Menej štátu… viac slobodyHľadať
Hospodárska politika

Hong Kong a jeho ekonomický zázrak

Martin Bulák10 min čítania38 komentárov

V článku o Švédsku, ale aj v diskusiách na iných weboch, sa objavujú hlasy, že by sme mali ukázať príklad úspešnej krajiny, kde majú minimálny štátny aparát. Najprv, odporúčam prečítať článok o úspešnom zmenšovaní vplyvu štátu na Novom Zélande. Potom by sme sa mohli pozrieť na toho, kto už roky vedie rebríček indexu ekonomickej slobody a kto bol v roku 2011 podľa Svetového ekonomického fóra najrozvinutejším finančným centrom sveta - Hong Kong. Pozorovanie ekonomiky Hong Kongu by sme mali rozdeliť na dejiny pred rokom 1997, kedy bol Hong Kong britskou kolóniou, a po 1997, kedy bol odovzdaný späť Čínskej ľudovej republike. Primárne nie kvôli samotnému faktu, že sa stal súčasťou komunistickej krajiny - Čína sa v zmluve s Veľkou Britániou zaviazala ponechať autonómne politické a ekonomické zriadenie tohto prístavného mesta na 50 rokov. Rok 1997 bol míľnikom, pretože:
  • zároveň s odovzdaním Hong Kongu celý región zasiahla Ázijská ekonomická kríza,
  • ekonomika sa vo veľkom otočila na čínsky trh a je od neho závislejšia,
  • vnútrozemie Číny začalo Hong Kongu konkurovať,
  • a úloha štátu v Hong Kongu sa odvtedy rozširuje - V posledných rokoch pribudli zákony ako platená dovolenka, nemocenské dávky a odstupné, či od roku 2011 aj minimálna mzda. (I keď ich ekonómovia upozorňovali, že ich to bude stáť minimálne 1 % zamestnaných.)
Mierne sa odvtedy napr. zvyšuje dlh Hong Kongu v pomere ku HDP. A je zaujímavé, že zároveň s odovzdaním Číne stúpla chudoba z 11,2 % v roku 1991 na 18,1 % v roku 2001, odkiaľ teraz len veľmi pomaly klesá na 17,6 % v 2011. Ale aj dnes, tento štát v štáte má veľmi nízke dane (0-15 % podľa výšky príjmov osôb a 15 % daň zo zisku firiem, 16,5 % pre korporácie), nemá žiadne clá a ani DPH. Štát do 90. rokov prerozdeľoval len do 10 % HDP, dnes je to stále len 15-20 % (na Slovensku: 35-45 % HDP). V minulosti, keď sa mu najviac darilo, nemal skoro žiadne regulácie pre zamestnávanie, skoro žiadne zákony na ochranu spotrebiteľa a žiadnu ochranu zamestnancov. Pred 90. rokmi by ste žiadny hongkongský dlhopis nekúpili, pretože Hong Kong mal v podstate nulový verejný dlh. I keď sa dlh odvtedy pomaly zvyšuje, stále má dlhodobo pomerne nízku úroveň 25-35 % HDP. Až na výnimky ako krízový rok 2008 hospodári s malými deficitmi alebo prebytkami.

Nezamestnanosť

Vďaka neexistujúcim reguláciám trhu, Hong Kong dlhé desaťročia nemal skoro žiadnu nezamestnanosť, niekedy bola až na úrovni 1 %. Aj v tejto štatistike je vidieť výrazná zmena po odovzdaní Číne. Každopádne, na dole uvedenom grafe nie je vidieť posledné dva roky, kedy sa nezamestnanosť znovu znížila na 3,2 % (pre porovnanie: Slovensko je niekde pri 14 %).

Rast HDP

Je to malá proexportná krajina a ako taká bola vystavená mnohým externým šokom. Vyhnúť sa im nedokázala. Avšak mimo tieto jeden-dvojročné výpadky, kedy bol rast HDP len mierny, rástlo HDP od 90. rokov až dodnes tempom 5 až 8 %. V 60., 70. a 80. rokoch bol bežný rast nad 10 %, v priemere 6,5 až 8,5 %. Za niekoľko desaťročí sa tak z jednej z najchudobnejších ekonomík stala jedna z najrozvinutejších na svete. Externé šoky boli veľakrát natoľko devastačné, že sa ekonomika musela obrátiť úplne naruby. Hong Kongu to nerobilo problém - z výroby lodí, cementu a iných presedlalo na textil, z textilu (po de facto embargu zo strany Veľkej Británie) na umelé hmoty a z produkcie niečoho nakoniec na služby s vysokou pridanou hodnotou. Ekonomika sa zmenila až natoľko, že momentálne až 90 % HDP tvorí sektor služieb a každý piaty zamestnanec pracuje vo finančnom sektore. Všetky tieto premeny sa diali až neuveriteľne rýchlo, bez ujmy na celkovej zamestnanosti a pri celkovom raste. Pričom logicky ľudia museli byť pri zmenách ekonomiky prepúšťaní, ale ich nezamestnanosť bola len krátkodobá, len dovtedy, kým ich nezamestnal niekto iný. Aj pokles rastu HDP bol vždy len krátkodobý a vždy za ním nasledovalo prudké zotavenie a ešte rýchlejší rast.

Monopoly alebo malé firmy?

Hong Kong do istej miery vyvracia socialistami propagovaný argument, že by voľný trh tlačil na zvyšovanie sily do rúk niekoľkých málo firiem, na monopolizáciu trhov. Motorom hongkongskej ekonomiky boli vždy predovšetkým malé a stredné podniky, nie konsolidácia ekonomickej sily. V roku 1955 malo menej ako 100 zamestnancov 91 % výrobných manufaktúr, toto číslo sa do roka 1975 len zvýšilo, na 96,5 %. V 2002 to bolo už 98 % firiem a zamestnávali viac ako 60 % obyvateľstva. Trend je presne opačný, než by kritici predpokladali. Bolo by omylom tvrdiť, že sa problém oligopolov a monopolov Hong Kongu vyhol. Ale znovu sa objavuje práve v oblasti ekonomiky, do ktorej sa štát najviac montoval - stavebníctvo a bývanie. Veľké koncerny z oblasti stavebníctva a bývania potom rozšírili svoje chápadlá aj do iných oblastí podnikania.

Školstvo

História Hong Kongu napríklad ukazuje, že trh prirodzene rieši aj také problémy ako školstvo. Nikto im to neprikazoval, žiadny zákon na to neexistoval, napriek tomu už v roku 1966 navštevovalo prvý stupeň základnej školy 99,8 % detí, pričom do 1971 neexistovali verejné základné školy prvého stupňa. Hong Kong potom ponúkol verejné základné školy druhého stupňa zadarmo v roku 1978.

Blahobyt a chudoba

A v neposlednom rade, Hong Kong vyvracia aj názor, že by voľný trh neriešil blaho ľudí. Po druhej svetovej vojne bolo HDP na jedného Hongkongčana 180 USD. V roku 1982 to bolo už 6115 USD a v roku 1997 už 27169 USD. Momentálne 32780 USD = dvojnásobok slovenského HDP na hlavu. Do Hong Kongu sa sťahovalo obrovské množstvo Číňanov z pevniny, ktorí hľadali prácu a lepšie živobytie. Kým v roku 1960 mal Hong Kong 3 milióny obyvateľov, v roku 1970 to už bolo 4 mil. a obyvateľstvo pribúdalo až na dnešných viac ako 7 miliónov. Prisťahovalcami boli najmä chudobní ľudia bez kapitálu, napriek tomu ich Hong Kong dokázal zamestnať a chudoba Hong Kongu sa nezvyšovala. Až do 90. rokov sa držala v rozmedzí 8 až 12 %. Treba však poznamenať, že chudoba sa meria ako percento domácností s polovičným a nižším príjmom, ako je medián, čo znamená, že chudoba tu bude z definície prítomná vždy. Zároveň je dôležité poznamenať, že táto definícia pripúšťa aj to, že sa môže mať chudoba vždy lepšie. Ten obrovský nárast chudoby po odovzdaní Číne sa vysvetľuje Ázijskou hospodárskou krízou a tým, že sa veľké koncerny zamestnávajúce nekvalifikovanú prácu húfne sťahovali z Hong Kongu do vnútrozemia Číny. Niečo tomu pridali aj nové regulácie pracovného trhu. Pre porovnanie vo Švédsku je podľa rovnakej definície 15% chudoba a na Slovensku je podľa inej metodiky 12%.
Rok 1971 1976 1981 1986 1991 1996 2001 2006 2011
Chudoba 8 % 10 % 10,4 % 8,6 % 11,2 % 15 % 18,1 % 17,7 % 17,6 %
Ale poďme na to od začiatku...

História

Hong Kong nemal žiadne prírodné zdroje, ktoré by ho nejako zvýhodňovali, na začiatku svojho rozmachu mal „len“ prístav. Čína ho v roku 1842 predala Veľkej Británii za smiešnu sumu. Vtedy malo toto mestečko 7500 obyvateľov. O pár rokov, v 1859 malo už 85000 obyvateľov a bolo ekonomickým centrom regiónu. Z pohľadu exportu sa vyvíjala predovšetkým výroba lodí, spracovanie cukru a výroba cementu, plus tam bolo nespočetné množstvo menších výrobných manufaktúr. V celej histórii Hong Kongu ho hospodárske krízy partnerských štátov rozhodne neobchádzali, ale vždy sa dokázal prispôsobiť omnoho rýchlejšie ako jeho rigidní partneri. Na začiatku 20. storočia bol ešte závislý na Číne, preto sa ho výrazne dotkla aj Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch. V roku 1949 bolo na Čínu uvalené embargo a Hong Kongu bez zásadného centrálneho riadenia došlo, že sa už na obchod s Čínou nemôže spoliehať. Rýchlo sa prispôsobil a ešte viac rozvinul vzťahy s nečínskym zahraničím, industrializácia pokračovala. Naopak, Šanghajskí podnikatelia sa vo veľkom sťahovali z Číny do voľnejšej a relatívne bezpečnejšej britskej kolónie a v 50. rokoch vytvorili celý priemysel na pradenie bavlny. Náväzne na to vznikol aj silný textilný priemysel. Koncom 50. rokov Hong Kong už dominoval v oblasti textilu a keď to regulátorom z Británie došlo, začali sa proti príliš lacnému importu textílií brániť. Preto v roku 1959 vznikla „dohoda“ o obmedzení vývozu textilu z Hong Kongu. Neregulovaná hongkongská ekonomika sa novým podmienkam v podstate ihneď prispôsobila a začala vyrábať nové produkty - hongkongskí podnikatelia našli nové trhy a napriek tomu, že im boli hádzané polená pod nohy, export narástol z 54 % v 60. rokoch na 64% v 70. Napriek negatívnemu vplyvu kultúrnej revolúcie v Číne v rokoch 1967-68 bol medzi 1962 až 1973 priemerný rast HDP na osobu 6,5 % za rok. V 70. rokoch rástli reálne mzdy v priemere 4,2 % ročne a to znovu, aj napriek negatívnym ropným šokom medzi 1973 až 1975. Do konca 60. rokov sa vláda starala len o dve veci - vytvárala obydlia pre prisťahovalcov z Číny a investovala do infraštruktúry. Štátne výdaje dokonca klesali zo 7,5 % HDP v 60. rokoch na 6,5 % v 70. (pre porovnanie Švédi mali už vtedy 50 % a v podstate sa vtedy začala aj ich skaza, ktorá kulminovala v 90. rokoch). Hong Kong ale zažíval negatívne šoky aj na začiatku 80. rokov. Vtedy sa totiž Veľká Británia dohodla s Čínou o znovuzačlenení Hong Kongu do Číny. V tomto období, i keď rástli reálne mzdy, v priemere to bolo už len o 1,5 %. Hong Kong sa musel znova prispôsobiť diametrálne odlišným podmienkam - medzi 1978 až 1997 rástol obchod s Čínou o 28 % za rok. Hongkongské firmy začali premiestňovať výrobu do vnútrozemia Číny, kde našli lacnejšiu prácu - v roku 1997 len v provincii Guangdong zamestnávali hongkongské firmy 5 miliónov ľudí. (Ešte raz, Hong Kong zamestnával skoro toľko ľudí v susednom regióne, ako bola jeho vlastná populácia.) Samotný Hong Kong sa začal dramaticky meniť na hospodárstvo ponúkajúce služby a tento prechod sa konal bez brzdenia rastu. Medzi 1982 a 1997 bola priemerná nezamestnanosť stále 2,5 %. V roku 1997 po oficiálnom odovzdaní Hong Kongu späť Číne zasiahla celý región Ázijská finančná kríza (1997-2002). Na trhu s nehnuteľnosťami v Hong Kongu vznikla kvôli fixnej úrokovej sadzbe bublina, po spľasnutí ktorej v 1998 padli ceny nehnuteľností o 40 %. Japonské banky vtedy stiahli svoje peniaze z Hong Kongu v celkovej sume 150 % HDP krajiny a napriek tomu ani jedna banka a ani jedna veľká firma v oblasti nehnuteľností neskrachovala, a ani nepožiadala o dotáciu. Akoby aj mohla? Veď by ju aj tak nedostala. Ďalšie externé šoky prišli hneď potom - tzv. dot.com bublina v roku 2000, alebo útok na dvojičky v 2001, ktorý spôsobil prepad v hongkongskom turizme. Hong Kongu sa medzi 1998-2003 zvýšila nezamestnanosť na priemerných 6 %, v roku 2003 to bolo maximum 7,9 %. Hong Kong sa však znovu prispôsobil a od roka 2001 začal rásť. Okolie Hong Kongu sa medzitým vyvinulo z pestovateľov ryže na najväčšie exportné ekonomiky v Ázii. Hotely, reštaurácie a divadlá z Hong Kongu sú dnes po celej Číne. Hong Kong už dávno nie je destináciou pre firmy hľadajúce lacnú pracovnú silu, naopak, v celom regióne je známy kvalitnými produktmi a službami - Číňania u nich vo veľkom nakupujú kvalitné značky a drahšie služby. Veľké firmy obchodujúce výlučne s Čínou sa naopak sťahujú do Šanghaja, pretože (podľa ich vyjadrenia) v prípade problémov v ich záujme účinne zasiahne starosta Šanghaja a nemusia riešiť spory pomalými súdmi v Hong Kongu (nech si čitateľ sám rozhodne, čo je lepšie, či jeden človek môže rozhodovať o sporoch medzi firmami). Šanghaj je navyše už v istých aspektoch voľnejší ako Hong Kong - je napr. jednoduchšie vytvoriť medzinárodnú školu v Šanghaji ako v Hong Kongu. Firmy si tak môžu vyučiť dobrých zamestnancov na vlastných školách. Je tam menej prokartelových reštriktívnych politík - kvôli reštrikciám v leteckom priemysle sa do vnútrozemia Číny presťahoval napríklad aj FedEx. Každopádne, Hong Kong stále nestratil svoju úlohu biznis centra regiónu, pretože fixovaná mena Číny, regulované bankovníctvo a ďalšie komunistické „výdobytky“ znemožňujú podnikanie malých a stredných podnikov - tie potrebujú zákony a súdnictvo Hong Kongu. Tak, ako celý svet, aj Hong Kong zasiahla svetová hospodárska kríza 2008-2009. Na rozdiel od nás sa však z tejto krízy dostal veľmi rýchlo. Po tom, čo HDP kleslo o 2,7 % v 2009, v roku 2010 rástlo o 7 % a v roku 2011 o 6 %. Nezamestnanosť klesla z 5,2 % v 2009 na 4,3 % a 3,6 % v ďalších dvoch rokoch, až na 3,2 % dnes (Január 2012). Ekonomika ostrovného štátu s počtom 7 miliónov obyvateľov patrí medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce krajiny sveta. Za poslednú a pritom najslabšiu dekádu od druhej svetovej vojny (2000-2010) hrubý domáci produkt rástol v priemere o 4,4 % za rok. Krajina je považovaná za jedno z najvýznamnejších finančných, obchodných a už aj turistických centier sveta.

Zaujímavé porovnanie niektorých údajov Hong Kongu so Švédskom

Niektoré ďalšie zaujímavé štatistiky, ktorých vysvetlenie je nad rámec tohto článku:
  • Chudoba v Hong Kongu je momentálne 17,6 %. Vo Švédsku je však podľa podobnej definície (berie sa 60 % mediánu a dole) chudoba na úrovni 15,2 %. (2011)
  • Priemerný Hongkongčan sa dožije 82,7 rokov, čo je mierne viac ako vo Švédsku - 81,4 (2009).
  • Znečistenie ovzdušia CO2 je v Hong Kongu porovnateľné so Švédskom. 5,5 ton na osobu pri Hong Kongu a 5,3 vo Švédsku (2008).
  • Švédsko však jednoznačne vedie v používaní internetu. 90 % Švédov používa internet oproti 70 % v Hong Kongu (2010).
  • Priemerný počet odpracovaných hodín v Hong Kongu je 49,6 hodín (2008). Vo Švédsku to je omnoho menej - 39,9 (2006).
  • Podľa globálneho indexu konkurencieschopnosti (skóre GCI od 1 po 7, vyššie číslo znamená vyššiu konkurencieschopnosť, 2011/2012) je švédska ekonomika mierne konkurencieschopnejšia - jej index je 5,6 (3. na svete) oproti 5,4 pre hongkongskú ekonomiku (11. na svete).

Na záver

Z Hong Kongu by sme si mohli zobrať ponaučenia, že:
  • Nízke zdanenie nahráva rastu blahobytu.
  • Nízke regulácie pracovného trhu a minimálne štátne sociálne zabezpečenie vedú k plnej zamestnanosti.
  • Zníženie regulácií a dotácií pracovného trhu vedie zároveň k pružnej ekonomike, ktorá sa dokáže veľmi rýchlo prispôsobiť novým podmienkam a vo výsledku na tom neutrpí zamestnanosť a ani hospodársky rast.
  • Zaujímavý je fakt, že Hong Kongu sa zvyšovala populácia skoro o 1 milión každých desať rokov (hlavne chudobní prisťahovalci) - z 3 mil. v 60. rokoch na vyše 7 mil. dnes. A Hong Kong týchto ľudí dokázal zamestnať (napr. Švédi majú obrovské problémy s oveľa menším počtom prisťahovalcov). Práce teda existuje neobmedzené množstvo (ak tá práca nie je regulovaná).
Zdroje: PS: Nepotrebujem čítať komentáre, že vy by ste išli radšej žiť do Švédska a ja mám ísť do Hong Kongu :), pretože ten článok nie je o tom. Švédsko malo úplne inú východziu pozíciu a súčasnému stavu môže tiež ďakovať predovšetkým voľnému trhu.

Súvisiace články

Hospodárska politika

Tarabov zelený socializmus: Prečo sa chudobní skladajú na fabriky boháčov?

Ministerstvo životného prostredia schválilo stovky miliónov eur z Modernizačného fondu najväčším ziskovým podnikom na čele so Slovnaftom. Kým vláda bežným občanom ordinuje konsolidáciu a vyššie dane, priemyselným gigantom prepláca investície z peňazí vybratých na emisných povolenkách. Ide o učebnicový korporativizmus v mene zelenej ideológie.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Progresívny mikropodnikateľský účet: Sloboda s daňovákom v mobile

Progresívne Slovensko sľubuje zjednodušiť štart podnikania automatickým pridelením účtu s trojpercentnou zrážkovou daňou. Zdanlivé odbúranie byrokracie a odvodov však v skutočnosti zavádza priamy finančný dohľad štátu nad každým občanom v reálnom čase. Skutočná deregulácia pritom nepotrebuje novú štátnu aplikáciu, ale stiahnutie úradníckej ruky z peňaženiek drobných tvorcov hodnôt.

Martin Bulák

Hospodárska politika

Socialistický krach Južnej Ameriky: Červená vlna sa zrútila do reality

V priebehu necelých osemnástich mesiacov prehrali ľavicové vlády v Južnej Amerike voľby v Čile, Kolumbii, Bolívii aj v Peru. Virálna mapa na sociálnych sieťach oslavuje okamžité víťazstvo pravice, no v kľúčových faktoch zavádza. Skutočným dôvodom pádu latinskoamerickej ľavice nebolo náhle osvietenie voličov, ale vyprázdnené štátne kasy a krach centrálneho plánovania.

Martin Bulák

Diskusia (38)