Zo slobody a vedy vzišiel prudký rast a zmena. Z rýchleho rastu a zmeny vzišla neistota. Z neistoty vzišli požiadavky na ukončenie rastu a zmeny. Koniec rastu a zmeny znamenal koniec vedy a slobody.
C. Wright
Pravdou, akokoľvek smutnou, je fakt, že veľká časť poznatkov v ekonómii je kontraintuitívnych. Tento stav je vodou na mlyn celému politickému remeslu. Je to nevysychajúca studnica dopytu po politikoch. Druhou, možno ešte smutnejšou, skutočnosťou je fakt, že na základe skúsenosti je pomerne zložité ex post vyhodnotiť chybné politicko-ekonomické opatrenia. Za všetky chyby sa však platí.
Pochybenie v prípade prírodných zákonov je často bolestivé a väčšina ľudí sa z neho rýchlo poučí. U ekonomických zákonov je tomu inak. Priradiť pôvodne príčiny ku skutočným dôsledkom môže predstavovať zložitý intelektuálny počin a neskúsený pozorovateľ stojí pred neľahkou úlohou. V ekonómii sa totiž nikdy nedočkáme empirického dôkazu sporom. Každú historickú udalosť je možné interpretovať podľa vlastného presvedčenia.
Z toho vyplýva, že existuje veľká pravdepodobnosť prijatia zlej politiky a na druhej strane malá pravdepodobnosť odhalenia jej škodlivosti. Týmto spôsobom môžeme pomerne jednoducho vysvetliť existenciu takého množstva populárnych, ale absolútne kontraproduktívnych vládnych politík, ako napr. protekcionizmus, minimálna mzda, cenové regulácie, inflačná politika, atď.
Na tomto mieste sa bližšie pozrieme na dnes populárne (aj keď nie nové) politiky a heslá propagujúce istoty a stabilitu. Nie je potrebné sa dlhšie zamýšľať nad pôvodom alebo psychologickým pozadím popularity týchto myšlienok. Je samozrejmé, že každá zmena núti ľudí prispôsobiť sa a narúša tak ich tradičné a ustálené spôsoby žitia, produkcie, zamestnania alebo spotreby.
To sa niektorým nemusí páčiť – rovnako, ako sa mnohým nepáči život vo svete vzácnosti. Podobne, ako sa ekonómia snaží vysporiadať s ľudským konaním vo svete vzácnosti a nájsť určité zákonitosti, ktoré za daných podmienok povedú k želaným cieľom, pokúsime sa aj my pozrieť obdobnou optikou na svet neistoty.
Robinson
Začnime klasickým príkladom Robinsona na opustenom ostrove. Neistota preňho predstavuje technický problém. Nevie, kedy najbližšie zaprší, a preto musí nájsť spôsob, ako sa zásobiť dostatočným objemom pitnej vody. Rovnako nevie, aké množstvo jedlých plodov sa nachádza na ostrove, resp. ako dlho mu bude trvať uloviť rybu. Tento technický druh neistoty – voči živej prírode – je možné riešiť a záleží len na šikovnosti Robinsona a okolitých podmienkach, v akej veľkej neistote bude žiť. Postúpme však ďalej.
V momente, keď na ostrov dopláva druhý stroskotanec Piatok, objaví sa, okrem etického problému, aj nový druh neistoty.[1] Táto nová neistota je ustanovená na základe vzniku spoločenskej deľby práce a dualistickej výmeny. Prostredníctvom týchto javov vzrastá závislosť medzi jednotlivcami špecializujúcimi sa na rôzne činnosti, v ktorých dosahujú komparatívne výhody.[2] Na druhej strane však klesá pôvodná technická neistota – viac produktívni a špecializovaní jedinci sa dokážu s prírodnými prekážkami vysporiadať oveľa lepšie.
V dnešnom modernom svete s vysoko rozvinutou deľbou práce a ohromným množstvom „stroskotancov“ je prvý typ neistoty relatívne nízky, ľudia sú si na základe cenového mechanizmu pomerne dobre vedomí vzácnosti veľkej časti dostupných zdrojov a najnovšie technológie pomáhajú odhadovať a riešiť mnohé dovtedy neriešiteľné technické problémy. Naproti tomu však vo veľkej miere vzrástla neistota vzhľadom na konanie všetkých jednotlivcov zapojených do úzko špecializovanej deľby práce. Túto neistotu budeme ďalej nazývať – spoločenská neistota.[3]
Rôzne neistoty
Na tomto mieste je potrebné si položiť krátku otázku: je možné túto spoločenskú neistotu znižovať alebo odstrániť pomocou štátneho monopolu, t.j. politických opatrení? Pomôžu nám ako v prípade technickej neistoty inžinieri a špecialisti?
Odpoveď na túto otázku sa ukrýva v porovnaní sfér týchto dvoch neistôt, v ich pôvode a príčinách. Pôvodná technická neistota sa týka neživých, nekonajúcich objektov, ktorých pohyb je vo veľkej miere daný Newtonovými zákonmi. V tejto sfére môžu technici a inžinieri pomocou experimentov odvodiť kvantitatívne vzťahy medzi rôznymi príčinami a ich dôsledkami a tak pomôcť pri znižovaní technickej neistoty.
Na druhej strane, druhá spoločenská neistota sa týka ľudského, zámerného, účelového konania. Za ňu zodpovední konajúci ľudia sú obdarení svojou vlastnou nescudziteľnou vôľou, vlastným egom. Oni sami sú tvorcami svojich konečných hodnotových súdov, ktoré predstavujú pre politických ekonómov a sociálnych inžinierov konečné, neanalyzovateľné fakty.[4] Nikto nedokáže predpovedať konanie niekoho druhého a už vôbec nie konanie miliónov jednotlivcov v spoločnosti. Jediný spôsob, akým sa spomínaní vedci môžu oboznámiť s konaním, je v momente jeho demonštrovania, to je však pre znižovanie neistoty vyplývajúcej z tohto konania neskoro.
Preto spoločenská neistota bude existovať aj vo svete, kde budú známe všetky zdroje, technické postupy a pochopíme všetky javy neživej prírody.[5] Jej miera rastie s rastom špecializácie, deľby práce, kooperácie a veľkosti trhu. Je to zároveň aj dôvod, prečo v rámci spoločnosti neexistujú bezpečné investície a každé konanie je druhom špekulácie. Nezmenia to ani výroky apologétov etatizmu o bezpečí a istote investovania do štátnych dlhopisov. Blízka budúcnosť ukáže nezmyselnosť tejto predstavy.
Už by malo byť jasné, že „neistota a ľudské konanie sú dve strany jednej mince“ (L. von Mises). Opakom sveta spoločenskej neistoty nie je svet istoty, ale svet nemŕtvych-neživých zombies a mechanizovaných agentov bez osobnosti.[6] Štátnym monopolom zabezpečená istota a stabilita v rámci spoločností je teda konceptuálne nemožný a vnútorne nekonzistentný cieľ. Nie je ho možné dosiahnuť kvôli vnútornej povahe človeka a prirodzenosti tohto sveta. Ak je však cieľ sám o sebe nezmyselný a neuskutočniteľný, neexistuje jediný dôvod na prijímanie opatrení smerujúcich k jeho naplneniu. Práve opak je pravdou. Pokusy vydať sa touto cestou skončili, alebo ešte len skončia, ako katastrofy s neočakávanými následkami.
Istoty a štát
Pri každom pokuse štátneho monopolu znížiť alebo odstrániť spoločenskú neistotu z logiky veci vyplýva, že tak môže učiniť len prostredníctvom násilného zásahu do vlastníckych práv. Štát totiž svoje prostriedky získava výhradne prostredníctvom zdanenia (resp. skrytých foriem zdanenia ako inflácia a zadlžovanie). Preto poskytnúť spoločenskú istotu pre človeka A znamená uskutočniť násilnú intervenciu do fyzického majetku alebo osoby človeka B. Z toho však bez nutnosti ďalších debát vyplýva, že štát nedokáže zaistiť istoty pre všetkých. Tento stav vecí len ďalej diskredituje pôvodný cieľ, ktorý tak nespĺňa ani princíp univerzalizmu, t.j. všetky pravidlá s potenciálom stať sa spravodlivými musia byť pravidlami platnými pre všetkých.
Jednou z najrozšírenejších istôt, ktorú politické opatrenia sľubujú, sú sociálne istoty. Na tomto mieste nie je možné zaoberať sa všetkými tragédiami, ktoré táto politika prináša. Trestanie produktivity, dotovanie nerestí, vytváranie skutočného triedneho konfliktu, rozbitie pôvodných dobrovoľných solidárnych inštitúcií a ich nahradenie neudržateľnou, umelou a byrokratickou solidaritou, to všetko rozkladá spoločnosť a v konečnom dôsledku vytvára v budúcnosti násobne väčšiu neistotu.
Čo je však horšie, dopyt po tejto politike je vo veľkej miere generovaný samotnými štátnymi politikami istôt. Ako napr. stabilita cenovej hladiny a bankového systému (hospodárske cykly), istota zamestnania a odbory (vysoké náklady práce), istota minimálnej mzdy (nezamestnanosť), dotácie pre krachujúce alebo odchod sľubujúce spoločnosti a brzdenie technologického pokroku (chudoba), politická istota a stabilita v podobe diktátu jednej strany (tyrania), či v podobe väčšiny (demokracia), atď.
Každý umelý inštitucionálny prvok vytvorený štátom, ktorý ma za úlohu odstrániť spoločenskú neistotu predstavuje statický faktor v nutne dynamickom svete a tak vždy skončí buď:
- potrebou ďalšej umelej barly, ktorá je sama o sebe od začiatku rovnako nestabilná,
- alebo sa celá konštrukcia zrúti pod ťarchou samej seba a výsledkom budú nepredvídateľne udalosti, a teda v konečnom dôsledku ešte oveľa väčšia neistota. Rovnako nevyhnutný krach čaká aj vlajkovú loď štátom garantovaných istôt 20. storočia – starobný dôchodok.
[1] Ku vzniku etického problému viď. argumentácia M. Rothbard: Etika slobody. Predpokladom pre vznik nového druhu neistoty je, že Crusoe a Piatok budú o sebe vedieť a pochopia výhody plynúce z deľby práce a dobrovoľnej výmeny. Ak nie, nevzniká nový druh neistoty, len sa rozširuje technická neistota o potrebu ochrany voči novému „objektu“. Rovnaký typ neistoty, aký vzniká príchodom dodatočnej šelmy.
[2] Viď. D. Ricardo a teória komparatívnych výhod.
[3] Za spoločenské neistoty považujeme zmeny hodnôt a hodnotení jednotlivcami, nové spôsoby myslenia a trendy, ktoré ovplyvňujú výnosnosť a hodnotu výrobkov, práce, majetku, spoločenského postavenia, atď.
[4] L. Mises tento rozdiel v predmetoch vedy vysvetľuje nasledovne: “Ak hodíte do vody skalu potopí sa; ak do vody hodíte vetvu, bude plávať; ak do vody hodíte človeka, iba on sa musí rozhodnúť či bude plávať alebo sa potopí.
[5] Vymizla by len v prípade rozpadu spoločenskej deľby práce, kde by si každý človek našiel svoj vlastný ostrov. Alebo ak by prírodní vedci dokázali odhaliť spôsob vzniku konečných rozhodnutí konajúcich jednotlivcov a predpovedať tak ich konanie.
[6] V takomto svete by pravdepodobne bolo možné centrálne plánovať a riadiť spoločnosť. Jednalo by sa o naplnenie ideálu Platonovej republiky, kde by sa rôzni sociálni inžinieri a technokrati cítili ako doma.
4,885 celkovo návštev, 2 návštev dnes
Načo chodiť na pustý ostrov ak máme Slovensko a jeho ISTOTY.
Prvou je ako volí Slovensko.
Od roku 1992 až do dnešného najviac hlasov mali hzds a smer, samostatne alebo aj spolu
Teda voliči sa len presúvali a neúčasť , alebo účasť voličov tých ostatných strán znamenala volebný výsledok.
Istotou bola a bude, že tí čo najviac vyzdvihujú štátne vlastníctvo nevedeli a nevedia ukázať ako štátne vie dobre fungovať.
Príkladov je veľa ale použijem nasledovné:
1. Štát za vlády najsociálnejších budoval mýtny systém – ale nerealizovala ho štátna firma ale súkromné.
2. Štátne železničné spoločnosti sú trvalo v strate a nikto nemá odvahu urobiť zmeny.
3. Štát nemá na sociálne dávky, ale vypláca ich tým ktorí ich nepotrebujú. Prídavky na deti a rodičovský príspevok aj milionárom. Ale ani veľké rozdiely v dôchodkoch štát nerieši a sú tu preferované skupiny = polícia, colníci, vojaci… a tí majú veľké dôchodky u po 15 tich rokoch…
Hospodárenie sociálnej posiťovne sa ekonomicky nelepšilo za vlády tých čo propagujú štátne.
Je to presne o tom, že iné sa hovorí a sľubuje a iné sa koná.
To najhoršie čo na Slovensku máme je nedostatok kontroly a nemožnosť dosiahnuť nápravu aj keď sa „problém“ identifikuje.
Ľudia sú málo vzdelaní = v poznaní vzájomných väzieb a súvislostí.
Chceme riešiť nízke platy a dôchodky zdaňovaním bohatých?
Nemalo by sa skôr riešiť:
Zvyšovanie počtu pracovných miest?
Chceme meniť zákonník práce – ale nemalo by sa v prvom rade „zabezpečiť“ aby každé nevyplatenie mzdy bolo „okamžite“ postihnuté?
Lebo štát to je tá väčšina voličov čo svojimi hlasmi zvolí „zákonodarnú“ a „výkonnú“ moc
a myslí si že nenesie žiadnu zodpovednosť.
Ale vlastná nezodpovednosť sa vždy vráti a to násobne…
Kým ľudia budú veriť viacej sľubom ako činom, budú veriť aj tomu že „štát“ sa o nich postará.
1) vyrok C. Wrighta to cele zbytocne komplikuje. mises to povedal daleko jednoduchsie a daleko lepsie. istotu nebude mat nikdy nikto, lebo nik z nas nepozna buducnost. ta je jedinym a hlavnym zdrojom neistoty. a niekto iny to paradne parafrazoval ked povedal, ze jedinou istotou je zmena.
2) komparativne vyhody nefunguju vzdy a vsade. z komparativnej vyhody sa casom moze stat a velmi casto stava vyhoda absolutna. na ricarda by som radsej na vasom mieste zabudol a zacal sa venovat radsej hermanovi dalymu, pripadne aj keynes s adamom smithom v tomto smere co to napisali. v pripade adama smitha staci len dokladnejsie citat a pochopit to co v bohatstve narodov napisal, ked spomenul neviditelnu ruku 🙂 .
3) mises velmi zjednodusuje ked uvadza priklad s kamenom, vetvou a clovekom, opomina mnozstvo faktorov, ale najzakladnejsim je pud sebazachovy cloveka ako aj zvierat. nemusim vediet plavat, ale rozhodne budem bojovat o svoj zivot.
4) spolocenska neistota v pripade ak sa bavime vyhradne o ludoch zmizne iba v pripade ak zomrie na tejto planete predposledny clovek. nikde nie je napisane, ze ak by mal kazdy clovek svoj ostrov, ze nebude chciet ostrovy tych druhych.
„Když si člověk přivlastňuje práva k okolním věcem, je to tím, že je aktivní, inteligentní a svobodný. Svou aktivitou se člověk roztahuje po okolní přírodě; svým intelektem si ji podmaňuje a řídí ji; a pomocí svobody nastavuje mezi sebe a přírodu vztah příčiny a následku a přivlastňuje si ji…“
http://www.mises.cz/literatura/for-a-new-liberty-45-kapitola–vlastnicka-prava-214.aspx
5) agenti bez osobnosti. pravdou je zial presny opak. ti ludia maju velmi dobre rozvinutu osobnost. problemom je nepochopenie vyznamov slov ako osobnost, pripadne autorita.
„Článek 22. Každý člověk má… práva, nezbytná k… svobodnému rozvoji své osobnosti.
Nezdá se mi, že by nám byla poskytována svoboda rozvíjet svou osobnost. V první řadě však lidé,
kteří to sepsali, nevědí, že osobnost je falešná stránka našeho já, která by vůbec neměla být
rozvíjena.
To, co bychom měli v sobě objevit, je naše individualita. Oni nám však o individualitě neříkají nic.
Možná že o ní ještě nepřemýšleli. Sami jsou pouhými osobnostmi, jejich individualita se ještě
neprobudila, není v pohotovosti. A tak přirozeně napíší „osobnost“.
„Osobnost“ je špatné slovo.
Znamená masku; nejhlubší smysl tohoto slova je maska. A my nechceme, aby lidé nosili masky.
Lidé by měli být přirození, spontánní, měli by být sami sebou.“
Osho – O základních lidských právech
6) velky problem apriornych ekonomov rakuskej skoly. nepotrebujeme vediet ako prave jednaju ini ludia, lebo vieme, ze jednaju vo vlastnom zaujme a toto robia aj politici. tu ani nema mat miesto slovo, terminus technicus – stat. vsak aj niektori z rakusanov tvrdia, ze stat je fikcia, lenze ludia a ich jednanie uz fikciou nie je.
dalej vieme, ze kazde jednanie ma svoje dosledky a tieto ako take posudzujeme ex post. a tymto dosledkom sa clovek bud prisposubuje a vyuziva ich vo svoj prospech, alebo sa im postavi.
Trochu akademicky clanok, ktory napriklad vynechal zopar istot. Napriklad, ked zijem v nehostinnom prostredi, nuti ma to byt vynaliezavejsi, tym padom odolnejsim voci zmenam. Ziskam tak istotu v sameho seba, presne v zmysle, co ma nezabije, to ma posilni.
Dalsia nespomenuta istota je napriklad rodina a priatelia. Nie, to su neni ti, ktorych mate pridanych na facebooku. Myslim skutocnu sudrznu rodinu, ktora si pomaha. Nemozete vytrhnut cloveka, rozpravat o delbe prace, technologickom pokroku a zabudnut na rodinu, priatelov a okolie. Uzka komunita je jednou z odpovedi na neistotu.
Mate pravdu, rodina a priatelia urcite mozu pomoct znizit splocensku neistotu. To vsak na zavere nic nemeni, naopak ho skor este viacej posilnuje. Stat je totiz v mnohych pripadoch zodpovedny za systematicky trend oslabovania rodinnych vztahov.
rovnako tak moze znicit rodinne vztahy aj sukromne podnikanie. hazard, drogy, alkohol, sex atd…
nazdar Robert, myslim ze si opat na tomto blogu vymyslate a podsuvate klamstva, napr. to ze vraj existencia institutu min. mzdy zapricinuje nezamestnanost, co je dolozitelne faktami a studiami, ze to tak nie je… nechce sa mi reagovat na vsetko, co si popisal, lebo nemam na to nervy ani cas
=
ale mam inu otazku, vsimol som si, ze si student na statnej univerzite (a vlastne vsetci ste studovali na public schools), nechcel si si na svoje studium vybrat nejaku sukromnu skolu, kde by si este povedal, ze aj tu podstanu cast, kt. na nej za studenta financuje stat si zaplatis cisto zo ‘svojho’ ?
1. Prosím, nemeň mená (nickname), nech každý vie, kto si. Nech si vie k tebe priradiť predchádzajúce názory. Zmenil som ti nicky aj v minulosti, aby bolo každému jasné, ktoré príspevky sú tvoje. Toto by mal byť už prvý hint pre čitateľov, že si len obyčajný prudič.
2. Samotná existencia inštitútu minimálnej mzdy určite nezamestnanosť nezvyšuje. Ak by bola min. mzda na úrovni 50 eur/mes., nemalo by to vplyv na nezamestnanosť, lenže potom by ten inštitút nemal ani zmysel. Všeobecne, ak min. mzda nezvyšuje nezamestnanosť, prečo ju nezvýšime na úroveň, kedy bude každému dobre? Povedzme 2000 eur. Ak by si si našiel čas a ozrejmil tie fakty a štúdie, rád by som si ich prečítal. Zatiaľ som čítal jednu, kde bola banálna ekonometrická chyba. Ale aj bez toho ti je, dúfam, jasné, že sa len veľmi ťažko dokazuje niečo takéto. Je možné, že sa zavedením/zvýšením minimálnej mzdy dokonca zníži nezamestnanosť. To ale najskôr znamená, že nezavedením/nezvýšením min. mzdy, by sa znížila ešte viac! Skús toto, americký kongres 50 rokov po zavedení min. mzdy… (bohužiaľ už len z archívu): http://web.archive.org/web/20110629183749/http://www.house.gov/jec/cost-gov/regs/minimum/50years.htm
3. Tá štátna škola je úplne primitívny argument a myslím, že znovu dosť vypovedá aj o váhe ostatných tvojich názorov. Podľa rovnakej logiky by totiž nemohlo prísť k žiadnej zmene systému a mali by sme stále komunizmus, pretože ty (alebo tvoji rodičia) ste predsa boli vychovaní v komunistických školách. Ale inak za seba… ja som bol za platené školstvo, aj keď som bol študentom a nie preto, že som mal peniaze nazvyš.
http://www.epi.org/publication/bp178/
http://www.lowpay.gov.uk/lowpay/report/pdf/DTi-Min_Wage.pdf
🙂 prijemne citanie aj s kolegami
Prečítal som si zatiaľ len prvý článok… Totálna obhajoba neobhájiteľného. Citovanie Stiglitza hovorí za celý článok: “Many studies have examined this issue, and the weight of the evidence suggests that modest increases in the minimum wage have had very little or no effect on employment.”
Tak áno, ak minimálnu mzdu zvýšime len o málo, bude to mať len malý až žiadny efekt na zamestnanosť. Toto je obhajoba toho inštitútu? Zoberme to naopak… zvýšme minimálnu mzdu výrazne – uvidíme, čo sa stane.
Plno uvádzaných štúdií vôbec neprotirečí „starým“ názorom o minimálnej mzde. No a potom sú tam klasické chyby… Niektoré štúdie tam pracujú s ceteris paribus – hľadajú štatistickú súvislosť medzi nezamestnanosťou a minimálnou mzdou. To je ale blbosť, lebo na nezamestnanosť vplýva ďalších x faktorov. No a potom, korelácia nie je príčinnosť.
Je nemožné efekty minimálnej mzdy naozaj zmerať. Stačí ale použiť čistú logiku a ešte raz sa spýtam: Ak min. mzda nevplýva na zamestnanosť, prečo ju nezvýšiť poriadne?
Páči sa mi ale toto: „Minimum wage offers benefits under any scenario“, kde je pekne napísané, o čo v skutočnosti ide. Zvýšením minimálnej mzdy si polepší istá skupina ľudí na úkor tej ešte nižšej vrstvy. Pre dobro istej skupiny ľudí obetujú inú skupinu. S tým oni problém nemajú, ja áno.
https://www.menejstatu.sk/edgar-vykoristovatel/ to že niečo nemáš naštudované neznamená že ten druhý klame 🙂
štát je monopol ktorý by mal vládnuť a mal byť spravovať tie záležitosti kde nedokáže efektívne pracovať trhový mechanizmus. takéto oblasti sú napríklad zdravotné poistenie, dôchodkové sporenie, energetika, sieťové odvetvia, školstvo, zdravotníctvo, polícia, súdnictvo, obrana, bezpečnosť a iné. …
v týchto veciach nedokáže efektívne fungovať trh následkom čoho je skupina ľudí ktorý vlastnia obrovské bohatstvo bez akejkolvek námahy, a nafúknuté ceny pre spotrebitela ktorý sa nedokáže brániť. dalšou zvlášnosťou v dnes je, že sa spotrebiteľské správanie ukazuje ako iracionálne a popiera teda libertarianske brožúrkové poučky o správnom rozhodovaní spotrebteša ktorý si vždy vyberie to najlacnejšie a najlepšie. ekonomický výskum ukázal že to tak nie je….
http://www.youtube.com/watch?v=dJLdh7VSryg&feature=plcp&context=C4ea6ce7VDvjVQa1PpcFOoNxaWd5dROPC3uD7_yRybI9gr83DG-4E%3D
no podľa teba by mal štát spravovať všetko, čiže nestačil ti ako dôkaz nefunkcie socializmu to že padol aj u nas 🙂
Nevidím jediný dôvod prečo by mal štát poskytovať poistenie a už vôbec nie školstvo ale to je na dlhšiu debatu.
Ale mám na teba takú otázku ohladne: „spotrebiteľské správanie ukazuje ako iracionálne a popiera teda libertarianske brožúrkové poučky o správnom rozhodovaní spotrebteša ktorý si vždy vyberie to najlacnejšie a najlepšie“ čo je podla teba SPRAVNE rozhodnutie?
Alebo si len ďalší typ „miešača“ do životov ostatných. Všetci sú tupí, len ty by si im vedel „naordinovať“ čo jesť, čo si kúpiť, čo robiť, čo je racionálne a čo nie.
to nič ja som túto fázu myslenia tiež mal – ale vyrástol som z toho tak po 15 roku života 🙂 vyrastieš aj ty….
Ja tvrdím, že správne rozhodnutie neexistuje alebo aspoň sa nedá objektívne posúdiť. To že ja zajtra rozídem s frajerkou sa môže zdať mojim rodičom zlé rozhodnutie ale pre mňa je to jediné správne. To isté platí či si kúpim rožok biely alebo celozrný. Správne rozhodnutie je také, ktoré ma urobí šťastným a neriešim čo si o tom myslíš ty, sused alebo fico. Keď ma poteší kúpiť si predraženú idiotinu tak si ju kúpim a tebe to môže byť jedno. Jasné že poľnohospodár bude považovať saxofón za drahý kus kovu ale vysvetli to hudobníkovi, ktorý hudbu miluje.
Asi si neuvedomuješ podstatu ekonómie – že všetci máme rozdielne preferencie, potreby a želania a tie aj rozdielne uspokojujeme. 🙂
Keď už sme u toho ľudia majú právo na voľbu – a to na akúkoľvek teda aj na takú ktorá sa tebe zdá nesprávna.
krajiny v ktorých neexistuje minimalne mzda, su najchudobnešie na svete. Somálsko, Eritrea, Kongo a iné
Minimalna mzda neexistuje ani vo Svedsku ani v Hong Kongu (tam nemaju ani zakonnik prace) a to su najvyspelejsie krajiny sveta.
Pekna teoria, ale ani Nemecko nema min. mzdu 😉
ani švédsko nemá minimalnu mzdu 🙂
jaj chlape, ale zase tam funguju respektovane odbory a zamestnecke kolektivne zvazy, ktore pravidelne dohaduju vysku miezd pre ten-ktory sektor a profesiu….zato ze to nemaju zakotvene celoplosne v zakone ? no a co, to nemaju aj dalsi…ale to neznamena ze si tam kazdy robi co chce..musis brat aj celkovu kulturu podnikatelskeho prostredia, doveru v medziludskych vztahoch, dodrziavani dohod atd.
chces povedat, ze vo vsetkych statoch kde je minimalna mzda su ludia debilni degenerati co sa nedokazu rozumne dobrovolne dohodnut bez zasahu statu?
to hovoris ty
nie, ty to nepriamo hovoris, citujem: ale zase tam funguju respektovane odbory a zamestnecke kolektivne zvazy…
Z Tvojho prispevku vyplyva, ze minimalna mzda musi existovat vsade tam, kde ludia nie su schopni sa dobrovolne dohodnut, pretoze je nizka kultura podnikatelskeho prostredia, nemaju doveru v medziludskych vztahoch a nedodrzuju dohody.
Tak tymto prispevkom si stratil u mna akykolvek respekt. Hahaha 😀 . Presne to odzrkadluje, ze si si rychlo do googlu zadal nieco v zmysle „which countries dont have minimal wage“ a prve, co si uvidel si sem rovno treskol. A aj keby to tak bolo a skutocne by si si otvoril tabulku krajin podla minimalnej mzdy na wikipedii, tak by si videl, ze Kongo aj Eritrea maju minimalnu mzdu (sice len v niektorych sektoroch, ale maju). A posledna vec, vymenovat tri z najchudobnejsich krajin sveta a davat ich chudobu do kauzalnej suvislosti s absenciou minialnej mzdy je demagogia na entu. Mozes si s Goebbelsom podat ruku.
k textu : „Ak je však cieľ sám o sebe nezmyselný a neuskutočniteľný, neexistuje jediný dôvod na prijímanie opatrení smerujúcich k jeho naplneniu. Práve opak je pravdou. Pokusy vydať sa touto cestou skončili, alebo ešte len skončia, ako katastrofy s neočakávanými následkami.“
na to sa da pouzit argument vrazdy (a neviem ci som ho necital tu, alebo na podobnej libertarianskej stranke), teda ludia sa stale budu navzajom vrazdit, ale to neznamena, ze by sme sa mali prestat snazit tomu zabranit. ciel spolocnost bez vrazd je neuskutocnitelny a teda podla tejto logiky neexistuje jediny dovod na prijimanie opatreni k jeho naplneniu…. teda nepokladam to za prave najstastnejsie sformulovany argument
Liebrálna ekonomika a liberálny štát, len ten môže efektívne fungovať.
Ľudia žijúci v istotách si zvyknú na sociálne pohodlie a každá zmena k neistotám im dá duševne zabrať. Na slobodu nie sú zvyknutí. Človek, ktorý je na tom opačne, je duševne silný, nerobí mu problém pustiť sa do neznáma (napr. podnikať) a je súťaživý a schopnejší presadiť sa :-).
(v Južnej Kórei vraj tento problém trápi utečencov z KĽDR)