Menej štátu

Myslel som si, že sa referendu úspešne vyhnem. Rovnako ako sa snažím vyhýbať všetkým tým pseudoproblémom, ktoré náš masívny, do všetkých aspektov ľudského života zasahujúci, štát svojim občanom pripravuje. Až kým som sa z blogu nedozvedel, že definícia rodiny je kultúrny spor. Aj jeho vyriešenie je spoločenskou nevyhnutnosťou. Že sa tu teraz budeme roky biť po hlavách podľa toho, či rodinu vidíme z perspektívy sváka z Oravy, alebo bratislavského hipstera. Porazený nech neočakáva štipku milosrdenstva v krvou podliatych očiach víťaza.

Aká je ale dejinná nevyhnutnosť takto definovaného „kultúrneho sporu“?

Treba si uvedomiť, že celá táto buď/alebo situácia je vytvorená umelo. A vzniká vždy tam, kde sa štát snaží svojou legislatívou riešiť život svojich občanov. Ak je štátna regulácia veľkorysá, tak ponúkne možnosti dve (živnosť versus trvalý pracovný pomer), ale väčšinou s takýmto „komfortom“ rátať nemôžeme (jeden úradný jazyk, jeden šlabikár, jeden vodca). Vtedy nastupuje neodvratný spor. Lebo ak nepresadíte v spoločnosti vlastný pohľad na vec, tak vám niekto vnúti ten svoj.

A to je prípad blížiaceho sa referenda.

Fanúšikovia tradičnej rodiny idú riešiť niečo (prvé dve otázky), čo sa ich absolútne netýka. Iba že by bol niektorý člen Aliancie za rodinu homosexuál a legislatívnym zákazom homosexuálnych zväzkov by sa chcel chrániť pred pádom do hriechu. Táto možnosť je ale natoľko absurdná, že ju môžme vylúčiť. Stačí lapidárne konštatovať, že heterosexuálna väčšina ide riešiť vzťahy homosexuálnej menšiny, ktorá ale ich život žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Akú legitimitu majú na takéto konanie? Je ich proste viac. Vivat Demokracia.

Ale čo sa stane ak vo svojom snažení neuspejú?

Úplne to isté, len v opačnom garde. Profesionálni ľudsko-právni aktivisti zaplavia legislatívu antidiskriminačnými zákonmi, ktoré budú ideológiu „tolerancie“ vymáhať pokutami a trestami. A zasahovať do života tradicionalistov, ktorí len s homosexuálmi nechcú mať nič spoločné. Odmietnu prijať do svojej firmy gaya? Dostanú pokutu. Nevychovávajú svoje deti v duchu tolerancie k sexuálnym menšinám? Budú im odobraté. Stačí sa pozrieť do každej krajiny, kde už progresivisti nad tradicionalistami zvíťazili.

Aktuálny spor o definíciu rodiny je ale rovnako nevyhnutný ako náboženské vojny v Európe sedemnásteho storočia. Človek doby minulej si nedokázal predstaviť svet, kde by vyššia autorita nestanovila na spravovanom území jediné povolené náboženstvo. Stačilo ale o dvesto rokov neskôr odlúčiť štát od náboženskej ideológie a vidíme, že v dedine môže kľudne fungovať katolícky a evanjelický kostol bez toho, aby si navzájom prekážali.

Úplne rovnaká situácia by nastala v prípade, keby úradníci prestali strkať nos do manželského spolužitia. Keď sa to raz stane, tak nad referendom budeme rovnako nechápavo krútiť hlavami, ako nám dnes príde nepochopiteľné upaľovanie bosoriek. Neexistuje jediný dôvod prečo by konzervatívny a liberálny pohľad na rodinu nemohol na Slovensku spolunažívať v zhode vedľa seba.

Neviem ako dlho bude ľudstvu trvať kým rovnako ako náboženstvo sa podarí odštátniť aj manželstvo (dúfam, že na to nebudeme musieť čakať dvesto rokov). Keď si budú cirkvi sami rozhodovať koho budú sobášiť a koho nie. A štát bude pristupovať ku všetkým svojim občanom rovnako. Zosobášení budú mať pred štátom rovnaké práva, povinnosti, … , zdanenie ako slobodní. Kým to ale tak nebude, tak budeme riešiť tzv. kultúrne spory.

5,312 celkovo návštev, 2 návštev dnes