Program PS/SPOLU: Zdravie a životné prostredie – idealizmom proti slobode

Ďalšími časťami programu PS/Spolu sú Zdravé Slovensko a Životné prostredie, klimatická kríza a energetika. Žiaľ, podobne ako v prípade školstva, aj tu je program PS/SPOLU najmä plný prázdnych rečí a naivného prístupu, podľa ktorého viac regulácií alebo viac štátnych výdavkov pomôže vyriešiť rôzne problémy. Samozrejme, tento prístup je založený len na klame rozbitého okna: Štát môže dosiahnuť pozitívne výsledky, ktoré je vidieť, no len na úkor negatívnych výsledkov, ktoré nie sú o nič menej dôležité, no nie je ich tak dobre vidieť:

Zdravé Slovensko

Bez štátneho vlastníctva nemocníc hrozí anarchia

“Štát musí chrániť záujmy a zdravie občanov a občianok. Nesmie ustupovať silným finančným záujmom v pozadí. Okrem úlohy dôkladného regulátora, ktorý určuje a vynucuje pravidlá, musí štát plniť úlohu vlastníka nemocničnej infraštruktúry, ktorý garantuje základnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti v univerzitných a fakultných nemocniciach.”

Toto je dokonalý prípad naivnosti, až ignorancie, ohľadom riešenia problémom štátom. Štát musí garantovať základnú dostupnosť starostlivosti, a preto musí plniť úlohu vlastníka nemocničnej infraštruktúry. Aký má súvis štátne vlastníctvo s garanciou poskytovania danej služby je neznáme. Ak medzi štátnym vlastníctvom a dostupnosťou nejakej služby v histórii existovala nejaká korelácia, bola len opačná – čím viac sa štát snažil “podnikať” a nahrádzať alebo vytláčať trh, tým horšie boli dané služby poskytované.

Okrem toho, to, akí sú ľudia zdraví, vo všeobecnosti závisí najmä od celkovej ekonomickej slobody v danej krajine:

Prístup PS/SPOLU tak ide ďaleko za štandardné politické presvedčenie, že zdravotníctvo by malo byť v rukách štátu. V mnohých krajinách, napriek štátom “garantovanej” základnej zdravotnej starostlivosti, totiž sú tieto služby poskytované na oveľa protrhovejšom princípe, a nevyzerá to tak, že by zdravotníctvo v týchto krajinách fungovalo horšie. Dobre o fungovaní holandského zdravotníctva informuje tento článok. Napríklad:

“Za celý systém zdravotnej starostlivosti nesie zodpovednosť štát, ale nie je priamo zapojený do poskytovania zdravotnej starostlivosti. Štát stanovuje základné pravidlá, ktoré musí zdravotná starostlivosť spĺňať, čo sa týka kvality, bezpečnosti, prístupnosti a finančnej dostupnosti. A prostredníctvom viacerých štátnych organizácii dohliada na dodržiavanie týchto pravidiel.

Za poskytovanie starostlivosti sú zodpovedné súkromné, navzájom si konkurujúce, poisťovne a súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (nemocnice, ambulantní lekári atď.).”

No pre PS/SPOLU je vlastnenie nemocníc štátom kľúčové pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti ako “základnej úlohy štátu”:

“Riadenie nemocníc je zväčša neefektívne. Štát ich necháva opakovane sa zadlžovať a postupne sa rozpadať. Sme presvedčení, že v mene základnej úlohy štátu zabezpečovať zdravotnú starostlivosť si nemôžeme dovoliť rezignovať na štátne nemocnice, ich manažment a hospodárenie.”

V Holandsku a iných krajinách, kde nemocnice nevlastní štát, tak je zrejme anarchia.

Poučovanie ľudí za ich vlastné peniaze

PS/SPOLU by tiež chceli priniesť rôzne programy, prostredníctvom ktorých budú ľudí učiť o zdraví, zdravom životnom štýle a podobne. Napríklad:

“Vybudujeme dôveryhodný a komplexný oficiálny zdroj informácií o zdraví na internete. Budeme aktívne bojovať proti nepravdivým informáciám a podvodom.

Budeme strategicky propagovať zdravý životný štýl a zavedieme ucelený projekt výchovy obyvateľov k starostlivosti o zdravie. Posilníme kapacitu poradní zdravia.

Činnosť poradní budeme koncentrovať na skupinové intervencie, s dôrazom na znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Prepojíme aktivity poradní zdravia so všeobecnými lekármi.”

“Zdravý životný štýl budeme propagovať od nízkeho veku. To zahŕňa výchovu k zdraviu a dostupnosť zdravej stravy v školách a škôlkach, podporu pohybu – budovanie verejných športovísk či cyklotrás, kampane pre zdravý životný štýl, motiváciu”

“kampane proti fajčeniu alebo pitiu alkoholu na verejnosti, zdanenie nezdravých jedál”

Toto samozrejme prináša rôzne problémy. V prvom rade, štát by ľudí učil o tom, “čo je pre nich dobré” za ich vlastné peniaze. V druhom rade, nie je dôvod si myslieť, že aj v tomto prípade by bol štát lepší ako trh. Idealizovaná predstava o tom, ako štát občanom bude odovzdávať tie správne a užitočné informácie totiž má od reality poriadne ďaleko. V praxi to totiž často vedie k tomu, že štát šíri informácie, ktoré majú pochybný charakter, prípadne sa neskôr ukážu ako úplne nesprávne.

Mnohým ľuďom štátna autorita pri šírení týchto informácií dáva falošný punc pravdivosti, a kritické myslenie ľudí tak ustupuje do úzadia. Vďaka tomu sa vlády v západnom svete podarilo presvedčiť ľudí napríklad o tom, že cholesterol v strave alebo nasýtené tuky, prípadne tuky vo všeobecnosti, sú škodlivé. Ako sa však ukazuje, pravdepodobne ide o obrovský omyl, ktorým vlády po svete vykonali obrovské škody na zdraví ľudí.

Útok na najnižšie pudy

Súčasťou programu PS/SPOLU je aj snaha o zákaz tzv. krížového vlastníctva v zdravotníctve:

“Zákazom krížového vlastníctva (vertikálnej integrácie) znížime vplyv finančných skupín a oligarchov v zdravotníctve a zabezpečíme férovú súťaž. Jeden koncový majiteľ bude môcť vlastniť jeden typ z nasledujúcich subjektov: zdravotná poisťovňa, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo verejná lekáreň.”

V prvom rade, nazývať obmedzenie konkurencie “férovou súťažou” je oxymoron. A v druhom rade, vplyv finančných skupín sám o sebe problémom nie je. Čím viac sa “finančné skupiny” zaujímajú o zdravotníctvo, alebo akúkoľvek inú oblasť, tým lepšie. Tým väčšia je potenciálna konkurencia, čo vytvára tlak na znižovanie nákladov.

Problémom je to, že finančné skupiny (a iné subjekty) môžu v niektorých prípadoch napríklad korumpovať politikov a tak nepoctivo získavať predražené zákazky. Ako však v tomto konkrétne pomôže, ak by nemohlo dôjsť ku krížovému vlastníctvu, je neznáme. Toto rozhodnutie nemá žiadnu logiku a je tak len útokom na základné pudy voličov.

Dokonalý idealizmus

Program PS/SPOLU aj v tejto oblasti (podobne ako v školstve) je tiež plný idealistických nápadov s nulovým konkrétnym obsahom. Napríklad:

“Budeme dbať na to, aby sa zdravotné poisťovne, lekári a lekárky nesústredili na počet vykonaných úkonov, ale na to, akú kvalitnú starostlivosť pacienti a pacientky dostávajú a či boli vyliečení. Zdravotníctvo na Slovensku nevyhnutne potrebuje viac inovácií, ktoré podporia efektivitu systému, pohodlie a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Objednávanie na konkrétny termín a hygienické balíčky majú byť samozrejmosťou, nie luxusom.”

Neexistuje asi žiadna politická strana, ktorá by s niečím takým nesúhlasila. Je to totiž vyhlásenie na úrovni “chceme, aby zdravotníctvo dobre fungovalo a ľuďom bolo dobre”.

Ďalším príkladom idealizmu sú rôzne štátne “garancie”, ktoré majú pomôcť zlepšiť zdravotníctvo. Napríklad:

“Zadefinujeme výkony, na ktoré má pacient a pacientka bezplatne nárok, vrátane maximálnych čakacích lehôt, geografickej a vecnej dostupnosti na konkrétne výkony.”

“Špeciálne sa sústredíme a budeme podporovať zavedenie, dôslednú aplikáciu a kontrolu medzinárodne platných štandardov kvality zdravotnej starostlivosti o ženy a deti pri pôrodoch a v popôrodnom období.”

Ak majú samotné garancie zlepšiť stav, PS/SPOLU by mohlo vynechať celý 250 stranový program a namiesto neho by si mala dať po voľbách len jeden cieľ – garantovanie, že každý občan bude šťastný a spokojný.

Viac daní pomôže

A nakoniec, množstvo nápadov PS/SPOLU jednoducho zahŕňa väčšie nalievanie peňazí do zdravotníctva. To, čo štát môže spraviť s väčším množstvom peňazí, je pekné. No horšie je to, že každé navýšenie výdavkov bude musieť ísť buď na úkor zníženia štátnych výdavkov v iných oblastiach, alebo na úkor zvýšenia daní. A keďže program PS/SPOLU so znižovaním výdavkov štátu veľmi nepočíta, a ak aj, tak najmä v idealistickej rovine, tieto nápady bude možné dosiahnuť len na úkor zvyšovania daní. Asi najviac naivným príkladom toho, že väčšie míňanie peňazí je dobrým nápadom, je názov jednej z podkapitol programu:

“Investíciami zastavíme úpadok a podporíme kvalitu” .

No vzhľadom na vyššie uvedené, ak by aj PS/SPOLU boli úspešní, išlo by to len na úkor väčšieho úpadku a nižšej kvality v iných oblastiach.

Životné prostredie, klimatická kríza a energetika

Táto kapitola začína strašením:

“Spoločnosť čelí globálnym krízam ohrozujúcim život na Zemi – kríze klimatickej a kríze poklesu biologickej rozmanitosti. Sú dôsledkom nárastu populácie, zvýšenej spotreby a ničenia prírodných ekosystémov.”

Našťastie, ako som písal v tomto článku, ide o demagógiu a život na Zemi sa v sumáre dlhodobo významne zlepšuje a prakticky nič nenaznačuje tomu, že by sa to malo zmeniť. Ignorovanie dnešného stavu a dôvodov, vďaka ktorým bol dosiahnutý, tak môže viesť k zhoršeniu súčasného aj budúceho života ľudí na Zemi. Obzvlášť vzhľadom na to, ako by PS/SPOLU chcelo klimatické zmeny riešiť:

“Klimatická kríza predstavuje najväčšiu výzvu, ktorú ľudstvo v súčasnosti musí riešiť. Považujeme za nevyhnutné spraviť všetko preto, aby bolo otepľovanie obmedzené na maximálne 1,5 °C.“

V prvom rade, je množstvo problémov, ktoré by v prepočte na investované peniaze priniesli ľudstvu oveľa väčšie prínosy, ide najmä o zlepšenie vzdelávania v chudobných častiach sveta, boj proti chorobám ako sú malária alebo AIDS, alebo zvýšenie ekonomickej slobody, vďaka čomu bude môcť viac ľudí uniknúť chudobe. Viaceré návrhy v boji proti klimatickým zmenám pritom tieto dôležitejšie problémy (napríklad znižovanie chudoby) ešte ďalej zväčšujú. Navyše, mnohé z najúčinnejších riešení, napríklad liberalizácia medzinárodného obchodu alebo domácich ekonomík, by nestáli vôbec nič.

No ešte väčším problémom je to, že PS/SPOLU považuje za nevyhnutné spraviť všetko pre obmedzenie otepľovania na maximálne 1,5 °C. To už fakticky prechádza z úrovne rozumnej diskusie na úroveň dogmatizmu – žiadna cena nie je privysoká a žiadna obeť dostatočná, ak by to znamenalo, že sa nepodarí naplniť tento klimatický cieľ. Fakticky to môže ospravedlniť aj totalitné praktiky, pre zmenu klímy je totiž nevyhnutné spraviť všetko.

Väčšie drancovanie zdrojov na úkor budúcich generácií

Mnoho ľudí si myslí, že štátom podporovaná recyklácia odpadov pomáha šetriť súčasné zdroje pre budúce generácie. Pravdou však je presný opak, vďaka štátnym dotáciám sa totiž recykluje odpad aj v prípadoch, keď na jeho recykláciu je potrebných viac zdrojov ako na jeho vyhodenie a vyrobenie nových surovín. Tento neekonomický prístup zakrývajú práve dotácie, a neexistuje tak žiadny limit plytvania, aký môže umelé (netrhové) recyklovanie dosiahnuť. Konkrétnejšie som tento problém vysvetlil v tomto článku.

PS/SPOLU však nestačí dnešná úroveň dotovania recyklácie, a v budúcnosti ju chcú ešte zvýšiť, a tak fakticky zvýšiť drancovanie zdrojov na úkor budúcich generácií (viď spomínaný článok). Napríklad:

“Zvážime fiškálne a iné možnosti podpory pre vybrané výrobky z recyklovaných materiálov. Odborné kritériá na zaradenie výrobku na zoznam produktov z recyklovaných materiálov(…).”

“ Urýchlime zavádzanie separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, vrátane kuchynského, predovšetkým v mestách.”

“V rámci povinného zeleného obstarávania zabezpečíme, aby štátna správa nakupovala určitý podiel výrobkov z recyklovaných materiálov.”

Keď recyklácia šetrí zdroje, výrobky z recyklovaných materiálov sú prirodzene drahšie. Pokiaľ však recyklované výrobky nedokážu nerecyklovaným konkurovať samé o sebe, naznačuje to, že na ich výrobu sa viac zdrojov minulo ako ušetrilo.

“Prijmeme legislatívne opatrenie, aby každé mesto a obec dosahovalo najmenej takú mieru separácie komunálnych odpadov pre recykláciu, aká vyplýva pre Slovensko z legislatívy EÚ.”

A čo v prípade, keď túto mieru nedosiahnu? Mimochodom, pri takomto úradníckom prístupe rovno môžu pre každé mesto a obec prijať legislatívne opatrenie, ktoré stanoví maximálnu mieru nezamestnanosti. A problém s nezamestnanosťou bude vyriešený.

“Odstránime nedostatky podpory separovaného zberu v obciach, napríklad termínové nezrovnalosti, zvýšime rozsah zberovej infraštruktúry i jej kvalitu tak, aby sme ukončili jeho podfinancovanie.”

Toto je obzvlášť absurdné. Recyklácia dnes do veľkej miery prebieha len vďaka umelým stimulom, resp. dotáciám štátu. Ako teda niečo, čo je dotované, môže byť zároveň podfinancované?

“Ak prax a odborné analýzy ukážu, že aktuálne schválená výška poplatkov za ukladanie odpadov na skládky nepostačuje, zvýšime poplatok na hodnotu, pri ktorej odborné analýzy preukážu vplyv na potrebné zníženie skládkovania. “

PS/SPOLU teda nejde o to, aby pri nakladaní s odpadom boli minimalizované dopady na životné prostredie. Nie, oni chcú skládkovanie znížiť za každú cenu, aj v prípadoch, keď je alternatíva jasne menej ekologická. Zníženie skládkovania tak je cieľom samým o sebe.

Opäť idealizmus

“V jednotlivých sektoroch zabezpečíme aplikáciu najlepších dostupných technológií, platných v EÚ pre oblasť emisií.”

“Prijmeme novú, udržateľnú vodnú politiku Slovenska, ktorá zabezpečí dostatok pitnej vody vo všetkých regiónoch a zabezpečí dobrý stav vôd.”

Ako dobre, iné politické strany by zrejme rovno siahli až po druhých najlepších technológiách a zároveň by nechceli prijať politiku, ktorá by zabezpečila dostatok pitnej vody a dobrý stav vôd.

Podobne v týchto prípadoch je jednoducho uvedené, že PS/SPOLU veci zlepšia, no bez uvedenia toho, ako to dosiahnu. Znova je to teda veľký pokrok oproti iným politickým stranám, keďže tie sa zvyčajne hlásia k zhoršeniu týchto vecí ako k ich zlepšeniu:

“Znížime straty v rozvodných sieťach vody zlepšením systému detekcie presakovania, a zabezpečením realizácie opatrení pre výrazné znižovanie strát vody priesakmi.”

“Energetická transformácia musí byť spravodlivá a ponúkať riešenia pre všetkých obyvateľov vrátane sociálne slabších a nesmie oslabiť hospodársku konkurencieschopnosť.”

Vyššie dane, drahšie bývanie, drahšie všetko ostatné

Ďalej PS/SPOLU opäť uvádzajú množstvo prípadov, v ktorých chcú veci zlepšiť buď tým, že ich bude dotovať štát, alebo tým, že ich vo vyšších cenách zaplatia spotrebitelia. Napríklad:

“Do roku 2024 zabezpečíme v mestách a obciach na Slovensku zvýšenie rozlohy zelene v sídlach. Zapojíme obyvateľov a obnovíme 50 ha zelene, školské, terapeutické, historické parky, zeleň v uliciach, vytvoríme 50 ha zelene na strechách a fasádach budov a 20 ha pre mestské poľnohospodárstvo. Zameriame sa na miesta, v ktorých žijú a pohybujú sa najzraniteľnejšie skupiny – starí ľudia, deti a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.”

“Budeme podporovať vytváranie komunitných záhrad, výsadbu ovocných drevín, osobitne v sociálne deprivovaných oblastiach a tvorbu terapeutických záhrad v zdravotníckych zariadeniach.”

Náklady na výstavbu parkovísk a bytov sa zvýšia:

“Zavedieme dotačný program na zachytávanie a využívanie zrážkových a odpadových vôd v domácnostiach a na záhradách pre vlastníkov rodinných a bytových domov.”

“Zabezpečíme prijatie chýbajúcich a úpravu zle nastavených metodík a noriem pre hospodárenie so zrážkovými vodami. V predpisoch pre parkoviská zvýšime ich pokrytie stromami, odvádzanie zrážkových vôd do terénnych depresií a zrušíme povinnosť vodonepriepustných povrchov pre parkoviská.”

A viac budú platiť ľudia aj za používanie áut:

“Podporíme zavedenie cirkulačnej emisnej dane z motorových vozidiel ako dodatočnej dane sledujúcej environmentálny charakter v spotrebe. Každoročná progresívna daň by sa odvíjala od množstva emisií (g/km).”

Pohonné látky pre motorové vozidlá sú pritom už dnes tak masívne zaťažené daňami, že je namieste predpoklad, že tieto dane už dnes sú vyššie ako “externality” z emisií, ktoré tieto autá produkujú. Napríklad, pri benzíne je spotrebná daň od 0,514 po 0,597 eur na liter. Medzi 23.09.2019 a 29.09.2019 bola priemerná cena za benzín 95 1,33 eura. Z toho na DPH ide štátu 0,22 eur a na spotrebnej dani spomínaných zhruba 0,55 eur, čiže spolu 0,77 eur. Štátu tak z každého litra benzína ide priamo zhruba 60% nákupnej ceny.

Ak by sme do úvahy zobrali to, že cenu benzínu (ako aj ceny ostatných výrobkov a služieb v ekonomike) predražujú aj dane, ktoré musia platiť firmy, odvody, ktoré musia platiť za zamestnancov a regulácie, ktoré obmedzujú alebo predražujú podnikanie, je možné povedať, že bez štátnych zásahov by cena benzínu bola minimálne 3x nižšia. No ani toto nestačí a autá musia byť podľa PS/SPOLU zdanené ešte viac (odhliadnuc od dnes existujúcich ďalších daní, ako napríklad cestná daň).

V sumáre teda ekonomická sloboda klesne. No podobne ako pri zdravotníctve, aj pri životnom prostredí existuje veľmi silná korelácia medzi ekonomickou slobodou a starostlivosťou o životné prostredie:

Nikdy by som nečakal, že si to budem myslieť, ale na základe častí programu PS/SPOLU, ktoré som čítal doteraz, som presvedčený, že by realizácia tohto programu bola pre slobodu a životnú úroveň ľudí horšia ako ďalšia vláda Smeru.

722 celkovo návštev, 5 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

Zatiaľ bez komentárov.

Tento článok zatiaľ nik nekomentoval.

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*