Utečenci: riešenia a neriešenia

Aktuálna utečenecká kríza rozdeľuje spoločnosť na viacero táborov. Vyzerá to tak, že na Slovensku dominuje tá časť, ktorá by najradšej žiadneho utečenca do krajiny nepustila. Máme sa báť utečencov? Sú medzi nimi „zamiešaní“ teroristi? Budú kradnúť? Pravdepodobne áno, aj. Tak ako aj medzi Slovákmi, alebo v hociktorej inej skupine ľudí sa tiež nájdu kriminálnici a psychopati.

Utečenci v bezštátnej spoločnosti

Hranice štátov ako ich poznáme dnes, sú umelým výtvorom mocipánov. Planéta Zem nepozná pojem „niekoho krajina“. Prirodzené hranice v spoločnosti sú rozprestrené okolo jednotlivcov a ich majetku. Ak v bezštátnej spoločnosti vlastním dom so záhradou, môžem si ho kľudne nazvať svojim štátom, brlohom, to je jedno. Na tomto „území“ si môžem určiť vlastné pravidlá, napríklad také, ktoré určia kto sa na mojom „území“ môže, či nemôže nachádzať a za akých podmienok. To isté platí pre všetkých ostatných vlastníkov pozemkov. Napríklad vlastník ulice A by si v takejto spoločnosti mohol vytvoriť pravidlo, že na jeho ulici sa nikto nesmie zahaľovať, alebo hlasno sa modliť. Ulica B bude zasa náboženské prejavy od svojich nájomníkov vyžadovať. Ulica C naopak bude mať kultúrne a náboženské aspekty na háku a vstup povolí len ľuďom s čistou kriminálnou minulosťou, s povinným poistením pre prípad, že niekomu spôsobia škodu. Čaro je v tom, že trhová súťaž ako ju poznáme napr. z odvetvia automobilov, by pôsobila aj v tomto „odvetví ulíc“ a motivovala by ich vlastníkov a správcov k tomu, aby určili také pravidlá, ktoré vytvoria atraktívne prostredie pre ich nájomníkov a klientov. Oni určujú, či bude vlastník ulice v zisku, alebo v strate.
Skutočná otázka v bezštátnej spoločnosti by teda nebola či „My“ pustíme medzi seba utečencov, ale či Ja, alebo iný jednotlivec, pustí utečenca na svoj pozemok a či sa spolu (ne)dohodnú na spolupráci.

Utečenci a štát

Prostredníctvom hore uvedeného anarcho-kapitalistického modelu sa dnešná utečenecká kríza nedá riešiť, lebo väčšinu pozemkov, ulíc, ciest a iného majetku vlastní štát. Ten zároveň „vlastní“ a prevádzkuje sociálne systémy. Charity sú tak posunuté na druhú koľaj. Následkom tohto etatizmu je, že pre súčasný západný systém by prijatie väčšieho množstva utečencov naozaj znamenalo veľký ekonomický a sociálny problém. Toto však nieje argument za zatvorenie dverí utečencom, ale argument za zmenu systému. Spomínaný anarcho-kapitalistický model totálnej privatizácie nateraz nechám bokom a v jednotlivých bodoch sa zameriam na politicky „priechodnejšie“ riešenia.

Ako nám môžu imigranti uškodiť?

Imigranti nám uškodia, ak ich náš „sociálny“ systém urobí závislými na sociálnych programoch, nehľadajúc si prácu. Tým utečencom, ktorým sa podarí nenavyknúť si na systém sociálnej „pomoci“, si napokon prácu nemusia nájsť. Štát totiž na trhu práce vytvoril umelé prekážky, a to najmä pre nízko-kvalifikovaných ľudí, alebo začínajúcich podnikateľov, čo sedí aj na utečencov. Špičku ľadovca týchto prekážok tvorí minimálna mzda, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nutnosť rôznych licencií a razítok na podnikanie, masívna byrokracia, neefektívna justícia a podobne.

Imigranti nám uškodia, keď budeme bombardovať ich domovské krajiny (aj keď s „dobrými úmyslami“). Nenávisť voči západu je z veľkej časti motivovaná našou zahraničnou politikou, či už sa jedná o podporu miestnym diktátorom, alebo naopak o ich zvrhávanie.

Imigranti nám uškodia, ak ich budeme zbytočne zatvárať za tzv. „zločiny bez obete“. Väzenie nieje dobrá výchovná inštitúcia, príkladom sú mnohí teroristi, ktorí sa v base zradikalizovali a potom páchali známe útoky v Európe. Pre mentálne zdravie a výchovu utečencov nieje dobrá ani príliš dlhá izolácia v utečeneckých táboroch ako v zoo.

Imigranti nám uškodia, ak ich justícia nebude spravodlivo a efektívne postihovať za iniciovanie agresie voči ostatným jednotlivcom a ich majetku.

„Imigranti nám berú prácu“, alebo čo je a čo nieje vidieť

Väčšina z nás nerada chodí do roboty. Ale ľudia tam chodia, lebo tam dostanú kúpnu silu na nákup tovarov a služieb. To je náš cieľ a práca je len prostriedok. Čím viac práce nám lacní imigranti zoberú tým, lepšie. Ako to myslím? Ak firma predáva kvetináče za 10 EUR a vďaka tomu že prijme lacnejších imigrantov bude schopná tieto kvetináče predávať za 8 EUR, tento rozdiel dvoch eúr ostane v kapsách spotrebiteľov a ten môžu minúť na iné veci, okrem iného aj na imigrantskú opatrovateľku, alebo na kebab. U takejto firmy bude tiež menšia šanca, že sa presťahuje do lacnejších krajín. Áno, nával lacnej pracovnej sily do určitých sektorov priemyslu z krátkodobého hľadiska znepríjemní život niektorým zamestnancom. Tí sa budú musieť rekvalifikovať na iný typ práce, alebo prijať horšie pracovné podmienky. Z celkového a dlhodobého hľadiska bude však prísun novej pracovnej sily pre spoločnosť výhodné. Nikoho dnes napríklad nenapadne protestovať proti kombajnom či bagrom, pričom tieto stroje za posledné desiatky rokov „zobrali prácu“ obrovskému množstvu ľudí. Vďaka za to.
Takže v skratke áno, lacní imigranti budú tlačiť platy smerom na dol, ale tento deflačný tlak bude pôsobiť aj na ceny vyrábaných tovarov a služieb. Jedine, že by nie. Ale za to potom „ďakujme“ umelým prekážkam štátu, ako napr. minimálna mzda, či pro-inflačná politika centrálnych bánk.

Pozitívum imigrácie s otáznikom – štátny dôchodky systém

Nieje tajomstvom, že náš štátny dôchodkový systém je neudržateľný. O pár desaťročí počet dôchodcov prevýši počet platiteľov do prvého piliera. Noví „imigrační“ platitelia pomôžu oddialiť krach prvého piliera. A preto je otázne, či sa jedná o pozitívum. Aj napriek prílevu nových platiteľov, bude zrejme potrebné tento systém dotovať z daní, tak ako je tomu už dnes.
Takže v skratke, imigranti sú dobrí pre hračku politikov na kupovanie voličov zvanú prvý pilier, ale to nič nemení na zvrátenosti tejto schémy a dúfajme, že o pár desaťročí si už ľudia budú sporiť na dôchodok sami, bez toho aby museli načahovať ruku mocipánom a spoliehať na nové imigračné vlny.

Ak tu imigrantov predsa len nechceme, ako priškrtiť ich prílev?

Mlieko je už rozliate. Tu sú však niektoré veci, ktoré sa mohli urobiť, respektíve neurobiť:

  • Znova… Nebombardovať a nevyzbrojovať domovské krajiny utečencov. Nám to vyrába nepriateľov a pre nich to je „zdraviu škodlivé“. Ak sa niekto chce angažovať v týchto krajinách akýmkoľvek spôsobom, nech tak robí na dobrovoľnej báze (tretí sektor, firmy, charity, človek na vlastnú päsť).
  • Zrušiť clá, embargá a iné bariéry v medzinárodnom obchode a takto podporiť ich (aj našu) ekonomiku. Ľudia z dotknutých krajín neutekajú len kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii, ale aj kvôli chudobe.
  • Zrušiť dotácie EU do poľnohospodárstva, ktoré tento sektor umelo nafukujú na úkor iných sektorov a zároveň bránia rozkvetu poľnohospodárstva domovských krajinách utečencov, lebo nedokážu konkurovať našim dotovaným poľnohospodárskym výrobkom.
  • Vypnúť magnet vládnych sociálnych programov a pomáhať ľuďom v ozajstnej núdzi na báze dobrovoľnosti napr. cez charity a činmi jednotlivcov.

Tak ako teda? Máme si ich sem pustiť?

V súčasnej realite prebujnených štátov, sme odkázaní na voľbu menších ziel. Voliť SaS, alebo horšiu stranu. Byť po referende o rodine bigotným zabednencom, alebo hipíkom. Byť za utečenecké kvóty, alebo za nácka. Odmietam takéto voľby a preto preferujem anarcho-kapitalistický model spoločnosti. A ja osobne by som si k sebe utečencov pustil, ak by som potreboval porýľovať záhradu či odpratať sneh a oni by súhlasili s výškou mojej odmeny.

3,855 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

15 odpovedí

  1. Avatar
    október 02, 2015

    “ A ja osobne by som si k sebe utečencov pustil, ak by som potreboval porýľovať záhradu či odpratať sneh a oni by súhlasili s výškou mojej odmeny.“

    -keby tí ľudia mali chuť rýlovať záhradu, tak by ostali doma, rýlovali by záhradu, a neliezli sem. Takže ten názor je síce správny, ale nereálny.
    Pokial VäČŠINA slovákov velmi nahlas sa nepostaví proti imigrantom, dopadne to tu hodne zle.
    Pokial VäČŠINA slovákov velmi nahlas sa nepostaví proti imigrantom, nič lepšie si nezaslúžia.
    -.-.-.-.
    Väčšina slovenských politikov sa síce vyjadrila PROTI imigrácii, ale ….
    Väčšina slovenských politikov však odmieta čokoľvek proti imigrácii urobiť (súd proti EU a podobne).
    -.-.-.-.
    Priemerný dôchodca v SR dostáva dôchodok do 400 Eur. Celý život však musel platiť odvody štátu na ten dôchodok.
    EU nás prinuti platiť imigrantom životné náklady a vreckové (v Nemecku cca 1000 Eur mesačne). Takže dôchodcom vláda zníži penzie, aby boli prachy na imigrantov.

    Thumb up 4 Thumb down 5

    Odpovedať

    • Avatar
      október 02, 2015

      Píše autor v článku, že
      „Noví „imigrační“ platitelia pomôžu oddialiť krach prvého piliera.“
      ale zároveň očakáva, že budú fungovať ako lacná pracovná sila,
      ktorá dokonca vraj má spôsobiť, že
      „lacní imigranti budú tlačiť platy smerom nadol“.
      .
      Takže vlastne tvrdí,
      že krach prvého piliera pomôže oddialiť klesajúca mzda.
      .
      Pripomínam,
      že najnižšie príjmové skupiny sú už dnes „oslobodené“ od zdravotných odvodov.

      Thumb up 3 Thumb down 0

      Odpovedať

      • Avatar
        október 04, 2015

        Netvrdím ako spomínaš „že krach prvého piliera pomôže oddialiť klesajúca mzda“. V článku len prezentujem mainstreamom akceptovaný fakt, noví platitelia do sociálneho systému, uľavia finančným ťažkostiam tejto schémy.

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

        • Avatar
          október 04, 2015

          No ak by mali pracovať za minimálny plat, tak by ich iba na Slovensko museli naozaj prísť státisíce.
          …a opäť pripomínam, že najnižšie príjmové skupiny zdravotné odvody neplatia,
          čiže by už len z pohľadu odvodov na zdravotné poistenie mali byť čistými poberateľmi výhod.

          Thumb up 1 Thumb down 0

          Odpovedať

          • Avatar
            október 04, 2015

            Bavime sa o odvodoch do statnej dochodkovej schemy a tam pokial sa nemylim platia povinne aj zamestnanci s min. mzdou.

            Thumb up 0 Thumb down 0

          • Avatar
            október 05, 2015

            Re.: „ondrej“:
            Poukazujem na zraniteľnosť štátneho sociálneho systému ako celku
            v prípade okamžitého nárazu vysokého počtu poberateľov,
            ktorí neboli nikdy platcami.
            Prirodzeným demografickým vývojom k takému nárazu nedochádza,
            keďže slovenský daňový poplatník je v podstate platcom zdravotných odvodov už od mala
            prostredníctvom daňového a odvodového zaťaženia svojich rodičov.

            Thumb up 0 Thumb down 0

    • Avatar
      október 04, 2015

      Podľa mňa majú chuť rýľovať záhradu a ostali by mileradi doma, ale vraždiaci a znásilňujúci vojaci ich odtiaľ vyhnali. Vlastná záhradka nie je cennejšia ako život. Keď si predstavím, aké zverstvá sa tam dejú, neviem si predstaviť, že by som niekoho poslal späť. A je mi jedno, kto za čo môže, určite je medzi utečencami väčšina normálnych ľudí, čo sa proste bojí o holý život.
      Navyše od Európanov je trošku pokrytecké teraz niečo vravieť o imigrantoch, keď v 19. a začiatkom 20. storočia emigrovalo len do USA cca 32 miliónov. A čo do Brazílie, Argentíny, Chile, do Afriky, Austrálie, na Kubu, na Nový Zéland…A my sa teraz budeme hrať na strážcov hranice… Zlaté.

      Thumb up 0 Thumb down 6

      Odpovedať

      • Avatar
        október 05, 2015

        Nemusime nic strazit! Staci im dat podmieky ako maju nasi ludia to je 60 eur aktivacne prace a je to vyriesene! ;-P

        Thumb up 0 Thumb down 0

        Odpovedať

    • Avatar
      október 05, 2015

      @ktosiIny Mas pravdu z nich skoro nikto nebude pracovat a este budu rozmyslat ako viac vyiebat so systemom! Ked tak tak nejake promile!To je vidiet tu v AT a DE !

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

  2. Avatar
    október 02, 2015

    Prirodzené hranice v spoločnosti sú rozprestrené okolo jednotlivcov a ich majetku. Lenze co je ich majetok? Da sa to akurat tak aplikovat na nieco co sam vyrobim. Ale les, podu si nevyrobil. Mozes si to akurat tak oznackovat, ako si medved obsti svoj revir. Ale ked pride vacsi maco moze sa len pratat, kade lahsie.

    Thumb up 2 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      október 02, 2015

      ale zistili sme, ze medvede, ktore respektuju obstate reviry sa maju lepsie ako tie, ktore nerespektuju – a to aj tie alfa medvede, lebo si nikdy nemozu byt isti, ze za stromom necaka este vacsi medved

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

  3. Avatar
    október 02, 2015

    Poprosil by som vysvetliť jednu vec.
    ……………
    Tá sa netýka toho, prečo planéta Zem síce nepozná pojem „niekoho krajina“, ale pozná pojem „niekoho súkromný majetok“.
    .
    …a netýka sa ani problému s majiteľom ulice,
    ktorý v tomto ankap modele svojimi „pravidlami“ môže okolité domy vyľudniť, ak sa mu zachce, nehovoriac už o tom, že štát vo veľkom je síce „fúúúj“,
    ale súbor záväzných pravidiel v rámci ulice už je „jéééj“,
    pretože ja osobne mám za to,
    že kto je Z PRINCÍPU proti obmedzujúcim pravidlám štátnym,
    ten bude Z PRINCÍPU i proti obmedzujúcim pravidlám majiteľa ulice,
    na ktorej býva VO SVOJOM BYTE/DOME.
    .
    …Logiku by toto tvrdenie malo podľa môjho názoru teda jedine vtedy,
    ak by bol nadšený tvorca tejto myšlienky v civile developerom.
    …………….
    …Zaujímalo by ma skôr,
    či si autor článku uvedomuje ne-logiku vo svojich predstavách o pohyboch v mzdách:
    v podstate v článku tvrdí, že narastajúcim tlakom na pokles miezd si v konečnom dôsledku budeme môcť kúpiť viac.
    .
    V článku doslova píše:
    „…Ak firma predáva kvetináče za 10 EUR a vďaka tomu že prijme lacnejších imigrantov bude schopná tieto kvetináče predávať za 8 EUR, tento rozdiel dvoch eúr ostane v kapsách spotrebiteľov…“,
    a ďalej:
    „Áno, nával lacnej pracovnej sily do určitých sektorov priemyslu z krátkodobého hľadiska znepríjemní život niektorým zamestnancom. Tí sa budú musieť rekvalifikovať na iný typ práce, alebo prijať horšie pracovné podmienky.“
    Nakoniec to celé zhrnie:
    „Takže v skratke áno, lacní imigranti budú tlačiť platy smerom nadol, ale tento deflačný tlak bude pôsobiť aj na ceny vyrábaných tovarov a služieb.“
    .
    (Skrátene) autor tvrdí:
    čím menej zarobíte, tým bude tovar lacnejší.
    No a Ja dodávam:
    čím bude tovar lacnejší, tým menej zarobíte.
    …………..
    Moja otázka teda znie:
    Nemyslí si autor,
    že ak pôjdu zárobky nadol,
    tak je v konečnom dôsledku úplne jedno koľko imigrantov bude pracovať na znížení cien tovarov,
    ak zároveň budú títo znižovať i kúpnu silu pôvodného obyvateľstva…?

    Thumb up 3 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      október 04, 2015

      „(Skrátene) autor tvrdí: čím menej zarobíte, tým bude tovar lacnejší.
      No a Ja dodávam: čím bude tovar lacnejší, tým menej zarobíte.“

      Nie ak platy budú klesať pomalšie, než ostatné ceny. Čo je historická skúsenosť z USA z 19. storočia, keď ešte umelo nenafukovali peňažnú zásobu a zažívali imigráciu vo veľkom.
      Pôsobenie lacnejšej pracovnej sily má rovnaký efekt ako pôsobenie hociktorého iného „labor saving device“. A historická skúsenosť s automatizáciou, ktorá zlacňuje produkciu a tiež tlačí platy smerom nadol, nám ukazuje, že vďaka tomu nechudobnieme.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        október 04, 2015

        Netreba ale zabúdať ani na to, že práve v 19. storočí sa USA stali svetovou veľmocou v ťažbe zlata.
        Práve navyšovanie zlatých zásob výrazne podporilo efekt nízkeho rastu cien v porovnaní s rastom platov.
        Imigranti vtedy prišlo už skôr do hotovej silnej ekonomiky, ktorá bola na rast doslova vopred naprogramovaná prudko rastúcim bohatstvom krajiny.
        .
        No a
        „historická skúsenosť s automatizáciou, ktorá zlacňuje produkciu a tiež tlačí platy smerom nadol“
        v skutočnosti rozpútala obdobie vzniku masívnych revolučných robotníckych hnutí,
        ktoré nakoniec vyprovokovali ustanovenie spoločenského sociálneho zmieru v podobe modelu sociálneho štátu,
        takže to „schudobňovanie“ sa prerozdeľovaním do istej miery zmierňovalo—
        inak by západná civilizácia zažívala dodnes nekončiace obrovské sociálne búrky.
        .
        Skutočnosť je ale taká,
        že európsky Západ
        so svojimi teraz už obsadenými územnými kapacitami
        nemá skúsenosť s masívnou imigráciou v období neistej rozkolísanej ekonomiky.
        Ak by do Nemecka a Francúzska teraz vrazila hospodárska kríza,
        tak nám všetkým pánboh pomáhaj.

        Thumb up 2 Thumb down 0

        Odpovedať

  4. Avatar
    október 03, 2015

    Do pozornosti doporučujem recenziu na eTrende:

    http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-39/lamanie-migracnych-tabu/diskusia.html

    Thumb up 4 Thumb down 0

    Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*