Pôvodne som mal v pláne napísať iba krátky komentár o ekonomických blogoch, ktoré „stoja za to“, lenže jeden zaujímavý článok si určite zaslúži aj našu okamžitú pozornosť. Ale pekne poporiadku. Ak máte radi chladnú logiku bez sentimentu, orientujete sa v ekonómii a ovládate angličtinu, tak si určite nájdite čas aspoň raz týždenne na návštevu týchto stránok:
- www.marginalrevolution.com (Tyler Cowen a Alex Tabbarok)
- www.econlib.org (Bryan Caplan, David Henderson, Arnold Kling a Russ Roberts)
- www.themoneyillusion.com (Scott Sumner)
Na nadšených „Rakúšanov“ pôsobí síce osoba Bryana Caplana asi ako trepotajúci sa kus červenej handry na býka (a nechápem prečo), ale odporúčam prekonať predsudky. 😉 Práve Caplan umiestnil pred štyrmi dňami na Econlib Econlog viac ako zaujímavý článok týkajúci sa chudoby (originál tu: Poverty and Behavior, kurzívou bleskový nepresný preklad):
Zoberme si tvrdenie:
Nemôžeme viniť X za chudobu, pretože chudoba samotná je dôvodom, prečo sa X vyhnúť.Toto tvrdenie perfektne sedí, ak si za X dosadíme „nezamestnanosť“. Ak ste chudobný, potrebujete peniaze a mať zamestnanie je dobrým spôsobom, ako peniaze získať. Lenže rovnako tak má logiku dosadiť si za X čokoľvek z nasledovných:
- alkoholizmus: Alkohol vás stojí peniaze a negatívne ovplyvňuje vašu schopnosť získať prácu.
- závislosť na drogách: Podobné ako alkoholizmus, ale ešte nákladnejšie a zároveň môže viesť ku konfliktu so zákonom + nákladné odvykanie.
- rodič samoživiteľ: Výchova dieťaťa stojí veľa námahy a peňazí. Jedna chudobná osoba má len málokedy dosť zdrojov na to, aby komfortne poskytla svojim deťom takúto kombináciu vynaloženej námahy a finančných prostriedkov.
- nechránený sex: Môže viesť k predošlému bodu.
- vyhadzov zo strednej školy: Tí, čo školu nedokončia, majú výrazne nižšie príjmy ako absolventi. Deti z bohatých rodín nie sú tak závislé na prípadnom vyhadzove. Deti z chudobných rodín si to nemôžu dovoliť.
- byť slobodný: Ak žijete vo dvojici s partnerom alebo partnerkou, tak vďaka tomu ušetríte veľkú časť finančných prostriedkov, ktoré by ste duplicitne museli vydávať na chod domácnosti. Pre bohatého by tieto ušetrené prostriedky nemuseli mať takú váhu, ale pre chudobného sa jedná o nemalú časť jeho rozpočtu.
- zločiny, z ktorých nie je finančný prospech: Jazda v opitosti a barové potýčky sa finančne nevyplácajú. Iba zvyšujú vaše liečebné a prípadne právne náklady. Bohatí si tieto náklady môžu dovoliť. Chudobní nie.
A ako upozorňuje Charles Murray, prakticky všetky tieto druhy chovania sú obzvlášť prevládajúce medzi chudobnými. Nespochybniteľné je, že „Byť chudobným je dôvodom k šetreniu, k tvrdej práci a k väčšej sebakontrole.“ Takže sociálne vedy by mali hľadať a sledovať faktory, ktoré spôsobujú oboje: chudobu a nezodpovedné chovanie. Aké to sú? Nízke IQ, nesvedomitosť, nedostatočná trpezlivosť a čistá iracionalita.
Nie je toto iba „obviňovaním obete“? Nie, je to niečo oveľa radikálnejšie: jedná sa spochybnenie predpokladaného postavenia chudobných ako „obetí“.
Čo k tomu dodať? Áno, existujú výnimky a toto tvrdenie môžeme brať aj ako prílišnú generalizáciu. Lenže rovnako je pravdou aj to, že obrovská časť skutočne chudobných sa chová tak, ako je uvedené vyššie, teda akoby sa z chudoby dostať ani nechceli. Kruté, neúprosné a logické – nič pre holubých šachistov.
5,574 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Ten Caplan musi byt blazon. U nas je to castokrat presne naopak. Alkoholizmus – opity syn bohateho Hryca – je po nom. Drogy – preco ich potom hlcu bohati manici u nas? Napriklad Sulik. Nechraneny sex – o tom by vedel vela rozpravat Boris Kollar, zase bohaty manik. Caplan bude celkom zjavne ktosi, kto je odtrhnuty od zivota a mudruje.
Jozef, ale to, co pises nie je v rozpore s tym, co pise Caplan.
Opity syn – neviem ci bol bohaty on ci jeho otec je bohaty – fail
Sulik – kym nezbohatol drogy nebral (neviem ci teraz berie) – fail
B.Kollar – kym nebol bohaty daval si pozor – fail
Jozef, clanok je o tom ze ak si chudobny a robis tie veci, chudobny aj ostanes. Tebou uvedeny ludia nezbohatli koli tomu co posisujes, ale su stale bohaty napriek tomu co popisujes, a to je podstatny rozdiel.
Vzhľadom na to, že zo súčasne všeobecne uznávaných výsledkov rozsiahlych evolučne psychologických a kognitívne psychologických výskumov vyplýva, že zhruba 80% psychických, mentálnych, kognitívnych a sociálnych vlastností máme vrodených a 20% je možné pripísať prostrediu (napríklad výchove), neostáva iné ako súhlasiť s obsahom článku.
Toto (20 na 80) mi akosi nesedí. Ak sa dobre pamätám na psychológii nám vraveli, že 90% je prostredie a 10% sú gény. Môžeš uviesť odkaz na nejaký výskum, ktorý toto úplne otočil?
To nie je otázka jedného výskumu, ale celého povojnového vývoja v biológii a psychológii. Naša psychológia je žiaľ stále v zajatí behaviorizmu. Bližšie som to rozobral tu: http://www.daimonion.sk/aem/content/od-%C4%8Dloveka-k-sapientovi
Po vojne nastal pod vplyvom kognitívnych výskumov a výskumov jednovaječných dvojičiek výrazný posun ku genetickému determinizmu. Napríklad v knihe Matta Ridleyho sa uvádzajú výsledky testov kognitívnych a mntálnych vlastností podľa príbuznosti:
○○○
1. Rovnaká osoba testovaná 2x — korelácia 87%
2. Jednovaječné dvojičky vychovávané oddelene — korelácia 86%
3. Jednovaječné dvojičky vychovávané oddelene — korelácia 75%
4. Dvojvaječné dvojičky vychovávané spoločne — korelácia 55%
5. Biologickí súrodenci — korelácia 47%
6. Rodičia a deti žijúci spoločne — korelácia 40%
7.Rodičia a deti žijúci oddelene — korelácia 31%
8. Adoptované deti žijúce spoločne — korelácia 0%
9. Nepríbuzní ľudia žijúci oddelene — korelácia 0%
○○○
Vec je samozrejme zložitejšia a sám si myslím, že Matt Ridley vo svojej knihe všeličo zjednodušuje. Napríklad ním spomínaný výskum by naznačoval, že určité veci sú doslova dedičné, čo určite nebude pravda. Vrodené neznamená dedičné. Je obrovské množstvo parciálnych výskumov, skúmajúcich jednotlivé psycho-kognitívne vlastnosti človeka ukazujúcich na vrodenosť týchto vlastností. V odbormej verejnosti sa v priebehu druhej polovice 20. stor. posúvala hranica vrodenosti od 60% ku dnešným 80%.
Oprava:
2. Jednovaječné dvojičky vychovávané spoločne — korelácia 86%
Nemôžem súhlasiť. Podľa môjho názoru je za chudobou v prvom rade NEVZDELANOSŤ.
Pri tom nejde o „absolvovanie štúdia“ a papier o ukončení nejakej školy.
Ale o poznanie sveta , javov a prírodných zákonitostí a s tým súvisiacich PRIORÍT.
Príkladom sú voliči a to ako volia od roku 1989 na Slovensku.
Odborári presadzujú zvyšovanie minimálnej mzdy a ochranu pracovníkov.
Ale najviac by pomohlo ak by bolo
1. Viac pracovných príležitostí
2. Fungujúci súdny systém , ktorý by nedovolil „nevyplatiť“ mzdu.
O týchto dvoch bodoch málo hovoria nielen politici a odborári, ale hlavne VOLIČI.
Otázkou zostáva KTO má vzdelávať ľudí a dávať im informácie ?
Lebo politikom a aj šéfom odborov akoby vyhovovali „neinformovaní a nevzdelaní“ občania.
Dovolím si pochybovať o správnom použití slova „nevzdelanosť“. Pretože absenciu „poznania sveta, javov a prírodných zákonitostí a s tým súvisiacich priorít“ by som skôr nazval hlúposťou. A tá je často sprevádzaná iracionálnym a nezodpovedným konaním. Vzdelanie, nech je akokoľvek kvalitné, totiž často naráža na limity (inteligenčné, charakterové…) akceptora.
A teda, ak pripustíme túto zámenu pojmov, Z jánovho nesúhlasu s autorom sa veľmi ľahko môže stať súhlas.
Želám všetkým čitateľom pekný a úspešný deň.
Pochybovať je zmysluplné ak za pochybnosťou nasleduje „iná možnosť“ – iné riešenie.
Presne je to „povedané“, že z nesúhlasu sa môže stať súhlas. Lebo všetky „príčiny“ chudoby popísané autorom príspevku sa môžu „javiť“ aj ako výsledok nevzdelanosti, nedostatku informácií a nedostatočného určenia priorít .
Poznanie súvislostí je pre niekoho dar a pre iného zbytočná záťaž.
Prečo by ľudia mali mať záujem poznať „súvislosti“ diskutovať o nich a hľadať riešenia?
Táto otázka stále ostáva.
Ved o tom je ten clanok. To prave mozu byt tie predpokladane faktory, ktore „za to mozu“.
Nielen akoby vyhovovali, ale skutočne vyhovujú. Nevzdelaná (resp. v tomto prípade hlúpa) masa sa dá ľahko manipulovať, a to politici a odbory presne chcú.
uz som sem napisal prispevok, ale nepreslo to. tak znova. na tuto temu odporucam si precitat nieco od autorov ako napoleon hill, dale carnegie, john c. bogle… caplan je strasne mimo.
odporucani autori pisali o strachu, o roznych druhoch strachu, o tom, ako by sme sa mali spravat k druhym ludom, o tom, ze protiklady sa pritahuju je holy nezmysel, ze pravdou je pravy opak, cize rovnake sa pritahuje. tento web je toho tiez dokazom.
uvediem par prikladov, bill gates nedokoncil harvard, henry ford ledva spravil zakladnu skolu, edison chodil do skoly za cely svoj zivot tri mesiace.
hemingway bol denne ozraty ako prasa, ale pisal ako maly boh. dnes spevaci droguju a tiez nepatria medzi najchudobnejsich, bez drog by mozno nezaspievali, alebo nezlozili ani prkno na zachodovej mise. charlie sheen mal viac zien ako bolo epizod serialu dva a pol chlapa, george cloney jak by dal.
a aj pletiek so zakonom maju neurekom.
Kristian, nemozem si odpustit rypnutie, ale nie nahodou vynimka potvrdzuje pravidlo? 🙂 V zasade s tebou suhlasim, ze uvedene cinnosti nevylucuju bohatstvo 🙂 , ale mozno je to tak, ze ich talent je taky velky, ze su bohaty aj napriek tomu, ze konaju tak ako konaju. Alebo vo svojom okoli stratavas viac bohatych ktori toto robia ako chudobnych ktori konaju tie iste veci?
Karol, pokojne. ja znasam dobre aj kritiku, ucim sa z nej. ucim sa aj z opacneho nazoru ako je ten moj, pomaha minimalne doplnat mozaiku z coho potom lahsie dokazem pre seba vytvorit ucelenejsi obraz.
na tom dokonceni skoly sa nic asi menit neda. nedavno som cital knihu od josha kaufmana (the personal MBA) kde uvadzal priklad o tom, ako ucitelia nutia precitat 200 studentov jednu knihu, miesto toho, aby kazdy jeden student precital 1 knihu a spolu by ich precitali 200. dospelo by sa tym k tomu, ze by nastala obrovska akumulacia vedomosti v uvedenom kolektive a k zosilneniu vnimania, poznania o danej teme. snazil sa dalej povedat hlavne to, aby ludia neminali 150 000 – 200 000 usd na nieco, co sa da naucit aj takmer zadarmo, nech sa nezadlzuju a nech radsej preferuju samostudium a samovzdelavanie.
pri alkohole a drogach to je uz ine. je narocnejsie posudit, ci dotycny zacal pit alebo nieco brat pred tym ako zbohatol a znicoho nic ho osvietilo, ze po jednom pohariku mu napadaju rozne myslienky, ktore nie je zle hodit na papier, alebo drogy a chlast su len dosledkom ich zbohatnutia. no je velmi bezne, ze ak tomu prepadnu, tak bez toho dalej nedokazu fungovat. takze podla mojho skromneho nazoru sme znova pri tej prvej skupine. zle potom koncia bohati, ktori nevedia kedy je dost! (jedna z knih spominaneho johna c. boglea – zakladatel firmy vanguard).
a aby som odpovedal na tvoju otazku. stretavam aj bohatych aj chudobnych, uspesnych aj neuspesnych. ja som niekde uprostred. s chudobnymi sa delim o to co mam a je mi luto, ze niektorym nemozem dat viac, dane a inflacia (oboma dotujeme tych bohatych, zvacsa bezcharakternych, nemoralnych zlodejov) mi v tom brania, vsak to poznas 🙂
no a bohati mi obcas zavidia, teda ak to co hovoria myslia uprimne. zavidia mi to, co maval einstein napisane vo svojej pracovni:
„nie vsetko co je mozne spocitat, sa pocita, a nie vsetko, co sa pocita, je mozne spocitat.“
vacsina ludi dnes vnima postavenie ostatnych ludi len na zaklade penazi, materialnych hodnot, slavy a moci, ktorymi oplyvaju. ale ovela stastnejsimi mozu byt aj ti, o ktorych hovoril stary indian svojho casu:
Redaktor New York Times sa pýta indiánskeho náčelníka Dva tesáky: „Máte 90 rokov, celý ten čas pozorujete belochov – aké úspechy dosiahli a aké škody napáchali? Keď to všetko zvážite, kde podľa vás urobili chybu?“ „Keď bieli muži prísť, Indiáni byť vládcami zeme. Žiadne dane, žiadne dlhy. Bizónov veľa, bobrov veľa, voda čistá… Ženy urobiť všetku prácu. Šaman liečiť zadarmo. Muži celý deň loviť a chytať ryby. Večer spievať, tancovať, fajčiť, celú noc kefovať.“ Potom sa náčelník trpko pousmial: „Biely muž dosť kretén, keď si myslieť, že takýto systém sa dať zlepšiť.“
😀
Ja to skusim este raz, napr:
Nemozeme vinit alhokolizmus za chudobu, pretoze chudoba je dovodom preco sa alkoholu vyhnut
– pretoze vsetky tieto veci (a mnohe dalsie) su relativne nakladne a ak si chudobny, mal by si viac planovat, premyslat a setrit… zatialco pre bohateho je taky chlast a drogy relativna dostupna luxusna zabava, tak chudobneho stoji obrovsku cast rozpoctu a teda chudobny by si mal setsakramentsky rozmysliet, ci si vecer sprijemni flasou vodky alebo nie – pre bohatsieho ta flasa vodky nie je tak financne nakladna ako pre chudobneho
Alebo inak – ak sa chudobny dopusta tychto druhov chovania su pre neho (pri predpoklade, ze sa z chudoby chce dostat) naprosto iracionalne (v zmysle nerozumneho chovanie-neveduce k cielu). A teda by sme nemali skumat vztah nezamestnanosti, chlastu, drog, apod. a chudoby, ale mali by sme sa skor sustredit na faktory, ktore su spolocnym menovateloch tychto iracionalit (v tom zmysle ako som opisal vyssie) a chudoby.
Bez sentimentu by sme mohli napisat: tito ludia maju vlastnosti, ktore posobia to, ze su a budu vzdy patrit medzi chudobnych (samozrejme budu existovat vynimky, takze by to malo byt formulovane ako vyrazna zvysena pravdepodobnost, ze tomu tak bude)
– o tomto podla mna ten Caplanov clanok je a „nieco na tom bude“
– o tom je aj prolink u cistej iracionality, pod ktorym sa skryva paper Behavioral Economics and Perverse Effects of the Welfare State
Ja by som ešte dodala, že spoločnou vlastnosťou veľa chudobných ľudí je preferovanie krátkodobých úžitkov pred dlhodobými cieľmi. Súvisí to s menšou mierou sebadisciplíny. V dlhodobom horizonte sme predsa všetci mŕtvi. O spotrebiteľskom chovaní takýchto ľudí by sa dali písať elaboráty, preferencia spotreby pred investíciami apod.
Vzdelanosť je určite dôležitý faktor, ale stretávam sa podozrivo často s ľudmi, ktorí absolvovali fyziku na stredoškolskej úrovni a veria, že sa dá živiť pránou, ľudí s ekonomickým vzdelaním čo veria, že zbohatnú v Amway. Mladú budúcu právničku, ktorá má pocit, že za komunistov bolo lepšie. Akoby napriek danému úsiliu a množstvu času zostali školou nepoškvrnený.
Ja by som ešte dodal, že spoločnou vlastnosťou veľa bohatych ľudí je nebotycna hlupost a nadutost.
…pokracovanie dialogu Caplan/Dickens tu (a stoji to za to)
http://econlog.econlib.org/archives/2012/07/bill_dickens_on_1.html