Utajený Tesla a normalizácia zvyšovania spotreby

Vzniká štátna regulácia v záujme občanov alebo ide o lobing existujúcich korporácií?

Každý má svoju odpoveď, postavenú aj na pozorovaní oblasti, ktorej sa venuje. Ja sa pokúsim venovať problematike, v ktorej sa regulácie – technické normy – dajú považovať za logické a užitočné. Efektívne a bezpečné fungovanie elektrickej sústavy bez zjednotenia pravidiel jej výroby, distribúcie a používania nie je možné. Mohol by o nich rozhodovať aj od štátu nezávislý profesný orgán, ale povedzme, že na štátnej a medzištátnej úrovni sa energetické záležitosti kočírujú a hlavne vynucujú lepšie.

Ani nabitie maličkého mobilu nie je možné prostredníctvom rovnakého káblika v USA aj na Slovensku. Samotné vedenie v bytoch, kanceláriách, nemocniciach – závislé od danej prenosovej sústavy – je pre našu bezpečnosť zas nevyhnutné chrániť tak, aby nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom či iné nebezpečenstvá, boli minimalizované na najnižšiu možnú mieru. Práve toto sa zabezpečuje technickými normami a vyhláškami.

Definície

Podľa definícií sa technická normalizácia používa na zabezpečenie, stanovenie a regulovanie najvhodnejších riešení pre opakujúce sa technické úkony najmä z hľadiska bezpečnosti, akosti a hospodárnosti. Technická normalizácia zabezpečuje zostavovanie a vydávanie technických noriem. Technická normalizácia

  • umožňuje plynulú sériovú a hromadnú výrobu
  • zvyšuje produktivitu práce
  • lepšie využíva energetické a materiálové zdroje
  • zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
  • zjednocuje požiadavky na konštrukcie
  • využíva osvedčené technické riešenia

Technická normalizácia prispieva k zvyšovaniu efektívnosti hospodárstva. Uplatňuje sa prostredníctvom noriem. Normy sú záväzné pre danú oblasť. Nesmú byť v rozpore s inými platnými predpismi. Normy nižšieho stupňa nesmú byť v rozpore s normami vyššieho stupňa. Výnimku povoľuje iba orgán, ktorý ich vypracoval alebo iný oprávnený orgán. Normy štátu sú záväzné aj pre iné štáty ak chcú v tomto štáte podnikať.

Dostatok dôvodov považovať normalizáciu za správnu.

Norma je záväzné vyjadrenie pravidla alebo súhrnu pravidiel, spojené obvykle s určitým donucovacím opatrením. Norma vyjadruje a zabezpečuje hodnotu.

Teda pre vynútenie dodržiavania noriem sú nevyhnutné inštitúcie, ktoré to majú mať pod palcom resp. s celým procesom úzko súvisia. Či ich je veľa alebo málo, môžeme posúdiť z výpočtu inštitúcií, ktoré u nás s normalizáciou majú niečo spoločné:

  • Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR;
  • Slovenský ústav technickej normalizácie;
  • Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p.;
  • Slovenská národná akreditačná služba;
  • Slovenský metrologický ústav;
  • Slovenský metrologický inšpektorát

Na medzinárodnej úrovni v oblasti elektrotechniky pôsobí:

  • IEC – Medzinárodná elektrotechnická komisia
  • CENELEC – Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike

Opodstatnenosť a nevyhnutnosť všetkých týchto inštitúcií nechajme na posúdenie ľuďom, ktorí sa v ich fungovaní a právomociach vyznajú. Nám stačí vedomie, že sa pravdepodobne môžeme cítiť pod toľkým dohľadom bezpečne.

Elektrotechnické spoločnosti sa všemožne snažia inovovať už známe a vyvíjať nové zariadenia tak, aby priniesli viac bezpečnosti, viac efektívnosti a pochopiteľne im samotným viac zisku. Našťastie je ich toľko, že z tej konkurencie môžeme ťažiť a vyberať si výrobky, ktoré sú kvalitné, bezpečné, stále menej energeticky náročné a cenovo prijateľné. Trh tak, ako všade inde, spôsobuje všeobecný úžitok. Alebo to je omyl a tento stav je zásluhou regulácií a vynucovania?

Nikola Tesla

Ťažko povedať ako a kedy začali v tejto oblasti štátne regulácie. Ale rivalita funguje od úplného počiatku. Slávny Thomas Alva Edison sa zasadil o využívanie jednosmerného prúdu. Jeho kolega a obrovský rival, ktorý do USA prišiel odkiaľsi z Balkánu – Nikola Tesla, zase objavil striedavý prúd a dokázal jeho výhody. Okrem toho sa venoval výskumu v riešení problémov, ktoré nás ešte dodnes na Zemi trápia a jeho vynálezy by mohli do očakávanej smutnej budúcnosti vniesť výrazný optimizmus. Tí, ktorých elektrika aj jej história viac zaujíma, si o živote, práci a neuveriteľných vynálezoch a nápadoch tohto génia môžu prečítať v tomto výbornom článku.

Tu len stručne k téme uvediem… Striedavému elektrickému prúdu postačujú tenšie káble, jeho vynález preto nevyhovoval výrobcom káblov. Tým, že pri skrate vo vedení jednosmerného elektrického prúdu sa roztaví kompletne celý kábel a je nutná jeho výmena v celej dĺžke aj so súvisiacimi, napríklad zemnými prácami, bol prechod na sústavu striedavého prúdu nežiadúci okrem výrobcov aj pre elektromontážne firmy, ktoré tak prichádzali o prácu. Napokon však svojou vytrvalosťou dosiahol Tesla najväčší úspech, aký sa len v živote dosiahnuť dá a to, že zdravý rozum zvíťazil.

Čo sa týka jeho ďalších geniálnych pokusov, tieto nie sú k dispozícii verejnosti. Po jeho smrti totiž FBI zhabala všetko, čo po ňom zostalo – prototypy, plány, poznámky. Oficiálne pre našu bezpečnosť, vo vzduchu však smrdia iné dôvody. Pre ilustráciu Teslovho nebezpečenstva pre ľudstvo uvediem, čo začiatkom 20. storočia o svojom vynáleze bezdrôtového prenosu sám napísal:

Bezdrôtová komunikácia na ktoromkoľvek mieste na zemeguli je prakticky možná. Moje pokusy ukázali, že vzduch je pri normálnom tlaku vodivý a toto otvorilo nesmierne možnosti prenášania veľkého množstva elektrickej energie pre priemyselné potreby, na veľké vzdialenosti, bez drôtov. Praktické použitie tohto poznatku by znamenalo, že energia bude k dispozícii na ktoromkoľvek mieste na zemeguli. Neviem si predstaviť žiaden technický pokrok, ktorý by zjednotil rôzne elementy humanity efektívnejšie ako tento, alebo nejaký, ktorý by viac prispel alebo ekonomizoval ľudskú energiu…

Normovanie – predtým a teraz?

Fungovanie elektriky a jej bezpečnejšia prevádzka sa vylepšujú neustále. Napríklad po ističi (pôvodný Edisonov patent z roku 1879, vylepšený v 20. storočí), ktorý chráni elektrické vedenie tým, že sa vypne pri nadprúde a tým zamedzí zhoreniu vedenia, prišiel ďalší vynález na priamu ochranu životov. Je to prúdový chránič (Henri Rubin, 1955, JAR), ktorého postupným zlepšovaním sa dosiahlo, že pri nebezpečnom dotyku s fázou sa tok prúdu preruší skôr, ako dôjde k nezvratnému poškodeniu organizmu elektrickým prúdom.

Zapracovanie prúdových chráničov do technických noriem núti profesionálnych elektrikárov, aby nedbali na nariekanie šetrného zákazníka a túto vecičku mu do rozvádzača nainštalovali, aby si napríklad jeho dieťa nemohlo privodiť devastujúci zásah elektrickým prúdom po strčení klinca do dierky na zásuvke. Chrániče sú už tak prepracované, že si môžne vybrať z drahších značkových, aj tých lacnejších od menej známych výrobcov. Všetky vďaka vyššie vymenovaným inštitúciám musia byť spoľahlivé. V čase, keď sa tento prvok dostal do normy, bol technicky zdokonalený a vyrábaný mnohými spoločnosťami.

Novinka v nízkonapäťovej elektrotechnike má zabezpečiť, aby vám v byte nezačalo horieť vtedy, keď napríklad ešte máte staré hliníkové vedenie, ktoré neustále mechanicky pracuje alebo sa zalomí drôt v kábliku k vašej lampe. Vtedy vzniká tzv. nechcený elektrický oblúk, ktorý prepáli izoláciu kábla a môže spôsobiť požiar. Tou novinkou, ktorá ešte ani nemá slovenský názov, je prístroj, ktorý dokáže zdetekovať, že dochádza k chybe spôsobenej elektrickým oblúkom a preruší tok elektrického prúdu skôr, než začne horieť. V USA a Kanade sa podobné prístroje pod názvom AFCI (Arc Fault Circuit Interrupter) už predávajú a dokonca sú zapracované aj v tamojších normách. Európa nemôže zostať pozadu, tak sa už aj v CENELEC pracuje na norme, ktorá bude riešiť povinnosť inštalovať do rozvádzačov tento prístroj pod názvom AFDD (Arc Fault Detection Devices).

Za normálnych okolností by už výrobca mal prístroj propagovať po veľtrhoch, presviedčať projektantov a developerov, že v ich stavbách pomôže uchrániť veľké hodnoty a možno aj ľudské životy. Bude mať náskok, dokým sa chytí konkurencia a nájde možnosti, ako fungovanie pôvodného prístroja zlepšiť, alebo ho vyrobiť lacnejšie. No a po širokom overení funkčnosti, po zjednotení požiadaviek na výrobu, ktoré z tohto procesu vyplynú a pri využití už osvedčených technických riešení (ako sa uvádza v definíciách vyššie) sa pristúpi k normalizácii samotnej.

Neviem, aký postup pri normalizácii AFCI bol zvolený v Amerike. V Európe je postup pri normalizácii AFDD vzhľadom na vyššie popísané definície a aj bežné správanie sa výrobcov v trhovom prostrední viac ako podivný. Podľa šepotu priamo z kuchyne, má mať na norme, ktorá bude nútiť profesionálnych elektrikárov povinne inštalovať tento prístroj, záujem istá mamutia elektrotechnická firma (známa okrem profesionálnych súvislostí u nás aj z istého nedávno na internete zverejneného zvieracieho spisu). Tento prvok má vraj vyrobený, odskúšaný a pripravený na inštalácie. Technici, ktorí spolupracujú na vytváraní noriem, údajne nemajú ako posúdiť jeho vlastnosti, sú ale tlačení veriť tomu, že ide o vec užitočnú, funkčnú a využívajúcu osvedčené technické riešenia.

Na jednej strane je každé zvýšenie bezpečnosti vítané, na strane druhej je podozrivé, že už teraz sa vďaka lobingu v európskej normalizačnej inštitúcii pracuje na norme nútiacej elektrikárov do používania prístroja, ktorý je zatiaľ v režime hlbokého utajenia. Všetky obvyklé postupy, ktoré by fungovali v normálnej trhovej spoločnosti, sú obrátené naruby. Firma pochopila, že spojená Európa je zaujímavý trh a tak sa sústredila na snahu o normalizáciu priamo v európskych orgánoch, tie následne tlačia na tie národné. Vďaka firmy v prípade úspechu patrí úradníkom, ktorí schvaľovanie majú pod palcom i vládnej podpore, ktorá sa okrem iných vyvolených aj tejto korporácii dostáva z najvyšších miest.

Odpoveď

Moja odpoveď na úvodnú otázku je mierne zmodifikované príslovie: Cesta spotrebiteľa do pekla je dláždená dobre prezentovanými úmyslami firiem a štátu. A vôbec tým nespochybňujem potrebu noriem v elektrotechnike.

Lobing je tu už dávno, veci sa však zhoršujú. Tesla musel tvrdohlavo dokazovať a presviedčať, aby dostal do používania svoj bezpečnejší a peniaze spotrebiteľa šetriaci vynález. Teraz stačí existencia mena firmy, štátnych úradníkov a sídlo materskej firmy v správnej krajine, aby sa pod rúškom normy elektroinštalácia neustále predražovala.

Vzhľadom na používanie medených káblov vo vnútorných priestoroch je vznik chyby z elektrického oblúka minimálny. Aj v normalizácii je retroaktivita vylúčená, použitie prvku v starých hliníkových vedeniach bude pravdepodobne postavené na dobrovoľnosti, naopak, vynucovať sa bude v nových medených inštaláciách, ktoré sú z tohto hľadiska podstatne bezpečnejšie. Bude prínosnom v podobnej miere, ako nariadenie používať káble funkčné v požiari k núdzovým svetlám, hoci tieto majú autonómnu batériu a aj tak zhoria spolu s rozvádzačom skôr než samotný kábel. Alebo použitie v požiari funkčných nosných konštrukcií, ktoré odolávajú teplotám vyšším ako betón, v ktorom sú uchytené. Ale norma je norma. Veľmi často tvorená priamo firmou, ktorá chce svoje materiály a výrobky bezpracne dostať do širokého používania.

Quo vadis?

Netreba zdôrazňovať, že to všetko znamená pre koncového zákazníka vyššiu cenu. Dodávatelia – často monopolní – majú zabezpečený odbyt, štát má vyšší príjem z vyššieho daňového základu, je jasné, kto to všetko zaplatí. Vynucovanie vyššej spotreby pomocou technickej normalizácie, teda štátnej regulácie, je tak dobrým prostriedkom na zvýšenie hospodárskeho rastu štátu a bohužiaľ aj na rýchlejšiu likvidáciu prírodných zdrojov. Tesla pred viac ako storočím našiel spôsob na bezdrôtový prenos elektrickej energie, štát jeho vynález drží v utajení a naďalej sa ťahajú pod zemou, vo vzduchu, po morskom dne kilometre a tony káblov. Dokedy má Zem toto vydržať a aké riešenie nás čaká v budúcnosti? Neviem si spomenúť na technickú normu, ktorá by vypustila z inštalácie nejaký drahý prvok, ktorá by nariadila používať tenšie vodiče (ak nerátam zmenu lacnejšieho hliníka na drahšiu meď) alebo lacnejšie materiály. Ešte aj solárna energia, ktorej byrokratické preferovanie pojedlo a pojedá obrovské finančné dotácie, sa využíva na úkor ornej pôdy, čiže likviduje prírodné zdroje. Tesla sa musí v hrobe obracať.

Existuje vôbec oblasť, v ktorej sa vyskytujú pre spotrebiteľa/občana len prospešné štátne regulácie, ktoré mu život skutočne zjednodušujú a skutočne šetria peniaze a životné prostredie? Rada sa o nejakej dozviem. Ale zvádza ma to staviť sa o debničku šampanského, že neexistuje.

8,251 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

21 odpovedí

  1. Avatar
    máj 23, 2012

    Normy majú svoje opodstatnenie, lebo umožňujú štandaridizáciu technických zariadení. Tak sa namiesto odborného skúmania každej jednej inštalácie, čo je náročný technický proces, skúma len súlad s normou, čo je administratívny úkon. To prispieva k bezpečnosti i zníženiu nákladov. Jeden slovenský modrokomsomolec napísal článok o znižovaní nehodovosti zrušením dopravných predpisov. Ale potom by každý motorista musel byť celý čas v strehu a priepustnosť ciest by sa znížila, lebo by sa nedalo spoliehať na prednosť v jazde. Tak to funguje / nefunguje v orientálnych krajinách, ako na Indicku po indicky, kde smerovky blikajú celú dobu ako upozorňovadlo prítomnosti a všetci trúbia celý čas. Takže áno normalizáciu a pravidlá treba, inak sa vrátime na stromy. Ako všetko, i toto sa dá zneužiť. Ale to nie je chybou normalizácie, je to chybou nezvládnutých schvaľovacích procesov. Ako sa berú vodičáky, mali by sa robiť čierne listiny darebáckych firiem, ktorým by sa nemohli uchádzať o štátne zákazky.

    S tým jednosmerným prúdom a skrate: aj pri použití striedavého prúdu zhorí pri skrate celý segment, lebo vývin tepla je lineárny po celej dĺžke kábla. Rozdiel je len v tom, že striedavý prúd sa dá tranformovať – na prenos sa použije veľmi vysoké napätie, čím sa zníži prúd a s ním i tepelné straty, no na spotrebu sa použije nízke napätie kvôli bezpečnosti. Pri skrate ak nie sú poistky, tak zhorí kábel až po tranformátor. Jednosmerný prúd vyžadoval jednotné napätie od elektrárne po spotrebič a teda veľmi silné káble pre silné prúdy. Dnes je jednosmerný prúd praktický na prenos elektriny na veľké vzdialenosti, lebo klesajú prenosové straty, napríklad v prípade fotovoltaických elektrární na Sahare a spotrebe v Európe, ale potom sa musí znovu rozsekať na striedavý, aby sa dal tranformovať nadol.

    Thumb up 6 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 23, 2012

      k tym dopravnym pravidlam a modrokomsomolcovi 🙂

      rakuskaskola.sk/praxeologia-a-etickost-semaforov

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 24, 2012

        Na pôvodnej adrese
        http://www.aktuality.sk/spravy/komentare/komentar-anarchiou-k-bezpecnejsim-cestam
        ten text už nie je, ale našiel som ho aj tak. Posúvam ho sem pre informáciu. Autor je šikovný chlapec, šéfredaktor servera http://www.prave-spektrum.sk a spravidla píše dobré veci, ale tu dosť prestrelil. Asi neštudoval matematiku. Predpisy, no hlavne možnosť sa spoľahnúť, že ich dodržia aj ostatní, zvyšujú agregovanú priepustnosť a znížia nehodovosť viac, ako anarchia. To nie je len názor, ako móže mať hocikto, ale teoretický postulát z teórie dynamických hier. Pre záujemcov o viac detailov: Stackelberg equilibrium.

        Komentár: Anarchiou k bezpečnejším cestám

        BRATISLAVA
        Dopravné nehody – nezaobídu sa bez nich žiadne televízne správy. Najlepšie aj so smrteľnými následkami a detailnými zábermi zmrzačených tiel, ktoré záchranári namáhavo vyťahujú zo zničených áut. Verejnosť je nervózna a samozrejme, volá po prísnejších dopravných predpisoch a vyšších trestoch napr. za jazdu pod vplyvom alkoholu.

        No cesta drakonických dopravných predpisov, po ktorej sa nedávno rozhodla kráčať aj susedná Česká republika, nemusí byť jedinou správnou. Sedem miest a regiónov, roztrúsených po západnej Európe, v súčasnosti experimentuje s opačným prístupom. A to s anarchiou na cestách.

        Ide o projekt, podporovaný Európskou úniou a zúčastňujú sa na ňom napríklad belgické mesto Ostende, anglický Ipswich alebo dánske Ejby. V týchto mestách nájdete len málo dopravných značiek, semaforov alebo prechodov pre chodcov. Maximálna povolená rýchlosť nie je stanovená. Chýbajú dokonca aj deliace čiary na vozovke a na prvý pohľad nie je zreteľné, kde končí cesta a začína chodník pre chodcov. A vyzerá to tak, že to funguje!

        Za celým experimentom stojí zmena filozofie. Doteraz prevládal pohľad na dopravu ako na tok dopravných prostriedkov, ktorý musí byť cielene usmerňovaný prísnymi dopravnými predpismi a pravidlami. Psychológovia však toto nazeranie spochybnili.

        Sedemdesiat percent značenia vodiči ignorujú. Represia na cestách síce donúti šoféra dať chodcovi prednosť na prechode, ale kdekoľvek inde sa už cíti oprávnený ho nepustiť. Pravidlá a les dopravných značiek zvádzajú vodičov k egoistickému konaniu a bezohľadnosti, kdekoľvek chýba trestajúca ruka štátu. Účastníci cestnej premávky sú pozbavovaní svojprávnosti. Ohľaduplnosť, spoločenské správanie a slušné spôsoby, rovnako ako zodpovednosť, miznú.

        Hayekovský „spontánny poriadok“ na cestách
        Odborníci na dopravu, ako je holandský staviteľ Hans Monderman, sa na cestovnú premávku pozerajú ako na istý druh spontánneho poriadku. Ak sa väčšina predpisov a značiek odstráni, výsledkom nebude chaos, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Spontánny poriadok na cestách vychádza z potrieb a bezprostredného vyjednávania vodičov, pozostávajúceho z gest, vrátane pozorovania ostatných účastníkov premávky.

        Monderman to nazýva designing for negotiation a hovorí, že spôsob ako vytvoriť bezpečnejšiu cestu je postaviť ju tak, aby vyzerala nebezpečnejšie. Architektúra vozovky, nie značky a signály, majú usmerňovať premávku. Neprehľadný terén núti vodičov k väčšej opatrnosti, nižšej rýchlosti a pozornosti voči iným vodičom, či chodcom. Už to nie je osamotený šofér a dopravné predpisy. Keď pravidlá a značky odpadnú, je to už len o interakcii šoférov, chodcov a cyklistov, ktorí musia mať na zreteli jeden druhého.

        Mondermanove reformy sa presadzujú vo viacerých európskych krajinách, no asi najsľubnejším príkladom správnosti jeho filozofie je 45-tisícové holandské mesto Drachten. Už tri roky tu funguje zreformovaná doprava a počet nehôd zreteľne poklesol, aj keď sa tu denne preženie na cestách cez 20-tisíc áut.

        Z osemnástich semaforových križovatiek zostali len dve a polovica dopravných značiek už bola zošrotovaná. Účastníci cestnej premávky si dávajú znamenia rukami, žmurkaním a podobne. Prúd áut, autobusov, motocyklov, bicyklov a chodcov je plynulý, ako keby ho riadila neviditeľná ruka. Vztýčený prostredník vraj nikto nikomu neukazuje, nová situácia vedie ku skultúrneniu pomerov na cestách.

        Záujem už prejavili experti z USA, Argentíny a Británie, ktorí premýšľajú o reforme londýnskej dopravy. Najmä v Spojených štátoch amerických sa s rozvojom automobilizmu razila myšlienka radikálneho oddelenia automobilovej dopravy od chodníkov a peších zón. To však často viedlo k odľudšteniu veľkých miest a k vzniku dopravných problémov, ktorým čelí vyspelý svet dnes.

        Cestní reformátori preto volajú po opätovnej integrácií automobilovej a pešej dopravy. Príslušný experiment v 82-tisícovom West Palm Beach ukázal nárast hodnoty pozemkov, ktoré sa nachádzali pozdĺž cesty. Vznikli tu nové obchody i obytné priestory.

        Tu by čitateľ mohol namietnuť, že zrušenie dopravných predpisov a úprava dopravných komunikácií môže priniesť efekt len u zodpovedných a vyspelých národov. Bezohľadnosť slovenských šoférov by takéto experimenty zmarila. No skutočnosť by mohla byť nielen iná, ale presne opačná. Reformy na cestách, ktoré by vodičov i chodcov donútili viac dbať jeden na druhého, by mohli mať istý ozdravný efekt na kultúru vzťahov v celej spoločnosti.

        Hoci príspevky v televíznom spravodajstve, týkajúce sa nehôd na slovenských cestách pôsobia znepokojujúco, situácia nie je až taká zlá. Ešte v roku 1998 zomrelo na slovenských cestách vyše osemsto ľudí, minulý rok to bolo o dvestoštyridsať menej, a to aj napriek nárastu počtu automobilov. Ak chceme toto číslo ďalej znižovať, musíme zreteľne zvážiť, či by namiesto sprísňovania pravidiel po vzore Českej republiky, nepomohlo ich uvoľňovanie.

        Zdroj : Lukáš Krivošík, Foto: SXC, Ilustračné

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      máj 25, 2012

      Ale iste, normy majú opodstatnenie. Ak sa dodržujú a napríklad niekto úplne neodignoruje farebné značenie vodičov, s čím sa veru stretávame. Lenže sa stávajú prostriedkom na vyťahovanie peňazí z vrecák zákazníkov a v prospech už zabehaných korporácií a teda aj štátneho rozpočtu. Do vyhlášok o bezpečnosti v elektrotechnicke čoraz viac vstupuje ministerstvo vnútra s doslova šibnutými nárokmi. A ty, ako spotrebiteľ, len plať a plať. Pre tvoje dobro. Tak sa postupom času tieto normy a vyhlášky stávajú skôr alibi, ako užitočné pravidlá.

      Často je to tak aj s dopravnými značkami. Ty vieš porovnať množstvo značiek na našich a švajčiarskych cestách. Aký je tvoj pohľad? Moja kamarátka z USA tvrdí, že jednoducho ich nestíha sledovať, alebo sleduje značky a nesleduje, čo sa deje okolo nej na ceste. To je bezpečné?

      Vďaka za doplnenie k jednosmernému prúdu. V článku som sa snažila pokiaľ možno čo najjednoduchšie popísať technické veci, aby bolo jasné na aké regulácie narážam. Aj tak to je pre niekoho príliš vedecké. Toto nemal byť odborný článok, tie s rešpektom prenechám na iných.

      Thumb up 4 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 27, 2012

        V článku sú viaceré zjednodušenia, ktoré boli pravdepodobne prebraté z citovanej predlohy, lebo tam sú v rovnakej podobe prítomné tiež. Autor asi neštudoval klasickú elektrodynamiku. Napríklad vysokofrekvenčný prúd sa rád zdržuje na obvode vodiča a smerom dovnútra jeho hustota klesá. Popri ohmickom odpore začína byť dôležitá aj permeabilita. Pri normálnom striedavom prúde 50 alebo 60 Hz a pri jednosmernom prúde to nehrá rolu. Tesla sa rád hral s vysokofrekvečnou indukciou a rezonanciou a študoval to aj zo zbraňových aspektov, asi preto boli jeho poznámky po smrti skonfiškované.

        Oblúk je zas iná vec. Je to ionizovaný vzduch, ktorý sa pri 2000 stupňoch stane vodivou plazmou pri vzniku medzery medzi lepšími vodičmi. To môže byť zlomený kábel, ale aj vypínač, poistka, istič. Tam sa taví kov, lietaju tekuté guličky, kov sa spotrebúva a oblúk je stále dlhší. Môžu sa zapáliť horľavé materiály v okolí. Ale v článku nešlo o technické detaily. Šlo o to, či áno alebo nie nová euroregulácia prinesie nejaký ozajstný úžitok, alebo len otravnú buzeráciu.

        Podľa mňa to je vec, ktorú by bolo kľudne možné nechať na súkromníkov. Súkromný vlastník domu si rozhodne, či to chce a súkromná poisťovňa, s ktorou má poistnú zmluvu, mu to môže zohľadniť do výpočtu rizika a výšky poistného, ako to je pri spôsobe zabezpečenia proti zlodejom. Verejné budovy by mohli mať všetky, lebo tam je vlastníkom štát a rozhoduje si sám. Prípadne by sa to mohlo ešte reglementovať pre budovy všeobecne prístupné verejnosti, ako obchodné centrá, nemocnice, kiná, hotely, kde by sa zakázali niektoré kombinácie elektrickej inštalácie, ako hliníkové káble bez ochrany a tak. Ale prikázať súkromným vlastníkom, čo majú vo svojom dome robiť, to nie je dobre. Ak sa dobre pamätám, podľa normy ani hromozvod nie je povinný pre všetky domy (jednopodlažné rodinné domy s obvodom do 40 m).

        Thumb up 1 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 27, 2012

          Tak. Súhlasím v podstate so všetkým, ten posledný odstavec je akoby som ho ja písala. Štát chce mať možnosť vynucovania noriem, čo môže súvisieť aj s možnosťou uplatňovania sankcií.

          Na druhej strane, existujú výnimky, aby sa pravidlá nemuseli dodržiavať a tie si vedia zariadiť práve štátni úradníci pri stavbách a rekonštrukciách zariadení, v ktorých predovšetkým by mali byť striktne dodržiavané. Napríklad v lôžkových častiach nemocníc. Peniaze im však treba na iné.

          Thumb up 5 Thumb down 1

          Odpovedať

  2. Avatar
    máj 23, 2012

    Nie som moc do elektriny a veciam s tym spojenych ale co som videl pracovat teslov generator tak sice v pohode sa nam roziarili vsetky neonove trubice v okoli bez pouzitia kablov ale efektivita generatora bola strasne nizka nehovoriac o tom ze meter od generatora uz nam to nesvietilo vobec a to hovorim o niekolko kilowatovom generatore.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  3. Avatar
    máj 23, 2012

    Perfektný článok, úplne ma informačne odrovnal. 🙂 Zaujímalo by ma, koľko ľudských životov sa inštaláciou takej srandy ušetrí a koľko tá sranda stojí. Koľko peňazí sa vyberie od spotrebiteľov, aby sa zachránilo koľko životov? Podľa nejakých štatistík: „Priemerne sa vyskytne asi 0,55 úmrtia následkom elektrického prúdu na 100 000 obyvateľov / rok.“ Ale koľkým z nich môže tá vecička predísť? A koľkí by si to inštalovali aj bez normy?

    Thumb up 6 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 23, 2012

      Na priamu ochranu života slúži prúdový chránič. Tento nový prvok má zamedziť požiaru a teda nepriamo ohrozeniu na životoch. Naše štatistiky nepoznám, ale v USA a Kanade vraj pri takýchto požiaroch hlavne v lacnejších ubytovniach, prišlo pred nasadením AFCI o život cca 300 ľudí ročne. Veľa, málo? O koľko sa to v súčasnosti znížilo, neviem.

      Ide o to, že staré inštalácie, ktoré sú často v dezolátnom stave, si málokto komplet vymení alebo aspoň takto ošetrí. V nových je zas pravdepodobnosť požiaru veľmi nízka.

      Thumb up 9 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 23, 2012

        V USA a Kanade je dokopy cca. 130 mil. domácností. Ak si to inštaluje každá z nich v priemernej cene 50 dolárov, tak je to náklad 6,5 miliardy USD. Ak by tie súčiastky vydržali 20 rokov a zredukovali počet takýchto nehôd na nulu (btw. úplne nereálny predpoklad), tak cena na jeden zachránený život vyjde o niečo viac ako 1 milión USD. Neviem, či je to veľa alebo málo. U nás sa ale v riadení dopravy počíta s podstatne nižšími číslami. K cene života odporúčam: http://www.youtube.com/watch?v=cD0dmRJ0oWg

        Thumb up 6 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          máj 25, 2012

          Ostaňme na tej najnižšej cene – 25 dolárov, ale vynásobme ju počtom vývodov v rozvádzači. Povedzme od skromných 5 vyššie. To už je potom iné kafé a je zrejmé, prečo je norma taká prínosná pre výrobcu a ten tlačí na jej zavedenie. Proces na vydanie všeobecných požiadaviek v CENELEC by mal byť uzatvorený v júni, tak som zvedavá, čo z toho výjde a čo to bude pre nás znamenať.

          Thumb up 7 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      máj 23, 2012

      Tak som pohľadala na webe, predávajú sa rôzne typy AFCI, akurát sa v nich nevyznám. Ale naša nemenovaná spomínaná firma za morom predáva nejaký typ 15A 120-250V, 10kA prístroj zrejme do náročnejších aplikácií za 611dolárov. Väčšinou tam ale vidím rôzne ceny – od 25 do 80 dolárov.

      Thumb up 5 Thumb down 2

      Odpovedať

  4. Avatar
    máj 23, 2012

    najprv k teslovi. k peniazom prisiel takmer vzdy vdaka svojim patentom. vsetky ich minul na pracu. ked bol financne na dne dostal od americkej vlady 1 milion usd, aby mohol pokracovat vo svojej praci. aj tieto sa postupne minuli a na tu dobu to bola ina suma. tym vobec ale vobec nenaznacujem, ze by ich nepouzil efektivne, naopak. toto za istych podmienok ospravedlnuje americku vladu pri tom ako vsetko zhabala. financovali ho tak mali pravo na vysledky jeho prace (podmienky ich dohody zial nepoznam). co ju ale neospravedlnuje je to, ze teslove vynalezy nie su vsetky dostupne minimalne pre americky lud nakolko de facto a de jure to bol on kto v skutocnosti financoval teslov vyskum. to nas znova privadza k zaveru, ze niekto tu az prilis (nasilim) presadzuje svoj osobny zaujem. a stat to nie je. su to konkretni jednotlivci, ludia, ktori maju mena a na ktorych mozeme ukazat prstom.

    a teraz k tej stavke. rad si pojdem s kymkolvek sadnut na poharik ak pre vas nebude problem uznat povedzme zlaty standard ako regulaciu, dobru regulaciu, aspon ako lepsiu od sucasneho vytvarania penazi z nicoho. ale aj tu su liberali z rakuskej skoly nejednotni. alebo zjednotenie koncoviek nabijaciek mobilnych telefonov je tiez dobra regulacia, ktora zrejme pripravi o pracu niekolko tisic ludi, ale vsak oni si najdu pracu casom inde :D.

    Thumb up 2 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 23, 2012

      Tesla bol zrejme nepraktický človek – vedec, ktorý určite nemal obchodného ducha. Mňa mrzí, že možno, lebo ťažko povedať, či určite, už ľudstvo mohlo byť ďalej v riešení zásadných problémov. Zatiaľ si tie problémy len nabaľujeme a posúvame na riešenie do budúcnosti. Alebo už je všetko vyriešené a čaká sa na kolaps? Nebudeme hádať, rozbehnutý proces bol zastavený vládou.

      Zlatý štandard je podľa mňa fajn, aj keď neviem posúdiť, nakoľko túto reguláciu naší milí úradníci v EÚ ako si nie a nie zaviesť. To by som to šampanské už mala kúpené. Čo sa týka nabíjačiek, ja nevnímam ako problém, keď má každý mobil inú nabíjačku a koncovku. Čo je v nej vo vnútri, závisí aj od parametrov daného mobilu. Ale možno, že nariadia výrobcom časom aj jednotné parametre mobilu. Takže toto mne zvlášť užitočné nepríde. Ale pokus to bol, no. 🙂

      Thumb up 7 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      máj 24, 2012

      Zlaty standard nemusi byt „regulacia“, ak by si chcel podebatit o emisii penazi , tak sa priprav na hlavny argument, a to je konkurencia v emisii penazi voci administrativnemu monopolu statu.

      Ak aj niektori preferuju zlaty standard, tak je to skor kompromis voci sucasnemu systemu. Fyzicke krytie meny nejakou komoditou by prudko obmedzilo vydavky a moc politikov a zamedzil prejedat buducnost, viest vojny a rast korupcie.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        máj 24, 2012

        tak napr. hayek o tom napisal knihu, ale cele to zmazol tymto vyrokom:

        „Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.“

        konkurencia ma za vzdy za ciel ovladnut co najvacsi podiel na trhu a o to by sa usilovali vsetci co by chceli vydavat vlastne peniaze. ti co by ich vydavali by si rozhodne uvedomovali, ze ich zdrojom prijmu a teda zisku je hlavne urok. ten len na zisku bank, ktore v sucasnosti vydavaju peniaze tvori v priemere 75%. vydavatelia penazi nemaju ani cent z toho ak ja v hotovosti zaplatim tebe. je teda pravdepodobne, ze najodvaznejsi vydavatelia penazi by rychlo ovladli tento segment a mozno by znova vznikol monopol. toto ziadny rakusan vylucit nemoze.

        k zlatemu standardu. to je vzdy regulacia a dokonca moze byt niekolkonasobna. najprv sa naviaze papier na drahy kov. to je regulacia, lebo kym nepribudne „zelezo“, tak do tej doby nepribudne ani papier. druhou regulaciou je pevne urcenie vymenneho kurzu „zeleza“ za papier.

        PS ja som pripraveny na diskusiu 🙂

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

  5. Avatar
    máj 23, 2012

    Komentár je skrytý kvôli nízkemu hodnoteniu. Zobraziť/skryť komentár.

    Thumb up 1 Thumb down 24

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 23, 2012

      Pravdupovediac, vydesilo by ma, keby si ty ocenil tento článok. Takže je všetko OK. 😉

      Thumb up 25 Thumb down 2

      Odpovedať

  6. Avatar
    máj 24, 2012

    Zaujímavé ale veľmi vedecké…
    To je Ocenenie nie kritika.
    Pripomenulo mi to obdobie pre niekoľkými rokmi keď som začal podnikať po „podnikateľovi“ ktorému nezáležalo na spotrebe vody a elektrickej energie.
    Zmenil som spotrebiče a aj niektoré „zariadenia“. Výsledky sa dostavili. Spotreba vody klesla o 1/3 a elektrickej energie skoro o polovicu.
    Odpoveď dodávateľov bola po niekoľkých kontrolách, že vymenili vodomer a elektromer.
    Pre istotu aj na druhý rok.

    Ale nič sa nezmenilo.
    Lebo ak niekto „rozmýšľa“ môže znížiť spotrebu.
    Aj keď budú neviem aké normy a metrologické „kontroly“ meračov.

    Thumb up 2 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      máj 24, 2012

      ano takto to funguje, ale s tymto je spojene este nieco. dodavatelia energii maju svoje ocakavania ohladne vysky svojho zisku. nizsou spotrebou ich zisk klesa a preto, aby naplnili svoje ocakavania a udrzali, nebodaj zvysili mieru zisku tak zdrazuju dodavane energie. len na slovensku to bolo preberane aj mainstreamom v pripade elektriny, tepla, plynu, vody. ludia investuju do zateplenia, do uspornych zariadeni, ale ceny stupaju. tym sa predlzuje navratnost nasich investicii. toto mi nepride dvakrat ako trhove.

      potom tu je stat. uspornymi opatreniami zo strany obcanov sa znizuju aj prijmi do statneho rozpoctu. stat sa zadlzuje a zvysuje dane. clovek si potom rovnako ako pri inflacii uvedomi, ze setrit sa neoplati.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*