Programové vyhlásenie vlády: Doprava a bývanie – účtovné triky, pseudoekológia a štátne podnikanie

Ďalšou časťou Programového vyhlásenia vlády (“PVV”), ktorú hodnotím, je “Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu”. Táto časť je podobne ako vo zvyšku programu poznačená najmä, vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu, nezodpovednými návrhmi na zvýšenie výdavkov a rôznymi snahami nahradiť alebo potláčať trh.

Zároveň sa do Programového vyhlásenia dostali plány snažiť sa nájsť spôsoby na realizáciu účtovných trikov, vďaka ktorým by štát mohol získať viac peňazí, bez toho, aby sa formálne zvýšilo jeho zadlženie. V rámci populizmu alebo nedostatočného pochopenia sa do programu dostali aj návrhy, ktoré vyzerajú na prvý pohľad ekologicky, no v konečnom dôsledku môžu životnému prostrediu uškodiť.

Rozdávanie peňazí

Vláda chce priamo v oblasti dopravy a bývania rozdávať peniaze napríklad aj takýmito spôsobmi:

  • Zvýšenie výdavkov na údržbu a rekonštrukciu ciest I. triedy, mostov a najviac využívaných tratí železničných tratí
  • “V rámci rozpočtových možností” prispenie k rozvoju regiónov aj budovaním obchvatov
  • Podpora zriaďovania nízkoemisných zón v mestách
  • Modernizácia a budovanie infraštruktúry civilného letectva
  • Bezplatná doprava vo vlakoch, regionálnych autobusoch a MHD pre deti, študentov, dôchodcov a vozíčkárov
  • Podpora budovania 5G sietí
  • Podpora modernizácie vnútrozemských vodných ciest a verejných prístavov, výstavba verejných priestorov
  • Podpora obnovy bytového fondu a zvyšovania energetickej hospodárnosti

Zvyšovanie výdavkov je obzvlášť problematické vzhľadom na informácie, ktoré som popísal v článku „Programové vyhlásenie vlády: Štátny rozpočet ignoruje realitu a vedie štát do krachu„.

Kreatívne účtovníctvo pri výstavbe bytov

Okrem toho vláda bude zvažovať aj možnosti mierne povedané “menej transparentného” rozdávania peňazí na výstavbu bytov. Konkrétne bude zvažovať, či bude fakticky môcť vykonať účtovné podvody – aby mohla zadĺžiť štátne organizácie bez toho, aby tieto dlhy spadali do vyhodnocovania vládneho deficitu v súlade so štandardami Európskej únie:

Súčasťou strategického plánu bude aj analýza implementácie finančných modelov umožňujúcich realizáciu investičných projektov v oblasti dopravy zo zdrojov, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu verejnej správy (napr. koncesné modely, PPP projekty či tzv. ASFINAG-model)

Vláda SR sa zaväzuje nájsť pre výstavbu štátnych nájomných bytov taký finančný a prevádzkový model, ktorý bude udržateľný a nebude navyšovať deficit rozpočtu a dlh verejnej správy.

Konkrétne ide o nápad “experta” Sme Rodina Štefana Holého. Pre lepšie pochopenie geniality jeho nápadu odporúčam pozrieť 6 minútové video nižšie, v ktorom sú zhrnuté jeho argumenty z diskusie o tomto nápade. Štefan Holý sa v reakcii na video bránil, vraj bolo účelovo zostrihané. Ak mu niekto verí, odporúčam pozrieť celé video z diskusie alebo si vypočuť podcast so záznamom z diskusie. Po vzhliadnutí celej diskusie som presvedčený o tom, že argumenty Štefana Holého sú ešte horšie ako sa môže zdať zo skráteného  videa:

https://www.facebook.com/RichardSulik/videos/212990420093984/

Ako chce vláda nahrádzať trh v doprave a bývaní

Vláda tiež v oblasti dopravy a bývania prináša rôzne návrhy, v ktorých chce zbytočne a absolútne nepochopiteľne nahrádzať funkcie trhu. Nemyslím pritom žiadnu extrémnu libertariánsku kritiku – hovorím o činnostiach, ktoré bežne zabezpečuje trh v okolitých krajinách, prípadne sú alebo boli zabezpečované trhovo aj na Slovensku. Nahrádzanie trhu štátom pritom všade vo svete a vo všetkých oblastiach má tendenciu zvýšiť cenu poskytovaných služieb, znížiť ich kvalitu, alebo oboje.

Cieľom Vlády SR je zefektívnenie štátnych železničných spoločností s dôrazom na zlepšenie ich hospodárenia, zvýšenie kvality poskytovaných služieb a podpora presunu dopravy z ciest na železnice.

Namiesto toho, aby vláda konečne sprivatizovala štátne železničné spoločnosti, sa ich bude snažiť zefektívňovať. Podstatne vyššiu kvalitu a priaznivejší pomer cien pritom dlhodobo poskytujú súkromné železničné spoločnosti, ako sú napríklad RegioJet, alebo v ČR napr. Leo Express.

Vláde by zároveň odpadli starosti ohľadom obnovy vozidlového parku, ktorú plánuje:

Vláda SR spracuje v rámci Národného strategického plánu dlhodobú stratégiu zvyšovania kvality vozidlového parku železničnej osobnej dopravy s osobitým dôrazom na jeho včasnú obnovu.

Podobný prístup má vláda aj ohľadom správy bratislavského letiska:

Vláda SR bude pokračovať pri získavaní strategického partnera na rozvoj Letiska M. R. Štefánika Bratislava s cieľom vytvorenia nových investičných a podnikateľských príležitostí.

Nie je najmenší dôvod na to, aby štát podnikal s prevádzkou letiska, hoci aj s pomocou “strategického partnera”. Vláda pri podnikaní s letiskom neprináša oproti potenciálnemu súkromnému vlastníkovi tohto letiska žiadnu pridanú hodnotu. Okrem toho, že by privatizáciou letiska vláde odpadli problémy s hľadaním “nových investičných a podnikateľských príležitostí” a okrem toho, že prevádzka letiska by sa po privatizácii s najväčšou pravdepodobnosťou zefektívnila, štát by mohol peniaze z privatizácie použiť napríklad aj na zníženie daní.

Podobne ako pri letisku a železniciach napríklad vláda v PVV hovorí o tom, ako Slovenskú poštu, namiesto toho, aby ju sprivatizovala, bude tiež modernizovať a bude aj u nej hľadať nové podnikateľské príležitosti. PVV to zakrýva do dobre znejúcich výrazov ako “sociálny rozmer”, “objektívne potreby obyvateľstva” alebo “spoločenská zodpovednosť”, no realita je podstatne jednoduchšia – namiesto privatizácie ľudia za poštové služby zaplatia viac, resp. ich kvalita bude nižšia.

Okrem toho chce vláda napríklad aj zaviesť povinné územné plánovanie pre všetky obce:

Vláda SR zabezpečí posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce.

Územné plánovanie vyzerá ako presne typ veci, ktorú by mal jednoznačne robiť štát. Nejaká malá usadlosť na lazoch alebo malá dedinka by mohla byť bez územného plánovania, no pri veľkom meste je to zdá sa nepredstaviteľné. Pravdou je však opak. Chýbajúce centrálne územné plánovanie nie je len výsadou malých usadlostí alebo chudobných krajín. Príklady sa nájdu aj vo veľkých mestách západného sveta.

Napríklad, zrejme najväčším mestom v USA bez územného plánovania, je texaský Houston s populáciou vyše 2,3 milióna ľudí. Napriek tomu (alebo aj vďaka tomu?) sa Houston dlhodobo umiestňuje vysoko v rebríčkoch amerických miest s najlepšími podmienkami pre život. Pri PVV však zjavne nielen na tomto mieste vláde chýbala predstavivosť, keďže chce bojovať s neexistujúcimi problémami jedným riešením pre všetkých – jednoducho všetky mestá a obce, od Hornej Marikovej až po Bratislavu, budú musieť mať centrálny územný plán.

Za zmienku stojí aj to, že vláda pri snahe urýchliť výstavbu zvažuje ešte viac zintenzívniť vyvlastňovanie:

Vláda SR zanalyzuje a posúdi možnosti komplexného riešenia majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod dopravnou infraštruktúrou. V tejto súvislosti vláda zefektívni proces vyvlastňovania pozemkov s cieľom zabrániť špekulatívnym nákupom pozemkov pod dopravnou infraštruktúrou.

A keď teda vláda chce v toľkých prípadoch uprednostňovať štátne “podnikanie” pred trhom a vyvlastňovanie pred rešpektovaním súkromného vlastníctva, ako bude rozhodovať, kde a koľko investovať? Jednoducho – budú hľadať riešenia s najvyššou pridanou hodnotou:

Cieľom Vlády SR je zvýšiť efektívnosť investícií aj prípravou a výberom riešení s najvyššou spoločenskou pridanou hodnotou a riešení, ktoré sú finančne udržateľné, lepším manažmentom prípravy a realizácie stavieb (…)

To je samozrejme čistý nezmysel. Štát nedokáže konkurovať podnikateľom práve preto, že už z princípu nemôže mať nikdy rovnaké množstvo kvalitných informácií pri rozhodovaní ako podnikatelia na trhu. Navyše, práve zisk, čiže základný trhový signál, má zrejme najbližšie k akémukoľvek výpočtu “spoločenskej pridanej hodnoty”, aký kedy ľudstvo uzrie. Tento principiálny problém by nevyriešilo ani žiadne množstvo súčasného alebo budúceho výpočtového výkonu. Dopadlo by to akurát nejako podobne ako v tomto super komikse SMBC.

Ako chce vláda nahrádzať trh v cestovnom ruchu

Okrem oblastí dopravy a bývania chce vláda “podnikať” aj v oblasti cestovného ruchu. V prvom rade napríklad vytvorením akejsi “základnej infraštruktúry” pre cestovný ruch:

Vláda SR zastáva názor, že základnú infraštruktúru, ktorá by vytvárala trh pre podnikanie v cestovnom ruchu, by mal principiálne vytvárať štát (rovnako ako buduje cesty či železnice).

Vo svojom pláne pritom vláda priamo uvádza, že ide o nejakú inú “základnú” infraštruktúru ako sú napríklad cesty alebo železnice. Je teda otázne, čo vlastne (a prečo) chce vláda vytvárať, chce stavať za peniaze daňovníkov napríklad hotely?

Vláda chce navyše platiť podnikateľom v cestovnom ruchu aj marketing:

K naštartovaniu dopytu po službách v cestovnom ruchu budú využité marketingové a propagačné aktivity štátu a organizácií cestovného ruchu, povzbudzujúce domácich a zahraničných turistov tráviť dovolenku a voľný čas v slovenských zariadeniach cestovného ruchu.

A okrem toho uvažuje o finančnej podpore malých ubytovateľov a odvetvie turizmu chce napríklad aj rôznymi spôsobmi analyzovať a skúmať. Výsledkom obnovenej Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) má byť aj toto:

SACR bude zároveň sprostredkúvať podnikateľom v cestovnom ruchu spätnú väzbu, aby títo vedeli svoju ponuku prispôsobovať požiadavkám potenciálnych turistov z rôznych častí sveta.

Členovia vlády zrejme ešte nikdy nepočuli o zisku, keďže zisk je automatickou a zároveň najhodnotnejšou spätnou väzbou podnikateľov. Podľa neho sa podnikatelia rozhodujú, kam investujú viac a kam menej, ako aj to, či vôbec budú v podnikaní pokračovať. Keď podnikateľovi bude hroziť bankrot, nepomôže mu ani to, že mu štátny inštitút dá hodnotenie päť hviezdičiek z piatich.

Predstava stimulácie ekonomiky podporou podnikania v cestovnom ruchu (alebo v akomkoľvek inom odvetví) je navyše absolútne absurdná. Je to ako dať si v prípade nedostatku krvi transfúziu z ľavej ruky do pravej. Inak povedané – o čo viac sa bude podnikateľom v cestovnom ruchu dariť vďaka príspevkom vlády, o to menej sa bude dariť podnikateľom v ostatných odvetviach – ktorí budú musieť platiť vyššie dane, aby ich mohli využívať podnikatelia v cestovnom ruchu.

Kargo kult ekológie v doprave

Počas II. svetovej vojny sa armády usídlili aj v Melanézii, kde žili tamojší domorodí ľudia. Obrovské množstvo zásob zhadzovaných zo vzduchu sa dostalo aj medzi týchto ľudí, keď čas tohto nákladu (kargo) dostali od vojakov ako dar alebo výmenu za iné veci. Ich životná úroveň tak rapídne stúpla.

Po vojne armáda opustila svoje základne v Melanézii a tak aj prestala zo vzduchu zhadzovať náklad. Melanézski domorodci ale chceli, aby náklad z neba padal aj naďalej. Mysleli si, že za náklad mohli vďačiť vonkajšie prejavy predchádzajúcej armády. Preto domorodci napodobovali vojenské pochody a obliekanie vojakov a dokonca si vytvorili aj vlastné napodobeniny strážnych veží, kde boli aj drevené napodobeniny telefónov. Na letiskových dráhach kývali pokyny na pristátie a zapálili signálne ohne. A čuduj sa svete, napriek toľkej snahe tohto kargo cultu nezačal znova náklad padať z neba.

Podobný je aj prístup vlády k ekológii. Vláda vidí, že niektoré aktivity vedú k ekologickejším výsledkom, tak sa snaží tieto aktivity napodobniť. No bez toho, aby pochopila, čo ich robí ekologickými. Slovenská vláda v tomto žiaľ nie je výnimkou a tento prístup je medzi vládami po celom svete štandardný. Stále však je rovnako nesprávny. Tu je jeden príklad takéhoto prístupu, aj keď v PVV je ich viacero:

Vláda SR si uvedomuje, že podiel železničnej nákladnej dopravy je na celkovom dopravnom výkone veľmi nízky, pričom železnica má potenciál tento podiel navýšiť a prispieť tak najmä k zníženiu environmentálnej záťaže a k zvýšeniu bezpečnosti prevádzky. Vláda bude preto presadzovať zaistenie dostatočnej kapacity pre rozvoj nákladnej dopravy na železnici, nastaví udržateľnú stratégiu poplatkov za dopravnú cestu, zlepší podmienky kombinovanej dopravy, podporí rozvoj nákladíšť a zefektívnenie prevádzky nákladnej dopravy.

Konkrétne, je možné, že železničná nákladná doprava je ekologickejšia v prepočte na 1 kilogram prepraveného materiálu ako napríklad cestná alebo letecká doprava – napríklad prostredníctvom nižších emisií alebo nižšej spotreby zdrojov. Je tomu tak v podmienkach, keď sa ľudia prirodzene, sami od seba, rozhodujú prepraviť náklad prostredníctvom železnice namiesto iného spôsobu prepravy.

No pokiaľ sa vláda bude snažiť železničnú dopravu uprednostniť prostredníctvom rôznych dotácií alebo iných výhod, dodatočná železničná doprava, ktorá nahradí napríklad predošlú cestnú dopravu, bude s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať vyššiu ekologickú záťaž v prepočte na rovnaké množstvo prepraveného nákladu. Dotovaním alebo iným zvýhodňovaním železničnej dopravy totiž spotreba materiálnych zdrojov a produkcia emisií v prepočte na množstvo prepraveného nákladu stúpne.

Pri dostatočne intenzívnom pokrivení trhu napríklad hypoteticky môžu nastať aj situácie, keď by sa niekoho náklad pohodlne zmestil do dodávky, no nakoniec ten istý tovar pošle vagónom, ktorý bude plný možno na 10%. Celkové množstvo spotrebovaných zdrojov pravdepodobne bude vyššie, no tie zaplatia ostatní ľudia – a doprava malého množstva nákladu v takmer prázdnom vagóne môže byť pre daného človeka lacnejšia.

Tento príklad je samozrejme extrémny. No v princípe sa uprednostňovaním železničnej dopravy vždy bude diať len to isté – ľudia budú viac uprednostňovať železničnú dopravu len preto, že za jej využívanie nebudú znášať všetky súvisiace náklady.

Netreba tiež zabúdať na to, že cestná doprava je zaťažená obrovskými spotrebnými daňami a DPH – ktoré spolu tvoria zhruba 2/3 ceny benzínu a nafty. Je tak namieste predpoklad, že už dnešná úroveň týchto daní viac ako kompenzuje negatívne externality v súvislosti s ich spaľovaním.

Z toho tiež vyplýva, že železničná doprava, ako aj iné druhy dopravy, ktoré nie sú podobne absolútne závislé na energii zaťaženej vysokými spotrebnými daňami, je už dnes oproti cestnej doprave umelo zvýhodnená. Inak povedané, po zarátaní kompenzácie spomínaných spotrebných daní môže byť už dnes ekologický dopad cestnej dopravy v mnohých prípadoch nižší ako napríklad pri železničnej doprave. Nehovoriac o tom, že železničná doprava je aj priamo dotovaná, čo ešte viac pokrivuje využívanie železníc v neprospech ochrany životného prostredia.

Mimochodom, existuje jeden poctivý spôsob, ako by vláda mohla nielen zvýšiť podiel železničnej dopravy, ale aj zvýšiť ekologickosť samotnej železničnej dopravy. Konkrétne by to mohla dosiahnuť, keby železnice sprivatizovala. Privatizácia by totiž mala tendenciu železničnú dopravu zefektívniť mnohými spôsobmi – od úspory prevádzkových materiálov pri doprave vo všeobecnosti, až po optimalizáciu počtu a frekvencie samotných dopravných spojov.

Keď štát dlhodobo populisticky podporuje vlakové spoje v geografických oblastiach, kde po nich nie je vysoký dopyt, v dôsledku čoho dochádza k situáciám, keď napríklad rušeň ťahá vagóny s piatimi cestujúcimi, tak to zaručene životné prostredie poškodzuje. Dotácie stratových spojov navyše z definície predražujú všetky ostatné spoje. Zrušenie dotovaných spojov by mohlo pomôcť znížiť cenu alebo zvýšiť frekvenciu rentabilných spojov, čo by v konečnom dôsledku pravdepodobne na železnice pritiahlo oveľa viac cestujúcich.

Našťastie nechýbajú ani dobré nápady

Hodnotená časť programu obsahuje aj návrhy, ktoré môžu život ľuďom zlepšiť.

Ide napríklad o zníženie regulačnej záťaže pri výstavbe:

Prioritou Vlády SR v oblasti výstavby bude aj za účasti odbornej verejnosti pripraviť a predložiť do Národnej rady SR v termíne najneskôr do októbra 2020 na schválenie nové stavebné predpisy zodpovedajúce potrebám 21. storočia so zreteľom na zjednodušenie a urýchlenie výstavby avneposlednom rade nastolenia transparentnosti v tejto oblasti.

Vláda SR sa zároveň zaväzuje k plnej digitalizácii stavebného konania najneskôr do novembra 2021.

Nešťastný návrh povinného územného plánovania som spomínal vyššie. Našťastie má spolu s ním dôjsť k potenciálnemu zefektívneniu v oblasti územného plánovania:

Vláda SR zabezpečí posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce, skrátením procesov obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a upresnením postupov pri ich obstarávaní a schvaľovaní.

Vítam aj možné zníženie DPH:

v súlade s právom EÚ posúdiť zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky služby v cestovnom ruchu, pričom toto opatrenie by sa vzťahovalo na všetky služby súvisiace s cestovným ruchom, a zahŕňať tak ubytovacie a stravovacie služby v hoteloch a penziónoch, ako aj služby cestovných a informačných kancelárií, sprievodcovské služby, rekreačné služby, osobnú preprava a prenájom vozidiel, služby športových zariadení, predaj cestovných lístkov, vstupeniek, suvenírov a pod.

A čiastočne aj tieto plány:

Dôležitou úlohou nasledujúceho obdobia bude taktiež odstraňovanie administratívneho zaťaženia subjektov cestovného ruchu, riešenie rámcov pre zdieľanú ekonomiku voblasti cestovného ruchu, inklúzia marginalizovaných skupín na poskytovaní a spotrebe služieb cestovného ruchu a podpora iniciatív odvetvia cestovného ruchu zameraných na zvyšovanie kvality služieb, ochrany a bezpečnosti turistov.

Odstraňovanie administratívneho zaťaženia je samozrejme možné vítať. No posledná časť, čiže “podpora iniciatív odvetvia cestovného ruchu zameraných na zvyšovanie kvality služieb, ochrany a bezpečnosti turistov.” naznačuje presný opak.

Škoda, že dopady dobrých návrhov v tejto časti PVV budú pravdepodobne vysoko prekonané dopadmi negatívnych návrhov, o ktorých som písal vo zvyšku tohto článku.

666 celkovo návštev, 5 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

Zatiaľ bez komentárov.

Tento článok zatiaľ nik nekomentoval.

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*