V čo teda verím, ak neverím v štát?

Veľká väčšina ľudí je presvedčená, že k normálnemu fungovaniu spoločnosti je nutná centrálna autorita, ktorá bude definovať a následne vynucovať pravidlá, podľa ktorých by sa mali správať jednotliví členovia spoločnosti. Alebo sú minimálne presvedčení, že by sa inak žilo oveľa horšie/ťažšie. Toto presvedčenie považujem za podobný druh viery, ako je viera náboženská. A pokúsim sa vám vysvetliť, v čo verím ja, keď neverím v dobrotivý štát.

Akokoľvek viem, že väčšina mojich spoluobčanov verí v štát, konfrontácia s týmto názorom zoči-voči ma dosť rozhodila. Predstava, že niekto verí, že európska regulácia GDPR skutočne chráni občana pred zneužitím jeho osobných údajov, je pre mňa natoľko uletená, že som si nedokázal zachovať chladnú hlavu.

Nepovažujem veriacich tohto kultu za hlúpejších, horších …. ako som ja sám. Jednak som sám tomu pred cca 15-20-timi rokmi veril a hlavne; snažím sa rešpektovať ľudí s rôznymi názormi. Rôzne, aj diametrálne odlišné názory nemôžu byť príčinou opovrhovania druhou stranou.

Počas diskusie som čakal na otázku, čomu teda verím ja? Myslím, že som ju nakoniec nedostal, ale aj tak považujem za užitočné si to spísať. Chcem spresniť, že nielen, že neverím v zmysluplnosť riadenia spoločnosti prostredníctvom štátu, ale ani prostredníctvom nejakých centrálnych vopred  spísaných pravidiel. Ktoré síce formálne všetci budú akceptovať, ale keď príde k rozporu, každý si ich bude vysvetľovať po svojom a rozhodnutie, na koho strane je pravda, bude zdĺhavé, neefektívne a v konečnom dôsledku nepoužiteľné.

Čomu teda verím?

Verím v to, že každá jedna transakcia, slobodne a dobrovoľne uzatvorená medzi stranami prinesie úžitok obom (všetkým) stranám transakcie. Pritom každá transakcia bude (môže byť) úplne jedinečná a neopakovateľná.

Za bývalých komunistov nás učili, že hodnoty sa vytvárajú len prácou. Ja som presvedčený, že hodnota môže byť vytvorená aj jednoduchou výmenou medzi dvoma stranami. Hodnota, pre obe strany pomocou jednej jedinej transakcie.

Predstavte si nasledujúcu početne veľmi obmedzenú a izolovanú spoločnosť:

Dvaja farmári s rodinami žijúci na odľahlom mieste. Jeden farmár má dve kravy (KK), druhý farmár má dvoch býkov (BB). Dohodnú sa na jednoduchej výmene v kurze (cene) 1K=1B. Po realizácii výmeny sú ich majetkové pozície nasledovné: KB a KB. Tvrdím, že touto jednoduchou výmenou získali prospech obaja (možnosť rozmnožovať svoje stádo) a nebolo k tomu treba vykonať žiadnu prácu. Stačilo slobodne realizovať túto jednoduchú výmenu (obchod).

No a ja som presvedčený, že závery tohto príkladu je možné zovšeobecniť. Že presne takto to môže fungovať aj v zložitej spoločnosti. Že netreba žiadne dopredu spísané zákony. Že stačí zabezpečiť možnosť slobodne realizovať transakcie medzi stranami.

Poviete si, to (zabezpečiť tú možnosť) sa oveľa ľahšie napíše, ako realizuje. No a ja tvrdím, že štát, resp. centrálna autorita s vopred definovanými pravidlami to môže len zhoršiť.

Skúsim sem napísať nejaké príklady z reálneho, zložitého sveta a pokúsim sa na nich demonštrovať, že dobrý výsledok sa dosiahol bez nejakých vopred písaných pravidiel a naopak, existencia takých pravidiel situáciu zhoršila. Že podstatné bolo to, že transakcia bola v záujme oboch strán, a teda na jej realizáciu nebolo už potrebné nič iné.

Sedíte v čakárni a čakáte na lietadlo. Zbadáte, že čosi nie je tak, ako obvykle. Po chvíli personál leteckej spoločnosti oznámi, že centrálny IT systém spoločnosti, umiestnený kdesi na druhom konci sveta má veľký problém. A tak sa dozviete, že to pípnutie palubenkou pri vstupe do lietadla nie je len lokálne, ale je to vstup do centrálneho IT systému. A bez tohto pípnutia (centrálnej registrácie cestujúcich) nie je možný nástup cestujúcich do lietadla a ani jeho odlet.

Ani poruchy tak dôležitých a centrálnych systémov sa nedajú vylúčiť. Občas sa to proste stane. Popísanú udalosť ja považujem za náhodu, v podstate zásah vyššej moci. Formálne je to síce chyba leteckej spoločnosti, ale reálne sa nedajú veci zariadiť tak, aby pravdepodobnosť tejto udalosti bola čistá nula.

Pracovníci leteckej spoločnosti, ktorí sú na mieste odletu, majú ten istý záujem, ako vy. Čo najskôr odletieť domov. Letecká spoločnosť (centrála) má ten istý záujem. Za neplánovane stojace lietadlo platia (napr. prenájom, platy posádke …), ale nezarába im. Váš záujem a záujem leteckej spoločnosti je v súlade. Máte istotu, že odletíte, len čo to bude skutočne možné.

V EÚ je tento prípad predmetom regulácie číslo 261/2006 o ochrane práv cestujúcich v leteckej doprave. Pri meškaní letu na prílete do cieľovej destinácie, dlhšom ako 3 hodiny, máte nárok na kompenzáciu vo výške 600 eur na osobu.

Poviete si, to je predsa super, že mi regulácia zabezpečí odškodné. Vivat EÚ!

V skutočnosti tých 600 eur je plnenie z poistenia, ktoré si nejakým spôsobom zabezpečila letecká spoločnosť. A poistenie, to je náklad. Ktorý letecká spoločnosť nemá možnosť pokryť inak, ako jeho započítaním do ceny letenky.

Čiže skutočný výsledok predmetnej regulácie je ten, že donúti všetkých cestujúcich si v cene letenky zaplatiť rovnaké poistenie. Zaplatia ho aj tí, čo ho reálne nepotrebujú (nekúpili by si ho) a zaplatia ho aj tí, čo považujú svoj čas za cennejší, ako dohodnutých jednotných 600 za osobu. Keby bola tá možnosť (a ja o takej neviem, aj keď som ju aktívne hľadal), zaplatili by si aj drahšie poistné, ale s vyšším plnením.

Centrálne pravidlá, ktoré majú platiť dlhšiu dobu a majú sa týkať veľkej množiny prípadov (aj keď toho istého druhu) ani byť iné nemôžu. Tá regulácia sa nedá napísať tak, aby boli spokojní všetci. Pričom bez regulácie by to možné bolo. Na poistnom trhu by vznikla príležitosť ponúkať také poistenie (opakujem: napriek snahe som také nenašiel) a to s rôznymi parametrami pre rôznych zákazníkov. Či by o také poistenie bol reálny záujem, to by ukázal dopyt. Možno áno, možno nie. Ale jeho uzavretie by bolo slobodným rozhodnutím dvoch strán. Kým s reguláciou ho dostanú a zaplatia všetci.

Teraz podobný príklad:

Prídete na letisko na check-in. Tam sa dozviete, že nepoletíte. Dôvod je overbooking. To je situácia, keď letecká spoločnosť predala viac leteniek, ako je miest v lietadle. Je vám ponúknutý náhradný let za XX hodín a podľa tej istej regulácie EÚ máte nárok na kompenzáciu, čuduj sa svete, vo výške 600 eur na osobu.

Overbooking na rozdiel od náhodného zlyhania techniky je dôsledkom úmyselného a vedomého konania leteckej spoločnosti. V cenách leteniek mám dosť dobrý prehľad a preto viem, že to miesto, z ktorého vás vykopli, letecká spoločnosť predala niekomu inému za povedzme (kvalifikovaný odhad) 1200 eur. Regulácia teda zabezpečila leteckej spoločnosti zisk 600 eur zisku z transakcie, s ktorou vás donútili súhlasiť. Dobrovoľne by ste možno na takú možnosť nepristúpili (oni ale najprv hľadajú dobrovoľníkov, ale keď nenájdu, tak je to skutočne takto).

Ako asi taká regulácia vznikla? Politici vypočuli hlas občanov, ktorí žiadali „riešiť“ problém meškajúcich letov a overbookingu. Leteckým spoločnostiam sa podarilo „dohodnúť“ s politikmi obchod za vašim chrbtom. 600 eur kompenzácie pri náhodnej udalosti (pokryje poistenie, platené cestujúcim) a rovnakých 600 eur kompenzácie pre prípad, že letecká spoločnosť dokáže dávno predanú letenku predať ešte raz, ale výrazne drahšie.

Netvrdím, že v prípade overbookingu nemáte žiadnu šancu sa domôcť vyššej náhrady, ako je tých 600 eur. Ale som presvedčený, že to celé je dohodnuté tak, aby to bolo fixované. Jednak ľudia skutočne veria štátu a budú radi a tiež rozhodnutie súdu vo váš prospech by bolo proti dohode „veľkých chlapcov“. Ale ak veríte v štátnu spravodlivosť, tak môžete skúsiť.

Bez regulácie by ste podľa mňa mali na súde, obzvlášť na súkromnom súde v konkurenčnom právnom prostredí šancu. V USA letecké spoločnosti týmto limitom odškodného chránené nie sú, súdy (resp. dohodovací úradníci na nižšom stupni) tam rozhodujú pružnejšie a tak je tam väčšia šanca domôcť sa skutočne náhrady, ktorá už nemusí byť pre leteckú spoločnosť taká výhodná. A hlavne: výšku náhrady nepozná vopred a tak kalkulácia výhodnosti overbookingu nebude jednoduchá.

Vyššie popísaná regulácia však ešte nie je to najhoršie, čo sa môže stať. Je síce hlavne v prospech leteckých spoločností  a nie ako je deklarované, v prospech cestujúcich (tým to len súdruhovia dokázali takto predať – to je ich hlavná silná stránka, dokážu predať obmedzenie ako niečo prínosné), ale predsa len sa drží nejakej logiky a zákonitostí. Letecké spoločnosti sa zobudili včas a uhrali to celkom prijateľne. Ale skutočne považujem za naivné veriť, že regulácie sa prijímajú inak, ako dohodou štátu s regulovaným subjektom. To len prepracovaný marketing a povinná školská indoktrinácia zabezpečia, že ľudia veria, že je to v ich prospech.

Ale môže byť aj horšie. Keď regulovať zatúži iniciatívny dobroser v záujme vyššieho záujmu a regulovaný subjekt podcení snahu, resp. neuspeje so snahou dostať (prepáčte za vulgárny výraz) politika do reality. Takou reguláciou je obmedzenie splodín, či emisií automobilov, či tlak na limity prírodných zákonov v energetike. Aféra dieselgate je podľa mňa len malou komplikáciou oproti tomu, čo nás čaká.

Ukončím tento text jednoduchším príkladom: Regulácia zdieľanej jazdy (Uber a spol.). Skutočne si myslíte, že je nevyhnutné regulovať niečo, čo preukázalo svoju životaschopnosť? Službu, ktorú ľudia používali dobrovoľne a vo veľkých mestách výrazným spôsobom prispieva k možnosti sa pohybovať bez vlastného auta, ale zároveň pohodlne. Však tí ľudia, čo veria vo výhody štátnej regulácie by stále mohli používať štátom licencované taxíky. Tu skutočne neexistuje žiadny racionálny dôvod, aby museli byť všetci subjektom toho istého právneho dohovoru.

Mojou vášňou je cestovanie po celom svete. Na diaľku si dohodnem dopravu, ubytovanie a iné služby. Na relatívne slobodnom a véééľmi konkurenčnom trhu. Kdesi v tramtárii na druhom konci sveta ma nemá aký štát, či nejaké písmenká ako ochrániť. A napriek tomu mi slobodné transakcie s rôznymi stranami v rôznych krajinách rôznych kultúr vychádzajú presne tak, ako som napísal na začiatku: hodnotou pre obe strany. Prečo by som nemal veriť, že to musí fungovať všeobecne?

Prosím vás, milí veriaci v štát: Kľudne sa nechajte ochraňovať štátom, ak to považujete za správne. Ale skutočne musíte do toho nútiť aj nás, čo o túto „službu“ nemáme záujem?

1,559 celkovo návštev, 3 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

5 odpovedí

  1. Avatar
    máj 15, 2019

    Veľmi zrozumiteľné príklady zo života, možno, že by som sa viac orientoval na nižšie cenové kategórie (čisto z toho dôvodu, že nie až tak veľa ľudí bežne lieta), prípadne na veci, ktoré komplikujú život väčšine občanov.

    A prosím, prosím viac článkov na webe a menej na facebooku, je otázkou času, kedy sa stanete aj vy nepohodlnými pre ľavičiarsku úderku 🙂

    Thumb up 1 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      jún 07, 2019

      solo_kamen, admin ako spravny liberal a podporovatel slobody maze automaticky vsetky prispevky, kt. by mohli vyvolat akekolvek diskusie o napisanom.. neviem naco sem vobec dal sekciu „leave a comment“.. nechcem ti brat iluzie, ale vsetci vas maju na haku a „nepohodlni“ ste len sami sebe.. a aj preto vam to tu uz davno zdochlo..

      Thumb up 2 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    máj 28, 2019

    tu hodnotu obchodom mozes vytvorit az potom, ked mas co zoobchodovat, takze komunisti mali pravdu.. tie 2 byky, ani 2 kravy, kt. si vymenili im predsa nespadli z neba.. aj ked rozumiem, ze anarchokapitalista by sa ich asi najskor pokusal niekomu ukradnut..
    .
    a co sa tyka overbookingu a nasledneho jednania z cestujucimi, to je dosledok deregulovaneho a zliberalizovaneho kapitalizmu, kde trhy ovladli oligopoly.. taranie o sukromnych sudoch je od veci..
    https://www.businessinsider.com/monopolies-resulted-in-myth-of-capitalism-2019-1

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

  3. Avatar
    jún 12, 2019

    Po 9 mesiacoch Menejstatu ožil. Je však toto možno chápať ako ožitie ??? Náhodou som sem vstupil…..

    Z predošlého komentára sa zdá, že Menejštatu žije na FaceKsichte. Nuž, ak to žije na Faceksichte, stojí to za how-no.
    Samotný článok – nič nové. Väčšina ovčanov ešte stale, možno stále viac – miluje štát, S tými niet spoločnej témy na diskusiu.

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

  4. Avatar
    júl 07, 2019

    Dobre, tak to by sme mali zopár príkladov podporujúcich vlastný názor (hoci aj o nich by sa dalo diskutovať) a uzavrieme to tým, že z príkladov urobíme pravidlo…
    Nad touto vierou, nech si každý urobí názor sám.
    Ale zaujalo ma v tomto období to, na čo autor vo svojej dobrej viere pozabudol… že štát a regulácie sú v prevažnej miere na to, aby regulovali monopoly či nadnárodné korporácie… regulovanie leteckých spoločností či Uberu prirodzene ide proti “ideálnej transakcii” a viac-menej sa na to potom skladáme všetci,
    ale bez nich by sa korporácie správali ešte “ziskovejšie”.
    Tak odporúčam autorovi, nech si do mentálnej výbavy boja proti štátu pribalí aj boj proti korporáciám, ktoré vedú (na rozdiel od štátu) akcionári vo svoj prospech a nemožno ich odvolať.
    Ako príklad dávam na zamyslenie, či je krokom k slobode a dopredu ohlásená kryptomena Facebooku.

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*