Prv, než vysvetlím pointu nadpisu, začnem z druhého konca. Tým druhým koncom bude definícia zamestnaného človeka. Podľa tejto definície sa určuje zamestnanosť aj nezamestnanosť nášho štátu. V priíncípe ide o každého človeka, ktorého vek je nad 15 rokov a počas štatistického testu vykonáva akúkoľvek činnosť, za ktorú dostane mzdu, resp. dosiahne zisk.
Takže sem patria ľudia, ktorí oberajú jahody, ošetrujú starých ľudí v nemocniciach, slečny za prepážkami v banke, pokladníčky v TESCU, upratovačky*, atď. a samozrejme štátni úradníci.
Aký je rozdiel medzi týmito pracovnými pozíciami? Rozdiel je v tom, odkiaľ pochádzajú peniaze, z ktorých sú títo ľudia platení. Oberači jahôd, tak isto ako aj pokladníčky v Tescu, sú platení firmou, ktorá má svoje peniaze z toho, že si občan dobrovoľne kúpi jahody. Tieto pokladníčky nielenže platia dane a odvody (teda zamestnávateľ za ne), ale vytvárajú aj pridanú hodnotu spoločnosti.
Štátni úradníci je celkom iná kapitola zamestnancov. Je ich v našom štáte vyše 120 tisíc. Títo ľudia sú platení z peňazí, ktoré štát vyberie najmä od zamestnancov súkromných firiem. (Tí, ktorí niečo počuli od M. Friedmana, tak vedia, že firma platiaca dane vlastne neexistuje, vo výsledku ich totiž platia zamestnanci firmy.)
A aby som vysvetlil nadpis. Je veľmi pekné informovať spoločnosť, žijúcu v tomto štáte, že nezamestnanosť je toľko a toľko percent a že klesá. Ale nikto nepovie, že je to vyše 300.000 ľudí v absolútnom čísle. A už vôbec nikto nepovie, že k tomu číslu treba pripočítať minimálne 100 tisíc štátnych zamestnancov, ktorí neprodukujú žiaden zisk.
Toto považujem za hrubé zavádzanie občanov tohto štátu!
Pretože pracujúci ľudia musia nielen robiť na nezamestnaných (rôzne dávky a bohvie čo), ale ešte musia aj živiť ďalších 120 tisíc úradníkov, ktorých efektivita práce je diskutabilná.
A vo svojej úvahe zájdem ešte ďalej. Medzi zamestnaných by som nerátal ani policajtov, lekárov, ba ani učiteľov. Je pravda, že títo ľudia produkujú pridanú hodnotu spoločnosti, ale dôležité je pozrieť sa na to, odkiaľ sú platení. Lebo ľudia by si mali uvedomiť, odkiaľ sú tie peniaze, za ktoré im ošetria zlomenú nohu, alebo za ktoré ich deti študujú na škole.
Lebo ľudia musia pochopiť, kto je živiteľom štátu. Sú to zamestnanci súkromných spoločností (little people je podľa mňa výstižné slovo), ktorí chodia do roboty každý deň a polovicu svojho produktívneho života doplácajú na dôchodcov, lekárov, štátnych zamestnancov, policajtov, ministrov, byrokraciu, atď.
A práve týmto ľuďom by nemalo byť jedno, kto je ministrom, kto je premiérom. Pretože ich rozhodnutia v prvom rade ovplyvňujú ich.
Ale aby som len tak do prázdna nevzdychal nad vecami, tak ponúkam isté riešenie, ktoré zvýši informovanosť spoločnosti a mnohí ľudia by si konečne uvedomili ako to s štátnymi peniazmi je:
Navrhujem aby sa zaviedla nová veličina, ktorá by hovorila o počte pracujúcich ľudí, ktorí skutočne prinášajú peniaze do štátneho rozpočtu. Lebo v konečnom dôsledku to je jediný relevantný údaj, na ktorom stojí celý štát: To, koľko ľudí na štát robí a koľko ľudí nevie, odkiaľ tie peniaze sú.
* Vymenovaním iba týchto profesií nechcem nikoho uraziť, ani dehonestovať, len zvýrazňujem pointu mojej úvahy.
3,343 celkovo návštev, 1 návštev dnes
Nie je ich aj oficiálne skoro 400 tisíc? http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801
Ale inak áno, to číslo nehovorí o ničom. Mnoho štátnych zamestnancov-regulátorov je dokonca kontraproduktívnych.
Ja by som pridal, že dôležité je aj to, na čo sa tá štatistika používa. Pretože z existujúcej interpretácie to vyzerá tak, že nezamestnanosť treba riešiť. Že je žiadúce, aby si nezamestatní našli prácu, resp. začali vykonávať činnosť, za ktorú budú platení. Neviem, ako ostatní, ale mne sa predstava, že nebudem musieť vykonávať prácu za peniaze, ale že si budem môcť robiť čo chcem (v mojom prípade cestovať) zdá naopak véééééľmi lákavá.
Úplný súhlas s článkom. Tak ako som už aj ja písal, nie je dôležitá zamestnanosť, ale produktivita, teda inými slovami – zamestnanosť produktívnych ľudí.
Zamestnávanie štátnych úradníkov by som nepovedal že je diskutabilné, ono je s určitosťou škodlivé a kontraproduktívne.
Pri učiteľoch, hasičoch, policajtoch…atď. tam aspoň vieme povedať, že s určitosťou by tieto profesie existovali aj v slobodnom trhu, no taký úradník, to je len zbytočný parazitujúci medzičlánok v spoločnosti.
S tými štátnymi zamestnancami je to najhoršie.
Z jednej strany ťa okrádajú priamo daňami a z druhej strany ťa okrádajú nepriamo svojou regulačnou činnosťou.
v STV 29.1. v relácii o 5 min 12 fico povedal tento zlepenec mnohokrát
obvinil redaktorku že sa venujú nepodstatným veciam ale neriešia sa tie najdôležitejšie
po povinných cvikoch o zlej vláde povedal svoje riešenia
dva problémy ktoré vidí = nezamestnanosť a zdražovanie chce riešiť
výjazdovými zasadnutiami vlády v miestach s najvyššou nezamestnanosťou
RS, Poltár, Gelnica, a na východe
ako príklad dobrého postarania sa o ľudí uviedol Cargo kde táto vláda prepustila ľudí z Carga
ale jeho vláda nie lebo dala pôžičku = dotáciu štátnemu Cargu
teda štát môže určiť kto má doplatiť na krízu a kto nie
výsledkom tejto činnosti bol deficit 8 percent = zvýšenie dlhu štátu ktorý treba splácať
ak ku splácaniu dlhu štátu ak si pripočítame zvýšené náklady napr. na prepravu = najdrahšie mýto
potom samozrejme tieto náklady sa musia niekde prejaviť
zaráža ma neschopnosť argumentovať redaktormi, novinármi ale aj politikmi
rovnako je to s nezamestnanosťou
podľa údajov ŠÚ SR bola v roku 2010 vyššia nezamestnanosť ako v roku 2011
ale je pravda že nezamestnanosť za december 2011 bola veľká
to čo najviac brzdí znižovanie nezamestnanosti = zamestnávanie
sú komplikované zákony a predpisy a postoj úradov skôr komplikovať ako podporovať podnikanie a zamestnávanie NAJVIAC sa to prejavuje u najmenších firiem = SZČO
vymožiteľnosť práva sa stala komplikovaná nielen na súdoch ale aj na úradoch
skúste si vyžiadať nejaké stanovisko písomne a potom pochopíte
dotácie, daňové prázdniny, výhody, eurofondy, podporné programy KRIVIA podnikateľské prostredie a spôsobujú nerovnaké podmienky v hospodárskej súťaži
majú zmysel pre sociálne oblasti a aktivačné práce ale nie na fungovanie ekonomiky a zamestnávanie
chýbajú diskusie o riešeniach ktoré nemusia byť také zložité
ale chce to snahu a nie populizmus a politické prístupy
možno by bolo vhodné ako prvý krok zmeniť štatistiku
a evidovať počet zamestnaných = potom by sa ukázalo koľko ľudí je zamestnaných a koľko je an úradoch a vo funkciách a koľko nepracuje nikde
ku Cargu len tolko ze je to statna firma produkuja stratu a ziadne ine hodnoty. Vsetky ine sukromne spedicne ci logisticke firmy su v pluse. Nahoda? Dosledok…. Hlavne ze maju 9 odborovych central, zamestnavaju cca 8000 frustrovanych ludi ,ktori sa dobre zasivaju na teplych miesteckach. Nedavno som cital clanok ze prepravit drevo z Cervenej skaly do Ruzomberka trva Cargu 10 dni. Kamionom 3 hodiny. Nahoda? Skorej vysledok cinnosti zelezniciarov.
Dalsie porovnanie statneho Carga urobil Trend vo svojej statistickej rocenke. Napr. podla pridanej hodnoty su ESET a Cargo priblizne firmy na rovnakej urovni. Akurat ze poctom zamestnancov je to 1:250. T.j. 250 priemernych zelezniciarov vytvori rovnaku hodnotu ako priemerny 1 programator v ESETe.
Co sa tyka nezamestnanosti, aj ludia co su evidovani na uradoch prace, je tam dost takych( ak nie vacsina), ktora je evidovana len kvoli tomu, ze nemusia potom platit poistne do zdravotnej poistovne. Keby tuto jedinu vyhodu uradu prace zrusia, zrazu zistime, ze ich nie je treba. Su to vyhodene peniaze…. Pokrivenim trhu prace stat ludi naucil so systemom vybabrat. Namiesto „Nemate pracu?“, ak ano, nezamestnani odide, ak nie, daju si orazit ten lajstrik ze aktivne hladali robotu:)))) Vysmech zdraveho rozumu….