Životné prostredie – porovnanie predvolebných programov vo voľbách 2020

Téme životného prostredia kladú politické strany a ich voliči v kampani k tohtoročným voľbám najväčšiu dôležitosť, spomedzi všetkých volieb doteraz. Na tom, že ochrana životného prostredia je dôležitá a že prebiehajúce a nadchádzajúce klimatické zmeny môžu významne ovplyvniť ekonomiku, a tak aj životy bežných ľudí, sa jednoznačne zhodujú všetky politické strany.

No podobne ako pri iných témach, od riešenia nezamestnanosti, až po zlepšenie vzdelávania, aj pri tejto téme sa návrhy jednotlivých strán značne líšia a v niektorých prípadoch môžu byť až protichodné. Zároveň, podobne ako pri iných politických témach, aj tu kľúčovú časť predvolebných programov tvoria síce dobre znejúce, no v podstate prázdne návrhy, ktoré by v lepšom prípade bolo možné označiť za slovnú vatu a v horšom za populizmus.

Ako by mal vyzerať poctivý prístup ku životnému prostrediu

Prázdne slová sú len plytvaním času čitateľov volebných programov, no ani prehnane ambiciózne plány nemusia byť najlepším riešením. Nielen zanedbávanie, ale aj nadmerná ochrana životného prostredia totiž so sebou prináša vysoké náklady. Tieto náklady navyše môžu dosiahnuť takú úroveň, že v konečnom dôsledku môžu viesť k presnému opaku zamýšľaných cieľov. Pri ochrane životného prostredia tak je potrebné dbať na niekoľko základných princípov, ktoré vychádzajú ako zo základnej logiky, tak aj z historických skúseností:

1) Príliš prísne environmentálne štandardy môžu byť kontraproduktívne – na úrovni Európskej únie sú už dlhodobo stanovené emisné ciele, t.j. o koľko sa majú znížiť emisie CO2 oproti roku 1990. Aktuálne sú krajiny EÚ zaviazané, aby do roku 2030 znížili emisie CO2 o 40%. Aj tento ambiciózny cieľ sa však niektorým politickým stranám máli a podporujú ešte sprísnenie týchto cieľov. No znižovanie emisií zvyšuje náklady výrobným firmám, a v konečnom dôsledku aj pri prakticky všetkých ekonomických aktivitách. Čím viac teda Európska únia pri znižovaní emisií tlačí na pílu, tým viac výrobných firiem odchádza do tretích krajín, ako sú napríklad USA, Čína alebo India.

V týchto krajinách sú však environmentálne štandardy spravidla oveľa menej prísne. To znamená, že namiesto zníženia emisií CO2 o 40% (súčasný plán) tieto firmy neznížia emisie napríklad o 50%, ale znížia ich o ešte menej ako 40%, prípadne vôbec. Tlačenie na pílu tak v konečnom dôsledku znamená v sumáre vyššie emisie, popri odchode firiem a strate pracovných miest v Európskej únii.

Podobný dopad môže mať nielen nadmerné znižovanie emisií CO2, ale aj nadmerné sprísňovanie iných environmentálnych štandardov. V týchto prípadoch tak môže doslova platiť “menej je niekedy viac”.

2) Dôraz na ochranu vlastníckych práv = nech za škody platia tí, ktorí ich spôsobili – pri ekonomických činnostiach v niektorých prípadoch vznikajú tzv. negatívne externality. To sú náklady, ktoré vytvoria dané firmy, no znášajú ich tretie strany. Fabrika napríklad vypustí do ovzdušia škodlivé látky, no na následky znečisteného vzduchu následne doplácajú aj firmy a obyvatelia, ktoré s aktivitami spomínanej fabriky nemusia mať nič spoločné. V ideálnom prípade by každá firma v plnej miere tieto negatívne externality všetkým zasiahnutým subjektom vykompenzovala. Ak by napríklad niekomu jej aktivity poškodili zdravie, zaplatila by liečbu, adekvátne bolestné a podobne.

Dokonalá kompenzácia negatívnych externalít však nie je možná. Niektoré dopady týchto externalít navyše je možné kompenzovať len zriedka, keďže závažné poškodenie zdravia alebo dokonca smrť už nemusia nahradiť žiadne peniaze. Veľmi ťažké tiež môže byť určiť, aké konkrétne škody môže spôsobiť nadmerná produkcia emisií CO2 niekomu na opačnej strane planéty. Napriek tomu, čím bližšie je právo k tomuto ideálu, tým lepšie je životné prostredie chránené.

Popri boji proti ekonomickým aktivitám s negatívnymi externalitami tiež je dobré myslieť aj na to, že tieto aktivity často majú aj významné pozitívne externality. Spomínaná fabrika napríklad môže marginálne znížiť zdravotný stav miestneho obyvateľstva, no môže priniesť pracovné príležitosti, vďaka ktorým sa v sumáre životná úroveň daného obyvateľstva  zlepší. Riešenie týchto problémov prostredníctvom vhodného nastavenia vlastníckych práv tak je alchýmiou a populistické jednoduché riešenia preto môžu narobiť viac škôd ako úžitku.

3) Redukcia aktivít štátu, ktoré poškodzovanie životného prostredia podporujú – obmedzovanie negatívnych externalít súkromných firiem a bežných ľudí teda môže znížiť aj súvisiace pozitívne externality (viac k tomu aj v ďalšom bode). Preto by štát mal v prvom rade obmedziť vlastné aktivity, ktoré vytvárajú negatívne externality. Nie len preto, aby štát sám išiel príkladom v nepoškodzovaní životného prostredia, ale aj preto, že každý štátny zásah je v istom zmysle negatívnou externalitou samou o sebe – keďže každý štátny zásah nevyhnutne obmedzí slobodu firiem a ľudí, či už prostredníctvom daní, alebo regulácií.

Štát by tak mal napríklad obmedziť dotovanie aktivít, ktoré priamo životné prostredie poškodzujú – ako je napríklad dotovanie ťažba uhlia na hornej Nitre. Rovnako tak by mal napríklad obmedziť regulácie, ktoré bránia konkurencii v hľadaní najefektívnejších riešení, ktoré tiež spravidla vedú k šetreniu materiálových zdrojov, a tým aj emisií. Príkladom je obmedzovanie konkurencie v železničnej alebo autobusovej doprave, v dôsledku ktorého tieto služby neposkytujú firmy, ktoré dokážu naplniť požiadavky s najnižšími možnými nákladmi.

Ďalším príkladom je poľnohospodárstvo. To je v súčasnosti pravdepodobne viac ovplyvňované zásahmi štátu (dotácie, regulácie, kvóty), resp. EÚ, ako základnými trhovými mechanizmami dopytu a ponuky. Konkurencia však je obmedzovaná nielen vnútri EÚ, ale aj zvonka – prostredníctvom prohibičných ciel na poľnohospodárske produkty z tretích krajín, ako sú napríklad aj krajiny Afriky. Motivácie zvyšovať efektivitu, a tým aj znižovať emisie, tak sú v tomto systéme len veľmi obmedzené. Rovnako tak motivácie pestovať potraviny práve tam, kde sú na ne najlepšie klimatické podmienky. Viac ako tieto podmienky totiž zámer pestovať ovplyvňuje konkrétna výška dotácií, resp. konkrétne regulácie.

4) Ochrana životného prostredia na úkor ekonomiky môže byť kontraproduktívna – pokiaľ nadmerná ochrana životného prostredia bude viesť k menšej tvorbe bohatstva, s vysokou pravdepodobnosťou bude v sumáre dopad na životné prostredie negatívny. Tvorba bohatstva totiž ovplyvňuje viaceré faktory, ktoré v konečnom dôsledku vedú k nižšej záťaži životného prostredia. Najmä tieto:

a) Z historických skúseností vieme, že spolu s nárastom bohatstva zvykne klesať pôrodnosť. V krajinách EÚ je napríklad dnes pôrodnosť relatívne nízka, často sotva stačí na zachovanie veľkosti populácie. V chudobnej Afrike je však pôrodnosť stále veľmi vysoká a v dôsledku toho populácia Afriky rapídne rastie. Len za posledných 50 rokov, medzi rokmi 1969 a 2019, populácia v Afrike narástla 3,7 násobne, z 354 miliónov obyvateľov na 1,308 miliardy obyvateľov. Priemerný obyvateľ Afriky samozrejme vyprodukuje podstatne menej emisií ako napríklad priemerný obyvateľ EÚ alebo USA, no ak by podobný rast populácie pokračoval, hravo by v sumáre prekonal aj produkciu emisií v bohatých krajinách. Prioritou by teda malo byť to, aby politiky Slovenska, resp. EÚ nebránili tomu, aby zbohatli aj obyvatelia chudobnejších častí sveta, čo by prirodzene obmedzilo aj neudržateľný nárast populácie v chudobnejších častiach sveta

b) Z historických skúseností vieme aj to, že spolu s nárastom bohatstva rastie aj záujem ľudí o ochranu životného prostredia. Koniec koncov, pokiaľ niekto nemá relatívnu istotu ani ohľadom získania jedla a iných základných potrieb, znečistené rieky alebo vzduch sú pre neho menším problémom. Z tohto dôvodu môže byť opäť zámer chrániť životné prostredie na úkor obmedzenia tvorby bohatstva kontraproduktívna. A zo strany západných krajín aj pokrytecká – keby ľudia v zápádných krajinách nikdy nezbohatli, rovnako by ochrane životného prostredia nekládli prioritu.

c) Trhová konkurencia vedie k znižovaniu materiálnych nákladov – čím voľnejšia je trhová konkurencia, tým väčšiu voľnosť majú jednotlivé firmy pri hľadaní spôsobov, ako uspokojiť potreby zákazníkov s najnižšími možnými nákladmi. Vidinou zisku alebo “chamtivosťou” je motivovaná každá osoba, či už pracuje v súkromnom sektore alebo v politike. V súkromnom sektore a pri trhovej konkurencii však môžu firmy tento zisk dosiahnuť len vďaka tomu, že poskytnú svojim zákazníkom najvyššiu možnú hodnotu. Trhový proces je tak najprirodzenejším a najefektívnejším nástrojom pri zvyšovaní efektivity výroby, a tak aj znižovaní emisií. Príkladov, vďaka ktorým je dnes možné vykonávať rovnaké alebo lepšie činnosti s menšou spotrebou materiálnych zdrojov je nespočetné množstvo. Od zvyšovania efektivity motorov v autách, až po internet, ktorý vďaka elektronickej komunikácii znížil potrebu cestovania alebo využívania papierových dokumentov.

d) Viac bohatstva = efektívnejšie možnosti adaptácie na negatívne následky klímy – to, ako priaznivá je klíma na životy ľudí je len jednou stranou rovnice. Druhou je to, ako sa vďaka lepším technologickým možnostiam dokážu ľudia rôznym negatívnym javom klímy prispôsobiť. Mnohí poukazujú na zhoršovanie klimatických podmienok, no faktom je to, že počet obetí a škôd v dôsledku klimatických katastrof v priebehu času dlhodobo klesá. Neprimeraná ochrana životného prostredia, ktorá môže nadmerne obmedziť tvorbu bohatstva, tak môže v konečnom dôsledku viesť k ešte väčšiemu množstvu úmrtí, poškodenia zdravia a škôd všeobecne.

Porovnanie jednotlivých strán

Dobrá voľba

Dĺžka programu pre životné prostredie: 3 strany

Významné pozitívne návrhy: žiadne

Významné negatívne návrhy: 

  • podpora pre tzv. Európsku zelenú dohodu (European Green Deal) – táto dohoda na úrovni EÚ má za cieľ zmobilizovať 1 bilión eur, ktoré sa majú využiť na „udržateľné“ investície, ktoré majú prospieť životnému prostrediu a iným cieľom. Žiaľ, ide len o typický úradnícky prístup, ktorý:

1) nerieši žiadne korene problémov ohľadom poškodzovania životného prostredia (viď úvod tohto článku)

2) obmedzí tvorbu bohatstva, čo môže životné prostredie v konečnom dôsledku poškodiť (viď spomínaný úvod)

3) aj bez ohľadu na predchádzajúce body v konečnom dôsledku povedie k plytvaniu zdrojmi, a teda väčšiemu poškodeniu životného prostredia, keďže bude motivovať ľudí k aktivitám, ktoré paradoxne budú menej udržateľné a viac plytvajúce. Dotácie totiž z definície podporujú aktivity, ktoré sa na trhu neuplatnili, keďže tieto aktivity prinášajú väčšie náklady ako výnosy. Dotácie tak z definície podporujú plytvanie.

  • sprísnenie už existujúcich klimatických cieľov – konkrétne uhlíková neutralita do roku 2050 a zníženie emisií CO2 o 50% do roku 2030

Zhrnutie: Dobrá voľba pri ochrane životného prostredia volí štandardný naivný prístup, podľa ktorého väčšie tlačenie na pílu automaticky povedie aj k lepším výsledkom. Program neobsahuje žiadne významné návrhy, ako riešiť korene problémov ohľadom životného prostredia (viď úvod tohto článku) a spomínaný naivný prístup, ako aj nepochopenie koreňov týchto problémov s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k opaku zamýšľaného, čiže k horšiemu stavu životného prostredia.

Číselné hodnotenie – 2/10

 

KDH

Dĺžka programu pre životné prostredie: 10 strán

Významné pozitívne návrhy: žiadne

Významné negatívne návrhy: 

  • Podpora výroby energie z odpadov a zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov v energetike – V konečnom dôsledku návrh povedie k plytvaniu zdrojmi, a teda väčšiemu poškodeniu životného prostredia, keďže bude motivovať ľudí k aktivitám, ktoré paradoxne budú menej udržateľné a viac plytvajúce. Dotácie totiž z definície podporujú aktivity, ktoré sa na trhu neuplatnili, keďže tieto aktivity prinášajú väčšie náklady ako výnosy. Dotácie tak z definície podporujú plytvanie. (pre viac informácií k tejto téme si pozrite môj starší článok „Viac odpadu vo svete problémom nie je. Boj proti nemu môže byť“)
  • Uprednostňovanie slovenskej poľnohospodárskej výroby, resp. lokálnych slovenských potravín na úkor zahraničných potravín – pokiaľ slovenské potraviny uspejú v konkurencii na trhu, je to dobré. Vhodným spôsobom, ako tomu pomôcť, je zníženie regulačného a daňového zaťaženia, ktoré predražuje poľnohospodársku výrobu na Slovensku. Pokiaľ sú však slovenské potraviny uprednostňované umelo, a teda politicky, znamená to, že sú uprednostňované v prípadoch, keď nákup týchto potravín nedáva zmysel. Inak povedané, keď slovenskí poľnohospodári a potravinári nedokážu tieto potraviny efektivitou svojej výroby konkurovať zahraničným producentom. Uprednostňovanie slovenskej poľnohospodárskej výroby v týchto prípadoch tak v konečnom dôsledku znamená viac neefektivity, a tak aj väčšiu záťaž životného prostredia. A to všetko za peniaze daňovníkov – či už v podobe daní na dotácie, alebo v podobe vyšších cien za potraviny.
  • Uprednostňovanie elektromobilov na úkor automobilov so spaľovacími motormi – V konečnom dôsledku návrh povedie k plytvaniu zdrojmi, a teda väčšiemu poškodeniu životného prostredia, keďže bude motivovať ľudí k aktivitám, ktoré paradoxne budú menej udržateľné a viac plytvajúce. Dotácie totiž z definície podporujú aktivity, ktoré sa na trhu neuplatnili, keďže tieto aktivity prinášajú väčšie náklady ako výnosy. Dotácie tak z definície podporujú plytvanie.

Netreba tiež zabudnúť na to, že automobily so spaľovacími daňami sú už dnes masívne zaťažené spotrebnými daňami, ktoré by mali viac ako dostatočne kompenzovať negatívne externality, ktoré vytvárajú. Pokiaľ elektromobily neuspejú ani v takejto konkurencii, tak je ešte viac namieste predpoklad, že ich podpora povedie ku plytvaniu zdrojmi.

  • Zabránenie privatizácii lesov – Nie je dôvod systematicky brániť privatizácii. Zo skúseností (nie len na Slovensku) a z logiky základných motivácií vyplýva, že súkromní vlastníci využívajú svoje zdroje efektívnejšie ako štát. Bránenie sa privatizácii tak bude mať tendenciu ochranu životného prostredia skôr zhoršiť ako zlepšiť.

Zhrnutie: Okrem vyššie spomenutých bodov je program KDH najmä plný nekonkrétnych plánov, ktoré sú fakticky slovnou vatou. Ide o veci ako napríklad “Chceme Slovensko, ktoré bude podporovať komplexné využívanie potenciálu lesov s dôrazom na jeho využitie v prospech „domácich“ obyvateľov lesnatých regiónov.” S tým síce nemožno nesúhlasiť, no rovnako tak chýba určenie toho, ako to dosiahnuť.

No nekonkrétne návrhy nie sú v programe KDH najhoršie. Najhoršie sú návrhy, ktoré sú síce populárne (podpora elektromobilov, boj proti privatizácii a podobne), no v konečnom dôsledku môžu dosiahnuť akurát tak opak zamýšľaného. Elektromobily a obnoviteľné zdroje energie pravdepodobne majú budúcnosť a potenciál pomôcť životnému prostrediu. No ich cielená podpora v prípadoch, keď neobstoja voči konkurencii, vedie jednak k ich použitiu aj v prípadoch, kedy to nedáva zmysel a čo je horšie, znižuje motiváciu, aby sa zlepšili natoľko, aby dokázali konkurovať aj samé o sebe, vďaka svojej reálne vyššej efektívnosti.

Číselné hodnotenie – 4/10

 

ĽSNS

Dĺžka programu pre životné prostredie: V čase písania tohto článku ĽSNS nemala zverejnený program relevantný pre životné prostredie.

 

Most – Híd

Dĺžka programu pre životné prostredie: 2 strany

Významné pozitívne návrhy: žiadne

Významné negatívne návrhy: 

  • Odkupovanie súkromných pozemkov do rúk štátu – ako je uvedené aj pri návrhu KDH, ktoré chce tiež bojovať proti súkromnému vlastníctvu v lesoch, tento návrh skôr povedie k poškodeniu životného prostredia ako k jeho zlepšeniu
  • Zákaz ďalších “zbytočných” plastov, napríklad úplný zákaz igelitových tašiek – pokiaľ sa niektoré plastové obaly presadili v konkurencii s inými obalmi, je namieste predpoklad, že tieto obaly boli pre svoj účel efektívnejšie, a teda, vzhľadom na dané použitie sa spotrebovalo menej zdrojov na ich výrobu a rovnako tak bola menšia ja záťaž pre životné prostredie. Zákaz týchto efektívnejších obalov tak v konečnom dôsledku povedie k väčšiemu poškodeniu životného prostredia. Platí to aj v prípade plastových tašiek. Ako minulý rok vo svojom článku uviedla aj BBC, na výrobu papierovej tašky sa napríklad spotrebuje až 4x viac energie ako na výrobu papierovej tašky.

Zhrnutie: Most – Híd dokázal aj do svojho krátkeho programu vtesnať zopár návrhov, ktoré síce na prvé počutie znejú dobre, no v konečnom dôsledku životnému prostrediu skôr uškodia ako mu pomôžu. Žiaľ, ani táto strana nemala vo svojom programe žiadne pozitívne návrhy, ktoré by sa svojou váhou tým negatívnym čo i len približili.

Číselné hodnotenie – 4/10

 

OĽANO

Dĺžka programu pre životné prostredie:V čase písania tohto článku OĽANO nemalo zverejnený program.

 

Progresívne Slovensko/SPOLU

Dĺžka programu pre životné prostredie: 24 strán

Významné pozitívne návrhy: 

Posudzovanie všetkých nových zákonov a verejných investícií z pohľadu vplyvu na emisie skleníkových plynov a adaptáciu na zmenu klímy – Štát na Slovensku za peniaze občanov na jednej strane rôznymi spôsobmi podporuje, a zrejme bude podporovať ešte viac, znižovanie emisií skleníkových plynov a adaptáciu klímy. No na druhej strane aj zvýhodňuje alebo inak podporuje aktivity, ktoré sú v rozpore s týmito cieľmi. Najlepším príkladom je dotovanie ťažby uhlia na hornej Nitre, za zastavenie ktorého sú prakticky všetky relevantné strany. Zosúladenie týchto politík, t.j. nepodporovanie aktivít, ktoré sú v rozpore s klimatickými cieľmi, môže ušetriť peňaženky občanov, a zároveň zvýšiť efektivitu klimatických politík.

Obmedzenie vyhadzovania nezávadných potravín z reštaurácií a zo supermarketov prostredníctvom zníženia regulačnej záťaže – Firmy a občanov nie je potrebné motivovať, alebo dokonca nútiť k zníženiu plytvania potravín. Je totiž v ich prirodzenom záujme plytvať potravinami (ako aj inými zdrojmi) čo najmenej, keďže v konečnom dôsledku všetko toto plytvanie musia platiť z vlastných peňazí. Je však veľmi prospešné, keď sa zjednodušia, alebo ideálne odstránia regulácie, ktoré firmy a občanov do tohto plytvania potravinami fakticky tlačia. PS/SPOLU vo svojom programe konkrétne spomína zjednodušenie pravidiel pre darovanie alebo odovzdanie potravín a legislatívu v oblasti minimálnej spotreby.

Prideľovanie dotácií na “zelené” projekty v závislosti od miery zníženia skleníkových plynov – zlepšovanie životného prostredia prostredníctvom dotácií je vo všeobecnosti kontraproduktívne, pre dôvody uvedené v úvode tohto článku, ako aj pri hodnotení podpory iniciatívy Novej zelenej dohody v programe Dobrá voľba vyššie. No pokiaľ už dotácie existujú, je prospešné rozdeľovať ich podľa toho, kde prinesú najefektívnejšie dosiahnutie svojich cieľov. Žiaľ, Progresívne Slovensko sa tohto princípu “hodnoty za peniaze” nedrží konzistentne, a ako je uvedené medzi negatívnymi návrhmi nižšie, v niektorých prípadoch fakticky robí presný opak.

Podpora projektov zlepšenia energetickej efektívnosti prostredníctvom daňových mechanizmov namiesto poplatkov – zvyšovanie štátnych výdavkov, daní a poplatkov má tendenciu znížiť ekonomický rast, čo so sebou nesie negatívne externality, ktoré môžu ochranu životného prostredia zhoršiť (viď úvod tohto článku). Motivácia prostredníctvom zníženia daní však je podstatne efektívnejším riešením.

Významné negatívne návrhy: 

Väčšia podpora obnoviteľných zdrojov – pokiaľ obnoviteľné zdroje nedokážu uspieť v konkurencii s tradičnými zdrojmi výroby energie, je namieste predpoklad, že sa na ich tvorbu spotrebuje viac zdrojov, ako je ich pridaná hodnota. V konečnom dôsledku tak takáto podpora skôr životnému prostrediu uškodí než mu pomôže. Obzvlášť to platí v prípade, keď sú už dnes obnoviteľné zdroje nie len významne dotované, ale naopak, fosílne palivá sú zaťažené spotrebnými daňami, ako aj inými reguláciami.

Väčšia podpora recyklácie odpadov, ignorovanie hodnoty za peniaze – PS/SPOLU chce rôznymi spôsobmi za peniaze občanov podporovať recykláciu odpadov, v ešte väčšej miere, ako je tomu dnes. Chce napríklad dotovať výrobky z recyklovaných materiálov, zvýhodňovať recyklované obalové materiály, investične stimulovať rozvoj recyklačného podnikania a podobne. Tieto opatrenia sú však s ohľadom na životné prostredie kontraproduktívne. Pokiaľ totiž recyklovaný materiál nedokáže v trhovej konkurencii obstáť voči nerecyklovanému materiálu, je namieste predpoklad, že sa na jeho tvorbu využije viac materiálov ako sa jeho výrobou ušetrí. To platí obzvlášť v dnešnom prostredí, keď je recyklácia odpadov podporovaná rôznymi mechanizmami zo strany štátu. Nesmieme tiež zabúdať na to, že aj recyklácia je výrobným procesom.

O tom, že PS/SPOLU v oblasti odpadov ignoruje hodnotu za peniaze, svedčí aj ich návrh, podľa ktorého chcú zvýšiť poplatok za ukladanie odpadov na skládku do miery, ktorá zníži skládkovanie odpadu. Pri určení výšky tohto poplatku tak PS/SPOLU nehľadí na to, do akej miery je skládkovanie odpadov efektívne (t.j. do akej miery je najvýhodnejšou alternatívou z pohľadu znižovania emisií a šetrenia zdrojov), ale zníženie skládkovania považuje za princíp, ktorý je prospešný sám o sebe – aj v prípadoch, keď je skládkovanie voči životnému prostrediu šetrnejšie ako nasilu presadzovaná recyklácia. S takýmto prístupom fakticky neexistuje obmedzenie v tom, koľko zdrojov sa môže vyplytvať len nato, aby sa odpad recykloval. Recyklácia je totiž s týmto prístupom žiaduca sama o sebe, nech to stojí čo to stojí – nielen ohľadom peňazí, ale aj spotreby zdrojov a tvorby emisií.

Zavedenie cirkulačnej emisnej dane z motorových vozidiel – Táto daň má sledovať environmentálny charakter v spotrebe a má sa odvíjať od množstva emisií. Predaj pohonných látok pre motorové vozidlá však je už dnes masívne zaťažený spotrebnými daňami, a je možné predpokladať, že tieto dane viac ako kompenzujú negatívne externality súvisiace so spaľovaním týchto palív. Tieto dane navyše majú rovnako “environmentálny charakter”, keďže sú presne a priamo úmerné tomu, koľko paliva sa spáli, a teda koľko emisií sa vyprodukuje.

Väčšia centralizácia na úrovni EÚ v environmentálnej oblasti – PS/SPOLU tiež chce prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšou v Rade EÚ v oblasti environmentálnych daní. Ide tak o faktický presun právomocí slovenskej vlády na úroveň Európskej únie. To je rizikové z pohľadu toho, aký vplyv majú ľudia na konanie svojej vlády, v porovnaní s tým, o koľko menší vplyv majú na rozhodovanie na úrovni Európskej únie.

Navyše to tiež znižuje konkurenciu riešení, ako aj znižuje motiváciu prichádzať na úrovni EÚ s riešeniami, ktoré budú také kvalitné, že presvedčia všetky krajiny, keďže štáty s kvalifikovanou väčšinou budú môcť fakticky ignorovať štáty, ktoré budú v menšine. Takýto prístup nie je opodstatnený aj z dôvodu, že krajiny Európskej únie môžu vzájomne spolupracovať aj bez tohto donútenia. Či už formou bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv mimo štruktúr EÚ, alebo prostredníctvom mechanizmu tzv. Posilnenej spolupráce, priamo na úrovni Európskej únie.

Menšia ochrana súkromného vlastníctva v oblasti energetiky – pre dosiahnutie najvyššej možnej úrovne efektivity pri výrobe energií, ako aj pri výrobe iných vecí, je kľúčová sloboda podnikania, a v rámci toho ochrana súkromného vlastníctva. PS/SPOLU však chce v oblasti energetiky v niektorých prípadoch podkopať princíp súkromného vlastníctva. Ide najmä o tento návrh:

“Vytvoríme nástroj, ktorý umožní štátu zasahovať do predaja podielov v strategických podnikoch, aj keď v nich nemá rozhodujúci podiel.“

Tento prístup však bude potenciálnych investorov odrádzať od investovania do “strategických” energetických podnikov, v dôsledku čoho sa množstvo investícií, ako aj konkurencie, v tejto oblasti zníži. To bude mať tendenciu spraviť výrobu elektrickej energie menej efektívnou, a tak v konečnom dôsledku aj poškodiť životné prostredie.

Zhrnutie: Program PS/SPOLU pre životné prostredie je najrozsiahlejší zo všetkých hodnotených programov. Žiaľ, za veľkú časť rozsiahlosti tohto programu môže množstvo slovnej vaty, ktorá môže mať dobrý zámer, no z hľadiska konkrétnych riešení je úplne prázdna, na úrovni “chceme svetový mier”. Či už ide o zámery o vyhlásení klimatickej krízy, resp. klimatickej núdze, alebo o takéto vyhlásenia, proti ktorým by sa nepostavila zrejme žiadna politická strana:

“Prijmeme novú, udržateľnú vodnú politiku Slovenska, ktorá zabezpečí dostatok pitnej vody vo všetkých regiónoch a zabezpečí dobrý stav vôd”

Niektoré idealistické návrhy PS/SPOLU sa navyše zdajú byť úplne odtrhnuté od reality, ako je napríklad tento:

“Energetická transformácia musí byť spravodlivá a ponúkať riešenia pre všetkých obyvateľov vrátane sociálne slabších a nesmie oslabiť hospodársku konkurencieschopnosť”

Štátom podporovaná (vynucovaná) energetická transformácia zvýši ceny energií, dane, alebo oboje. Nevyhnutne tak oslabí hospodársku konkurencieschopnosť Slovenska. To, že to podľa PS/SPOLU spraviť “nesmie” je ako povedať, že 1+1 sa nesmie rovnať 2.

Prázdne vety a frázy sú len záťažou čitateľa, no reálne škody a ani benefity neprinášajú, a tak v konečnom dôsledku nie sú podstatné. Je preto dobré, že medzi takýmto textom sa nachádzajú aj viaceré návrhy, ktoré budú voči životnému prostrediu čistým prínosom. Ide o oblasti, kde ochrane životného prostredia priamo škodia štátne politiky. Žiaľ, PS/SPOLU je nekonzistentné a podporuje tiež rôzne populárne riešenia, ktoré však nedávajú ekonomický zmysel, a preto v konečnom dôsledku životné prostredie poškodia. Politika PS/SPOLU v oblasti životného prostredia tak znamená jeden krok vpred a dva kroky vzad. No stále lepšie, ako pri niektorých iných programoch politických strán, ktoré sú vo všetkých významných environmentálnych návrhoch pre životné prostredie len čistou škodou.

Číselné hodnotenie – 6/10

 

SaS

Dĺžka programu pre životné prostredie: 11 strán (Životné prostredie + Odpadové hospodárstvo)

Významné pozitívne návrhy:

Bilancia bohatstva krajiny – SaS navrhuje vypočítať bilanciu slovenského bohatstva, s ohľadom na životné prostredie. Na strane aktív by boli voda, lesy a nerastné suroviny a na strane pasív ekologický dlh – environmentálne záťaže, protipovodňové opatrenia a podobne, ako aj záväzky spojené s implementáciou štandardov EÚ, ako napríklad znečistené podzemné vody, emisie a podobne. Žiadna politická strana nič podobné nenavrhuje, no pritom toto je systematický prístup, ktorý by mohol ujasniť a konkretizovať mnohé environmentálne hrozby a plány, zoči-voči hystérii alebo populizmu, ktorými sa politické strany často oháňajú. Spolu s tým SaS tiež navrhuje, aby EÚ nastavila jednotnú metodiku výpočtu ekosystémových služieb.

Podpora subsidiarity – subsidiarita je princíp, ktorý hovorí, že právo by sa malo tvoriť na najnižšej možnej úrovni, ako je to praktické. Inak povedané, pokiaľ môže pri riešení problémov pomôcť slovenská legislatíva, nie je dôvod na to, aby sa dané problémy riešili legislatívou na úrovni EÚ. To po prvé zvýši možnosť ovplyvnenia daných zákonov na lokálnej úrovni a po druhé to zvyšuje konkurenciu medzi riešeniami, namiesto jedného riešenia pre všetkých.

Realistický prístup ku recyklácii odpadov – štátom vynucovaná (prípadne z peňaženiek ľudí podporovaná) recyklácia odpadov v skutočnosti vedie ku plytvaniu zdrojmi. Vedie totiž k stavu, keď je recyklovanie vykonávané aj vtedy, keď sa naň minie viac zdrojov ako by bolo treba napríklad na skládkovanie daného odpadu a vyrobenie surovín nanovo. V opačnom prípade by totiž k recyklácii došlo automaticky – keďže v záujme výrobcov a spotrebiteľov je neplytvať svojimi peniazmi.

Žiaľ, aj keby všetci politici na Slovensku chceli recykláciu odpadov prestať podporovať, nebolo by to možné – ciele separácie odpadu totiž Slovensku vyplývajú z jeho záväzkov voči EÚ. SaS si tento fakt uvedomuje, a preto chce tieto ciele EÚ napĺňať pomerne rozumnými spôsobmi, s ohľadom na princíp hodnoty za peniaze.

Významné negatívne návrhy: 

Zákaz predaja niektorých kotlov na tuhé palivo – SaS navrhuje zakázať predaj kotlov na tuhé palivo 1. a 2. emisnej triedy, “ktoré sa najviac podieľajú na znečistení ovzdušia”. Zákaz je však ťažkopádnym a vo všeobecnosti najmenej vhodným prístupom. Vhodnejšie by napríklad bolo zohľadniť negatívne externality, ktoré vytvárajú tieto “znečisťujúce” kotly a zahrnúť ich do spotrebných daní pri predaji týchto kotlov, prípadne pri predaji tuhého paliva. Samozrejme, aby pri tomto prístupe nedošlo k ďalším negatívnym externalitám, celková miera zdanenia by sa pritom nemala zvýšiť.

Zhrnutie: 

Program SaS pre životné prostredie je napísaný relatívne triezvo. Ani jemu sa žiaľ nevyhla slovná vata, ako napríklad:

“Čistú a udržiavanú krajinu vnímame ako majetok nás všetkých, o ktorý sa treba starať a zveľaďovať ho, aby rástol na hodnote. Majetok, ktorý raz po nás zdedia naši potomkovia a ktorý bude v čase meniacej sa klímy naša konkurenčná výhoda. Uvedomujeme si, že to nie je zadarmo. Ak sa však urobí poriadne, je to investícia do nášho zdravia a čistej krajiny.”

A nevyhol sa mu ani idealizmus, ako napríklad: “Zabránime neefektívnym výdavkom v odpadovom hospodárstve.“ No napriek tomu je tento program v sumáre dosť realistický a je len ťažké v ňom nájsť vyložený populizmus. SaS si zo všetkých strán asi najviac uvedomuje, že boj proti negatívnym externalitám vplývajúcim na životné prostredie môže priniesť vlastné negatívne externality. Systematický prístup k životnému prostrediu podľa SaS by tak tieto veci mohol slušne vyvážiť a je namieste predpoklad, že v prípade realizácie programu SaS by sa stav životného prostredia na Slovensku zlepšil.

K dokonalosti programu SaS chýba len väčšia odvaha pri šírení triezveho prístupu k ochrane životného prostredia – ako voči jej potenciálnym voličom, ktorým by bolo dobré ešte priamejšie vysvetliť, že štandardne ponímaná ochrana životného prostredia je zvyčajne kontraproduktívna, tak aj voči Európskej únii, na úrovni ktorej by sa SaS mohla zasadiť o menej prísne environmentálne ciele. Samozrejme, samotnej strane SaS by sa to vzhľadom na nízku váhu Slovenska v EÚ nepodarilo, no pokiaľ si niektoré politické strany môžu za cieľ dávať na úrovni EÚ vyjednať prísnejšie environmentálne štandardy, nie je dôvod, prečo by sa SaS nemohla usilovať o opak.

Číselné hodnotenie – 9/10

 

SME RODINA

Dĺžka programu pre životné prostredie: 9 strán

Významné pozitívne návrhy: 

Prehodnotenie reálnych výsledkov odstraňovania ekologických záťaží – SME RODINA chce vykonať “analýzu kvality výsledkov a efektívnosti dosiaľ vykonaného monitoringu starých environmentálnych záťaží” a vyvodiť zodpovedajúce dôsledky. Ako príklad uvádza aj to, že je neakceptovateľné, aby odstraňovanie environmentálnej záťaže v Bratislave – Vrakuni trvalo dlhé roky bez pozitívnych výsledkov. Realistický a triezvy prístup k hodnoteniu environmentálnych opatrení je nevyhnutný. Za ochranu životného prostredia sa totiž stavajú všetky politické strany, no v praxi realizácia týchto opatrení často zlyháva.

Realistický prístup k chráneným územiam – SME RODINA pripomína, že výmera chránených území na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami EÚ obrovská. No pri vyhlasovaní týchto území bola podľa SME RODINA verejnosť zavádzaná, ohľadom dopadu na verejné financie, podnikateľské prostredie a podobne. V dôsledku toho má ministerstvo životného prostredia problém pri zabezpečovaní svojich kompetencií na týchto územiach, čo je v konečnom dôsledku kontraproduktívne. SME RODINA preto navrhuje, aby pri chránených územiach bol zvolený poctivý prístup, ktorý jasne vyčísli všetky súvisiace náklady ohľadom správy týchto území.

Významné negatívne návrhy: 

Preferovanie niektorých druhov dopravy bez ohľadu na skutočné environmentálne dopady – SME RODINA chce v rámci ochrany životného prostredia preferovať niektoré druhy dopravy, ako je napríklad železničná a autobusová verejná doprava na dlhé vzdialenosti, resp. trolejbusová a električková doprava v rámci MHD. Podobne SME RODINA preferuje skvapalnené plynné palivá a elektrický pohon v oblasti verejnej dopravy. No aj keď tieto druhy dopravy a palív môžu byť často skutočne ekologickejšie, nemusí to tak byť vždy.

A ak tieto druhy dopravy a palív nedokážu obstáť v konkurencii napríklad osobnej dopravy, resp. vozidiel so spaľovacími motormi, ktoré sú znevýhodňované vysokými spotrebnými daňami, je namieste predpoklad, že v konečnom dôsledku budú pre životné prostredie ešte väčšou záťažou. Preferovanie týchto nekonkurencieschopných spôsobov dopravy a palív napríklad prostredníctvom dotácií môže túto neefektivitu jedine zosilniť.

Zhrnutie: Program strany SME RODINA obsahuje veľké množstvo nekonkrétnych plánov a prázdnych slov, ako napríklad:

“Kvalita a stav životného prostredia sú obrazom kultúry národov, ktoré v ňom žijú. Stav prírody je súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva Slovenska.”

A aj keď tento program obsahuje aj niektoré negatívne, kontraproduktívne časti, vo všeobecnosti sú konkrétne návrhy prospešné. SME RODINA správne a užitočne upozorňuje na to, že mnohé environmentálne ciele Slovenska vyplývajú zo záväzkov voči EÚ, a tak ich je nutné splniť, pretože v opačnom prípade bude Slovensko sankcionované.

Je tiež namieste poukázať, že SME RODINA má vo svojom programe aj jednu vyloženú nepravdu, ktorá síce intuitívne môže znieť správne, no skutočnosť je opačná:

“V súčasnosti sme svedkami prudkého nárastu tvorby emisií, predovšetkým v priemyselných častiach, ako aj vo väčších mestách Slovenska, ktoré sú v nemalej miere spôsobené rapídnym nárastom individuálnej automobilovej dopravy.”

Emisie CO2 sa totiž na Slovensku dlhodobo znižujú. Zatiaľ čo ešte v roku 1990 sa na Slovensku vyprodukovalo 73,4 milióna ton CO2, toto množstvo postupne kleslo až na 43,5 milióna ton CO2 v roku 2017. “Prudký nárast emisií” tak v realite znamená zníženie emisií CO2 o takmer 41%.

Číselné hodnotenie – 8/10

 

SMER – SD

Dĺžka programu pre životné prostredie: V čase písania tohto článku SMER-SD nemal zverejnený program relevantný pre životné prostredie.

 

SNS

Dĺžka programu pre životné prostredie: 1 strana

Významné pozitívne návrhy: žiadne

Významné negatívne návrhy: žiadne

Zhrnutie: Program SNS je minimalistický nielen svojou dĺžkou, ale aj obsahom. Presnejšie povedané, je obsahovo prázdny. Jeho 9 stručných bodov totiž obsahuje len akési abstraktné vízie, bez konkrétnych návrhov, ako dané vízie dosiahnuť. Napríklad:

“Sme za väčšiu ochranu vody, pôdy, lesov, fauny a flóry Slovenska.

Podporujeme zníženie uhlíkovej stopy v národnom hospodárstve

(ekologická doprava – železnice, električky, trolejbusy, elektromobily, lodná doprava).

Podporujeme domácich producentov, čím znižujeme potrebu dovozu produktov.”

Na tomto programe nie je čo kritizovať, ale ani pochváliť. Vyzerá to ako univerzálna šablóna, ktorá mala byť len základom pre vypracovanie programu. Žiaľ (alebo našťastie), pri tejto začiatočnej šablóne aj program SNS skončil.

Číselné hodnotenie – 0/10

 

ZA ĽUDÍ

Dĺžka programu pre životné prostredie: 6 strán

Významné pozitívne návrhy: 

Rovnováha medzi ochranou prírody a ekonomikou – ZA ĽUDÍ má v jednom bode ohľadom životného prostredia veľmi konštruktívny prístup:

“Nastavíme rovnováhu medzi ochranou prírody a jej ekonomickým využívaním, zohľadnením ekosystémových služieb a ekonomických nástrojov”

Takýto prístup je vo vzťahu k ochrane životného prostredia veľmi prospešný, keďže snaha chrániť životné prostredie “za každú cenu” je nereálna a navyše kontraproduktívna. Tak, ako sú ekonomické možnosti limitované životným prostredím, je totiž aj ochrana životného prostredia limitovaná dostupnými ekonomickými možnosťami. Koniec koncov, ako je uvedené v tomto článku, vyšší ekonomický rast je historický spojený s väčšou ochranou životného prostredia a aj s ďalšími faktormi, ktoré dopady na životné prostredie ďalej znižujú (napríklad nižšia pôrodnosť).

Žiaľ, môže sa zdať, že tento rozumný bod sa do programu ZA ĽUDÍ dostal omylom, keďže hneď v nasledovnom bode je táto snaha o rovnováhu popretá extrémnym prístupom:

“Zabezpečíme ochranu druhov a biotopov vo všetkých typoch ekosystémov bez výnimiek.”

Toto je prakticky nemožná vec a je to podobné, ako keby ZA ĽUDÍ sľúbili, že všetkým ľuďom stúpne výška dávok a rôznych príspevkov zo strany štátu, a zároveň všetkým ľuďom klesne daňové zaťaženie. A nerozumný prístup ku ochrane životného prostredia v programe ZA ĽUDÍ nekončí ani týmto bodom.

Významné negatívne návrhy: 

Dotáciami k plytvaniu – ZA ĽUDÍ chce dotáciami podporovať “rozvoj ekopriemyslu, inovácií”, ako aj iných vecí. To má okrem pozitívnych dopadov na životné prostredie tiež priniesť zamestnanosť v slovenských regiónoch. Samozrejme, vzhľadom na to, že tieto dotácie budú nevyhnutne zo svojich daní platiť zamestnanci a zamestnávatelia, čo povedie k zníženiu tvorby pracovných miest, v sumáre sa zamestnanosť zvýšiť nemôže.

Navyše, ak “ekopriemysel” alebo “inovácie” neuspejú na trhu, znamená to, že pridaná hodnota, ktorú prinášajú, je nižšia ako náklady na ich vzniknutie. Ak teda uspejú len vďaka štátnym dotáciám, pôjde zaručene o čisté plytvanie zdrojmi.

V tomto duchu chce ZA ĽUDÍ podporiť aj “kvalitné spracovanie dreva s pridanou hodnotou”. No ak takéto projekty uspejú len vďaka štátnym dotáciám, z definície bude ich pridaná hodnota záporná.

Sprísňovanie emisných štandardov – ZA ĽUDÍ podporuje prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Toto sprísnenie emisných cieľov však bude s vysokou pravdepodobnosťou kontraproduktívne, ako je uvedené v úvode tohto článku.

Idealizácia recyklácie odpadov – ZA ĽUDÍ sú tiež idealistickými zástancami recyklácie odpadov. Podľa nich v dôsledku nižšej recyklácie “dochádza k zbytočnému plytvaniu, k ekonomickým stratám” a znečisteniu. Preto ZA ĽUDÍ navrhuje rôzne opatrenia, ako tento “problém” vyriešiť. Skutočnosť však je presne opačná – v záujme každej firmy a človeka je produkovať čo najmenej odpadov, keďže odpady sú čistou stratou, za ktorú musia zaplatiť z vlastného vrecka. Pokiaľ teda recyklácia nie je ekonomická sama o sebe, jej umelá podpora vedie fakticky ku väčšiemu plytvaniu zdrojmi, keďže vedie k recyklovaniu aj v prípadoch, keď by inak, teda bez dotácií alebo regulácií, bolo výhodnejšie daný odpad vyhodiť a surovinu vyrobiť nanovo. Umelo podporovaná recyklácia tak má tendenciu viesť k väčšiemu plytvaniu zdrojov, viac emisiám a väčšej záťaži životného prostredia.

Idealizácia “ekologických” druhov dopravy – ZA ĽUDÍ vo svojom programe píše:

“Podporíme z úrovne štátu ekologické a inovatívne druhy dopravy, budovanie infraštruktúry pre elektromobilitu a iné alternatívne pohony, ktorých prínos pre zníženie zaťaženia životného prostredia”

Je pravdou, že za istých okolností môžu byť niektoré druhy dopravy ekologickejšie ako iné. Plný vlak ľudí vyprodukuje menej emisií, ako keby každý z cestujúcich mal jazdiť sám autom. No ak je napríklad železničná doprava dotovaná na úkor iných druhov dopravy, rovnako ako v prípade umelo podporovanej recyklácie to môže viesť k tomu, že v konečnom dôsledku bude záťaž životného prostredia väčšia. Vlak plný ľudí je rentabilný, a tak si na svoju prevádzku zarobí aj bez štátnej podpory. Vlak, ktorý jazdí len vďaka štátnej podpore však môže voziť tak málo ľudí, že by mohlo byť výhodnejšie, ak by daní ľudia išli radšej autami, alebo napríklad autobusom.

Podobne je to aj v prípade elektromobilov – ak elektromobily nedokážu konkurovať autám so spaľovacími motormi, ktoré sú masívne znevýhodňované vysokými spotrebnými daňami na pohonné hmoty, je to dôkaz, že výroba a prevádzka elektromobilu spotrebuje viac vzácnych zdrojov ako výroba a prevádzka auta so spaľovacím motorom. Dotácie napríklad môžu ľahko prekryť negatívne dopady na životné prostredie v súvislosti s výrobou batérií do elektroáut, a samozrejme už vôbec neriešia to, že elekromobily sú často nabíjané elektrinou, ktorá je vyrábaná z fosílnych palív.

Zhrnutie: Program ZA ĽUDÍ pre životné prostredie je plný rôznych idealistických plánov, ktoré však nie sú domyslené do dôsledkov. V dôsledku toho je možné predpokladať, že tieto plány by poškodili nie len ekonomiku, ale aj životné prostredie.

Číselné hodnotenie – 2/10

Konečný rebríček strán podľa hodnotenia: 

  1. SaS – 9/10
  2. SME RODINA – 8/10
  3. Progresívne Slovensko/SPOLU – 6/10
  4. KDH – 4/10
  5. Most – Híd – 4/10
  6. Dobrá voľba – 2/10
  7. ZA ĽUDÍ – 2/10
  8. SNS – 0/10

Do pozornosti dávam aj svoj starší článok „Nekritický boj proti klimatickým zmenám narobí viac škôd ako úžitku“

3,394 celkovo návštev, 21 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

1 odpovedí

  1. Avatar
    február 08, 2020

    Dobry den,zaujimalo by ma ako by ste zhodnotili program strany socialisti. Dakujem.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*