Aký štát je MENŠÍ a ekonomická sloboda

Často sa preberáme rôznymi ukazateľmi miery zdanenia alebo pomeru vládnych výdajov k HDP, aby sme boli schopní ukázať, ktorý štát je „väčší alebo menší“. Pri tomto, ale často zabúdame, že sa jedná iba o jeden z indikátorov, ktoré rozsah štátu dokážu zachytiť.

Sú to však nielen dane a štátna spotreba, ktoré určujú „veľkosť štátu“. Rovnako tak sa jedná o štátne podnikanie (prítomnosť štátnych firiem na trhu), nezávislosť súdov na štátnej moci, ochranu a vymáhateľnosť vlastníckych práv, vzťah štátu a centrálnej banky, rast peňažnej zásoby, infláciu, regulovaný prístup k cudzím menám a bankovým účtom, clá, zákonné obmedzenia medzinárodného obchodu, regulácie medzinárodného kapitálového trhu, regulácie trhu práce alebo podnikateľského prostredia. Všetky tieto, a nielen tieto, indikátory dokážu nejakým spôsobom poukazovať na rozsah štátnych zásahov. Tieto javy sa komplexne snažia zachytiť rôzne indexy ekonomických slobôd.

Pozrime sa teda na jeden konkrétny – Index ekonomickej slobody – konkrétne Economic Freedom of the World, ktorý každoročne uverejňuje kanadský Fraser Institute. Tento index sa od polovice 80. rokov 20. storočia snaží zachytiť ekonomické slobody tak, aby ich bolo možné lepšie previesť na súbor sledovateľných znakov a učiniť ich celosvetovo porovnateľnými. Jeho posledné vydanie z roku 2011 porovnáva mieru ekonomickej slobody celkom 141 krajín sveta (podľa údajov k roku 2009). Index ekonomickej slobody 2009

Čo sa dočítame v aktuálnom rebríčku najslobodnejších krajín sveta? Nikoho asi neprekvapuje dlhodobé top umiestnenie krajín ako Honk Kong, Singapúr, Nový Zéland alebo Švajčiarsko. Oveľa zaujímavejším je však fakt, že na 5. a 6. mieste tejto pomyselnej hitparády sa nachádzajú Austrália a Kanada. Jedná sa o štáty, ktoré by pri obvyklom porovnaní „veľkosti štátu“ iba ako Size of Government (teda veľkosti vládnych výdajov a daní) boli na 56. resp. 80. mieste.

Nemenej zaujímavý je aj pohľad na Švédsko (39.), ktoré sa nachádza za hranicou prvého kvartilu najslobodnejších zemí a podotýkam, že na sklonku roku 2000 patrilo do najslobodnejšej dvadsiatky. Podľa ukazovateľa „Size of Government“ je však až 123. zo všetkých 141 skúmaných krajín. Ako je možné, že krajina s tak veľkou vládou je hodnotená ako relatívne ekonomicky slobodná? Jednoducho! Takmer dokonalé vlastnícke práva a ich vymáhateľnost, pevná mena a relatívne malé zásahy do medzinárodného trhu, podnikania alebo do bankového sektora.

A čo my? Slovenská republika si za rok 2009 vyslúžila 13. miesto. Podľa merateľných údajov sme na tom boli v absolútnom vyjadrení posledné štyri roky „slobodnejšie“. Inými slovami, slobody nám mierne ubúdajú, ale nie tak rýchlo ako inde. Každopádne, za posledných desať, či dvadsať rokov ušla táto krajina už dlhú (aj keď kľukatú) cestu práve smerom k slobode. Údaje za rok 1999 radili Slovenskú republiku dokonca až do druhej polovice skúmaných štátov, takže k tým výrazne ekonomicky menej slobodným krajinám ako Belize, Keňa alebo Zambia.

Zanechajme však nudnú hitparádu slobôd. Slobody sa nenaješ, chudobných nenakŕmi, chorých nevylieči, deti čítať a počítať nenaučí…

Ale načo toto všetko? Samozrejme, ak poukážeme na to, kde sú občania slobodnejší a kde menej slobodní, tak by to mohlo stačiť. Obzvlášť, ak máme na pamäti, že aj sloboda ako taká je pre nemálo ľudí sama o sebe cieľom. Zostať pri tomto konštatovaní by však bolo zastavenie sa v polovici dobrej cesty a aj Fraser Institute si toto veľmi dobre uvedomuje. Druhú časť každoročnej správy preto tvoria ďalšie štatistické merania, ktoré dávajú do súvislosti ekonomickú slobodu a rôzne ďalšie indikátory kvality života.

Štáty sú rozdelené do kvartilov v závislosti na ich miere ekonomickej slobody, od najslobodnejších po tie najmenej slobodné a tieto štyri skupiny sú navzájom porovnávané s ďalšími ukazovateľmi. Ako autori sami uvádzajú, prezentované grafy a porovnania zobrazujú korelácie a nemusí sa teda jednať o priame kauzality medzi sledovanými veličinami. Na to nám ostatne slúžia rôzne teórie. Zároveň však veria, že poskytujú určitý pohľad na kontrast medzi trhovo orientovanými ekonomikami a ekonomikami, kde dominuje štátne plánovanie a regulácie. Nech teda prehovoria čísla.

Ekonomická sloboda a ekonomický rast (1990-2009) / HDP na hlavu (PPP, $ 2005)
Ekonomická sloboda a ekonomický rast (1990-2009) / HDP na hlavu (PPP, $ 2005)

Ekonomická sloboda a podiel na príjmoch najchudobnejších 10% / príjem najchudobnějších 10%
Ekonomická sloboda a podiel na príjmoch najchudobnejších 10% / príjem najchudobnějších 10%

Ekonomická sloboda a gramotnosť mužov a žien / očakávaná dĺžka života
Ekonomická sloboda a gramotnosť mužov a žien / očakávaná dĺžka života

Ľudia v ekonomicky slobodnejších krajinách sú teda v priemere výrazne bohatší a ich príjem rastie rýchlejšie. Oproti tým najmenej slobodným žijú zhruba o dvadsať rokov dlhšie. Čo sa týka gramotnosti obyvateľstva, tak s rástúcou slobodou rastie aj vyšší podiel gramotného obyvateľstva a obzvlášť negramotnosť žien je v menej slobodných krajinách relatívna vyššia.

Veľmi zaujímavým zistením je podiel tých najchudobnejších na celkových príjmoch, ktorý je prakticky rovnaký bez ohľadu na veľkosť štátu a podotýkam, že ani v minulých šetreniach tomu nebolo inak. Korelácia medzi mierou ekonomickej slobody (veľkosťou štátu) a podielom najchudobnejších z celkového koláča príjmov nie je zaznamenaná. Zároveň však platí, že priemerný disponibilný príjem v cenách zohľadňujúcich paritu kúpnej sily tých najchudobnejších 10% v najslobodnejších krajinách je na úrovni 60% priemeru tých menej slobodných.

Ak chceme určiť rozsah štátnych zásahov do slobodného trhu, nesmieme sa zamerať iba striktne na daňové zaťaženie. Jedná sa totiž len o jeden z kúskov mozaiky, ktorá nám dáva odpoveď na to, ktorý štát je menší. Potrebujeme nástroj, ktorý dokáže komplexnejšie zachytiť aj iné štátne zásahy a indexy ekonomických slobôd týmto nástrojom určite sú.

Korelácia neznamená automaticky kauzalitu, to vieme. Každopádne zaznamenané korelácie empiricky podporujú teórie, ktoré hovoria, že vyšší stupeň ekonomickej slobody dáva ľuďom možnosť mať sa lepšie. Ako s touto možnosťou každý naloží, je už potom na ňom. A aj preto budem obhajovať MENEJ štátu … viac slobody.

Dodatok 28.7. z kapitoly 3

4,192 celkovo návštev, 1 návštev dnes

12 odpovedí

  1. Avatar
    júl 27, 2012

    skus tam dat este podobne grafy podla spotreby piva. tam je kauzalita jednoznacna. po dvoch pivach je predsa clovek tvorivejsi.
    takze chceme aby z vodovodneho kohutika tieklo pivo miesto vody. ako s touto moznostou nalozi je uz potom na nom. preto budem obhajovat menej vody, viac piva.

    Thumb up 15 Thumb down 19

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 27, 2012

      vobec netusim kam tym pluvancom mieris

      Thumb up 6 Thumb down 15

      Odpovedať

      • Avatar
        júl 27, 2012

        podobne grafy ti vyjdu aj zo spotreby piva, farby pleti, alebo hociakych inych absurdnych parametrov. rozdelit na kvartily, a spriemerovat hodnoty je rovnaky nezmysel ako pociatkov graf.
        Spominal si tam koleraciu. By ma zaujimalo ako si na tu koleraciu dosiel. Pokial viem , jednoduchsie je spocitat koleracny koeficient. Uz ked si spravis bodovy graf povedzme zavislosti nejakeho sledovaneho parametru voci tomu indexu ekonomickej slobody, a pozres nanho volnym okom zbadas velky rozptyl hodnot, koleracny koeficient vyjde samozrejme dost nizky. A existuju parametre ktore javia omnoho vacsiu koleraciu ku zivotnej urovni obyvatelstva.
        cele mi to pripomina komunisticku propagandu, kde sa ties vedeli hrat s grafmi a cislami. Reakcia na kritiku je tiez podobna. Zevraj plujem. Ja som iba vtipnou formou poukazal na nezmyselnost takychto grafov.

        Thumb up 14 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          júl 27, 2012

          na webe je ich metodika
          rovnako, tak ich datasety – tak s chutou do toho – pol je hotovo
          Inak stale opakujes „toto je blbost“ – tak ako? sa pytam

          Thumb up 4 Thumb down 12

          Odpovedať

        • Avatar
          júl 29, 2012

          doplnene
          spokojny?

          Thumb up 1 Thumb down 10

          Odpovedať

          • Avatar
            júl 31, 2012

            Problém je, že nemôžeš rátať koreláciu z nejakým sporným indexom, tú môžeš počítať iba medzi dvoma reálnymi znakmi. Teda, môžeš, len to nie je korektné 😉

            Ten „index ekonomickej slobody“ by si najprv musel obhájiť ako stopercentný, čo on zďaleka nie je. Autori už doň totiž vložili aj „vyspelosť krajín“. V realite totiž ekonomická sloboda (v ponímaní „menej štátu“) ďaleko vyššia ako v USA, akurát to autori indexu nastavili tak, aby to zakryli. Ak myslíš, že nie, skús mi povedať, v čom je štát v Kongu „väčší“ od tých USA. Uvidíš, že sa zapletieš.

            Thumb up 2 Thumb down 1

          • Avatar
            júl 31, 2012

            nepoznam odpoved, nedokazem oponovat … mimo moje vedomosti a znalosti
            uplne nerozumiem predposlednej vete a takisto neviem ako merat vyspelost (samotnu vyspelost, zase mozem zmerat len nejakym nestopercentnym indexom) – a aj cele ekonomicke makro su same proxy ukazatele.

            Thumb up 0 Thumb down 4

  2. Avatar
    júl 27, 2012

    Ja osobne uznavam jediny rebricek, ktory ukazuje, ako dobres v danej krajine ludom zije. Ten jediny parameter je jednoduchy: pocet imigrantov – pocet emigrantov / pocet obyvatelov celkom. Samozrejme problem je v tom, ze seriozne by sa takto dali porovnavat len krajiny, ktore neaplikuju obmedzenia na emigraciu, ci imigraciu. Komunistom som vzdy vravel: ak je ten vas system tak super, tak preco emigrantov strielate na hranici? Vsak idu do horsieho, podla vas.

    Thumb up 8 Thumb down 10

    Odpovedať

  3. Avatar
    júl 28, 2012

    Vďaka za inšpiratívny článok.

    Thumb up 2 Thumb down 5

    Odpovedať

  4. Avatar
    júl 31, 2012

    Mimochodom Svedsko tam ma najlepsie umiestnenie (6.) v kategorii „Legal Structure and Security of Property Rights“.. na to potrebuje mat silny stat (pravny stat)… dalsie kategorie ako „Access to Sound Money“ alebo „Freedom to Trade Internationally“ , teda kontrolovat inflaciu a pristup na medzinarodne trhy (zabezpecuje WTO, alebo EU) sa da dosiahnut aj pri existencii velkeho statu…. to uz su tri kategorie z piatich… ak by Slovensko nebolo v EU a nemalo aspon tak fungujuci stat ako ma, tak je niekde v druhej polovici tabulky…. inymi slovami ekonomicka sloboda a menej statu je miesanie jablk s hruskami…

    Thumb up 3 Thumb down 4

    Odpovedať

    • Avatar
      júl 31, 2012

      silny stat a pravny stat je velky rozdiel. Mame silne staty kde sa svojich prav nedovolas (venezuela, sev.korea), a mame slabe staty kde su prava jednotlivca skoro posvatne (svajciarsko). Pravny stat je taky kde sa svojho prava ucinne dovolas, t.j. sud rozhodne rychlo, podla zakona a v rovnakych pripadoch vzdy rovnako. To sa nedeje v statoch, kde je vplyv statu na sudy vysoky a rozhodnutie sa da „vybavit“.

      Thumb up 2 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      júl 31, 2012

      Ak beries ako danu funkcnu zavislost silneho statu a lepsieho prava, tak ano. To ale nie je moj pripad. Co sa tyka Sound Money a pod., tak tam hra podstatnu rolu skor nezavislost CB na state; a pristup na medzinarodne trhy je merana myslim vnutornymi obmedzeniami (teda hlavne lokalnymi zakonmi a regulaciami).

      Cele to je o tom, ze nesmieme cucat iba na danovu kvotu, ale sledovat aj zakazy a prikazy. Lebo aj pri, na dnesne pomery, „fantasticky nizkom“ zdaneni napr. 20% moze byt stat extremne vlezly, co sa tyka roznych zakazov a obmedzeni a v konecnom dosledku kludne vacsi ako stat z 30% zdanenim.

      Zrovna Svedsko je krajina, ktora ma fakt brutalne prerozdelovanie, ale zaroven relativne male dalsie obmedzenia biznisu…

      Thumb up 1 Thumb down 4

      Odpovedať

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do max. hĺbky 10 komentárov.

Leave a comment

*