Menej štátu

Nefunguje zdravotníctvo, nefunguje súdnictvo, polícia, školstvo nie je ideálne, zlyháva hospodárstvo. Lepšie je opýtať sa, čo vlastne funguje dobre. Diskutujeme, či pomôže, keď budeme mať poslancov, ktorí budú nezávislé osobnosti a nie straníci, či je lepšia priama demokracia, či je treba každého poslať na detektor lži, ako riadiť efektívnejšie, transparentnejšie a tisíc ďalších otázok.

Najdôležitejšia otázka ale úplne uniká a až na pár jednotlivcov sa ju u nás nikto nepýta. Aká je vlastne úloha štátu v spoločnosti? Je reálne možné, aby sa z našich nízkych príjmov vyzbieralo dosť prostriedkov na to, aby štát uspokojoval všetky naše potreby, od spravodlivých sudov, cez zdravotníctvo, školstvo až po dobrý program vo verejnoprávnej televízii, kvalitnú hudbu v štátnom rozhlase, dobrých muzikantov v orchestroch a aby sme platili ľudí, ktorí sa zaoberajú čistotou slovenského jazyka a tiež podporovali šport, umenie, podnikanie, solárnu energiu, tvorbu mladých alternatívnych umelcov, …? Keď sa nad tým človek zamyslí, nech je akýkoľvek romantik a optimista, ľavičiar či pravičiar, musí uznať, že všetko sa jednoducho nedá.

Niekto môže namietať, že keď by sa všetko nerozkradlo, tak by vyšlo na všetko, ako to je napr. vo Švédsku, kde je korupcia pod kontrolou. Netreba sa nechať pomýliť príkladom z krajín ako Švédsko. Dokonca ani v týchto krajinách s vysokou produktivitou prace, vysokými daňami a nízkou mierou korupcie to nie je ideálne. Švédsko si prešlo svojimi problémami, muselo sa začať odkláňať od socializmu smerom doprava, aby im dlh a ekonomické problémy neprerástli cez hlavu. Viac o sociálnej demokracii na severe v tomto výbornom článku.

Ďalšia veľmi elementárna otázka je, že kedy môžeme hovoriť o spoločnosti, že je vyspelejšia? Je znakom vývoja, že viac a viac ľudí je závislých na službách štátu a dobrej vôli úradníkov? Alebo naopak väčšia vyspelosť znamená sebestačnosť, nezávislosť od úradov a schopnosť postarať sa sám o seba a o svojich blízkych? Spoločnosť je v prenesenom zmysle obrovská rodina a myslieť si, že v nej platia úplne opačné pravidlá a sledujú sa iné ciele ako v rodine, je omyl. Deti predsa nevychovávame k čím väčšej závislosti na rodičoch, ale k slobode a samostatnosti. Prečo očakávame, že vo vyspelej spoločnosti štát zabezpečuje viac a viac služieb a akceptujeme, že sa jednotlivec stáva na štátnom systéme stále viac závislý? Je to nepochopiteľné, neprirodzené, nelogické a v neposlednom rade veľmi nebezpečné.

Ak chceme nejakú zmenu k lepšiemu, vidíme jednoznačne, že treba znížiť očakávania a zredukovať funkcie štátu. Prinieslo by to ľuďom v každom páde viac osobnej a ekonomickej slobody, nižšie dane, menšie odvody a teda viac peňazí na míňanie/investovanie podľa vlastného uváženia. Menej peňazí do štátnej kasy znamená menšiu príležitosť na rozkrádanie vačšiu transparentnosť. Taktiež, zameranie sa na menej funkcii môže v dobrom prípade priniesť väčšiu kvalitu.

Je to dlhá cesta, ale je nevyhnutné sa na ňu vydať. Máme len dve možnosti: buď sa na ňu vydáme hneď a bude to ľahšie, alebo sa si počkáme najprv, kým sa dostaneme do stavu, v akom je Grécko a ďalšie krajiny a pôjdeme na tú cestu následne aj tak.

Zlá správa: nie je iná možnosť

Dobrá správa: môžeme sa zhodnúť všetci, ktorí máme aspoň aký-taký zmysel pre vnímanie reality, že na tú cestu treba ísť. Ak ste ľavičiar, osekávanie štátneho aparátu budete chcieť zrejme ukončiť skôr ako pravičiar, ak ste libertarián ako ja, tak sekáte až do konca, ale nič sa nemení na tom, že prvých 100 kilometrov máme všetci spoločných.

3,970 celkovo návštev, 2 návštev dnes