Švédsko je úspešný sociálny štát? Houby!

Ľudia zastávajúci silný sociálny štát väčšinou uvádzajú Švédsko ako úspešný príklad. Vraj Švédi vďaka silnému sociálnemu štátu prosperujú. Ukážeme si ale, že to nie je vďaka, ale napriek tomu a že to s tou prosperitou nie je úplne tak, ako sa prezentuje.

História

Tvrdiť, že úspech Švédska pramení v ich sociálnom systéme, je podobné ako tvrdiť, že Ficova vláda môže za hospodársky rast v rokoch 2006 až 2008. Tak ako dôvody Ficovho úspechu pramenia z histórie, konkrétne z predchádzajúcej vlády a jej reforiem, tak je aj Švédsko potrebné vidieť v kontexte jeho dejín.

Švédsko bolo do druhej polky 19. storočia chudobná krajina. Na konci 19. storočia a začiatku 20. zažilo vďaka voľnému trhu a priemyselnej revolúcii nebývalý rozkvet. V tomto období vznikali vynálezy ako Nobelov dynamit, guličkové ložiská, chladnička (Elektrolux) a veľké švédske firmy ako Volvo, Saab (ten práve krachuje!), či Ericsson.

Švédsko sa nezúčastnilo ani jednej zo svetových vojen a nemalo vojnu od roku 1809, dlhšie než immerneutrales Švajčiarsko. V období od roka 1870 do 1950 malo najväčšie príjmy na hlavu na svete a bola to 4. najbohatšia krajina sveta hneď za USA, Švajčiarskom a Dánskom. Štátne výdaje sa držali pod 10 % HDP a až do 50. rokov 20. storočia boli stále nižšie ako v USA (okolo 20 %).

Základy problému boli položené v roku 1932, kedy vďaka Veľkej svetovej hospodárskej kríze získali moc sociálni demokrati. 20 rokov sa Švédsko, napriek zvyšujúcim sa štátnym výdajom, viezlo na vlne celosvetovej prosperity bez nejakých negatívnych efektov. Štátne výdaje ale postupne rástli až na 50 % HDP v roku 1975, kedy sa rast ekonomiky spomalil z vysoko nadpriemerného na priemerný.

Ako narastali štátne výdaje, tak narastali aj dane a spolu s nimi aj sila odborov. Švédske firmy sa na svetových trhoch stávali nekonkurenčnými. Socialista Olof Palme a jeho vláda v 70. rokoch to riešil devalváciou švédskej koruny, výsledkom ktorej bola vysoká inflácia a kvôli nej znova nové devalvácie.

Po krátkej prestávke medzi rokmi 1976 až 1982, kedy vládla neschopná stredopravá vláda, ktorá nebola schopná zaviesť potrebné zmeny, sa socialisti vrátili k moci. Začali devalváciou o 16 %, o ktorej tvrdili (tak ako x-krát pred tým), že je posledná. Nikto im neveril, inflačné očakávania boli vysoké a vysoký bol aj tlak odborov na zvyšovanie miezd.

V roku 1985 sa vláda rozhodla deregulovať bankové úvery, čo síce bolo nevyhnutným krokom pre lepšiu alokáciu prostriedkov v ekonomike, malo to ale zároveň katastrofálne vedľajšie účinky. Reálne úrokové miery boli po zdanení a inflácii záporné, čo spôsobilo masívne uvoľňovanie peňazí do obehu a to potom znova tlačilo na zvyšovanie cien. Vytvorilo to bubliny na akciovom trhu a na trhu nehnuteľností (podobne ako nedávno v USA). Úrokové sadzby vo Švédsku boli fixné a zatiaľ ich vláda neuvoľnila, čo len prehlbovalo nízku konkurencieschopnosť švédskych firiem.

Po Palmeho zavraždení v roku 1986 sa k vládnutiu dostal pragmatický premiér Ingvar Carlsson, ktorý priniesol mnohé reformy smerom k voľnému trhu. V roku 1989 napríklad uvoľnil kontrolu nad menou a znížil zdanenie. Na začiatku 90. rokov ekonomika spomalila a tak spomalila aj inflácia, zvýšila sa reálna úroková miera a tak spľasli aj bubliny. Pridal sa ropný šok spôsobený Husajnovou inváziou do Kuvajtu, ktorý ovplyvnil švédsky export a švédska ekonomika upadla do recesie.

Investori prestávali veriť schéme fixných úrokových sadzieb a švédska koruna sa stávala dobrým prostredím pre špekulantov. Keďže vláda sľúbila, že už nebude devalvovať, jedinou obranou meny bolo zvýšenie úrokovej miery. Špekulanti ale vedeli, že úrokové sadzby sú na tejto vysokej úrovni dlhodobo neudržateľné, útočili znova – zisky v prípade zrútenej meny boli väčšie ako úrokové sadzby ponúkané Riksbank (Švédskou centrálnou bankou). Reálne sadzby boli tak vytlačené nad 10 % a recesia sa prehĺbila.

Fixná úroková sadzba bola preto konečne opustená v roku 1992. Nárast úrokových sadzieb vtedy už o 500 % a recesia spôsobili nahromadenie zlých úverov a v podstate krach 5 zo 7 najväčších bánk. Nekrachla napr. Handelsbanken, ktorá bola známa tým, že bola opatrná v poskytovaní úverov. Až keď vláda oznámila, že zachráni banky, nech to stojí, čo chce, bankový kolaps bol odvrátený. Vláda vtedy výmenou za pomoc získala až 20 % celého bankového systému.

Táto recesia bola najhlbšou recesiou švédskej ekonomiky od Veľkej depresie – HDP nižšie o 5 % v 1993 oproti 1990, zamestnanosť nižšia o 10 %, deficit verejného rozpočtu vyšší ako 10 %. Švédsko v porovnaní príjmov na hlavu kleslo na 15. až 20. priečku sveta, odkiaľ sa už nikdy nedostalo.

Po tomto poklese si Švédsko viedlo pomerne dobre vďaka niekoľkým zmenám:

  • 20% devalvácia meny na konci 1992 dala veľkú vzpruhu exportu,
  • pád reálnych úrokových sadzieb a deregulácia bankových úverov naštartovali obnovu,
  • zníženie daní zlepšilo alokáciu zdrojov v ekonomike,
  • uvoľnenejšia menová politika,
  • privatizácia štátnych podnikov a deregulácia (maloobchodu, telekomunikácií, letectva a ďalších odvetví),
  • okresanie vládnych výdajov.

Švédsko sa tak stalo v niektorých ohľadoch slobodnejšou krajinou než zvyšok západnej Európy alebo USA. A tomu treba pripisovať úspech, ktorý má. Z krízy v 90. rokoch sa ponaučilo a od 1999 malo, až na tri roky s miernym deficitom okolo 1 % (2003, 2004, 2010), prebytok verejného rozpočtu. Finančnú krízu v roku 2009 tak prežili s omnoho menšími stratami než iné krajiny.

Švédi zisťujú, že ich sociálny systém je dlhodobo neudržateľný a smerujú skôr k uvoľňovaniu regulácií, než ku sprísňovaniu a posilňovaniu svojho štátu – V roku 1998 zreformovali dôchodkový systém na tzv. trojpilierový (jeden pilier štát, jeden pilier povinne do súkromných DSS a jeden pilier voliteľný), ktorý sa ukazuje ako veľmi úspešný a ktorým sme sa inšpirovali aj my – Slováci. Alebo napr. v rokoch 2007 až 2010 prebehla vo Švédsku ďalšia vlna privatizácií, kedy medzi inými sprivatizovali aj 946 štátnych lekární.

Ekonomická sloboda, nie regulácie!

Vraj, ak existuje korelácia medzi ekonomickou slobodou v krajine a prosperitou, prečo sa umiestňuje ekonomicky úspešnejšie Švédsko v rebríčkoch ekonomickej slobody horšie ako napr. USA?

Ak si porovnáte index ekonomickej slobody Švédska s inými krajinami, celkovo vyzerá také USA na 9. priečke slobodnejšie ako Švédsko na 22. Konkrétne ukazovatele ale hovoria, že Švédsko je na tom horšie v troch faktoroch – fiškálnej slobode (vysokým daniam), pracovnej slobode a vládnych výdajoch. V ostatných ohľadoch je Švédsko slobodnejšou krajinou ako USA – sloboda podnikania, obchodovania a investovania je vyššia, monetárna politika voľnejšia, finančná sloboda je tiež vyššia a hlavne! ochrana vlastníctva je silnejšia.

Pracovný trh

Mnohí ďalej tvrdia, že vyššie zdanenie nemá vplyv na zamestnanosť, vraj sa máme pozrieť do Švédska. Oficiálne čísla od roku 2000 až dodnes uvádzajú nezamestnanosť v rozmedzí 5 až 9 % (momentálne 7,4 %).

Štatistika počtu zamestnaných však ukazuje niečo úplne iné… Švédsko nedokázalo vytvoriť navyše ani jedno pracovné miesto od polovice 70. rokov. Majú menej zamestnaných ako v roku 1990 (o 6 %) a dokonca aj ako v roku 1980. Keď odhliadneme od verejného sektora, privátne firmy vo Švédsku netvoria pracovné miesta už viac ako pol storočia. Omnoho horší vývoj ako u iných, menej zdaňovaných krajín!

Ako potom, že tie agregátne štatistiky o nezamestnanosti vyzerajú pomerne dobre? Švédi totiž majú zamestnania, kde sa pracovať nemusí. Medzi zamestnaných počítajú aj tých, ktorí sú dlhodobo práceneschopní, alebo inak dlhodobo poberajú podporu a nepracujú (napr. sú zamestnanci dlhodobo na péenke). Zároveň sa snažia zakrývať nezamestnanosť verejnoprospešnými prácami, ktoré nehovoria o tom, nakoľko je ekonomika zdravá. Podľa správy OECD je takýchto oficiálne zamestnaných, ale nepracujúcich 14 %.

Po očistení od zakrývanej nezamestnanosti sa skutočné percento ľudí bez práce nachádza niekde až pri 25 %. Inými slovami, Švédsko má určite vyššiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko!

Navyše vďaka štedrému štátu, ktorý zastáva názor, že starší ľudia by mali ísť do dôchodku, aby uvoľnili prácu mladším, sa ľudia cpú do predčasného dôchodku. Počet ľudí v predčasnom dôchodku je viac ako dvojnásobok oficiálne nezamestnaných. Napriek tomu je tam stále vysoká nezamestnanosť mladých – 28 % nezamestnaných medzi 15 až 28 rokmi.

Švédsky pracovný trh je veľmi rigidný. Odbory majú obrovské právomoci a robia viac zlého než užitočného. 70 % zamestnaných švédov je v odboroch, ale aj toto percento (chvalabohu) sústavne klesá.

Ak by chcel niekto tvrdiť, že to všetko je v poriadku, môžeme sa rovno vrátiť do komunizmu, kde bola práca na prídel.

Na záver

Použijem prirovnanie o fajčiacom matematikovi… Ak pozorujete geniálneho matematika, ako fajčí, tým, že začnete fajčiť aj vy, svoje matematické zručnosti nezlepšíte.

Zoberme si zo Švédska tie správne ponaučenia:

  • Znížme štátne výdaje natoľko, aby štát hospodáril vyrovnane.
  • Neútočme na druhý pilier dôchodkového systému len preto, lebo vláda potrebuje prostriedky na rozhadzovanie.
  • Švédsko nemá minimálnu mzdu, zrušme ju aj my.
  • Zvýšme slobodu podnikania na švédsku úroveň.
  • A možno prehodnoťme náš vstup do eurozóny a nebráňme euro za každú cenu.

Zdroje:

22,759 návštev, 7 dnes

pošli na vybrali.sme.sk
Palec dolePalec hore +62 skóre, 114 hlasov

85 odpovedí

  1. Avatar
    december 28, 2011

    clanky podobneho typu ,kde je autor jasny ideolog,ktory zhana fakty na podporenie svojich iluzii a voci faktom a suvislostiam ktore sa nehodia je slepy mi pripominaju rozne marxisticko-leninske texty len v inej farbe
    -len tak namatkovo, invalidny dochodcovia sa neobjavuju v statistikach nezamestnanosti nikde na svete ani u nas, tak isto ludia na verejnoprospesnych pracach..
    -hovori sa o upravovani statistik v USA ,kde uz davno nie je nezamestnanost 9% ako ukazuju statistiky, podobne aj v inych statoch, takze to nebude choroba socialneho statu ,ale pricina bude niekde inde
    hawk

    Thumb up 8 Thumb down 8

    Odpovedať

    • Avatar
      december 28, 2011

      Len tak námatkovo si vypichol z celého článku niečo, čo bolo v zátvorke. Nič to nemení na fakte, že privátny sektor vo Švédsku nie je schopný vytvárať pracovné miesta.

      V druhom bode sa zhodneme, to nie je švédsky špecifický problém. Nikde som to ani nepísal.

      Thumb up 7 Thumb down 6

      Odpovedať

      • Avatar
        december 28, 2011

        privatny sektor vo svedsku to ani nepotrebuje, pretoze nezamestnanost sa pomaly blizi takmer k prirodzenej miere este aj pocas krizy. Pracovne miesta teda vytvara v zahranici vyvozom svojho kapitalu a zurocenim vysledkov svojej vedy a vyskumu ,
        ktore mimochodom v tak malej krajine vznikli iba vdaka spicifickemu mixu statnych a sukromnych penazi. Zakricat menej penazi statu! je sice mile ale svedsko by nebolo tam kde je,keby nemalo taky system aky ma, hovorit ze je to napriek systemu je smiesne zatvaranie oci pred empirickym dokazom

        Thumb up 3 Thumb down 3

        Odpovedať

        • Avatar
          december 29, 2011

          Nezamestnanosť sa neblíži k prirodzenej miere, neznižuje sa. Švédsko nie je schopné zamestnať ani svojich mladých, ani napr. prisťahovalcov (50 % z nich nemá prácu), len ich kŕmi sociálnymi dávkami. Toto je dlhodobo neudržateľný stav.

          Čo spôsobujú vo Švédsku odbory (komentoval si, myslím, nižšie), si prečítaj v komentári nižšie: http://www.menejstatu.sk/svedsko-je-uspesny-socialny-stat-houby/#comment-951 Ale o tom, ako likvidujú prácu, je príkladov omnoho viac a vo väčšej miere. Investori prichádzajú a po čase kvôli hlúposti odborov odchádzajú. Ich úlohou je likvidovať menej kvalifikovanú prácu, aby ochránili svojich kvalifikovanejších zamestnancov, ktorí sú v odboroch.

          Thumb up 4 Thumb down 2

          Odpovedať

  2. Avatar
    december 28, 2011

    Už si viem predstaviť, ako by na Slovensku dopadlo rušenie minimálnej mzdy, na výplatu by ľudia platili firmám za to, že môžu pracovať. Akosi ste nespomenuli, že vo Švédsku existuje prirodzená regulácia príjmov, a pokus o mzdu vo výške 300 € mesačne by zaviedol zamestnávateľa do väzenia. Aj ten trojpilierový systém by sa zišlo trochu viac rozobrať, lebo so slovenským nemá okrem názvu nič spoločné.
    Rozhodne má väčšiu logiku platenie príspevkov vlastným občanom, než rozdávanie peňazí z vreciek vlastných občanov pre rôznych podvodníkov, ktorí ich následne zdierajú a zneužívajú.

    Thumb up 3 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      december 28, 2011

      Čo by sa stalo, ak by som vám za kopanie kanálu ponúkol mzdu 300€ mesačne, keď o pár km vedľa iný stavbár si tú prácu cení aj na 1000€ ? No išli by ste tam!

      Minimálna mzda nemá žiadny úžitok. Ani pre trh, ani pre ľudí, pre nikoho. Naopak, likviduje potenciálne pracovné miesta, ktoré by vznikli pre veľmi nízko kvalifikovanú skupinu ľudí. U nás ľudia, ktorí sú ochotní pracovať aj za menej ako 320 €.

      Povedzme že nemajú skúsenosti, vychodili pomocnú školu, sú mentálne zaostalí..atď. Dnes nemajú tú možnosť. Štát prikazuje zamestnávateľom doslova> pokiaľ nevytvoríš pracovné miesto, ktorého produkcia bude minimálne 400 € (min. mzda + odvody, zhruba), nemôžeš zamestnať, aj keby chudák cigán nevzdelaný by bol ochotný pre teba robiť, zametať, kopať, čokoľvek, nemôžeš ho zamestnať, aby ukázal čo v ňom je a potom mu mzdu dvíhať… nemôžeš.

      Thumb up 2 Thumb down 7

      Odpovedať

      • Avatar
        december 28, 2011

        ak si si nevsimol minim. mzda neexistuje v krajinach so silnymi zamestnavatelskymi zvazmi (odbormi), kedze tripartita je tam respektovana a aj celkova podnikatelska, pracovna a firemna kultura je tam na uplne inej urovni ako na svk, keby si na svk zrusil min. mzdu tak to je este horsie, hlavne v regionoch s vyssou nezamestnanostou

        vezmi si ruksak a chod do sveta, mlady komsomolec, ty si uplne so svojimi paleofasistickymi teoriami odtrhnuty od reality a ludskych faktorov, ktore maju vplyv veci v realite, v realnom zivote papierove teorie mladych komsomolcov neplatia

        Thumb up 3 Thumb down 4

        Odpovedať

        • Avatar
          december 28, 2011

          Pozri sa na odborárov u nás, ty komsomolec. Veď to je banda darmožráčov, ktorí využívajú svoje postavenie na vlastné obohacovanie.

          Ak by sme zrušili minimálnu mzdu, nič by sa nestalo. Okrem toho samozrejme, že by sa veľa chudobných ľudí zamestnalo.

          No ťažko diskutovať s niekým, kto hneď používa osobné invektívy a trpí predsudkami.

          Možno tento “komsomolec” ťa osloví viac:
          http://www.youtube.com/watch?v=ca8Z__o52sk

          Thumb up 3 Thumb down 2

          Odpovedať

          • Avatar
            december 30, 2011

            Áno, veď to je tvoja a Petákova demagógia!
            Ak to ted nevieš, tak v severských štátoch nemusia mať minimálnu mzdu určenú zákonom práve preto, lebo sa určuje kolektívnym vyjednávaním – áno, s oborármi, proti ktorým tu vláda vedie boj, vyhráža sa im väzením a posiela na nich za ich legitímne požiadavky v rámci vyjednávania policajtov.
            Takže taká je „kultúra“ kapitalizmu – namiesto pokojného vyjednávania používa násilie!

            Thumb up 2 Thumb down 6

      • Avatar
        december 28, 2011

        pan kolega,
        obavam sa, ze na Slovensku by nebyt minimalnej mzdy boli obyvatelia vychodnych casti zdierani este ovela horsie ako dnes.
        schvalne, ci sa Vam nezdvihne zaludok – co som pocul a to mesto ani nie je na vychode: predavacky v retazci za smiesne mzdy, podpisane polovicne uvazky a robia normalne 8 hodin. ale plat len za ten polovicny. hmm?
        zial, na Slovensku treba stale hladat mieru ako chranit zamestnancov (napr. cez minimalnu mzdu) a rieseniami zabezpecujucimi, aby bol pracovny trh pruznejsi.

        Thumb up 3 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          december 31, 2011

          tak im treba zvysit minimalku na 1000e a bude to vyriesene, nie?
          Nechapem, co je vam do toho, kolko ti niekde daju penazi za nejaku robotu. Nepaci? Nerob. To iste s cenami, drahe? Nekup. Alebo najlepsie, zacnite podnikat sami a dajte ludom dobre zarobit, sam pojdem k vam robit za 1200e za mesiac (co je to co minimalne chcem ja) predavat vase rozky po 2c.

          Thumb up 1 Thumb down 6

          Odpovedať

        • Avatar
          január 02, 2012

          …nie – ma Slovensku sa v prvom rade musia naucit obcania SAMI…
          …sestra pracuje v jednom takom retazci…
          …a stazovla sa mi ako s nimi zaobchadzaju…
          …bolo jasne, ze zamestnavatel porusuje zakonnik prace…
          …lenze problem bol v tom, ze zneuzivane zamestnankyne zakonnik prace vobec nepoznali….
          …ked som ho nasla na nete – a preposlala sestre (zijem mimo Slovenska) odpoved bola ***a kdo to ma vsetko citat*…
          …tak som jej skopirovla LEN relevantnu pasaz – a poslala…
          …odpovedala mi, ze to ukazala kolegynam – ale tie len pokrcili plecami – so slovami, ze *s tym aj tak nic nenarobia*…a vtraj sama “do toho nejde”…
          ….tak naco je potom nejaka “ochrana zo zakona” – ked ludia sa aj tak boja hajit svoje ZAKONNE prava – a jedine, na co sa zmozu je mavnutie rukou a permanentny pocit ukrivdenosti:?)
          ….som si vedoma toho, ze pri vysokej nezamestnanosti je tazke sa ozvat – ludia sa boja o pracu…
          …ibaze aj pri tej vysokej zamestnanosti zamestnavatel potrebuje zamestnancov….cize VSETKYCH vyhodit jednoducho nemoze – a celkom ignorovat platne zakony tiez nemoze (ak mu to len zamestnanci dobrovolne nedovolia)…
          …tak mi vysverli, aky zmysel ma taky silne protektivny zakonnik prace – ak ho zamestnavatelia AJ TAK nedodrziavaju – a zamestnanci sa jeho dodrziavania nedomahaju?

          Thumb up 4 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            február 13, 2012

            Osobne si myslim ze zaciatok a koniec nasich problemov prameni v ubohej vymozitelnosti prava. Preto sa u nas zatial viac uplati system regulacii a obmedzeni, nakolko ludia maju pocit ze su tak viac chraneni a nemyslia a neuvedomuju si makroekonomicky dopad tohoto riesenia. Ak chceme byt liberalnejsi a slobodnejsi o to viac sa musime naucit dodrzovat pravidla sami bez nutnosti regulacie statu. Akurat kde nieje snkcia nieje motivacia pravidla dodrzvat. Urce ovela efektivnejsi najstroj by bola “primerana mzda” ako minimalna mzda…akurat v nasej pravnej kulture si ani nevem predstavit ako by sa to zneuzivalo. Vela narokov na slusne zaobchadzanie konci tym ze poskodzovany neviuzije svoje zakonne moznosti uplatnit si svoje prava na sude nakolko nema na sudne poplatky a rozhodnutia sa tahaju roky a su tak v realnom case neaplikovatelne. Odbory by kludne mohol suplovat sudny aparat pokial by zamestnavatelov postihoval za porusovanie prav zamestnancov efektivne a okamzite. Cim mensi poriadok na sudoch tym vecia miera regulacie statom-vecia moznost manipulovvat s verejnymi financiami-vecia moznost podporovat zaujmove skupiny. Najprv treba zapracovat na tom aby vznikla sparavodlivost a poptom nech vznika sloboda!!!! Ziadne limty a regulacie nemozu byt individualne spravodlive..ani minimalna mzda! Vzorec je jasny cim viac slobdy tym viac spravodlivosti a menej istoty!!!

            Thumb up 2 Thumb down 1

    • Avatar
      december 28, 2011

      Šialené myšlienkové pochody. Ten boľševizmus majú mnohí hlboko pod kožou. Proti tomu sa nedá argumentovať. Ako môže ísť do väzenia človek, ktorý vytvorí pracovné miesto a ponúkne ho? Veď on nikoho do ničoho nenúti. Chceš, ber. Nechceš, nechaj tak. Za dobrotu na žebrotu?

      Označiť ponuku pracovného miesta za zdieranie a zneužívanie je choré. Zdierať a zneužívať môžem otroka, ktorý mi patrí. Nie slobodného človeka, ktorý môže so mnou vstúpiť do pracovného vzťahu iba dobrovoľne.

      Thumb up 3 Thumb down 2

      Odpovedať

      • Avatar
        december 28, 2011

        samozrejme vstupit do pracovneho pomeru je z formalneho a pravneho hladiska dobrovolna zalezitost. Realita je ale vzdy trochu farebnejsia. Jednoducho su regiony ,kde je 30% nezamestnanost, matka ktora ma skolopovinne deti si nemoze dovolit odist pracovat do bratislavy alebo dochadzat denne 100km, potom musi zobrat pracu ktora je v regione. A tu uz mozme diskutovat v akom rozsahu je jej konanie dobrovolne, pokial jej moznosti su okolnostami zuzene na vyber jedneho zamestnavatela. V takomto regione mnohi azijsky vyrobcovia kablovych zvazkov nemaju motivaciu dat svojim zamestnancom vyssiu mzdu ako je zakonom urcena suma aj keby dosahovali slusny zisk. Aj preto je minimalna mzda fajn vec.

        Thumb up 2 Thumb down 2

        Odpovedať

        • Avatar
          december 28, 2011

          Pracovný pomer je VŽDY dobrovoľný vzťah. Nikto nie je povinný ani ponúknuť prácu ani ju vziať. Tvoje osobné problémy zamestnávateľa nemajú čo zaujímať. Nie je sociálny úrad ani charita. Čo sa týka “slušného” zisku, to je konštrukcia podobná nezmyslu o “spravodlivej” mzde. Každý má inú predstavu. Nechaj ľuďom, ktorí vrazli do podnikania svoje peniaze a nápady, nech rozhodnú, čo je slušný zisk.

          Tvoja posledná veta svedčí o tom, že nedokážeš vidieť aj to, čo nie je vidieť. Najčastejšia príčina všakovakých ekonomických bludov od antických cisárov regulujúcich ceny až po Keynessa či Krugmana.

          Cena práce je presne taká cena ako cena čohokoľvek iného na trhu.

          Thumb up 1 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            december 28, 2011

            pred par rokmi som bol velmi podobny tmar. Nejako som z toho vyrastol. Ekonomia nie je nabozenstvo. Trh nie je riesenim na vsetko a nedava odpoved na vsetko. Moje osobne problemy zamestnavatela nemusia zaujimat. Preto existuje minimalna mzda. Ak by totiz kriticke mnozstvo ludi zarabalo tak, ze by sa z toho nedalo dlhodobo vyzit ,hoci aj v jednom regione, boli by s tym spojene ovela vacsie problemy od zvysenej kriminality cez pokles vzdelanosti atd a to uz by toho podnikatela asi zaujimalo.

            Thumb up 1 Thumb down 3

          • Avatar
            december 28, 2011

            Skutočnosť je taká, že kritické množstvo ľudí pracujúcich za mzdu, za ktorú sa nedá dlhodobo vyžiť je realita iba tam, kde nefunguje slobodný trh.

            Nie je to ľahké pochopiť ale slobodný trh v zmysle klasického liberalizmu je jediný spôsob ako tvojej katastrofickej vízii zabrániť. Minimálna mzda nemusí byť katastrófa ale je to cesta zlým smerom. To nie je o náboženstve ale o chápaní súvislostí.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            vyhlasenie typu –Skutočnosť je taká, že kritické množstvo ľudí pracujúcich za mzdu, za ktorú sa nedá dlhodobo vyžiť je realita iba tam, kde nefunguje slobodný trh.– je iba vyhlasenie, zvolanie alebo dogma, to nie je argument, je to viera
            - v cine, vietname, thajsku existuje slobodny trh ako asi nikde na svete, neexistuje ochrana zamestnanca, nie su odvody do zdravotnictva, na starobny dochodok, minimalne kontroly .Obrovske mnozstvo nekvalifikovanych ludi dava trhu moznost spravat sa racionalne- zamestnanci dostavaju zopar dolarov za 12-15hodinove pracovne dni, vyrobcovia inkasuju obrovske zisky pretoze produkciu realizuju na zapadnych trhoch. Pri mierne vyssich mzdach by zamestnavatelom klesol zisk iba minimalne, pretoze mzdove naklady sa tam pocitaju v jednotkach percent, ale zvysila by sa domaca spotreba, krajina by nebola taka zavisla od exportu,ekonomika by sa stabilizovala, mensia zavislost od externeho prostredia, znie to uplne samozrejme,ako je mozne ze trh nevidi tieto suvislosti? ze by sa orientoval viac na kratkodoby zisk a stadovite spravanie?

            Thumb up 1 Thumb down 2

          • Avatar
            december 28, 2011

            Pozerám, že za realitu považuješ iba to, čomu uveríš. To nie je najšťastnejší spôsob spoznávania života. Moje tvrdenie sa dá jednoducho overiť. Nie je v ňom žiadna ideológia.

            Euroamerická civilizácia zažíva v dejinách nepredstaviteľný blahobyt iba vďaka tomu, že pred stáročiami uvoľnila obmedzenia slobody. Samozrejme vždy s výhradami a obmedzeniami, ale je bolo to posledné storočia najslobodnejšie územie na svete. S tým nič nenarobíš. Ak sa aj iné oblasti začínajú približovať nášmu blahovbytu, je to iba preto, že tiež povolili uzdu a dovolili ľuďom v rôznej miere hľadať si svoje šťastie slobodne. Žiadne regulácie ani minimálne mzdy nikdy nič pozitívne nepriniesli. To sú iba socialistické výmysli politikov, ktorí zabudli, že bohatsvo nenarástlo na stromeale je za ním obrovské úsilie a odriekanie našich otcov a dedov.

            Zabudni na blud o tom, že spotreba spôsobuje bohatsvo. Je to presne naopak. Najprv musíš niečo vyprodukovať. Niečo, čo je od teba niekto ochotný kúpiť. Až potom môžeš nakupovať. Aby si vyprodukoval, musí si ktosi utiahnuť opasok a nasporiť, aby sa dalo investovať. Čína je presne v tomto období vývoja. Výsledky už prichádzajú. Napríklad je to najväčší trh pre autá. A aj pre iné tovary. Lebo tam vznikla vrstva ľudí, ktorí vedia na trhu ponúkať predajné tovary. Vďaka ekonomickej slobode. Kým ju nemali, treli biedu.

            Nechaj Číňanom trocha času. Vďaka ziskom budú schopní aj naďalej investovať. Ak ich nikto nebude politicky obmedzovať, vďaka investíciam budú mať viac práce aj zárobkov. Prežrať vytvorené bohatsvo nie je najlepší nápad. Sú na dobrej ceste. Zdravotné, sociálne a iné povinné odvody by im naozaj nepomohli.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            zacinam byt bezradny :) za realitu povazujem to co verim ze je realita,iste , asi ako ty a vsetci ostatni..
            -ides na to velmi zo siroka a vseobecne tak len tolko,
            sloboda priniesla zapadu prosperitu,nie len ekonomicka ale aj spolocenska, to nie je argument za mensi stat, vo svedsku stat zhltne 50% HDP, ale jak si pocul v rebricku ekonomickej slobody sa umiestnuje na poprednych miestach , nieco tu nesedi ze?
            -pises ze spotreba nesposobuje bohatstvo, ak za bohatstvo naroda povazujeme HDP (asi nie je lepsi ekonom. ukazovatel) tak spotreba tvori na zapade jeho najvacsiu zlozku, v cine to tak nie je iba preto ze ich produkciu zozerie spotreba na zapade, nebyt spotreby, neexistoval by ani ekonomicky rast, ujasni si tieto pojmy lebo s nimi operujes dost filozoficky, bez prepojenia na realitu

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            HDP je hračka pre politikov. Inak nemá veľký význam. Kuznetz to povedal dosť jasne hneď potom, ako ten pojem zaviedol. Dnes je to hlavne informácia o tom, koľlo peňazí je v obehu.

            Spotreba je samozrejme podstatou ekonomiky. Ale spotrebovať môžeš iba to, čo niekto vyprodukoval. Samozrejme iba vtedy, ak si sám tiež niečo vyprodukoval a realizoval na trhu, aby si mal za čo kupovať.

            Takže najprv produkcia, a až potom spotreba. Ekonomický rast spôsobuje výroba. Keď sa viac vyrobí, môže sa aj viac spotrebovať. Aby sa mohlo viac vyrobiť, musí sa viac spotreby odložiť, aby bolo z čoho investovať. Bez investovania ekonomika zakape.

            Ja viem, že ten blud o ekonomike ťahanej spotrebou je rozšírený ale to ho nerobí pravdivým. Dnes zažívame jeden z krachov, ktoré ten blud spôsobil. Ľudia sú nepoučiteľní a preferujú lacné heslá pred pravdou.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            tvoje osobné problémy zamestnávateľa nemusia zaujímať. preto v regiónoch s vysokým dopytom po práci (veľká nezamestnanosť), kde ľudia privítajú prácu aj za menej ako minimálnu mzdu, zamestnávateľ ti nepôjde robiť charitu a nebude stavať fabriku tam, kde sa mu to neoplatí. práca teda nebude žiadna, ale hlavne že bude minimálna mzda. chápeme sa?

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            Zamestnávateľ si kupuje tvoje služby, nekupuje si tvoj život s tvojimi problémami. Zamestnávateľ potrebuje produkciu, ktorú predáva.
            Ak mu vyprodukuješ hodnotu (pre neho) na úrovni 100€, bol by blbý ak by ti dal viac ako minimálnu mzdu (aj to je veľa).
            No ak ti za reálnu produkciu tvojich služieb pre neho vo výške 2000€ bude stále dávať minimálnu mzdu, blbý si ty, že u neho pracuješ a nejdeš inde, alebo si nezaložíš vlastné podnikanie.
            Nik ťa nenúti robiť. Nemáme otrokársku spoločnosť. Založenie živnosti/s.r.o. je hračka.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 28, 2011

            A prave preto, ze mame minimalnu mzdu, nie su vytvorene pracovne miesta pre nizsie kvalifikovanu pracovnu silu/pracu (vid. dovody, ktore popisal Martin Bulak) a teda musi stat platit podporu v nezamestnanosti viac ludom – a to z dani a odvodov nas vsetkych – pracujucich aj zamestnavatelov. Snaha ochranit nizsie prijmove vrstvy, ako vacsina povodne dobre myslenych snah, ma opat najviac negativny dopad prave na tych ktorych mala chranit. Ale trpia aj ostatni vratane podnikatelov, ktorym by mozno prave taky “ucen” za “babku” pomohol odviest nejaku pracu, ktoru nestiha (a teraz si nemoze dovolit take miesto vytvorit) a po “vyuceni” by mozno mohol prevziat aj vedenie firmy (a ziskat aj podiel na ziskoch/majetku firm), ak bude velmi dobry. Ale dnesny system podpory v nezamestanosti v kombinacii s min. mzdou celu situaciu iba zhorsuje a trpi cela spolocnost.

            Tak ako v prirode, aj ekonomike su nejake “prirodzene” mechanizmy, ktore funguju. Najhorsie je ked je clovek taky namysleny, ze ma lepsie riesenia ako tie co prirodzene funguju a snazi sa ich ovplyvnovat nejakymi vlastnymi mechanizmami ci regulaciami. Lenze ked niekde napriklad uberie, tak sa to v systeme niekde odzrkadli na chvilu tak, ze sa niekde nieco prida a naopak. Prirodzeny system sa ale vzdy prirodzene snazi o nejake to ekvilibrium (rovnovahu). Takze regulacie mozu fungovat ale len kratkodobo a su nefektivne, lebo aby fungovali aj z dlhodobeho hladiska musia ich doplnat stale dalsie a dalsie regulacie, aby sa “eliminovali externality”. To znamena dalsiu zbytocnu energiu, dalsie zbytocne vydavky. Namiesto toho, aby sa clovek naduto a tvrdohlavo neustale snazil bojovat pri prirodzenym fungujucim mechanizmom, je lepsie ak by s nimi v sulade a potom ich vyuzivat vo svoj prospech. A to plati v globale v roznych oblastiach zivota – od povedzme lesnictva, cez napr. bojove umenia, az po povedzme ekonomiku.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            január 03, 2012

            Takže já musím platit někomu, kdo pro mě vykonává práci v hodnotě 250, 300 už jen proto, aby tu starou paní ve vedlejším bytě nevykradli. Už je mi to jasné, děkuji.

            Thumb up 1 Thumb down 1

          • Avatar
            december 29, 2011

            Pracovný pomer by bol dobrovoľným vzťahom len vtedy, ak by človek mohol dobrovoľne mať kde spať a dobrovoľne jesť. Môžme donekonečna básniť o nejakej teoretickej slobode, pokiaľ je ten človek de facto okolnosťami uväznený v situácii v akej je.

            Živnosť je v podstate len inou formou pracovnoprávneho vzťahu, podmienky si diktuje silnejší.

            Zodpovedného zamestnávateľa tvoje osobné problémy majú zaujímať, pretože sa prejavia na kvalite tvojej práce, na ponuke práce všeobecne a aj na dopyte po jeho produktoch.

            Thumb up 1 Thumb down 2

        • Avatar
          december 28, 2011

          nemusí, môže začať vlastnú živnosť/podnikanie
          teda, mohla by, keby to na Slovensku neznamenalo tony nadbytočnej byrokracie a buzerácie úradmi, že áno
          ináč, keď by ázijský výrobca káblových zväzkov mohol platiť nižšiu ako minimálnu mzdu, určite vtrhne aj do tých “hladových dolín” kde existujú ľudia ktorí sú ochotní pracovať za menej – dokonca, v reáli tak aj pracujú, ibaže načierno, pretože oficiálne za nižšiu ako min.mzdu pracovať nemôžu, ale napriek tomu sú ochotní.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

      • Avatar
        december 28, 2011

        Tuna súdruh Peter na ktorého si reagoval totiž chápe zamestnanie ešte ako z čias komoušov (lebo tak by to aj chcel) že musíš ísť do práce, ináč pôjdeš do basy, alebo že ťa zamestnávateľ núti so zbraňou v ruke podpísať pracovnú zmluvu. :-)
        Ťažko argumentovať takto prudko boľševizmom nasiaknutým ľuďom. Oni musia prejsť najskôr očistcom vo forme reálneho života – napr. zamestnať sa v súkromnej firme, alebo dokonca podnikať. Stačilo by rok, dva… Potom by bola s nimi iná reč. :-)

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  3. Avatar
    december 28, 2011

    cela tato stranka je jednorozmerna – kvalita zivota neznamena len makroekonomicke ukazovatele a uspesna fiskalana politka
    ked porovnavate USA a Svedsko, treba porovnat aj ine rebricky ako len slobodu podnikania

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  4. Avatar
    december 28, 2011

    Uzkoprsu logiku ideologa komentovat nebudem. Iba by som spomenul na okraj faktor,ktory nie je spomenuty, a to transparentnost akou sa vyznacuje svedska spolocnost.Kazdy kto niekedy pracoval zahranici a pozna Svedov,tak vie o ich respekte k pravidlam, extremnenizkej korupcii, o tom je aj tak spominana ochrana, majetku, vymozitelnost prava. Svedka spolocnost je v prvom rade civilizovana, a to v tom trivialnom zmysle, ze tam plati slusnost a nekradne sa. Vysoki predstavirtelôia takisto nepotvrdzuju svoj status hlupymi symbolmi, ako drahe a okazale limuziny. Mozno su to iba detaily, ale vypoveda to o charaktere svedskej spolocnosti.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 28, 2011

      ok – ako dosiahnut toto aj u nas? priklady tiahnu … ked lud vidi ze sa nepravost prepecie papalasom, dovolia si nedodrziavat zakony aj oni … co takto sprisnit tresty pre verejnych funkcionarov a hlavne zverejnovat to? namiesto ciernej kroniky a clipov o zvieratkach by konecne tv spravy mohli byt adresne a slovac by si uvedomila koho voli … alebo ako na to? navrhnite

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      december 28, 2011

      Ad Švédsko. Kultúra je v ekonomike naozaj dôležitá. Švédsko sa vyšvihlo zo zaostalej krajiny niekde na konci sveta na relatívne najbohatší štát sveta vďaka liberálnej politike konca devätnásteho storočia a faktu, že na dvoch svetových vojnách zarábalo a nie chudobnelo ako všetci okolo neho. Naozajstný socializmus, s ktorým operujú boľševici bez rozdielu, zažilo až v druhej polovici minulého storočia. Dôsledky prišli veľmi rýchlo. Hospodársky úpadok a devalvácie na pokračovanie. Našťastie nie sú hlúpi, takže teraz od toho socializmu vposledných rokoch razantne utekajú preč. Nie celkom dôsledne, ale snaha tam je. Aj výsledky.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        december 28, 2011

        Svedsko sa vysvihlo vdaka Saltsjöbadenské zmluve z roku 1935, ked odbory a zamestnavatelia prisli na to , ze musia tahat za jeden povraz. Mimochodom to bolo este pred 2. svetovou vojnou, ked furt o tom basnis.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          december 28, 2011

          Hmm…

          To by mi nikdy neprišlo na um. Poznám veľa štátov, kde zamestnávateľ má dokonalú spoluprácu s odbormi, ale ľudia tam živoria a hladujú. Niečo tu nesedí.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

  5. Avatar
    december 28, 2011

    Samsung má na Slovensku náklady na mzdy 1% slovom JEDNO PERCENTO. Aké náklady by chcel mať, keď sa chce premiestniť do Rumunska. Kto by vlastne mal kupovať produkciu Samsungu, keď by všetci dávali na mzdy toľko čo Samsung. Trh to samozrejme vyrieši – dovtedy však bude pár revolúcií, manažmenty párkrát zlynčujú – ale trh to samozrejme vyrieši…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  6. Avatar
    december 28, 2011

    Švédsko zbohatlo vďaka neutralite, dvom vojnám, množstvu kvalitnej železnej rudy, dreva a vodnej energii. Slovensko takéto bohatstvo nemalo a nemá. Potom bolo a je ľahké budovať sociálny štát – keď je z čoho rozdávať. Ale nezabúdajme na to, že slovensko ešte v roku 1948 bolo chudobný agrárny štát, v ktorom pracovalo vyše 60% zamestnaných v agrárnom sektore… A aký to bol sektor – to neboli švédske moderné farmy, ale mnohí orali na kravách (!) a žili v porovnaní so Švédskom menej civilizovane a chudobne.

    40 rokov socializmu síce prinieslo ekonomickú a kultúrnu modernizáciu krajiny, ale švédsko napredovalo v demokracii a kapitalizme rýchlejšie, a hlavne sa vyvíjalo z vyššej ekonomickej úrovne. po r. 1989 prišiel chaos, ale to je všeobecne známe.

    Preto neporovnávajme neporovnateľné !

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 28, 2011

      Máte pravdu súdruh Slavomír, naše napredovanie a rast (hlavne rast kapitalizmu) bol počas 40tich rokov socializmu skutočne enormný!!!

      Najmä kladne hodnotím absolútne privátne vlastníctvo fabrík, kde majitelia motivovali svojich zamestnancov pracovať, aby aj oni dosahovali vyšší zisk a rast a boli úspešní na tak prudko konkurenčnom slobodnom trhu plného súkromných spoločností.

      Súdruhovia vráťte nám ten kapitalizmus, prečo ste nám ho zobrali??!!

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

    • Avatar
      december 30, 2011

      Svedsko zbohatlo lebo ma super socialny system (dodnes) a to s tymi vojnami, no chodte niekde… Nemecko prehralo 2 svetove vojny, vyplatilo odskodne aj obetami aj spekulantom a kde je teraz??? strci nas o chvilu do vrecka. Takze neutralita svedka nema nic spolocne s ich urovnou…

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        december 30, 2011

        Sľúbila si dôkazy o tom, že to bolo sociálnym prostredím. Ja som ti uviedol svoje na podporu mojich tvrdení.

        Nemecko sa z druhej svetovej vyšvihlo znova len vďaka voľnému trhu, čo je krásne vidieť na porovnaní vývoja západného Nemecka vs. východného. Vtedajší minister financií Ludwig Erhard v roku 1948 zaviedol novú menu (Marku) a zrušil všetky regulácie miezd a cien! To bolo to, čo spôsobilo ekonomický zázrak a za menej ako desať rokov sa Nemecko stalo prosperujúcou krajinou. Znovu rovnaké ponaučenia ako u Švédska.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        február 10, 2012

        “Svedsko zbohatlo lebo ma super socialny system”.
        Karin, toto by si mala vysvetlit. Myslim to, ako to vlastne v reali funguje, lebo stat berie tym, co vyrabaju a rozdava tym, co nic nerobia. Kde je skryty ten princip, ako pritom setci bohatnu? Ved predsa niekomu mozes dat len to, co zoberies inemu – a ty vidis, len to, ze niekto dostane lebo stat (politici, uradnici) ma monopolnu moc a tak si byrokracia (ktora naozaj vladne) narokuje na cas, pracu a zivot inych ludi, pretoze ludia ako ty ziju v iluzii, ze stat naozaj nieco uzitocne robi. Ale tazko to zazlievat, stat predsa svojich otrokov uci, co si maju mysliet, aby nekladli ‘idelogicky’ odpor, aby ich rozmyslanie o systeme bolo otupene a emocionalne, nie logicke a transparentne.

        Jediny kto na taktomto ‘super socialnom programe’ bohatne je samotny stat, teda uradnici, politici a ich kamarati – presne to, co u nas dostalo meno Gorila. Pravda je nastastie velmi jednoducha, a ludia stracaju tie idealy a iluzie, o ktorych ty tak abstrakne a vseobecne basnis. Stat nas obera o blahobyt a dennodenne usilie byt v tejto krajine spokojni a robi z nas hlupe ovce, ktore potrebuju pastiera, aby videli smer svojej cesty.

        Thumb up 1 Thumb down 1

        Odpovedať

  7. Avatar
    december 28, 2011

    Je smiesne ked niekto z krajiny , kde dochodcovia dostavaju muku a cestoviny platene ako humanitarnu pomoc EU , ako v Hornej Volte poucuje Svedov, pozrite sa okolo seba vazeni a potom mudrujte.

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  8. Avatar
    december 28, 2011

    V prvom rade úcta k človeku.
    Inak si všimnite, v Štokholme na námestí je niekoľko voľných domov. To pre premiéra, aby si vybral ten reprezentačný, čo sa mu páči. Sú prázdne, čakajú na človeka, ktorého si uctia.
    A tak to je aj s úctou k práci a k ľuďom, čo pracujú.
    My kecálkovia môžeme len kecať. Dávno nás pohltili šikmookí, choďte do Toronta, tam uvidíte, čo nás čaká, biely si ani nefukne, všetko majú šikmookí. A nás tu kŕmia arabskou hrozbou, kým potichu naše námestia skupujú šikmí a berú daňové úľavy za to, že zdierajú ľudí…. To je hrozba… je to bohužiaľ tak. A naši ľudia im utvárajú podmienky.
    Takže asi zdrhneme na sever…ale bez jazyka si nepískneme. Švédskeho :00

    Thumb up 1 Thumb down 1

    Odpovedať

  9. Avatar
    december 28, 2011

    páni, vážim si ekonomicko-teoretické zdatnosti všetkých vás. ale povedzme si úprimne, že súčasná kríza vyspelej európy je dôsledkom najmä, opakujem najmä rozmaznanosti ľudí, ktorým idú (doteraz išli) všetky vlády po ruke, čo je horšie, ako všetky zmanipulované tendre. ak francúzi vysolia 1500 eurové dôchodky, tak je to prehnaný luxus. stačí 1000. ak má priemerný slovák 340 eur dôchodok je to málo, ale stále luxus oproti trebárs 19. storočiu. kedy si dôchodca s 340 eurami ťukol gombík a plynový kotol hrial? kedy ťukol iný gombík a plazmový TV šlapal?…viem, viem, lieky, energie sú drahé…ale kedy? ešte aj za komunizmu musel zliezť do suterénu a špiniť sa uhlím, štiepať drevo….opravovať skapínajúcu škodovku, ktorá v zime nejazdí. Nie páni, aj chudobní sú dnes bohatí oproti minulosti. a tzv. stredná trieda? je chudobná vždy oproti niekomu bohatému. Ale žije a vie si užiť! Kto má prácu, je rozmaznaný. kto nemá, ten je fakt chudobný, môj názor

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  10. Avatar
    december 28, 2011

    pracoval som vo švedsku ešte treba dodat že je tam prohibicia a policajt ma tam neskutočnu autoritu a moc, čo by sa mnohym snas nepačilo . silu odborov som tam zažil dokakazali v Timre zohnat prekladatela a požadovali od nažho zamesnavatela aby nam platil tolko ako maju na danych poziciach svedi asi viete ako to skončilo. skončili sme tam

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 29, 2011

      Prohibícia vyzerá úplne inak ako vo Švédsku, že? Nakúpiš si aký chlast len chceš. Obmedzenie je v tom, že nie všade ale iba vo vybraných obchodoch.

      Odbory tam naozaj fungujú skvele, takže od roku 1950 súkromný sektor nevyprodukoval žiadne pracovné miesto. Presnejšie povedané, počet pracovných miest v neštátnych firmách sa odvtedy nezvýšil. Posledná naozaj veľká firma, ktorá tam vznikla je IKEA a to iba vďaka tomu, že si necháva vyrábať tovar po celom svete okrem Švédska. Švédske odbory nepripustili konkurenciu na svojom trhu. Tak namiesto nich to vyrábajú napríklad Poliaci. Úlohou odborov je chrániť zamestnaných pred nezamestnanými. Mafia ako každá iná.

      Takže aj keď sú Švédi ešte stále bohatý štát, je to hlboko pod ich možnosti. Wellfare štát nepustí. Rovnako zabrzdil ďalší rozvoj aj v ostatných štátoch, kde ho zaviedli.

      Policajti majú autoritu preto, lebo chránia zákon a nie lokálne mafie ako u nás.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  11. Avatar
    december 29, 2011

    Mily autor, zijem vo svedsku uz 7.my rok, zaujimam sa o spolocensky zivot, co a ako tu funguje a som uz aj clenkou socialnej pracujucej stranky svedska.

    Mam veeeeeelmi vela dokazov o tom ze clanok obsahuje GIGANTICKY pocet falosnych, skreslenych, zle tlmocenych udajov, a tie zakladne informacie, ktore by v clanku mali byt, tie zase chýbaju.

    Mozete vojst do izby a opisovat ju aka je krasna alebo spinava, ale kym si nezapalite svetlo vsetko bude len “ale ved povedali ini ze je to tak”

    Svedsko je raj na zemi (i ked samozrejme nie dokonaly) a mali by jeho politiku, system skopirovat vsetky staty sveta. Lebo akokolvek kydaju a hania na Svedsko (a skandinaviu), este stale lepsi svet pre obycajnych ludi nikto nevymyslel!!!

    Pridte sem a presvedcte sa sami. Ste vitani.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 29, 2011

      Ja sa rád nechám poučiť, tých véééľmi veľa dôkazov si rád prečítam. Dovtedy sú to údaje OECD a Heritage.org proti tvojmu tvrdeniu, resp. subjektívnemu vnímaniu. Mnohým sa žije dobre aj na Slovensku, z toho ale nevyplýva, že je systém dobrý a už vonkoncom, že je udržateľný.

      Švédsky systém sa skopírovať jedna k jednej nedá, to je nonsense. Ako tu niekto vyššie písal, kultúra je tiež veľmi dôležitá, rovnako tak homogenita spoločnosti – v USA by to nefungovalo ani tých pár rokov ako vo Švédsku. A ako som písal, som za skopírovanie istých častí ich systému, tých správnych. Vysoké zdanenie nech si nechajú… odporúčam prečítať názor Švéda: http://mises.org/daily/2190

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        december 29, 2011

        Ad kultúra nepustí.

        Švédi v USA (interesantne napríklad aj Iránci v USA) majú vyššiu životnú úroveň ako je priemer v USA. Čo je samozrejme oveľa viac, ako by dosiahli v samotnom Švédsku. Kultúra, zdá sa, len tak ľahko nepustí, keď je sloboda. :-)

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

      • Avatar
        december 30, 2011

        fakty su take ,ze skandinavia specialne svedsko sa dlhodobo umiestnuju na najvyssich prieckach zivotnej urovne obyvatelstva na svete ,dlh je podstatne mensi
        ako je priemer europy ci USA, deficity su male alebo ziadne, maju najslepsie skolstvo na svete vid finsko, svedsko, jeden z najdlhsich vekov dozitia cloveka na zemi, toto su najdolezitejsie data ked debatujeme o ich systeme, nejako som ich tu nenasiel, vzdy sa daju najst cisla, ktorymi sa da bit po hlave hocijaka krajina na svete ,celkovy obrazok ale nezakryju

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

    • Avatar
      december 29, 2011

      To je pekne, že tu kritizujete, kritika je fajn, no niekedy je lepšie (hlavne v takomto prípade) podložiť svoje tvrdenia FAKTAMI.

      A to že sa tam majú ľudia dobre? Teda ak hovoríme aj o tých, čo pracujú v štátnom sektore alebo nepracujú… No to je fajn, to je skvelé, len či náhodou tá párty raz neskončí…

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        december 30, 2011

        fakty su take ,ze skandinavia specialne svedsko sa dlhodobo umiestnuju na najvyssich prieckach zivotnej urovne obyvatelstva na svete ,dlh je podstatne mensi
        ako je priemer europy ci USA, deficity su male alebo ziadne, maju najslepsie skolstvo na svete vid finsko, svedsko, jeden z najdlhsich vekov dozitia cloveka na zemi, toto su najdolezitejsie data ked debatujeme o ich systeme, nejako som ich tu nenasiel, vzdy sa daju najst cisla, ktorymi sa da bit po hlave hocijaka krajina na svete ,celkovy obrazok ale nezakryju

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          december 30, 2011

          presne tak Lukas, ved treba si povedat o com sa tu vobec bavime.VEDELI STE O TOM NAPRIKLAD ZE SVEDSKO NEMA ANI JEDNEHO BEZDOMOVCA A ZE STAT JE DLZNY KAZDEMU PRIDELIT BYT. TO JE ZAKON, KTORY SA MUSI DODRZAT, AJ KEBY HRUSKY PADALI Z NEBA. A RAX JE TAKA, ZE SA AJ DODRZUJE. TREBA SICE VIAC MESIACOV CAKAT NA BYT AKO TO BOLO V MINULOSTI, ALE SA KAZDY DOCKA.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            december 30, 2011

            Technická: Nepoužívaj kapitálky, nedá sa to potom čítať.

            Vieš, že Slovensko už malo nulovú nezamestnanosť? Vieš, že ani na Slovensku neboli bezdomovci? Že boli domy, byty, autá a vôbec všetko hodnotnejšie zo zákona na prídel? Za komunizmu. A aj ten, trvalo 40 rokov, kým padol. Že treba čakať na byty je presne znak toho, že to nie je udržateľný stav.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 01, 2012

            Klamať sa nepatrí. :-)

            http://www.feantsa.org/files/indicators_wg/ETHOS2006/200613123.pdf

            Je toho viac, čo si v svätom nadšení natárala. Tá o tom, ako štát rozdáva byty je celkom srandovná. Spomínam si, aké úsilie a koľko peňazí stálo pred pár rokmi mojich príbuzných zohnať si v Stockholme byt. Naštastie majú dobré zamestnanie aj príjem, takže sa im to podarilo dosť rýchlo. Rovnako ako by to mali na Slovensku alebo inde.

            Thumb up 0 Thumb down 1

      • Avatar
        december 30, 2011

        ta party sa neskonci. naopak, teraz sa rozbieha :) )))) prid sem presvedc sa.

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

  12. Avatar
    december 29, 2011

    Dnes zial uz nemam cas, ale rozoberiem si cely clanok, steg på steg ako tu hovoria, cize krok po kroku.

    Inak odporucam vrelo horuco moju skupinu Otazky a odpovede o Svedsku, na fejsu, (nechcem si tu teraz robit reklamu, ja z toho totiz nic nemam, len otvaram oci zaslepencom ktori veria nejakym statistikam a podplatenym organizaciam radsej ako realite a vlastnym ociam). Bude mi dost ked sa tam prihlasis len Ty Tibor a prejdes celou mojou nastenkou. Je tam vsetko co som doteraz zistila o Svedsku aj s plusmi aj s minusmi. Su tam presne tie malickosti co mi velmi chybaju tuna v texte, a ktore by objasnili mnohe (nevyhnutne) negativity, ktore sa tu v texte uvadzaju s takym velkym nadsenim.
    …(keby som aspon vedela preco treba potupovat za kazdu cenu to co naozaj funguje… to akoze sa slovaci doma na Sk v kakanici budu citit/mat lepsie ked si to precitaju??? tak hlboko sme este hadam nespadli!!!)

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 29, 2011

      Karina, cieľom článku bolo skôr vyvrátiť mýtus – toho že Švédsko je socialistický štát. Pravda je taká, že je viac kapitalistický ako Slovensko a preto slovensko má čo v smere voľného trhu a kapitalizmu ešte čo doháňať.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        december 30, 2011

        Martin, ciel clanku vobec nevyznie v tomto kontexte pre nas, ktori tu vo svedsku zijeme. Mame momentalne najsocialistickejsiu kapitalisticku vladu na svete, uz druhy mandat:
        najnizsia mozna dan je dnes 26% pre tych co zarabaju minimalnu mzdu 10 eur na hodinu – pred zdanenim samozrejme
        a bohaci co nevedia co s milionmi (len nase male mesto ich ma 400 kusov) platia 57% dani zo svojho zarobku

        za socialnych demokratov (ked som sem prisla pred 7.mi rokmi) bolo najmenej dani 30% a najviac tusim 62%

        co sa dani tyka: ano platime nenormalne vysoke dane, ale!!! prakticky sa nam 80% zaplatenych dani vrati roznou formou, ako uplne bezplatne cesty a dialnice, skolstvo, zdravotnictvo, lieky, neexistuje podplacanie, obalky nemusia byt aby si bol operovany, sudnictvo funguje super, kazdy ma iste pravo a iste povinnosti, ci je to kral tak aj najnovsi pristahovalec.

        Svedsko je najsocialistickejsi stat kde sa ludia maju dobre, lebo je o nich postarane zo vsetkych stran.zo vsetkych stran, ktore clovek potrebuje k normalnemu prezitiu dna.

        stoji na tak pevnych nohach ze nas nezklati ani taky konkurz Saabu, alebo predaj Volva, atd. Inak vedeli ste ze uz skoro vsetci zmestnanci byvaleho Saabu maju svoju pracu? to sa na slovensku nehovori, ze? a ze pracovnici su tak zastreseny tymto hroznym kapitalistickym statom, ze po cely cas kym si nenasli inu pracu dostavali od statu skoro tu istu podporu aka bola ich vyplata. takze nic sa v ich zivotoch vlastne nemuselo zmenit, akurat si musi zvyknut na druhu cestu do novej roboty :)

        je toho este kvantum, co svedsky stat robi unikatnym… aj ked mame 1 000 000 pristahovalcov, ktori nas stoja teraz vela, ale ked sa zaradia do zivota, vratia nam do nich ulozene peniaze formou dani 5 krat viac.

        Svedi absolutne nic nerobia nepremyslene, ziaden krok, vsetko je naplanovane,
        najemenej do 200 rokov dopredu. a financie na to tiez maju, lebo tu sa kradne s “lyzickou” kym u nas na slovensku bagerom…

        Thumb up 0 Thumb down 2

        Odpovedať

  13. Avatar
    december 30, 2011

    Nuz musim odpovedat hlavne Karine! Pracujem tu vo Svedsku uz 15r, 1x v 1989r. Medzitym som pracoval vo Svajciarsku a myslim si, ze som spoznal dobre zivot beznych ludi v tychto krajinach.Takze moj nazor:
    1) autor clanku ma pravdu a ak v niecom nema, nepostrehol som kde
    2) socialisticky pristup vladnutia vedie Svedsko na taku istu cestu, aku viedli komunisticke strany socialisticke staty pred 1989r, cestu ekonomickeho zaostavania proti vyspelym kapitalistickym statom
    3) aj niektori svedski politici su skorumpovani, ak tu zijes Karina, vies o tom z tlace
    4) To, ze vraj pristahovalci, ked sa zaradia do spolocnosti vratia to, co im spolocnost dala a dava je utopia, pri stavajucom systeme sa tato vrstva rozsiruje az zmeni rovnovahu-bude tu bieda a boj
    Pekneho Silvestra a vsetko dobre v r 2012 prajem z Malmö!

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      december 30, 2011

      1) Určite si nečítal komentáre… a podľa všetkého ani samotný článok nie. :-P

      2) Áno, tie tvoje „vyspelé kapitalistické štáty“ hospodárili tak, že sa už topia v dlhoch a krachujú. :-P
      Podľa teba je teda celkom zjavne cestou napredovania obrovské zadlžovanie (+ liberálne dumpingové dane a vedenie neokoloniálnych lúpežníckych vojen). :-P

      3) Áno, ale korupcia je skôr dôsledkom kapitalizmu a bujnie najmä v kapitalistických systémoch – ako napr. u nás, kde „demokracia“ znamená uchvacovanie moci a politika je len 1 z kapitalistických odvetví, na ktorom sa dá dobre zarábať a kde jedno štvorročné obdobie maximalizácie zisku konkurenčne strieda ďalšie obdobie štvorročné obdobie maximalizácie zisku .
      A to všetko napriek (či vlastne práve preto?), že sa tu pravicoví politici až zadúšajú vo svojich predvolebných rečiach bojom proti korupcii.

      Napokon , vyzerá to tak, že vo Švédsku to ani zďaleka nie je to, čo u nás.
      http://www.dn.se/debatt/inget-tyder-pa-att-sverige-blivit-ett-mer-korrupt-land
      Porobne je to aj v Nórsku, ako sa teraz nedávno rozplývali naši známi (keď nám pri príležitosti osláv skonu Humanitárneho Bombardéra písali, že tú víchricu Dagmar zrejme pomenovali na počesť jeho súložnice)
      Alebo ešte jedne príklad, z relácie Štúdio svet vysielaného 18. 9. 2010 na Slovensku 1 (vtedy ešte Slovenského rozhlasu), bol to príspevok slovenskej vysťahovalkyne Heleny žijúcej v Dánsku, že keď tam mieste deti v škole dostali za úlohu napísať niečo o korupcii, tak nevedeli, čo napísať a ich matky vyhlásili: „Veď opýtame sa Heleny, ona pochádza zo Slovenska, ona by teda o korupcii určite mala niečo vedieť.“ :-D

      4) Aj v tomto bode s tebou musím súhlasiť (spolu s bodom 3), celkom jednoznačne – najmä ak žiješ v Malmö, tak tam je to asi najvypuklejšie. Zatiaľ to totiž na nejaké veľké zaraďovanie do spoločnosti asi nevyzerá… na druhej strane, sú tam pre zaradenie oveľa väčšie predpoklady, než tu u nás, kde sa o túto oblasť štát (ani samosprávy) nijako nestarajú… aj keď je to pochopiteľné, keďźe máme asi nejmenej prisťahovalcov (zo štátov mimo EÚ) v rámci celej EÚ v pomere k počtu obyvateľstva. Tam sa o to aspoň stará samospráva, vyfasujú učebnice a majú hodiny jazyka (výučbu) zadarmo, sú tam skrátka pomerne dobre prepracované programy ich začleňovania do spoločnosti.
      Naďalej si však myslím, že oni raz na to prisťahovalectvo asi „zakapú“… :-(
      Už len preto, lebo aj pohnútky prisťahovalcov sú dosť scestné – ja by som sa tam (niekam) prisťahovával preto, lebo mi tamojší spôsob usporiadania spoločnosti vyhovuje viac než tento – a preto, aby som mohol byť súčasťou tej spoločnosti, ktorá mi vyhovuje viac, teda že sa povahovou viac stotožňujem s jej kultúrou (zákon Jante :-) ). Ale nie preto, aby som sa odtiaľ potom nejako vydeľoval a priživoval sa na tej spoločnosti a aby bola len mojím útočiskom.

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  14. Avatar
    december 30, 2011

    Tibor Peták, ty si len účelovo vyberáš isté veci… ako pravicový politik v predvolebnej kampani.
    Jedno s druhým totiž súvisí… to len pravicoví demagógovia, ktorí do neba vychvaľujú napr. Flexicurity, už nechcú pripustiť, že jej podstatným prvkom sú práve vysoké dane, ktoré to udržiavajú. (Atď., atď.)

    Pre mňa sú však podstatné makroekonomické ukazovatele zo skutočnosti, nie nejaké hmlisté pseudoteoretické prekrúcanie.
    A tie jednoznačne vyvracajú tie tvoje tvrdenia!
    Totiž, všetky tie tvoje liberálno-kapitalistické krajiny sú nielen po uši zadlžené, ale už postupne aj krachujú, takže tak. :-P

    Ja nehovorím, že tam nie sú problémy – áno, sú, ale ty o ničom zjavne nemáš ani len tušenia, lebo tvoj článok vyzerá ako vyžutý plagiát niečoho z tých fontán demagógie, ktoré tu máš uvedené ako “Zdroje” a z ktorých si zjavne čerpal.

    Čo sa týka vzájomného porovnania štátov, tak tam je skoro všetko lepšie než tu, s výnimkou zdravotníctva, ktoré je tu naozaj ešte stále oveľa lepšie.

    Samozrejme, že tam čelia aj niekoľkým hrozbám – podľa mňa je najväčšou práve ten obrovský prílev „kultúrne nezlučiteľných“ prisťahovalcov. Karina sa tu zrejme mýli, keď si myslí, že tých 10^6 prisťahovalcov im to raz všetko vráti… Je totiž veľký rozdiel medzi „domácimi domorodcami“ a prisťahovalcami, ktorí majú spravidla úplne iné zmýšľanie a vyznávajú iné hodnoty… a odovzdávajú ich aj svojim potomkom.
    Totiž, riziko je najmä v tej výchove. Dá sa to totiž naozaj riešiť len tvrdým „sociálnym nacionalizmom“ a prevýchovou, v školách a pod.
    (V Dánsku je to asi najsilnejšie, potom nasleduje Nórsko a vo Švédsku je to, bohužiaľ, asi najvoľnejšie.)
    Teda prisťahovalci sa musia zmeniť a musia prijať miestnu kultúru a zvyky, inak sa celá ich spoločnosť rozvráti. Pretože celá Škandinávia i Fínsko sú sociálne súdržné a solidárne štáty, domáci sú teda odmalička vychovávaní k solidarite a k zodpovednosti voči štátu. Z toho vlastne vyplýva aj ich sloboda ako jednotlivcov, lebo vedia, že majú pod sebou spoľahlivú sociálnu sieť, ktorá ich udrží, keby sa niečo stalo, teda že cez ňu neprepadnú… a preto sú aj takí odvážnejší, smelší a podnikavejší v živote atď.

    Čo sa stýka tamojšej ľavice a pravice (ktorá je na naše pomery ľavicovejšia než naša ľavica)… Ľavica strácala vo voľbách hlavne preto, lebo nedokázala nejako uspokojivo riešiť problém tohto prisťahovalectva, a tak krajná pravica (+agrárne strany a pod.) získava tie hlasy ľudí na okraji, ktorých predtým priťahovala svojimi programami práve sociálna demokracia.

    Samozrejme, že i tam existuje korupcia – vidno to na príklade pravičiarov, ktorí majú snahu vypredávať štátny majetok, a kúriť tak parketami, podobne ako u nás.
    Avšak jediné, čo je neudržateľné, tak je tá liberalizácia trhu (čo vlastne znamená tunelovanie štátu) a obrovské prisťahovalectvo.

    Navzdory tomuto všetkému hospodária tieto štáty zdravo – pretože majú v skutočnosti oveľa zdravšie hospodárstvo, než liberálnokapitalistické štáty (s nielen morálne vytunelovaným štátom a spoločnosťou), pretože tie dokázali ako-tak hospodáriť len vďaka dumpingovým daniam. Avšak pri ich nevyhnutnom zvýšení v čase krízy sa náhle ich hospodárstvo zrúti, kým škandinávske ekonomiky (+ fínska, myslím) sú stále dosť silné (alebo ako tomu pravičiari nadavajú: „konkurencieschopné“) a zvyknuté na vyššie dane.

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

    • Avatar
      december 30, 2011

      Krajiny, ktoré krachujú, nie sú kapitalistické krajiny a vôbec v Európe len ťažko nájsť kapitalistickú krajinu. Krajiny EÚ krachujú preto, lebo sa vybrali “švédskou” cestou pri absolútnom nepochopení toho, prečo to vo Švédsku funguje (do istej miery). Ak mi chceš tvrdiť, že Grécko, kde ešte donedávna vládli komunisti a aj potom silní socialisti, je kapitalistická krajina, tak sa nemáme, o čom baviť. Podobne je to s Talianskom a Španielskom (prvá pravicová vláda od Franca nastúpila tento mesiac). Dlhový problém je problémom všade tam, kde sociálne inžinierstvo nadradili nad trhové fungovanie vecí.

      O skrytej nezamestnanosti vo Švédsku si prečítaj napríklad tu: http://www.newgeography.com/content/001437-young-people-living-off-system-sweden alebo v odkazovanej správe OECD.

      Tvoje jednoznačné makroukazovatele bez súvislostí neukazujú vôbec nič – ani údaje o nezamestnanosti, ani HDP (http://www.mises.cz/clanky/nabozenstvi-jmenem-hdp-235.aspx) a ani inflácia.

      A k ostatnému nemusím pridávať žiadny komentár, hovorí to za seba. Ale vyjadril si svoj názor, som rád. Len sa zdrž osočovania a nadávok…

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

  15. Avatar
    január 02, 2012

    No se Svedy delam, oni si ale nestezuji na jejich socialni system, kazdy kdo ma praci je absolutne happy a kdo ne slusne prezije, Svedum vadi jina vec a to muslimove, nebot 1) jsou jedini, kdo tam pacha kriminalitu, zvlaste nasilnou. 2) pouze vysavaji jejich socialni system, ktery si vybudovali a ktery disky toho mozna zkolabuje.

    Tedy otevrene Svedsko ted bojuje za omezeni podpory imigrantu, mozna ze ted uz vezmou jen ty, co tam jedou pracovat, coz by bylo idelani a jeste jim doporucuji, ze pokud alespon 1 clen rodiny nemaka alespon 1 rok, nemaji narok na podporu, sporna je materska, tu bych asi nechal, pokud jeden maka.
    Bratranec tam jel, jeho zena pracovala a on byl doma, ted ziji v USA, jeho zena pracuje a on doma preklada navody a hlida deti. Ve Svedsku bral materskou a de fakto to co jeho zena zaplatila na danich, to dostali zpet.

    Ze zemi, kde mozna emigruji je tez Svedsko, dale Nemecko, Australie, mozna Finsko (ale Finsko je velmi chude, zato diky tomu tam je minimum nemakajicich pristehovalcu, tedy temer nulova kriminalita, vubec se tam nekrade a bezne jsem tam v hospodach nechal penezenku a sel si koupit jidlo jen s kreditkou … v tomhle smeru je to uzasna zeme, jinak ekonomicky je to jak v CR, s tim rozdilem, ze kdyz se neco stane a clovek treba kvuli nemoci zustane bez prijmu, bude o nej postarano)

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  16. Avatar
    január 04, 2012

    Máte někdo link na to, že ve Švédsku NENÍ minimální mzda? Pokud vím, je tam v jejich korunách vyšší, než v ČR v českých.

    Každopádně, hlavní problém je v tom, že pokud si např. ze Švédska vybereme jen to, co se nám libí, a zbytek si uděláme po svém, nebude to fungovat. Pokud usoudíme, že díly do Volva jsou drahé a nahradíme je díly ze Škodovky, Volvo nepojede.

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

  17. Avatar
    január 04, 2012

    Tá zamestnanosť je taký zaújmavý pojem. Ako dizajnér sa nevyhnem premýšľaniu o tom ako to bude vypadať v budúcnosti. Tak dajme si trochu Sci–Fi. Domnievam sa, že robotizácia úspešne nahradí ľudí. To by bolo celkom fajn, o to sa celý čas ľudstvo snaží. Čo potom so zamestnanosťou? Akosi sa mi nechce veriť, že všetci ľudia zrazu začnú byť kreatívny.

    Nuž sociálnemu systému sa jednoducho nevyhneme, pretože práce bude stále menej a menej. Otázkou nie je to, že či Švédsko funguje napriek, alebo vďaka sociálnemu systému, ale ako ten sociálny systém funguje, či je spravodlivý alebo nie…

    Thumb up 0 Thumb down 1

    Odpovedať

    • Avatar
      január 04, 2012

      Filip, podľa tvojej logiky mali pri industriálnej revolúcii ľudia vo veľkom strácať prácu, ale bolo tomu naopak. Akonáhle sa niekde niečo zautomatizuje, zlacnie produkt alebo služba (čo je dobre!) a uvoľnia sa zdroje pre inú prácu (čo je tiež dobre!). Nie, všetci budú kreatívni, kreatívni budú podnikatelia (teda, ak im v tom hlúpymi reguláciami a daňami nebudeme brániť) a tí potom zamestnajú menej kreatívnych. Dobré video na túto tému: http://www.mises.cz/videa/peter-schiff-o-obamovej-teorii-ze-technologie-nicia-pracovne-miesta-102.aspx

      Thumb up 0 Thumb down 1

      Odpovedať

      • Avatar
        január 04, 2012

        Pravdupovediac, je mi lacnejšie použiť na nekreatívnu časť mojej práce neaký plug in alebo lepší softvér než sa nadrapovať s nemotorným človekom kým sa naučí to čo robím. Ja sa pritom odvolávam na začiatky priemyselnej revolúcie v GB, čo je empirický príklad z dejín, žiadny sociálny systém minimálne dane atď. A to nie je logiga to sa stalo. Prečo? No lebo väčšina tých čo vlastnili kapitál neboli kreatívny, a nemám pocit že by niektorý z mojich klientov boli extra kreatívny, práveže naopak, kreativite a pokroku bránia. Zo skúsenosti z reklamky, napr. banky ktoré majú vlastný marketingový tým a považujú sa za kreatívcov v skutočnosti nevytvorili nič kreatívne a brzdili vytvoriť tú najlepšiu kampaň. Čo potom ich nadriadený…

        Ak teda nie je cieľ čo najmenej práce a čo najviac voľného času, ktorý si môžem užívať s frajerkou, priateľmi rodinou… (pre mňa osobne je menej práce pekná motivácia) Čo má byť potom cieľom?

        Thumb up 0 Thumb down 1

        Odpovedať

        • Avatar
          január 04, 2012

          Tvojím osobným cieľom môže byť efektívnejšia práca a teda viac voľna. Ale to si môžeš dovoliť len tak, keď budeš zvyšovať svoju produktivitu práce – a teda aj svoj príjem/zisk. Tzn., že buď zamestnáš niekoho, alebo zvýšiš zisky pre niekoho, kto zamestnáva. Čiže si pomohol sebe a aj spoločnosti.

          Čo sa týka kreativity, berieš to zo svojho úzkeho pohľadu grafického dizajnéra. Neide o kreativitu reklamnú, ale o celkovú marketingovú a obchodnú. Kreativita môže byť aj to, že niekto príde na to, ako niečo vyrábať lacnejšie, alebo že niečo bude dovážať niekam, kde sa to niečo pred tým nepredávalo. Ja okolo seba naopak vidím veľa kreativity. Že by banky boli trhovým príkladom, no…

          Ten empirický príklad z dejín som nepochopil. Chceš tvrdiť, že pri voľnom trhu v GB v čase priemyselnej revolúcie práce ubúdalo?

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

        • Avatar
          január 04, 2012

          Nakoniec aj ten chlapik spomenul ten moment, keď už pracovať nebude treba. Odkiaľ potom zoženiem prostriedky na to, aby som si mohol dovoliť, to čo si chcem kúpiť? Áno má pravdu aj v tom, že odbory sa snažia brzdiť zefektívňovať prácu, ale pozrime sa zasa do histórie na základe čoho vznikli tie odbory. Bolo to práve v UK ako dôsledok poklesu životnej úrovne. Proste jednoducho to nebolo únostné – ľudia nemohli konkurovať strojom, sami na rekvalifikáciu nemali a nikto nemal dôvod im ju zaplatiť, ani nikto sa nestaral o to čo budú robiť namiesto toho…

          Fakt nechápem prečo sa na toto zabúda.

          Thumb up 0 Thumb down 1

          Odpovedať

          • Avatar
            január 04, 2012

            No veď práve že ubúdalo, keby nie tak nevzniknú odbory.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 04, 2012

            Odpoveď je hneď v komentári pod videom:

            “Pokúsim sa zničiť jeden argument skôr, než ho niekto napíše…

            Argumentácia od 3:26 je nejasná. Hovorí, že by bolo super, ak by nikto nemusel pracovať. Problémom je, že väčšina socialistov si pod tým predstaví nevyhnutnosť prerozdeľovania od majiteľov výrobných prostriedkov v prospech nepracujúcich.
            A toto poriadne nevysvetlil, v čom by bolo dobré, ak by podnikateľ mal možnosť, vymeniť auto zo svojej automatickej fabriky predanej v automatickom autosalóne za chleba vyrobený v automatickej pekárni a kúpený v automatickom obchode a chudoba by zbierala korienky a múku robila z kôry stromov.

            Vec sa má tak, že “nikto by nemusel pracovať” je ad absurdum a v globále zrejme, aj nemožné. Predpokladám, že stroje sú vždy nasadzované ako lacnejšia varianta oproti zamestnancovi (v opačnom prípade sa otvára priestor pre konkurenciu). To znamená, že môže zlacnieť svoje výrobky a teda ostatní majú menšie životné náklady, čo môžu využiť na rast životnej úrovne a/alebo pokles svojej mzdy. Pár krát zopakované a zostanú pozície, na ktoré sa stroj neoplatí, pretože ľudia budú lacnejší.

            Tento proces bude zároveň viesť k zníženiu nákladov na automatizáciu a teda v konečnom dôsledku umožní aj človeku s menším kapitálom (stredná trieda) investovať do vlastnej lacnej a efektívnej fabriky, ktorá bude konkurenciou aj pre veľké korporácie. Teda automatizácia nijako, neohrozuje robotníkov, skôr naopak, je hrozbou pre veľké korporácie v odvetviach s vysokými nákladmi na vstup.

            Zároveň, ako Schiff naznačil, automatizácia otvára priestor pre úplne nové odvetvia, kde bola doteraz výroba príliš drahá.”

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 04, 2012

            Tvrdiť, že sa na toto zabúda je poriadne prehnané, odbory sú v súčasnosti práveže príliš silné – povedzme nie u nás na Slovensku, ale napr. v tom Švédsku. Odbory (nie technológie) zabíjajú prácu, ničia najnižšie vrstvy spoločnosti, bez pozitívneho efektu pre spoločnosť.

            Inak rád si prečítam niečo o tom, ako odbory pomohli udržať prácu a že to malo dobrý výsledný a udržateľný efekt. Neviem si to totiž predstaviť.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 04, 2012

            Nechcem obhajovať odbory, ale poukazujem na to, čo sa stalo. Snažím sa si len vysvetliť celý obraz a vyvodiť z neho dôsledky. Napr. zaújma ma prečo v USA s tým také problémy ako v Európe neboli. (Možno preto že tam bolo viac ľudí Baťovského zmýšľania).
            Proste ak vznikli odbory určite to nebolo len tak, že spadli k nám z oblakov, treba si vziať ponaučenie. To že čo začali robiť potom je už druhá vec. Máš absolútnu pravdu, že väčšina socialistov si predstaví centrálne prerozdeľovanie – to je zasa o niečom inom.

            Ono to je pekne napísané, to čo píšeš (o tom ako by to malo po správnosti fungovať), ale chcelo by to neaké praktické skúsenosti. Rád by som videl na neakom príklade, ako dnes funguje neaká prospreujúca ekonomika bez akéhokoľvek sociálneho systému, alebo mechanizmu s podobnou životnou úrovňou. Ako protiklad škandinávskému systému.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 05, 2012

            OK, chystám článok o Hong Kongu (najmenej regulovaná ekonomika na svete), zatiaľ si prečítaj o úspech pri zmenšovaní štátu na Novom Zélande: http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=article&sid=3114

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 05, 2012

            O Novozélandských refermách som čítal. Tento článok dokonca veľa krát. Ale ako vidíš aj tam majú neaký sociálny systém – a to mňa zaújma.
            Teším sa na článok, o Honkongu sa veľa hovorí dokonca aj o Singapure mal som odtiaľ spolužiačky tak som sa pýtal ako fungujú, no nevedeli mi to celkom vysvetliť.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 05, 2012

            Aby vznikol ŠTÁTNY sociálny systém, musí byť najprv krajina bohatá. Inak ho nie je ako financovať. Preto nájdeš čosi také iba v krajinách, ktoré najprv zbohatli. Švédsko je ukážkový príklad. A je aj príkladom, že zavedenie štátneho sociálneho systému, ktorý násilne vytlačil súkromné aktivity v tomto smere, prinajmenšom spomalilo rozvoj blahobytu alebo (ako sa to stalo vo Švédsku na konci minuléh storočia), viedlo rovno k úpadku. Z najbohatšej krajiny sveta kleslo o veľa miest. Preto v posledných rokoch od prehnaného socializmu rýchlo utekajú a výsledky sa dostavujú. Úpadok sa zastavil a napríklad túto krízu prežívajú celkom dobre.

            Ak zavedieš štátny sociálny systém v chudobnej krajine, tak tá sa z biedy už nedostane. Príkladov od sovietskeho Ruska cez Kubu či Severnú Kóreu je dostatok.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 08, 2012

            Keby v kometároch existovali ich hodnotenia určite by som ti zaň dal palec hore.

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 31, 2012

            :: A teraz niečo o kapitalizme ::

            KAUFEN FÜR DIE MÜLLHALDE – TEIL 1 + 2
            Viele Produkte werden bereits fehlerhaft entwickelt damit sie kaputt gehen und durch Neuanschaffungen die Wirtschaft in Schwung gehalten wird.
            http://tv.orf.at/newton/

            Teil1: http://tv.orf.at/program/orf1/20120114/576808301/329389/
            Teil 2:
            http://tv.orf.at/program/orf1/20120128/568079401/330269/

            Teil 2 Video:
            TVthek: http://tvthek.orf.at/programs/1306-Newton

            Thumb up 0 Thumb down 1

          • Avatar
            január 31, 2012

            Až na to, že spotreba nemá s kapitalizmom absolútne nič spoločné. To len tak na okraj.

            Thumb up 0 Thumb down 1

  18. Avatar
    február 15, 2012

    pani a damy, ja len ako obycajny clovek by som chcel povedat, ze keby som si mal vybrat, kde sa znova narodit, tak si vyberiem Svedsko radsej ako SK a to mi je jedno, aky …izmus tam bol, je a bude …
    ked sa clovek narodi v stastnej spolocnosti, tak ozaj vyrastie kulturnejsi … co na SK asi nebude nikdy :(

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

  19. Avatar
    február 17, 2012

    ja by som si asi tiež vybral švédsko kde je socialny štát. predsa len ma zaujima slušný život viac ako nejaká filozofia.

    Thumb up 0 Thumb down 2

    Odpovedať

Zanechajte komentár

Diskusia je moderovaná. Komentáre, ktoré nie sú k téme, obsahujú nadávky alebo osobné invektívy, nebudú schválené, inak schvaľujeme všetko. Reakcie na komentáre sa rozvetvujú do hĺbky 10 komentárov, potom už na komentár neviete odpovedať. Snažte sa preto dospieť k rozuzleniu preberanej témy pred 10. vnoreným komentárom, alebo diskusiu začnite v novom vlákne.