„Právo na čokoľvek“ alebo, ak chcete, pozitívne práva

Negatívne alebo pozitívne práva?

Právo býva(va)lo obvykle vymedzené iba negatívne. To jednoducho neznamená nič iného než požiadavok na absenciu určitého protispoločenského konania, pričom v kontexte prirodzených práv je postačujúca absencia iniciácie násilia. Takže „právo na niečo“ by malo znamenať, že ma nikto násilím, alebo pod hrozbou násilia, nesmie o toto „niečo“ pripraviť. Pri uplatňovaní takto definovaného práva nedochádza ku žiadnym vnútorným konfliktom, či už ohľadne chápania konkrétneho práva alebo medzi rôznymi „právami“. Do tejto kategórie spadajú právo na život, slobodu, majetok a podobne.

Medzi týmto ponímaním práva a modernými pozitívnymi právami (a to hlavne v oblastiach patriacich do kolónky s nálepkou „sociálne – ekonomické práva“) je však priepastný rozdiel. V prvom rade si musíme posvietiť už na samotný pojem „právo“ v tomto slovnom spojení. Stali sme sa svedkom toho, ako sa z práva – ako absencie určitého (protispoločenského) konania – stáva právo-nárok. A právo-nárok na spomínané „niečo“ vyžaduje nutnosť určiť niekoho, kto nám naše práva-nároky poskytne. Je treba určiť niekoho, kto bude mať povinnosť voči vlastníkom práva-nároku na „niečo“. Lenže v tomto momente sa toto vymedzenie práva na „niečo“ môže dostávať do konfliktu s právom na iné „niečo“, rovnako ako môže byť v konflikte s iným negatívne vymedzeným právom. Sem môžeme zaradiť napríklad právo na bezplatné vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť, na dôstojné životné minimum, atď.

Relatívna alebo absolútna platnosť práv?

Má zmysel uznanie práva s relatívnou platnosťou? Vezmime si napríklad právo na slobodu zhromažďovania. Podľa neho má každý človek právo združovať sa k obrane svojich záujmov. Otázkou je však kde?

Predpokladajme, že skupina občanov si praje demonštrovať za isté opatrenie. K tomuto účelu používa ulicu. Polícia, na druhú stranu, rozohnala zhromaždenie z toho dôvodu, že bráni doprave. Ide o to, že neexistuje žiadny nearbitrárny spôsob riešenia tohoto konfliktu, pretože štát vlastní ulice. Štátne vlastníctvo, ako sme videli, nevyhnutne plodí neriešiteľné konflikty. Skupina občanov môže totiž na jednej strane argumentovať, že sú daňovými poplatníkmi, a preto majú nárok na využívanie ulíc na svoje zhromaždenie, zatiaľ čo polícia na druhej strane správne tvrdí, že doprava bola narušená. Neexistuje žiadny racionálny spôsob riešenia tohoto konfliktu, pretože neexistuje skutočné vlastníctvo hodnotného zdroja – ulice.
~ Murray N. Rothbard

Právo na slobodu zhromažďovania teda neplatí absolútne, ale relatívne. Môžeme sa slobodne zhromažďovať, ale nesmie dôjsť k obmedzeniu práv iných. Kde je však táto hranica? Ak sa demonštrácie zúčastnia všetci ľudia nachádzajúci sa v daný čas na danom území, tak asi nedôjde k obmedzeniu práv ostatných. Čo však robiť v prípade, že jedna skupina demonštráciou bráni inej skupine vo využívaní verejného majetku – ulice? Môžeme spočítať členov jednej a druhej skupiny a podľa toho určiť, k akému účelu bude v tomto momente slúžiť ulica? Máme však počítať aj ľudí, ktorí sú obmedzovaní demonštráciou nepriamo? Existuje spôsob, ktorým by sme mohli ohodnotiť veľkosť obmedzenia nedemonštrantov v prípade konania demonštrácie a porovnať ho s prípadným obmedzením demonštrantov pri násilnom rozohnaní demonštrácie? Na túto otázku nemôžeme dať absolútne platnú odpoveď. Ako je možné, že existujú nepopierateľné práva, ktoré sú si navzájom v konflikte?

Najkrikľavejším príkladom konfliktu rôznych práv je konflikt socialne-ekonomických práv a majetkových práv. Rozpory a dôsledky týchto rozporov už pred viac ako 150 rokmi boli stručne a zrozumiteľne popísané takto:

M. de Lamartine mi jedného dňa napísal: „Vaša doktrína je iba polovicou môjho programu; zastavil ste sa pri slobode; ja pokračujem k bratstvu.“ Ja som mu odpovedal: “Druhá polovica Vášho programu zničí polovicu prvú.“ A taktiež, je pre mňa prakticky nemožné oddeliť slovo „bratstvo“ od slova „dobrovoľne“. Je pre mňa prakticky nemožné ponímať bratstvo ako právne vymáhateľné, bez toho aby sloboda nebola právne zničená a spravodlivosť zašliapaná do zeme.
~ Fréderic Bastiat

Kritika súčasného konceptu ľudských práv

Práve na nekonzistentnom zmiešaní negatívnych práv s pozitívnymi právami je postavená aj kritika Všeobecnej deklarácie ľudských práv od F. A. von Hayeka v diele Právo, zákonodarstvo a sloboda. Hayek vysvetľuje, že práva-nároky nemajú zmysel, dokiaľ nie sú vymedzené voči jednoznačne určenej osobe alebo organizácii, ktorá na seba tieto povinnosti dobrovoľne vzala.

Nikdo nemá právo na konkrétní stav věci, ledaže by bylo něčí povinností ho zajistit. Nemáme žádné právo na to, aby náš dom nevyhořel, ani právo na to, aby naše výrobky nebo služby našly kupce, ani na to, aby se nám konkrétních výrobků nebo služeb dostalo. … Nemá smysl hovořit o právu na nějaký stav, který nemá nikdo povinnost, a snad ani moc přivodit, a stejně nesmyslné je hovořit o právu ve smyslu nároku vůči spontánnímu řádu, jakým je společnost.“
~ Friedrich August von Hayek

Konštatuje, že súčasný stav vzájomne si odporujúcich, či relatívnych práv, je neprijateľný a na svedomí ho má práve organizácia, ktorá mala pôsobiť na uznanie prirodzených práv. Touto organizáciou je OSN a jeden z ich najvýznamnejších dokumentov: Všeobecná deklarácia ľudských práv. Dôvod nie je ťažké nájsť a je uvedený priamo v dokumentoch organizácie. Deklarácia sa totiž pokúsila spojiť nespojiteľné. „Dokázala spojiť“ prirodzené práva založené na liberálnych základoch s ekonomicko-sociálnymi právami v marxistickom pojatí. Takže súčasne „platí“ nedotknuteľnosť súkromného majetku, ktorá sa podľa autorov Deklarácie „doplňuje“ s povinnosťou uspokojiť niekomu jeho nároky na konkrétne pôžitky. Papier znesie skutočne všetko.

Jeden príklad „univerzálnej platnosti“ ľudských práv… Článok 24 hovorí, že „Každý má právo na odpočinok a na zotavenie, zvlášť aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku.“ Myslím, že na tomto mieste bude najlepšie Hayekovu reakciu citovať:

Představa „univerzálního práva“, které zajišťuje rolníkovi, Eskymákovi a podle všeho i sněžnému muži „pravidelnou placenou dovolenou“, ukazuje absurditu celé věci.
~ Friedrich August von Hayek

Takýchto komických momentov vo Všeobecnej deklarácií ľudských práv nájdeme viac. Bohužiaľ, na ich humornosti uberá fakt, že sú súčasťou aj našej legislatívy.

Existujú len dve možnosti

Buď sa vzdáme práva na slobodné rozhodovanie a tým pádom nebudeme niesť žiadnu zodpovednosť. Každý sa stane človekom-strojom bez možnosti voľby, ktorému budú iní ľudia-stroje, k tomu účelu určení, poskytovať plnenie jeho práv-nárokov. A rovnako tak to bude činiť on voči tým, pre ktorých bol on sám určený ako človek-stroj. To všetko bude riadiť a nad tým všetkým bude dohliadať všemocná a za všetko zodpovedná sila (otázkou je aká a komu zodpovedná), ktorú by sme mohli po Orwellovom vzore nazvať napríklad Veľký brat. A tento Veľký brat môže mať podobu osvieteného absolutistu, diktátora, monarchu, stavovského parlamentu, či demokraticky zvolenej vlády.

Alebo budeme chápať a uznávať práva v ich pôvodnej forme. Budeme sa sami rozhodovať a podľa toho konať. Budeme na vlastné náklady presviedčať ostatných o tom, čo si myslíme, že je správne a budeme niesť pozitívne i negatívne následky za svoje pochybenia.


Update 14.7.: Práve pred chvíľou som sa dostal do prekérnej situácie. Moje dve malé dcéry Bára a Zuzana ukončili odpočinok po obede a prišli za mnou, že vraj „čo majú robiť?“ Povedal som im, že každá sa môže hrať, ako bude chcieť, a že im nebudem nič zakazovať. Bára sa teda rozhodla, že si bude maľovať a šla. Zuzana sa však rozhodla, že sa bude hrať na obchod, lenže k tomu potrebuje predsa aj Báru a mňa. Ja som mal iné plány a Bára nechcela prestať maľovať. A už bol oheň na streche. Naštvala sa na nás, pretože „mladšia môže a ja nie!“ A rozčúlenej Zuzane nebolo možné vysvetliť, že to nie je to isté. Ja predpokladám, že moje dieťa z toho vyrastie a pochopí rozdiel. Rozdiel medzi:

  • môžem sa hrať, ako chcem a nikto mi nič nezakáže (právo), a
  • ak sa budem chcieť hrať, tak sa niekto musí hrať so mnou (nárok).

5,127 celkovo návštev, 1 návštev dnes

pošli na vybrali.sme.sk

12 odpovedí

  1. Avatar
    júl 13, 2012

    Zmena významu slova „právo“ na „nárok“ je základná koncepcia moderného sociálneho štátu. Socialisti dokázali svojim marketingom presvedčiť veľkú väčšinu spoločnosti, že sa dá žiť na úkor niekoho iného. Tento zámer sa im doposiať podarilo realizovať vďaka tomu, že pomocou finančného systému dokázali uspokojiť nároky voličov na úkor budúcnosti.
    .
    Perpetum mobile neexistuje, každý na úkor niekoho iného žiť nemôže. A tak sa postupne rozotvárajú nožnice príjmových, majetkových a spoločenských výhod medzi triedou, ktorá má väčšie možnosť cucať zo štátneho cecku a ostatnými.

    Thumb up 9 Thumb down 6

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 14, 2012

      Socializmus uz dvadsat rokov neexistuje, si nejako mimo obraz.

      Thumb up 5 Thumb down 9

      Odpovedať

  2. Avatar
    júl 13, 2012

    Priznam sa, ze som ani netusil, ze vo Vseobecnej Deklaracii Ludskych Prav je zmienka o platenej dovolenke. Ale najzaujimavejsie je, ze vacsine ludi doteraz nedoslo, ze nic take ako platena dovolenka vlastne ani neexistuje, kedze o to viac , co dostaneme pocas dovolenky a statnych sviatkov, o to menej dostaneme pocas toho, ako sme v praci.

    Thumb up 7 Thumb down 4

    Odpovedať

  3. Avatar
    júl 14, 2012

    No zda sa ze Hayekovi radil v otazkach lodskych prav jeho kamos Pinochet, ale o tom potom. Zosmiesnovat v deklaracii to co je vo vsetkych nabozenstvach , zakaz prace v nedelu ci v sobotu alebo piatok moze len ingorant. V tomto je pretavena skusenost ludstva, ze nie len pracou je clovek zivi. Boli aj pomatenci , ktori to chceli menit napr. jakobini, s desatdnovym pracovnym tyzdnom, ale aj ti od toho upustili, lebo este aj hoviadka bozie sa burili. A rolnici mali v podstate dovolenku v zime, ked neboli polne prace. Tak vo cem toci a Eskimaka asi pan Hayek asi ani nevidel, ked tak mudruje. Eskymaci mali lovnu sezonu a ked ta skoncila bola taka zima , ze museli cucat v jurte aby nezmrzli, mali teda taku celozavodnu dovolenku ako maju velke firmy. A este k tym rolnikom, kedze v Anglicku rolnici sedeli v zime za pecou a tucneli, tak sa to nelubilo anglickym fabrikantim, lebo nemal v duchu Hayekovskej koncepcii slobody, kto slobodne hrdlacit za par supov v ich manufakturach. Tak dali hlavy dokopy a schvalili zakon , ktori rolnikom podu zhabal. A tak sa potom mohli trhovo podla Hayeka slobodne rozhodnut, bud skapat od hladu , byt poveseny za kradez chleba alebo sa slobodne trhovo Hayekovsky uzavriet dohodu s fabrikantom a hrdlacit 14-16 hodin v manufakture. Aj tom je deklaracia ludskych prav. A preto panu Hayekovi obdobne ako cinskym komunistom-kapitalistom nevonala a nevona.

    Thumb up 4 Thumb down 9

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 14, 2012

      Tak to je red herring jak z ucebnice 🙁
      co ma to, co pises spolocne s tym clankom? Ja som sa snazil povedat ze „pozitivne prava“ nie su doplnenim a rozsirenim „negativnych prav“, ale stoja viac ci menej skor proti sebe. Zaroven som sa snazil ukazat, ze pravo a narok su 2 odlisne veci a ak uz sa bavime o naroku, tak na druhej strane musi byt urceny NIEKTO voci komu sa narokuje. Tot vse

      Thumb up 5 Thumb down 5

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 15, 2012

        No mozes povedat proti comu ide pravo na odpocinok? Alebo ti chybaju Leninove subotniky ?

        Thumb up 1 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 15, 2012

          vsak nikto nikomu odpocivat nebrani
          …teda ak sa zmluvne nezaviazal inak!

          A nesmies zabudat na ludi, ktori su za urcitych okolnosti ochotni makat x hodin v tahu a x hodin v tyzdni – lebo sa im to vyplati
          …no a ak je to pravo, tak predsa sa ho mozu aj vzdat no nie?

          A od Lenina mi fakt nic nechyba a chybat nebude. A

          Julo, ja sa skor spytam naopak – ako to vidis ty?

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

  4. Avatar
    júl 14, 2012

    Si tych dvoch panov mylis. Koncepcia slobody v ktorej sa prijimajunzakony o zhabani majetku ludom je od Marxa, nie Hayeka.

    Thumb up 2 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 14, 2012

      Marx nehovori o majetkoch ale o vyrobnych prostriedkov. A Hayekova koncepcia je o rovnakej vyjednavacej pozicii zamestnanca a zamestnavatela, ale ako to v praxi funguje je tento davny priklad z Anglicka.

      Thumb up 1 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 14, 2012

        Co viem, tak o rovnaku vyjednavaciu poziciu zamestnanca a zamestnavatela sa Hayek nikdy neopieral (ani implicitne)

        Thumb up 2 Thumb down 3

        Odpovedať

  5. Avatar
    január 10, 2014

    Zaujimavy clanok, nevedel som ze Hayek sa venoval pravu. Ale co to znamena „budeme chápať a uznávať práva v ich pôvodnej forme“?

    Resp. co navrhuje autor ako alternativu?

    Thumb up 0 Thumb down 0

    Odpovedať

    • Avatar
      január 13, 2014

      Autor uz vyrazom prirodzene naraba ovela opatrnejsie. Rovnako tak si uz nemyslim, ze optimalnym riesenim „na vsetko“ su majetkove prava.

      Thumb up 0 Thumb down 0

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*