Prečo voľný trh?

Keď sa povie „voľný trh“, ľuďom zvyknú naskočiť zimomriavky, lebo si toto slovné spojenie chybne spájajú s divokým západom, uťahovaním opaskov, prípadne s majetkovou nerovnosťou.

Voľný trh je však o slobodnom konaní ľudí, pri rešpektovaní dvoch podmienok:

  • Ne-inicializácia násilia
  • Rešpekt k súkromnému vlastníctvu

Slovensko sa po prevrate roku 1989 nestalo slobodnou krajinou, stalo sa len slobodnejšou krajinou. Dnes sa už dá relatívne beztrestne napísať článok podobný tomuto, ale stále máme štátom regulované mzdy, dotácie pre vyvolených, postihy za prechovávanie niektorých produktov, fiat peniaze, daňovo-odvodový systém ktorý od ľudí vysáva polovicu ich príjmov, a pod. Pri všetkej úcte osobnostiam novembra 89, z hľadiska princípov voľného trhu sa tu nezmenilo skoro nič.

Ako zástanca voľného trhu verím, že odbúravanie úlohy štátu v životoch ľudí povedie k zvýšeniu životnej úrovne a zníženiu násilia v spoločnosti.

Súčasťou tohto článku je video-prednáška so slovenskými titulkami, ktorá je takým úvodným prehľadom niektorých argumentov za voľný trh a slobodnú spoločnosť.

Ak by sa Vám nechcelo pozerať celé video (cca 50 min), súčasťou tohto článku je aj zhrnutie jednotlivých tém prednášky mojimi slovami.

Rečníkom vo videu je Tom Woods, americký historik a libertarián. Dátum a miesto prednášky: 19.01.2013 (Midwest Music Conservatory, Ballwin, MO, USA)

4:00 až 10:25

Trh a poriadok

Podľa marxistov ekonomika potrebuje centrálne plánovanie, lebo inak nastane chaos a nikto nebude vedieť čo sa má vyrábať, ako vyrábať, v akom množstve a pod.

Na prvé počutie to môže znieť rozumne, ale napriek tomu, lepším spôsobom ako do ekonomiky vniesť poriadok a harmóniu je nechať jednotlivých účastníkov trhu slobodne jednať a uzatvárať dohody.

Voľný trh totiž nieje trh bez regulácií. Nenájdete tam štátne regulácie, no napriek tomu sa v ňom vyskytuje množstvo prirodzených regulácií ako napríklad motivácia ziskom, hrozba bankrotom a stratou dobrého mena, a pod.

Zisky a straty niesu od diabla. Naopak. Určujú čo sa bude a nebude vyrábať. Ak je záujem o kvetináče, v ďaka vidine zisku sa vyroja firmy ochotné vyrábať kvetináče. Ak záujem o kvetináče opadne, zisky firiem vyrábajúce kvetináče sa scvrknú a firmy presmerujú svoje kapacity inde. Zisky a straty regulujú produkciu – určujú čo sa bude vyrábať.

10:25 až 17:08

Ceny a ich úloha

Ceny vznikajú vyjednávaním medzi skupinou predávajúcich a kupujúcich. Ceny majú nesmierne dôležitú úlohu vo výrobnom procese. Firma by bez znalosti cien za jednotlivé vstupy nedokázala naplánovať efektívnu výrobu. Ak zisky určujú čo sa bude vyrábať, tak ceny určujú ako sa bude vyrábať. Aký materiál sa použije, kde bude stáť továreň, koľko a akých ľudí zamestnáme…

Naproti tomu, v socialistickej ekonomike sú ceny umelo diktované štátom, lebo štát vlastní všetky podniky, jediným účastníkom trhu je štát a teda žiadne vyjednávanie o cenách, ktoré by generovalo reálne ceny, neprebieha. Socialistická ekonomika má potom problém zabezpečiť efektívnu výrobu. Môžu napríklad vzniknúť prebytky kombajnov a zároveň nedostatok toaletných papierov.

17:08 až 20:35

„Ja, ceruzka“

Nikto na svete nevie ako sa vyrába tak obyčajný produkt, ako napr. ceruzka. Neveríte? Prečítajte si esej „I, Pencil“. Autor: Leonard Read

Slovenský preklad eseje nájdete tu: http://www.hayek.sk/ja-ceruzka/

20:35 až 23:20

Prosperita

Existujú organizácie, ktoré každoročne zverejňujú štatistiky o stave ekonomickej slobody v jednotlivých krajinách sveta. A čuduj sa svete, krajiny s najvyššou mierou ekonomickej slobody, sú zvyčajne krajiny s najvyššou životnou úrovňou.

Zaujímavé je, že aj chudobní ľudia v týchto ekonomicky slobodnejších krajinách, sú na tom tiež lepšie v porovnaní s chudobnými v iných krajinách.

Toto sú silné empirické dôkazy v prospech voľného trhu. Existuje však aj historická skúsenosť, ktorá hraje v prospech kapitalizmu: za posledných 50 rokov ľudstvo zaznamenalo väčší pokles chudoby, než za 500 rokov, ktoré tomu predchádzali.

23:20 až 28:15

Nerovnosť

Kritici často voľnému trhu vytýkajú to, že vytvára obrovské nerovnosti medzi ľuďmi. Vznikajú skupiny super-bohatých a super-chudobných ľudí.

Áno, v spoločnosti budú vždy chudobní a bohatí, čo je prirodzené pre tento svet. A toto neplatí len pre kapitalistickú spoločnosť, ale aj pre tú socialistickú.

Nerovnosť počas komunizmu bola značná. Existovala skupina papalášov a ich blízkych, ktorí mali najlepšiu zdravotnú starostlivosť a rôzne výsady, a potom tu existovala masa ľudí, ktorí si boli „rovní“ v chudobe. Bývanie a jedlo skoro zadarmo, „lepšie“ na tom boli už len väzni.

Ak sa bavíme o nerovnosti, treba sa na veci pozerať z nadhľadu. Potom zistíme, že percento chudobných je dnes vo svete výrazne menšie, než v minulosti. Že bohatý človek sa pred pár storočiami dopravoval na konských vozoch, pričom chudobný človek, ktorých bola vtedy drvivá väčšina, sa „dopravoval“ pešo a bol šťastný ak vlastnil topánky. Dnes bohatý človek jazdí v najnovšom Mercedese a chudobný človek si musí vystačiť s 20 ročnou Daciou. Obidvaja sa však vozia automobilmi.

Ku koncu 19. storočia v Anglicku, bol rozdiel v strednej dĺžke života medzi bohatými a chudobnými až 17 rokov! Dnes sú to 2 roky. Výškový rozdiel medzi bohatými a chudobnými bol 13 cm. Dnes je to menej než 2 cm.

Dnešný priemerný „štatistický“ chudobný človek zvyčajne vlastní mnoho vecí, ktoré sú symbolom konzumného života. Radšej byť chudobným človekom kapitalizmu, ktorý vlastní aspoň splachovací záchod, chladničku a má prístup k modernej zubnej starostlivosti, než bohatým človekom z feudalizmu, bez týchto vynálezov.

28:15 až 39:45

Peniaze, centrálne banky, deflácia vs inflácia

V súčastnosti má štát monopol na „výrobu“ peňazí. A zo skúsenosti vieme, že ak štát niečo vyrába, väčšinou to stojí za figu borovú. To isté platí aj pre peniaze. Peniaze majú pritom v ekonomike nesmierne dôležitú úlohu. Peniaze nás odbremeňujú od priamej – barterovej výmeny, ale hlavne zjednodušujú tvorbu úspor a úspory sú nevyhnutné pre tvorbu kapitálu. Kapitál (napr. stroje, zlepšováky, pôda…) je zase nevyhnutný pre tvorbu bohatstva (výrobky, služby). Ak máme zlé peniaze, máme zlú ekonomiku.

Aby sme pochopili prečo sú štátom riadené peniaze „zlé“, musíme pochopiť ako peniaze pôvodne vznikli a čo je ich úlohou.

Pomôžeme si príkladom z tzv. „Robinsonovskej ekonómie“:

Máme ostrov na ktorom žije hŕstka ľudí. Každí z obyvateľov sa špecializuje na nejakú činnosť, lebo je to prináša vyššiu efektivitu. Jano je pekár a potrebuje si zohnať topánky. Vyberie sa za Milanom, ktorý topánky vyrába. Milan však nieje ochotný vymeniť topánky za Janov chleba. Jano zvýši svoju ponuku na 4 chleby, ale ani to nestačí. „Čo s tým budem robiť? Teraz mám dosť chleba. Potrebujem mlieko.“ Reaguje Milan na Janovu ponuku. Jano sa zamyslí a Milanovi navrhne, že mu za topánky dá kilogram soli, ktorú môže potom vymeniť v mliekarni za mlieko. Milan po krátkej úvahe súhlasí a tak na našom virtuálnom ostrove vznikli prvé peniaze – soľ. Nebolo potrebné žiadne nariadenie panovníka, ani založenie ostrovnej centrálnej banky – OCB.

Z histórie poznáme obrovské množstvo druhov platidiel, nielen soľ. Najpoužívanejšie však boli tie, ktoré čo najlepšie spĺňali tieto vlastnosti:

  • vzácnosť
  • vlastná užitočnosť
  • deliteľnosť
  • trvácnosť
  • rozoznateľnosť
  • jednoduchá premiestniteľnosť
  • homogénnosť

Z histórie vieme, že vzácne kovy ako zlato a striebro sa v súťaži peňazí vedelo najlepšie presadiť a to vďaka tomu, že takmer dokonale spĺňali spomínané kritériá. V krajinách so zlatým štandardom zvyčajne vznikli banky, ktoré ako službu ponúkali uskladnenie zlata výmenou za potvrdenky, ktoré sa dali za uskladnené zlato spätne zameniť. Potvrdenky (kryté zlatom a dôverou v jej vydavateľa) potom z praktických dôvodov slúžili ako platidlo. Samozrejme, všetko záviselo na dôveryhodnosti jednotlivých bánk.

Takéto peniaze boli pre panovníkov tŕňom v oku, lebo zlato sa nedalo jednoducho vytlačiť a kopírovať. To sa panovníkom nepáčilo, lebo míňať mohli len to čo vybrali na daniach, prípadne to čo si požičali, ale aj to malo v zlatom štandarde svoje limity. Niektorí panovníci tak začali raziť vlastné zlaté a strieborné mince, ktoré postupne „riedili“ pridávaním menej vzácnych kovov a financovali nimi svoje „potreby“, ako napr. vojny a iné veľkolepé projekty. Ľud sa k znehodnotením peniazom dostal ako posledný a trpel plné dôsledky následnej cenovej inflácie, bez toho aby vedel čo sa deje. To isté sa deje aj dnes, len s tým rozdielom, že dnešní panovníci už nemusia „riediť“ zlaté mince, ale jednoducho si peniaze vytlačia, prípadne len „pripíšu“ nuly a jednotky do počítačov bánk. Súčasné bankovky a „číselné“ zostatky na účtoch už niesu kryté žiadnou komoditou, len dôverou ľudí. Ono je to ešte horšie. Dnešné banky majú na účtoch len zlomok vašich peňazí. Ostatné peniaze banka rozpožičia, čo je ďalší významný zdroj inflácie „zlých“ peňazí. Všetko „pod dozorom“ centrálnej banky.

Pre záujemcov o túto tému, odporúčam stručnú publikáciu od Murraya N. Rothbarda s názvom „Peníze v rukou státu“ (Jak vláda zničila naše peníze), ktorú preloženú do češtiny nájdete tu: http://www.mises.cz/database/literatura/38.pdf

Len pot a tvrdá práca dodávajú peniazom skutočnú hodnotu. Ak by nikto nič neprodukoval, ľuďom pred hladomorom nepomôžu ani vagóny plné peňazí. Ak si chce obyčajný človek kúpiť nejakú vec, tak musí najprv niečim prispieť spoločnosti, výrobkom či službou, za ktorú dostane peniaze a tie si potom vymení za to, čo potrebuje. Tieto výrobky a služby by tu neboli bez potu a tvrdej práce bežných ľudí.

Naproti tomu, falšovateľ peňazí má možnosť vytvoriť si „zlé“ peniaze bez toho, aby niečim prispel spoločnosti. Falšovateľ v konečnom dôsledku od spoločnosti len berie veci bez toho, aby niečim prispel. A toto robí vláda (štát). Vláda s možnosťou vytvárať peniaze „z ničoho“ má v rukách úžasný nástroj, ktorým dokáže financovať mnohé veci a nemusí siahať po nepopulárnom zvyšovaní daní. Celé deficitné financovanie vlád a rolovanie dlhu pred sebou je umožnené najmä vďaka politike centrálnych bánk a „zlých“ peňazí.

Aké sú následky takejto „falšovateľskej“ praktiky? Vyššie ceny (alebo zabraňovanie ich poklesu) a vytvorenie nerovnováh v ekonomike, čoho prejavom je vznik chybných investícií a cyklické chovanie ekonomiky (striedanie období prudkého rastu a poklesu).

Dnešný väčšinový názor sa stavia proti nezávislým peniazom a podporuje súčasný systém centrálnych bánk. Niet divu. Väčšina mienkotvorných entít, ako profesori, bankoví analytici, či médiá, sú viac-menej závislí od vládnej moci skrz rôzne povolenia, licencie, dotácie, hrozby pokút a nemajú tak motiváciu na kritické myslenie voči vláde. Nehovoriac o štátnom školstve, v ktorom je každý jedinec od ranného veku povinne vystavený štátnej propagande po dobu minimálne 10 rokov.

Potom počujeme a akceptujeme názory, že zadlžovanie štátu nieje až také zlé, výdavky vlády a utrácanie sú dobré pre ekonomiku a deflácia (klesajúce ceny) je to najhoršie čo sa môže stať.

Napriek tomu, že je história plná panovníkov – „falšovateľov“, boli zaznamenané aj svetlé výnimky. Napríklad zlatý štandard v Anglicku v 19. storočí. Toto obdobie znamenalo pre Anglicko najväčší ekonomický rozmach v histórii planéty.

Alebo zlatý štandard v USA, ktorý s určitými obmedzeniami a prestávkami fungoval takmer od začiatku 19. storočia až do obdobia medzi svetovými vojnami v 20. storočí. Pre Ameriku to bola éra so silným ekonomickým rastom, rastúcimi príjmami, klesajúcimi cenami. Chudoba z celého sveta sa v tomto období hrnula do Ameriky, nie kvôli sociálnym programom, ale kvôli novým príležitostiam a možnostiam uplatniť sa.

Deflácia je modernými ekonómami zatracovaná a z pojmu „deflačná špirála“ sa stal novodobý strašiak ala Hirošima. Deflácia, teda pokles cien je pre ekonomiku s „dobrými“ peniazmi úplne prirodzená a prospešná vec. Na vysvetlenie si pomôžeme ďalším príbehom, tentokrát pôjde o inváziu Marťanov na Zem.

Predstavme si, že sa jedného dňa zobudíme a zistíme že nám Marťania zobrali všetky zariadenia, všetky továrne, infraštruktúru, budovy a zo srandy nám nechali len konské vozy a telegraf. Ľudia, ktorí by prežili následný hladomor, sa môžu rozlúčiť so 40 hodinovým pracovným týždňom. Ekonomika by bola tak primitívna, že ak by preživší ľudia nechceli pomrieť hladom a zimou, museli by makať skoro celý deň a to holými rukami. Tak, ako ich predkovia pred pár storočiami. Ako sa dá z tohto marazmu dostať? Je nutné vytvoriť úspory a vďaka nim budovať kapitál. Najprv len primitívne nástroje na obrábanie pôdy a lov. Neskôr cesty, domy, a tak ďalej. Tieto kapitálové statky sú kľúčom k vyššej produktivite a teda zvýšeniu životnej úrovne ľudí. Ako bude postupne narastať produktivita, hodnota peňazí začne rásť (za predpokladu, že sa ich množstvo v obehu sa výrazne nemení). Každá peňažná jednotka, teda bude schopná „kúpiť“ viac produktov. Čo je vlastne, a teraz pozor, deflácia, alebo klesanie cien. Áno ten čert, pred ktorým nás varujú všetky moderné poučky. To, ako sme dnes okrádaní centrálnymi bankami o kúpnu silu sa dá ľahko uvedomiť, keď si porovnáme masívny pokrok v produktivite za posledných pár desaťročí s masívnym nárastom cien za tú istú dobu. Že tu niečo nehraje? Áno, ceny by mali za tú dobu masívne klesnúť a nie rásť. Prečo ceny rástli napriek vyššej produktivite? Vlády „vytlačili“ hromadu peňazí a pustili ich do obehu. Kto má z toho prospech? V prevej rade vlády, lebo dokážu ľahšie financovať svoje výdavky a kupovanie voličov, a potom bankový sektor, ktorý sa k „zlým“ peniazom zvyčajne dostane ako prvý, ešte pred následným zvýšeným cien aktív.

39:45 až 41:38

Dôchodky

V súčasnej ére centrálnych bánk a „zlých“ peňazí, to majú sporitelia ťažké. Obzvlášť, ak si sporiteľ chce sporiť na dôchodok. Vďaka inflačnej politike centrálnych bánk, sa dnes človeku neoplatí sporiť na dôchodok odkladaním peňazí s tým, že po nich siahne až o pár desaťročí. Takáto praktika sa rovná ekonomickej samovražde. To však neplatilo v krajinách, kde fungoval zlatý štandard. V roku 1800 sa dal kúpiť fajnový oblek za jednu uncovú zlatú mincu. Za tú istú cenu, možno ešte o niečo nižšiu, ste si mohli kúpiť rovnaký oblek aj v roku 1900. Stačí si porovnať cenu dnešného bežného nákupu s cenou toho istého nákupu pred 20 rokmi a uvedomíme si, ako naše „zlé“ peniaze zaostávajú v schopnosti uchovať si hodnotu v porovnaní s krytými peniazmi. Tak teda akým spôsobom si má človek sporiť na dôchodok? Štát svojou monetárnou politikou urobil z ľudí špekulantov. Nič iné ľuďom neostáva. Spoliehať sa na dôchodok od zadĺženého štátu, pri súčasnej demografii je privysoké riziko a ako sme spomínali, odkladať si „zlé“ peniaze nieje o nič lepšie. A tak sú ľudia odkázaní na sporenie si v podielových fondoch, nákupom nehnuteľností a podobne. Samozrejme, sporiteľ musí znášať aj všetky riziká s tým spojené.

41:38 až 45:33

Aj peniaze majú svoju cenu – dôležitosť úrokov

Keď sa človek rozhoduje o tom, akú veľkú hypotéku si vezme, úroková miera hraje v jeho uvažovaní dôležitú úlohu. To isté platí pre podnikateľa, ktorý sa rozhoduje či si požičia peniaze na rozbehnutie malej krčmy, alebo rovno na postavenie celého nákupného centra. Úrokové miery regulujú toto rozhodovanie. Ak množstvo peňazí v ekonomike nieje nafukované podľa ľubovôle, úrokové miery odzrkadľujú úroveň úspor v ekonomike. Čím nižšie úrokové miery, tým je k dispozícii viac úspor na požičanie. Čím vyššie úrokové miery, tým je úspor menej a ochota požičať peniaze je menšia. Ak do tohto procesu zamontujeme centrálnu banku, ktorá rozhoduje o úrokovej miere obyčajným dekrétom a tlačením peňazí, úrokové miery nezodpovedajú mieram úspor v ekonomike. To má za následok pomýlenie ľudí, ktorí investujú do projektov, do ktorých by za normálnych okolností neinvestovali. Ľudia si berú príliš veľké hypotéky. Štát sa viac ľahšie zadlžuje. Firmy stavajú nové haly. Neskôr sa ukáže, že v spoločnosti nieje dostatok zdrojov (zákazníkov a nájomcov nikde) a vzniknuté bubliny začnú praskať. Ľudia prichádzajú o domy, lebo nevládzu splácať hypotéky. Podniky krachujú, lebo nemajú zákazníkov. A tak dokola.

Vzniká cyklické chovanie ekonomiky spôsobené „zlými“ peniazmi a umelo nastavenými úrokovými mierami, ktoré neodzrkadľujú skutočný stav úspor v spoločnosti.

Spomínali sme, akú dôležitú funkciu majú ceny v ekonomike. A keďže peniaze predstavujú polovicu z každej transakcie v ekonomike, cena peňazí (úroková miera) má ešte významnejšiu funkciu.

Ak sa o tejto téme chcete dozvedieť viac, vygooglite si „rakúska teória hospodárskeho cyklu“.

45:33 až 47:34

A čo Švédsko?

Ľavičiari často argumentujú Švédskym modelom, ktorý má dokázať, že sociálny štát s veľkou mierou prerozdeľovania môže celkom dobre fungovať. Ak sa však pozrieme do histórie, tak zistíme, že dnešné Švédsko je schopné mať štedré sociálne programy a iné výdavky najmä vďaka svojmu výkonnému priemyslu, ktorý bol vybudovaný v období, kedy sa Švédsko radilo k najslobodnejším krajinám sveta.

Od 1960-tych rokoch začala vo Švédsku výrazne bujnieť úloha štátu, a to bol moment keď krajina začala zaostávať za ostatnými priemyselnými krajinami.

Pre ilustráciu sa pozrime na sto najbohatších švédskych firiem v roku 2004 a potom sa pozrime na to, koľko z týchto firiem vzniklo po roku 1970. Dve.

Viac o príbehu Švédska nájdete v tomto článku: http://iness.sk/stranka/9973-Ako-laissez-faire-spravilo-Svedsko-bohatym.html

Táto prezentácia predstavuje len špičku ľadovca argumentov za slobodnejšiu spoločnosť. Existuje ďalšie množstvo morálnych, empirických a historických argumentov v prospech obmedzovania úlohy štátu.

Je dôležité, aby ľudia pochopili prečo je viera v autoritu štátu nebezpečná. Stačí sa pozrieť na minulé storočie, s jeho stovkami miliónov mŕtvol. Tieto životy nemajú na svedomí diktátori, ale ľudia, ktorí plnili ich rozkazy.

Súčasný demokratický systém, ktorý sa dá charakterizovať ako socializmus s prvkami kapitalizmu, je náchylný na krízy. Väčšina vládne menšine, bohatstvo sa násilne prerozdeľuje a motivácia na tvorbu nového bohatstva sa potláča. Keď sa raz cudzie zdroje minú, diktátorom sa otvorí výťah k moci. Toto sa nestane, ak ľudia stratia vieru v štátnu autoritu.

„Radšej budem čeliť nepríjemnostiam príliš veľkej slobody, než nepríjemnostiam oklieštenej slobody.“

Thomas Jefferson

4,934 celkovo návštev, 2 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

21 odpovedí

  1. Avatar
    september 05, 2015

    Popisovať výhody a kvality slobodného trhu ľudom, ktorí nežili v klasickom socialistickom detailne regulovanom quazi trhu je zbytočné. Zabíjanie času, mrhanie písmenkami.
    Dnešní dvadsiatnici, ale aj tridsiatnici, ktorí v detailne regulovanom trhu nežili – alebo žili a šťali vtedy do plienok – títo nepochopia ani kúsok – pretože pochopiť nechcú. Pohľad na krátke, a pritom poloprázdne regále nepoznajú.
    Jediné, čo by trošku mohlo pomôcť – zaviesť na celom slovensku, súčasne, a každoročne „Mesiac regulovaného trhu“ . Obchody by povinne – pod trestom zrušenia, museli znížiť regálové zásoby na rozsah zásob z obdobia okolo roku 1970. A celý mesiac by sa robili povinné návštevy – školské exkurzie – do týchto skanzenom socializmu.
    Dnešný „kapitalizmus“ má hodne ďaleko ku kapitalizmu. Ale pri pohľade na dnešné regále obchodov vypadá ešte celkom príjemne.
    Akékoľvek argumenty proti regulácii trhu sú zbytočné. Ľudia neuveria tomu, čo nevideli. Ale ďalšie pokračovanie v posilnovaní regulácií nakoniec skončí tam, kde to bolo pred 40 rokmi – pri prázdnych regáloch. Lenže potom to už nebude ukážka na 1 mesiac – ale na jeden celý ľudský život. Vpred ku socializmu, súdruhovia. Zaslužite si to. A ja vam to zo srdca doprajem.

    Thumb up 4 Thumb down 3

    Odpovedať

    • Avatar
      september 06, 2015

      Každá minca má dve strany.
      Regály boli poloprázdne.
      Častokrát nebol dostatok základných vecí dennej spotreby: toaletný papier sa nahrádzal starými novinami, čo nebolo naozaj žiadnou výnimkou.
      Boli výpadky v dodávkach najnutnejších ženských hygienických potrieb.
      Pomaranče a mandarínky boli luxusným tovarom, mnohokrát videným iba v mikulášskych balíčkoch, povinne si predplácaných darčekoch od rád ROH.
      Nebola sloboda pohybu, obmedzená bola sloboda vierovyznania.
      Nemohlo sa hovoriť verejne o všetkom.
      Ľudia boli zatváraní, vyháňaní, mnohí zabití, zavraždení.
      Boli sledované príjmy osôb a rodín, majetkové pomery.
      Dostupný životný štandard sa menil podľa stupňa angažovanosti v režime:
      čo bolo dostupné straníckemu bohovi, nebolo dostupné volovi z ľudu.
      Stranícki funkcionári boli v mnohých poradovníkoch uprednostňovaní podľa svojej straníckej moci:
      existovali poradovníky na byty, na autá, na spotrebný tovar, elektroniku, TV prijímače.
      Minimálna angažovanosť bola očakávaná ako nutnosť: na povinné prvomájové sprievody sa už síce v posledných rokoch režimu dívalo liberálne, neúčasť na rôznych verejných schôdzach však bola problémom.
      Kto nevychádzal dobre so svojím červeným blížnym, mal problém: na ľudí chodili nezmyselné udania, boli šikanovaní políciou a ich poskokmi z radov Ľudových Milícií a dobrovoľných násilníckych udavačov Pomocnej stráže Verejnej Bezpečnosti.
      Mladí nesmeli nosiť dlhé vlasy, nesmeli nosiť krížiky, na odevy so „západnými“ prvkami, nášivkami a nažehľovačkami, sa systému naklonené okolie dívalo s podozrením.
      …Ľudia boli otravovaní, šikanovaní, buzerovaní.
      …………
      Každá minca má dve strany.
      Regále preplnené neboli, ale tovar na nich bol cenovo dostupný.
      Tovar nebol kvality luxusnej, ale bol zdravý.
      Jogurt sa musel zjesť ešte v deň kúpy, pretože bol skutočne „živý“.
      Mäsové výrobky boli z mäsa, múčne z obilnej múky.
      Štát neponúkal luxusné služby, ale všetky služby boli dostupné pre každého.
      U lekára nikto neplatil žiadne doplatky.
      Robil každý, pretože to mal garantované štátom.
      Podnik pri podpise pracovnej zmluvy dal zamestnancovi do zmluvného užívania skôr alebo neskôr byt.
      Pri kúpe bytu sa v roku 1989 platilo za meter štvorcový priemerne cca 650 ,- Kčs, v malom mestečku mimo oblastných centier sa trojizbový byt dal bežne kúpiť za cenu pod 20 tisíc Kčs.
      Študentský mesačný lístok na MHD stál v roku 1989 30,- Kčs, obyčajný mesačník 60.- Kčs,
      to všetko pri platovom mediáne okolo 2.500 Kčs „čistého“.
      …Ľudia boli oddýchnutí, pokojní, nestresovaní.
      .
      Ak raz budete robiť tie svoje exkurzie,
      tak otvorene a pravdivo hovorte o všetkom, na čo si len dokážete spomenúť.
      Nič nevynechávajte.

      Thumb up 3 Thumb down 3

      Odpovedať

      • Avatar
        september 06, 2015

        Neuveritelne. Teba este stale bavi opakovat tie rovnake hluposti, ktore ti vyvrati aj deviatak na ZS?

        Thumb up 2 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          september 06, 2015

          Tak ich vyvrat ty mudrc. Nemas ani na deviataka.

          Thumb up 3 Thumb down 3

          Odpovedať

          • Avatar
            september 06, 2015

            Smolka, trollov zo zasady nekrmim.

            Thumb up 2 Thumb down 3

          • Avatar
            september 06, 2015

            Ad:
            Bender rodriguez
            Ideologia nepusti, podobas sa na Pavka Morozova. Len s tvojimi „vedomostami“ ziaka pomcnej skoly moc toho neporiesiss.

            Thumb up 4 Thumb down 1

      • Avatar
        september 06, 2015

        maguso :
        V tých „výhodách“ si sa párkrát sekol :
        „Regále preplnené neboli, ale tovar na nich bol cenovo dostupný.“

        Mäso stálo 60 Kčs. Pri mediane mzde 2500 Kčs si kupil 41 kg
        Dnes pri mediane mzde 600 Euro kúpuš pri cene 3 Eu/kg 200 kg mäsa.
        Mám pokračovať ?
        Mäsové výrobky boli z mäsa, múčne z obilnej múky.
        „Štát neponúkal luxusné služby, ale všetky služby boli dostupné pre každého.“
        Jedinou službou boli holiči.
        „U lekára nikto neplatil žiadne doplatky.“
        Ale zohnať penicilín napísaný na recepte mi musela manželka po známosti.
        -.-.-.-.—..-

        Ale NAJlacnejší počitač zo Slušovíc stál 80 tis. Kčs pri mzde 2500
        Televízor stál 10 – 15 tisíc pri mzde 2500
        Kalkulačka stála 1000 Kčs pri mzde 2500.
        Mäso stálo 60 Kčs. Pri mediane mzde 2500 Kčs si kupil 41 kg. Lenže mäso bolo v obchode iba tak 3 hodiny vo štvrtok poobede.
        Zopár výhod bolo, ale ISTE TO NEBOLI CENY.

        Thumb up 8 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          september 06, 2015

          Re.: „KtosiIný“:
          nehovorím nikde o nejakých VÝHODÁCH.
          Popisujem to isté, čo ste popísali i Vy: priamu osobnú skúsenosť.
          Žiadne subjektívne hodnotenia či názor na „kvality“ vtedajšieho stavu som nepridal.

          Thumb up 0 Thumb down 3

          Odpovedať

          • Avatar
            september 07, 2015

            To porovnanie cien za socializmu a teraz nie je „subjektívne“ , ale je na 80% nepravdivé. Títo do 30 roční ti možno uveria, ale ja som vtedy žil. Dlho.
            Ale s radosťou uvítam, ked si títo 30 roční ten socík zavedú znova. Nič iné si nezaslúžia – pokial sú leniví zistiť si pravdu.

            Thumb up 3 Thumb down 2

          • Avatar
            september 07, 2015

            Re.: KtosiIný“:
            Tak to ma zaujíma, v čom to je na 80% nepravdivé.
            Možno by mi pomohlo, ak by ste boli konkrétnejší:
            špeciálne s ohľadom na to,
            že JA som vo svojom príspevku ceny vtedajšie s dnešnými NEPOROVNÁVAL.

            Thumb up 1 Thumb down 1

      • Avatar
        september 06, 2015

        …Ľudia boli oddýchnutí, pokojní, nestresovaní.
        :)))))
        asi najlepsia agitka na komunizmus aku som kedy pocul

        Thumb up 4 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          september 07, 2015

          On zobral nejaky clanok ktory na historickych datach ukazuje ake su toto povery, urobil zoznam tych povier a povedal si ze tak tomu odteraz bude verit natruc proti historii.

          Thumb up 0 Thumb down 2

          Odpovedať

        • Avatar
          september 07, 2015

          „oddýchnutí, pokojní, nestresovaní.“

          – človek, ktorý vie, že akákoľvek aktivita je zbytočná, nič sa nedá zmeniť, ten je „oddýchnutí, pokojní, nestresovaní.“. Ako mrtvoly v hroboch.
          Ale – zopár výhod v tom socíku bolo. Málo, ale boli. Pocit istoty, minimálna zodpovednosť, ……… niekomu to vyhovovalo, mnohým.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

    • Avatar
      september 08, 2015

      Ale to najpodstatnejsie ti uslo. Skoro vsetci si vedeli skoro vsetko urobit sami. Stat a ani ziadne firmy ludia nepotrebovali. Z toho co sami dokazali urobit nikomu nic neplatili, ziadne dane, poplatky, proste nic. Dnes sa to nazyva seda ekonomika. Este aj v radiu hlas ameriky sa vravievalo, ze socializmus konci v cssr v piatok o 16:00. Takyto stav je najblizsie k tomu co tu vacsina z vas hlasa.

      Prazdne regale nie su vzdy znakom chudoby. Nazyva sa to cisty trh, alebo cistenie trhu. Je to rovnovaha medzi ponukou a dopytom. Aj v dnesnej dobe sa stava, ze ludia na zapade vykupia vsetku vodu, vsetky ventilatory atd., kvoli nejakej katastrofe, napr. vyhorenie papierni. Poradili sme si, tak ako vzdy.

      Cisty trh je znakom kvality, efektivity, dobreho planovania, organizacie, kupyschopnosti spotrebitela, minimum plytvania so zdrojmi. Plne regale v obchodoch su pravym opakom.

      Takze opat nieco nad cim by ste sa mali zamysliet.

      Mandarinky, banany, poarance nebudem teraz rozoberat. Za komancov sa aspon nestavalo to, ze miesto bananov dodali koks 😀

      Thumb up 0 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        september 08, 2015

        Na nieco taketo ste museli byt viaceri.. Jeden vymyty etatisticky mozog toto napisat nedokaze. 😉

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          september 08, 2015

          nie som etatista, som za zrusenie fikcie menom stat, ale to ty z napisaneho nepochopis. nepochopis to, ze to je o ludoch, ze aj vo vedeni a spravovani statu su ludia, ktori su kapitalistami, ktori robia vsetko pre svoj zaujem, pre svoj vlastny prospech. ze to je nasa chyba, ze si od nich nechame tolko slobody a vlastnictva vziat. a nechapete este to, ze pre vacsinu podnikatelov je vyhodne mat „stat“. spotrebitelia ho nepotrebuju!

          Thumb up 2 Thumb down 0

          Odpovedať

  2. Avatar
    september 06, 2015


    K článku:
    nebudem sa detailne vyjadrovať ku všetkým mojim výhradám:
    tí, ktorí si ma tu už všimli, vedia, že sú určite viac ako značné.
    .
    Skraja by som tu hádam spomenul (pre mňa) tri z článku vystupujúce problémy:
    po prvé, ankapovia neustále točia svoje argumenty okolo názorov ekonomických (pre nich) autorít rakúskej či americkej proveniencie.
    Bohužiaľ, žijeme v karpatskom prostredí:
    slovenská prirodzená mentalita je napr. od germánskej rakúskej zásadne odlišná,
    a tak je (podľa môjho názoru) i pri tej najlepšej vôli nezmyslom očakávať identický efekt.
    .
    Po druhé:
    …k onomu „marťanskému“ príkladu:
    Nepočíta s možnosťou špekulatívnej kumulácie kapitálu v rukách malého počtu osôb.
    Skupovaním výrobní jednotlivých významných producentov je možné podľa môjho názoru dosiahnuť stav porovnateľný so štátnym monopolom dohľadu nad chodom ekonomiky,
    a teda nemusí nutne dôjsť k očakávanej prirodzenej deflácii.
    …Problémom tu je hádam typický ankap predpoklad,
    rátajúci s nutne dobrovoľným odmietaním spoločnosti spočívajúcej na „inicializácii násilia“,
    resp. s „prirodzenou“ vlastnosťou slobodného trhu čoby jej regulátora—
    podľa mňa sú tieto očakávania vo svojej podstate však neodôvodnené
    (=tu by som opäť poukázal na zvláštnosti „vynaliezavej“ karpatskej mentality).
    .
    Po tretie:
    čo sa týka problému zlatého štandardu:
    autor tu síce spomína manipuláciu s rýdzosťou mincí „primiešavaním“ iných kovov,
    nespomenul však problém ovplyvňovania hodnoty vzácnych kovov inými spôsobmi.
    …V 2. polovici 4tého storočia p.n.l. Alexander Macedónsky zlomil (takmer)monopol hodnoty aténskych mincí tým,
    že po tom, čo dobyl rozsiahle územia v Malej Ázii a na Strednom Východe
    dovliekol do Grécka v relatívne masívnom množstve ulúpené a čerstvo vyťažené zlato a striebro z novo dobytých území.
    …Rovnaký dôvod teda mohol v nemalej miere zapríčiniť i procesy uvedené v článku:
    Británia 19. storočia bola centralistickým koloniálnym gigantom,
    svetovým veľmocenským strediskom, kontrolujúcim ťažbu vzácnych nerastov na rozlohe štvrtiny súše sveta.
    USA druhej polovice 19. storočia a počiatku 20. storočia boli krajinou s čerstvo objavenými rozsiahlymi náleziskami zlata (Kalifornia, západný Klondike, Aljaška).
    .
    Vo všeobecnosti však článok obchádza ako obvykle fakt,
    že i kapitál JE vo svojej podstate mocenským nástrojom,
    slúžiacim okrem iného k nutnému obmedzeniu slobody pracovnej sily,
    a ako s takým s ním vždy bolo, je, i vždy bude narábané.

    Thumb up 1 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      september 07, 2015

      „Nepočíta s možnosťou špekulatívnej kumulácie kapitálu v rukách malého počtu osôb.“
      – v ANCAP spoločnosti , otvorenej globálnym trhom, je toto prakticky nereálne.
      A navyše – akonáhle by aj vznikol monopolista, a začal by zvyšovať ceny – tak by tým umožnil konkurencii konkurovať, a stratil by výhodu monopolistu. Monopolista nedokáže zneužívať svoj monopol, pokiaľ mu v tom nepomáha štátna moc.
      Ostatné tvoje omyly vysvetlovať nehodlám – na vyvrátenie 5-slovného omylu potrebujem 50 slov – a na to nemám čas ani chuť.

      Thumb up 4 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        september 07, 2015

        To je ta vyhoda etatistov v debatach. Im staci len vydristnut par slov, napr. ôa kto by staval cesty“ a vy musite vypisaovat elaboraty, pretoze ked odpoviete v rovnakom duchu – „sukromne spolocnosti“, tak oni zakontruju – „a to si ako predstavujes“.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        september 07, 2015

        Re.: „KtosiIný“:
        …“akonáhle by aj vznikol monopolista, a začal by zvyšovať ceny – tak by tým umožnil konkurencii konkurovať, a stratil by výhodu monopolistu. “
        .
        …ak by ovšem monopolista nekúpil nový subjekt na trhu alebo priamo,
        alebo ho nepoložil prostredníctvom kartelu s dodávateľmi, spracovateľmi, predajcami, majiteľmi infraštruktúry,
        alebo trebárs onými slávnymi voľnotržnými „poisťovňami“.
        .
        …Opäť len pripomínam, že Slovensko naozaj nie je Rakúsko.

        Thumb up 2 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          september 23, 2015

          to je najvacsi drist ze „slovensko nie je rakusko“, no nie je, ale nebyt statu tak rozdiely v ponikatelskej sfere a celkovo k pracovnym navykom a pohladu na svet su celosvetovo minimalne ( ak ludia ziju modernym sposobom – t.j. neobrabaju si svoje policko niekde v prdeli alebo, nepasu losy v laponsku..). prostredie ma najvacsi vplyv na cloveka a nie genetika (min. co sa tyka psychiky) – vid vyskum co bol opisany v Zeitgeist moving forward (bez ohladu na tvorcov zeitgeistu ale tie data z toho vyskumu su jasne

          Thumb up 0 Thumb down 0

          Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*