom kapitalizme.

          Thumb up 4 Thumb down 0

          Odpovedať

  9. Avatar
    jún 28, 2015

    Detinské tlachy kinderpravičiara. Autorovi by zrejme rád bol šimpanzom, nič iné mu totiž z jeho vedeckej „evidencie“ (vieš vôbec, ty hňup, čo v slovenčine znamená slovo evidencia?).

    Thumb up 4 Thumb down 2

    Odpovedať

  10. Avatar
    jún 28, 2015

    Viac štátu a menej kokotov!

    Thumb up 4 Thumb down 3

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*