Menej štátu

V treťom zo série článkov hodnotiacich Programové vyhlásenie vlády hodnotím dve kapitoly: 1) Ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt a 2) Zvýšenie konkurencieschopnosti – zlepšenie podnikateľského prostredia – zvýšenie životnej úrovne občanov.

Žiaľ, prvá kapitola je minimálne rovnako zlá ako znie. Vláda v nej prináša určité zlepšenia podnikateľského prostredia, no primárne prináša rôzne návrhy na zvýšenie výdavkov. Niektoré jej plány na ochranu pracovných miest navyše paradoxne skôr pracovné miesta ohrozia ako ich ochránia.

Našťastie tieto negatíva vláda kompenzuje v druhej kapitole. Táto kapitola prináša prevažne pozitívne nápady a ak sa ich vláda bude poctivo držať, v sumáre môže prispieť k významnému zvýšeniu ekonomickej slobody a tak aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia.

Ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt

Viac výdavkov

Táto kapitola PVV primárne obsahuje návrhy na zvyšovanie výdavkov. Vláda chce zavádzať rôzne nové dávky, napríklad:

“návrh osobitnej sociálnej dávky „príspevok na bývanie“, vyňatej z dávky v hmotnej núdzi, ktorá rozšíri okruh ľudí, ktorí si budú môcť uhradiť náklady spojené s bývaním”

“zavedie podporu budúcich matiek vo forme tehotenského príspevku vo výške 200 eur, ktorý sa poskytne každej študentke a nemocensky poistenej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva”

A okrem toho chce zvyšovať mnohé už existujúce dávky, napríklad:

“zvýšenie a zflexibilnenie rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť, naviazanie na rast priemernej mzdy a úpravu podmienok ich poskytovania”

“zvýši sirotský dôchodok o 20 %”

Vláda chce tiež prostredníctvom výdavkov podporovať umelú zamestnanosť, napríklad v týchto prípadoch:

“bude podporovať rozvoj sociálnej ekonomiky a tvorbu sociálnych podnikov”

“zlepší možnosti vytvárať rôznorodé pracovné miesta v aktivačných prácach s dôrazom na budovanie zručností”

“bude motivovať agentúry podporovaného zamestnávania odmenou za udržateľné a trvalé zamestnanie dlhodobo nezamestnaných”

Podpora zamestnanosti z peňazí daňovníkov je samozrejme nezmyslom. Vláda totiž nemá žiadne peniaze okrem tých, ktoré zoberie zamestnancom a podnikateľom. O čo viac tak vláda podporuje tvorbu pracovných miest, o to menej peňazí na tvorbu pracovných miest zostáva v súkromnom sektore. A zatiaľ čo v súkromnom sektore vznikajú pracovné miesta, po ktorých je reálny dopyt, a teda majú tendenciu nielen prinášať hodnotu, ale aj byť udržateľné, vládou podporované pracovné miesta majú tendenciu byť oveľa menej udržateľné a užitočné. Ide tak o plytvanie zdrojmi, ktoré v konečnom dôsledku znamenú menšiu životnú úroveň a aj nižšiu zamestnanosť.

Reguláciami k väčšej sociálnosti

Vláda chce povinne zaviesť zľavy na vstupné pre rodiny pri návšteve rôznych kultúrnych inštitúcií:

“zavedenie povinnej zľavy pre rodiny s deťmi vo forme skupinového vstupného do kina, divadla, múzeí, galérií atď.,”

Prevádzkovatelia týchto inštitúcií tak budú musieť zľavy povinne zatiahnuť z vlastného vrecka. To v lepšom prípade bude znamenať zvýšenie vstupného pre ostatných návštevníkov, prípadne zníženie kvality poskytovaných služieb a v horšom prípade bude viesť k zániku niektorých týchto inštitúcií. Mnohé iné inštitúcie, ktoré by bez vládou vynútených zliav mohli byť založené, navyše nikdy založené nebudú. Ale hlavne, že rodiny s deťmi budú ochránené od vyššieho vstupného.

Podobne kontraproduktívna môže byť nasledovná regulácia:

“zavedenie príspevku na hypotéku pre rodiny s dieťaťom do troch rokov veku, prípadne zavedenie hypotekárnych prázdnin – možnosti odkladu splácania istiny aj úrokov z úverov na bývanie pre rodinu s dieťaťom do 3 rokov, ako aj možnosti odpočítať si zaplatené úroky z bývania z daňového základu podľa počtu detí”

Ak bude tieto hypotekárne prázdniny financovať štát, v konečnom dôsledku daňovníci neušetria – čiže o čo výhodnejšie podmienky budú mať pri hypotékach, o to vyššie dane budú musieť znášať. A ak štát prinúti banky poskytovať hypotekárne prázdniny bez priamej kompenzácie, banky pravdepodobne budú musieť zvýšené náklady preniesť na ostatných držiteľov hypoték. Každopádne, v konečnom dôsledku sa dostupnosť hypoték zníži a predraží. V najhoršom možnom prípade budú rodiny s deťmi do 3 rokov bankami penalizované a namiesto hypotekárnych prázdnin sa mnohé z týchto rodín ani k hypotékam nebudú musieť dostať.

Vláda v PVV uvádza, že v reakcii na krízu vyvolanú COVID 19 chce presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest. Chce to však dosiahnuť aj nasledovným spôsobom:

“sprísnime pravidlá na fungovanie agentúr dočasného zamestnávania”

Prísnejšie pravidlá na fungovanie agentúr dočasného zamestnávania však prirodzene predražia ich činnosť. Pre zamestnávateľov tak budú služby týchto agentúr drahšie, prípadne v niektorých prípadoch úplne nedostupné. To môže v konečnom dôsledku zamestnávanie len predražiť a tak zamestnanosti len ublížiť. Nebyť obrovskej regulačnej záťaže pri zamestnávaní nových pracovníkov, od masívneho Zákonníka práce, cez plnenie účtovných a daňových povinností, ako aj povinností ohľadom sociálneho a zdravotného poistenia, agentúry dočasného zamestnávania by sa na Slovensku pravdepodobne neuživili, minimálne nie v súčasnej miere. Vzhľadom na spomínanú náročnosť zamestnávania však tieto agentúry zamestnávateľom poskytujú cenné služby. Koniec koncov, inak by ich služby nevyužívali. Boj proti týmto sprostredkovateľom – pomocníkom namiesto boja proti spomínanej regulačnej záťaži tak je podobne absurdný, ako keby niekto rozbil teplomer, lebo mu je vonku teplo.

Ako vláda pomôže pri zamestnávaní

Vláda našťastie prináša aj niekoľko návrhov, ktoré môžu pri zamestnávaní reálne pomôcť, prostredníctvom nižšieho daňovo-odvodového zaťaženia. Ide najmä o tieto návrhy:

“zatraktívnenie flexibilných foriem práce, oslobodenie príjmu osôb poberajúcich materské alebo rodičovský príspevok do 200 eur mesačne od daní a odvodov (ako študenti a dôchodcovia)”

“zvýšenie daňového bonusu na všetky deti na dvojnásobok (nielen do 6 rokov) a na tretie a ďalšie dieťa v rodine na trojnásobok súčasného stavu, ako aj naviazanie úrovne daňového bonusu na výšku životného minima”

“zváži (…) opätovné zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na dobrovoľné príspevky do II. piliera.”

Určite neuškodí ani vytvorenie nového typu obchodnej spoločnosti, obzvlášť, ak budú môcť podnikatelia v plnej miere využívať aj existujúce typy:

“návrh konceptu obchodnej spoločnosti typu rodinný podnik”

A poteší aj rozšírenie možností investovania prostredníctvom dôchodcovských správcovských spoločností spravujúcich peniaze z II. piliera:

“bude presadzovať umožnenie správcovským spoločnostiam investovať aj do fondov, ktoré investujú do výstavby nájomných bytov”

Zvýšenie konkurencieschopnosti – zlepšenie podnikateľského prostredia – zvýšenie životnej úrovne občanov

Táto kapitola PVV je z hľadiska zvýšenia ekonomickej slobody najlepšia. Vyzerá to tak, že návrhy v tejto kapitole, popri typickej halde prázdnych slov (napríklad “Budeme vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj malých, stredných i veľkých podnikov”) budú v sumáre viesť k zvýšeniu ekonomickej slobody.

Zlepšenie podnikateľského prostredia

Asi najlepším cieľom z celej kapitoly je tento:

“S účinnosťou od 1. 1. 2021 vláda zavedie princíp „1 in – 1 out“ a s účinnosťou od 1. 1. 2022 princíp „1 in – 2 out“. Každá novo zavádzaná regulácia v oblasti hospodárskej politiky bude mať vyčíslený finančný vplyv nárastu administratívnej záťaže na podniky aj na občanov a zároveň navrhnutý ekvivalentný pokles (1 in 1 out), respektíve dvojnásobný pokles (1 in 2 out) administratívnej záťaže.”

Ak tento cieľ bude vláda poctivo dodržiavať, v konečnom dôsledku bude regulačná záťaž klesať. Dobré je aj to, že “1 in – 1 out”, resp. “1 in – 2 out” nehľadí na počet regulácií, ale na ich celkový dopad. Zavedenie jednej výnimočne škodlivej regulácie totiž kľudne môže prekonať aj zrušenie 5 menej škodlivých regulácií.

Na jednej strane je možno škoda, že tento princíp plánuje vláda zaviesť až od budúceho roka. No na druhej strane, vláda má ambiciózne plány pre znižovanie regulačnej záťaže už v dohľadnej dobe. Možno tak nakoniec bude lepšie, že sa tohtoročné aktivity ešte nebudú započítavať do celkovej bilancie zavádzaných a rušených regulácií. Samozrejme, ak tieto ambiciózne plány skutočne výjdu, keďže ako sa hovorí, človek mieni, Matovič mení:

“Ešte v roku 2020 odbúrame časť byrokracie zbytočne brzdiacej podnikanie čo najrýchlejším prijatím balíka takých zmien zákonov, ktoré uľahčia život podnikateľom, a ktoré nebudú predstavovať významný vplyv pre verejné financie. “

Vláda tiež plánuje vykonať nasledujúce audity, ktoré by v ideálnom prípade mohli viesť k zlepšeniu podnikateľského prostredia rovnako ešte tento rok:

“Uskutočníme komplexný audit poplatkového zaťaženia podnikania. Za posledné roky narástlo zaťaženie podnikateľov poplatkami do rôznych fondov. Je potrebné sprehľadniť systém poplatkov a prehodnotiť ich tak, aby boli primerané, zmysluplné a vyberali sa len v odôvodnených prípadoch.”

“Urobíme audit všetkých hlásení a výkazov vyžadovaných štátom. Množstvo údajov, ktoré štát požaduje je duplicitných alebo sa ich výsledok v dostatočnej miere nevyužíva a rôzne typy výkazov či štatistických zisťovaní vytvárajú zbytočnú a neprimeranú administratívnu záťaž. Po dôsledkom audite ich zjednodušíme a znížime ich počet.”

Nadmerná regulačná záťaž je typicky podstatne menším problémom pre veľké podniky, s vyššou úrovňou kapitálu a často vlastnými právnickými a účtovníckymi oddeleniami. Tam môže viesť “len” k zvýšeniu nákladov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia vo vyšších cenách spotrebitelia. Oveľa väčším problémom však môže byť regulačná záťaž na začiatku podnikania – tam totiž môže byť rozdielom medzi tým, či podnikateľ vydrží ťažké začiatky, resp. či sa vôbec do podnikania pustí alebo nie. Podľa PVV by vláda mala pomôcť aj v týchto prípadoch:

“Zvýšime atraktívnosť podnikania najmä pre mladých ľudí zjednodušením štartu podnikania najmä zavedením jednotného daňovo-odvodového paušálu pre živnostníkov a malé podniky. Zavedieme univerzálnu voľnú živnosť, ktorá nahradí terajšie množstvo živností.”

Poteší aj to, ak sa vláde podarí presadiť jej plán a konečne prelomí dlhoročný lobizmus, v dôsledku ktorého musia zamestnávatelia povinne nakupovať gastrolístky. To môže nie len znížiť administratívnu záťaž na strane zamestnávateľa, ale aj zvýšiť reálne čisté príjmy zamestnancov:

“Zamestnancom umožníme vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. “

Okrem toho vláda plánuje zlepšiť podnikateľské prostredie aj niektorými ďalšími opatreniami:

• zlepšenie predvídateľnosti podnikania – zákony s významným vplyvom na podnikanie budú môcť byť menené len k 1. januáru a vláda tiež zavedie inštitút záväzných stanovísk pri výklade nejasných formulácií v zákonoch
• odstránenie duplicitných kontrol a zavedenie možnosti nápravy bez sankcie v prípade niektorých porušení povinností, pokuty by mali byť proporcionálne miere porušenia povinností
• podpora rokovaní o voľnom obchode EÚ s tretími krajinami

Zníženie cien elektriny pri sprísnení klimatických cieľov?

Vláda chce tiež prispieť k zníženiu cien elektriny, napríklad aj znížením výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov:

“(vláda) Bude tiež hľadať riešenia na zníženie koncovej ceny elektriny, predovšetkým na zníženie výdavkov vynakladaných na podporu obnoviteľných zdrojov, vysoko účinnej kombinovanej výroby a domáceho uhlia.”

Problémom však je to, že vláda zároveň v iných častiach PVV plánuje podporiť sprísnenie klimatických cieľov a z dlhodobého hľadiska prejsť na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Okrem iného vláda v PVV priamo spomína podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov. Ako to chce dosiahnuť pri znížení výdavkov vynakladaných na podporu obnoviteľných zdrojov, to je záhadou:

“Podporíme energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny.”

Podpora investícií a výskumu

Vláda žiaľ chce pomôcť ekonomike aj väčšou podporou štátneho výskumu:

“Vláda SR zváži obnovenie Štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré podporujú rozvoj podnikov v perspektívnych odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a navyše podporujú domácivýskum a inovácie.”

“Budeme vytvárať priaznivé podmienky pre inovácie. Vláda SR bude dôsledne dbať na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť vynaložených prostriedkov na výskum a vývoj s cieľom ich postupného a zmysluplného navyšovania na úroveň okolitých krajín. “

Viac peňazí na výskum môže znieť na prvé počutie dobre. No ide len o typický klam rozbitého okna, rovnako ako pri štátnej podpore pracovných miest. Podobne ako štát môže podporovať vytváranie pracovných miest len na úkor nižšej tvorby pracovných miest v súkromnom sektore, tak štát môže podporovať výskum len na úkor zmenšenia výskumu v súkromnom sektore. Potenciálne perspektívnejší výskum, po ktorom je reálny dopyt, tak je len nahradený potenciálne menej perspektívnym výskumom, po ktorom dopyt neexistuje. Viac o tejto téme som napísal pred pár mesiacmi v článku “Progresívne Slovensko chce štátnu podporu inovácií, dosiahne akurát tak opak”.

Podobne škodlivý je nápad podporovať investície:

“Zvýšime atraktívnosť SR ako investičnej destinácie. Budeme podporovať investície s vyššou pridanou hodnotou. Podpora investícií bude orientovaná predovšetkým do menej rozvinutých regiónov s cieľom vytvárania pracovných miest tak, aby v čo najmenšej miere deformovala podnikateľské prostredie.”

Nič na tom nemení ani plán, že vláda bude podporovať investície “s vyššou pridanou hodnotou”. O čo viac totiž vláda podporuje investície z peňazí daňovníkov, o to menej investícií môžu realizovať dotknutí daňovníci. Podnikatelia pritom pri investíciách neúprosne hľadia na dosiahnutie najvyššej pridanej hodnoty. Ak by totiž dlhodobo investovali zle, skrachovali by a ich miesto na trhu by nahradili iní podnikatelia. Podobný korekčný mechanizmus pri štáte neexistuje a štát tak môže aj roky pri investíciách plytvať peniazmi a zároveň si pritom navrávať, ako podporuje vyššiu pridanú hodnotu.

1,628 celkovo návštev, 1 návštev dnes