Menej štátu

Vyzerá to tak, že britské Eurovoľby vyhrá strana známeho euroskeptika Nigela Faraga UKIP (31 percent v prieskumoch). Farage si popularitu získal svojimi neortodoxnými vystúpeniami v europarlamente, v ktorých drzo útočil na absolútnu nereprezentatívnosť európskych elít. Na bruselskom papalášizme postavil aj aktuálnu kampaň. Len tak mimochodom, UKIP je za výrazné obmedzenie imigrácie. Niektoré zdroje označujú stranu za rasistickú.

Gert Wilders z Holandska sa snaží presadiť vystúpenie svojej krajiny z Eurozóny. Podľa ekonomickej štúdie, krajiny na rovnakej ekonomickej úrovni ako Holandsko, ale mimo Eurozóny (Švédsko, Švajčiarsko), dosahujú v porovnaní s krajinou tulipánov dlhodobo lepšie hospodárske výsledky. Wildersovou notorickou témou sú neprispôsobiví moslimovia.

Do tretice Marián Kotleba, banskobystrický župan, čo nám tu ešte pred pár rokmi pochodoval v gardistickej uniforme, pozastavil spolufinancovanie európskych projektov pre školy. Okrem obligátnej korupcie odôvodnil tento krok potrebou šetrenia župných peňazí. Zhodneme sa na tom, že je to od nástupu druhej Ficovej vlády prvé skutočné protikorupčné opatrenie?

Títo traja páni, ktorých považuje politický mainstream za radikálov, sa spoločne ocitli vo veľmi komfortnej situácii. Popularitu získavajú pomocou tém, ktoré nemôže žiadny triezvy človek považovať za extrémistické. Tradičný pravicový volič by dokonca podobné správanie od zavedených demokratických strán očakával.

Existencia nevolenej bruselskej byrokratickej mašiny, ktorá dáva európskemu parlamentu svoje rozhodnutia iba na podpis, sa ťažko prezentuje ako excelentný výdobytok európskej demokratickej tradície. Že nám euro prinieslo viac problémov ako úžitku si už snáď okrem numizmatikov uvedomuje každý. Ale eurofondy ešte stále z perspektívy európskej hospodárskej periférie vyzerajú ako pozitívum.

Nemôžem sa s týmto názorom akokoľvek zhodnúť.

Abstrahujme od korupcie, ktorá je s európskym systémom dotácií spojená. Neberme do úvahy škody, ktoré narobia takéto zásahy na podnikateľskom prostredí (keď jedna firma si dokáže vybaviť dotáciu a druhá nie). Pozrime sa na systém eurofondov okuliarmi, ktoré používajú naše politické elity, keď sa ich snažia predať voličom. Teda ako prostriedok, ktorým sa na Slovensku financujú projekty, na ktoré nemáme dostatok financií.

Keďže žijeme ešte stále vo svete obmedzených zdrojov, tak vždy bude existovať pár vynikajúcich myšlienok, na ktorých financovanie sa nenájdu zdroje. Celá komplikovaná veda menom ekonómia, je v podstate o tom, čo sa bude realizovať dnes, čo zajtra a čo nikdy. Existuje určitý konsenzus triezvych hláv, že práve ten, čo peniaze zarobil, by mal aj rozhodovať o tom, ako ich minúť. Voláme to trhový mechanizmus. A tomuto mechanizmu dávajú eurofondy ďalší významný úder.

Cyklistická trasa, vynovené námestie, alebo firemné školenie soft-skills by sa nikdy nezrealizovalo, keby o tom mal rozhodovať konkrétny daňový poplatník, ktorý na ne musí zarobiť. Radšej by si kúpil druhé auto, šiel na dovolenku, alebo dal spravil kúpeľňu. Myslite na to vždy, keď uvidíte oslavnú tabuľku o tom, koľko únia prispela na realizáciu daného projektu. Takáto tabuľka má bohužiaľ vždy aj svojho bračeka. A ten sa nachádza vo vašej obývačke a stojí na ňom Na tomto mieste mohla byť nová pohovka, keby si nemusel spolufinancovať európske fondy.

Iným problémom je, že cyklocestu alebo školenie v rodovej rovnosti má na svedomí forsírovanie danej témy zo strany euroelít v ďalekom Bruseli. Aj vy pochybujete o lepšej schopnosti eurokomisárov rozhodovať o rozvoji stredoslovenskej obce ako jej samotný starosta? Vedia europoslanci lepšie ako šéf firmy, aké školenie je pre jeho zamestnancov potrebné? Básnická otázka.

Do akých absurdít to celé môže nakoniec zájsť, pár najuletenejších príkladov európskych dotácií.

Medzi Slovákmi existuje ešte rozšírený názor, ktorý celý problém bakatelizuje. Vraj na eurosomariny idú aj tak peniaze bohatých Nemcov, Dánov, Holanďanov. Tak načo sa vzrušovať. Podla mňa nič nedavastuje celý európsky projekt viac ako táto predstava.

Ak má byť Únia iba nástrojom, ako si od ostatných európskych národov trhnúť niečo pre seba, tak by sme ten cirkus mali ukončiť čo najskôr. S čo najmenšími škodami. Rovnako ako ma hnevá plytvanie peniazmi slovenských daňových poplatníkov, tak ma nenecháva chladným ani vysávanie nemeckých peňaženiek.

Z tejto perspektívy je Marián Kotleba vlastne najeurópskejším politikom na slovenskej politickej scéne. Kedže ako jediný sa rozhodol rozumne hospodáriť nielen s peniazmi slovenských daňovníkov. Zatiaľ čo euronadšenci sa navzájom predbiehajú, kto z nich vydrancuje európske rozpočty dôkladnejšie.

Situácia začína byť kritická. Na ulici ležia ekonomické témy, ktoré sa dotýkajú každého občana Únie. Čo je ale zaujímavé, dvíhajú ich pochybní politici, zatiaľ čo tradičné strany sa otáčajú chrbtom. Samému mi je smutno z faktu, že čo sa týka problematiky Eurofondov, tak mám najbližšie k fúzkatému pánovi vo fešáckej čiernej uniforme.

Zavedené demokratické partaje (ak o takých na Slovensku vôbec môžeme hovoriť) spomenuté témy extrémistom úplne prenechávajú, alebo prídu s tak absurdnou konštrukciou, že sa zdravému človeku rozum zastavuje.

Ako napríklad najväčší lunatik slovenskej politiky (nemýliť s poctivou českou chlapčenskou kapelou) Boris Zala so svojim ultimátnym výrokom, že za svetovú hospodársku krízu môžu Dzurindovské reformy.

Juraj Karpiš, našemu portálu veľmi sympatický ekonóm, pred dvoma rokmi v Hríbovej Lampe naznačil, kam táto situácie môže dospieť.

Stále žijeme v rovnakej Európe, kde si Talian nechce dať hovoriť do verejných výdavkov, kde Nemec má problém poslať šek do Grécka. Podľa mňa táto silená integrácia (rozumej euro, poznámka autora) nedopadne dobre. Dopadne podľa môjho názoru tak, že ohrozí ten úplne pôvodný cieľ Európskej Únie – narastie nacionalizmus a budeme mať zase problém s otvorenými hranicami.

Ak nechceme, aby sa vrátili nacionalistickí duchovia minulého storočia. Ak chceme mať z Európy naďalej jeden veľký priestor, kde v jednom rohu pracujem, v druhom žijem a v treťom dovolenkujem. Tak neprenechávajme ekonomickú racionalitu Kotlebovi.

Takisto ako sa u nás podpisujú petície za zákaz predaja slovenskej pôdy cudzincom, Nigel Farage brojí proti imigrantom z východnej Európy, čo berú Angličanom prácu. Keď sa tieto dve skupiny stretnú v europarlamente, tak sme docestovali. Za to podla mňa žiadna vyasfaltovaná cyklocesta nestojí. Aj keď mi ju postavia zo spálne rovno až do kancelárie.

A ak mám povedať pravdu, tak sloboda pohybu a vágna príslušnost k demokratickej západnej civilizácii, je tých pár vecí, pre ktoré nad Úniou ešte netreba lámať palicu.

8,001 celkovo návštev, 1 návštev dnes