Slobodu možno definovať ako stav, kedy jednotlivec koná podľa svojich osobných preferencií s cieľom uspokojiť svoje potreby a túžby. Slobodná spoločnosť mu umožňuje slobodné konanie, ktoré nesmie brániť ostatným ľudom v ich vlastnom uspokojovaní potrieb.
Prevláda tvrdenie, že je nevyhnutné obetovať určité osobné slobody, inak by sme mohli byť začať porušovať slobodu iných. Človek by nemal byť 100% slobodný. Nič nie je vzdialenejšie skutočnosti ako tento názor. Totálna sloboda jednotlivca sa viaže, iba k nemu – k jeho vlastnému telu, právam, majetku a vzťahom.
Čo je slobodné konanie
Slobodné konanie nie je každé, ktorého je človek svojvoľne schopný. Musí byť v súlade s definíciou slobody. Sloboda funguje obojstranne. V systéme slobodnej spoločnosti neexistuje len vaša izolovaná sloboda. Vaša osobná sloboda je len vlákno v pavučine slobody.
Sloboda znamená rešpektovanie slobody všetkých ostatných ľudí. Narúšanie slobody ostatných vedie k ich neslobode a preto to nie je slobodné správanie. Len také konanie, ktoré dodržiava slobodu ako takú (nie len tú vašu) je slobodné. Takže zabudnite na krčmové argumenty typu: „Sloboda nefunguje, čo spravíš, ak sa sused slobodne rozhodne zobrať ti auto, alebo slobodne si založiť skládku pred tvojim domom?“ Sused sa nespráva v súlade so slobodou. Susedove správanie nie je dôkazom nefunkčnosti slobody. Iba dokazuje jeho sklony ku kriminálnemu správaniu, ktorými porušuje práva svojho okolia.
Takéto argumenty často zaznievajú od ľudí, ktorí prežili väčšinu života v totalitnom režime. V socializme sa kládol dôraz na iné veci ako slobodu. Totalitný režim vždy prezentuje slobodu ako základ občianskej neposlušnosti. Narúšanie práv ostatných je mylne interpretované ako rozširovanie svojej vlastnej slobody na úkor ostatných. Narušenie slobody ostatných nevedie k zvýšeniu vašej osobnej slobody. Vaša sloboda má limity, je pevne daná a nedá sa rozširovať. Naopak odpor, ktorý budú klásť obete vášho útoku (osobný alebo prostredníctvom polície) nevyhnutne povedie k zníženiu vašej slobody (pokuta, väzenie, apod.).
História i súčasnosť dokazujú, že aj porušovanie slobody jednotlivcov zo strany väčšiny vedie k obmedzovaniu slobody celého národa. V totalitnom režime je sloboda jednotlivca narúšaná väčšinou. Týmto narúšaním sa však sami pripravujú o svoju slobodu, pretože uplatnením totalitných zákonov voči jednotlivcovi sa sami oberajú o svoju vlastnú slobodu. Ak budem ako súčasť väčšiny súhlasiť a presadzovať zákaz vycestovať z krajiny, nezakázal som vycestovať len susedovi, ale aj samému sebe.
Bezpečnosť a sloboda
Ďalší, bohužiaľ, dnes populárny názor sa týka nutnosti vzdať sa určitých slobôd, aby sme boli v bezpečí. Štát vznikol za účelom chrániť slobodu a práva občanov. Tým, že teraz oberá vlastných občanov o slobodu (v prípade zákonov USA aj obyvateľov ostatných štátov) v záujme bezpečnosti, tak popiera svoj prvotný účel.
Dnes, v mene boja proti terorizmu, sú parlamenty inak slobodných krajín schopné odhlasovať zákony, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Hitler. Mám na mysli rôzne „bezpečnostné“ opatrenia, od prehliadok batožín a telesných dutín na letisku cez ignorovanie práva na súkromie a nedodržiavania prezumpcie neviny, až po budovanie väzníc s povolením mučiť väzňov.
Vojna proti terorizmu si vyžiadala veľa obetí. Dobrovoľných i nedobrovoľných. Medzi nedobrovoľného obeti patria ľudské obeti, nikto zo zabitých (či už rukou teroristov alebo armády) nechcel zomrieť. Dobrovoľne sme však obetovali našu slobodu. Konštatovanie, že to bolo nevyhnutné, nepovažujem za správne. Vyhrotenie vzťahov medzi západom a blízkym východom nespôsobila naša sloboda, ale vojenské intervencie USA a ich spojencov. Terorizmu sa darí vďaka agresívnej zahraničnej politike USA.
Je naivné myslieť si, že situácia sa dá vyriešiť ešte väčšou agresivitou. „Vývozom demokracie“ na blízky východ USA a jeho spojenci urobili z lokálneho problému, problém celosvetový. Logickým riešením je zmiernenie imperialistickej politiky veľmocí a nie oberanie občanov o práva a slobodu. Napriek tomu, že sme počúvli rady našich vodcov, svet nie je o nič bezpečnejší ako pred 2001, kedy vojna proti terorizmu začala.
Uvedomte si, že strata slobody je obmedzenie nenásilného konania rozličných druhov. Tým sa vám znížia možnosti ako dosiahnuť šťastie a osobnú prosperitu. Strácate možnosť slobodne konať. Napríklad v nacizme bolo zabránené uzatvárať manželské zväzky medzi Nemcami a židmi, v socializme bolo zakázané súkromné podnikanie, apod. V dnešnej spoločnosti formálne takéto zákazy neexistujú, avšak to konanie, ktoré si štát neželá, je silne regulované alebo byrokraticky zaťažené tak, aby to jednotlivcov odradilo od tohto konania. Tendencia zvyšujúcej sa byrokracie je u nás vidieť hlavne po vstupe do EÚ.
Strata slobody neznamená zrieknuť sa zlých činov, tie sa dajú konať bez ohľadu na vašu slobodu. Znamená to stratiť možnosť robiť niečo, čo nikomu neubližuje. Ako môže ublížiť ostatným dodržiavanie nášho práva na súkromie či práva na spravodlivý proces (ktorý Obama ohrozil zákonom NDAA)? Vedzte, že ak štátu dovolíte zobrať vám určité slobody, bude v tom pokračovať, až kým vás neoberie o všetko a vy sa jedného dňa neocitnete v totalitnom režime. Myslíte si, že preháňam, ale táto tendencia v globalizovanom svete začína byť citeľná. Skúste cestovať do USA a zistíte, že sa to nelíši v ničom od toho, akým spôsobom sa cestovalo na západ za čias socializmu. Rozdiel je iba v tom, že vtedy vás potupne prehľadávali ako kriminálnika u nás, teraz to robia u nich.
Mnohí zidealizovane snívajú o spravodlivom tvrdom policajnom štáte. Základom bezpečnosti je, že chceme zabrániť iným, aby obmedzovali našu vlastnú slobodu. Ak ľudom zoberiete ich slobodu a zabránite im konať slobodne, v mene vyššej bezpečnosti, polícia samotná bude tým narušiteľom, ktorý narúša našu slobodu.
Tým, že poveríme políciu, aby vymáhala zákony, ktoré nás oberajú o slobody, urobíte to, že v rámci ochrany svojich práv a slobôd pred spoluobčanmi, sme ochotní sa ich vzdať. Načo chcete chrániť svoju slobodu a práva, keď ste ochotní sa ich vzdať v prospech bezpečnosti? Ak sa ich vzdávate, nemajú pre vás žiadnu hodnotu.
Je úplne jedno, či je v tomto prípade sloboda narušovaná občanmi alebo políciou. Vaša sloboda je tak či tak obmedzovaná. Rozdiel je iba v tom, že polícii platíte, za obmedzovanie svojich vlastných práv. Stratili ste slobodu aj bezpečnosť. Ochrancovia slobody sa premenili na jej narušiteľov.
To, že strata slobody nikdy nevedie k vyššiemu bezpečiu nám dokazuje 200 rokov starý citát Benjamina Franklina: „Kto sa vzdá slobody, aby získal istotu, stratí nakoniec oboje!“
Slobodu si musíme chrániť a nie sa jej vzdávať. Sloboda je nevyhnutnosť. Je kľúčom k prosperite človeka. Najneslobodnejšie krajiny sú zároveň najchudobnejšie. To preto, lebo ľuďom nie je dovolené sa o seba slobodne postarať. Štát im kriminalizuje každé konanie, ktoré nie je v súlade s jeho predstavami a ideológiou. Žiadnej totalitnej vláde sa nikdy nepodarilo zvíťaziť nad zločinom a kriminalitou. Práve naopak totalitná vláda sa sama stala zločincom. A to vďaka úplnej absencii slobodného konania. Konania, ktoré rešpektuje slobodu ako celok.
7,122 celkovo návštev, 3 návštev dnes
takze, co je dolezite prave teraz pred volbami? Nejake ekonomicke otazky, kto bude mat lepsi program, lepsiu kandidatku, menej goril? Nie, dolezita je sloboda, co najvacsia a potom sa uz aj tie ostatne problemy vyriesia, alebo prestanu existovat. A kedze ziadna strana neponuka nic na zlepsenie vasej slobody, pretoze ju nepozadujete, tak sa ani necudujte, ze to vsetko ide do… Najhorsie je, ze sa musim demokraticky zviest s vami…
PS: zamena „s vami“, „vasej“, „ja“ su pouzite len pre ilustraciu 🙂
Ide len o to, či sa k tomu postavíš principiálne a povieš si, že nič iné len maximálna sloboda. Alebo pragmaticky a povieš si, že existuje väčšia sloboda a menšia. Ak zvolím niekoho, kto ma sklame, nemám pocit, že som sa o to pričinil. Za daných okolností som si aj tak vybral to najmenšie zlo – správal som sa racionálne.
otázka je že ak žačneme robiť kompromisi so zlom (voliť to menšie zlo) či môžeme očakávať pozitívny výsledok 🙂 za tych 150 rokov demokracie sa to zatial nejak extra neosvedčilo…
kde to mozem podpisat? 🙂
Áno, volením vždy menšieho zla sa predsa blížiš k ideálu, alebo sa aspoň neodďaluješ. Popritom to absolútne neznamená, že toť vše, že odvolíš a rezignuješ na iné prostriedky ako presviedčanie.
Neposudzujme princip demokracie a kompromisu so zlom na slovensku. lebo tu skutočný kapitalizmus ani demokracia nikdy nebol. Pozri sa na príklad USA. Americký občania robia kompromis so zlom – v demokratickej volbe cca 150 rokov. A kam ich to dostalo? Priblížili sa ideálu? Ja to pokladám za daleko praktickejšie a logickejšie to že tu píšeš články a robíš osvetu ako to že hodíš jeden papier do krabice, kdesi v zdravotnom centre či škole. Svet sa zmení až sa zmeníme my. A je jedno aký politici tam budú. Politik je závislý od priazne ludí. Politici dneska prakticky dávaju ludom to čo pýtajú. Ak ludia prestanú pýtat menej štátu politici pridávaním štátu prestanú získavať voličov. Skutočnú zmenu musíme vykonať my, nie politici.
Ja žijem na Slovensku a vidím jasný rozdiel medzi dvomi rôznymi stupňami zla. Voliť preto pôjdem. Ale zároveň som založil tento web a robím osvetu za zmenšovanie štátu. Tie dve veci sa nijak nevylučujú.
v usa si zalozili pristahovalci demokraticku spolocnost ako odpoved na feudalne aristokracie, ktore v tom case vladli v europe. a v porovnani s vtedajsou europskou praxou to bol jednoznacne pokrok. nasi konzervativni kolegovia sa nam snazia vsugerovat taku predstavu sveta, ktory z nejakeho idealu v minulosti speje do sraciek, ale tak to podla mna vobec nieje (je to prave naopak).
suhlasim s tebou, ze slobodna spolocnost pride az vtedy, ked po nej bude vseobecny dopyt.
nerozumiem tomuto bud-alebo principu. my sa tu rozhodujeme ci budeme zit v state greckeho typu, alebo, co ja viem, rakuskeho typu. a medzi tym je diametralny rozdiel. clovek co si nevazi male zlepsenia, si nezasluzi ani velke veci.
ale neber to tak, ze ta posielam volit. vzhladom na totalne nedolezitost jedneho hlasu to nedava ziadny zmysel.
Ty sa na vec pozeráš čisto utilitaristicky ja principiálne… Ak povieme, že nie čo je zlo, tak je to zlé. Vo filozofii neexistuje pojem vačšie alebo menšie zlo. Ja chápem tvoj postoj. Utilitaristický základný princíp je zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí . Mravnosť statku možno matematicky vyčísliť ako bilanciu blaha a utrpenia, ktoré sú dôsledkom konania. To je presne morálka ktorá nas sem dostala. Je ako voda na mlyn demokracii i diktátorom. Všetko sa relativizuje vzhladom na počet (úžitok). Blaho vačšiny, vačšie menšie zlo. Volit menšie zlo je aj vyvlastniť domy kvoli dialnici (trpí iba par pre benefit tisícov), ale aj obetovať menšiu kvoli vačšine. Princíp je rovnaky. Jednoducho ak je niečo zlé principalne je jedno ako velmi. Nerobím zlé veci a tie rozprávky ktoré pomotaju moje zmysli a nakoniec ťa zahltia stovkami dôvodov pro a proti ma nezaujímajú. Naviac vo voľbach nerozhoduješ o sebe ale o všetkých. Keby sa výsledky referenda alebo volieb vzťahovali iba na tych čo si to odsuhlasili tak by som s volbami suhlasil.
nie!
ja rozmyslam principialne. a nieze nechcem stastie pre ludi, ja som ochotny konat proti vlastnemu stastiu, ak to odporuje principu slobody (moralke).
otazka podla mna vyzera tak, ci ludstvo kraca od nejakeho principialneho sveta slobody smerom k neslobode, lebo ak je to tak, tak potom ma podla mna zmysel udrzat si odstup. ale tak to podla mna nieje. ludstvo skor pomaly odhaluje principy, ktore sa oplati sledovat, a tie ked sa budu v buducnosti dodrziavat, tak vidim na horizonte slobodnu spolocnost.
inac by zaujimala tvoja odpoved na moj prispevok nizsie. ked principialne odmietas sa zucastnovat na demokracii, ako riesis svoju ekonomicku neslobodu?
to ze v amerike stupla uloha statu, neznamena ze centralizacia statu je vsade samozrejmostou. Ako pises politik je zavisly od priazne ludi. Nevidim dovod preco by vacsina nemohla rozhodnut o „menej statu“. Popravde v aktualnych podmienkach mi to pride efektivnejsie rozhodnutie, ako nevolit a teoretizovat na internete. Myslim ze sa da odvolit stranu ktora ma najblizsie k idealu, a s teoretizovanim a sirenim osvety medzi ludi neprestavat. Ja robim 2 veci pre lepsi svet, ty iba jednu 🙂
Zaujímavé, že svoju voľbu už teraz považuješ za pozitívnu. To vieš ako volby dopadnu, alebo to či sa bude tebou zvolená strana správať v sulade s programovým vyhlásením? V 2002 a 2006 sa tiež zdalo, že voliť smer je dobrý nápad 🙂 To že ideš voliť vôbec neznamená, že zlepšuješ svet. A nehrajte to tu na zodpovednosť. Ja som volil každé voľby a po každé som sa sklamal. Empiricky je dokazane, že nesplnia naši volený zastupci ani polovicu z toho čo slubili a dokonca robia uplne opačné veci. Prečo by som mal mať na rukách ich špinu? Je to ako posmievať sa človeku, ktorý prestane chodiť do supermarketu lebo každý krát ho tam oklamali a predali mu nevyhovujúci produkt. Ludia by sa v tomto mali viac chovať trhovo. Neviem, možno ti nevyhovuje forma. Keby som išiel voliť a hodil tam prázdny papier s nápisom: „keby volby niečo zmenili dávno by ich zakázali“ – lebo som znechutený z politiky a žiadna strana sa mi nepozdáva už by sa ti to páčilo? To si myslíš, že v politike sa da objektívne povedať ktorá strana zmenší štat? SDKU? KDH? SAS? bude to zaležať od koalície a uplne sa môže stať, že vznikne taka koalicia v ktorej tieto „zaručené“ strany budu ticho prihliadať k rozširovaniu štátu. Tak ako to bolo doteraz.
nic nefunguje na 100 %. Tak isto jak ked byvas na konci sveta, a nejaka firma tam ma lokalny monopol na nejaky produkt, tak sa prenesies cez fakt, ze ten produkt ti uplne nevyhovuje, ale i tak ho kupis lebo najblizsie vyhovuje tvojim poziadavkam. O nicom inom nehovorim len o efektivite konania, ze si myslim ze odvolit + sirit myslienku slobody je efektivnejsie pre dosiahnutie ciela ako len – sirit myslienku slobody. Ale ved ono sa to normalne deje prostrednictvom politiky – po privatizacii dalsieho verejneho majetku stupne „index slobody“ v danej lokalite. Cize ak by sa vacsinovo zvolili politicki zastupcovia ktory cielene zmensuju stat , tak to ti uz nevyhovuje, lebo mas spinu na rukach ? Ja si myslim, ze nevolenim nepriamo zvolis takych zastupcov, ze tej spiny budes mat v konecnom dosledku na rukach viac. Totiz aj tvoje peniaze budu pouzite na spinavosti (jedine zeby si tu zil uplne odpojeny od systemu 🙂 )
ked ti pride danova kontrola, tak ty im povies svoje a vysmaris von, vsak 🙂
v aute nemas lekarnicku a stavas bez stavebneho povolenia.
mam taky dojem, ze robis kompromisy so zlom neustale, len na internete sekas formu, ale mozem sa mylit.
Potrebujem sa tu ja udávať? To tu mám verejne priznávať či náhodou nedodržiavam určité zákony? Na stránke kde je moja fotka a moje meno? 🙂 Nevoliť je dnes dovolená voľba a k tej sa ja verejne priznávam a za to ti nič nehrozí. Je rozdiel podriadiť sa monopolu na násilie (štátu) a iné nespolupracovať s úsmevom a ochotou. 🙂 Napríklad pri voľbách alebo pri sčítaní ľudu a pod.
Veľmi dobre napísané !
Vďaka. Často sa v diskusiách stretávam s otázkou o slobode. Intuitívne som si myslel presne toto, akurát som to nevedel vyjadriť. Ty si to vyjadril veľmi presne.
Na začiatok si dovolím súhlasiť s nasledujúcou definíciou slobody: „Sloboda znamená rešpektovanie slobody všetkých ostatných ľudí. Narúšanie slobody ostatných vedie k ich neslobode a preto to nie je slobodné správanie. Len také konanie, ktoré dodržiava slobodu ako takú (nie len tú vašu) je slobodné.“
Na rozdiel od autora si ale nemyslím, že to stačí. Autor má totiž jasno v tom, čo je slobodné konanie a čo je už narušením slobody iných. Nemôže však predpokladať, že rovnako jasno v tom budú mať všetci. Čo ak nebudú? Je také ťažké predstaviť si situáciu, keď majú dvaja ľudia rozdielne predstavy o tom, kde končí ich sloboda a začína sloboda toho iného?
Okolie ti hned dá pocítiť čo považujú za obmedzovanie ich slobody. Vždy existujú a by existovali ľudia, ktorí by vymáhali dodržiavanie práv ostatných.
Kto to je to „okolie“? Väčšina? Myslel som, že to „v totalitnom režime je sloboda jednotlivca narúšaná väčšinou.“
To že niektorí ľudia nemajú jasno ohladne slobodného konania tuším. Preto som napísal tento článok, aby si aspon pár ľudí vtom dokázalo urobiť poriadok.
Písanie článkov ako spôsob vyjasňovania si hraníc slobody medzi jednotlivcami? To by nebolo zlé. Ale fungovalo by to? Keď Vás niekto okradne, stačí napísať o tom článok a on pochopí, že svojím konaním prestúpil hranicu a obmedzil Vašu slobodu?
Asi ste si neprečítali článok celý. 1. takéto definovanie slobody bolo prvým krokom k vytvoreniu americkej ústavy a nemyslím si, že takéto ponímanie slobody spôsobovalo, že ľudia boli denne okrádaný či znásilnovaní. 2. stále nechápem vašu námietku. Keď niekto poruší vašu slobodu – snaží sa vás zabiť, okradnúť, znásilniť – možete ho udrieť, bodnúť či zastreliť alebo zavolať políciu. K tomu dodám, že by som uvítal zmiernenie alebo zrušenie legislatívy upravujúcej vlastnenie strelnej zbrane + možnu demonopolizáciu polície. Ale to týmto článok sa vôbec nezaoberá. Ani nie je zameraný proti polícii. Jediné čo kritizujem je porušovanie práv zo strany ostatných ľudí (vrátane polície). Toto je stránka na zaoberajúca sa zmenšovaním role štátu v našich životoch. Poukazoval som na to že polícia vymáha zákony, ktoré kriminalizujú konanie, ktoré nikomu neubližuje iným a oberá nás o slobody: nenosenie helmy, imigráciu, zdielanie informácií, cestovanie, dobrovolnu výmenu, povinné platenie odvodov, fajčenie marihuany a pod.
Ten článok som síce čítal celý, ale napriek tomu som si neuvedomil, že že nie ste z tých, čo na menejstatu.sk snívajú o svete nekonečnej osobnej slobody bez štátu alebo akýchkoľvek iných inštitúcií vynucujúcich dodržiavanie nejakých pravidiel. Prepáčte, zle som si Vás zaškatuľkoval.
V tom prípade sú si ale naše názory veľmi blízke a momentálne Vám nemám v čom oponovať.
Myslím, že polícia a štát nemusia byť nevyhnutne spojené. Pochopitelne, že musia VZDY existovať vynucovacie zložky a to aj v prípadnom anarchizme. Či už by to bol volený miestny „šerif“, domobrana, poistovne – používajúce modernu technologiu(kamery atd) na zabezpečenie klientov, súkromné bezpečnostné služby a pod. Aké zložky by sa osvedčili to nechajme teraz na predstavivosti ostatných alebo na prípadný budúci článok.
Ja si pod anarchiou nepredstavujem spoločnosť bez pravidiel ale spoločnosť bez pravidiel, ktoré sú vytvorené a vynútené centrálnou autoritou – vládou či štátom. Spoločnosť bez pravidiel a bez ovládania hmotných vecí neexistuje ani by existovať nemohla.
Avšak znova dodám toto nebolo predmetom článku. A je to na dalšiu debatu.
Zhodneme sa teda na tom, že fungujúca spoločnosť musí mať nejaké záväzné pravidlá a tie musia byť vynucované. Vy si ale myslíte, že sa to dá aj bez centrálnej autority. Ja o tom pochybujem. Kto by napríklad určil, ktoré pravidlá správania sú záväzné a ich dodržiavanie bude vynucované a ktoré ostanú v rovine morálnych odporúčaní? Bez centrálnej autority by sa mohlo stať, že sa ľudia na jednotných pravidlách nedohodnú. Nuž a život v spoločnosti s rôznymi pravidlami sa nebezpečne podobá na život v spoločnosti bez pravidiel.
Nie tak uplne. Aj 3km vzdialene dediny, medzi ktorymi je hranicna ciara spadaju pod ine legistativne ramce a pod ine autority – takze centralnu autoritu nemaju…
A staty ako take su medzi sebou v stave anarchie 🙂
Dediny môžu byť vzdialené aj 333 km, ak sú v rámci jedného štátu, ich legislatívne rámce sú na 99 percent zhodné. No aj keby tá zhoda bola menšia, dôležitá nie je miera zhody, ale to, že centrálna autorita (štát) určila, v ktorých oblastiach sa právne rámce rôznych obcí musia zhodovať a v čom sa môžu líšiť.
Pokiaľ ide o tú najvyššiu úroveň, je pravda, že neexistuje centrálna autorita vo forme najvyššieho superštátu, ale štáty navzájom nie sú ani v stave anarchie (aspoň podľa všeobecnej definície, že anarchia = bezvládie, chaos a neporiadok). Medzi štátmi fungujú všeobecne záväzné pravidlá (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Všeobecná dohoda o clách a obchode a kopa multilaterálnych zmlúv), ich prijatie je však do istej miery dobrovoľné a vynucovanie dodržiavania má vážne trhliny. Možno že by pomohla práve centrálna autorita vynucujúca dodržiavanie týchto pravidiel. Ale napísal som možno, pretože o tom nie som úplne presvedčený.
Váš príspevok však už trochu odbočuje od mojej výhrady, pretože uvádza príklady zo súčasnosti. Súčasná prax vo fungovaní centrálnych autorít je veľmi vzdialená od ideálneho stavu a nechcem budiť dojem, že obhajovaním principiálnej potreby centrálnej autority obhajujem súčasný byrokratický štát.
Takže poďme k základom – majme skupinu ľudí, ktorí sú okolnosťami prinútení žiť vedľa seba a komunikovať navzájom. Akým spôsobom si určia všeobecne záväzné pravidlá ich spolužitia?
Ja som mal na mysli situaciu dvoch dedin, miest, ktore su prave na uzemi inych statov (cesky a polaky tesin napr.).
A ked hovorim o anarchickom vztahu, tak myslim iba bezvladie v zmysle absencie „nedobrovolnej nadradenej autority (stat). Takze medzinarodne zmluvy, deklaracie ludskych prav a pod. existuju prave skor na anarchickej baze (medzi statmi) n- nieco v zmysle „dobrovolnosti“ len prenesene do „statnej“ roviny.
Tak ako podotkol Tomas. Ak sa na ludí tej istej rasy a vyznania môžu vzťahovať rozdielne zákony. Joint na slovensku je trestný čin a v čechach je to iba priestupok, prečo by rozdiely nemohl byť byť aj rámci slovenska alebo veľkých miest? Bezpečnosť to nie je vymáhanie paternalistickej legislatívy a byrokratických idiotín. Tam ide o ochranu života a majetku. Tam nemusí existovať žiadna zhoda. Jednoducho sa zabezpečujem proti krádeži a násiliu zo strany ostatných. Mestská polícia je súkromná firma – môže byť volená obyvateľmi. Tak ako sa na vás vzťahujú vyhlášky mesta, vzťahovali by sa na vás zákony, ktoré polícia vymáha. Ak by neplnila svoje povinnosti tak ako sa patrí, máte právo na svoju vlastnú obranu alebo jednoducho poveríte ochranou svojho majetku niekoho iného. Môžete to riešiť poistením. Nechce sa mi tu v komentoch rozoberať viacej. Je o tom veľa videí. Pre začiatok by ste mohli pozrieť toto. http://www.youtube.com/watch?v=pu58fVnVygs
V každom prípade jediné čo tvrdím, že je že polícia by mala trestať iba konanie, ktoré poškodzuje iných. Na druhú stranu násilie a donucovanie je tak delikátna záležitosť a tak silne lákajúca k zneužitiu že by mala byť držaná na uzde. A je logické že to v prípade monopolu nie je dosť dobre možné. Preto tvrdím, že by tu mala byť konkurencia. Ved už dnes máme súkromné súdy, sbs, detektívne kancelárie a pod. Si predstavte už len taký scénar, že dnešný sudcovia by si konkurovali. Kto by rozhodoval dobre a rychlo toho by ste si mohli zaplatiť a odporučili by ste ho dalej. Mne osobne trvalo najdlhšie pripustiť si možnosť poskytovania bezpečnosti sukromným sektorom. Ale pozrite že velké firmy sa nespoliehaju pri ochrane majetku na policiu ale na sbsky.
Tak ako Tomáš, aj Vy uvádzate príklady zo súčasnosti. No budiž.
Rôzne posúdenie činu „zapáliť si jointa“ je možné v rôznych štátoch. V danom štáte na danom území (presne ohraničenom hranicami štátu) je vždy len jedna jasne daná autorita, ktorá určuje spôsob, akým bude onen čin posúdený.
Samozrejme, že rozdiely môžu byť aj v rámci štátu alebo mesta. Napríklad predaj alkoholu dospelým je povolený, ale to isté na tom istom mieste v prípade detí je priestupok. Stále je to však v súlade s legislatívnym rámcom daným jedinou (na danom území) centrálnou autoritou.
Súhlasím, že bezpečnosť nespočíva vo vymáhaní paternalistickej legislatívy a byrokratických idiotín. Ale tvrdím tiež, že jediná centrálna autorita nemusí automaticky znamenať vymáhanie paternalistickej legislatívy a byrokratických idiotín.
Ďalej je to veľmi zaujímavé: „Tam ide o ochranu života a majetku. Tam nemusí existovať žiadna zhoda. Jednoducho sa zabezpečujem proti krádeži a násiliu zo strany ostatných.“ Neviem, či som to dobre pochopil. Tvrdíte, že nemusí existovať zhoda v pravidlách, ale stačí ak sa každý bude starať len o seba a svoj majetok?
Ak áno, tak si predstavte dvoch ľudí, ktorí si robia nárok na ten istý predmet – obaja ho považujú za svoj majetok. Bez pravidiel, brániac si svoj majetok, vyhrá asi ten silnejší z nich. Nie podľa spravodlivosti, ale podľa práva silnejšieho. Takto fungujúcu spoločnosť by som však v žiadnom prípade nenazval slobodnou. Ešte je tu ale možnosť, že som to zle pochopil. V tom prípade mi to prosím vysvetlite.
Ten odkaz na prednášku Davida Friedmana je zaujímavý tým, že autor titulkov odstrihol tú časť prednášky, ktorá sa mu nehodila do krámu. Že by bola táto záľuba v cenzúre poznávacím znakom istej skupiny diskutujúcich? 🙂
Pokiaľ ide o obsah prednášky, nezdá sa mi argument, že vojny sú nákladné, ako dostatočný, aby zabránil vojnám. Agentúram nebude nik brániť v tom, aby neuzavreli kartelovú dohodu. Ak sa nájde agentúra, ktorá sa k dohode nepripojí, môže ju kartel zlikvidovať fyzicky. Ak bude kartel dostatočne silný, stačí zlikvidovať jednu-dve konkurenčné agentúry a ostatné si rýchlo zrátajú, že je pre nich výhodnejšie pripojiť sa ku kartelu. Náklady na boj sa bohato vrátia vo zvýšených ziskoch potom, keď už nebude žiadna konkurencia. Toľko k prednáške, ktorú by som si ale naozaj rád prečítal celú.
Pokiaľ ide o ďalšie Vaše príklady zo súčasnosti napr. súkromné SBSky, tak tie tiež fungujú len v rámci legislatívneho rámca daného štátom. A (ako ste správne poznamenali) najímajú si ich bohaté firmy práve preto, že sú bohaté a môžu si dovoliť (resp. musia obetovať) nadštandardné výdavky na ochranu svojho nadštandardného majetku. Ide o poskytovanie špecifickej služby za špecifických podmienok. Alebo inými slovami je to riešenie pre bohatých, ktoré nemôže fungovať v celej spoločnosti.
1: Aby mohli začat sukromné firmy zbrojiť a pripravovať sa na vojnu – musia závratne zvýšiť ceny alebo zhoršovať poskytované služby aby ušetrili. Tak či tak začnú strácať klientov a môžu sa rozlúčiť s vojnou.
2. „Náklady na boj sa bohato vrátia vo zvýšených ziskoch potom, keď už nebude žiadna konkurencia.“ – to je hlúposť. Vojny dneska sú o tom, že prevezmete nový danový systém a máte viac „danových poplatníkov“. V anarchii a systéme súkromných bezp. služieb nič také neexistuje. tým že by ste „porazili“ konkurenčnú firmu zostali by vám ludia roztrusení všade možne bez nejakej možnosti prinutiť ich aby odoberali práve vaše služby. Ako vás môže prinútiť napr firma alebo poistovna kupovať ich služby. Keby t- mobile vyhodil do vzduchu všetky vysielače Orangu a zničil všetky ich budovy. Ako vás donuti spolupracovať a neprejsť k O2?? Ak by vás chceli prinutiť museli by dom po dome prísť s puškou a nutiť vás a to je nereálne – každý by sa bránil (plus nie su iba 2 bezpečnostné služby, možete mať miestnu policiu domobranu a neexistuju regulacie pre zbrane – takže sam možete po nich strielať)
Sukromnej firme chýbaju dve veci – netlačí peniaze ani im nevyberáte dane – teda nemôžu vás prinutiť financovať vojny cez inflaciu alebo zvýšene dane.
Dalšia neexistuje branná povinnosť – teda musia platiť plné ceny za žoldnierov
1. Keď chce niekto zbrojiť, môže si požičať z banky, nemusí paberkovať u klientov. A ak potom zlikviduje konkurenciu, nebude musieť požičané vôbec vrátiť. Bude mať monopol na poskytovanie vymáhania pravidiel, vrátane pravidla, že pôžičku treba banke vrátiť.
2. Ale ja som nepísal o tom, že ostane zachovaná anarchia a systém súkromných bezp. služieb a bezprizorní ľudia, ktorých nemožno do ničoho nútiť. Ak sa nejaká agentúra zbaví konkurencie v poskytovaní bezpečnosti, stane sa vládou a políciou v totalitnom štáte a bezprizorní ľudia jej nebudú môcť nič odmietnuť, pretože ich nik neochráni. Anarchia speje samovoľne k totalite.
Ak nebude konkurencia v telekomunikáciách, tak buď sa stanete zákazníkom monopolnej firmy, alebo sa rozlúčte s telefonovaním.
Analogicky ak nie je konkurencia v poskytovaní bezpečnosti, tak buď sa podvolíte totalitnej moci, alebo rátajte s tým, že Vás skôr či neskôr niekto okradne alebo zabije. Jediné v čo môžete dúfať, je demokracia, kde máte aspoň nejakú slobodu.
Uvedomuješ si, ale že to čo tu popisuješ presne takto funguje v štátnom režime??? požičiavanie si na vojny a kontrolovanie občanov
Áno, uvedomujem. Prečo si myslíš, že nie?
Ak anarchia vedie k totalite. Nemáš na to dôkaz, nikde nie je anarchia. Naopak dôkaz že, demokracia aj republika vedie k totalite je empiricky dokazatelna. Vačšina diktátorov bola zvolená demokraticky. USA začalo ako minimálna vláda – republika a dnes tam majú fašizmus. A píšeš bludy. Ktorá banka požičia na vojnu sukromnej firme? Nevie či ju vyhrá a či nie. Ale stále si my nevysvetlil ako by prevzali moc nad občanmi? Moc nad občanmi sa dá prevziať ako porazíš ich predchádzajúcu vládu, ktorá má vybudovaný hierarchiský systém. Ak porazíš firmu ktorá poskytuje jednu jedinu službu vobec to neznamená, že teraz máš možnosť kontrolovať celu spoločnosť. http://www.youtube.com/watch?v=9tju4006uK0
inak mi toto pripadá ako keby si sa ma pýtal v roku 1955 ako bude fungovať internet. Ja neviem. Len vravím, že ak prospeje každému odvetviu konkurencia musí to byť aj v odvetví s bezpečnosťou. To že to ešte nevzniklo je preto že štát nedovolí vytvorenie konkurencie. Nech dá možnosť a stále zachová aj svoje služby trh ukáže, kto je lepší…
Lukas, ale otazkou je preco by sa „firma – menom stat“, ktora ma monopol na legalne (institucionalizovane) nasilie mala tohoto svojho monopolou vzdat v prospech konkurencie 🙁
Dobrovoľne to určite nebude chcieť. Mnohí anarchisti nastoluju myšlienku vzniku firmy (nezákonnej) ktorá bude ľudí chrániť pred štátnym násilím (zdanovaním apod). Prakticky čierny trh narastie do nekontrolovaných rozmerov a štát prečísli. A že sa čiernemu trhu a celkovo šedej ekonomike darí dokazujú všetky štatistiky. Štát začne strácať podporu ľudí a tým aj financie. Čím väčšiu tyraniu vyvinie na udržanie si profitov z daní, tým väčší odpor zo strany občanov vznikne.
Ktorá banka požičia na vojnu súkromnej firme? Každá, ktorej do formulára napíšeš, aký máš skvelý podnikateľský zámer. A taký monopol na bezpečnostné služby znamená ako každý monopol istotu vysokých ziskov. Ale nemusíš si len požičiavať, môžeš si aj ukradnúť a s monopolom na bezpečnostné služby potom všetko hravo urovnáš.
Píšeš: „Moc nad občanmi sa dá prevziať ako porazíš ich predchádzajúcu vládu, ktorá má vybudovaný hierarchiský systém. Ak porazíš firmu ktorá poskytuje jednu jedinu službu vobec to neznamená, že teraz máš možnosť kontrolovať celu spoločnosť“. Ja nepíšem o porazení jednej firmy, ale všetkých konkurenčných firiem a teda o získaní monopolu. A nepíšem o hocijakej službe, ale o stanovovaní a vymáhaní pravidiel, na ktorých funguje spoločnosť. To je presne to, v čom spočíva moc každej vlády. Ak teda nejaká firma robí to, čo vláda, tak čím sa vlastne líši od tej vlády?
Demokracia má veľa chýb a nie je to stabilný systém. Ľudia si museli demokraciu vybojovať a potom ju ešte stále dookola obhajovať. Môže sa zvrhnúť aj na totalitu, ale nemusí sa to stať. Záleží na ľuďoch, či nezaspia na vavrínoch a nezačnú považovať tú trochu demokratickej slobody za samozrejmosť, ktorú im nik nevezme. Ale to je práve na demokracii dobré, že v nej záleží na ľuďoch, na rozdiel od totality.
V anarchii, ako ju opisujete, záleží na ľuďoch ešte oveľa viac ako v demokracii. Taká anarchia je priam utopicky dokonalá. Určite už boli v dejinách mnohé pokusy o zavedenie raja, ktorý nazývate anarchiou. Ľudia oslobodení od tyranie štátu musia svojou prácou dosahovať úspechy, o ktorých sa nám chudákom v demokracii môže len snívať. Anarchistické krajiny by mali byť veľmi vyspelé a bohaté a časom by každému malo byť jasné, že anarchia je ideálnym spoločenským usporiadaním, teda časom by mala anarchia prevládať ako spoločenský systém. Ale nie je to tak. Anarchia vlastne nikde nefunguje. Prečo?
http://www.youtube.com/watch?v=7ROhvDmPjDE&feature=autoplay&list=LLnMUKoV-DrDB9uLuDwuodWw&lf=plpp_video&playnext=1
v anarchii by monopol nemohol vzniknut.. Ak porazíš svojich konkurentov a budeš monopol a preženieš to s cenami vznikne ti konkurencia. A povedz mi ako by ta firma zvíťazil nadmiestnou domobranou alebo miestnymi vymáhačmi zákonov či ludí ktory by sa ozbrojovali? tam nie je žiadny konkurenčný boj… tam by si ich napr ludia volili alebo im platili dobrovolne
Myslím, že nemá zmysel mi stále dookola posielať odkazy na videá, kde ľudia ako Ty používajú rovnaké argumenty ako Ty. A vlastne to ani nie sú argumenty, skôr utopické vízie.
Pritom, aj keď sa to nezdá, sú na svete miesta, kde nefunguje štát a žijú tam ľudia. Sú to napríklad slumy (favelly) v Ázii, Afrike alebo v Južnej Amerike. Štát sa o ne nestará, akurát tam občas pošle policajtov na raziu. To však ani zďaleka nemožno považovať za systematické vymáhanie dodržiavania záväzných pravidiel spolužitia. Nuž a keď sa nestará štát, nestarajú sa ani obyvatelia. Neplatia dane, nespolupracujú s políciou, kašlú na štát. Kto tam poskytuje bezpečnostné služby? Skupiny organizovaného zločinu – výpalníci a súkromné armády drogových dílerov. Alebo inak povedané domobrana resp. miestni vymáhači zákonov.
A keď Ty mi odporúčaš videá, ja Ti odporúčam hneď celý film. Volá sa Mesto bohov (Cidade de deus), tu je info o ňom: http://www.csfd.cz/film/88625-mesto-bohu/
Na Youtube som ho našiel tiež, no len v originálnom znení. Keby si to predsa len skúsil, tak prosím: http://www.youtube.com/watch?v=CjmvbfkH_is
Toto som odkukal od gofryho:
Si predstav, ze uplne rovnako by si mohol pred priemyselnou revoluciou argumentovat, ze ako to, ze nikde nefunguje republika ked je o tolko „lepsia“ ako monarchia…
A inak ja napriklad nepotrebujem stat zrusit. Mne staci ked mi da pokoj :). Ja som skromny chlapec
Rozdiel medzi monarchiou a republikou je v skutočnosti pomerne malý. Veľmi zjednodušene povedané ide len o výmenu pár ľudí na najvyšších postoch. Každý, kto dobe pozná fungovanie monarchie a má trocha rozumu, si bude vedieť predstaviť fungovanie republiky a bude schopný posúdiť, či bude lepšia a či nie.
Prechod k anarchii je oveľa zásadnejšou zmenou. Tá funguje na princípoch voľného trhu a (tu som sa dočítal) to sú vlastne prírodné zákony. Proti tomu sa ani nedá bojovať, iba ak by sa niekto chcel úplne zosmiešniť. Anarchia prosto fungovať bude a bude fungovať oveľa lepšie ako všetky doterajšie spoločenské formy.
Tak ju už prosím vytvorte. Hoci aj tu na Slovensku. Prestaňte stále dookola vykecávať a vyťukávať do klávesníc, zdvihnite zadky a založte spoločnosť bez štátu. Ani si neviete predstaviť, ako by ma potešilo, keby sa vám to podarilo. Síce neverím, že sa podarí, ale keby predsa, budem rád.
… a aby sme sa mohli k cielu aspon priblizit je nutne presvedcit dost velky pocet ludi o tom, ze ten ICH STAT nie je vseliek, lebo inak nas tito ludia srzke ICH STAT mozu zakopat do zeme. Takze z mojho pohladu v celospolocenskej rovine ina moznost ako tukat do klavesnice moc nie je.
Individualne – snazit sa dane a odvody relativne solidne „optimalizovat“ a zaroven sa snazit co najviac cerpat zdroje zo vsetkych moznych statnych, europskych a ktovieakych fondov, dotacii atd. – nazvime to „konceptom oslobodzovania zdrojov zo statneho jha“ :)))
Problém je, že presviedčanie ťukaním do klávesnice má len obmedzené účinky. Chcelo by to reálny príklad, na ktorý by sa dalo odvolávať. Gréci teraz ponúkajú na prenájom časť Korfu na 100 rokov. Nie je to tá správna šanca skúsiť to?
Pre mna urcite nie 🙂
Bomba, jedinecny clanok v neuveritelne obmedzenej dobe!!
Vedel som, ze niesom sam.
pekny priklad je „deregulovana premavka“, t.j. platia len cestne „PRAVIDLA“ nie „ZAKONY“, skoro ziadne znacky, obrubniky, policia, len auta, ludia a ich vrodeny zmysel pre spolupracu. Holandania tvrdia, ze na miestach kde to zaviedli nebola zatial ziadna nehoda, zacpa minimalne, vidici sa prestali rozculovat za volantom, a.t.d. Proste si to nevedia vynachvalit