V červenom rohu ringu stojí neomylná, vždy pravdivé apriórne tvrdenie a v modrom rohu premenlivá a neistá empirická skúsenosť. Vidíte to takto? Vážne?!
Poniektorí ekonómovia a priaznivci hlásiaci sa k odkazu rakúskej ekonomickej školy sa upínajú k apriórnym vedomostiam. Tento druh vedomosti alebo znalosti považujú za nadradený aposteriórnym poznatkom – teda tým, ktoré by sme mohli označiť za empirické alebo založené na skúsenosti.
Áno, apriórne tvrdenie bude vždy správne a platné. Ale nadradené empirickej skúsenosti? Alebo, že by takéto poznanie bolo dostatočné? To v žiadnom prípade!
V realite si s tým obvykle nevystačíme. Tvrdenie, že zvýšenie ceny spôsobí pokles dopytovaného množstva, a teda napríklad zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí, že submarginálni pracovníci prídu o prácu je určite dôležité (nehľadiac na to, že sa nejedná o nejaký špecificky „rakúsky“ pohľad – toto je štandartná ekonomická znalosť). Tento syntetický apriórny výrok má však obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Nedokáže odpovedať na to, koľko, kedy, kde, za akých ďalších podmienok.
Takýto výrok platí iba izolovane od akýchkoľvek ďalších vplyvov, teda za inak nezmenených okolností (známe ceteris paribus zaklínadlo). To je v dynamickom systéme, kde subjekty činia rozhodnutia v podmienkach neurčitosti trochu málo. A kedy k tomu dôjde? S apriori istotou môžeme konštatovať len toľko, že by sa tak malo stať najneskôr v asymptóte – teda, za určite za nekonečne dlho (aj to platí stále iba pod ceteris paribus zaklínadlom).
Aby som nebol zle pochopený, to tvrdenie je pravdivé i relevantné, ale vzhľadom k jeho obmedzujúcim podmienkam je jeho vypovedacia schopnosť predsalen trochu malá. V realite sú javy zelenšie ako v apriórnej teórii.
O muchách a muškách empírie sa dá hovoriť dlho a farbisto. Faktom je, že už samotné dáta zaťažujú rôzne skreslenia (alebo ak chcete šumy alebo biasy), že sa s nimi môže pracovať nie príliš vedecky, že platnosť výsledkov výskumu sa vzťahuje k danému času, miestu, inštitucionálnemu usporiadnaiu, atď.
Rovnako tak však môžeme pošťuchnúť aj apriórnu deduktívnu znalosť. Okrem už spomínaného aj za to, že nedokáže „rozsúdiť“, ktorý z protichodných javov prevládne. Že dáva iba kvalitatívne súdy a nie kvantitatívne – jednoducho dokáže iba povedať, že keď sa v stave „nula“ stane X, tak jav (zákonitosť) A bude tlačiť na pokles, javy B, C a D budú tlačiť na vzostup. V stave „jedna“ budeme teda ??? – už ani vyššie, či nižšie nie je schopná rozsúdiť.
V realite okolie začarovať v nehybnosti nedokažeme. To, že výrobca zvýši cenu nemusí vôbec viesť k poklesu predaného množstva. Stále tu máme zmenu ceny substitútov, komplementov alebo zmenu príjmu. Rovnako tak sa môžu jednoducho zmeniť preferencie zákazníkov. To počul snáď každý, kto sa na nejakú tú ekonomickú VŠ dostal a vydržal tam aspoň semester. To o tom semestri je samozrejme nadnesené, pretože v našich končinách sa ukončuje VŠ z takmer akejkoľvek sociálnej vedy z vlastnej vôle alebo tragickým a náhlým úmrtím študenta – čoho som sám samozrejme dôkazom. … žijem.
Opusťme kalné vody ekonomickej teórie. Kedy je samotné apriori nedostatočné? Takmer vždy. Teda, takmer vždy, keď odchádzame z našeho bytu, tak sa mladšia dcéra vyberie napred. Zmizne z dohľadu, zbehne zo schodov až k poštovým schránkam a tam sa schová za dvere. Počká si až prídeme a urobí na nás „baf!“. Niekedy tam musí čakať aj celú minútu. Od momentu, keď mi zmizne zo zorného poľa po moment, keď vybafne, fakticky neviem, kde je. A priori sa za tú minútu može nachádzať kdekoľvek, kam sa štvorročné dieťa dokáže presunúť za šesťdesiat sekúnd. Na základe skúsenosti som však schopný so slušnou istotou predpovedať, že je schovaná za dverami. Áno, možno sa práve dnes rozhodne schovať na druhej strane, možno sa rozhodne ísť o poschodie nižšie k pivniciam, možno… Ale ak sa budem setsakramentsky ponáhľať, tak ju budem hľadať za tými dverami.
Veľmi zjednodušene. Ako arabský šejk nemusím vedieť skoro nič o futbale, ale ak budem chcieť pekný pohár do zbierky, tak si na lavičku ako trénera angažujem Mourinha. Prečo? Jednoducho preto, že zbiera trofeje ako na bežiacom páse.
Jednoducho apriori a aposteriori stoja v reálnom svete svorne vedľa seba. Ak sa chceme niečo o tom skutočnom svete dozvedieť, tak si musíme vziať niečo čo ich pri konfliktoch rozsúdi alebo skôr spojí. Priateľom na telefóne by mohol byť napríklad pán Bayes.
10,550 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Tak ja som naštastie na ekonomickej škole nestrávil ani deň, a preto viem, že to apriórne tvrdenie, ktoré sa tu uvádza ako príklad, neplatí. 🙂
Zvýšenie ceny nespôsobí pokles dopytovaného množstva. Z môjho pohľadu profesionálne deformovaného kockáča je to úplne jasné. Slovami rešpektovanej profesorky Gedeónovej, dôkaz je systémom „kuknem a vidím“.
.
Ako ďalší príklad úplne jasne nepravdivého tvrdenia, ktorého obhajobu nedokážem pochopiť, je článok, ktorý bol publikovaný na tomto serveri:
https://www.menejstatu.sk/menova-expanzia-euro-a-spoluzitie-narodov/
Dôkaz „kuknem a vidím“ som napísal do diskusie.
.
Ako kockáč som si myslel, že tomu, o čom sa ekonómovia bavia musím rozumieť, však je to o logike o číslach. Postupne som zistil, že okrem logiky a počtov z MFF existuje úplne iná logika a úplne iné počty. Ktorým porozumieť nemám šancu. Moji učitelia si svoju prácu odviedli príliš dôkladne 🙂
Ten dramatický rozdiel dvoch svetov logiky ma irituje a priťahuje zároveň. Preto prosím o odpustenie, že do diskusie možno napíšem viac písmen, ako má článok.
.
Mám konkrétnu otázku na autora:
.
Tvrdenie 1: Zvýšenie ceny spôsobí pokles dopytovaného množstva
Tvrdenie 2: Moja dcéra je schovaná za dverami
.
Z môjho pohľadu sú tieto dve tvrdenia triviálne nepravdivé. Dôkaz „kuknem, vidím“, resp. ak by ma niekto tlačil do formálneho dôkazu, tak dôkaz sporom. Je úplne evidentné, že dcéra môže stáť aj inde. A je úplne evidentné, že existujú ľudia, ktorí si zakladajú práve na tom, že si kupujú veci práve preto, že sú drahé.
.
Tomáš: aký rozdiel vidíš u tých dvoch tvrdení? Prečo jedno nazývaš apriori a druhé ako skúsenosť? Skutočne veríš v pravdivosť prvého tvrdenia?
.
(Z matematického hľadiska je tvrdenie nepravdivé, ak existuje jeden jediný príklad, pre ktorý pravdivé nie je. Stačí nájsť jeden z miliárd prípadov a matematická logika je neúprosná: tvrdenie je nepravdivé.)
Zase straw man… Autor v článku presne napísal, že Tvrdenie 1 platí len za istých podmienok. Nesúhlasne si dokázal, že s autorom súhlasíš.
A aj Tvrdenie 2 si si vymyslel sám. Autor uvádza, že na základe skúseností, existuje vysoká pravdepodobnosť, že dcéra je za dverami. Presne popísal aj to, že Tvrdenie 2 sa môže mýliť.
A kde je potom ten rozdiel, o ktorom je ten článok? Keď obidve tvrdenia sú rovnako empirické. Kde je ten rozdiel medzi apriori a aposteriori? Kde je ten rozdiel medzi induktívnym a deduktívnym? Keď z môjho pohľadu sú obe tvrdenia rovnakého druhu?
.
Z môjho pohľadu je to naopak: článok popisuje akože rozdiely, ktoré ale reálne neexistujú. Ja som sa len snažil dopátrať toho, aké sú tie rozdiely medzi tými dvoma prístupmi. Mne totiž tie prístupy prídu identické.
Tvrdenie 1 neplatí ani „za istých podmienok“. Nedokážeš definovať tie podmienky inak, než úplne umelo v umelom, neexistujúcom svete. To tvrdenie je proste nepravdivé. Je empirické. Úplne rovnako, ako je empiricky správne predpokladať, že dcéra sa schová za dverami.
Ono sa dá napísať aj explicitne, aké sú tie podmienky, za ktorých platí Tvrdenie 1:
platí za podmienky, že sa subjekty na trhu správajú podľa mojich predstáv. Vy tomu hovoríte, že za predpokladu, že sa subjekty správajú „racionálne“. T.j. podľa vášho videnia sveta.
.
Čo je ale z môjho kockatého poľadu ekvivalentné tvrdeniu:
Tvrdenie 1 platí za predpokladu platnosti Tvrdenia 1.
.
Tvrdenie 1 je napravdivé, za akýchkoľvek okolností. S výnimkou okolnosti, že ho za pravdivé označíme z definície.
Sorry, ale toto nie je pripad na dokazovanie cez vyrokovu logiku.
Hlavne mi ide o tvrdenie 1.
Za tym tvrdenim su iste predpoklady o dokonalej konkurencii. Ano, dokonala konkurencia v reali neexistuje, ale je to uzitocna konstrukcia, akou je napriklad aj hmotny bod.
Takisto vyrok netvrdi, ze kazdy jeden clovek bude daneho produktu kupovat menej.
Ak najdes jedneho, u ktoreho to plati naopak, neznamena to, ze vyrok neplati, pretoze vyrok nic takeho netvrdi.
To je ako keby si povedal, ze si raz videl vodu pri brehu krutit sa, preto cast z nej isla „do kopca“ a preto a preto nie je pravda, ze rieky tecu zhora dole…
A priori vs. empiria v ekonomii neriesim, pretoze to rozhodnut neviem.
V bode jedna ale vstupuje do hry aj dokonaly monopol. Ale vazne narusa tento bod ina rakuska teoria a to ta o tom, ze peniaze nie su neutralne. To z uvedeneho prikladu mozeme rozviest tak, ze dopyt nemusi klesnut ak stupnu ceny, ale zaroven klesne dopyt po inom statku, alebo sluzbe na trhu a tam dojde aj k poklesu ceny nasledne. Ludia niekde budu setrit, aby mali prostriedky na to co chcu kupit a to aj napriek tomu, ze ceny tohto statku ci sluzby stupli.
No a tu nastupuju empirici. Ak sa najde jeden priklad v historii ludstva, ktory popiera, alebo je v rozpore s apriori teoriou tak tato definitivne straca platnost.
Mne pride, ze takyto dvojlogicky svet je špecialitou Austrians a defacto misesovskej ekonómie – tam som ten článocek aj smeroval. Kantovsky svet delenia logických sudov – aspon tak to vnimam ja – a v súčasnej dobe snad prekonané spory indukcia vs. dedukcia.
Nie, ja ten tvrdý rozpor vidím medzi logikou z MFF a main stream ekonomickou teóriou. Inak škoda, že si mi neodpovedal na otázku 🙁
.
Uviedol si do protikladu dve tvrdenia, ktoré obe sú empirické. Obe úplne jasne nepravdivé. Obe veľmi podobne postavené na skúsenosti. Kde je ten rozpor? Kde vidíš to apriori? No, čo už. Proste ja to asi nemám možnosť pochopiť. Žijem v inom svete.
Rakúšaci sa ohanaju apriori. Podla mna som popísal apriori tak ako ho austrians vnímajú a chápu. Moze sa to brat tak, ze to ziadne apriori nie je? Asi ano, ale do toho sa nepustam (v tom pripade je apriórna asi iba čistá matika – nehadam sa, neprotestujem, neriešim to).
Mne slo len o t o, ze rakúšaci sa tym radi ohanaju – to o minimálnej mzde napr., oni tomu hovoria apriori a oni hovoria, ze naco data, ved mame toto vseobecne platne tvrdenie. O tom to cele je a ty sa so mnou hádas vlastne o tom, nie ze nemam pravdu, ale ze som mal ist este dalej 🙂 no problem
Nate Silver – data, data, data a ked to s nimi vies, davas dobre predpovede
Keď už je Tibor na mňa alergický, veľmi si cením, že si mi odpovedal k veci, nie len obvinením, ale vysvetlením. Ja sa totiž skutočne úprimne snažím pochopiť o čom ten spor je. Viem, že je to z mojej strany problematické preto, že ja celkom zámerne teórie „rakúšanov“ (ani iných) neštudujem. A preto sa moje reakcie môžu zdať hlúpe.
.
Na príklade tej nezamestnanosti Ti môžem ukázať, ako uvažujem ja. Snažím sa zísť dole až ku faktom, resp. tvrdeniam, na ktoré nepotrebujem štatistické dáta, pretože štatistikám, presnejšie ich používaniu neverím.
.
Ak zavediem minimálnu mzdu, môžu nastať dva prípady:
.
1. neexistoval nikto (zamestnanec), kto by bol ochotný pracovať za menej, ako za sumu, ktorú som určil za minimálnu mzdu.
V tomto prípade som urobil úplne zbytočné opatrenie, ktoré zjavne nebolo zadarmo (prijatie zákona, kontrola, vynucovanie). Z môjho pohľadu to bolo teda zlé opatrenie.
.
2. existovali ľudia, ktorí boli ochotní pracovať za menej, ako je mnou určená minimálna mzda. Týmto ľuďom som obmedzil ich slobodu. Nemôžu realizovať transakciu, ktorú by bez obmedzenia realizovať mohli.
.
Mňa v prípade 2. vôbec nezaujíma, či títo ľudia stratili prácu, alebo naopak získali väčší príjem. Pretože toto skutočne neviem zistiť. Úplne presne tak to neviem zistiť, či zníženie počtu nezamestnaných znamená, že si tí ľudia našli prácu, alebo naopak stratili záujem si ju hľadať
http://pospisil.blog.sme.sk/c/315595/Vrtakova-dumka-nad-statistikou-nezamestnanosti.html
.
Suma sumárum: zavedenie minimálnej mzdy v lepšom prípade bude znamenať len náklady na jeho zavedenie a kontrolu. Pretože ja proste uznávam, že vplyv toho opatrenia neviem zmerať.
.
Nuž ale, ťažko sa mi bude argumentovať voči mega štatistickému aparátu, ktorý ma bude presviedčať, že to zmerať vie. Tu môžem argumetovať len reíálnym príkladom. Exemplárnym rozporom medzi tým, ako sa reálne prezentujú štatistiky (ne)zamestnanosti vs. čo všetko (okrem oficiálnej interpretácie) môžu znamenať.
Vidíš, ja som si myslel, že si na niektorých autorov a priori alergický ty. Ono to tak totiž vyzerá, s takými potom nesúhlasne súhlasíš. Ako mám reagovať, keď v našich názoroch nie je spor (resp. ja ho nevidím)?
V prípade č.2: Ako budeš oponovať, ak ti socialista povie, že zvýšenie minimálnej mzdy rozšírila slobodu tým, ktorí ju poberajú? Že tí chudáci vlastne nemajú na výber a sú vykorisťovaní?
Polemiky o slobode sú (podľa mňa) slabé. Ľudia sú totiž zjavne ochotní nejakú svoju slobodu obetovať pre „vyššie ciele“.
Dobrá poznámka. To, čo sa nazýva makroekonómia, by sa podľa mňa malo správne nazývať politická ekonómia. Však aj jednotlivé časti sa nazývajú napríklad monetárna Politika, Politika zamestnanosti …
.
Takže ja socialistovi nebudem oponovať. Proste máme rôzny politický (ideologický) názor.
.
Ako je veľmi pekne uvedené tu:
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/stouchanim-vzad/
“ naše problémy více regulace nevyřeší. Ne proto, že je regulace z nějakého morálního důvodu vadná nebo podle nějaké ekonomické teorie nežádoucí, nebo se protiví nějakému božstvu. Prostě proto, že nemáme nejmenší tušení, jak regulace systém ovlivní. „
Ja si na druhú stranu myslím, že na mnoho vecí existuje pomerne jasná ekonomická odpoveď – a priori a/alebo empiricky. Tváriť sa, že sme hluchí a slepí, lebo „schválne nechceme študovať rôzne ekonomické teórie“, mi nepríde vhodné. Študovať ich a následne kritizovať mi príde vhodnejšie.
No a tvrdiť, že nemáme „nejmenší tušení, jak regulace systém ovlivní“, je prehnané. Povedzme, že pri vysvetľovaní hospodárskych cyklov nemáme najmenšie tušenie (skôr by som povedal, že všeličo tušíme, ale presne nevieme nič), ale pri množstve iných ekonomických problémoch toho vieme predpovedať celkom dosť.
Regulacia je prirodzenou sucastou ludskeho jednania ako aj zivota. Lenze mnoho ludi mnoho veci ani niektore jednania za regulaciu ani nepovazuju aj ked nou je. Uvediem priklad. Je ti v tricku zima, tak si das sveter. Doslo k regulacii. Je ti teplo, das sveter dole. Znova doslo k regulacii.
A čo sa týka môjho „nesúhlasu“ s týmto konkrétnym Tomášovým článkom. Ja by som to nenazval nesúhlas, ale polemika. Konkrétne polemika nad tvrdením:
.
“ Mne slo len o t o, ze rakúšaci sa tym radi ohanaju – to o minimálnej mzde napr., oni tomu hovoria apriori a oni hovoria, ze naco data, ved mame toto vseobecne platne tvrdenie. “
.
Polemizujem s týmto Tomášovým tvrdením v tom, že možno práve toto jeho tvrdenie zaváňa „straw man“ argumentáciou. Čo keď je to tak, že proste z tých empirických tvrdení oni veria viac tomu svojmu. Čo keď je to tak, že sa na vec pozerajú „prizemnejšie“ z dôvodu, že štatistika je hlavne o interpretácii. Nie o matematike. Ja som uviedol aj konkrétne príklady rôznych interpretácií štatistík nezamestnanosti.
Čiže ja osobne nehovorím: netreba dáta. Ja tvrdím, že (konkréne u ne/zamestnanosti a inflácie/zmeny-cenovej-hladiny) neexistuje korektná definícia, interpretácia, výpočet …. daných štatistík tak, aby som si mohol dovoliť na ich základe niekomu zasahovať do života. Obmedzovať jeho práva.
.
Problém môjho tvrdenia je, že je oveľa ťažšie dokazovať, že niečo neexistuje. Opačná strana, inžinieri (pejoratívne, ako sa len dá) majú proti mne absolútny argument: čokoľvek spochybním, oni v svojom postupe akože „opravia“ a kolečko sa môže začať odznova. Akokoľvek chybnú reguláciu budú obhajovať s tým, že nebol cekom dokonalý model, že sa to upraví, že nebola dosť silná (regulácia).
.
Pričom podľa mňa je skutočnosť oveľa jednoduhšia: proste si len nechceme priznať, že nedokážeme zmerať vplyv regulácie.
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/stouchanim-vzad/
Apriori je „utek“ tvojej dceri len v prvom pripade, cize ked to urobi prvykrat, lebo len vtedy si to nemal moznost zazit, ked si ju nikdy predtym nevidel utekat, ked nevies ako rychlo uteka, ked nevies, ktore je jej oblubene miesto na schovavanie sa. A este aj vtedy to bude apriori len s odretymi usami, lebo tu vstupuju do hry tvoje skusenosti, pripadne sa mozu pridat manzelkine? a skusenosti starsej dceri 🙂
Mne sa to ťažko posudzujem, pretože tie inteleguánske spory medzi teoretikmi z duše neznášam. Z môjho pohľadu človeka, ktorý sa snaží od teórií držať kritický odstup je to takto:
.
Ekonomickú, resp. spoločenskú realitu a zákony nie je možné popísať formálnymi prostriedkami. Nie je možné urobiť skutočne vedecké závery, ktoré by boli použiteľné v dlhodobom horizonte (ako sú použiteľné závery napríklad fyzikálne).
.
Ja vidím dva prístupy:
.
„rakúsky“, ktorý ja chápem tak, že presadzuje názor, že sa na veci nič nezmení, ani keď do skúmania nasadíme brutálny matematický aparát, zložité modely, nobelove ceny a podobne. Že sa treba zmieriť s tým, že život je oveľa jednoduhší, resp. že stačí používať oveľa jednoduhšie a „bežnej“ logike bližie metódy a výsledok nebude horší (rakúšania budú tvrdiť, že bude lepší, samozrejme).
.
„mainstream“, ktorý formálne akože používa vedecké, či až matematické metódy. To je to, čo ma pomýlilo. Pri bližšom skúmaní som však prišiel k názoru, že predpoklady, ktoré sú nutné, aby sa dali zostavovať modely a „vedecky“ skúmať, sú také, že odporujú reálnemu svetu. Tie superzložité modely fungujú len krátku dobu, resp. nefungujú vôbec.
.
Ja teda rozdiel vidím medzi jednoduchým a zložitým prístupom. Medzi jednoduchým, ale „úprimným“ priznaním, že spoločnosť, ekonomika … sa nedá riadiť. A medzi zložitým, ktoré inžinierskym (pejoratívne použité) spôsobom bude chybné riešenia opravovať ich „inováciami“.
.
Mne sa páči tento opis problému:
http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/pavel-kohout-o-porouchanych-regulatorech/
S veľmi pekným záverom:
“ Skromnost se obtížně prodává. „
mam rad tie momenty, ked si precitam nieco, s cim bezvyhradne suhlasim, ked niekto naformuluje myslienky tak ako by som ich napisal aj ja ak by som mal viac talentu. tibor, dakujem
Možno len taká poznámka k „talentu“:
Ak som niečo na škole neznášal, tak to bola slovenčina a slohové úlohy špeciálne. Neskôr som chcel zlepšiť svoje argumentačné schopnosti a tak som si založil blog na sme. Neskôr sa mi ozval jeden človek z novín, či by som nechcel písať aj pre nich. Nič z toho nebolo, ale poslal mi takú krátku príručku (skôr poznámky), ako písať články. A tam bolo (okrem iného, užitočnejšieho) napísané, že častým písaním sa dá výrazne zlepšiť. Že častým písaním sa dá získať „talent“. Tiež tam bolo uvedené, že tá zmena príde z ničoho-nič. Skokovo. Proste zrazu zistíš, že píšeš oveľa lepšie, ako ešte pred mesiacom.
.
U mňa to zafungovalo. Ak chceš „talent“, dá sa získať. Snahou, tréningom a prácou.
realna ekonomika pozostava zo znalosti, skusenosti a z nahody. presnejšie pred neštastnou náhodou nikoho neochrania ani skusenosti ani znalosti a štastna nahoda velakrat zavaži viac ako znalosti a skusenosti.
Vo finale je to prevazne o nahode
Clanok si vsima pravdivu vec. Clanok si vsak nevsimol, ze nikto nikdy netvrdil, ze apriori vedomost poskytuje navod pre kazdodenny zivot, hladanie dcery, ci vyber trenera.
Rakuski ekonomovia podla mna takymto sposobom neprecunuju a priori poznatky… staci si stiahnut zatial najrozpracovanejsiu cast praxeologie od rothbarda http://mises.org/rothbard/mes.asp a dat si vyhladat slovicko tendency
There will always be a tendency on the market to establish one and only one price at any time for a good.
Ked sa ekonom vyjadruje k empiirckej skutocnosti hovori o tendenciach…
Ano, rakuska ekonomia je tautologicka, a mozno su pre vas jej vyroky analyticke, avsak pokial existuje mnozstvo ludi, ktori si myslia, ze mozu zvysovat minimalnu mzdu a tym nesposobia – tendencie – na rast nezamestnanosti, tak bude mat synteticke prvky a nie je dovod ju prirovnavat k 2+2=4 (a uz aj kvoli kvalite samotneho axiomu)
Ale su to zlozite filozoficke a metodologicke otazky a ja sa urcite necitim byt kompetentny obhajovat rakusku stranu, mozno sa ukazu kompetentnejsi…
Robo, ja si to nepotrebujem stiahnut, ja to mam v kniznici na policke. Mimochodom Rothbard nie je zasadnym zastancom tohoto pristupu – na apriori vedomosti zas tak nehra a myslim, ze ak sa posnazim, tak najdem niekde aj tu citaciu, kde tvrdi, ze to vnima inak ako Mises
Otazkou je, kde sa sformuluje ten INY mechanizmus, ktory ekonomiu (rakusku) vycleni zo sveta kde sa vyberaju treneri a hladaju dcery.
Podla hodnotenia clanku je tu nejak vela rakusakov asi 🙂 ja som dal palec hore..
Jasne, Rothbard bol aristotelovec-mengerovec, Mises skor kantovec a pokracuje v tom Hoppe. Ja tiez nie som a priori proti empirickej ekonomii, len by nemala odporovat a stavat na proto-ekonomii tj a pirori. Paci sa mi celkom pristup Barryho Smitha, ktory tu a priori trocha oslabuje. Kazdopadne delenie na teoreticky vyskum (praxeologia) a historicky vyskum (empiricka ekonomia) je podla mna ok a riesi komplexy kazdej zo stran.
Podla mna je tu a pirori na to, aby si vedel ci zvysenie mnozstva penazi, zvysilo cenovu hladinu alebo zvysenie cenovej hladiny zvysilo mnozstvo penazi, pricom dopyt sa nemeni… + dalsie netrivialne zavery ako znizenie urokovej miery, alebo pumpovanie penazi roznymi kanalmi do ekonomiky meni strukturu kapitalovych statkov; ekonomicka kalkulacia etc.
„Otazkou je, kde sa sformuluje ten INY mechanizmus, ktory ekonomiu (rakusku) vycleni zo sveta kde sa vyberaju treneri a hladaju dcery.“
Inak na tvoju otazku kde sa sformuje iny mechanizmus maju rakusania pekne odpovede, len to je naozaj uz trocha zlozitejsie a vyjadrovat sa k metodologii by malo byt dovolene az na dochodku 🙂 Samizda, ze friedman kedysi take nieco povedal….
Rakusky dualizmus v metodologii znamena, ze clovek dokaze prisudit fyzickemu pohybu okolo neho Dve priciny, kauzalny a teleologicky.
Kauzalne su prirodne vedy, kde funguje statistika a tvrdenia, ze nieco sa stane s takou a takou pravdepodobnostou maju zmysel /dovod je zasa na rozpisovanie – homogenne prvky, existuje statisticka mnozina, kde o prvkoch nevieme nic len to, ze su clenovia danej skupiny a nejaku vypozorovanu vlastnost celej skupiny/
Teleologicke su spolocenske vedy o ludskom konani, tu neexistuje homogenny prvok /neexistuje atom konania, ktory ostava konstantny/ konanie sa meni, a je vysledkom konajucej osoba, ktora ma schopnost – ucit sa -, tuto schopnost kamen nema. Z toho vyplyvaju zavery, ze neexistuju konstantne vztahy medzi konaniami a teda je statistika a pravdepodbnost v nevyhode. Co vsak prichadza na scenu je understanding, verstehen, rozumenie, rozpracovane od webera – misesa – az hoppeho. A toto rozumenie konaniu ludskym bytosti nahradza statisticke kvantitativne vedomosti v realnom empiirckom svete a dovoluje ti „rozumiet konaniu tvojej dcery“ a „rozumiet trenerom a vlastnikom teamov“. Pricom je nezmyselne tvrdit, ze tvoja dcera bude na 90% tam a tam, ty jej len rozumies, jej pohnutkam, snazeniu, preferenciam, vedomostiam, okolnostiam…
Taktiez ho vyuzivaju historici pri pridelovany relevantnosti roznym faktom, alebo aj podnikatelia pri predikovani dopytu – buduce ludske konanie. Toto rozumenie nesmie byt v rozpore s vysledkami prirodnych vied a praxeologie, atd atd…
Ale vravim, nie je to sranda a skoda, ze sa do debaty nezapoji nejaky pro-rakusak 🙂
No a podla mnohych to porozumenie, verštehen alebo nedajboze intuícia poskytuje horšie výsledky ako štatistika. Úspechy „nečislovych“expertov a hovoriacich hláv v TV su štatisticky horšie ako náhodný vyber (keby si radsej hazali korunou urobia lepsie, ale dokážu to zabalit do krásneho kauzálneho príbehu)
Ano cital som kahnemana, ale toto si myslim spravil celkom zlu implikaciu. A to uz len preto, ze experti a hlavy hovoriace z TV casto vo svojich analyzach ignoruju ekonomiu /praxeologiu/ a teda ich rozumenie nesplna vyssie spisane podmienky 🙂
No a hlavne tie hlavy v TV vacsinou pouzivaju prave rakuskou skolou kritizovane metody skumania spolocenskych javov, takze toto je strela mimo 🙂
J e ta teoria v praxi relevantná? Co z nej mozes vyťažiť? Su rakúšaci schopní lepsie predpovede? Kolko rakúskych investorov je vyhľadávaných a su v balíku?
Ked to teorie zakomponujes nejake to verstehen , tak to môžeš pouzivat ako magickú skrinku. Čokoľvek co sa vymyká označís za verstehen a vybavené. Tym nechcem povedat, ze „neznáme neznámo“ neexistuje, ale nemoze fungovat ako univerzálne vysvetlenie, na ktore ukážeme vzdy, ked sa veci vývinu inak. Teoria si nemoza zakladať na tom, ze plati v teórii, ale v realite sa to vyvinie inac – teoria pre teóriu je nanic .
Cele to moje blah blah bolo písané len preto, aby som poukázal na to, ze nejake apriory ma takisto podstatne muchy, a ze to nie je nejaky jedinečný a bezchybný model poznania, mimochodom len preto, ze je deduktívny – lebo napr. spomínaný Bayes dedukciu a indukciu spaja.
Lepsie predpovede….to je Friedmanove kriterium a nechapem preco by malo platit pre „dobru teoriu“. Dobra teoria je aj teoria, ktora ti povie, co nemozes robit 🙂 A to robi rakuska…
Jednoducho tvrdia, ze predikovat buducnost ludskeho konania je ulohou podnikatelov a ty si uz mozu zvolit aku chcu metodu, od vsetkych kvantitativnych az po hadzanie sipok…. Dolezite vsak je, ze oni budu mat „kozu v hre“ /taleb/ a budu moct ex post vyhodnotit svoje konanie – kalkulacia /mises/.
Takžie magická vsetko vysvetľujúca skrinka s rozsahom vysvetlenia 0 az 100 percent vzdy ked sa to hodi 🙁
“ Kolko rakúskych investorov je vyhľadávaných a su v balíku? “
.
Tak určitééé. Takú sekeru, akú dokázali vyrobiť nobelisti, na to sa žiadny rakušák nechytá. To vie každý, to vôbec netreba dokazovať.
http://en.wikipedia.org/wiki/Long-Term_Capital_Management
Chlapci si mysleli, ze su bulletproof a zabudli, ze ziadne čísla nebudu nikdy dokonale, ze model nikdy nebude perfektný (to uz by bola kópia reality).
Keď už sa nenašiel žiadny „rakúšan“, čo by nám ozrejmil, či to rakúšania skutočne vidia a prezentujú tak, ako napísal Tomáš, chcel by som poprosiť zástancu opačného „vedeckého“ tábora, či by sa nepokúsil rozptýliť moje námietky v prípade dvoch konkrétnych vecí.
.
Odhad únikov HDP:
http://pospisil.blog.sme.sk/c/308201/Kam-unikaju-danove-uniky-na-DPH.html
Článok vyzerá vedecky, sú tam spomínané hodnoverné štatistické údaje, sú tam pekné tabuľky …..
Akurát výhrada, ktorá podľa mňa napadne každého trocha rozmýšľajúceho človeka tam vôbec adresovaná nie je. Je tam k tomu jeden riadok v tabuľke. Ako tvrdenie, vysvetlenie absolútne žiadne.
.
Ako je možné skutočne hodnoverne a s presnosťou aspoň na 100 milióny eur určiť, že DPH skutočne nebola odvedená a nie, že bola odvedená v inom štáte?
.
Miera ne/zamestnanosti
http://pospisil.blog.sme.sk/c/315595/Vrtakova-dumka-nad-statistikou-nezamestnanosti.html
.
Môžete načrtnúť konzistentnú konštrukciu miery ne/zamestnanosti? Nemusí to byť nutne jedno číslo. Povedzme dve-tri by som ešte zobral. Konzistentná miera je taká, ktorá bude mať jednoznačnú interpretáciu: ak sa miera pohne konkrétnym smerom, bude to vždy znamenať to isté. Konkrétne napríklad zníženie miery nezamestnanosti bude vždy znamenať, že práce pribudlo. Nebude napríklad znamenať, že sa uvoľnili podmienky pre priznanie invalidných, či predčasných dôchodkov.
.
„Apriórne“ tvrdenia, ktoré ja v daných prípadoch považujem za univerzálne platné, t.j. vo výsledku lepšie, ako dané štatistiky sú:
— Nižšia DPH je pre ekonomiku lepšia.
— Minimálna mzda, resp. existencia špeciálnych pracovných zákonov (zákonník práce) zvyšujú mieru nezamestnanosti. Vyrábajú nezamestnaných.
tibor, za socika žiadna DPH nebola a že by ekonimika šlapala ako švajchodinky sa vobec neda povedat. a mieru zamestnanosti určuju objednavky a nie zakony.
Tymto sposobom kritizovat metodologiu apriori poznatkov snad moze mat potrebu len niekto kto sa snazi ekonomiu napasovat na veci ktore s ekonomiou nesuvisia. Napr. ten priklad o arabskom sejkovi je skor o podnikani, nie o ekonomii… – ano to je casty omyl ze podnikanie ma nieco spolocne s ekonomiou, ale nema. A zas na druhej srane ucelu ekonomie nijak neprospeje ked sa do toho zamiesaju ine metody poznania ako apriorne.
Ekonómia ako súčasť misesovskej praxeologie, ktora skúma ľudské jednanie je podla teba v realite nepoužiteľná? Taka teoria co by nedokázala pomáhať v praxi by bola na 2 veci, neblazni.
Tvrdiť, že „rakuska“ ekonomia nie je presná – je smiešne. Rakuska ekonomia vychádza z predpokladu, že ludské konanie je v každom momente odvodené od momentálnych okolností. Z čoho priamo vyplýva, že ludské konanie nie je strednodobo a vôbec nie dlhodobo predvídatelné. A preto ani ekonomický vývoj v spoločnosti NEMôŽE byť predvídatelný. Pretože závisí od toho konania ludí. Môže byť predvídatelný iba SMER vývoja. Mainstreamoví ekonomovia síce prevídaju velmi PRESNÉ buduce udaje, lenže väčšinou neuhádnu ani len ten spravny smer, ani znamienko mínus pred svojimi čislami.
Čítať tri, štyri ročné články ekonomov prognozujucich buduci vývoj je absolutna sranda. :
Podľa nich –
Kríza v EU je už tri roky skončená
grecky deficit už rok je zmenený na prebytok,
cyperské banky absolutne nie sú ohrozené,
väčšina členov EU má prebytkový rozpočet,
…. proste raj na zemi.
Tie prognozované čísla su super, iba znamienko pred nimi neuhádli.
QED 🙂 ze? Nevadi pokracujme
Myšlienkový experiment po dvoch líniách:
1) Tvrdenie: nemôžeme vediet mieru, ale iba smer. Hmm, co so smerom ak dva alebo nedajboze viac faktorov tlačia proti sebe? Neexistuje vzdy nejaky iny faktor? Alebo ekvivaletne tvrdeníe naschval mimo ekonomiu: Fajcenie skodi zdraviu – poznáme smer, nevieme kvantifikovat (dajme tomu, ze nic ineho nevieme iba tento výrok). Stale nam hrozí, ze skúmaním len vztahu fajčenie-zdravie pominieme fakt, ze zaroven moze toho oneho fajčiara ukludnit psychicky… UPS mame zrazu opačný smer. Co teraz?
Nevadi pokračujme: zabudnime na možný opačný efekt. Fajčenie škodí zdraviu. Zabije ma jedna ciga? Asi nie… Zabije ma dalsia jedna? Asi tiez nie. Atd atd Kazda dalsia sice stav nepatrne zhorsuje (smer je jasny), ale nevieme o kolko. Jasna hranica kolapsu neexistuje iba vieme, ze moze nastat, ale taktiez nemusi – lebo dotycny ma tuhy korienok, lebo jeho genetická výbava je „silnejšia“, lebo sice fajčí, ale zároveň niekolko rokov pravidelne behá, lebo… Plati vsak, ze definitívna hranica, napr. 26931 ciga bude posledna, neexistuje. Je to dovod konštatovať, ze fajčenie neškodi, v ziadnom pripade; je to dovod konštatovať, ze každé jedno čigo je smrtiace, takisto ee
praxeologia ti a priori odpovie, ze ak je tvoj ciel zit dlhy zivot tak cigareta je zly prostriedok, lebo ona ho skracuje
praxeologia ti nepovie vsak, ci mas prestat fajcit alebo nie, lebo to je subjektivny hodnotovy sud…
myslim, ze to je celkom uzitocna informacia…
Ale ja proti tomu v zasade nic nemam, iba tvrdim, ze to nie je vseliek, a ze ma takisto svoje muchy a preto je na skodu veci, ze rakusaci netestuju hypotezy na datach. Lebo vypovedacia hodnota ich vyrokov je velmi nizka. Preto som tam nasilne napchal toho Bayesa na zaver. Nieco vieme, dozvieme sa nieco noveho a poopravime si to co sme vedeli – pouzivat oboje
Mne sa napr pacia prace Caplana, jeho vyklad o volicoch mozes taktiez prelozit do praxeologickeho jazyka – volici v demokracii si subjektive vyssie cenia svoj nazor na politicku filozofiu ako svoj potencialny blahobyt prepocitany na silu ich hlasu vo volbach…. iracionalne neoklasicke konaine mozes prepisat na praxeologicke racionalne
Ale paci sa mi, ze to empiricky podlozil… prave verejna politika a public choice je jedna z aplikovanych ekonomii, kde moze podla mna empiria dost pomoct – aj ked v pozadi bude stale praxeologia…
Dĺžim cislo 2) myšlienkového experimentu. Predstav si, ze neexistuje stat iba vlastníci územií, teda tvoji plnokrvni podnikatelia. Oni a ich bezpečnostné agentúry budu určovať pravidla. Je k tazke si predstavit, ze by k tomu používalie extrapolacie trendu a štatistiku? Lebo to „nepredvídateľné ľudské jednanie“ budu musieť nejak predvidat. Kto bude predvídať zle bude krachovat alebo bude ovladnuty.
samozrejme, to je podnikatelske objavovanie a moze pouzit hociake metody a sposoby, to vsak nie je EKONOMIA, dobry ekonom nie je dobry podnikatel, neviem preco chces stale tieto funkcie silou mocou spajat…
Ak mame vedu od toho, aby sme vedeli „ako sa veci maju“, aby sme vedeli „ako to funguje“, tak toto poznanie mozes pouzit aj na to ci to „bude fungovat“. Vsak poznavame preto, aby sme vedeli co robit a co sa stane.
Keby sa dalo ludske konanie vedecky spracovavat podobne ako fyzika dokaze popisat jej predmet vyskumu, fungoval by socializmus a neboli by potrebni podnikatelia ale zastupy ekonometrov…
Ale stale tvrdim, ze ja nie som apriori proti empirickym studiam, len to, ze si tvojimi tvrdeniami ziadnym sposobom neodstavil praxeologiu… Ak si marketingove oddelenie zaplati nejaku studiu o „ako sa veci maju“ a aby zistili „ako to funguje“ tak nech sa paci…
K tejto teme este, nerakusan Buchanan
But I
shall continue to insist that our „purpose,“
if you will, is no more that of providing the
social engineer with these tools than it is
of providing the monopolist with tools to
make more profits, or Wicksteed’s housewife
with instructions how better to divide out
the mashed potatoes among her children.
The proper role of the economist is not
providing the means of making „better“
choices, and to imply this, as the resource
allocation-choice approach does, tends to
confuse most of us at the very outset of our
training.