Menej štátu

Vážim si úspešných ľudí, ktorí dosiahli svoj úspech legálnou a hlavne poctivou cestou. Takýto človek je podľa všetkého aj Peter Breiner, svetoznámy skladateľ, dirigent, klavirista a publicista, ktorý sa nedávno rozhodol komentovať široké spektrum udalostí verejného života. Bohužiaľ veľmi nešťastne. Na posledný jeho komentár, uvedený v denníku SME a na jeho Facebookovom profile, som sa rozhodol reagovať.

Peter Breiner o zbraniach:

„Skvelým príkladom je prebiehajúca absurdná debata o právach na vlastnenie zbraní v USA. Takmer neuplynie deň, aby sa nevynoril šialenec, ktorý legálne vlastneným arzenálom začne strieľať po nič netušiacich spoluobčanoch. Štatistiky a logika sú v tomto prípade dosť neúprosné a jednoduché – menej zbraní rovná sa menší počet mŕtvol.“

Až taká absurdná debata to nie je, keďže američania si svoju nezávislosť vybojovali pomocou zbrane, čo aj horlivo každý rok oslavujú. Preto je aj v ich ústave zakotvená individuálna ochrana a sloboda vo vlastníctve zbraní. Tvrdenie, že neuplynie deň, aby sa nevynoril šialenec s legálne vlastneným arzenálom, je značne zavádzajúce.

Ak sa pozrieme na fakty, tak zistíme, že za posledných 10 rokov bolo v USA spáchaných 20 masových vrážd. Do týchto masových vrážd sa počítajú aj vraždy, ktoré mali 3 obete na životoch. Čo mnohí okrem toho prehliadajú, je fakt, že v USA žije viac než 300 miliónov ľudí. V takomto množstve ľudí je prirodzené, že sa v ňom vyskytnú aj psychopati a masoví vrahovia. Tí sa rovnako vyskytujú aj v Európe, no na Európu sa nehladí ako na jeden celok a preto ani takéto štatistiky nikoho netrápia.

Ak šialenec James Holmes zabije v kine 12 ľudí, okamžite sa to prepiera vo všetkých svetových médiách a vie o tom aj malé dieťa na Slovensku. Na druhej strane, koľko Američanov, ale aj Španielov, Talianov, Francúzov by dnes vedelo, že kto je Ľubomír Harman – masový vrah z Devínskej Novej Vsi, ktorý v auguste 2010 zabil 7 ľudí, následne aj seba a 17 ľudí zranil?

Na tvrdenie, že menej zbraní rovná sa menej mŕtvol, by pán Breiner len veľmi ťažko hľadal nespochybniteľný dôkaz. Existujú krajiny, kde je vysoká kriminalita a aj vysoká miera vlastníctva strelných zbraní, no rovnako existujú krajiny, kde je vysoký počet zbraní a veľmi nízka kriminalita. Je to ako povedať, že počet lyžičiek vo vašej kuchyni ovplyvňuje vašu telesnú hmotnosť. V tomto prípade korelácia určite neexistuje.

Toho, kto tvrdí, že menej zbraní = menej vrážd, je najlepšie konfrontovať s faktami:

Na mape farebne zobrazená miera vlastníctva legálnej držby strelných zbraní v jednotlivých štátoch USA. Čím je farba v štáte tmavšia, tým je miera vlastníctva zbraní v danom štáte vyššia a naopak. Najvyššia miera je v štáte Wyoming, najnižšia v District of Columbia. Vyšrafované štáty znamenajú umiestnenie štátu v TOP 10ke počtu vrážd, spôsobených strelnou zbraňou. Na základe tejto mapy jasne vidno, že neexistuje žiadna korelácia medzi počtom zbraní a počtom vrážd so strelnou zbraňou.

Nasledujúca mapa ukazuje výskyt masových vrážd v USA:

Na mape zobrazený výskyt masových vrážd za posledných 30 rokov v USA. Rovnako nevidno žiadnu koreláciu. Možno ak by sme túto mapu detailne porovnali s predchádzajúcou, tak by sme zistili, že najmenší počet masových vrážd majú práve štáty s najväčšou mierou vlastníctva zbraní.

Zdroje:
Počet zbraní na sto obyvateľov vo svete
Počet vrážd spôsobených strelnými zbraňami
Štatistika kriminality so zbraňou v USA
Viac vrážd spôsobených kladivom ako strelnou zbraňou
Geografia držby zbraní v jednotlivých štátoch USA

Peter Breiner pokračuje o slobode:

„Sloboda je totiž aj pre hlupákov, ktorých je, bohužiaľ, vysoké percento. Vznešená idea hovorí, že sloboda má byť neobmedzená a pre každého, ale nehovorí nič o zodpovednosti, ktorú hlupáci nemajú a bezuzdným užívaním slobody ohrozujú svoje okolie, často smrteľne. Najvyššiu autoritu – zdravý rozum – pre jeho akútny nedostatok musí zastúpiť nejaká iná inštitúcia. Keďže nám voľný trh zatiaľ nič lepšie nevytvoril, musí to byť štát. Nedokonalý, byrokratický, často tiež hlúpy, neslobodný a obmedzujúci.“

Ťažko k tomuto hľadať nejaké fakty pre vecnú argumentáciu, no žiada sa mi na to zareagovať. Tu má Peter Breiner asi problém s porozumením toho, o čom sloboda je. Sloboda je jednoznačne aj o zodpovednosti, no nie je to žiadna inštitúcia, ktorá by na niečo dohliadala alebo niečo kontrolovala. Sloboda je stav. Štát je násilie.

Ak Breiner tvrdí, že sloboda je nebezpečná, lebo po svete pobehujú šialenci a nezodpovední blbci, čo môže byť potom nebezpečnejšie, ako dať tým istým blbcom a šialencom neobmedzenú moc ovládať, obmedzovať, okrádať a zastrašovať bežných ľudí, prostredníctvom monopolného štátu? Dúfam, že pán Breiner nespochybňuje fakt, že štát takisto pozostáva len z ľudí a žiadnych bohov, superhrdinov, čarovných víl, jednorožcov alebo Santa Clausov?

Že nám voľný trh nezabezpečil ochranu? Znovu má Peter Breiner problém pochopiť, že práve štát je ten, ktorý má monopol na poskytovanie bezpečnosti. Štát si vyberá dane pomocou hrozby hrubej sily, na financovanie bezpečnostných zložiek a nanucuje ich jeho obyvateľom. Žiadny voľný trh v tejto oblasti neexistuje, pán Breiner!

Peter Breiner o zabitých deťoch a semaforoch:

„Skúste si však predstaviť, že vaše dieťa práve zastrelil nejaký hlupák, ktorý zobral arzenál inému hlupákovi, ktorý si myslel, že ak bude mať doma zbrojnicu, bude slobodnejší. Vaše dieťa je mŕtve. Leží v pitevni na stole. To isté, ktoré včera došlo zo školy a tešilo sa na Vianoce. Nie, naozaj, predstavte si to. Je mŕtve a mŕtve aj zostane. Zabila ho voľne dostupná, slobodná, ale veľmi smrteľná zbraň. Nezdá sa vám zrazu myšlienka prísnejšej kontroly o niečo prístupnejšia?
Ústava zaručuje aj slobodu pohybu a napriek tomu existujú semafory a dopravné predpisy, ktoré ju výrazne obmedzujú. Nehovoriac o tom, že auto si musíte zaregistrovať a poistiť a na oprávnenie šoférovať potrebujete urobiť test a nechať si vyšetriť aspoň zrak, ale na poloautomatickú zbraň, ktorá za sekundu vystrelí tridsaťkrát nie.“

S tým dieťaťom je to hra na city, bez akýchkoľvek faktov. No rovnako by som mohol reagovať a opýtať sa Breinera, že ak by jeho manželku samú v dome prepadol zločinec so zbraňou v ruke, čo by asi chcela v tom momente mať po ruke – zbraň na svoju obranu, alebo telefón s číslom na políciu?

Semafory obmedzujú slobodu? Peter Breiner si snáď robí srandu! Každému je snáď jasné, že semafory a dopravné predpisy sú tvorené za účelom bezpečnej a plynulej premávky na cestách a nie na obmedzovanie slobody! Rovnaký argument by sa dal potom použiť na čokoľvek, čo mi pri jazde autom stojí v ceste, napr. aj babka, ktorá práve prechádza cez prechod pre chodcov.

Poloautomatická zbraň vystrelí 30x za sekundu? Poloautomatická zbraň je taká, ktorá vystrelí maximálne jeden krát, potom treba opätovne stlačiť spúšť. Navyše 30 rán za sekundu nedá ani bežná plnoautomatická zbraň. Typická americká M16, ktorú používa americká armáda, dá vo full auto režime niečo okolo 12-16 rán za sekundu. Škoda, že si Peter Breiner neoveril ani tieto základné fakty o zbraniach, keď sa už pustil do obsiahleho komentovania.

Zdroje:
M16

Peter Breiner o New Yorku a posprejovanom vagóne metra:

„Veľké množstvo usmrtení sa stane len preto, že zbraň je poruke. Nedostatok príležitostí znižuje počet zločinov – v New Yorku kriminalita výrazne poklesla, odkedy starosta Rudi Giuliani prikázal prísne trestať každý priestupok, zaskliť každé okno a premaľovať každú noc každý posprejovaný vagón metra. Kúpiť tu zbraň je takmer nemožné, a počet vrážd klesol z 2200 na 400. V pondelok pred mesiacom bol prvý deň v histórii New Yorku, počas ktorého sa nestal ani jediný násilný čin.“

Veľké množstvo usmrtení sa stane len preto, že zbraň je poruke? Keď chce niekto niekoho zabiť, hľadá si na to najvhodnejší nástroj, ktorý má po ruke. Najskôr je však vždy úmysel zabiť, až potom hľadanie nástroja a potom vykonanie vraždy. Opačne to byť nemôže. Logicky teda ak odstránime jeden typ zbrane, neodstránime úmysel dotyčného zabíjať a už vôbec nie snahu chytiť najbližšiu zbraň, ktorú bude mať po ruke. Kľudne to môže byť aj nožík, kus povrazu alebo čokoľvek iné.

Peter Breiner akosi zabudol uviesť, či sa pri jeho štatistike jedná o vraždy so strelnými zbraňami, alebo o vraždy všeobecne. Rovnako ani to, o aké obdobie sa jedná. Ak ide o vývoj za posledných 20 rokov, nemusí to byť vôbec ovplyvnené reštrikciami v držbe zbraní. Podľa štatistiky ktorú mám k dispozícii, sa len počet vrážd za posledných 20 rokov v New Yorku postupne znižoval. Ešte v roku 1993 to bolo 2’420 vrážd ročne, v roku 1997 už len 1’093 vrážd a posledná štatistika z roku 2011 ukazuje 773 vrážd. Mimochodom, hovoríme stále o štáte s 19,5 miliónmi obyvateľov. Na Slovensku, v krajine s 5,5 miliónmi obyvateľov, sa počet vrážd pohybuje približne na úrovni 100-150/rok.

To čo je ale zaujímavejšie, je pohľad na celkové Spojené štáty a porovnanie reštrikcií v držbe zbraní, s počtom vrážd so zbraňami v jednotlivých štátoch:

V grafike zobrazené v bodoch úroveň reštrikcií v držbe zbraní (čím väčši bod, tým väčšie reštrikcie) a počet vrážd, podľa farby daného štátu (čím tmavšie vyfarbený štát, tým väčší počet vrážd). Ako vidno aj z tohto pohľadu, neexistuje žiadna korelácia medzi mierou reštrikcie a počtom vrážd so zbraňou.

V štáte Georgia existuje jedno mestečko s názvom Kennesaw, ktoré má od roku 1982 v zákone zakotvenú povinnosť pre obyvateľov vlastniť v domácnosti aspoň jednu zbraň s nábojmi. Výnimku majú postihnutí ľudia alebo všetci, ktorí nie sú schopní bezpečného vlastnenia strelnej zbrane. Podľa logiky Petra Breinera by malo byť toto mesto asi vražednou krvilačnou baštou, kde sa susedia každý deň strieľajú, len preto, že všetci majú po ruke strelnú zbraň. Našťastie opak je pravdou. Od roku 1982 po rok 2009 došlo v Kennesaw len k jednej jedinej vražde. V roku 2010 boli jedným mužom zastrelení traja ľudia, no paradoxne v „gun free zone“, teda zóne, kde je zákaz používať strelnú zbraň, zóne v školských objektoch a 1000 stôp od každého školského objektu, ako prikazuje zákon.

Treba spomenúť aj zvyšok sveta. Napr. Švajčiarsko má jednu z najnižšej úrovne kriminality na svete, napriek tomu, že v krajine len so 6 miliónmi obyvateľmi sa nachádza v domácnostiach až 2 milióny zbraní, vrátane 600 tisíc plnoautomatických zbraní a 500 tisíc krátkych strelných zbraní. Tu by som na rozdiel od horlivých zástancov zbrojenia tiež nehľadal priamu koreláciu.

Zaujímavý je aj pohľad na Kaliforniu, kde ľudia z obavy pred odzbrojovaním začali nakupovať zbrane a od roku 2002, keď sa predaj strelných zbraní pohyboval na úrovni 350’000 ks, vzrástol predaj už na 600’000 v roku 2011 a v roku 2012 to už bolo dokonca 817’000, čo predstavuje medziročný nárast o 36%! Išla kriminalita nahor? Práveže naopak. Od roku 2002 sa návštevy nemocníc s úrazmi po strelných zbraniach znížili o 28%. Usmrtenia strelnými zbraňami išli nadol o 15%.

Zdroje:
Prečo má Švajčiarsko najnižšiu mieru kriminality
Kennesaw, mesto, kde je povinnosť vlastniť zbraň
Povinnosť držby zbrane v Kennesaw – štatistiky
Kennesaw – mesto s najnižšou kriminalitou
Počet vrážd vs. reštrikcie v jednotlivých štátoch USA
Predaj zbraní v Kalifornii a pokles kriminality

Peter Breiner pokračuje typickým argumentom masakry z Fort Hood:

„Argument o ozbrojenej ochrane jednotlivca pred prípadným ozbrojeným útočníkom je tiež chabý. Vojenský psychiater Nidal Malik Hasan zavraždil s požehnaním svojho imáma 13 ľudí a ďalších 32 zranil. To všetko vo Fort Hood, v štáte Texas – v najväčšej vojenskej základni na svete, kde určite nebol nedostatok zbraní.“

Nedostatok zbraní tam určite nebol, no podstatný fakt, ktorý Breiner prehliada alebo zámerne zamlčuje je, že vojaci na základni na základe vnútornej politiky nemali povolenie zbrane nosiť pri sebe.

Zdroj:
Fort hood shooting

„Montreal v Kanade, Tasmánia v Austrálii, Dunblane v Škótsku… ..sprísnili sa zbrojné zákony a o masových strieľačkách odvtedy akosi nepočuť.“

Mestá a štát, ktoré Breiner spomína, majú jednu vec spoločnú – raz v histórii sa tam udiala masová vražda.  Montreal 1989, Tasmánia 1996 a Dunblane rovnako 1996. Výsledkom bolo, že sa tam zaviedli prísnejšie zákony, resp. zákaz držby zbraní. Nejde teda o mestá a štát, ktoré by boli hniezdom masových vrážd, no jednoducho na základe jednej šokujúcej udalosti došlo k zavedeniu prísnejších zákonov. Tvrdiť na základe takejto vedomosti, že „štatistika ukazuje pozitívny vývoj“, môže byť síce pravdivé, no prinajmenšom nekorektné a nič nehovoriace.

Samotný austrálsky úrad kriminalistiky priznáva v roku 2002 – päť rokov po zavedení zákazu zbraní, že neexistuje žiadny súvis medzi reguláciou zbraní a násilnými trestnými činmi vykonanými so zbraňou. V skutočnosti, percento vrážd spôsobených strelnou zbraňou bolo v roku 2006 najvyššie v histórii (16,3%).

Zdroj:
Ovplyvňuje zákaz zbraní kriminalitu? Opýtajte sa Austrálčanov a Britov

Peter Breiner o „neregulovanom finančnom trhu“:

„Ak má akákoľvek ekonomická teória fungovať, musí sa odvíjať od faktu, že sme zlí a hlúpi a ak je čo len minimálna možnosť kradnúť, tak kradneme. My, čo sme vyrástli v komunizme, sme mali zažité, že každá zmienka o zlých bankároch a kapitalistoch bola komunistická propaganda. Samozrejme, bola. Ale len čo nie je finančný trh regulovaný a kontrolovaný, okamžite začnú klamstvá, sprenevery a krádeže v megarozmeroch.“

Sme teda zlí, hlúpi a pri najmenšej príležitosti kradneme. Tlačí sa mi na jazyk povedať, aby Peter Breiner hovoril o sebe… no radšej teda k tomu finančnému trhu. Finančný trh je jedným z najregulovanejších odvetví na trhu. O voľnom trhu nemôže byť ani reč. Ani u nás a ani v USA. Dávam k dispozícii pánovi Breinerovi link na zákon o bankách, kde nájde 100 strán plných všakovakých regulácií. Takisto si môže prečítať aj niečo o funkcii centrálnej banky, ktorú asi zatiaľ považuje za súčasť voľného trhu.

Zdroj:
Zákon o bankách

„Veľmi rád by som sa správal trhovo vo vzťahu k bankám, ale nejako to nejde. Je to paranoja, keď si myslím, že to majú pekne dohodnuté, robia to rovnako a možnosť výberu je ilúzia.“

Majú to teda pekne dohodnuté, len čo je pravda – hlavne s politikmi, ktorí ich ochraňujú a súčasne masívne dotujú z našich daní. V súčasnej dobe, kde existujú obrovské zlodejské schémy, ktoré presúvajú kapitál z rúk strednej vrstvy do rúk zazobaných bankárov, je hovoriť o voľnom trhu prejav absolútnej zaslepenosti. Banky a štát sú v jednej posteli! Ten štát, ktorému by Peter Breiner najradšej odovzdal všetky zbrane, ešte viac daní a moci.

Peter Breiner o potrebe platiť vyššie dane:

Nie som ekonóm, viem akurát čítať, takže  som sa dozvedel, že prerozdeľovanie majetku sa spomína už aj v Chamurapiho zákonníku spred takmer 4-tisíc rokov, nie je to vynález moderných socialistov. A ak si porovnám stav svojho konta s kontom Warrena Buffeta či niekoľkými ďalšími miliardármi, viem si predstaviť, že asi vedia o ekonomike viacej ako ja alebo všetci diskutéri na internete. Možno nám niečo chcú naznačiť, ak stále drdlú o vyšších daniach pre bohatých.

Je pravda, že Warren Buffett vyhlásil, že bohatí by mali platiť viac daní, no čo takéto vyhlásenie dokopy znamená? Len prázdne reči. Ak si Warren Buffett alebo ktokoľvek iný myslí, že by mal platiť vyššie dane, prečo potom jednoducho nevypíše šek pre americké ministerstvo financií? Môže tak spraviť jednoducho a celkom vážne, s predmetom „Gifts to the United States“, na adresu U.S. Department of the Treasury so sídlom v Hyattsville. Warren Buffett tak doteraz nespravil. Prečo? Na toto nech si skúsi Peter Breiner odpovedať sám…

Zdroj:
Ak chce Warren Buffet platiť vyššie dane, prečo jednoducho neplatí viac?
Hádajte, kto je stíhaný za neplatenie daní

44,374 celkovo návštev, 8 návštev dnes