Menej štátu

Aktuálna utečenecká kríza rozdeľuje spoločnosť na viacero táborov. Vyzerá to tak, že na Slovensku dominuje tá časť, ktorá by najradšej žiadneho utečenca do krajiny nepustila. Máme sa báť utečencov? Sú medzi nimi „zamiešaní“ teroristi? Budú kradnúť? Pravdepodobne áno, aj. Tak ako aj medzi Slovákmi, alebo v hociktorej inej skupine ľudí sa tiež nájdu kriminálnici a psychopati.

Utečenci v bezštátnej spoločnosti

Hranice štátov ako ich poznáme dnes, sú umelým výtvorom mocipánov. Planéta Zem nepozná pojem „niekoho krajina“. Prirodzené hranice v spoločnosti sú rozprestrené okolo jednotlivcov a ich majetku. Ak v bezštátnej spoločnosti vlastním dom so záhradou, môžem si ho kľudne nazvať svojim štátom, brlohom, to je jedno. Na tomto „území“ si môžem určiť vlastné pravidlá, napríklad také, ktoré určia kto sa na mojom „území“ môže, či nemôže nachádzať a za akých podmienok. To isté platí pre všetkých ostatných vlastníkov pozemkov. Napríklad vlastník ulice A by si v takejto spoločnosti mohol vytvoriť pravidlo, že na jeho ulici sa nikto nesmie zahaľovať, alebo hlasno sa modliť. Ulica B bude zasa náboženské prejavy od svojich nájomníkov vyžadovať. Ulica C naopak bude mať kultúrne a náboženské aspekty na háku a vstup povolí len ľuďom s čistou kriminálnou minulosťou, s povinným poistením pre prípad, že niekomu spôsobia škodu. Čaro je v tom, že trhová súťaž ako ju poznáme napr. z odvetvia automobilov, by pôsobila aj v tomto „odvetví ulíc“ a motivovala by ich vlastníkov a správcov k tomu, aby určili také pravidlá, ktoré vytvoria atraktívne prostredie pre ich nájomníkov a klientov. Oni určujú, či bude vlastník ulice v zisku, alebo v strate.
Skutočná otázka v bezštátnej spoločnosti by teda nebola či „My“ pustíme medzi seba utečencov, ale či Ja, alebo iný jednotlivec, pustí utečenca na svoj pozemok a či sa spolu (ne)dohodnú na spolupráci.

Utečenci a štát

Prostredníctvom hore uvedeného anarcho-kapitalistického modelu sa dnešná utečenecká kríza nedá riešiť, lebo väčšinu pozemkov, ulíc, ciest a iného majetku vlastní štát. Ten zároveň „vlastní“ a prevádzkuje sociálne systémy. Charity sú tak posunuté na druhú koľaj. Následkom tohto etatizmu je, že pre súčasný západný systém by prijatie väčšieho množstva utečencov naozaj znamenalo veľký ekonomický a sociálny problém. Toto však nieje argument za zatvorenie dverí utečencom, ale argument za zmenu systému. Spomínaný anarcho-kapitalistický model totálnej privatizácie nateraz nechám bokom a v jednotlivých bodoch sa zameriam na politicky „priechodnejšie“ riešenia.

Ako nám môžu imigranti uškodiť?

Imigranti nám uškodia, ak ich náš „sociálny“ systém urobí závislými na sociálnych programoch, nehľadajúc si prácu. Tým utečencom, ktorým sa podarí nenavyknúť si na systém sociálnej „pomoci“, si napokon prácu nemusia nájsť. Štát totiž na trhu práce vytvoril umelé prekážky, a to najmä pre nízko-kvalifikovaných ľudí, alebo začínajúcich podnikateľov, čo sedí aj na utečencov. Špičku ľadovca týchto prekážok tvorí minimálna mzda, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, nutnosť rôznych licencií a razítok na podnikanie, masívna byrokracia, neefektívna justícia a podobne.

Imigranti nám uškodia, keď budeme bombardovať ich domovské krajiny (aj keď s „dobrými úmyslami“). Nenávisť voči západu je z veľkej časti motivovaná našou zahraničnou politikou, či už sa jedná o podporu miestnym diktátorom, alebo naopak o ich zvrhávanie.

Imigranti nám uškodia, ak ich budeme zbytočne zatvárať za tzv. „zločiny bez obete“. Väzenie nieje dobrá výchovná inštitúcia, príkladom sú mnohí teroristi, ktorí sa v base zradikalizovali a potom páchali známe útoky v Európe. Pre mentálne zdravie a výchovu utečencov nieje dobrá ani príliš dlhá izolácia v utečeneckých táboroch ako v zoo.

Imigranti nám uškodia, ak ich justícia nebude spravodlivo a efektívne postihovať za iniciovanie agresie voči ostatným jednotlivcom a ich majetku.

„Imigranti nám berú prácu“, alebo čo je a čo nieje vidieť

Väčšina z nás nerada chodí do roboty. Ale ľudia tam chodia, lebo tam dostanú kúpnu silu na nákup tovarov a služieb. To je náš cieľ a práca je len prostriedok. Čím viac práce nám lacní imigranti zoberú tým, lepšie. Ako to myslím? Ak firma predáva kvetináče za 10 EUR a vďaka tomu že prijme lacnejších imigrantov bude schopná tieto kvetináče predávať za 8 EUR, tento rozdiel dvoch eúr ostane v kapsách spotrebiteľov a ten môžu minúť na iné veci, okrem iného aj na imigrantskú opatrovateľku, alebo na kebab. U takejto firmy bude tiež menšia šanca, že sa presťahuje do lacnejších krajín. Áno, nával lacnej pracovnej sily do určitých sektorov priemyslu z krátkodobého hľadiska znepríjemní život niektorým zamestnancom. Tí sa budú musieť rekvalifikovať na iný typ práce, alebo prijať horšie pracovné podmienky. Z celkového a dlhodobého hľadiska bude však prísun novej pracovnej sily pre spoločnosť výhodné. Nikoho dnes napríklad nenapadne protestovať proti kombajnom či bagrom, pričom tieto stroje za posledné desiatky rokov „zobrali prácu“ obrovskému množstvu ľudí. Vďaka za to.
Takže v skratke áno, lacní imigranti budú tlačiť platy smerom na dol, ale tento deflačný tlak bude pôsobiť aj na ceny vyrábaných tovarov a služieb. Jedine, že by nie. Ale za to potom „ďakujme“ umelým prekážkam štátu, ako napr. minimálna mzda, či pro-inflačná politika centrálnych bánk.

Pozitívum imigrácie s otáznikom – štátny dôchodky systém

Nieje tajomstvom, že náš štátny dôchodkový systém je neudržateľný. O pár desaťročí počet dôchodcov prevýši počet platiteľov do prvého piliera. Noví „imigrační“ platitelia pomôžu oddialiť krach prvého piliera. A preto je otázne, či sa jedná o pozitívum. Aj napriek prílevu nových platiteľov, bude zrejme potrebné tento systém dotovať z daní, tak ako je tomu už dnes.
Takže v skratke, imigranti sú dobrí pre hračku politikov na kupovanie voličov zvanú prvý pilier, ale to nič nemení na zvrátenosti tejto schémy a dúfajme, že o pár desaťročí si už ľudia budú sporiť na dôchodok sami, bez toho aby museli načahovať ruku mocipánom a spoliehať na nové imigračné vlny.

Ak tu imigrantov predsa len nechceme, ako priškrtiť ich prílev?

Mlieko je už rozliate. Tu sú však niektoré veci, ktoré sa mohli urobiť, respektíve neurobiť:

• Znova… Nebombardovať a nevyzbrojovať domovské krajiny utečencov. Nám to vyrába nepriateľov a pre nich to je „zdraviu škodlivé“. Ak sa niekto chce angažovať v týchto krajinách akýmkoľvek spôsobom, nech tak robí na dobrovoľnej báze (tretí sektor, firmy, charity, človek na vlastnú päsť).
• Zrušiť clá, embargá a iné bariéry v medzinárodnom obchode a takto podporiť ich (aj našu) ekonomiku. Ľudia z dotknutých krajín neutekajú len kvôli zhoršenej bezpečnostnej situácii, ale aj kvôli chudobe.
• Zrušiť dotácie EU do poľnohospodárstva, ktoré tento sektor umelo nafukujú na úkor iných sektorov a zároveň bránia rozkvetu poľnohospodárstva domovských krajinách utečencov, lebo nedokážu konkurovať našim dotovaným poľnohospodárskym výrobkom.
• Vypnúť magnet vládnych sociálnych programov a pomáhať ľuďom v ozajstnej núdzi na báze dobrovoľnosti napr. cez charity a činmi jednotlivcov.

Tak ako teda? Máme si ich sem pustiť?

V súčasnej realite prebujnených štátov, sme odkázaní na voľbu menších ziel. Voliť SaS, alebo horšiu stranu. Byť po referende o rodine bigotným zabednencom, alebo hipíkom. Byť za utečenecké kvóty, alebo za nácka. Odmietam takéto voľby a preto preferujem anarcho-kapitalistický model spoločnosti. A ja osobne by som si k sebe utečencov pustil, ak by som potreboval porýľovať záhradu či odpratať sneh a oni by súhlasili s výškou mojej odmeny.

4,460 celkovo návštev, 1 návštev dnes